Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/126/2024 8824202204 11. 12. 2024 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2024:8824202204.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, okr. C. F. G., štátny občan Slovenskej republiky, za účasti otca: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, okr. C. F. G., štátny občan Slovenskej republiky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9P/124/2014 - 22 zo dňa 29.09.2014 v časti výšky výživného na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že sa zvyšuje výživné zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 145,- eur mesačne, ktoré otec je povinný platiť k rukám matky vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 18.11.2024. II. Dlžné výživné za obdobie 18.11.2024 do 30.11.2024 vo výške 43,- eur sa ukladá otcovi u h r a d i ť k rukám matky v lehote 3 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku. III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa podaným návrhom na súd dňa 18.11.2024 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné pre maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 45 eur mesačne na sumu 200 eur, s účinnosťou od podania návrhu, ktoré bude poukazovať k rukám matky do 20. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa A. B. bola Okresným súdom Vranov nad Topľou zverená do osobnej starostlivosti matky. Výživné na maloleté dieťa bolo naposledy určené rozsudkom sp. zn. 9P/124/2014 zo dňa 29.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.10.2014 a vykonateľnosť 26.10.2014. Na základe vyššie označeného rozsudku vznikla otcovi maloletej povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 45 eur mesačne, a to k rukám matky do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že naposledy bolo výživné na maloleté dieťa určené približne pred desiatimi rokmi, ide o skutočnosť, ktorá zakladá zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu výšky výživného v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Za dobu od posledného určenia výživného došlo nielen k všeobecnému nárastu životných nákladov, ale aj k podstatnému zvýšeniu výdavkov maloletej dcéry. Maloletá A. navštevuje základnú školu v obci Slovenská Kajňa, ktorá nie spádová škola pre obec Žalobín, čo znamená, že matka musí uhrádzať všetky náklady na cestovné a školské či učebné pomôcky samostatne. Maloletá A. sa osobnostne rozvíja, má čoraz viac záľub a záujmov súvisiacich s jej budúcim životným smerovaním, ktoré so sebou prinášajú aj nutnosť
ich financovania. Matka maloletej však náklady na všetky tieto potreby nie je schopná sama uhradiť. Jej aktuálny mesačný príjem je približne 365 eur - nemocenská dávka. Po ukončení pracovnej neschopnosti chce podať žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Aktuálne žije so svojimi rodičmi, ktorým by mala prispievať na domácnosť, no nakoľko je jej príjem nízky, uhrádza iba stravu a cestovné pre dcéru do školy. 2. Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 80 eur a dieťaťu bude zakupovať školské potreby. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 09.12.2024, potvrdením o príjme otca, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.11.2024, potvrdením zamestnávateľa matky UNIPLAST MH, s. r. o., záznamom Sociálnej poisťovne, odpoveďou na lustráciu v registri obyvateľov, odpoveďou na lustráciu účtov u otca mal. dieťaťa a zistil tento skutkový stav: 4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že nemocenskú dávku bude brať ešte tento mesiac vo výške 300 eur, potom sa zaeviduje na úrade práce. Pracovný pomer u zamestnávateľa bol ukončený z dôvodu, že prepúšťal zamestnancov. Zatiaľ nemá žiadnu vyhliadnutú prácu. H., s ktorou býva v domácnosti, je na invalidnom dôchodku, je ležiaci pacient, na lieky a mastí potrebuje 100 eur mesačne, otec je na dôchodku. Dieťa má bežné choroby. S dcérou navštívila kožnú ambulanciu kvôli lupinám. Bol jej predpísaný šampón v sume 20,- eur, ktorý vydrží asi 1 mesiac. V tejto liečbe bude pokračovať. Cestovné do školy má preplácané raz ročne ale iba 10-15 eur. Dcéra je vyššej postavy, má aj vyššiu váhu, veľkosť topánky má 39, rýchlo rastie, veľkosť oblečenia potrebuje ako dospelá osoba. Zastávka od domu je na dlhšej trase, preto dieťaťu zakupuje aj kvalitnejšiu obuv. Dcére musí kupovať iba bavlnené oblečenie pre alergiu má na silon. Pre svoj vek potrebuje aj hygienické potreby. Chce navštevovať od budúceho roka umeleckú školu, odbor hra na husle s čím bude mať zvýšené výdavky, pretože bojí sa ju pustiť samu na cestu, a bude musieť aj ona platiť si cestovné. Matka na svoju osobu má bežné výdavky, mesačne na lieky minie 6,- eur. Po dcéru prídu raz, možno 2-krát do roka starí rodičia alebo sestra zo strany otca, zoberú ju do mesta. Nevie, či aj otec je vtedy s dieťaťom. Otec s maloletou nie je v žiadnom kontakte. Otec matku nekontaktuje ohľadne dieťaťa. 5. Otec mal. dieťaťa na pojednávaní uviedol, že pracuje iba na dohodu. Po práceneschopnosti nastúpil na prácu SBS-kár. Žije v domácnosti s matkou druhého dieťaťa, ktorá nemá žiaden príjem. Poberala rodičovský príspevok a teraz si hľadá zamestnanie. Na svoju osobu má bežné výdavky, je zdravý, takisto aj jeho druhé dieťa, ktoré ešte užíva plienky. V domácnosti s nimi bývajú aj jeho rodičia a plnoletý brat. Matka nie je zamestnaná, otec je takisto zamestnaný v SBS službe. Brat poberá polovičný invalidný dôchodok z dôvodu, že je krátkozraký. Všetci sa podieľajú na výdavkoch na domácnosť. On prispieva sumou 250 až 300 eur. S dcérou sa stretáva iba sporadicky. V lete 4-krát, od septembra sa s ňou nestretol. Potvrdil, že dieťa privezú starí rodičia. Uvedomuje si potreby dieťaťa. Užíva otcove auto. Spláca svoj úver, ktorý je na meno otca mesačne sumou 100 eur a zvyšok mu dopláca otec. 6. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 09.12.2024 dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/124/2014 zo dňa 29.09.2014. Po rozvode dieťa bolo v útlom veku, bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného v sume 45,- eur. Odvtedy k zmene výšky výživy nedošlo. Matka žije aj s maloletou v rodičovskom dome v obci Žalobín, kde má dieťa svoju vlastnú izbu spolu s rodičmi matky. Dieťa navštevuje 5. ročník Základnej školy Slovenská Kajňa, kde chodí aj na obedy, prekonáva len bežné ochorenia. Matka je aktuálne práceneschopná, naposledy pracovala v spoločnosti UNIPLAST MH, s. r. o., ktorá s ňou v apríli 2024 rozviazala pracovný pomer z organizačných dôvodov. Poberá nemocenskú dávku vo výške cca 370,- eur a rodinné prídavky vo výške 60,- eur. Finančne matke vypomáhajú rodičia, s ktorými býva v domácnosti a aktuálny partner. Na chod domácnosti svojich rodičov, ktorí sú na dôchodku, neprispieva. Na svoju osobu má bežné potreby, zakupuje všetko potrebné, hlavne pre dieťa. Otec sa s maloletou nestretáva, dlhodobo nejaví o dieťa skutočný záujem. Asi 2- krát do roka prídu pre dieťa starí rodičia z otcovej strany, s ktorými dieťa trávi hodinu až dve. Otec matku ohľadne dieťaťa nekontaktuje, nezaujíma sa ani o jej školské výsledky. Ani samotné dieťa sa na otca nepýta. Matka má vedomosť, že otec by mal pracovať v SBS službe Tesco Stores vo Vranove nad Topľou, a preto trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného. Okrem výživného v sume 75,- eur mesačne ako otec má stanovené v inej forme na výživu dieťaťu neprispieva, dieťa neobdarúva. Matka na začiatku školského roka dieťaťu musela zakúpiť školské pomôcky spolu s oblečením, a to úbor a obuv na telesnú výchovu, prezuvky, zošity a podobne, všetko v sume cca 400,- eur. V škole hradí ZRPŠ 15,- eur, dieťa chodí do školy autobusom,
mesačne matka dobíja matke kredit na karte vo výške cca 20,- eur. Okolo 15,- eur mesačne dieťaťu dobíja kredit na mobil. Oblečenie pre dieťa stojí matku cca 150,- eur a minimálne jedne topánky na sezónu matku vychádzajú na 80,- eur. Dieťa má záujem navštevovať umeleckú školu vo Vranove nad Topľou, hra na husle, čo so však matka nemôže finančne dovoliť. Zvýšenie výživného, ktoré sa nemenilo od rozvodu rodičov, a dieťa bolo v tom čase v útlom veku, je v záujme maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník odporúčil zvýšiť preto upraviť aktuálnu výšku výživného zo strany otca podľa jeho aktuálnych majetkových, zárobkových, príjmových pomeroch s ohľadom na možnosti a schopnosti povinného rodiča pracovať, ako aj vzhľadom na potreby a záujmy dieťaťa. 7. Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že tento v mesiaci september mal vyplatenú mzdu 983,20 eur, v októbri 833,70 eur. 8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v správe zo dňa 27.11.2024 uviedol, že rodičia nie sú evidovaní ako nezamestnaní, z úradu práce poberá matka rodinný prídavok na jedno dieťa vo výške 60,- eur. 9. Zamestnávateľ matky, UNIPLAST MH, s. r. o. zaslal potvrdenie o jej príjme za mesiace, kedy matka pracovala v tejto spoločnosti. V mesiaci január mala vyplatenú mzdu 521,72 eur, pričom bola zamestnaná aj práceneschopná, v mesiaci február jej vyplatil na účet sumu 384,45 eur, taktiež v tom čase bola zamestnaná aj práceneschopná, v mesiaci marec jej vyplatil sumu 380,72 eur a v tomto čase taktiež bola zamestnaná aj práceneschopná. 10. Podľa záznamu Sociálnej poisťovne otec tohto času pracuje v spoločnosti OMNIS DETECTIVE SERVICES, s. r. o. so sídlom Lazovná 33, Banská Bystrica 22.04.2024. Podľa záznamu Sociálnej poisťovne mal vymeriavací základ v mesiaci august 2024 vo výške 176,- eur, v apríli, máji, júni a júli nemá evidovaný žiaden vymeriavací základ. Otec k tomu uviedol, že v tom čase bol práceneschopný pre úraz ( zranenie stavcov). Pre tieto problémy si nemôže nájsť ťažkú prácu, a preto si našiel prácu v SBS službe. 11. Podľa odpovede na lustráciu obyvateľov otec okrem maloletej A. má ešte dieťa H. H. I., nar. XX.XX.XXXX a matka má iba jedno dieťa. 12. V lustrácii evidencie účtov u otca bolo zistené, má vedený iba jeden účet so zostatkom 13,63 eur. 13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 18. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 19. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 21. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 22. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 24. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 25. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.
26. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 27. Vo veci zvýšenia výživného nedošlo k dohode, preto súd rozhodol o zvýšení výživného. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby došlo k zmene výšky výživného a to k jeho zvýšeniu. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na zvýšenie výživného súd musí porovnať príjmy a výdavky na strane rodičov, ako aj potreby maloletého dieťa v čase, kedy bolo naposledy stanovené výživné, ku dňu, ku ktorému dochádza k zmene výživného. Zároveň podľa zákona o rodine platí zásada, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 28. Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného ubehla dlhá doba, 10 rokov, dieťa za 10 rokoch značne povyrástlo, navštevuje druhý stupeň základnej školy, cestuje do školy. Je vo veku, kedy má už zvýšené výdavky aj na svoje osobné potreby, či už hygienické, či už z dôvodu svojho samotného veku, je vyššej postavy, ošatenie, obuv potrebuje už ako dospelá osoba. Pre určenie výšky výživného platia pravidlá, že životná úroveň dieťaťa má byť na roveň životnej úrovni povinného rodiča, a musia sa zohľadniť potreby dieťa. Súd zistil, že otec je zamestnaný, dlhodobo pracuje. Súd musel vychádzať z aktuálneho príjmu, aj keď v minulosti bol vyšší, pretože pre úraz bol práceneschopný a nateraz zdravotne je ovplyvnený, akú prácu môže vykonávať. Podľa odporúčania Ministerstva spravodlivosti pre rok 2024, pre zachovanie rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťa, ktorý je na druhom stupni základnej školy, a otec má 2 vyživovacie povinnosti, je výživné odporúčané ako 16 % z príjmu otca. 16 % z priemerného príjmu otca je 145,- eur. Súd vychádzal z tohto percentuálneho odporúčania, nakoľko nezistil dôvody, ktoré by súd mal toto percento znížiť alebo povýšiť. Otec dieťaťu nič nekupuje, nepodieľa sa jeho starostlivosti. Žiadnym spôsobom matke nepomáha. S dieťaťom sa stretáva len sporadicky. 29. Výživné navrhovateľka chcela zvýšiť od podania návrhu, od 18.11.2024, ktoré je splatné do 25. dňa každého mesiaca. Výživné je splatné za mesiac november a preto dlžné výživné od 18.11.2024 do 30.11.2024 vo výške 43,- eur súd uložil povinnosť zaplatiť vzhľadom na jeho výšku v lehote troch dní od vykonateľnosti rozsudku.
30. Preto súd stanovil zvýšil výživného tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Matka a otec nie sú opravnení podať odvolanie voči tomuto rozsudku, pretože po jeho vyhlásení sa vzdali práva odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.