Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10Er/1671/2012 1312214799 30. 10. 2025 JUDr. Tatiana Líšková ECLI:SK:OSVT:2025:1312214799.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., spoločnosť vymazaná z Obchodného registra, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 277,69 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, takto rozhodol: I. Exekúciu
zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi
nepriznáva
trovy exekučného konania.
odôvodnenie: 1. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 10Er/1671/2012 – 40 zo dňa 03.12.2013 súd rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.09.2012 doručenú tunajšiemu súdu dňa 02.10.2012 zamieta. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2014. 2. Podľa § 44 ods.4 ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. 3. V zmysle § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Na základe uvedeného preto súd exekúciu zastavil. 5. V zmysle § 47 ods. 3, druhá veta Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. 6. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (ust. § 197 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie, nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Oprávnený nepredložil žiadny exekučný titul, ktorý by spĺňal kritériá v zmysle exekučného poriadku a na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia,
a teda zbytočne zapríčinil vznik trov exekúcie, nakoľko mohol a mal vedieť, že predložený exekučný titul nie je dostatočným exekučným titulom 7. V tomto prípade súd uvádza, že v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Z tejto zásady pozná exekučný poriadok dve výnimky, a to v prípadoch zastavenia exekúcie, a to, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ďalšou výnimkou je, že ak sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. V týchto prípadoch možno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému. 8. Pod „zavinením oprávneného“ v zmysle § 203 ods. 1 EP treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie, čo je tento prípad skončenia exekúcie. 9. Súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený, ktorý je označený v návrhu na začatie exekúcie, po začatí konania, dňa 28.12.2016 vymazaním z obchodného registra, stratil procesnoprávnu spôsobilosť, a teda byť účastníkom konania. 10. Nakoľko súd v prípade priznania, resp. nepriznania trov nemal akú stranu zaviazať, nakoľko jedna strana zanikla výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím došlo k jeho zániku, druhá strana, teda povinný, nezavinil skončenie exkeúcie. 11. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.