KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Vranov nad Topľou17. 2. 2025plný text

Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/80/2024 z 17. 2. 2025

CitáciaRozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 17. februára 2025, sp. zn. 3Csp/80/2024, ECLI:SK:OSVT:2025:6124308858.3

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 3Csp/80/2024 6124308858 17. 02. 2025 JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová ECLI:SK:OSVT:2025:6124308858.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Jánom Šoltésom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E. F. o zaplatenie 5 412,69 Eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.292,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.292,28 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Súd vo zvyšku žalobu

zamieta.

III. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.

odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.05.2024 domáhal zaplatenia istiny vo výške 5 412,69 Eur s príslušenstvom titulom úveru. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úver č. XXXXXXXXXX úver vo výške 5 500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach. Úverová zmluvy bola uzavretá prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaná splátky riadne a včas nesplnila, preto ju pôvodný žalobca vyzval na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti. Aj napriek výzve žalovaná dlh nesplatila, preto pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, ktoré doručil žalovanej dňa 30.07.2021. Pretože žalovaná svoj dlh v stanovenej lehote nezaplatila dostala sa do omeškania dňa 07.08.2021. Žalobca si v konaní uplatňuje aj úroky z úveru. 2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o elektronickej komunikácii zo dňa XX.XX.XXXX, 3. upomienku – výzvu na zaplatenie zo dňa 24.06.2021 spolu s vrátenou zásielkou, vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 27.07.2021 spolu s vrátenou zásielkou, žiadosť, prehľad splátok a úhrad a výzvu na zaplatenie spolu s podacím hárkom. 3. Žalobca podaním z dňa 25.06.2024 predložil listinné dôkazy preukazujúce skúmanie bonity žalovanej. 4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 36Up/1087/2024 zo dňa 24.07.2024, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd preto vyzval žalobcu, či navrhuje pokračovanie v konaní. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní, z daného dôvodu došlo v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k jeho zrušeniu. 5. Vec bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou postúpená dňa 16.10.2024.

6. Žalovaná sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadrila. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.12.2024 uviedol, že výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov za X G. XXXX predstavovala 9,05%. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX so splatnosťou od 5 do 10 rokov predstavovala 18,10%. Poukázal na to, že nie výška úrokovej sadzby , ale výška odplaty vyjadrená v RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa. Výška dojednanej odplaty pritom neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Dojednaná odplata vo výške 18,10% nepresahuje 2-násobok priemernej výšky RPMN a je primeraná. Žalovaná na úver zaplatila sumu 207,72 Eur, z ktorej na úver bola zarátaná sumy 87,31 Eur a úroky suma 120,41 Eur.. Z uvedeného dôvodu nesplanená výška istiny predstavuje sumu 5 412,69 Eur s príslušenstvom. Zároveň oznámil súdu postúpenie pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. 8. Súd uznesením č.k. 3Csp/80/2024 – 92 zo dňa 11.12.2024 pripustil zmenu žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Ahoj, a.s. a vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. 9. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 17.02.2025, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, neprítomná žalovaná. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovanej. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci: Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 5 500,- Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 96. mesačných splátkach po 103,86 Eur mesačne so splatnosťou 1. splátky XX.XX.XXXX, každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci a poslednej splátky dňa XX.XX.XXXX. Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť sumu 9 970,56 Eur, pri úroku 18,10 % ročne a RPMN 18,10 %. 11. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná vyčerpala sumu 5 500,- Eur dňa XX.XX.XXXX, pričom uhradila splátky dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX. Ďalšie splátky neuhradila. 12. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, pretože veriteľ túto poskytol v rámci predmetu svojho podnikania, žalovaná ju za týmto účelom neprijala, spĺňajú tak definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách a zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm. d) citovaného zákona. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje. 13. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 14. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom

15. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 16. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. 17. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 19. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 20. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 5 500,- Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v 96 mesačných splátkach po 103,86 Eur. Medzi stranami bolo sporné, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti a či žalobca konal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou. 21. Pokiaľ ide o to, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, súd zistil, že úroky dohodnuté v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 1484/2004 z 15.12.2004). 22. Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Priemerné úrokové miery v rozhodnom období, t.j. XX/XXXX sa u spotrebiteľských úverov poskytovaných v rozmedzí od 1 do 5 rokov pohybovali vo výške 7,27 %. Z uvedeného je teda zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi sporu v danom prípade takmer trojnásobne prevyšovala mieru úrokov poskytnutých v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009). 23. Keďže u úverov poskytovaných bankami v rozmedzí 5 do 10 rokov v čase XX/XXXX bol úrok vo výške 7,66 %, úroky dohodnuté stranami sporu viac ako 100 % prevyšovali priemernú sadzbu úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd preto dospel k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. 24. Pokiaľ ide o to, či žalobca postupoval pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, v tomto smere žalobca predložil súdu žiadosť a výpis z registra. 25. Žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru uvádzala, že je vydatá, pracuje v spoločnosti H. I. od XX/ XXXX, pričom jej priemerný mesačný príjem mal byť vo výške XXX,- Eur. Neuvádzala ďalšie výdavky ani vyživovaciu povinnosť. Z úverového registra je zrejmé, že žalovaná mala 2 úvery, pričom obe boli vo výške X XXX,- Eur. Jeden vzala dňa XX.XX.XXXX, kde platila mesačne sumu 58,- Eur a druhý dňa XX.XX.XXXX, kde platila mesačne sumu 57,- Eur. 26. Podľa Článku VIII ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách, o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. 27. V tejto súvislosti súdny dvor v rozsudku zo dňa 27.03.2014 LCL Le Crédit Lyonnais proti J. K., C-565/12 uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti. 28. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnou podmienkou uvedenou v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôkaz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo neuzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám aj to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získa z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takéto informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžadovať si od spotrebiteľa potrebné informácie, a aktívne si zabezpečovať objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku

v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 29. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôraznený aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zmluvy o spotrebiteľských úveroch (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-679/18, C-449/13, C-303-20). 30. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca vôbec nepreveroval príjmy alebo výdavky žalovanej. Súdu nie je zrejmé z akého príjmu právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity vychádzal, avšak je zrejmé, že príjem žalovanej nebol preverovaný cez Sociálnu poisťovňu resp. neboli predložené výplatné pásky. Žalobca teda vôbec neskúmal príjem žalovanej a uspokojil sa len z výškou príjmu uvádzaným žalovanou. Nie je zrejmé z akých výdavkov právny predchodca žalobcu pri overovaní bonity vychádzal ani to, či bral zreteľ na dva existujúce úvery, na ktoré žalovaná uhrádzala sumu 115,Eur. Vzhľadom na absenciu listinných dôkazov ako aj tvrdení na strane žalobcu, tieto súd nedokázal preveriť. Je však zrejmé, že žalovaná musela mať výdavky súvisiace s vedením domácnosti minimálne na elektrinu, plyn, vodu, rovnako na zabezpečovanie svojich životných potrieb a teda na nákup potravín. Právny predchodca žalobcu však uvedené výdavky žiadnym spôsobom nepreveroval. Súd teda konštatuje, že žalobca nezisťoval príjmy ani výdavky na strane žalovanej. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalobca nezhromaždil všetky potrebné vstupné údaje pre posúdenie bonity žalovanej, keď nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže dostatočným spôsobom nezhromaždil informácie potrebné pre uzatvorenie zmluvy. Z daného dôvodu mal za to, že spôsob, akým žalobca pristupoval k overeniu bonity žalovanej je potrebné vyhodnotiť ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je zmluvu potrebné považovať za bezúročnú a bezodplatnú. 31. Vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť úveru žalobca mal nárok len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou a vykonanými splátkami zo strany žalovanej. V zmysle platobnej disciplíny k zmluve o úvere je zrejmé, že žalovanej bol poskytnutý dňa XX.XX.XXXX úver vo výške 5 500,- Eur, pričom žalovaná na úver zaplatila sumu 207,72 Eur, rozdiel predstavuje sumu 5 292,28 Eur (t.j. 5 500 Eur – 207,72 Eur), ktorých úhradou súd zaviazal žalovanú. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s platením úveru, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% vyššej než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu. Súd z daného dôvodu priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. (výrok I) 32. Vzhľadom na to, že súd úver považoval za bezúročný a bezodplatný a teda žalobca mal nárok len na rozdiel medzi poskytnutou istinou a vykonanými úhradami, vo zvyšku súd žalobu zamietol. (výrok II) 33. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Odchýlkou od zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje § 257 CSP. Súd v zmysle uvedeného ustanovenia výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon bližšie nešpecifikuje. K takýmto dôvodom môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo za určitej procesnej situácie a tento dôvod je daný charakterom konania, resp. procesnej situácie. Nejde však o automatické pravidlo. Súd poukazuje na to, že vyhodnotil dohodu o úrokoch z omeškania v rozpore s dobrými mravmi a teda ako absolútne neplatný právny úkon. V prípade, ak si žalobca uplatňuje nároky na plnenie v rozpore s dobrými mravmi alebo na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania nepriznať. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil voči žalovanej nároky na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, bolo potrebné takéto konanie vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktoré bol daný dôvod nárok na náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. (výrok III) Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho Okresnom súde Vranov nad Topľou (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

doručenia na

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).