Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5Csp/71/2024 6124310178 16. 01. 2025 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2025:6124310178.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: ŠimaTrans s.r.o. so sídlom Fučíkova 410/46, 087 01 Giraltovce, IČO: 52 600 041, zastúpený: JUDr. Matúšom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 50 487 108, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, takto rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1500,- eur od 21.3.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1500,- eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne zo sumy 1500,- eur od 21.3.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 10.2.2023 na základe nájomnej zmluvy poskytol žalovanému do dočasného užívania motorové vozidlo Fiat Ducato EČV:D.. Žalovaný za predmet nájmu žalobcovi dohodnuté nájomné nezaplatil. Žalobca poukázal na ust. § 558 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný svoj dlh , spočívajúci v nezaplatení za nájom motorového vozidla písomne uznal dňa 13.2.2024. Dôvod a celková výška dlhu sú v uznaní dlhu písomne vyšpecifikované. Žalovaný svoju pohľadávku neuhradil ani po urgenciách žalobcu. S poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca žiadal úroky z omeškania od 21.3.2024, čo je deň nasledujúci po lehote splatnosti poslednej splátky dlhu uvedeného v uznaní z 13.2.2024. 2. O nároku žalobcu Okresný súd Banská Bystrica rozhodol tak, že v rámci upomínacieho konania vydal dňa 3.6.2024 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v súlade so žalobou. Žalovanému však platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk, pričom žalobca žiadal pokračovať v konaní na príslušnom súde. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Uznaním dlhu z 13.2.2024, ďalej súd oboznámil písomné podanie žalobcu z 27.8.2024 a vyjadrenie žalobcu z 24.10.2024 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 13.2.2024 žalovaný písomne čo do dôvodu a výšky uznal svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o prenájme motorového vozidla uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 10.2.2023, tiež písomnej dohody k nájomnej zmluve č. 1022023 a dodatku k prenájmu vozidla z 10.2.2023. Žalovaný sa ako dlžník zaviazal vrátiť dlh žalobcovi ako veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 750,- eur vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2024. V prípade, že sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi pre prípad omeškania aj zákonný úrok z omeškania. Uznanie dlhu je podpísané veriteľom ako aj dlžníkom, pričom popis dlžníka je úradne osvedčený. 6. Žalobca vo vyjadrení z 24.10.2024 uviedol, že žalobca v súčasnosti nedisponuje nájomnou zmluvou ani jej dodatkami. 7. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca na pojednávaní uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít nie je potrebné pri uznaní dlhu preukazovať právny základ uplatneného nároku, pričom predložené uznanie dlhu spĺňa všetky materiálne ako aj formálne náležitostí vyžadované zákonom pre jeho platnosť. Vo vzťahu k posúdeniu predmetného vzťahu ako spotrebiteľského vzťahu žalobca nemá výhrady, zdôraznil však špecifiká oproti klasickým spotrebiteľským vzťahom, ktoré spočívajú v tom, že žalobca je jednoosobová eseročka, kde konateľ a spoločník vykonáva od prác administratívnych, ekonomických až po servis a upratovanie konkrétneho auta, ktoré požičiava. Oproti žalovanému nemá žiadnu mocenskú, respektíve vyjednávaciu nadvládu, nemá právne oddelenie. 8. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uznania dlhu (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 9. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 10. Ako vyplýva z § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 11. V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 12. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 14. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 16. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 17. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 18. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 19. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 22. Podľa § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 23. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. 24. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Opak v konaní preukázaný nebol. 25. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka. Zároveň však uznanie dlhu zakladá aj iné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky. Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, a to najmä z hľadiska jeho procesnoprávneho uplatňovania práva tým, že zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. Z procesného hľadiska tak nastáva výmena úloh procesných strán (žalobcu a žalovaného), na základe ktorej sa dôkazné bremeno presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný je tak svoju procesnú obranu nútený viesť v negativistickom
smere, a teda vyvrátiť samotnú existenciu dlhu, a zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento dlh splniť. V procesnej rovine sa uvedené obrátenie dôkazného bremena spomína predovšetkým v § 192 CSP, ktoré ustanovuje, že akákoľvek skutočnosť, ktorá zakladá domnienku, a pripúšťa dôkaz opaku, sa má za preukázanú, a to až do momentu kedy sa nepreukáže opak. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania, a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd musí mať podľa § 192 CSP skutočnosť za preukázanú. Nestačí samotné spochybnenie tohto úkonu, ale musí dôjsť k preukázaniu absencie niektorej zo všeobecných náležitosti právneho úkonu ako takého (§ 34 a nasl. OZ), resp. absencie niektorej z osobitných náležitosti potrebných pre platné uznanie dlhu podľa § 558 OZ (porovnaj Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019, Beck online, s. 2080 – 2091). 26. Uznanie dlhu nie je novým právnym dôvodom vzniku záväzku; uľahčuje však veriteľovi procesné postavenie v prípade sporu, pretože veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu a ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol (či nevznikol v uznanej výške), že bol splnený alebo že inak zanikol, musel by to preukázať (Ro NS ČR z 11. 6. 2003, sp. zn. 26 Cdo 2425/2002). 27. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a súd mal v konaní za preukázané a nesporné, že strany sporu platne uzatvorili zmluvu o prenájme motorového vozidla dňa 10.2.2023, čo bolo nesporné a vyplynulo z predloženej listiny - uznania dlhu z 13.2.2023. Žalovaný neuhradil žalobcovi dohodnuté nájomné v sume 1500,- eur. Žalovaný svoj dlh na nájomnom z predmetnej zmluvy uznal písomne čo do dôvodu a výšky a zároveň sa dlh zaviazal zaplatiť v dvoch splátkach po 750,- eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.2.2024. Svoj záväzok však nesplnil. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v súdnom konaní je preukázaný a dôvodný, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1500,- eur. 28. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma (§ 40 OZ), čo bolo v danom prípade splnené. Uznanie dlhu obsahu aj prísľub žalovaného ako dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí (v dvoch splátkach od 20.2.2024). Ďalšou obligatórnou náležitosťou uznania dlhu, ktorá bola v danom prípade splnená, je jeho vymedzenie čo do dôvodu a výšky. Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t. j. primárneho záväzku. Takýmto titulom bola v danom prípade nájomná zmluva z 10.2.2023 spoločne s písomnou dohodou k nájomnej zmluve č. 1022023 a dodatkom k prenájmu vozidla z 10.2.2023. Pri výške plnenia musí byť jej určenie prinajmenšom objektívne určiteľné. V danom prípade je výška dlhu jednoznačne vymedzená konkrétnou sumou dlžného nájomného 1500,- eur. 29. Predmetný nárok súd musel v súlade s § 54a Občianskeho zákonníka podrobiť preskúmaniu z pohľadu možného premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že k uznaniu dlhu došlo dňa 13.2.2024, pričom samotný zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 10.2.2023 (čo nebolo sporné) a žaloba bola na súde podaná dňa 22.5.2024 (potvrdenie na č.l. 5 spisu), neuplynula žiadna z potenciálnych premlčacích dôb, vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný. Platným uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 OZ k pretrhnutiu (prerušeniu), resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. Uznanie splatného dlhu má tak za účinok založenie plynutia novej premlčacej lehoty. K založeniu novej premlčacej lehoty dochádza aj v prípade, že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. 30. Žalovaný sa s úhradou peňažného dlhu dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy a to odo dňa požadovaného žalobcom, teda od 21.3.2024, čo je deň nasledujúci po splatnosti druhej splátky dlhu vyplývajúci z uznania dlhu z 13.2.2024, až do zaplatenia dlžnej sumy, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 31. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 21.3.2024, vo výške 4,50 % p.a. a výška úrokov z omeškania tak bola o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda vo výške 9,50 % ročne. 32. Podľa ust. § 150 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu. Podľa ust. § 150 CSP ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 33. Podľa § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela považujú za nesporné. 34. V danom prípade ani žalovaný nijakým spôsobom nárok žalobcu nerozporoval, pričom dôvodnosť nároku vyplynula zo žalobcom predložených listinných dôkazov. 35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo 38. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov (v rozsahu 100%) proti žalovanému, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. 40. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.