Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/35/2025 z 13. 8. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 11Csp/35/2025 6125277243 13. 08. 2025 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2025:6125277243.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o. so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 6.072,39 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu

zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. odôvodnenie: 1. Žalobca sa dňa 29.12.2022 podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 6 850,06 eur, 5,79% p.a. úrok za úver zo sumy 6.019,89 eur od 23.08.2023 do zaplatenia, 9,25% p.a. úrok z omeškania zo sumy 6.072,39 eur od 23.08.2023 do zaplatenia a trovy súdneho konania a to všetko do 15 dní po doručení platobného rozkazu. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX XX zo dňa 18.01.2016 a Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 12.02.2016 (ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 7.000,00 EUR. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 47,14 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 9,86 EUR , 5,79 % p. a. úrok za medziúver vo výške 33,78 EUR a poplatok za poistenie vo výške 3,50 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za poistenie a vklady. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia preúčtoval na konto medziúveru časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. V súlade so zmluvou o úvere sa žalovaní zaviazali platiť poplatok za rizikové životné poistenie pre prípad smrti pravidelnými mesačnými platbami vo výške 3,50 EUR pričom žalovaný I. prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 24.07.2023 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom

pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 22.08.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 21.02.2025 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 980,11 EUR so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 7.000,00 EUR, čo predstavuje po započítaní sumu 6.019,89 EUR (istina). Žalovaná suma, t. j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (22.08.2023), predstavuje sumu vo výške 6 850,06 EUR, pričom pozostáva - z istiny vo výške 6.019,89 EUR, - z nezaplatených 5,79 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 7.000,00 EUR do 22.08.2023 vo výške 777,67 EUR - z nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 52,50 EUR. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 110,00 EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 22.08.2023 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.08.2023. (6.960,06 EUR – 110,00 EUR = 6 850,06 EUR, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 5,79 % p.a. úrokom za úver a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 9,25 % p.a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 23.08.2023). V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca si dovoľuje poukázať na: • rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018, kde NS SR dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania, • rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020, kde NS SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. NS SR ďalej uvádza: ,,neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva tak nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ a dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.“ NS SR ako dovolací súd tak dospel k záveru, že ,,v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Predmetné rozhodnutie aplikoval do praxe aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020, spis. zn. 8Co/268/2019, zmenil rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 12.07.2019, spis. zn. 27Csp/239/2017 – kde Okresný súd Malacky nepriznal žalobcovi nárok na riadny úrok po splatnosti tak, že Krajský súd v Bratislave s odkazom na predmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 16.06.2020, tento nárok na úrok za úver po splatnosti žalobcovi riadne priznal. 3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, uviedli, že neuznávajú žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu a podávajú proti nemu odpor z viacerých dôvodov dôvodov. Žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“ Následne v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona: „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a

rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.“ Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ v rozsudku C - 377/14 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY, a.s. ustálil výklad celkovej výšky úveru tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I. prílohy 1 tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaní na základe zmluvy o úvere reálne čerpali sumu 6888 Eur ( žalovaným bol okamžite započítaný poplatok vo výške 100 Eur + 12 Eur), čo vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, pričom v zmluve je uvedený nesprávny údaj 7 000 Eur, má to rovnaké následky ako keby v zmluve údaj o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ Krajský súd Prešov vo svojom rozsudku zo dňa 26.08.2019 sp. zn. 8Co/49/2019, ktorý je verejne dostupný, opätovne uviedol nasledovný právny názor: „Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 11 ods. 1 písm. d) spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaní uviedli, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka z nasledovných dôvodov. Ku dňu vyhotovenia Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti , žalovaný nebol v omeškaní so žiadnou splátkou. Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, jednak z dôvodu, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jednak pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, žalovaný nebol ku dňu vyhotovenia listu zo dňa 24.07.2023 - UPOZORNENIE NA VYHLÁSENIE MIMORIADNEJ SPLATNOSTI v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou, nakoľko bol povinný uhrádzať len splátky istiny. Neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda neexistenciu omeškania pre povinnosť splácať len splátky istiny potvrdil aj Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 6CoCsp/25/2022, v ktorom uviedol nasledovné: „Nakoľko je poskytnutý úver v predmetnej veci bezúročný a bez poplatkov, a to už od začiatku vzniku právneho vzťahu, keď určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o úvere má deklaratórnu povahu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o tom, že žalovaní mali zaplatiť len sumu 10.000 eur v 90 splátkach, a teda po 111,1 eur. Z uvedeného, vzhľadom na to, že žalovaní zaplatili ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti sumu 6.601,52 eur (pričom mali zaplatiť len sumu 4.999,95 eur) vyplývalo, že v čase zosplatnenia úveru k 15.07.2019 žalovaní neboli v omeškaní 3 mesiace. Žalovaní neboli v omeškaní ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď zaplatili 8.626,52 eur a mali zaplatiť len sumu 8.555,47 eur. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobcu v napadnutom výroku II. zamietol.“ Z Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a rovnako ani z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je preukázané pre omeškanie, s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a preto sú tieto úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť

neplatné právne úkony. Žalobca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 druhá veta do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Keďže žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch teda neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je oprávnený v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 132 CSP: „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ V zmysle § 216 ods. 1 CSP: „Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.“ S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je žaloba nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Povinnosť strany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená). Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, dodatkom č. 1 k zmluve o úvere na čl. 18-19,kópiou doručenky na čl. 20, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 24.07.2023, doručenkou na čl. 22, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.07.2023,kópiou doručeniek na čl. 24, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.08.2023 adresované E. B. na čl. 25, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 23.08.2023 adresované A. B. na čl. 26, predžalobnou výzva na čl. 27-28 vrátane doručeniek, výpisom z účtu medziúveru na čl. 29-31, výpisom z účtu stavebného sporenia na čl. 32-36, obchodnými podmienkami, všeobecné podmienky stavebného sporenia na čl. 37-40, písomnými vyjadreniami žalobcu, žiadosť o úver na čl. 57, potvrdením Sociálnej poisťovne na čl. 58, kópiou dokladov daňového úradu, potvrdenia správou zdravotnej poisťovne na čl. 59, odporom žalovaných proti vydanému platobnému rozkazu na čl. 85-89, a na čl. 95-97 , správami o pobyte žalovaných a písomným vyjadrením žalovaných. 5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci: 6. Medzi žalobcom, Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a žalovaným v l. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2.rade ako spoludlžníkmi došlo dňa 12.01.2016 k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere EČÚ 0760348 3 01, na základe ktorej sa spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s., zaviazala poskytnúť medziúver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 7.000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 4.180,68 eur. Zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu.

7. Podľa ust. čl. II. ZÁKLADNÉ ÚVEROVÉ PODMIENKY – Druh úveru: medziúver/spotrebiteľský na dobu určitú. Číslo účtu medziúveru: XXXXXXX X XX. Výška medziúveru/celková výška úveru: 7 000.00 EUR, Úroková sadzba medziúveru: 5,79% p.a.. Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru: 33,78 EUR. Splatnosť splátok úrokov z medziúveru: 15. deň mesiaca. Počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy (ďalej len CS): 251. Úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý ma uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení číslo XXXXXXX X XX. Počiatočný vklad na účet tejto zmluvy je 0% CS. Výška mesačného vkladu, ktorý má dlžník realizovať je 9,86 EUR. pričom splatnosť tohto vkladu je 15. deň mesiaca. Počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia CS je 251. Číslo účtu stavebného úveru: XXXXXXX X XX. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy: 4180,68 EUR. Úroková sadzba stavebného úveru: 2,90 % p.a.. Výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru: 43,64 EUR. Splatnosť splátok stavebného úveru: 15. deň mesiaca. Počet splátok istiny stavebného úveru: 109. Počet splátok úrokov stavebného úveru: 109. Úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Úrokové sadzba úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. po odstúpení od zmluvy z celého zostatku dlhu maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Doba trvania medziúveru/stavebného úveru (v rokoch): 30,00. Konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru: do 15.01.2046 (za predpokladu, že si bude dlžník plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných podmienkach). Ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere (ďalej aj RPMN): 2,97% p.a.. Ročná percentuálna miera nákladov pri medziúvere: 6,10% p.a.. RPMN je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené v prílohe k tejto zmluve. Amortizačná tabuľka, ktorá obsahuje súhrnný prehľad o výške jednotlivých splátok, o lehotách a podmienkach splácania istiny, úrokov a súvisiacich poplatkov, je prílohou k tejto zmluve. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v SR stanovená MF SR platná ku dňu podpisu tejto zmluvy: 13,28% p.a. Celková výška medziúveru v mene euro: 7 000.00 EUR. Celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť: 16 149,22 EUR. Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov je pre medziúver 7,22% a pre stavebný úver 3,19%. Všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných úverových podmienkach tejto zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia zmluvy, ich zmeny sa riadia zmluvou a Všeobecnými podmienkami. 8. Dodatkom č. 1 z 16.02.2016 si strany v konaní dohodli zmenu, čo sa týka poistenia, išlo o poistenie typu A pre prípad smrti a vyhlásením o zdravotnom stave dlžník prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba v rizikovom životnom poistení pre prípad smrti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO 00 151 700, pričom poistením typu A sa zabezpečuje splatnosť zostatku dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy ku dňu vzniku poistnej udalosti. Výška mesačného poplatku za prijatie do poistenia je 3,50 eur. Dlžník sa zaväzoval splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou, ktorá bude konštantná počas celej doby splácania úveru, vo výške 47,14 eur v prospech účtu s nasledovným bankovým spojením: IBAN - číslo účtu príjemcu: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Názov účtu príjemcu: A. B., BIC - kód banky príjemcu: F.. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení predstavujú sumu vo výške 47,14 EUR úroky z medziúveru vo výške 33,78 eur, vklady na účet stavebného sporenia vo výške 9,86 eur a poplatok za prijatie do poistenia typu A vo výške 3,50 eur, pričom sa uspokoja v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bude suma 47,14 eur predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 43,64 eur a poplatok za prijatie do poistenia typu A vo výške 3,50 eur. Splatnosť poplatku za prijatie do poistenia je totožná so splatnosťou splátok úrokov z medziúveru, resp. splátok stavebného úveru tak ako je dohodnutá v Zmluve. Pokiaľ bude dlžník z akéhokoľvek dôvodu vyradený z poistenia ako poistená osoba, veriteľ zmenu výšky peňažných plnení dlžníka podľa tejto zmluvy oznámi písomne listom zaslaným na poslednú známu adresu dlžníka. Tento

dodatok k Zmluve nadobúda platnosť dňom podpisu všetkých účastníkov úveru podľa tejto Zmluvy. Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy zo dňa 18.1. 2016. 9. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.07.2023 na čl. 21 adresované A. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovaného na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky na mesiac august 2023 spolu vo výške 484,05 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že žalovaná si mala upozornenie osobne prevziať. Na doručenke sa nachádza nečitateľný podpis. 10. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.07.2023 na čl. 23 adresované E. B., mal žalobca, veriteľ upozorniť uvedeného žalovaného na to, že neuhrádzal vklad na účet stavebného sporenia respektíve omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky na mesiac august 2023 spolu vo výške 484,05 eur. Z priloženej doručenky vyplýva, že uvedené upozornenie si žalovaný v 2. rade mal osobne prevziať. Na doručenke sa nachádza nečitateľný podpis. 11. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.08.2023 adresované E. B. na čl. 25 bolo žalovanému oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 22.08.2023. Z doručenky na čl. 24 vyplýva, že zásielku si žalovaný v 2.rade prevzal. 12. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.08.2023 adresovaným A. B. na čl. 26 bolo žalovanej oznámené, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 22.08.2023 . Z doručenky na čl. 24 vyplýva, že zásielku si žalovaná v 1.rade prevzala. 13. Z predžalobných upomienok vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaných na úhradu dlhov pred podaním žaloby. 14. Z výpisu z účtu medziúveru a a z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva stav financií na účte medziúveru a na účet stavebného sporenia zhodný so stavom a sumou akú si uplatnil a uviedol žalobca v žalobe. 15. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaní v podanom odpore uvádzajú, že žalobca v žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. K námietke skúmania bonity Žalovaných žalobca uviedol, že preukázanie skúmania bonity pri poskytnutí úveru Žalovanému nie je hmotnoprávnou podmienkou podania žaloby. Žalobca riadne, v súlade s platnými právnymi predpismi preveril platobnú schopnosť Žalovaných a za účelom preukázania splnenia si svojich povinností v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca výslovne popiera tvrdenia Žalovaných. Žalobca výslovne popiera, že pri poskytnutí úveru neskúmal bonitu Žalovaných, resp. pri skúmaní bonity nekonal s odbornou starostlivosťou. Uviedol, že podaním zo dňa 23.04.2025 exaktne špecifikoval akým spôsobom preveril sociálno ekonomické pomery Žalovaných. K posudzovaniu schopnosti Žalovaných splácať poskytnutý úver na základe Zmluvy úvere Žalobca opakovane uvádza, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase podania Žiadosti úver zo dňa 07.12.2025 (ďalej aj len „Žiadosť o úver“) a podpisu Zmluvy o úvere bol veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Žalobca pri schvaľovaní predmetného úveru postupoval v zmysle vtedy platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov. Žalobca postupoval pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať spotrebiteľský úver nasledovne. V roku 2016 (v čase poskytnutia úveru žalovaným) ešte neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: Opatrenie NBS 10/2016, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. Opatrenie NBS 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver. PSS, a. s., aj napriek neexistencii legislatívneho rámca pre preverovanie schopnosti klienta splácať úver, uplatňovala princípy obozretnosti v max. možnej miere a v súlade s bežnou bankovou praxou v dobe schvaľovania tohto úveru, pričom schopnosť klienta splácať úver preverila porovnaním pravidelného dlhodobého vkladu na konto stavebného sporenia klienta s výškou splátky nového úveru. Ak klient pravidelne mesačne uhrádzal vklady na konto sporenia, mal

vyhovujúcu platobnú disciplínu a výška splátky požadovaného úveru neprevyšovala výšku pravidelného vkladu na konto sporenia, tak v zmysle podmienok platnej legislatívy v čase poskytnutia úveru, bol Žalobca oprávnený poskytnúť Žalovanému daný úver na základe takto preverenej bonity zo sporenia. Nakoľko výška splátky nového úveru (47,14 Eur - vklady na konto sporenia + úroky z medziúveru + poistné) bola nižšia ako výška pravidelného dlhodobého vkladu žalovaného na konto stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX (56,00 Eur), klientovi vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaní boli z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverení dopytmi do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) - overenie, či za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia - dopytom bolo zistené, že žalovaní mali vyhovujúcu platobnú disciplínu. Žalovaný 2 bol zároveň overený dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom bolo potvrdené, že žalovaný 2 pracuje u zamestnávateľa GRENNFORM, s.r.o. 36486931 a žalovaná 1 bola taktiež overená dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom bolo potvrdené, že pracuje u zamestnávateľa Lykotex Slovakia s.r.o. IČO: 36482251. Žalobca poukazuje tiež na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020. K RPMN žalobca uviedol, že žalovaní v odpore ďalej uvádzajú, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čoho následkom má byť bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere. Uvedené tvrdenia žalovaných žalobca výslovne popiera a uvádza, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi pre takýto druh zmlúv platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Žalobca na tomto mieste uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je tiež dokument „Predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN zjednotenej pre medziúver a stavebný úver.“ V zmysle čl. II Základné úverové podmienky je uvedené „predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktoré sú uvedené v prílohe k tejto zmluve. Amortizačná tabuľka, ktorá obsahuje súhrnný prehľad o výške, o počte a o termínoch splátok, o poradí a podmienkach splácania istiny, úrokov a súvisiacich poplatkov je prílohou k tejto zmluve.“ Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že amortizačná tabuľka tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a bola Okresnému súdu predložená spolu s podanou žalobou, ako aj listina s názvom Predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN zjednotenej pre medziúver a stavebný úver. Žalobca uviedol, že zmluva o úvere ako jej prílohy, vrátane amortizačnej tabuľky a predpokladov na výpočet RPMN obsahuje všetky stanovené údaje, ktoré sú nevyhnutné na dosadenie do matematického vzorca stanoveného pre výpočet RPMN - výšku úveru, výšku splátky, interval splátok, úrokovej sadzby, ako aj poplatky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú okrem amortizačnej tabuľky, všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby aj predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedeného je jednoznačné, že právne úkony žalobcu - Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru sú dostatočne určité právne úkony a sú tak jednoznačne platnými právnymi úkonmi, a uplatnený nárok žalobcu je preukázateľne dôvodný. Žalobca si na podporu svojich tvrdení dovoľuje poukázať na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.01:2025, č. k. 17CoCsp/25/2024-500, rozsudok Krajský súd v Banskej Bystrici v Rozsudku zo dňa 22.01.2025, č. k. 17CoCsp/25/2024-500 a na argumentáciu Krajského súdu v Banskej Bystrici v odôvodnení Rozsudku zo dňa 22.01.2025, č. k. 17 CoCsp/25/2024-500, na rozhodnutie ÚS SR a súdov ČR. 16. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že žalobca sa pri skúmaní bonity žalovaných obmedzil len na jeho príjem a informáciu z nebankového registra, avšak vôbec nezohľadnil náklady na bývanie a celkovo náklady na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musel veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že pri posudzovaní výdavkov žalovaných vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné výdavky žalovaných na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). Pod celkovou výškou úveru je potrebné rozumieť sumu, ktorú reálne veriteľ odošle na účet dlžníka, resp. suma, ktorá pri refinančných úveroch bude odoslaná zo strany bankového subjektu na účet inej banky alebo nebankového subjektu. Zo zmluvy o úvere je preukázané, že žalovaní nemali reálnu možnosť disponovať zo sumou 7000 Eur, ale keď došlo a automatickému započítaniu poplatku za poskytnutie úveru 112 Eur, žalovaní reálne disponovali sumou vo výške 6 888 Eur. Uvedený následok

má konzekvencie tak čo do údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak aj o úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku čo do výšky splátok. Aj v danom prípade žalobca síce formálne poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 30000 eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru, s týmito finančnými prostriedkami žalovaný nemohol disponovať a v skutočnosti mu bol ako úver poskytnutá suma nižšia 2960 Eur, než bola deklarovaná v zmluve o úver. Takéto navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru môže mať dopad nielen na správny výpočet a výšku RPMN, ale aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, v dôsledku čoho dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného záväzku zmluvy. S poukazom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, v dôsledku čoho je potrebné uplatniť sankciu za porušenie tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. (Uvedené právne názory vyslovil vo svojom rozsudku zo dňa 31.10.2024 Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 8CoCsp/15/2024). Keďže v danom prípade ide o vopred pripravenú formulárovú zmluvu a žalobca nepreukázal, že žalovaný mal možnosť odmietnuť poistenie, poplatok za poistenie musí byť zahrnutý do výpočtu RPMN a keďže žalobca poplatok za poistenie nezahrnul do výpočtu RPMN, zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN. Zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, jednak z dôvodu, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jednak pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, žalovaný nebol ku dňu vyhotovenia listu zo dňa 10.05.2023-Vec: UPOZORNENIE NA VYHLÁSENIE MIMORIDNEJ SPLATNOSTI v omeškaní so žiadnou mesačnou splátkou, nakoľko bol povinný uhrádzať len splátky istiny. Neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda neexistenciu omeškania pre povinnosť splácať len splátky istiny potvrdil aj Krajský súd Trenčín v rozsudku zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 6CoCsp/25/2022, v ktorom uviedol nasledovné: „Nakoľko je poskytnutý úver v predmetnej veci bezúročný a bez poplatkov, a to už od začiatku vzniku právneho vzťahu, keď určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o úvere má deklaratórnu povahu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o tom, že žalovaní mali zaplatiť len sumu 10.000 eur v 90 splátkach, a teda po 111,1 eur. Z uvedeného, vzhľadom na to, že žalovaní zaplatili ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti sumu 6.601,52 eur (pričom mali zaplatiť len sumu 4.999,95 eur) vyplývalo, že v čase zosplatnenia úveru k 15.07.2019 žalovaní neboli v omeškaní 3 mesiace. Žalovaní neboli v omeškaní ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď zaplatili 8.626,52 eur a mali zaplatiť len sumu 8.555,47 eur. Súd prvej inštancie preto správne žalobu žalobcu v napadnutom výroku II. zamietol." Keďže žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch teda neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je oprávnený v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. List zo dňa 10.05.2023- Vec: UPOZORNENIE NA VYHLÁSENIE MIMORIDNEJ SPLATNOSTI, ako list zo dňa 23.08.2023- Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádza presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a preto sú tieto úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť neplatné právne úkony. 17. Uvedenú vec súd takto právne posúdil: 18. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“). 19. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov,

e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h)podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy. 20. Podľa ust. § 7 ods. 3,4 zákona č. 310/1992 Zb. v znení účinnom v rozhodnom období zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom. 21. Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretie zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 22. Podľa ust. § 2 písm. a, b zákona č. 129/2010 Z.z. účinnosť v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa ust. § 7 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 24. Podľa ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretie zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 25. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

26. Podľa ust. l1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa §15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 27. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. 28. Podľa § 52 ods. 1 a 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 29. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 31. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 34. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 35. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uzavretej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 7000 eur, ktorý sa mal neskôr zmeniť na stavebný úver vo výške 4180,68 eur. Dlžníci, žalovaní čerpali, čo vyplýva z predložených listín. Z obsahu zmluvy vyplýva že išlo o spotrebiteľský úver žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Spotrebiteľský charakter tohto zmluvného vzťahu bol niekoľkokrát potvrdený odvolacími súdmi v obdobných právnych veciach, kde ako žalobca vystupovala Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. 37. Z výpisu z úverového účtu žalovaných vyplýva celkový stav dlžnej sumy. 38. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver na čl. 15-17, vypracovanej samotným žalobcom vyplýva, že od roku 2016 až do roku 2036 istina v splátke nebola splatná. Celá mesačná splátka predstavovala v období rokov 2016 až 2036 len úroky. 39. Súd sa vzhľadom na námietky a aj ex offo zaoberal tým, či došlo k platne k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu a doručovaním listín. 40. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi veriteľom, žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 42. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často

obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.“ Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 43. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 44. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 45. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 46. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 47. Žalovaní sa bránili tým, že vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je platné. Súd sa preto zaoberal a skúmal platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tým, či došlo platne k zosplatneniu dlhu ako aj to, či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a teda či je platné, či má právne účinky predpokladané zákonom. 48. Súd mal po preskúmaní obsahu týchto jednostranných právnych úkonov a vznesené námietky za to, že tieto jednostranné úkony sú v rozpore so zákonom z dôvodu, že neobsahujú uvedenie konkrétnej splátky s ktorou s dlžník dostal do omeškania v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ.. 49. Vo výzvach žalobcu z 24.07.2023 sa uvádza len to, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane splátky za mesiac august 2023. Splátka za august nemohla byť splatná v 7. mesiaci. Zo slovného výkladu nemožno v žiadanom prípade povedať, že táto splátka s ktorou sa dlžník dostal do omeškania, je definovaná jednoznačne a konkrétne. Slovo „vrátane“ znamená, že tam boli aj iné splátky, ktoré nie je zrejme. S tvrdením žalobcu že to tak je a že všetko je tam jasne uvedené, sa nie je možné stotožniť vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia KS v Prešove. 50. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 51. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 52. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

53. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 54. Podľa ust. § 151ods, 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 55. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že jednostranné úkony realizované právnym predchodcom žalobcu nie sú v súlade so zákonom z dôvodov, tak ako je to vyššie uvedené a preto sú neplatné. Ak je vyhlásenie predčasnej splatnosti neplatné nemôže sa veriteľ domáhať zaplatenia celého úveru. 56. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023. Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až naj skôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Uvedené je potrebné pre pripočítaní lehoty na vyhlásenie predčasnej splatnosti, či bola dodržaná tak ako to stanovuje ust. § 53 ods. 9 OZ. 57. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn. 7CoCsp/14/2021, kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o neurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.. 58. Zo strany žalobcu došlo k absolútne neplatnému zosplatneniu celého úveru. V zosplatnení úveru liste zo dňa 23.08.2023 absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Ani v liste zo dňa 24.07.2023, ktorým upozornil žalovaných dlžníkov na omeškanie, nie je uvedené s ktorou konkrétnou splátkou za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania. Splátka za august nemohla byť splatná v 7. mesiaci. Preto nie je možné ani zistiť, či boli dodržané všetky zákonné lehoty v zmysle ust. §53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Teda je možné ich vzhľadom na obsah listín považovať za nedodržané. 59. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa súdu nebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok vrátane splátky za mesiac august nemožno jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ . To tiež nie je možné preskúmať. 60. V neposlednom rade súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 11Csp/36/2023-201 a z 31.07.2024, č.k. 11Csp/111/2022-235.

31.07.2024, č.k.

61. Z výpisu z úverového účtu žalovaných vyplýva celkový stav dlžnej sumy. 62. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver na čl. 15-17, vypracovanej samotným žalobcom jednoznačne vyplýva, že od roku 2016 až do roku 2036 istina v splátke nebola splatná. Celá splátka predstavovala len úroky, na ktoré nemá žalobca nárok z dôvodu, že úvere je bezúročný a bez poplatkov a to z viacerých dôvodov. V čase rozhodnutia súdu, istina tak tiež nebola splatná. Z tohto dôvodu je preto žaloba nedôvodná. 63. Na základe vyššie uvedeného, mal súd aj pri prejednaní veci za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatné. 64. Tento dôvod neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je v súlade s vyššie citovanými rozhodnutiami NS SR a KS Prešov ako aj rozhodnutím OS Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/17/2023 z 10.06.2024 na ktoré poukázal právny zástupca žalovaných a tiež v súlade s rozhodnutím OS Vranov n/T sp.zn. 5Csp/17/2023. 65. Súd ohľadom vyššie citovaných rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Topľou kedy okresný súd zamietol žaloby tohto istého žalobcu z tých istých dôvodov a zdôrazňuje, že v týchto konaniach vystupoval ten istý žalobca, PSS, a.s. ktorý sa proti rozhodnutiam súdu neodvolal. 66. Žalovaní vo svojom vyjadrení namietali, že zmluva neobsahuje všetky zákonné obligatórne náležitosti, neobsahuje správnu RPMN, čo spôsobuje jej bezúročnosť. Dôvodom bezúročnosti úveru je aj porušeniu povinnosti s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Ide o spotrebiteľskú právnu vec, preto je potrebné použiť všetky právne normy tykajúce sa spotrebiteľského práva. Podľa ich názoru nie je možné žalobcom uplatnený návrh považovať za oprávnený z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti stanovené § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. Samotné úkony veriteľa smerujúce k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru jednorazovo nemožno považovať za platné. 67. V danom prípade má súd za to, že bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že istina úveru nebola ako je to vyššie uvedené, ku dňu rozhodnutia súdu splatná, čo vyplýva z obsahu amortizačnej tabuľky, rozpisu splátok, kde je uvedené, že sa splácajú najprv úroky a to až do roku 2036 a že úver je bezúročný a bezpoplatkový. 68. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovaných, súd sa zaoberal, či zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu povinnosti s odbornou starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, čo spôsobuje jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. 69. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. 70. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. 71. Odplata za poskytnutie úveru musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 72. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovaných, žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaných, nebolo preto preukázané či s

odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 73. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). 74. Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií a prostredníctvom dodržiavania platobnej disciplíny, čo sa týka stavebného sporenia, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23. 09. 2020). 75. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa žalovaných preukázaný v konaní nebol. Súd poukazuje, že s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho pravidelných výdavkov) a účelové použitie údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 76. Žalobca v danom prípade k otázke skúmaniu bonity vo veci uviedol, že postupoval pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver nasledovne: V roku 2016 (v čase poskytnutia úveru žalovaným) ešte neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: Opatrenie NBS 10/2016, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. Opatrenie NBS 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver. PSS, a. s., aj napriek neexistencii legislatívneho rámca pre preverovanie schopnosti klienta splácať úver, uplatňovala princípy obozretnosti v max. možnej miere a v súlade s bežnou bankovou praxou v dobe schvaľovania tohto úveru, pričom schopnosť klienta splácať úver preverila porovnaním pravidelného dlhodobého vkladu na konto stavebného sporenia klienta s výškou splátky nového úveru. Ak klient pravidelne mesačne uhrádzal vklady na konto sporenia, mal vyhovujúcu platobnú disciplínu a výška splátky požadovaného úveru neprevyšovala výšku pravidelného vkladu na konto sporenia, tak v zmysle podmienok platnej legislatívy v čase poskytnutia úveru, bol Žalobca oprávnený poskytnúť Žalovanému daný úver na základe takto preverenej bonity zo sporenia. Nakoľko výška splátky nového úveru (47,14 Eur – vklady na konto sporenia + úroky z medziúveru + poistné) bola nižšia ako výška pravidelného dlhodobého vkladu žalovaného na konto stavebného sporenia č. 3306603 5 02 (56,00 Eur), klientovi vznikol nárok na takýto typ úveru. Žalovaní boli z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverení dopytmi do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) – overenie, či za posledných 12 mesiacov nevznikla negatívna informácia – dopytom bolo zistené, že žalovaní mali vyhovujúcu platobnú disciplínu. Žalovaný 2 bol zároveň overený dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom bolo potvrdené, že žalovaný 2 pracuje u zamestnávateľa GRENNFORM, s.r.o., 36486931 a žalovaná 1 bola taktiež overená dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom bolo potvrdené, že pracuje u zamestnávateľa IČO: Lykotex Slovakia s.r.o. 36482251. V uvedenej právnej žalobca v lehote stanovenej súdom uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nastalo pre splátku splatnú za mesiac máj 2023, t.j. splatnú k 15.05.2023 a s ktorou boli žalovaní ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní dlhšie ako tri mesiace. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 22.08.2023. Vo výzvach a upozorneniach žalobcu to však uvedené nebolo.

77. Z dát dopytu vyplynulo, že E. B. má uzavreté viacero zmlúv v sume spolu 24700 eur, zostatok 23452 eur, celkovo ide o 3 odmietnuté žiadosti, 5 odvolaných. Systém eviduje celkovo 8 žiadosti o úver. 78. Z dát dopytu vyplynulo, že A. B. má uzavreté viacero zmlúv v sume spolu 24700 eur, zostatok 23452 eur, celkovo ide o 6 odmietnuté žiadosti, 8 odvolaných, 3 existujúce. 79. Súd tak nemal za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových pomeroch žalovaných, teda kde bývali, či vlastnili nehnuteľnosť alebo či bývali v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzali a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia o ich mesačných výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie mesačných základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovaných, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14.10.2021). Žalobca nevzal do úvahy stav úverového zaťaženia žalovaných, počet žiadosti o úvere, ich odmietnutie, dôvody. Počet týchto žiadosti a stav zistený dopyt v SRBI môže s najväčšou pravdepodobnosťou hovoriť o nedostatočnej bonite žalovaných. 80. Žalobca súdu nepreukázal, ako skúmal skutočné príjmy a výdavky žalovaných. Žiadne iné listiny preukazujúce príjmy hlavne mesačne výdavky, ktoré každá osoba má a ktoré sú v súčasnosti v nemalej výške a teda riadne skúmanie bonity súdu nepredložil. 81. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky žalobca teda preukázateľne neskúmal. Uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ani úverové zaťaženie žalovanej v 2.rade nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ mal túto skutočnosť vyhodnotiť ako rizikovú a úver neposkytnúť. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovaného pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. 82. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu len potvrdením o príjme v zmysle uvádzanej judikatúry, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou. 83. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov žalovaného, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či žalovaný je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022). 84. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovaných nemal žalobca k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020). 85. Porovnávanie príjmov a výdavkov žalovaných nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov žalobcom, nevedno tiež ako bola zohľadnená skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy boli žalovaní v 1. a v 2.rade manželia. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovaných,

nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. 86. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. 87. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg) SA proti KM, za účasti: Prokuratura Okragowa w Kielcach. Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice. 88. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity (došlo k hrubému porušeniu ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.). Preto nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a to nárok na úroky v zmysle ust. § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý je preto nedôvodný. 89. Ako už súd uviedol dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je aj to, že zmluva obsahuje nesprávnu RPMN, v zmluve nie sú uvedené predpoklady pre jej výpočet a zmluva tak nemá všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. 90. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom správnosti RPMN súd zistil, že RPMN bola vypočítaná nesprávne, do výpočtu neboli zahrnuté ďalšie dodatočne náklady na poistenie a poplatok za poskytnutie úveru o ktorý bola ponížená suma úveru, ktorá bola dlžníkovi vyplatená. V zmluve nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. 91. V súlade s písm. k) cit. ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie ročnej percentuálnu miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre. 92. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákon č. 129/2010 Z.z. neuvedenie RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čo v danom prípade bolo preukázané. Za neuvedenie RPMN sa považuje aj uvedenie nesprávnej výšky RPMN. 93. V danom prípade na základe vyššie uvedených skutočnosti mal súd za to, že existuje dôvodná pochybnosť o správnosti údajov RPMN. Tvrdenie žalovaných je dôvodné. Dodávateľom v danom právnom vzťahu je žalobca. Je zrejmé, že RPMN bola uvedená a určená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa, teda akoby nebola uvedená, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Amortizačná tabuľka, na ktorú sa odvoláva nie je súčasťou zmluvy a nie je dlžníkmi ani podpísaná. V závere sú uvedené len všeobecné predpoklady pre výpočet RPMN, čo je nedostatočné a nenapĺňa to

literu zákona č. 129/2010 Z.z.. Keďže nie je podpísaná, je preto nanajvýš otázne, či s ňou boli dlžníci vôbec oboznámení. 94. Zmluvná podmienka, spočívajúca v dohodnutí poplatku za poskytnutie úveru (čl.II) je podľa súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je súčasťou zmluvy a jej znenie dlžník, spotrebiteľ nemohol vôbec ovplyvniť. Ako neprijateľná zmluvná podmienka je preto v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka neplatná. Žalobca preto nemá nárok na túto odmenu, poplatok. Jej stiahnutie z výšky reálneho čerpaného úveru má vplyv na následný výpočet RPMN. 95. Podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov a výpočet RPMN upravujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). 96. Na účely tohto zákona sa RPMN rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. 97. Výpočet RPMN upravuje ustanovenie § 19 zákona, kde je definované na základe čoho sa vypočíta RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza pri výpočte RPMN a príloha 2, v ktorej je stanovená základná rovnica na výpočet RPMN a poznámky k výpočtu RPMN. 98. V prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, tak podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 99. Ako už súd vyššie uviedol, z dôvodu neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti a toho, že podľa rozpisu splátok ku dňu rozhodnutia súdu nebola istina splatná a toho, že žalobca nemá nárok na úroky, žalobu zamietol. 100. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 101. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 102. Súd žalobu zamietol, úspešní tak boli žalovaní. Súd preto rozhodol, že ako úspešní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.