KAUZIS.SK
UznesenieOkresný súd Vranov nad Topľou20. 8. 2025plný text

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6Er/35/2004 z 20. 8. 2025

CitáciaUznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 20. augusta 2025, sp. zn. 6Er/35/2004, ECLI:SK:OSVT:2025:8804110688.3

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 6Er/35/2004 8804110688 20. 08. 2025 JUDr. Michal Gedor ECLI:SK:OSVT:2025:8804110688.3

Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Vranov nad Topľou, IČO: 30807484, Rázusova 128, 093 18 Vranov nad Topľou, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, C. D. B. o vymoženie 4.990,87 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Mariannou Vargovou, Exekútorský úrad Trebišov takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že na základe zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zastaveniu starej exekúcie vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 6ER/35/2004. II. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie. odôvodnenie: 1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 09.02.2004 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 4990,87 uer eur s príslušenstvom. 2. Dňa 06.03.2019 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Trovy si neuplatnil, nakoľko boli povinným zaplatené. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Podľa § 233a Exekučného poriadku v platnom znení, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon. 5. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej uvádzaný aj len ako „ZoUNEK“), ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona). 6. Podľa § 2 ods.1 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov : Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,

b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 7. Podľa § 2 ods.2 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie 8. Podľa § 3 ods.1 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie (§3 ods.2 zákona). 9. Podľa § 4 ods.1 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená. 10. Podľa § 5 ods.1 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. 11. Podľa § 5 ods.2 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje: a) označenie oprávneného a povinného b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. 13. Podľa § 6 ods.2 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. 14. Podľa § 6 ods.3 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. 15. Podľa § 6 ods.4 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak : a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií 16. Podľa § 7 ods.1 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. 17. Podľa § 7 ods.2 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie 18. Podľa § 7 ods.3 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 19. Podľa § 8 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Ods.1) Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené, Ods.2) Ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, Ods.3) Ukončenie exekučného konania oznámi exekútor oprávnenému, Ods.4) Ak došlo k ukončeniu exekučného konania podľa tohto zákona, exekútor bezodkladne po uplynutí 30 dní od oznámenia podľa odseku 3 zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii. To neplatí, ak mu oprávnený v lehote podľa prvej vety osvedčí, že podal opätovný návrh podľa § 9 ods. 1, Ods.5) Ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované. Exekútor na žiadosť doručí exekútorovi poverenému na základe opätovného návrhu exekučný spis,

Ods.6) Ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii, 20. Súd na základe zákonných ustanovení §8 ods.2 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov určil, že stará exekúcia sa zastavila. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 24.03.2004 (doručenka doložená v exekučnom spise) a teda podľa § 3 ods. 1 zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov uplynula rozhodná doba 5 rokov. Na predmetnú exekúciu sa nevzťahujú žiadne relatívne ani absolútne výnimky v zmysle § 2 ods.2 zákona č.233/2019 Z.z. Z exekučného spisu taktiež vyplýva, že do 1. 1. 2020 exekúcia nebola právoplatne zastavená. Podľa § 2 ods.1 písmeno a) zákona č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je rozhodná doba jedným zo zákonných dôvodov na zastavenie starej exekúcie. 21. Z usmernenia MS SR k zákonu ZoUNEC pod bodom 4. je zrejme, že v prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa ZoUNEK a Exekučného poriadku je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK je teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení ZoUNEK, pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie. Uvedené znamená: 1. v prípade, ak po účinnosti ZoUNEK existuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia má byť zastavená podľa ustanovení Exekučného poriadku. 2. ak pred účinnosťou ZoUNEK existuje (existoval) dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a nadobudnutím účinnosti ZoUNEK vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. a)) alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania (prípadne nejde o prípad podľa § 4 ods. 2 písm. b)), stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa ZoUNEK. Tieto závery sú v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov. 22. Keďže súdny exekútor uvádza, že povinný je nemajetný, v takomto prípade nemohol dosiahnuť pred zákonom ZoUNEK za posledných 18 mesiacov výťažok minimálne 15 eur. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť

primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moc. 23. Exekučný súd po preskúmaní vyjadrenia predloženého súdnym exekútorom povereným vykonaním tejto exekúcie uvádza, že ten v priebehu exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiaden majetok vhodný k zexekvovaniu, nie je ani zamestnaný a ani nepoberá žiadne dávky. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie poverený súdny exekútor nemal inú vedomosť o existencii majetku, resp. príjmov povinného, ktoré by exekúcii podliehali a súčasne v tejto exekúcii nebola vymožená ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a rovnako ani len časť trov exekučného konania povereného súdneho exekútora. 24. Na základe uvedeného v predchádzajúcom odseku exekučný súd musí skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t.j. doručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) dňa 24.03.2004 uplynulo päť rokov. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny exekútor nezistil existenciu príjmov povinného postihnuteľných exekúciou. Z týchto dôvodov poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie nevymohol ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného konania. Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu ustanovenú zákonom (päť rokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekučného konania povereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ktorý je fyzickou osobou. 25. Nakoľko poverený súdny exekútor nevydal a nezaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zákonom stanovenej lehote, t.j. v lehote do 180 dní od nadobudnutia účinnosti ZoUNEK (t.j. do 29.06.2020), súd má za to, že nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie v zmysle § 6 ods. 4 ZoUNEK, a preto mu nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie nepriznal. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje