Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 9Er/138/2006 8806201145 07. 03. 2025 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2025:8806201145.2
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou, v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. – B. C., D. XXXX, ČR, proti povinnému: neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť výživné vo výške 298,74 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, Exekútorský úrad so sídlom Prešov, takto rozhodol: I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Poverením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. 5713 005950 * zo dňa 28.02.2006 bol súdny exekútor JUD. E. A. poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému zaplatiť výživné vo výške 298,74 Eur. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 7P/35/2005 zo dňa 07.03.2005. 2. Podaním súdneho exekútora zo dňa 25.10.2023 a následnou lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po povinnom bolo vedené pod sp. zn. 5D/341/2019. Z osvedčenia o dedičstve, sp. zn. XX/XXX/XXXX, Dnot 276/2020, zo dňa 21.12.2022, právoplatného 21.12.2022, vydaného JUDr. Zorou Chudovou, notárom ako súdnym komisárom, bolo zistené, že jedným z dedičov po povinnom sa stal aj oprávnený. 3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 4. Na základe uvedeného súd postupoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). 5. Podľa. § 7 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zaniká. 6. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. 7. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. 8. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou(záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 11. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto, právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť). 12. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v posudzovanej veci je predmetom vymáhanie výživného, pričom povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Súd preto v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil. 13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 18. V zmysle Exekučného poriadku je pri zastavení exekúcie potrebné rozhodnúť o náhrade trov exekúcie. Súd nemôže na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného, nakoľko tento nezavinil zastavenie exekúcie. Na náhradu trov exekúcie by mal byť podľa ust. 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku zaviazaný súd v prípade, ak by bol povinný zomrel ako nemajetný. V danom prípade povinný zomrel ako majetný a zároveň sa jeho dedičom stal oprávnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: "navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie". 19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I a II j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2, § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 C.s.p.) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Proti uzneseniu vo výroku III odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.