Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 9Er/797/2006 8806206702 24. 11. 2025 JUDr. Viktória Petrová ECLI:SK:OSVT:2025:8806206702.2
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: X/XXXXXXXX A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, 2/ D. E., F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX proti povinnému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. X, o vymoženie dlžného výživného, bežného výživného a výživného do budúcna, súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom , Exekútorský úrad Prešov, takto rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie
nepriznáva.
odôvodnenie: 1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.09.2006 začal exekútor vykonávať exekúciu proti povinnému. 2. Dňa 20.08.2025 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný je nemajetný. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si trovy konania neuplatňuje. 3. V podnete zo dňa 29.07.2025 súdny exekútor uviedol, že na základe zistení povinný nepreberá zásielky, pričom jeho adresa je neznáma, nezdržiava sa na území SR, žije dlhodobo v Čechách na neznámej adrese. Oprávnený na základe žiadosti súdneho exekútora o oznámenie, či si povinný plní svoju vyživovaciu povinnosť, písomne neodpovedal. 4. Súd vykonal lustráciu na povinného Sociálnej poisťovni, na základe ktorej je súdu známe, že poberá starobný dôchodok vo výške 501,10 eur. 5. Podľa ust. § 233a zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon. 6. V zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v texte ďalej len ako „ZoUNEK“) tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“). 7. Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na
zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. (ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK) 8. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. (ust. § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK) 9. ZoUNEK, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 01. 2020, sa vzťahuje aj na dané exekučné konanie, keďže toto konanie sa začalo pred 31. 03. 2017. Staré exekúcie sa podľa ZoUNEK zastavujú iba v prípade, že spĺňajú podmienky z tohto zákona vyplývajúce. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK sa zo zákona zastavujú staré exekúcie, v ktorých uplynula rozhodná doba (ide o dobu piatich rokov plynúcu od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK), ale iba v prípade, že vo veci nejde o niektorú z výnimiek zo zastavenia starých exekúcií podľa ust. § 2 ods. 2 ZoUNEK alebo podľa ust. § 4 ZoUNEK. Jednou z týchto (absolútnych) výnimiek je podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK vymáhanie pohľadávky na výživnom. Keďže v danom exekučnom konaní sa vymáha(la) pohľadávka oprávnených predstavujúca dlžné a bežné výživné voči povinnému, súd konštatuje, že predmetná (stará) exekúcia sa zo zákona (ku dňu 01.01.2020) nezastavila, pretože neboli splnené podmienky ZoUNEK pre jej zastavenie stanovené. 10. Podľa ust. § 243m zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2018. 11. V zmysle ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 12. Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. (ust. § 243b ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení) 13. V zmysle ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do účinnosti zákona č. 2/2017 Z. z. (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 14. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.marca 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 15. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora je dôvodný, nakoľko vykonaným zisťovaním majetku povinného nebol zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, vzhľadom na čo je možné konštatovať, že povinný je nemajetný a jeho majetok nepostačuje na úhradu trov exekúcie. V exekučnom konaní bolo lustráciou preukázané, že povinný nemá žiadne prostriedky na účte, na základe lustrácie v katastri bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na citovanú zákonnú úpravu súd exekúciu zastavil podľa § 57ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Nakoľko teda mal súd preukázaný nedostatok majetku povinného, exekúciu zastavil. Ďalšie vedenie konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a preto rozhodol, tak ako je uvedené v I. výroku rozhodnutia.
16. Podľa § 196 Ex. por., účinného do 31.03.2017, za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 17. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy konania. 18. Z § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 19. Súdny exekútor súdu oznámil v podaní zo dňa 29.07.2025, že trovy exekúcie si neuplatňuje, preto súd rozhodol v zmysle návrhu súdneho exekútora a trovy exekúcie mu nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku rozhodnutia. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.