KAUZIS.SK
UznesenieOkresný súd Vranov nad Topľou26. 6. 2025plný text

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0Er/281/1999 z 26. 6. 2025

CitáciaUznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. júna 2025, sp. zn. 0Er/281/1999, ECLI:SK:OSVT:2025:8818200465.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 0Er/281/1999 8818200465 26. 06. 2025 JUDr. Michal Gedor ECLI:SK:OSVT:2025:8818200465.1

Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/X, XXX XX C., o vymoženie 184,06 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad Košice, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto rozhodol: I. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie EX 20106/1999 zo dňa 29.04.2020 z a m i e t a. II. Súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám o d m i e t a. III. Návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že im tak ukladá právoplatný a vykonateľný rozsudok sp.zn. 8C 1052/98 zo dňa 29.01.1999, ktorý vydal Okresný súd Vranov nad Topľou. Okresný súd Vranov nad Topľou následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) dostal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie. 2. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02.03.1999 začal pôvodný súdny exekútor JUDr. Ján Borovský exekúciu o vymoženie 184,06 eur ( 5.545 Sk s prísl.) s príslušenstvom. 3. Podaním doručeným dňa 15.06.2020 súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie podanie oprávneného označené ako „Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a proti paušálnym trovám, Podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, Návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky“. 4. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, podaných v zákonom stanovenej lehote uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. počas exekučného konania pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie postúpená na postupníka- obchodnú spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. Oprávnený preto namieta, že v tomto exekučnom konaní sa najprv musí ustáliť osoba oprávneného. Zároveň

namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom č.233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní odkedy sa exekútor dozvedel o skutočnosti rozhodujúcej pre zápis alebo maximálne do 30.06.2016, upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony súdny exekútor vykonal. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlad právnych predpisov zo strany súdu podľa § 125 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Oprávnený namietal rozpor ZoUNEK s ustanoveniami čl. 20 ods. 1 a 4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu. 5. Podľa § 233a Exekučného poriadku v platnom znení, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon. 6. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej uvádzaný aj len ako „ZoUNEK“), ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“), s tým, že na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 1, 2 zákona). 7. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na zastavenie. 8. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. 9. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. 10. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje: a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.

11. Podľa § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. 12. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. 13. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. 14. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. 15. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 16. Podľa § 8 ods. 1 ZoUNEK, exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené. 17. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). 18. Podľa § 243h ods. Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 19. Podľa § 37 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. 20. Podľa § 37 ods.3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, môže vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 21. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností. 22. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

23. Súd preskúmal predložené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 29.04.2020, námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ako aj obsah ostatného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávnenou osobou (oprávneným), v zákonnom ustanovenej lehote, avšak boli podané nedôvodne. 24. Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný, teda na jednej strane subjekt, v prospech ktorého je exekúcia vykonávaná a na druhej strane subjekt voči ktorému (v neprospech ktorého) je exekúcia vedená. V oboch prípadoch ide o pojmy procesného práva. Ako bolo vyššie uvedené, v predmetnej veci oprávnený namieta, že nie je z hmotnoprávneho hľadiska veriteľom danej pohľadávky, nakoľko ju v priebehu exekúcie postúpil prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávok na inú osobu. Súd má za to, že zmluva o postúpení pohľadávok je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností medzi jeho účastníkmi (je záväzný inter partes). Ak je súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok aj dojednanie o úhrade trov exekúcií, v ktorých sa postúpené pohľadávky vymáhajú, takéto dojednanie zaväzuje len strany tejto zmluvy, ale nie tretie osoby a orgány verejnej moci. 25. Pokiaľ ide všeobecne o účastníctvo v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je exekučné konanie, súdna prax sa zhoduje v názore, že za situácie, keď dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania (resp. strany) na iný subjekt, hmotnoprávny prevod alebo prechod neznamená bez ďalšieho priamu zmenu v rovine procesnej. K zmene účastníkov konania, vrátane konania exekučného, dochádza až na základe rozhodnutia súdu o pripustení takejto zmeny a to okamihom nadobudnutia jeho právoplatnosti. Je nevyhnutné zdôrazniť, že Exekučný poriadok v § 37 obsahuje, a to aj po prijatí nových procesných kódexov, osobitnú úpravu účastníctva v exekučnom konaní, vrátane procesného postupu, ktorý je nevyhnutné dodržať pri rozhodovaní o zmene účastníka v prípade zmeny nositeľa práv alebo povinností, ktoré sú predmetom exekučného konania, t.j. upravuje procesné nástupníctvo. Z vyššie citovaného ustanovenia § 37 ods. 3 EP je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka. Súdny exekútor ako aktívne legitimovaná osoba podáva návrh na pripustenie zmeny účastníka výlučne na základe oznámenia účastníka exekučného konania o skutočnostiach, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Návrhu súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania preto môže byť súdom vyhovené len vtedy, ak je podaný na základe oznámenia príslušných skutočností účastníkom exekučného konania ( nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018, sp.zn. I.ÚS 259/2018-42). 26. Súd po preštudovaní spisu zistil, že spoločnosť EDMA s.r.o. v priebehu exekúcie doručila súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, súd však o tomto návrhu pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie nerozhodol a teda nedošlo k zmene účastníka konania v procesnej rovine. ( D. D. postúpila pohľadávku na GENERAl FACTORING a.s. a následne na EDMU s.r.o.) Táto okolnosť však nepredstavuje prekážku vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, pretože podaný návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného nespôsobuje predĺženie plynutia rozhodnej doby v zmysle § 4 ZoUNEK. 27. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že oprávneným v exekučnom konaní je ten subjekt, ktorý je v tomto procesnom postavení ku dňu vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie. 28. Súd teda nezistil pochybenie zo strany súdneho exekútora, keď upovedomenie o zastavení starej exekúcie ako procesný úkon doručoval subjektu, ktorý bol v čase jeho vydania nepochybne v procesnom postavení oprávneného, konkrétne Slovenskej sporiteľni, a.s. 29. Pri preskúmaní upovedomenia v súvislosti s tvrdením oprávneného, že toto neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú, súd zistil, že napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Ako primárny zákonný predpoklad na zastavenie starej exekúcie zákonodarca stanovil uplynutie rozhodnej päťročnej doby (§ 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK), ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom prípade rozhodná doba začala plynúť dňa 24.03.1999 a ku dňu účinnosti ZoUNEK, t.j. ku dňu 01.01.2020, rozhodná doba preukázateľne uplynula (poverenie doručené súdnemu exekútorovi

dňa 24.03.1999 + 5 rokov = 24.03.2004), pričom jednoznačne sa nejedná o starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a taktiež nedošlo k predĺženiu rozhodnej doby starej exekúcie podľa § 4 ZoUNEK. Napadnuté upovedomenie obsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú a to v znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Upovedomenie obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 5 ZoUNEK. Obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je taxatívne daný zákonom a súdny exekútor v ňom nie je povinný uvádzať skutočnosti nad rámec zákona, ako napr. aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, či z akého dôvodu nevymohol v posledných 18 mesiacoch ani 15,00 eur. 30. Podľa § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora. 31. Podľa § 211a ods. 1 Exekučného poriadku, komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len ,,register exekúcií“) a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa zodpovednosti za škodu zbaví, len ak preukážem že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje: a) označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, b) spisová značka súdu podľa písmena a), c) označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, d) spisová značka exekučného spisu exekútora, e) deň, mesiac, rok 1. udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, 2. vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie, 3. vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti, f) označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, g) ak ide o povinného 1. fyzickú osobu, meno; priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska, 2. fyzickú osobu – podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, 3. právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo. 32. Ustanovenie § 6 ods. 4 ZoUNEK priamo odkazuje na § 211a a §243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ktoré upravujú zápis exekúcií do centrálneho registra exekúcii. V zmysle § 243d ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je exekútor povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcii, v ktorých mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie do registra exekúcií. Strata nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov je teda dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. V zmysle § 6 ods. 4 ZoUNEK je potrebné skúmať, či bola exekúcia zapísaná v centrálnom registri exekúcií. 33. Paušálne trovy znáša oprávnený. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti. Oprávnenému nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok alebo v prípadoch, ak súdny exekútor požaduje zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej ZoUNEK. 34. Vedenie centrálneho registra exekúcií, ako aj presné údaje, ktoré sú v ňom zaznamenané, taxatívne stanovuje § 211a ods. 1 Exekučného poriadku. Údaj o tom, kedy bola exekúcia do registra zapísaná, zákon neuvádza. Nie je preto ani žiadnou funkcionalitou samotného registra exekúcií. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná, je možné zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do centrálneho registra exekúcií dodnes upravuje § 211a ods. 3Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu

alebo výmaz údajov bezodkladne Slovenská komora exekútorov, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov. 35. Súd taktiež preskúmal podané námietky oprávneného, ako aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie a zistil, že podané námietky oprávneného sú nedôvodné. Oprávnený svoje pochybnosti o včasnosti zapísania predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií ničím nepodložil. Súd má za to, že dôkazné bremeno musí v prípade podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uniesť oprávnený, čo sa v tomto prípade nestalo. 36. Nakoľko oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal, že by súdny exekútor včas túto exekúciu nezapísal do daného registra, má súd za to, že sú splnené podmienky na nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov. Naopak, nástupca súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská súdu uviedla, že exekúcia bola zapísaná dňa 05.05.2016, pričom súdu zaslala výtlačok so súčinnosti s CRE. 37. Vzhľadom k vyššie uvedenému sú uplatnené paušálne trovy dôvodné, a preto súd námietky oprávneného proti paušálnym trovám ako nedôvodné odmietol. 38. V kontexte námietok oprávneného je zrejmé, že nesmerovali proti dôvodu zastavenia starej exekúcie uvedenému v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ale boli zamerané na iné skutočnosti, ktoré z hľadiska účelu vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie podľa ZoUNEK sú bezpredmetné. 39. Na základe uvedeného má súd za to, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v súlade so ZoUNEK, a tak námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol ako nedôvodné. 40. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 41. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd. 42. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. 43. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o Ústavom súde), návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou. 44. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. 45. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 46. Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 47. Podľa § 162 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 48. Exekučné konanie je druh súdneho procesu, ktorý je vedený podľa procesných pravidiel. Exekučné konanie je popisované procesnými normami, kde podmienky tohto konania (t. j. podmienky za splnenia ktorých je možné v takom konaní pokračovať) sú prezentované dôvodmi na zastavenie exekúcie. Podľa znenia Exekučného poriadku následky toho, že nastal dôvod na zastavenie exekúcie mohol posúdiť len súd, ktorý vždy najprv dôvod zastavenia exekúcie preskúmal a účinky mu priznal tým, že exekúciu zastavil osobitným rozhodnutím. ZoUNEK mení procesnú situáciu tak, že pri niektorých dôvodoch na zastavenie exekúcie priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. 49. Cieľ odbremenenia súdov od starých exekúcií sleduje zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní zákon zveruje súdnemu exekútorovi ako subjektu, ktorý overuje splnenie podmienok nemajetnosti vydaním upovedomenia o zastavení starých exekúcií. 50. Ako uvádza dôvodová správa k ZoUNEK, ide o riešenie aplikované v exekučných konaniach začatých pred 1. apríla 2017. Uvedený zákon zavádza nástroj na ukončenie starých (nemajetných) exekúcií, kde počas niekoľkých rokov nedošlo k vymoženiu pohľadávok z dôvodov nemajetnosti povinných a objektívne preukázanou vykonanými šetreniami majetkových pomerov povinných. V prípadoch, keď súdni exekútori počas niekoľkých rokov dostatočne neprešetrovali majetkové pomery povinných, oprávnení mali zákonom garantované prostriedky na riešenie takejto situácie, napr. cestou zmeny súdneho exekútora, iniciovanie disciplinárneho konania. Zverenie rozhodovacej právomoci exekútorom v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch je právnym inštitútom známym aj v právnych poriadkoch iných štátov. Práve ZoUNEK zavádzaný mechanizmus zastavenia starých exekúcií jednoznačne znižuje administratívne zaťaženie exekučných súdov. 51. Súd poukazuje na dôvodovú správu k ZoUNEK, v zmysle ktorej, ak po zastavení starej exekúcie oprávnený dospeje k záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného), môže oprávnený podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa v súčasnosti platných a účinných procesných pravidiel. Po podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie bude príslušným súdom Okresný súd Banská Bystrica, ktorého kauzálna príslušnosť je určená zákonom, čím je zachované právo oprávneného na zákonného sudcu. 52. ZoUNEK zavádza dva režimy, podľa toho, či ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii aj poradie starej exekúcie zachované alebo účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť. V prvom režime podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi oprávneným, t. j. preukázanie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. Po uplynutí tejto lehoty exekútor bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcii. Ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný, avšak súd tomuto návrhu nevyhovel (nevydal poverenie, resp. odmietol návrh na vykonanie exekúcie), súd je povinný oznámiť pôvodnému exekútorovi túto skutočnosť, na základe čoho exekútor zruší bezodkladne všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ktorých účinky ostali zachované. Ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný až po lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť. Pohľadávky oprávnených nezanikajú, avšak pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného

konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. 53. Na základe uvedeného súd konštatuje, že ZoUNEK upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie a pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Nová právna úprava teda vytvorila dostatočný časový rámec pre oprávneného na zváženie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený, ktorý zaplatil paušálne trovy súdnemu exekútorovi v súvislosti so zastavením starej exekúcie v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. 54. Súd podotýka, že napadnutý ZoUNEK umožňuje oprávnenému využiť opravný prostriedok proti vydaniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie formou podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uvedeným mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní, a zároveň zákon vytvára prostriedok, ktorým by na základe včasných námietok podaných oprávneným dokázal preveriť splnenie taxatívnych podmienok pre zastavenie starej exekúcie. 55. Účelom ZoUNEK tak, ako to podrobne vysvetľuje dôvodová správa, nie je odňatie práva účastníkovi konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej judikovanej pohľadávky, ale v prípade zastavenia starej exekúcie zo zákona, oprávnený má garantované možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. 56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. považuje na nedôvodný. Keďže súd disponuje dostatočnými prostriedkami na to, aby sám a bez nadbytočného zapojenia ústavného súdu ústavne konformne vyriešil problém, pred ktorým stojí v konaní a ktoré pred ním prebieha, návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. zamietol. Poučenie: P o u č e n i e : Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje