Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/60/2023 8823010408 26. 02. 2025 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2025:8823010408.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. februára 2025, vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Obžalovaní: 1./ A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom C. D. E., F. XXX/XX, nezamestnaný, 2./ G. H., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom C. D. E., G. XXX/X, nezamestnaná, sa uznávajú za vinných, že dňa 10. 07. 2022, v čase okolo 03:00 hod., vo Vranove nad Topľou, v časti zvanej „D. I.," po tom, čo s poškodenou J. B., nar. XX. XX. XXXX, v ten večer boli spolu na viacerých miestach vo Vranove nad Topľou, kde aj spolu popíjali, počas čoho zistili, že poškodená má pri sebe nejakú finančnú hotovosť a dohodli sa, že jej ju odcudzia, kde za tým účelom obžalovaná G. H. do poškodenej udrela rukami, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem, následne, keď ležala na zemi, pridal sa k nej obžalovaný A. B., obaja do nej kopali a násilím jej spoločne vytrhli z rúk kabelku, ktorú sa snažila poškodená udržať vo svojich rukách, kde po tom, čo jej kabelku z rúk vytrhli, z tejto obžalovaný A. B. vybral najmenej jeden balíček cigariet značky LM Loft a obžalovaná G. H. vybrala z kabelky peňaženku s osobnými dokladmi a to občianskym preukazom, kartičkou poistenca, čipovou kartou na autobus a finančnou hotovosťou 130,00 €, kde túto finančnú hotovosť z peňaženky vybrala a následne kabelku a peňaženku s osobnými dokladmi obžalovaní zahodili a z miesta činu ušli, čím takto svojim konaním spôsobili poškodenej J. B. zranenia a to ľahké pomliaždenie prednej steny brucha a ľahké pomliaždenie vonkajšej plochy ľavého stehna, s dobou liečenia 2-3 dni, odcudzením finančnej hotovosti 130,00 €, najmenej jedného balíčka cigariet značky LM Loft, peňaženky s osobnými dokladmi a škodu v celkovej výške 170,70 € a poškodením veci a to dámskej kabelky škodu v celkovej výške 40,00 €, teda spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čí m
spáchali
spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20 Trestného zákona k § 188 ods. 1 Trestného zákona. Za
to
sa
odsudzujú:
1./ Obžalovaný A. B. Podľa ustanovenia § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, v nadväznosti na § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, v nadväznosti na § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa 51 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 4 písm. a), písm. d), písm. f) Trestného zákona, povinnosti spočívajúce v príkaze: a/ nepriblížiť sa k určenej osobe, poškodenej J. B., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa poškodená J. B. zdržuje, alebo ktoré navštevuje, d/ nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, e/ osobne sa ospravedlniť poškodenej J. B.. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30. 05. 2024, č. k. 2T/45/2024-136, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 05. 08. 2024 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 08. 2024, a to v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 2T/45/2024-165, zo dňa 12. 09. 2024 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2024; ktorým rozhodnutím bol tomuto obžalovanému podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05. 08. 2024, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (ôsmich) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. 2./ Obžalovaná G. H. Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, v nadväznosti na § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, pri zistení dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa 51 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 4 písm. a), písm. d), písm. f) Trestného zákona, povinnosti spočívajúce v príkaze: a/ nepriblížiť sa k určenej osobe, poškodenej J. B., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa poškodená J. B., zdržuje, alebo ktoré navštevuje, d/ nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, e/ osobne sa ospravedlniť poškodenej J. B.. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté: a/ právoplatným Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 05. 11. 2024, č. k. 13T/88/2024-143, zo dňa 05. 11. 2024, ktorý bol obžalovanej doručený dňa 25. 01. 2025 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2024; ktorým rozhodnutím bolo tejto obžalovanej podľa § 44 Trestného zákona upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený jej Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/54/2024, zo dňa 17. 09. 2024; ktorým jej bolo podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona uložený trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; považoval súd na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný; b/ právoplatným Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17. 09. 2024, č. k. 13T/54/2024-209, zo dňa 17. 09. 2024, ktorý bol obžalovanej doručený dňa 18. 10. 2024 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 10. 2024; ktorým rozhodnutím bol tejto obžalovanej podľa § 2 ods. 1, § 212 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, uložený trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý trest podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Trestného zákona mala obžalovaná vykonať do jedného roka od jeho nariadenia a podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona jej bolo uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj na všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť obžalovaných A. B. a G. H. z titulu nároku na náhradu škody nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. K. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou, škodu vo výške 80,70 eur (osemdesiat eur a sedemdesiat eurocentov). Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú J. B. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. odôvodnenie: Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala dňa 08. 11. 2023 obžalobu na obžalovaných A. B. a G. H. pre skutok uvedený vo výrovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Pôvodne bolo uvedené trestné konanie vedené na tunajšom súdu pod sp. zn. 12T/31/2023, v ktorej prokurátorka podala súdu návrh na schválenie dohody o vine a treste medzi prokuratúrou a oboma obvinenými zo dňa 26. 05. 2023. Uvedený návrh prokurátorky nebol súdom schválený a uvedená
trestná vec bola vrátená prokurátorovi do prípravného konania uznesením tunajšieho súdu č. k. 12T/31/2023-232, zo dňa 25. 09. 2023, ktoré uznesenie v uvedený deň aj nadobudlo právoplatnosť. Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obom obžalovaným A. B. a G. H. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k skutku obžaloby. Obaja obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu. Vzhľadom na to, že obaja obžalovaní odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené im v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora, súd vyhlásenie oboch obžalovaných podľa § 257 ods. 7, 8 Trestného poriadku; keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky; prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovanými sa nevykoná, s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody. Na tomto podklade súd tak uznal oboch obžalovaných za vinných z toho, že dňa 10. 07. 2022; po tom, ako spolu s poškodenou B. požívali alkoholické nápoje na viacerých miestach v rámci mesta Vranov nad Topľou, zistili, že táto poškodená disponuje nejakou finančnou hotovosťou a vopred sa obaja obžalovaní dohodli na tom, že jej túto finančnú hotovosť spolu odcudzia; na čo obžalovaná H. sotila rukami do tejto poškodenej, na čo táto poškodená spadla na zem, kde do nej už spoločne obaja kopali a spolu jej aj z rúk vytrhli kabelku, z ktorej obžalovaný B. zobral balíček cigariet a obžalovaná H. zas ukradla z tejto kabelky peňaženku s osobnými dokladmi, ako aj s finančnou hotovosťou v sume 130,00 eur; pričom týmto svojím konaním spôsobili obaja títo obžalovaní poškodenej poranenia bližšie opísané v skutkovej vete vyhláseného rozsudku s dobou liečby v trvaní dvoch až troch dní. Týmto svojím konaním obaja obžalovaní; ako po stránke objektívnej, tak aj po stránke subjektívnej; naplnili všetky pojmové znaky základnej skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Obaja obžalovaní tento skutok spáchali v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chceli vyššie uvedeným spôsobom porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obaja obžalovaní sa daného skutku dopustili ako trestne zodpovedné subjekty. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody; a to výsluchom oboch obžalovaných len k týmto výrokom a oboznámením listinných dôkazov, vrátane pripojených spisov tunajšieho súdu, týkajúcich sa oboch obžalovaných. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v minulosti bol jedenkrát súdne trestaný a to za to, že vykradol rodinný dom susedov obžalovanej G. H.; avšak tvrdil, že v tejto trestnej veci bol krivo obvinený. Za uvedený skutok mu mal byť uložený trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na dva roky. V dobe, keď mal šestnásť, či sedemnásť rokov, bol odsúdený aj za nelegálny dovoz cigariet z Ukrajiny. Voči obžalovanému sa v čase rozhodovania súdu nemalo viesť žiadne iné trestné konanie. Obžalovaný však potvrdil, že bol priestupkovo postihnutý za rušenie pokoja v bytovom dome a bol takisto priestupkovo postihnutý za požívanie alkoholických nápojov na autobusovej zastávke. Za tieto priestupky mu boli uložené pokuty, ktoré zaplatil, aj keď aktuálne mal mať dve alebo tri pokuty nezaplatené. K svojim osobným a majetkovým pomerom tento obžalovaný uviedol, že do dňa 30. 11. 2024 pracoval v A., ako robotník s tým, že čistil vagóny od dreva. Obžalovaný pritom zdôraznil, že v poslednom období pracoval už iba na 60 %, kedy zarábal okolo 600,00 eur, či 800,00 eur, avšak predtým mal zarábať v čistom 1.200,00 eur. Obžalovaný tiež ďalej tvrdil, že nemal nárok na podporu v nezamestnanosti, keďže v A. pracoval jedenásť a pol mesiaca, pričom ani na dávku v hmotnej núdzi nemal nárok. Obžalovaný tiež tvrdil, že s obžalovanou H. má jedno novonarodené dieťa a že nemal príjem na to, aby mu bola poskytovaná ešte aj podpora v nezamestnanosti. Tento obžalovaný sa totiž domnieval, že nárok na podporu v nezamestnanosti by mal iba vtedy, pokiaľ by obžalovanej 2/ bola ukončená materská dovolenka. Obžalovaný B. však zdôraznil, že s obžalovanou 2/ H. nežije v spoločnej domácnosti, aj keď majú spolu jedno dieťa, s tým, že táto obžalovaná žije u svojej sestry a tento obžalovaný zas žije u svojho otca. Tento obžalovaný pritom dodal, že spoločné dieťa sa im malo narodiť dňa XX. XX. XXXX, avšak na uvedené dieťa neplatí výživné, aj keď uznal svoje otcovstvo k nemu. Obžalovaný si však mal príležitostne privyrábať brigádnicky s tým, že v decembri roku 2024 nezarobil nič, v januári roku 2025 takto zarobil 150,00 eur a vo februári roku 2025 si zas zarobil sumu 560,00 eur. Obžalovaný však tvrdil, že má od svojho spolužiaka zo základnej školy prísľub, že ho zamestná;
pravdepodobne od marca roku 2025; pričom by malo ísť o prácu s drevom, výroba nábytku; a to na riadny pracovný pomer. Obžalovaný ešte naviac dodal, že nevlastní žiaden cenný hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, s tým, že byt, v ktorom býva, je vlastníctvom jeho otca. Obžalovaný pritom nemal trpieť ani žiadnymi zdravotnými problémami. Obžalovaný B. pritom navrhol súdu, aby mu neuložil nepodmienečný trest odňatia slobody, ale podmienečný trest odňatia slobody a zároveň by prijal aj trest domáceho väzenia v tom prípade, ak by mohol naďalej pracovať. K nejakým mimoriadnym okolnostiam sa tento obžalovaný zas vyjadril, že jeho otec má síce 69 rokov, ale nevidí dobre; na jedno oko nevidí vôbec a na druhé len trochu; a aj keď nie je ležiaci pacient, hocikedy spadne na chodníku; preto svojmu otcovi poskytuje každý večer lieky a keď je potrebné aj zatelefonuje lekárovi, aby otcovi predpísal nejaké lieky. K starostlivosti o svojho otca sa tento obžalovaný ešte vyjadril, že má síce dvoch bratov, ale jeden brat žije v K., má rodinu a neozval sa desať rokov a druhý brat zas má žiť v A. a len občas má prísť domov na návštevu, približne štyrikrát až päťkrát do roka, na sviatky alebo v lete. Obžalovaný pritom tvrdil, že poškodenej B. zaplatil škodu niekedy v októbri alebo v novembri roku 2024 v celej výške; teda aj za obžalovanú H.; čiže v súhrnnej sume stopäťdesiat eur. Na záver tento obžalovaný ešte dodal, že sa poškodenej ospravedlnil. Obžalovaná G. H. zas na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti bola odsúdená za krádež na aktivačné práce v počte dvestopäťdesiat hodín, ktorý trest mala táto obžalovaná začať vykonávať iba začiatkom mesiaca februára roku 2025, pričom z tohto trestu mala vykonať štyridsať hodín. Tento trest jej bol uložený za to, že prenocovala v byte, ktorý jej nepatril, za ktorý skutok mala zaplatiť mestu Vranov nad Topľou pokutu vo výške päťdesiat eur. Táto obžalovaná však tvrdila, že v súčasnosti sa voči nej nevedie žiadne iné trestné stíhanie. Obžalovaná H. tiež potvrdila, že v minulosti bola priestupkovo postihnutá za to, že vykrádala kontajnery; za to, že požívala alkoholické nápoje na verejnosti; že bola hlučná. Obžalovaná však tvrdila, že aj keď jej boli za tieto priestupky uložené pokuty, tieto nezaplatila. Ani žiadne iné priestupkové konanie sa voči tejto obžalovanej nemalo viesť v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. K svojim osobným a majetkovým pomerom táto obžalovaná uviedla, že žije u sestry v byte, s tým, že dňa 30. 12. 2024 sa jej malo narodiť zdravé dieťa, ktorého otcom je obžalovaný B., ktorý prispieva na výživu tohto maloletého dieťaťa sumou päťdesiat eur. Táto obžalovaná mala zas byť poberateľkou materského príspevku v sume štyristo sedemdesiat eur s tým, že nemala byť poberateľkou žiadnej inej dávky. Pred začiatkom poberania materského príspevku však táto obžalovaná mala dostávať od štátu nejaký iný štátny sociálny príspevok v sume osemdesiatpäť eur. Spôsobenú škodu poškodenej B. nezaplatila, ale tejto sa mala ospravedlniť. Táto obžalovaná však nemala vedomosť o tom, či prípadne túto škodu poškodenej nezaplatil obžalovaný B.. Táto obžalovaná súdu navrhla, aby jej súd uložil podmienečný trest odňatia slobody. Táto obžalovaná však zároveň poprela, že by na jej strane boli nejaké mimoriadne okolnosti. Poškodená J. B. si v rámci prípravného konania uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý mal pozostávať jednak z odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 130,00 eur; z odcudzenia dvoch krabičiek cigariet zn. LM loft v hodnote 8,20 eur; z krádeže koženej peňaženky s osobnými dokladmi v celkovej výške 170,00 eur, ako aj z poškodenia dámskej koženej kabelky vo výške 40,00 eur. Táto poškodená pritom uviedla, že jej bola vrátená suma 60,00 eur; čiže zhrnula, že odcudzením jej vznikla škoda vo výške 110,00 eur a poškodením zas škoda vo výške 40,00 eur; teda celkovo si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 150,00 eur. Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené zápisnica o vydaní veci, a to konkrétne bankoviek, ako aj uznesenie o vrátení týchto bankoviek poškodenej B., s príslušnou fotodokumentáciou. Bol oboznámený aj návrh prokurátora zo dňa 29. 05. 2023 na schválenie dohody o vine a treste zo dňa 26. 05. 2023, s tým, že tento návrh nebol schválený Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25. 09. 2023, č. k. 12T/31/2023-232, ktorým bola daná trestná vec vrátená do prípravného konania. Súčasťou vyšetrovacieho spisu bolo aj odborné vyjadrenie, vrátane zákonných ustanovení zákona č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zároveň boli v konaní pred súdom oboznámené aj pripojené spisy Okresného súdu Vranov nad Topľou na obžalovaného 1/ B. sp. zn. 2T/45/2024; ako aj na obžalovanú 2/ H. sp. zn. 13T/54/2024 a sp. zn. 13T/88/2024. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024). Mestom Vranov nad Topľou sú pritom obaja títo obžalovaní hodnotení všeobecne s tým, že podľa udania tohto miesta trvalého bydliska oboch týchto obžalovaných, obaja títo obžalovaní boli aj dvakrát priestupkovo sankcionovaní. Obžalovaný B. bol v minulosti celkovo trikrát priestupkovo postihnutý; a to za rušenie nočného kľudu, ako aj za vzbudzovanie verejného pohoršenia a raz za dopravný priestupok. Obžalovaná H. zas bola v minulosti až pätnásťkrát priestupkovo postihnutá, z tohto až v piatich prípadoch za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Obžalovaný A. B. bol podľa odpisu z registra trestov, ako aj podľa pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/45/2024, celkovo už štyrikrát potrestaný s tým, že v prvom prípade bolo jeho odsúdenie už zahladené a v druhom prípade zas bolo tunajšou prokuratúrou rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania. V podstate posledným odsúdením tohto obžalovaného bolo jeho súdne potrestanie Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 2T/45/2024-136, zo dňa 30. 05. 2024, ktorý bol tomuto obžalovanému doručený dňa 05. 08. 2024 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 08. 2024; a to v spojení s rozsudkom toho istého súdu č. k. 2T/45/2024-165, zo dňa 12. 09.20 24; ktorými rozhodnutiami boli tomuto obžalovanému za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Táto skúšobná doba tomuto obžalovanému pritom plynie od dňa 15. 08. 2024 do dňa 15.08. 2026. Keďže obžalovanému bol tento trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 2T/45/2024–136, zo dňa 30. 05. 2024, doručený dňa 05. 08. 2024 a keďže prejednávaný skutok mal tento obžalovaný spáchať spolu s obžalovanou H. dňa 10. 07. 2022; teda skôr, ako mu bol doručený práve tento trestný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 2T/45/2024-136, zo dňa 30. 05. 2024; v spojení s už vyššie citovaným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12. 09. 2024; bolo nevyhnutné tomuto obžalovanému k tomuto jeho predchádzajúcemu odsúdeniu ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Najprísnejšie trestaným trestným činom; vychádzajúc z ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona; bol pritom zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý možno jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní od troch rokov do ôsmich rokov. Obžalovaná G. H.; vychádzajúc ako z odpisu registra trestov, tak aj predovšetkým z pripojených spisov tunajšieho súdu; bola odsúdená najprv Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 13T/54/2024-209, zo dňa 17. 09. 2024, ktorým bola táto obžalovaná odsúdená za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 200 hodín s tým, že jej bolo uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Uvedený trestný rozkaz bol obžalovanej pritom doručený dňa 18. 10. 2024 a v uvedený deň aj nadobudol právoplatnosť. Ďalším odsúdením tejto obžalovanej bolo jej súdne potrestanie trestným rozkazom toho istého súdu, č. k. 13T/88/2024-143, zo dňa 05. 11. 2024, za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Týmto odsúdením však bolo obžalovanej upustené od uloženia súhrnného trestu, keďže trest; uložený jej predchádzajúcim súdnym rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 13T/54/2024-209,
zo dňa 17. 09. 2024; súd považoval na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný. Uvedený trestný rozkaz bol pritom tejto obžalovanej doručený dňa 25. 01. 2025 s tým, že tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2025. Keďže skutok v prejedávanej trestnej veci mala táto obžalovaná spáchať spolu s obžalovaným B. dňa 10. 07. 2022; teda skôr, ako jej boli doručené vyššie uvedené trestné rozkazy tunajšieho súdu; a to ako trestný rozkaz č. k. 13T/54/2024-209, zo dňa 17. 09. 2024, doručený jej dňa 18. 10. 2024, tak aj trestný rozkaz toho istého súdu č. k. 13T/88/2024-143, zo dňa 05. 11. 2024, doručený je zas dňa 25. 01. 2025; bolo nevyhnutné aj tejto obžalovanej ukladať vo vzťahu k obom týmto jej predchádzajúcim odsúdeniam súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Obžalovanému B. pritom poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, tak, ako to predpokladá ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona. Tú istú poľahčujúcu okolnosť bolo potrebné priznať aj obžalovanej H.. Tejto obžalovanej však naviac; keďže pred odsúdeniami, vo vzťahu ku ktorým súd ukladal súhrnný trest, nebola táto súdne potrestaná; bolo potrebné pripočítať aj to, že táto obžalovaná pred spáchaním skutkov; vo vzťahu ku ktorým jej súd ukladal súhrnný trest; viedla riadny život tak, ako to je uvedené v § 36 písm. j) Trestného zákona. Žiadne iné poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona súd u oboch týchto obžalovaných nezistil. Keďže obom obžalovaným súd ukladal súhrnné tresty vo vzťahu aj k iným trestným činom, ako k zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona; bolo nevyhnutné ako priťažujúcu okolnosť obom týmto obžalovaným uznať aj to, že spáchali viac trestných činov v zmysle§ 37 písm. h) Trestného zákona. Takisto žiadne iné priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona u oboch týchto obžalovaných súd nezaregistroval; keďže na predchádzajúce trestné stíhania obžalovaného B. súd nemohol prihliadať a obžalovaná H. zas nebola v minulosti ani raz súdne potrestaná. U oboch týchto obžalovaných však súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti; vzhľadom aj na ich vyhlásenie o vine; tak, ako umožňovalo v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej ustanovenie § 39 ods. 5 veta druhá Trestného zákona. Obom obžalovaným teda súd ukladal súhrnný trest podľa najprísnejšieho trestaného trestného činu, vychádzajúc z ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona, ktorým bol zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Za tento trestný čin pritom bolo možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody od troch rokov do ôsmich rokov. Pri rozhodovaní o uložení konkrétneho druhu a výmery trestu obom obžalovaným súd prihliadol na viaceré skutočnosti. V neprospech obžalovaného B. zohľadnil to, že tento bol v minulosti; odhliadnuc od odsúdenia, vo vzťahu ku ktorému mu súd ukladal súhrnný trest; predsa len už dvakrát trestne stíhaný. V neprospech obžalovanej H. zas súd vyhodnotil to; takisto odhliadnuc od dvoch odsúdení, vo vzťahu ku ktorým jej súd ukladal súhrnný trest; že táto v minulosti nebola síce súdne trestaná, ale bola viackrát priestupkovo postihnutá; a to dokonca aj za násilné, či výhražné konanie voči iným osobám opakovane. Na druhej strane však súd musel v prípade oboch týchto obžalovaných zohľadniť to, že pri ukladaní trestu odňatia slobody vo výmere nad tri roky súd síce, už v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, nemusel ukladať nevyhnutne nepodmienečný trest odňatia slobody; ale je predpoklad, že by takýto trest spojený s obmedzením osobnej slobody musel súd obom obžalovaným uložiť. Svojim konaním však obaja obžalovaní nespôsobili poškodenej natoľko závažné poranenia a takisto neodcudzili finančnú hotovosť, či predmety vo výrazne vysokej výške; aj keď tým súd pochopiteľne neznižuje závažnosť nimi spáchaného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Obaja obžalovaní však za takúto trestnú činnosť ešte neboli v minulosti súdne trestaní a obaja boli odsúdení za inú trestnú činnosť; teda v ich prípade nejde o tzv. špeciálnych recidivistov. Súd teda zastáva názor, že účel trestu u oboch obžalovaných splní aj trest nespojený s obmedzením ich osobnej slobody. Aj keď obaja títo obžalovaní síce urobili vyhlásenie o vine; súd zastáva ten názor, že len z tohto dôvodu nie je možné obom obžalovaným uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej sadzby, tak ako to ustanovuje § 39 ods. 5 veta prvá Trestného zákona. Za primeraný a zodpovedajúci kritériám ukladania trestov teda súd považoval trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, zároveň s uložením probačného dohľadu. Ako už bolo aj vyššie uvedené, obžalovaný B. bol predsa len v minulosti už súdne trestaný. Z týchto dôvodov teda súd u tohto obžalovaného za primeraný a adekvátny považoval trest odňatia slobody v podstate na spodnej hranici
trestnej sadzby v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov. Súd sa domnieva, že tomuto obžalovanému je potrebné uložiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v polovici trestnej sadzby, čiže konkrétne v trvaní troch rokov. V prípade obžalovanej H., tejto síce bolo potrebné ukladať súhrnný trest vo vzťahu až k dvom jej predchádzajúcim odsúdeniam; avšak súd musel zohľadniť aj to, že táto predsa v minulosti nebola súdne trestaná. Súd sa však tiež domnieva, že aj keď síce táto obžalovaná mala pri spáchaní tohto skutku väčšiu aktivitu, ale nie natoľko väčšiu ako druhý obžalovaný A. B.. Z týchto dôvodov súd za zodpovedajúci kritériám ukladania trestov u tejto obžalovanej považoval trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Za primeranú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia súd považoval u tejto obžalovanej skúšobnú dobu v nižšej výmere ako v prípade obžalovaného B., teda v trvaní dvoch rokov a šiestich mesiacov. Ako už bolo aj vyššie konštatované, súd obom týmto obžalovaným výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne odložil, aj za súčasného uloženia probačného dohľadu. Zároveň u oboch týchto obžalovaných súd považoval za rozhodujúce uloženie im primeraných povinností; a to konkrétne povinnosti spočívajúcej v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej B., ako aj nezdržiavať sa v miestach, ktorá táto poškodená navštevuje, alebo na ktorých sa zdržiava; takisto povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, ako aj ospravedlniť sa poškodenej J. B.. Súd už len na okraj poukazuje na to, že obžalovaným B. uvádzané tvrdenie, že poškodenej B. uhradil spôsobenú škodu; aj za obžalovanú H.; nemal súd nijakým spôsobom za preukázané a teda uloženie takejto povinnosti považoval súd za dôvodné. Keďže obžalovanej H. bolo Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 13T/54/2024-209, zo dňa 17. 09. 2024, uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok; tak súd naviac obžalovanej H.; v rámci ukladania jej súhrnného trestu; považoval za nevyhnutné uložiť jej aj uvedené obmedzenie. V prípade nevedenia riadneho života oboma obžalovanými v tejto skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom; a predovšetkým v prípade nesplnenia povinností; ako aj obmedzenia uloženého obžalovanej; ktoré boli obom týmto obžalovaným uložené ako súčasť probačného dohľadu; súd takto podmienečne odložený výkon trestu obom obžalovaným; alebo iba jednému z nich; premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Obaja obžalovaní sú teda povinní spôsobom svojho života preukázať, že sa napravili a že uvedený skutok bol iba ojedinelým vybočením z ich inak, nie síce riadneho života, ale v prípade páchania nejakej trestnej činnosti, tak iného charakteru, ako v posudzovanom prípade, teda nie násilnej povahy. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poškodená B. si v prípravnom konaní už od počiatku riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. Pri svojom ďalšom výsluchu táto poškodená tento svoj nárok bližšie špecifikovala tak, že táto škoda jej bola spôsobená krádežou finančnej hotovosti vo výške 130,00 eur, odcudzením dvoch krabičiek cigariet zn. LM loft v hodnote 8,20 eur, odcudzením koženej peňaženky s osobnými dokladmi v celkovej výške 170,00 eur, ako aj poškodením dámskej koženej kabelky vo výške zas 40,00 eur. Táto poškodená pritom potvrdila, že jej bola vrátená suma 60,00 eur. Poškodená teda zhrnula, že odcudzením jej vznikla škoda vo výške 110,00 eur a poškodením škoda vo výške 40,00 eur; teda celkovo si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 150,00 eur. Táto poškodená pritom nemala podľa svojho udania utrpieť závažnejšie poranenia; a teda si nárok na náhradu škody na zdraví ani neuplatnila. Podľa odborného vyjadrenia hodnota odcudzeného preukazu poistenca zdravotnej poisťovne sa neuhrádza, jeden balíček cigariet mal hodnotu 4,20 eur, čipová karta na autobus mala hodnotu 5,00 eur, dámska kožená peňaženka mala zas hodnotu 15,00 eur a dámska kožená kabelka zas hodnotu 40,00 eur. Poškodenej mal byť pritom ukradnutý z peňaženky aj občiansky preukaz, pričom podľa zákona č. 145/1995 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku poplatok za vydanie občianskeho preukazu z dôvodu jeho straty alebo odcudzenia sa účtoval v sume 16,50 eur. Keďže bankovky v sume 60,00 eur boli poškodenej vrátené; škoda; ktorú teda bolo možné priznať tento poškodenej; bola tak vo výške 80,70 eur. Z tohto dôvodu súd teda priznal tejto poškodenej škodu v sume 80,70 eur a so zvyškom jej nároku na náhradu škody ju odkázal na civilný proces alebo na konanie pre iným príslušným orgánom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.