Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4Csp/85/2023 8823201595 07. 03. 2025 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2025:8823201595.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, právne zastúpená: JUDr. Peter Richnavský, PhD., advokát so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Wishmaker, j.s.a., so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 52019365, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mgr. Lukáš Szabó, Rajská 7, Bratislava, IČO: 50743601, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3 609,44 Eur a o primerané finančné zadosťučinenie, takto rozhodol: I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 2.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.08.2023 do zaplatenia a v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.609,44 Eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.609,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.609,44 Eur od 11.08.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania a neodkladného opatrenia v rozsahu 10,8 % o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia 3 609,44 Eur a primeraného finančného zadosťučinenia 1 609,44 Eur, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 07. 08. 2019 uzavrela so žalovaným ako Prevádzkovateľom Investora 1: Identifikačný kód: 130679345 a Prevádzkovateľom Investora 2: Identifikačný kód: 777065613 Úverovú zmluvu č. 000000153 na sumu 2.000,00 Eur. Po odrátaní si z Celkového úveru Provízie pre Prevádzkovateľa, jej tak v skutočnosti bola poukázaná suma 1.940,00 Eur. Poskytnutá suma Jednotlivých Úverov bola odoslaná z Bežného účtu Portálu Prevádzkovateľa (bod 3.2 zmluvy), ale aj jej splátky úveru boli/sú odosielané na rovnaký účet, č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t.j. na účet Portálu Prevádzkovateľa – teda žalovaného. Zmluvu uzavrela na sumu 2.000,00 Eur, v skutočnosti jej bola poukázaná suma 1.940,00 Eur, no vrátiť mala 4.531,20 Eur (226% zvýšenie) podľa prílohy 1 k zmluve, podľa prílohy 2 zmluvy akože prijala 1.990,00 Eur, splatiť má 2.753,40 Eur, podľa prílohy 3 k zmluve mala prijať pôžičku 10,00 Eur, splatiť má 11,40 Eur, no podľa percent uvádzaných v zmluve, sa nevie dorátať k týmto výsledným sumám. Ide zrejme o skryté poplatky, ktoré jej zvyšujú plnenie. Zmluva je v tomto smere pre ňu nepreskúmateľná. Jej ako dlžníkovi – žalobkyni, bol Prevádzkovateľom pridelený Identifikačný kód: 867998913, avšak Prevádzkovateľ pozná jej totožnosť ako dlžníčky - spotrebiteľky, no ona nevie s kým vlastne uzavrela úverovú zmluvu, pretože Investori 1 a 2 sú pre ňu neidentifikovateľní, neznámi, nevie kto je jej zmluvný partner. Tým, že Úverová
zmluva z 7.8.2019 č. 000000153 neobsahuje označenie zmluvných strán ju činí absolútne neplatnou, keďže neuvedenie účastníkov zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nevie zistiť nič o spôsobilosti Investorov 1 a 2, keďže údaj o nich v zmluve chýba. Podľa § 7 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, (ďalej iba OZ), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením; podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ktorými sú podľa odseku 2 druhého z tu citovaných ustanovení a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia majetku, c/ jednotky územnej samosprávy a d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon; podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a napokon podľa § 8 a § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb., ďalej iba Obch. z.) v znení neskorších zmien a doplnení, obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti; obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len "meno") a obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania (Z odôvodnenia z Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25. 02. 2021, sp. zn. 3 Cdo 217/2018). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že zmluvné strany nie sú v Úverovej zmluve z 07. 08. 2019 označené tak, aby ich bolo možné jednoznačne identifikovať, ale zmluvným stranám, okrem Prevádzkovateľa sú pridelené identifikačné kódy, Investorovi 1: 130679345, Investorovi 2: 777065613. Ona ako dlžník nevie kto sa pod týmito identifikačnými kódmi skrýva, aj keď v bode 1.2 Zmluvy, paradoxne ako zmluvné strany prehlasujú, že identifikáciu Zmluvných strán prostredníctvom Identifikačného kódu považujú za určitú a zrozumiteľnú, čo je ale v rozpore so skutočnosťou. V prípade, ak dlžníčka je v zmluvnom vzťahu s Prevádzkovateľom, tak má prístup do klientského portálu, kde má k dispozícii všetky dokumenty, týkajúce sa zmluvných vzťahov s Prevádzkovateľom ako prevádzkovateľom portálu. Napriek tejto možnosti, žalobkyňa nie je schopná zistiť kto sú Investori 1 a 2. Žalobkyňa v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, dodávateľom je/sú jej doposiaľ neznámy/e subjekt/y, vie iba, že sú zastúpení žalovaným, ktorého podpis je na zmluve na strane veriteľov (s. 10 zmluvy), avšak súčasťou zmluvy nie je splnomocnenie pre Prevádzkovateľa, existuje iba odkaz v zmluve, že koná na základe splnomocnení/ia Investorov 1 a 2. Obyčajným laickým pohľadom je zistiteľné, že podpisy prevádzkovateľa, ako aj Investora 1 a Investora 2, pochádzajú od tej istej ruky, má zato že od oprávnenej osoby na konanie za Prevádzkovateľa. Nepripojenie splnomocnenia k zmluve má tú logiku, že ak by bolo pripojené, musela by sa dozvedieť, kto konkrétny sa „skrýva“ za tým – ktorým Investorom, čo má byť ale pred ňou utajené. Právny vzťah medzi ňou ako žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke č. 000000153 uzavretej dňa 07. augusta 2019 je nutné považovať za vzťah spotrebiteľský, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy s tým, že na tento vzťah sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Označenie zmluvy o úvere v bodoch 2.1 a 2.2 zmluvy, ako zmluva uzavretá podľa § 497 a nasl. Obch. z., je právne irelevantné, keďže žalobkyňa je fyzickou osobou nepodnikateľom oproti žalovanému – dodávateľovi, ktorý podnikateľom je. Podmienka o dohode použitia režimu obsiahnutom v Obch. z., uvedenom v bodoch 2.1 a 2.2 zmluvy, že sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 52 ods. 1 O. z. „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“ Zmluva obsahuje aj ďalšiu neprijateľnú podmienku v bode 7.7.1 a 7.7.2 zmluvy, z ktorých vyplýva, že Investori sú oprávnení od Zmluvy odstúpiť, žalobkyňa ako dlžník od zmluvy odstúpiť nie je oprávnená. Ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. f) O.z., ale za neprimeranú podmienku považuje aj bod 8.2 zmluvy (iv) vyhlásenie mimoriadneho zosplatnenia úveru v tom, že k takému úkonu by boli Investori oprávnení, ak by bez predchádzajúceho písomného súhlasu Investorov prijala ďalší úver/ ďalšie úvery alebo uzatvorila inú zmluvu/ iné zmluvy a alebo poskytla zabezpečenie splnenia záväzkov tretích osôb svojim majetkom a mohlo by to ohroziť jej schopnosť splniť akúkoľvek pohľadávku vyplývajúcej z tejto zmluvy. Ide o zjavné obmedzovanie jej osobnej slobody. Je presvedčená o neplatnosti Úverovej zmluvy č. 000000153 z 07. 08. 2019, preto od marca 2023 prestala splácať uvedený úver, no jej zamestnávateľ jej jednoducho zrážku zo mzdy v sume 75,52 Eur vykonával naďalej, teda aj za mesiace marec až júl 2023, hoci zamestnávateľovi k tomu nedala žiaden pokyn a splátky nevykonáva na základe trvalého príkazu. Zistila, že pri podpisovaní zmluvy o úvere, jej bola Prevádzkovateľom podstrčená aj ňou podpísaná Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola jej zamestnávateľovi doručená 30.3.2023, teda potom, čo nevykonala splátku na úver za mesiac marec 2023. Na jej dopyt zamestnávateľ predložil predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpísanú dňa 07. 08. 2019. Zmluvu podpisovala na diaľku elektronickým podpisom. Jej obsah nemala možnosť nijako ovplyvniť. Zmluvu na podpis a ako zisťuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy jej predložil žalovaný, jemu aj poukazuje splátky na úver, a rovnako tak si sám, bez akéhokoľvek exekučného titulu stiahol formou zrážok zo mzdy príslušné čiastky z jej mzdy. Keďže v tomto prípade ide o neplatnú zmluvu, navyše, poukazovala splátky úveru na účet
žalovaného, ktorý podľa vlastného vyjadrenie nie je s ňou v právnom vzťahu, vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie v sume celkom 3.609,44 Eur, ktorú sumu žalovaný prevzal jednak na základe neplatnej zmluvy a tiež ním samým nariadením zrážok z jej mzdy, ako subjekt, ktorý ako uvádza sám, nie je so ňou v právnom vzťahu. Ako už vyššie uviedla, Úverová zmluva č. 000000153 z 07. 08. 2019 je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa vzťahuje režim Občianskeho zákonníka a nie režim Obchodného zákonníka, ako na to poukazuje zmluva v bode 2.1., a 2.2 zmluvy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože prijímal platby na úver od nej napriek neplatnej zmluve. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume 3.609,44 Eur a preto je toto plnenie povinný žalobkyni vydať. Žalovaný ju svojím nezákonným postupom obmedzil jednak na osobnej slobode, ale aj odčerpával z jej osobnej a rodinnej sféry finančné prostriedky, preto sa domáha aj primeraného finančného zadosťučinenie – primeranej finančnej satisfakcie, ktorú vyčísľuje na sumu 1.609,44 Eur, t.j. sumu o ktorú doposiaľ preplatila naviac. 3. K žalobe sa podaním zo dňa 01. 03. 2024 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že k otázke aktívnej legitimácie žalobkyne, ako i v súvislosti s odpoveďou na výzvu právneho zástupcu žalobkyne priloženou k žalobe uvádza, že s osobou A. A. žalovaný nemá žiadny právny vzťah. Úverová zmluva č. 000000153, ktorá je priložená k žalobe bola uzatvorená s dlžníčkou A. A., nakoľko dokladom totožnosti s takto uvedeným priezviskom sa zrejme žalobkyňa (keďže disponuje úverovou zmluvou) v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č. 000000153 preukazovala. Z uvedeného dôvodu nie je doposiaľ jasné, či účastníkom predmetného sporu je identická osoba ako účastník zmluvných vzťahov so žalovaným. Žalovaný ako prevádzkovateľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 26. 07. 2019 „Rámcovú zmluvu dlžník“ (ďalej aj „zmluva“), ktorej predmetom je záväzok žalovaného ako prevádzkovateľa odplatne poskytovať dlžníkovi služby vymedzené v článku 3. tejto zmluvy za podmienok stanovených v tejto zmluve. Predmetom tejto zmluvy je tiež záväzok dlžníka plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy a platiť žalovanému ako prevádzkovateľovi za služby poskytnuté na základe tejto zmluvy odplatu za podmienok stanovených v tejto zmluve, resp. v sadzobníku poplatkov. Podľa článku 4.4 tejto zmluvy je dlžník oprávnený prostredníctvom virtuálneho účtu podať žiadosť o poskytnutie úveru (prostredníctvom online formulára). Podľa článku 6.1 tejto zmluvy môže byť dlžníkovi poskytnutý úver v rámci procesu kolektívneho požičiavania za podmienok stanovených v tejto zmluve a/alebo v Podmienkach. Podľa článku 7.3 tejto zmluvy, v prípade, ak sa na základe procesu kolektívneho požičiavania podarí zložiť pre dlžníka najneskôr k poslednému dňu doby trvania procesu kolektívneho požičiavania požadovaný celkový úver v zmysle žiadosti o poskytnutie úveru daného dlžníka, je proces kolektívneho požičiavania úspešný a dochádza k procesu uzatvárania úverovej zmluvy. Podľa článku 15.1 tejto zmluvy sa dlžník zaväzuje zaplatiť prevádzkovateľovi za poskytovanie služieb podľa tejto zmluvy ako aj za ďalšie služby vymedzené v sadzobníku poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odplatu vo výške vymedzenej v tejto zmluve alebo v sadzobníku poplatkov. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že právny vzťah medzi žalobkyňou a ním založený rámcovou zmluvou možno považovať za vzťah spotrebiteľský. Žalovaný zároveň nepopiera skutočnosť, že žalobkyňa za služby žalobcu v období od uzatvorenia rámcovej zmluvy do dnešného dňa zaplatila celkom 1383,68 Eur. Žalovaný však nevidí žiadny právny dôvod na vrátenie uvedenej čiastky, nakoľko žalovanej riadne poskytol služby podľa rámcovej zmluvy, za ktoré mu náleží odplata. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný aj na skutočnosť, že s poskytovaním týchto služieb – vzhľadom na ich poskytovanie na diaľku – udelila žalobkyňa žalovanému súhlas s ich poskytnutím pred uplynutím lehoty na odstúpenie od Zmluvy. Zmluva o úvere je však uzatváraná medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi a nie je spotrebiteľským vzťahom. Zároveň žalovaný nie je a ani nikdy nebol veriteľom úveru podľa Úverovej zmluvy č. 000000153 priloženej k žalobe. Napriek tomu, že žalovaný popiera existenciu akéhokoľvek dôvodu na vrátenie plnení obdržaných od žalobkyne, zároveň z opatrnosti vznáša námietku premlčania vo vzťahu k nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia pre prípad, že by súd z akéhokoľvek dôvodu dospel k záveru, že vznikla povinnosť žalovaného akékoľvek bezdôvodné obohatenie vydať. 4. Podaním zo dňa 30. 07. 2024 sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovaný v bode II špekulatívnym spôsobom spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobkyne aj keď napokon pripúšťa, že to môže byť dlžníčka zmluvného vzťahu založeného zmluvou č. 000000153, ktorá je prílohou žaloby a ktorou sa preukazovala. V ďalšom iba poukazuje na proces uzatvárania zmluvy s pripustením, že môže sa jednať o spotrebiteľskú zmluvu. Priznáva, že dlžníčka zaplatila navyše požičaného sumu 1383,68 €, no nevidí právny dôvod na vrátenie tejto sumy s odkazom na tú skutočnosť, že žalovaný poskytol riadne služby podľa rámcovej zmluvy, za čo mu náleží odplata. Uvádza, že zmluva o úvere je uzatváraná medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi a nie je spotrebiteľským
vzťahom. V tomto bode si žalovaný odporuje sám sebe, lebo na jednej strane pripúšťa, že zmluva má spotrebiteľský charakter, na druhej strane to popiera. Samotná rámcová zmluva je plná protikladov, nevyvážená, značne stavaná v neprospech dlžníka – spotrebiteľa. Navyše, tvrdenie žalovaného o uzavretí zmluvy medzi fyzickými osobami je nepreskúmateľné, keďže zmluvnými stranami sú na strane veriteľov uvedení investori 1 a 2, zmluva je teda nejasná a nezrozumiteľná – inými slovami neplatná. Nie je možné uveriť, že investormi 1 a 2 sú fyzické osoby. Môžu nimi byť pokojne aj právnické osoby, ktoré sa „živia“ požičiavaním peňazí. Okrem toho nie je možné overiť, či práve tieto finančné prostriedky nepochádzajú z trestnej činnosti a či nejde iba o ich „prepratie“. Prevádzkovateľ sa nemôže vyviniť aj keby konal na základe splnomocnenia kvázi advokát, ktorý by rovnako zodpovedal za spôsobenú škodu v prípade spísania neplatnej (akejkoľvek) zmluvy. Snahou prevádzkovateľa bolo vytvoriť a skonštruovať akúsi nenapadnuteľnú, nevypovedateľnú (najmä zo strany dlžníka – viď rámcová zmluva) zmluvu, preto je všetko akoby začiernené, len aby sa nedalo zistiť v mene koho, a na čí účet (prospech) koná prevádzkovateľ a tým sa živí. Rámcovú zmluvu datovanú dňom 26. 07. 2019 nečítala, nepodpisovala, ani nevidela, pretože jej nebola predložená, rovnako tak nebola oboznámená s podmienkami používania internetového portálu, platného od 01. 04. 2019. Tieto dokumenty videla až teraz, keďže ju s nimi oboznámil jej právny zástupca. Nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný ani náhodou, inak žalovaný, ak vznáša takúto námietku by mal aj uviesť ktorým dňom došlo (ak) k premlčaniu. Žalovaný sa absolútne vyhol odpovedi k ne/platnosti zmluvy ktorá bola uzavretá s dlžníčkou č. 000000153 dňa 07. 08. 2019. Okrem toho, žalovaný nerešpektuje neodkladné opatrenie z 11. 10. 2023 sp. zn.4Csp/85/2023 – 46 a sústavne naďalej žalobkyni zasiela Oznámenia o zosplatnení pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 000 000 153. 5. Podaním zo dňa 25. 11. 2024 žalobkyňa upravila petit žaloby takto: Žalovaný je povinný vydať žalobkyni sumu 1.609,44 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.609,44 Eur titulom primeranej finančnej satisfakcie berie návrh späť. Ostatné časti petitu žaloby z 11.08.2023 ostávajú nezmenené. 6. Podaním zo dňa 25. 11. 2024 žalovaný predložil súdu Rámcovú zmluvu investor uzatvorenú medzi žalovaným a D. A. a Rámcovú zmluvu investor uzatvorenú medzi žalovaným a E. F. C.. 7. K predloženým zmluvám sa podaním zo dňa 16. 12. 2024 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že z listinných dôkazov v tejto veci zabezpečených vyplýva, že žalovaný v rámci sprostredkovávania tzv. „Kolektívneho požičiavania“ uzavrel dňa 22. 04. 2019 „Rámcovú zmluvu Investor“ s investorom: D. A., G. X, XXXXX H., nar. XX.XX.XXXX, ktorému bol pridelený Identifikačný kód Investora 777065613. Dňa 30. 04. 2019 uzavrel „Rámcovú zmluvu investor“ s investorom E. F. C., St. Batorego 33 4, 17 Hajnowka, nar. XX. XX. XXXX. Tomuto investorovi bol pridelený Identifikačný kód Investora 130679345. Uvedené Rámcové zmluvy Investor z 22. 04. 2019 a 30. 04. 2019 boli žalovanej doručené krátkou cestou Okresným súdom vo Vranove nad Topľou dňa 26. 11. 2024. Až týmto dňom sa mohla dozvedieť, kto sa „skrýva“ za Investorom 1 a 2. Právny zástupca žalovaného súčasne namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Ani jeden z investorov však nebol zmluvným partnerom žalobkyne, pretože na Úverovej zmluve z 07. 08. 2019 absentujú podpisy investorov, mená investorov sa nenachádzajú ani v úvodných ustanoveniach úverovej zmluvy, týkajúcich sa zmluvných strán, k samotnej zmluve nie je pripojené splnomocnenie pre prevádzkovateľa, ktorý tvrdí, že konal v mene a na účet investorov a dokonca nie je pripojené splnomocnenie ani dlžníčky, ktorá na zmluve nie je podpísaná. Prevádzkovateľ podľa takto skoncipovanej úverovej zmluvy zastupoval obe zmluvné strany. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku vyvolávajúcu nejasnosť a zmätok v tom, kto vlastne podpísal úverovú zmluvu č. 000000153, čo ju diskvalifikuje ako platný právny úkon. V skoršom vyjadrení žalovaný spochybňoval osobu dlžníčky – žalobkyne, žalovanému nebolo jasné, či účastníkom predmetného sporu (Wishmaker, j.s.a.) je identická osoba ako účastník zmluvných vzťahov so žalovaným. V ďalšom poukazuje nato, že žalovaný ako prevádzkovateľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 26. 07. 2019 „Rámcovú zmluvu dlžník“, ktorej predmetom je záväzok žalovaného ako prevádzkovateľa odplatne poskytovať dlžníkovi služby vymedzené v článku 3 zmluvy za podmienok stanovených v zmluve. Predmetom tejto zmluvy je tiež záväzok dlžníka plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy a platiť žalovanému (Wishmaker) ako prevádzkovateľovi za služby poskytnuté na základe tejto zmluvy odplatu za podmienok stanovených v zmluve, resp. v sadzobníku poplatkov. Ďalej poukazuje na proces uzatvárania zmluvy v procese kolektívneho požičiavania a platenie poplatkov za poskytované služby (bez ich konkretizácie). Žalovaný nepopiera skutočnosť, že právny vzťah a ním založený rámcovou zmluvou možno považovať za
vzťah spotrebiteľský, no zároveň nepopiera skutočnosť, že žalobkyňa za služby v období od uzavretia rámcovej zmluvy do dnešného dňa (01. 03. 2024) zaplatila celkom 1.383,68 Eur. Žalovaný nevidí žiadny právny dôvod na vrátenie uvedenej čiastky, nakoľko žalovanej riadne poskytol služby podľa rámcovej zmluvy, za ktoré mu náleží odplata. Zmluvu o úvere nepovažuje za spotrebiteľský vzťah, lebo bola uzatváraná medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi (1.3.2024 ešte stále nebolo známe kto sú Investori 1 a 2), žalovaný nie je a ani nikdy nebol veriteľom úveru podľa Úverovej zmluvy č. 000000153, pripojenej k žalobe. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. K tomuto podaniu sa žalovaná už vyjadrila (podanie z 30. 07. 2024), v tomto podaní ho iba doplňuje. Žalovaný, dňa 26. 07. 2019 uzavrel s žalobkyňou „Rámcovú zmluvu dlžník“, a pridelil jej Identifikačný kód Dlžníka 867998913. Podľa bodu 1.3 Portál www.wishmaker.sk predstavuje webovú platformu pre poskytovanie elektronických služieb, prostredníctvom ktorej si môžu fyzické osoby požičiavať od iných fyzických osôb v rámci Kolektívneho požičiavania a prostredníctvom ktorej sú fyzickým osobám zároveň poskytované služby súvisiace s Kolektívnym požičiavaním realizovaným prostredníctvom Portálu. Dodáva ďalej, že administrátorom všetkých zmlúv, tak s investormi, ako aj s ňou, bol žalovaný. Jeho úlohou bolo zabezpečiť vyhľadávanie potencionálnych dlžníkov pre investora/rov, ako aj samotných investorov. Žalovaný zabezpečoval tiež celý proces schvaľovania úveru, zasielanie zmluvnej dokumentácie, prevod finančných prostriedkov ako aj vedenie celej finančnej transakcie vrátane sledovania včasnosti jednotlivých splátok úveru s následným vymáhaním (zrážky zo mzdy žalobkyne) i vyhlásením zosplatnenia potom, čo vlastne istina bola už v celosti splatená. Úver podľa ostatného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného bol síce formálne poskytnutý fyzickými osobami (investormi), ale skúmanie bonity, poskytnutie peňažných prostriedkov a následné vymáhanie a vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, úrokov a poplatkov bolo vo výlučnej gescii žalovaného. Investori nemali ani poňatia o tom, kto je v ich prípade z finančných prostriedkov poskytnutých na úvery úverovým dlžníkom a platí to aj naopak, že dlžníčka ani netušila kto sú jej investori. Celá zmluvná transakcia bola anonymná. Žalobkyňa je presvedčená, že sa na ňu vzťahujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, najmä zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uplatňovaný nárok žalobkyňa považuje za uplatnený riadne a včas, teda nejde o premlčaný nárok. 8. Súd vo veci pojednával dňa 07. 03. 2025 za účasti žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 02. 02. 2025. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na tom stanovisku, že právny vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Wishmaker j.s.a bol spotrebiteľským právnym vzťahom, aj keď v podstate táto zmluva, ktorú uzatvorila s touto spoločnosťou odkazuje na nejaký investor 1 a 2 v podstate s týmito investormi ona nikdy nevstúpila do žiadneho právneho vzťahu, do právneho vzťahu vstúpila so žalovaným. Žalovaný inkasoval všetky platby, zisťoval bonitu klientov, zisťoval bonitu investorov, tomuto subjektu sa robili tieto transakcie všeobecne a takisto aj so žalobkyňou. Zmluva bola a je veľmi nevyvážená, napr. aj v tom, že investor by mohol odstúpiť od tejto zmluvy, ale dlžník za žiadnych okolností nie, to len ako príklad uvádza. Vzhľadom na nevyváženosť a navyše ešte táto spoločnosť si poistila túto pohľadávku svojvoľne tým, že dala podpísať žalobkyni dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú musela napadnúť a bolo vydané aj neodkladné opatrenie v tomto smere, takže sa domnieva, že tejto žalobe je treba vyhovieť. Žalovanou čiastkou nakoniec ostáva suma 1.609,44 Eur, pretože toto bolo zaplatené naviac. Pôvodne chcela aj satisfakciu za to, že ju takýmto spôsobom dobehli, ale následne upustila od tohto nároku. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, najmä Dohodou o zrážkach zo mzdy, úverovou zmluvou č. 000000153, celkovým splátkovým kalendárom k celkovému úveru 000000153, jednotlivým splátkovým kalendárom pre jednotlivý úver 1 k úverovej zmluve 000000153, jednotlivým splátkovým kalendárom pre jednotlivý úver 2 k úverovej zmluve 000000153, poslednou výzvou zo dňa 12. 09. 2023, oznámením o zosplatnení pohľadávky z 21.10.2023, sadzobníkom poplatkov, rámcovou zmluvou dlžník, podmienkami používania internetového portálu, rámcovými zmluvami investor, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: 10. Dňa 07. 08. 2019 uzavrela žalobkyňa so žalovaným ako Prevádzkovateľom Investora 1: Identifikačný kód: 130679345 a Prevádzkovateľom Investora 2: Identifikačný kód: 777065613 Úverovú zmluvu č. 000000153 na sumu 2.000,00 €. Poskytnutá suma Jednotlivých Úverov bola odoslaná z Bežného účtu Portálu Prevádzkovateľa (bod 3.2 zmluvy), ale aj jej splátky úveru boli/sú odosielané na rovnaký účet,
č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t.j. na účet Portálu Prevádzkovateľa – teda žalovaného. Zmluvu uzavrela na sumu 2.000,00 Eur no vrátiť mala 4.531,20 Eur podľa prílohy 1 k zmluve, podľa prílohy 2 zmluvy prijala 1.990,00 Eur, splatiť má 2.753,40 Eur, podľa prílohy 3 k zmluve mala prijať pôžičku 10,00 Eur, splatiť má 11,40 Eur. Jej ako dlžníkovi – žalobkyni, bol Prevádzkovateľom pridelený Identifikačný kód: 867998913, avšak Prevádzkovateľ pozná jej totožnosť ako dlžníčky - spotrebiteľky, no ona nevie s kým vlastne uzavrela úverovú zmluvu, pretože Investori 1 a 2 sú pre ňu neidentifikovateľní, neznámi, nevie kto je jej zmluvný partner. Úverová zmluva z 07. 08. 2019 č. 000000153 neobsahuje označenie zmluvných strán. Žalobkyňa nevie zistiť nič o spôsobilosti Investorov 1 a 2, keďže údaj o nich v zmluve chýba. Zmluvné strany nie sú v Úverovej zmluve z 07. 08. 2019 označené tak, aby ich bolo možné jednoznačne identifikovať, ale zmluvným stranám, okrem Prevádzkovateľa sú pridelené identifikačné kódy, Investorovi 1: 130679345, Investorovi 2: 777065613. Ona ako dlžník nevie kto sa pod týmito identifikačnými kódmi skrýva, aj keď v bode 1.2 Zmluvy, paradoxne ako zmluvné strany prehlasujú, že identifikáciu Zmluvných strán prostredníctvom Identifikačného kódu považujú za určitú a zrozumiteľnú, čo je ale v rozpore so skutočnosťou. V prípade, ak dlžníčka je v zmluvnom vzťahu s Prevádzkovateľom, tak má prístup do klientského portálu, kde má k dispozícii všetky dokumenty, týkajúce sa zmluvných vzťahov s Prevádzkovateľom ako prevádzkovateľom portálu. Napriek tejto možnosti, žalobkyňa nie je schopná zistiť kto sú Investori 1 a 2. Žalobkyňa od marca 2023 prestala splácať uvedený úver, no jej zamestnávateľ jej zrážku zo mzdy v sume 75,52 Eur vykonával naďalej, teda aj za mesiace marec až júl 2023, hoci zamestnávateľovi k tomu nedala žiaden pokyn a splátky nevykonáva na základe trvalého príkazu. Na jej dopyt zamestnávateľ predložil dohodu o zrážkach zo mzdy podpísanú dňa 07. 08. 2019. Zmluvu podpisovala na diaľku elektronickým podpisom. Jej obsah nemala možnosť nijako ovplyvniť. Zmluvu na podpis a aj dohodu o zrážkach zo mzdy jej predložil žalovaný, jemu aj poukazuje splátky na úver, a rovnako tak si sám, bez akéhokoľvek exekučného titulu stiahol formou zrážok zo mzdy príslušné čiastky z jej mzdy. 11. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. 23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 24. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 26. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. 27. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 28. Podľa § 53e Občianskeho zákonníka ak sa obchodník v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bezdôvodne obohatil, premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia neuplynie skôr ako za tri roky od posledného plnenia spotrebiteľa. 29. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
30. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 31. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 32. Na základe uvedeného súd právne uzatvára: 33. V prvom rade súd konštatuje, že žalobkyňa pred otvorením pojednávania vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.08.2023 do zaplatenia a v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.609,44 Eur späť a preto súd konanie v tejto časti zastavil. 34. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania súd sa musel s ňou vysporiadať. 35. Rozhodovacia prax súdov bola pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere nejednotná. Mnohé súdy zastávali názor, že k tomuto momentu pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v ktorých absentovali povinné náležitosti zmluvy spôsobujúce fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, začala plynúť od vzniku bezdôvodného obohatenia, teda bez ohľadu na to, kedy sa spotrebiteľ reálne dozvedel o týchto právnych dôsledkoch, tak ako to vyplynulo aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011 a uznesenia 3Cdo/169/2017. Rozhodnutie 3Cdo/169/2017 však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR III.ÚS 43/2020 dňa 12. 05. 2020, v ktorom ústavný súd uviedol, že závery rozhodnutia 1Cdo/67/2011vychádzajúc z odlišného skutkového a právneho základu s tým, že toto rozhodnutie neodpovedá na otázku, či je na mieste plynutie subjektívnej premlčacej doby odvíjať od znalosti spotrebiteľa o právnej úprave zakotvujúcej bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podobne zrušené bolo aj uznesenia NS SR 8Cdo/163/2018 zo dňa 22. 05. 2019 a to nálezom I.ÚS 51/2020 zo dňa 09. 06. 2020 s obdobným právnym záverom. Najnovšie sa touto problematikou zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. 09. 2021. Ten uviedol, že je potrebné z osobitostí právnej úpravy spotrebiteľského práva a pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné skúmať okamih, kedy spotrebiteľ nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Bez tejto skutočnej vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou bolo plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Podľa najvyššieho súdu je potrebné vychádzať z reálneho momentu, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného a týmto momentom je napr. porada spotrebiteľa so svojim právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore konkrétnych dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou. Totožný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. 02. 2022, podľa ktorého relevantný pre začatie plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty bol moment, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. 36. V tomto spore z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa prvýkrát o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela od svojho právneho zástupcu, ktorého splnomocnila dňa 09.03.2023. S poukazom na vyššie uvedené právne závery vyplývajúce z uznesení Najvyššieho súdu SR 5Cdo/29/2021 a 7Cdo/268/2021v kontexte s tým, čo naznačil aj Ústavný súd SR vo vyššie uvedených nálezoch je potrebné vychádzať pri začiatku plynutia dvojročnej premlčacej doby od momentu, kedy žalobca sa skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného, teda v tomto prípade od 09. 03. 2023, čo znamená, že dvojročná premlčacia lehota v čase podania žaloby ešte neuplynula. Nejednotná bola aj rozhodovacia činnosť súdov pri posudzovaní dĺžky objektívnej premlčacej doby, ktorá nepochybne sa počíta od vzniku bezdôvodného obohatenia a je buď trojročná alebo pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení 10 ročná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 z 22. 04. 2021, ktorý uviedol, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátanie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle
smernice 93/13 alebo na základe podmietok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48 sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota plynúca od vzniku bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z tohto záveru NSSR v uznesení 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. 02. 2022 poukázal na to, že rozsudky európskeho súdu majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva (článok 7 ods. 2SR) a uviedol, že v rozsahu, v ktorom vnútroštátne právo im odporuje, má súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva. Následne dospel k názoru, že je potrebné na vydanie bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu a to bez skúmania zavinenia a spotrebiteľ nemá povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil jeho práva. Vzhľadom na tieto závery súd preto aplikoval 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu plynúcu od vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej počítanej od poslednej platby žalobcu vo februári 2023. Stotožnil sa pritom s názorom Najvyššieho súdu SR v uznesení 5XObdo/99/16 zo dňa 24. 05. 2022, ktorý taktiež poukázal na závery už spomínaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C – 485/19 a uviedol, že je neprípustné od spotrebiteľa vyžadovať, aby v prípade dlhodobých úverových vzťahov podal žalobu v lehote troch rokov od momentu, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa Najvyššieho súdu, ak žalovaný dlhodobo získava bezdôvodné obohatenie prijímaním plnení bez právneho dôvodu, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia musí rovnako ako zmluva o úvere, z ktorej tento nárok vznikol, tvoriť jeden celok. V takomto prípade premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa (bod 51). 37. Vo zvyšku nároku na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Wishmaker, j.s.a. je prevádzkovateľom internetového portálu, prostredníctvom ktorého dochádza k procesu výberu úverov poskytovaných investormi dlžníkom. Spoločnosť Wishmaker, j.s.a. uzavrela s investormi zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala odplatne poskytnúť Potenciálnemu Investorovi služby Portálu vymedzené v predmetnej Rámcovej zmluve Investor, najmä aktívny prístup do Procesov kolektívneho požičiavania, Procesov odkúpenia pohľadávok prevádzkovaných na Portáli, predkladanie návrhu na uzavretie Úverovej zmluvy Potenciálnemu Dlžníkovi, uzatvorenie Úverovej zmluvy s Potenciálnym Dlžníkom podľa Procesu kolektívneho požičiavania v mene a na účet Potenciálneho Investora, príp. uzatvorenie Dohody s Dlžníkom v mene a na účet Investora a so žalobkyňou ako dlžníkom uzavrela zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala odplatne jej poskytnúť aktívny prístup do Procesov kolektívneho požičiavania prevádzkovaných na Portáli za účelom vytvorenia príležitosti uzavrieť s Potenciálnym Investorom Úverovú zmluvu, (ii) zriadenie, aktivácia a správa Virtuálneho účtu, (iii) poskytovanie ďalších služieb pri používaní Portálu bližšie špecifikovaných v Podmienkach ako aj v Rámcovej zmluve Dlžník. Následne investori uzavreli so žalobkyňou zmluvu o úvere, pričom zmluvné strany boli v zmluve identifikované len kódom, ktorý im bol pridelený spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. teda identitu zmluvných strán poznala len spoločnosť Wishmaker, j.s.a.. Záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a investormi nie je možné posudzovať izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach - ako k jeho vzniku došlo, pri súčasnom posúdení súvisiacich zmlúv uzavretých so spoločnosťou Wishmaker, j.s.a.. Ide o vzťahy, ktoré vznikli na základe tzv. crowdfundingu (hromadného financovania), čo sú alternatívne finančné nástroje, spôsoby financovania s využitím internetovej platformy, ktorými možno financovať najrôznejšie neziskové či podnikateľské aktivity, často založené na získaní menších čiastok finančných prostriedkov od väčšieho počtu investorov (crowd = dav). Crowdfunding sa rokmi vďaka rozvoju moderných technológií a prístupu k internetu rozvinul vo viacerých krajinách vrátane Slovenskej republiky. Vo vzťahoch crowdfundingu vystupujú tri subjekty, majiteľ projektu (dlžník), investor a subjekt prevádzkujúci internetovú platformu. Vzťahy medzi subjektami závisia od viacerých prvkov v závislosti od konkrétneho modelu financovania. Crowfunding totiž existuje v rôznych formách: crowfunding bez protiplnenia (formou daru) i s protiplnením, model založený na odmene (investor získa nefinančnú odmenu napr. vo forme výrobku alebo služby), objednávkový model, požičiavanie – sem spadá i poskytovanie pôžičiek peer to peer, t.j. ľudia ľuďom (investori skupinovo a s úrokom požičiavajú majiteľom projektu finančné prostriedky zväčša na podnikateľské projekty, ale môže ísť i o požičiavanie medzi subjektami mimo podnikateľských aktivít či výkonu podnikania), investičný, resp. podielový crowdfunding (investori investujú do vlastného kapitálu spoločnosti majiteľa projektu, stávajú sa spolumajiteľmi napr. nadobudnutím cenných papierov), hybridné, kombinované modely. V niektorých krajinách už existuje právna úprava regulujúca takéto právne vzťahy na národnej úrovni, v rámci Európskej únie sú postupne robené tiež kroky k regulácii. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2020/1503 z 07. 10. 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie upravuje požiadavky na poskytovanie služieb hromadného financovania, udeľovanie povolení poskytovateľom, dohľad nad nimi, či prevádzku platforiem. Toto nariadenie sa týka služieb hromadného financovania pre podnikanie a neaplikuje sa v prípadoch, ak majiteľ projektu
(v prípade pôžičiek peer to peer dlžník) je spotrebiteľom, teda fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu podnikania či výkonu povolania. Služby hromadného financovania vo vzťahu k spotrebiteľom upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2023/2225 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice 2008/48/ES, ktorú majú členské štáty transponovať do svojich právnych poriadkov do 20. 11. 2025 a netýka sa zmlúv o úvere existujúcich k 20. 11. 2026. Podľa tejto smernice i pôžičky poskytované fyzickými osobami fyzickým osobám – nepodnikateľom v rámci internetovej platformy prevádzkovanej sprostredkovateľom úveru budú musieť spĺňať podmienky stanovené pre spotrebiteľské úvery. V Slovenskej republike sa po prijatí nariadenia č. 2020/1503 aplikuje na služby hromadného financovania upravené nariadením toto nariadenie, došlo tiež v dôsledku jeho prijatia k zmenám v našej právnej úprave (napr. zmena zákona o cenných papieroch). Oblasť crowdfundingu formou pôžičiek peer to peer pre fyzické osoby, ktoré neuzatvárajú zmluvy o pôžičke v rámci podnikateľskej činnosti či výkonu povolania, nie je zatiaľ osobitne upravená. Preto pri posudzovaní pôžičiek poskytovaných prostredníctvom platformy prevádzkovanej spoločnosťou Wishmaker, j.s.a je možné aplikovať len všeobecné ustanovenia nášho právneho poriadku o právnych úkonoch, o zmluve o úvere a pod.. Keďže predmetná zmluva o úvere nespĺňa zákonné podmienky na to, aby bola za aktuálnej právnej úpravy SR a EÚ posudzovaná ako spotrebiteľská, resp. ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko chýba podmienka, že zmluvnou stranou je dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemožno na ne aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a o spotrebiteľských úveroch. To konštatoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31. 01. 2019 pri posudzovaní obdobnej zmluvy uzavretej v rámci crowdfundingovej platformy. Súd sa s týmto názorom stotožňuje. Nebolo by správne a spravodlivé, aby sa pri zmluvách uzavretých v rámci crowdfundingu (s ktorými nepočítali zákon o spotrebiteľských úveroch ani európska legislatíva, na základe ktorej bol prijatý) museli dodržať postupy, ktoré sa vyžadujú od subjektov, ktoré poskytujú pôžičky a úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je na zákonodarcovi, aby právnu úpravu regulujúcu tieto vzťahy prijal, čo bude musieť urobiť i v zmysle smernice EP a Rady EÚ č. 2023/2225. Rozširujúci výklad, ktorý niektoré súdy použili v obdobných veciach, že sa tieto spotrebiteľské právne úpravy vzťahujú aj na peer to peer pôžičky od fyzických osôb - nepodnikateľov fyzickým osobám – nepodnikateľom, nie je podľa súdu správny. Preto súd na predmetné zmluvy o úvere neaplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch, ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ ale ide o zmluvy, ktoré boli uzavreté investormi alebo dlžníkmi so spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. tieto sú jednoznačne spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatvára spoločnosť v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ so spotrebiteľmi (fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonajú v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Je nutné zdôrazniť, že spoločnosť Wishmaker, j.s.a. nie je len subjektom vytvárajúcim priestor na uzatváranie zmlúv medzi investormi a dlžníkmi, ale je aktívnym subjektom realizujúcim väčšinu úkonov vo vzniknutých vzťahoch, všetko na základe vopred udelených plných mocí. Okrem toho, že prevádzkuje platformu, v rámci ktorej sa realizuje výber pôžičiek podľa požiadaviek zadaných investormi a dlžníkom, spoločnosť ako jediná pozná identitu investorov a dlžníka, ako zástupca zmluvných strán uzatvára v ich mene zmluvy o pôžičke, vykonáva správu pôžičiek, v prípade omeškania so splácaním úveru vyzýva dlžníka v mene investorov na plnenie, vyhlasuje v mene investorov zosplatnenie úveru a vyzýva na zaplatenie celého dlhu. Medzi niektorými investormi a spoločnosťou je zároveň dohodnuté, že ak v dohodnutej lehote od zosplatnenia nedôjde k postúpeniu pohľadávky (čo môže zabezpečiť len Wishmaker, j.s.a., keďže len ona pozná identitu dlžníka a samotnú pohľadávku, keďže realizuje správu pôžičky), investori postúpia pohľadávku práve jej, v takom prípade spoločnosť Wishmaker, j.s.a. už vo vlastnom mene pohľadávku vymáha, resp. postupuje na ďalší subjekt. 38. Na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na popísaný spôsob uzavretia zmlúv o úvere, dospel súd k záveru, že zmluvy o úvere, ktoré uzavrela žalovaná s investormi, sú neplatné. V prípade uzavretej zmluvy o úvere nemôže ísť o platný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti. Podstatnou náležitosťou každej zmluvy je identifikácia zmluvných strán, musí byť zrejmé, kto s kým zmluvu uzatvára. Ak sú v zmluve zmluvné strany identifikované len určitými kódmi, musí byť dohodnutý a vytvorený systém, prostredníctvom ktorého by v prípade potreby zmluvná strana zistila totožnosť druhej zmluvnej strany. Pokiaľ totiž nemá žalobkyňa žiadnu možnosť zistiť totožnosť veriteľa, nemá možnosť vykonať žiaden úkon vo vzťahu k veriteľovi v súvislosti s daným zmluvným vzťahom – napr. nemohla by sa od neho domáhať žiadneho plnenia, náhrady škody, podávať veriteľovi návrhy, odstúpiť od zmluvy, či obrátiť sa na súd na ochranu svojich práv. Nie je prípustné, aby zástupca mohol realizovať viac práv ako samotný zastúpený. To, že žalobkyňa v zmluvách vyhlásila, že identifikáciu veriteľa len
identifikačným kódom považuje za určitú a jej zrozumiteľnú, nie je podstatné, takýmto vyhlásením nemožno konvalidovať neurčitosť zmluvy. (Pre úplnosť súd dodáva, že aj smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2023/2225 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre obdobné zmluvy, ktoré budú v budúcnosti uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa, uvádzať v zmluvách o úvere identitu, geografickú adresu, tel. číslo a e-mailovú adresu zmluvných strán a sprostredkovateľa úveru). 39. Strany sú teda povinné z neplatnej zmluvy si navzájom vrátiť čo na jej základe plnili. Žalobkyňa tvrdila, že nad rámec požičanej sumy plnila sumu 1609,44 Eur. Žalovaný nerozporoval plnenie vo výške 1383,68 Eur, táto suma je teda nesporná. Čo sa týka prevyšujúcej sumy, tak z úverovej zmluvy vyplýva, že dlžník (žalobkyňa) bola povinná plniť na bankový účet portálu, uvedené vyplýva aj z rámcovej zmluvy Dlžník. Z podmienok používania internetového portálu I. platných od 01. 04. 2019 vyplýva, že Bankový účet portálu je bankový účet vo výlučnom vlastníctve Prevádzkovateľa, pričom prevádzkovateľom je spoločnosť Wishmaker, j.s.a., teda žalovaný. Obrana žalovaného, že on sa na úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatil, teda neobstojí, nakoľko žalobkyňa bola povinná plniť na bankový účet žalovaného. Právny dôvod bezdôvodného obohatenia súd videl v tom, že keďže zmluva o úvere nebola platne uzavretá, nebola žalobkyňa povinná zaplatiť spoločnosti Wishmaker, j.s.a. žiaden poplatok, nakoľko dojednaná odplata bola podmienená uzavretím zmluvy o úvere, k čomu platne nedošlo a výška poplatku je závislá od úroku dojednaného v zmluve o úvere. V prípade neplatnej zmluvy je každý povinný vrátiť čo z takejto zmluvy dostal a teda žalovaný je povinný vrátiť všetko nad požičanú sumu 2000,-Eur. Spoločnosť Wishmaker, j.s.a. vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmlúv o úvere nemohla úhrady žalobkyne započítať na poplatky podľa rámcovej zmluvy dlžník. 40. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 42. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 43. Súd vyhovel žalobe aj v časti úrokov z omeškania a v zmysle žalobného návrhu postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa podania žaloby , t.j. od 11.08.2023 do zaplatenia. 44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 48. Čo sa týka trov konania, súd priznal náhradu trov vrátane trov neodkladného opatrenia úspešnejšiemu žalovanému vo výške 10,8%. Žalobca totiž pôvodne žiadal sumu 3.609,44 Eur, pričom v časti o zaplatenie 2.000 Eur vzal žalobu späť. V tejto časti procesne zavinila zastavanie konania žalobkyňa. Po prepočte úspechu a neúspechu, bol úspešnejší žalovaný, ktorému súd priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 10,8%. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.