Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10Csp/89/2023 8823201750 27. 02. 2025 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2025:8823201750.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, AK ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast.: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 45946868 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 7.995,66 eura t a k t o rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4.000,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak len z priznanej sumy výrokom I. tohto rozsudku ako vymeriavacieho základu pre výpočet týchto trov. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu žalobkyňa navrhla súdu, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej 7.995,66 eura a nahradiť trovy konania. Ako právny titul uplatneného nároku uviedla, že uvedenú sumu žiada z titulu primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoS“) s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) ZoS. 2. Ako právny základ uplatneného nároku uviedla rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/99/2022 z 20.03.2023, ktorým na základe žaloby identickej žalobkyne voči žalovanému bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 5518866810 zo dňa 22.04.2010 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2023. 3. Uplatnenú výšku požadovaného nároku 7.995,66 eura a jej primeranosť ako finančného zadosťučinenia z titulu ZSÚ odôvodňuje tak, že: Na základe Zmluvy o úvere č. 5518866810, zo dňa 22.04.2010 mi bol poskytnutý úver vo výške 3.000,00 eur. Na predmetný úver som zaplatila celkovo 2.579,54 eura. Žalovaný sa domáhal uhradenia sumy 8 416,12 eura prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, mal žalovaný nárok len na doplatenie istiny vo výške 420,46 eura (3.000,00 eur - 2.579,54 eura = 420,46 eura). Žalovaný sa tak na môj úkor chcel zrážkami zo mzdy obohatiť o sumu 7.995,66 eura, keďže žalovaný požiadal môjho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy v celkovej výške 8 416,12 eura, pričom na istinu som mu mala doplatiť
len sumu 420,46 eura (8.416,12 eura - 420,46 eura = 7.995,66 eura). PFZ preto požadujem vo výške 7.995,66 eura. 4. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uplatnený nárok žalobkyne považuje za nedôvodný. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade nie je on pasívne legitimovaný, nakoľko zmluvu o úvere ako i dohodu zrážkach zo mzdy koncipoval pôvodný veriteľ (Poštová banka) a žalovanému bola len postúpená pohľadávka vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere bez toho, aby žalovaný mohol nejakým spôsobom ovplyvniť obsah, podmienky ustanovenia tejto zmluvy. Z uvedených dôvodov nemožno žalovaného pokladať za porušiteľa. K rozsudku súdu, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoj nárok Okresného súdu Vranov nad Topľou 11Csp/99/2022 uvádza, že v tomto konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva či povinnosti žalobcu na jednej strane a na strane druhej absentuje zodpovedný subjekt ako porušiteľ práv žalobcu. Namietali požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej sa žalobkyňa domáha s poukazom na to, že z titulu použitej dohody o zrážkach zo mzdy jej bolo zrazených zo mzdy len púhych 10,00 eur v jednej platbe, čo nemohlo mať dopad do jej osobnej či majetkovej sféry. Žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie považuje za účelové konanie, nakoľko práve ona bola tým kto si neplnil svoje základné záväzkové povinnosti a prestala splácať poskytnutý úver. Na základe toho si nezaslúži právnu ochranu. Takáto ochrana spotrebiteľov narúša princíp rovnosti strán, ako aj princíp práva na spravodlivý proces a práva na právnu istotu. Dôvody, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity na čo poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Ochranu spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS ČR, sp. zn. 23Cdo/1201/2009). Konanie žalobkyne tak považuje za bezúspešné a šikanózne uplatňovanie práva. 5. V písomnej replike žalobkyne k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu poukázala na širokú rozhodovaciu prax súdov, ako pokiaľ ide o dôvodnosť uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie, ako aj primeranosť výšky, ktorú si uplatnila. 6. Žalovaný v duplike s poukazom na svoju skôr uvedenú právnu argumentáciu vo vyjadrení k žalobe namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu i žalovaného. Obaja právni zástupcovia zotrvali na svojej písomnej právnej argumentácii, to je zástupca žalobkyne na dôvodnosti uplatneného nároku a naopak zástupca žalovaného na jeho nedôvodnosti. 8. Na pojednávaní súd vykonal listinné dôkazy ako aj citované vyjadrenia a písomné podanie sporových strán, a to: žaloba vo veci samej, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou 11Csp/99/2022-73 zo dňa 20.03.2023, listina BENCONT COLLECTION a.s. pre adresáta obec Soľ vo veci: Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.10.2022 na uplatnenie zrážok zo mzdy v prospech žalobcu v celkovej výške pohľadávky do 8.416,12 eura s tým, že pohľadávka má byť ďalej úročená, zmluva o úvere medzi Poštovou bankou a žalobkyňou z 22.04.2010 na výšku poskytnutého úveru 3.000,00 eur, celkovú výšku nákladov 2029,98 eura, na 70 mesačných splátok, splnomocnenie B. A. pre JUDr. Igor Šafranko Advokátska kancelária, vyjadrenie žalovanej k žalobe o primerané finančné zadosťučinenie zo 16.10.2023, replika žalobkyne k vyjadreniu žalovaného, vyjadrenie žalovanej z 27.11.2023. 9. Zároveň oboznámil aj obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu 11Csp/99/2022 nakoľko z rozsudku z uvedeného konania žalobkyňa právne odvodzuje svoj nárok. A to z uvedeného spisu: žaloba o zdržaní sa použitia dohody zrážkach zo mzdy a návrhu nariadenia neodkladného opatrenia, Zmluva o úvere z 22.04.2010, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou 11Csp/99/2022-73 zo dňa 20.03.2023. 10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci: 11. Na základe Zmluvy o úvere č. 5518866810 dňa 22.04.2010 bol žalovanej poskytnutý úver v sume 3.000,00 eur pri úrokovej sadzbe 19,5 % ročne, v 70 mesačných splátkach po 75,25 eura mesačne, dátum prvej platby do 11.05.2010 a poslednej platby do 11.02.2016, RPMN banky 21,95 %, priemerná RPMN na trhu 19,11 %. Veriteľom tohto úveru bola Poštová banka, a.s, dlžníkom bola žalobkyňa, zmluva bola uzavretá dňa 20.04.2010. Podľa bodu 3.5 tejto úverovej zmluvy podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964
Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s článkom 4, bod 4.8 OE pre úver. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodným veriteľom na žalovaného. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.10.2022, ktorú adresoval žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa zamestnávateľovi žalobkyne F. E. vyplýva, že žalovaný požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Keďže poskytnutý úver dlžník riadne nesplatil, pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný. Spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s., ako aktuálny veriteľ nadobudla vyššie uvedenú pohľadávku zo Zmluvy so všetkými s ňou súvisiacimi právami od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky. Týmto žalovaný vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy. Žalovaný eviduje voči žalobkyni ako zamestnancovi pohľadávku vo výške 8416,12 eura (pohľadávka je naďalej úročená). Žalovaná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. vyzval žalobkyňu na vykonávanie zrážok zo mzdy do úplného uspokojenia pohľadávky, vrátane príslušenstva. Na predmetný úver, teda z poskytnutej istiny 3.000,00 eur žalobkyňa právnemu predchodcovi žalovaného ako aj priamo žalovanému dokopy vrátila sumu 2.579,54 eura. Z titulu predloženej dohody o zrážkach zo mzdy na preplatenie žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne tejto zo mzdy bolo zrazených spolu 10,00 eur. 12. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/99/2002-73 zo dňa 20.03.2023 medzi identickými sporovými stranami ako v tomto konaní bolo uložené žalovanému BENCONT COLLECTION s.r.o. povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 5518866810 zo dňa 22.04.2010 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Zároveň bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s odkazom na vyčíslenie trov po právoplatnosti rozsudku. Voči tomuto rozsudku žiadna zo sporových strán odvolanie nepodala. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2023. 13. S poukazom na toto „Základné konanie“ 11Csp/99/2022 a v ňom vyhlásený rozsudok si žalobkyňa uplatnila podľa § 3 ods. 5 tretia veta ZSÚ nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.995,66 eura, ktoré žalobkyňa s poukazom na všetky aspekty a podmienky vyžadované ZSÚ ako aj dôvody rozsudku 11Csp/99/2022 považuje za primerané. 14. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy: 15. Z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 17. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 22. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 23. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. 24. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 25. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Po aplikovaní uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí. 28. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z. z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa. 29. V danej právnej veci je preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11Csp/99/2022 si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ, keďže na základe uvedeného rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 55188668 zo dňa 22.04.2010 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. 30. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života.
31. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z. z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch prípadne ďalších predpisov. 32. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia a podobne). 33. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. 34. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Spotrebiteľ už vôbec nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie už bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ je oprávnený uplatniť si nárok na primerané finančné zadosťučinenie samostatnou žalobou na súde, ako tomu žalobca učinil aj v prejednávanom prípade. 35. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobkyňa bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného najmä vzhľadom na jeho praktiky a spôsoby uzavretia zmluvy a tiež v nemalej miere aj tým, že samotná žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty byť účastníkom súdneho konania na ochranu svojich spotrebiteľských práv. Žalobkyňa musela iniciovať až dva súdne konania v tomto kontexte a to „Základné konanie“ 11Csp/99/2022, v ktorom bola plne úspešná a následne aj toto konanie o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v súlade s § 3 ods. 5 tretia veta ZOS. Niet pochýb, že i keď išlo o konania iniciované samotnou žalobkyňou, tieto konania museli u nej ako právnej laičky byť nesmierne stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Súd pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi vychádzal najmä z porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného a intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa. 36. Súd vzal do úvahy všetky faktory dôležité pre výpočet primeraného zadosťučinenia spotrebiteľky, ako aj námietky sporových strán voči vzájomným nárokom, resp. námietky žalovaného voči žalobkyni. Súd vzal do úvahy funkciu výšky zadosťučinenia jeho primeranosti, ktorý má kompenzovať ujmu nemateriálnej povahy a nemá byť jeho úlohou sankcionovanie žalovaného ako dodávateľa v súlade s judikátom, ktorým argumentovala žalovaná strana, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoCsp/8/2024 z 28.11.2024. K otázke primeranosti súd hodnotí nasledovné skutočnosti. Je pravda, že na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne došlo k zrazeniu „púhych“ 10,00 eur. Tu si treba ale uvedomiť, že žalobkyňa je právna laička, a ak by sa neobrátila na právnu pomoc, nemuselo to tak byť. A v tomto kontexte priznanej primeranej výšky súd poukazuje predovšetkým na sumu, ktorú si žalovaný voči žalobkyni uplatnil. To je, uplatnil si nárok na zrážky zo mzdy do 8.416,12 eura z poskytnutej výšky úveru 3.000,00 eur, teda 2,8 násobok poskytnutej istiny úveru. Ako súd uviedol vyššie, takéto konanie žalovaného súd považuje za jednoznačne za v rozpore s dobrými mravmi, za bezcharakterné a považuje ho za občianskoprávnu úžeru. 37. Hmotnoprávny základ pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5, teda judikované uplatnenie si práva zo strany spotrebiteľky je dané, a to rozsudkom sp. zn. 11Csp/99/2022, ktorým bola uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy u žalovaného. Pokiaľ ide o rozpor s dobrými mravmi a úžernícke konanie žalovaného, súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že zo samotnej úverovej zmluvy, s ktorými boli postúpené pohľadávky vyplýva,
že bola postúpená istina a keby aj zmluva nebola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, tak vyčíslené náklady spotrebiteľky na zaplatenie úveru v zmluve boli vo výške 2.029,98 eura (ako ale uviedla žalobkyňa v žalobe o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o ktorej súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 11Csp/99/2022, tak po korektnom prepočte by tieto náklady mali predstavovať sumu 2.270,30 eura). Keď súd tieto sumy zráta, čiže poskytnutú istinu 3.000,00 eur a náklady spotrebiteľky ak by boli korektne vypočítané v sume 2.270,30 eura, tak celková suma vychádzala na 5.270,30 eura na ktoré by mal veriteľ nárok. Preto je pre súd otázne, akým spôsobom mohol žalovaný dospieť k uplatnenej sume zrážok zo mzdy 8.416,12 eura, ktorú sumu na zrážanie si uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne. A v tomto kontexte súd nevidí žiaden iný dôvod a motiváciu žalovaného ako sa ľstivo a bezcharakterne úžerníckym spôsobom obohatiť na úkor žalobkyne ako laickej spotrebiteľky z pôvodne riadneho bankového úveru, ktorý mu bol radom troch postúpení postúpený ako tretiemu v rade. Žalovaný vo svojej argumentácii a námietkach súdu argumentoval napríklad tým, že k zásahu do práv žalovanej na základe uplatnenej dohody o zrážkach zo mzdy de facto nedošlo, resp. v marginálnej miere, že keďže k zrážkam došlo len do sumy 10,00 eur. Ďalej argumentoval napríklad tým, že uplatnením takejto výšky finančného zadosťučinenia ide zo strany žalovanej o zjavne zneužívanie práva. V písomnom vyjadrení argumentoval napríklad rozhodnutím Českého najvyššieho súdu, že ochrana spotrebiteľa tiež má mať svoje medze a hranice. Všetky tieto faktory, ktorými žalovaný argumentuje, ale zjavne vzťahuje iba na seba, ale nevzťahuje ich na žalobkyňu, ktorú svojím konaním, ak by došlo k naplneniu ním požadovaných zrážok zo mzdy na sumu cez 8.400,- eur jednoznačne vystavil sociálnej a ekonomickej tiesni. Tieto faktory svojho konania , resp. myslenia žalovaný zjavne opomína a de facto ich „nevidí“. Toto sebestredné konanie žalovaného bez štipky empatie, t.j. nielen, ktoré predchádzalo súdnemu konaniu vo vzťahu k žalobkyni, ale aj v priebehu tohto súdneho konania v jeho argumentácii, súd pri určení výšky primeraného zadosťučinenia, ktoré priznal žalobkyni v tomto súdnom konaní „ocenil“ sumou, ktorú žalobkyni priznal. Pričom súd podotýka, že i napriek tomu žalobkyni nepriznal žiadaných 7.995,66 eura, ale „iba“ 4000,00 eur. Tu súd opakuje, že priznaná výška finančného zadosťučinenia v žiadnom prípade nepredstavuje sankcionovanie žalovaného ako dodávateľa, ale vzhľadom na všetky okolnosti kompenzuje ujmu žalobkyne, ktorú utrpela takýmto konaním žalovaného. 38. Namietaná otázka pasívnej legitimity žalovaného: Súd konštatuje, že žalovaný disponuje pasívnou legitimáciou v tomto spore. V rámci príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky žalobkyni zostali zachované všetky námietky voči pôvodnému veriteľovi (banke) ako postupcovi, tak i žalovanému ako poslednému postupníkovi predmetnej pohľadávky v rade postúpení. Napokon, i nárok žalobkyne, ktorý jej bol priznaný v „základnom konaní“ (uložená povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy) bol uložený identickému žalovanému ako v tomto konaní už ako postupníkovi pohľadávky. Takže pasívna legitimácia žalovaného je daná. 39. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval so žalobkyňou žiadanej sumy, jej časť v sume 4.000,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nielen v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. 40. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie 7.995,66 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 ZSÚ. Určenie, resp. miera úspechu pri takom uplatnenom nároku však závisí v zásade na úvahe súdu. Súd ako adekvátnu výšku finančného zadosťučinenia, na ktorú ma žalobkyňa voči žalovanému nárok určuje sumu 4.000,00 eur, ktorú zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni. Možno tak konštatovať, že v kontexte nároku na náhradu trov konania je žalobkyňa voči žalovanému plne úspešná, teda má nárok na rozsah trov vo výške 100 %, avšak nakoľko priznaná suma závisí od úvahy súdu, tak iba z priznanej sumy vo výroku I. rozsudku, ktorá priznaná suma 4.000,00 eur bude slúžiť ako vymeriavací základ pre výpočet trov konania. 41. O vyčíslení trov rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.