Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 13T/25/2024 8824010164 05. 02. 2025 Mgr. Anna Monoková ECLI:SK:OSVT:2025:8824010164.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B. stíhanému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. februára 2025 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. D., E. XXX/XXX, F. C., u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e dňa 01.09.2023 v čase o 04.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Bora ev. č. C. po lúke pripenzióne Goral v časti zvanej „Široké zeme“ v katastri obce Nová Kelča, okr. Vranov nad Topľou, kde si sadol na sedadlo vodiča a bez naštartovania auta povolil ručnú brzdu, následkom čoho sa vozidlo pohlo smerom dozadu, pričom zabudol, že o vozidlo bol priviazaný prístrešok, ktorý ťahal za autom, v ktorom sa v tom čase nachádzala jeho priateľka G. H. a kamarátka G. E., následne narazil autom do zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. VW Golf, ev. č.: C., na ktorom poškodil zadnú časť a vyvrátil zo skladacej stoličky I. J., kde týmto konaním nikomu nespôsobil žiadne zranenia, kde sa na miesto dostavila hliadka PMJ OR PZ Prešov, ktorá po zákonnom poučení v čase o 04.36 hod. podrobila obžalovaného dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus s pozitívnym výsledkom 0,94 mg/1 etanolu na liter vydychovaného vzduchu a v čase o 05.17 hod. vykonala opakovanú dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom 0,85 mg/1 etanolu na liter vydychovaného vzduchu, následnou lustráciou menovaného bolo zistené, že tento má zákaz činnosti vo vedení motorových vozidiel od 10.02.2023 do 10.02.2024 udelený orgánom Okresného dopravného inšpektorátu Brezno pod č. konania ORPZ-BRODI2-311/2022-P teda - maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti - vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, tým
spáchal
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona za to mu
ukladá
podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia 18 ( osemnásť ) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 16 ( šestnásť ) mesiacov. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný nevyužil právo urobiť vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov – poškodených I. J., G. H. a G. E., oboznámení sa so zápisnicou o ohliadke miesta činu, záznamami o dychových skúškach, evidenčnou kartou vodiča a vozidla, uznesením Okresnej prokuratúry v Revúcej, rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne, výpisom z evidencie priestupkov, odpisom registra trestov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, lustráciou v registri Generálnej prokuratúry a v databáze súdov, dokladmi o úhrade škody a zistil tento skutkový stav. Obžalovaný uviedol, že je slobodný, deti nemá a pracuje vo firme K., ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou, kde vykonáva aj stavebnú činnosť, ale aj vozí ľudí, materiál. Zamestnaný je asi 4-5 mesiacov, má pracovnú zmluvu a pracovný pomer na trvalo. Jeho príjem je v hrubom 1700 a v čistom je to 1200-1300 eur. Nemá žiadne pôžičky, úvery, platí si mesačne len telefón a bývam s mamou, s otcom a so sestrou. K spôsobenej škode uviedol, že uhradil G. E. sumu 230 eur za spôsobenú škodu. K skutku uviedol, že prišiel na festival s priateľkou G. H. na aute Volkswagen Bora, C., ktoré je vozidlo jeho priateľky, ale písané je na jej starého rodiča, no ona ho mohla používať. S nimi prišli spoločne na druhom aute I. J. a G. E. na vozidle Volkswagen Golf, ečv si už nepamätá. Keď prišli, zaparkovali autá na tej lúke a rozložili stan. Po nejakom čase sa ešte rozprávali, niečo vypili a potom išli dole na festival. Potom nevie, koľko mohlo byť hodín, asi 2 hod ráno, vrátili sa naspäť a po nejakej chvíli si povedali, že pôjdu spať. Tak sa rozprávali už skôr, že preparkujú autá, že ich dajú bližšie ku kufrom. I. tam asi nebol. Bol tam on s priateľkou, G. tam bola, nevie, či počúvala, že posunú auto tak, aby boli autá kuframi k sebe, mali taký zvyk takto autá parkovať, keď chodievali spolu na stanovačky. No a on povedal, že pôjde a že povolí len ručnú brzdu skrz tie všetky jeho problémy, lebo mal vtedy zákaz činnosti šoférovať, o čom všetci vedeli, tak si povedal, že tým, že povolí ručnú brzdu, sa hádam na lúke nič nestane. Chcel preparkovať auto Volkswagen Bora. Sadol do vozidla na miesto vodiča, povolil ručnú brzdu, pustil sa nižšie, potom si všimol, že potiahol aj stan, nakoľko zabudol, že stan bol o auto priviazaný. Najprv si mysleli, že buchol autom, jeho zadnou časťou do druhého auta. Ale na druhý deň, keď sa rozprávali na pumpe a pozerali sa, čo je na autách, tak priateľka povedala, že škrabanec už mala na VW Bora a na Sárinom aute VW Golf, tam bolo také oškrené, bolo to od zelenej farby, tak zistili, že to oškrel ten stan, resp. konštrukcia z neho, keď padal. Políciu zavolal I. J., lebo ten Golf nebol ich, tak sa asi zľakol, nevedel čo má robiť, tak zavolal policajtov. On vtedy pil pivo, to vie určite, určite pil aj nejakú vodku. Keď prišli policajti, podrobil sa dychovej skúške. Po tom festivale G. E. poslal na účet spolu 230 eur, to bolo 150 eur za auto a 80 za stan. Mrzí ho to, že to takto dopadlo. Určite nešiel do toho auta s tým
vedomím, že by sa tým autom niekde vozil, a to skrz tie problémy, čo som mal dovtedy, keďže už mal zákaz šoférovať a myslel si, že keď takto len povolí ručnú brzdu, že to nebude veľký problém. A určite nikoho nechcel ohroziť ani nikomu spôsobiť škodu. Súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu svedkov – poškodených I. J., G. H. a G. E.. Z výpovede I. J. vyplýva, že bol spolu so svojou priateľkou G. E. a obžalovaným a jeho priateľkou G. H. dňa 31.8.2024 na hudobnom festivale na Domaši, prišli na dvoch autách, on so G. E. na aute Golf EČ C., ktoré patrí otcovi priateľky. Prišli v rovnaký čas, našli si miesto a rozložili stan, pričom toto miesto bolo v strmšom kopci, pričom auto Golf zaparkoval kolmo pod auto VW Bora EČ C.. Poskladali prístrešok, upevnili ho na VW Bora a potom sa presunuli dole na festival, kde boli asi do 02.00 ráno, kde všetci popíjali alkohol. Keď sa vrátili k autám, ešte sa rozprávali a aj niečo vypili. On zaspal a po nejakej dobe ho zobudila G., že chceli ísť spať, no nepodarilo sa im otvoriť kufor, tak obžalovaný podal auto a tým pádom spadol prístrešok iba na neho, lebo dievčatá stihli odskočiť. G. mu tiež povedal, že autá buchli do seba, no ráno zistili, že bol ten prístrešok. Nevedel čo robiť, auto nebolo jeho, preto zavolal políciu, ktorá to potom riešila s obžalovaným. Cestou domov na benzínovej pumpe rozoberali situáciu, ktorá sa stala a po prezretí auta VW Bora G. povedala, že ten škrabanec tam už bol z minulosti. Svedkyňa G. H. uviedla, že na festival prišla so svojim priateľom, obžalovaným a to na aute VW Bora, ktoré po celý čas z Brezna až na miesto festivalu šoférovala ona, pretože obžalovaný mal zadržaný vodičský preukaz. Auto patrí jej starému otcovi, no ona je oprávnená ho užívať. Na miesto festivalu s nimi prišli aj I. J. so G. E., ktorí išli na aute VW Golf. Po postavení stanu všetci išli na festival, kde boli asi do 02.00 ráno a všetci tam popíjali alkohol. Keď sa vrátili k vozidlám, tak ešte niečo pili aj sa rozprávali, I. zaspal na stoličke. Počas toho rozhovoru sa pohlo auto z kopca, max. 1,5 metra, kde ihneď zastalo, pričom cúvaním sa zvalil prístrešok, ktorý bol k autu prichytený. Nevedeli čo sa deje, potom z auta vystúpil a išiel k ním obžalovaný a hovoril, že len chcel auto posunúť trošku nižšie a zabudol na prístrešok. Ešte predtým sa medzi sebou rozprávali, že by bolo dobré dať autá bližšie k sebe. Na I. spadla plachta a vtedy sa prebral. Asi po hodine prišla polícia, ktorú zavolal I., lebo chcel riešiť škodu na aute a stane. Svedkyňa G. E. vypovedala, že prišli spolu s jej priateľom I. J. a obžalovaným a G. H. na dvoch autách na festival na Domaši, pričom auto VW Bora šoférovala G. H., lebo A., obžalovaný, nemal vodičské oprávnenie. Keď prišli na miesto, I. auto zaparkoval pod G. auto a medzi autami postavili prístrešok. Potom odišli na festival, kde bolia asi do 02.00 hod. ráno, pričom všetci tam popíjali alkohol. Následne sa vrátili k autám, vypili si ešte a rozprávali sa a I. zaspal na stoličke. Počas rozhovoru so G. sa zrazu pohlo auto u kopca a to asi 1,5 metra, pričom cúvaním zvalilo prístrešok, ktorý bol k autu prichytený. Nevedeli, čo sa deje a potom videla, ako z auta vystúpil obžalovaný, pýtal sa, či sa niečo stalo, že len chcel auto posunúť trochu nižšie. I. sa zobudil na to, že na neho spadla plachta. Asi o hodinu prišla polícia, ktorá to riešil s obžalovaným. Cestou domov na benzínovej pumpe rozoberali situáciu, ktorá sa stala a po prezretí auta VW Bora G. povedala, že ten škrabanec tam už bol z minulosti. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie vyplýva popis miesta činu, pričom miesto obhliadky sa nachádzalo v na rekreačnej oblasti Domaša, v časti Kelča, na lúke vedľa Penziónu Goral. Predmetom obhliadky bolo OMV zn. Volkswagen Bora EČV C., pričom pred uvedeným vozidlo vo vzdialenosti asi 3 metre bolo odstavené ďalšie vozidlo zn. Volkswagen Golf EČV C., na ktorom bol v hornej časti nad zadnými dverami škrabanec cez celý nárazník. Na zemi bolo položené lehátko, gril a stan bielo-zelenej farby. Z evidenčnej karty vozidla – Volkswagen Bora EČ C. je zrejmé, že vlastníkom a držiteľom vozidla je L. H. z C.. Zo záznamov o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 1.9.2023 vyplýva, že v čase o 04.36 hod. mu bola nameraná hodnota 0,94 a v čase o 05.17 hod. hodnota 0,85 mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu. Z evidenčnej karty vodiča – obžalovaného súd zistil, že vodičské oprávnenie mu bolo udelené 31.8.2022. Dňa 14.2.2023 sa dopustil priestupku na úseku cestnej premávky, keď prekročil najvyššiu
povolenú rýchlosť, za čo mu bola uložená pokuta v sume 20 eur a priestupku sa dopustil aj dňa 24.11.2022, keď porušil povinnosti účastníka cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta v sume 10 eur. Obžalovanému bol uložený aj zákaz činností a to v konaní vedenom Okresným dopravným inšpektorátom v Brezne pod číslom ORPZ-BR-ODI2-311/2022, pričom súd v ďalšom uvedie skutočnosti z predmetného rozhodnutia. Okresný dopravný inšpektorát PZ v Brezne rozhodnutím zo dňa 24.1.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2023, číslo ORPZ-BR-ODI2-311/2022 rozhodol tak, že obžalovaný – obvinený z priestupku dňa 26.11.2022 viedol osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf EČV C., kde pred rodinným domom s číslom XXX/XX sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho narazil do tam zaparkovaného OMV Audi A3 EČV C., ktoré poškodil, na mieste dopravnej nehody nezotrval do príchodu policajta a ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátil a teda sa ani nezdržal konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrovania dopravnej nehody a neposkytol poškodenému svoje osobné údaje, pri dopravnej nehode ku zraneniu osôb nedošlo, ale ku hmotnej škode na vozidle pre jeho majiteľa, pričom následne bolo zistené, že viedol vozidlo bez osoby spolujazdca, s ktorou je povinný jazdiť do doby dovŕšenia osemnásteho roku života. Za spáchané priestupky mu bola uložená pokuta 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dvanásť mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca číslo 2Pv 94/23 zo dňa 13.9.2023 vyplýva, že prokurátor podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavil trestného stíhanie obvineného – obžalovaného, ktorý bol stíhaný pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona n a tom skutkovom základe, že dňa 14.2.2023 v čase okolo 15.28 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf EČV C. v obci Muráň po ceste II. triedy číslo 531, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ v Revúcej z dôvodu prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti v obci a vozidlo viedol napriek tomu, že vyššie uvedeným rozhodnutím zo dňa 24.1.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2023, bol uznaný vinný zo spáchania priestupku a bola mu uložená pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, teda od 10.2.2023 do 10.2.2024. Podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku bola určená skúšobná doba pre obvineného na 12 mesiacov. Obvinený má v odpise z registra trestov jeden záznam a to ohľadom vyššie uvedeného podmienečného zastavenia trestného stíhania. V evidencii priestupkov má obžalovaný mimo vyššie uvedeného priestupku zo dňa 26.11.2022 záznam o priestupku na úseku dopravy súvisiaci aj s trestným stíhaním zo dňa 14.2.2023 a to za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, za ktorý mu bola v blokom konaní uložená pokuta v sume 20 eur. Priestupku na úseku dopravy sa dopustil aj dňa 24.11.2022, keď porušil zákaz vjazdu, za čo mu bola uložená v blokovom konaní pokuta 10 eur. Obec D. D. k osobe obžalovaného uviedla, že je slobodný, bezdetný, že na obžalovaného neevidujú písomné ani ústne sťažnosti a nebol riešený komisiou verejného poriadku. Do verejného života v obci sa nezapája. Napokon G. F. B. M. H. C. C. v správe zo dňa 29.1.2024 uviedla, že v tom čase bol obžalovaný žiakom M.. N. triedy, jeho študijné výsledky boli priemerné, vymeškané hodiny mal ospravedlnené. Za celé štúdium dostal dve napomenutia a to za 2 neospravedlnené hodiny. K jeho povahovým vlastnostiam uviedli, že na hodinách sa správa ticho, nie je typ žiaka, ktorý by vyrušoval. Všetky veci, ktoré sa mu zadajú na hodinách robiť, spraví. V prípade, že nie je spokojný s hodnotením, snaží sa u učiteľa o vylepšenie a po splnení požiadaviek ho aj dostane. Obžalovaný predložil súdu doklady o úhradách súm 150 a 80 eur na účet G. E. titulom spôsobenej škody K výroku o vine súd uvádza. Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok ( § 289 ods. 1 Trestného zákona ).
Uvedený trestný čin zakladá trestnú zodpovednosť osôb, ktoré napriek požitiu alkoholu, prípadne iných návykových látok vykonávajú zamestnanie alebo činnosti, pri ktorých môžu ohroziť nielen svoj život alebo zdravie, ale aj život a zdravie iných ľudí, prípadne môžu spôsobiť značnú škodu na majetku. Uvedené ustanovenie teda chráni nielen život a zdravie ľudí, ale aj majetok pred tými, ktorí sa zavinene priviedli do takého stavu, v ktorom je vylúčená ich spôsobilosť vykonávať zamestnanie alebo iné činnosti bez toho, aby pri tom ohrozovali život a zdravie iných a tiež majetok. Ide o ohrozovací trestný čin, pričom ide o ohrozenie abstraktné ( vzdialené, potenciálne ) a na to, aby bola naplnená skutková podstata tohto trestného činu nemusí dôjsť k poškodeniu zdravia alebo majetku, ale stačí samotné vykonávanie činností spôsobilých ohroziť život, zdravie a majetok pod vplyvom návykovej látky a o bez toho, aby došlo k poruche na týchto chránených záujmoch. Obsah alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa vyjadruje v jednotkách mg/l. Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v jeho krvi 1,00g/kg, teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden, teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi bezpečne viesť vozidlo. Trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona sa dopustí, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Ustanovenie chráni záujem na riadnom výkone rozhodnutí súdu alebo iného orgánu verejnej moci v zákonom vymedzených oblastiach. Mariť alebo podstatne sťažovať výkon rozhodnutia znamená, že rozhodnutie v dôsledku konania páchateľa nie je vykonávané a vykonať ho nie je možné alebo len s veľkými obtiažami, resp. za podstatne sťažených podmienok. Formy marenia alebo podstatného sťažovania výkonu rozhodnutia sú taxatívne uvedené v § 348 pod písmenami a) až l). Vykonávať činnosť, ktorá bola zakázaná, znamená nerešpektovať rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti alebo štátneho orgánu v správnom konaní, napr. v konaní o priestupku podľa Zákona o priestupkoch. Vo výroku uvedené rozhodnutie, ktorým bol obžalovanému uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, súd uviedol vyššie. Teda je nepochybné, že obžalovaný si musel byť vedomý toho, že má uložený zákaz činnosti a že vozidlo viedol v čase uloženého zákazu a teda konal v priamom úmysle ( chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom - § 15 ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Oboch trestných činov sa obžalovaný mal dopustiť v súvislosti s riadením osobného motorového vozidla. Z vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že obžalovaný sa s vozidlom pohol po uvoľnení ručnej brzdy, sám na svoju obranu uviedol, že toto ani nepovažoval za vedenie vozidla. K tomuto súd uvádza, že Trestný zákon pojem vedenie motorového vozidla sám nedefinuje, avšak ani iný právny predpis. Podľa súdu nemožno za vedenie považovať akékoľvek nakladanie s motorovým vozidlom, ale len také jeho ovládanie, na ktoré sú nutné schopnosti, ktoré vodič musí získať školením a skúsenosťami, pre ktoré je vydané vodičské oprávnenie, a sú potrebné takéto schopnosti na to, aby toto vozidlo ( jeho pohonná jednotka ) mohlo byť uvedené do pohybu s využitím znalostí a schopností ovládať jeho motorické schopnosti. Vodičom vozidla je potom ten, kto ovláda všetky podstatné technické zariadenia vozidla umožňujúce jeho pohyb, alebo aspoň ich časť, čím ovláda rýchlosť a smer pohybu vozidla. O vedenie vozidla pôjde hlavne pri ovládaní vozidla pomocou volantu či pedálov, a to aj pri vypnutom motore. Berúc potom do úvahy ostatne uvedené mal súd za to, že obžalovaný motorové vozidlo viedol a to aj keď sa s ním pohol po uvoľnení ručnej brzdy, keďže práve takáto znalosť o uvedení do pohybu
vozidla, je znalosť o motorickej schopnosti vozidla, ktorú osoba získa v súvislosti so získaním vodičského oprávnenia, ktoré udeľuje orgán Policajného zboru, pričom žiadateľ o jeho udelenie musí zložiť skúšku z odbornej spôsobilosti a vykonať osobitnú skúšku z vedenia motorového vozidla. Keďže obžalovaný motorové vozidlo viedol v dobe, kedy mu bol uložený zákaz vykonávania takejto činnosti rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne uvedeným vo výroku tohto rozsudku, dopustil sa obžalovaný prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a súčasne, nakoľko vozidlo viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť tak ako to predpokladá ustanovenie § 289 ods. 1 Trestného zákona, dopustil sa aj prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, preto ho súd uznal za vinného z oboch prečinov. K výroku o treste súd uvádza. Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ako aj na všetky ďalšie skutočnosti ako ich uvádza predmetné ustanovenie. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov. Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu – napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa ( majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný nahradil spôsobenú škodu, z priťažujúcich zasa, že spáchal viac trestných činov. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti súd nezistil. Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a to podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, keďže tento je z dvoch uvedených trestných činov prísnejší. Berúc najmä do úvahy vyššie uvedené ohľadom okolnosti spáchania skutku ako aj to, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, skutku sa však dopustil v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania ako aj to, že sa dopustil viacerých priestupkov, resp. trestných konaní na úseku cestnej premávky v relatívne krátkom čase po udelení vodičského oprávnenia, mal súd za to, že účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu vo výmere 7 mesiacov. Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný. Súd mal za to, že u obžalovaného sú podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody splnené a zároveň mal súd za to, že skúšobnú dobu je berúc do úvahy vyššie uvedené ohľadom jeho doterajšieho života ale aj skutočnosti ohľadom spáchania skutku určil vo výmere 18 mesiacov. Obžalovaný sa dopustil konania v súvislosti s porušením predpisov o cestnej premávke a súd mal za to, že je na mieste ukladať aj trest zákazu činnosti. Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Nie je nevyhnutnou podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ dopustil trestnej činnosti, no to osobitne len vtedy, ak by konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej prevencie si uloženie trestu zákazu činnosti nevyžadovali. Podľa názoru súdu v danej trestnej veci v súvislosti s konaním obžalovaného ako aj ďalších skutočností a to najmä, že
Opätovne súd poukazuje na to, že do doby spáchania skutku sa obžalovaný dopustil viacerých priestupkov na úseku cestnej premávky. Vodičské oprávnenie mu bolo udelené dňa 31.8.2022 a už dňa 26.11.2022 sa dopustil priestupku vyššie uvedeného, pričom viedol vozidlo bez osoby spolujazdca, s ktorou bol povinný do 18. roku veku jazdiť, následne dňa 14.2.2023 sa dopustil konania, pre ktoré bolo trestné stíhanie podmienečné zastavené a to pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ale taktiež viedol v tom čase vozidlo vyššou ako maximálnou povolenou rýchlosťou. Súdu nezostáva iné ako konštatovať, že sa u obžalovaného sa za dobu jedného roku od získania vodičského oprávnenia ( 31.8.2022 ) do skutku v tejto veci ( 1.9.2023 ) nejednalo o prinajmenšom zodpovedný prístup k vedeniu motorového vozidla, preto mu súd uložil aj trest zákazu činnosti vo výmere 16 mesiacov. Poškodení G. H. a I. J. si nárok na náhradu škody neuplatnili, napokon ani G. E., ktorej obžalovaný škodu uhradil, preto súd už nerozhodoval osobitným výrokom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.