Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 13T/31/2024 8824010186 15. 01. 2025 Mgr. Anna Monoková ECLI:SK:OSVT:2025:8824010186.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F., G. XXX/XX, t.č. ÚVTOS Košice – Šaca pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. januára 2025 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX vo C. D. E., trvale bytom F., G. XXX/XX, E. H. I. – B. uznáva
sa
za
v i n n é h o,
že
dňa 13.11.2023 v čase okolo 24.00 hod. cez pole vošiel na neoplotený pozemok rodinného domu s popisným číslom XX/X na ulici F. v obci F. v okrese C. D. E., kde prešiel ku garáži, veľkú bránu vedúcu do garáže nadvihol a tá sa otvorila, následne vošiel do garáže odkiaľ odcudzil 1 ks detský bicykel bielozelenej farby nezistenej značky a výrobného čísla, ktorý odniesol domov, následne sa do tej istej garáže vrátil dňa 14.11.2023 v čase okolo 04.00 hod. a odcudzil 1 ks navíjací bubon s káblom na 220V o dĺžke 50 m, 1 ks zváračku 220V nezistenej značky a výrobného čísla a 1 ks vodotesný kábel čiernej farby o dĺžke 25 m a l ks pánsky cestný bicykel bordovej farby nezistenej značky a výrobného čísla, čím takto pre poškodeného J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XX/X, F., okres C. D. E. spôsobil krádežou škodu vo výške 320 eur teda neoprávnene vnikol do obydlia iného tým spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 za to mu ukladá podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 ( desať ) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá mu povinnosť nahradiť poškodenému J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F., F. XX/X škodu v sume 240 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F., F. XX/X so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok, že dňa 13.11.2023 v čase okolo 24.00 hod. cez pole vošiel na neoplotený pozemok rodinného domu s popisným číslom XX/X D. L. F. C. M. F. v okrese Vranov nad Topľou, nakoľko vedel, že tam bývajú starí ľudia, ktorí by ho nechytili, kde prešiel ku garáži, veľkú bránu vedúcu do garáže nadvihol a tá sa otvorila, následne vošiel do garáže, odkiaľ odcudzil 1ks detský bicykel bielo-zelenej farby nezistenej značky a výrobného čísla, ktorý odniesol domov, následne sa do tej istej garáže vrátil dňa 14.11.2023 v čase okolo 04.00 hod. a odcudzil 1 ks navíjací bubon s káblom na 220V o dĺžke 50 m, 1 ks zváračku 220V nezistenej značky a výrobného čísla a 1 ks vodotesný kábel čiernej farby o dĺžke 25 m a 1ks pánsky cestný bicykel bordovej farby nezistenej značky a výrobného čísla, čím takto pre poškodeného J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. N. XX/X, F., M. C. D. E. spôsobil krádežou škodu vo výške 320 eurr a takto konal aj napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 2T/39/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2023, a to za prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) a prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2023, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky s určením skúšobnej doby v trvaní 4 roky s probačným dohľadom, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný nevyužil právo urobiť vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka-poškodeného J. K., oboznámením sa so zápisnicou o vydaní veci, uznesením o vrátení veci, potvrdením o vrátení veci, odborným vyjadrením ku škode, zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, výpisom listu vlastníctva, trestnými rozkazmi tunajšieho súdu, správou sociálnej poisťovne zo dňa 18.01.2024, správou obce F. zo dňa 06.03.2024, správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca zo dňa 22.02.2024, výpisom evidencie priestupkov, odpisom registra trestov, lustráciou v sociálnej poisťovni, lustráciou v registri obyvateľov, výpisom evidencie priestupkov, odpisom registra trestov, správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca zo dňa 01.10.2024, oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. 12T/56/2023, sp.zn. 12T/52/2023, sp.zn. 2T/39/2023, sp.zn. 2T/13/2020, sp.zn. 13T/118/2017, sp.zn. 13T/55/2018 a zistil tento skutkový stav. Obžalovaný uviedol, že toho času je vo výkone trestu, že je slobodný, nemá žiadne deti. Bol pracovne zaradený, ale vyradili ho z dôvodu, že bude mať súd. Nie je vyučený, ale robil pri výrobe pasov na autá. Nevlastní žiaden majetok. Predtým, keď bol vedený na úrade práce, poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 68 eur mesačne. Uviedol, že býva v F., že poškodeného pozná, chodil mu predávať huby niekedy v lete 2023 a aj vie, kde býva. On sa s ním stretol asi dvakrát, trikrát, no nič iné o ňom nevie. S nikým iným sa tam vtedy nestretol. Keď tam prišiel s hubami, on mi povedal, že huby nechce a on išiel preč. Keď bol v dome poškodeného, bol vtedy opitý, odcudzil tam veci. Zobral zváračku, bicykel malý a jeden veľký, aj taký kábel na bubne a ešte jeden kábel tam bol. Veci následne predal. Káble vypálil a odniesol do zberných surovín. Potom aj vrátil nejaké veci a to zváračku a detský bicykel. Tie veci boli vrátené tomu starému. Berie to tak, že už je starý ( poškodený ), lebo je už vo vyššom veku, to je tak 50. Berie tak každého, kto je starší od neho, že už je starý. Už aj sudkyňa a prokurátor sú pre neho starší. Tie veci čo zobral, mal doma, ale potom k ním prišla rómska hliadka, čo je na osade a povedala, že to má vrátiť, takže on to dobrovoľne vrátil. Ďalej uviedol, že dom nebol oplotený a garáž bol otvorený. Išiel
pozrieť, či je otvorený, tak rúčku podvihol hore a bolo otvorené. On podvihol garáž, boli to také veľké dvere alebo brána a toto bolo otvorené. Ľutuje, čo spravil. Keď bol u poškodeného, bolo to v noci, keď poškodený asi spal. Vie, že v dome býva aj manželka poškodeného. Keby poškodeného stretol spoznal by ho. Je vysoký, má šedivé vlasy. Keď bol u neho s hubami, aj mu povedal ujo, tak oslovuje starších. Poškodený je taký silný, taký pribratejší. Okolo domu poškodeného prechádzal, keď sa chodili kúpať na Topľu. Niekedy si, keď bolo teplo, od neho alebo od iných susedov popýtali vodu. Keď bol v garáži bola tma, nevidel a tak bral, čo mu prišlo pod ruky. V garáži nechcel zapáliť svetlo, aby niekto nevyšiel von. Bol by ochotný zaplatiť škodu poškodenému, keby ho zaradili do práce, teraz nemá z čoho to zaplatiť. Svedok – poškodený J. K. uviedol, že býva v F., D. L. F. s manželkou, ktorá je už tiež na dôchodku. Obžalovaným mali narušenie domovej slobody, ktorá bola využitá na krádež. Odcudzený bol veľký pánsky bicykel, malý detský bicykel, zvinovací kábel 50m bubnový, kábel 25m vodotesný, zvarovací agregát alebo zváračka. To boli tie také najzákladnejšie, najväčšie veci, čo boli odcudzené. Nebolo to vlámanie, pretože nebolo nič vypáčené, nič nebolo poškodené, „na voľno“ prišiel páchateľ dnu. Tie veci boli uložené v regáli a ten regál bol v garáži. Dostal sa tam páchateľ cez dvere, museli tam byť kľúče, otvoril si a potom otvoril veľké garážové dvere a veci si vynosil von. Ďalej uviedol, že to potom oznámil polícii, ktorá to riešila. Z toho množstva, čo chýbalo, z tých podstatných vecí, boli mu prinavrátené zváračka a malý detský bicykel, preto si uplatňuje nárok na náhradu škody v sume 320 eur, za tie veci, ktoré mu vrátené neboli. O obžalovanom nevie nič, nepozná ho, nemal s ním nič dočinenia, nič mu tá osoba nehovorí. Nemal tú česť s ním niečo riešiť, stretnúť. V ďalšom poškodený uviedol, že dlho športoval - 12 rokov karate, 7 rokov horolezectvo. Má XX rokov, XXX cm a XXX kg. Nevie o tom, že by mu niekto niečo z rómskej komunity ponúkal na predaj. Skôr bol opak pravdou, že manželka vyradila nejaké veci z domácnosti, oblečenie alebo topánky, dala to do tašky, dala to pred bránu a oni si to zobrali. Keď tak ponúkali mu len huby, ale nikdy ich nekúpil. Nespomína si, že by mu huby predával obžalovaný. Pozemok oplotený nemajú, je voľný, majú zámkovú dlažbu, vstupný chodník a vzadu je otvorená časť so záhradou. Podľa zápisnice o vydaní veci obžalovaný po výzve dobrovoľne vydal 1ks detského bicykla Scirocco Speedy bielo-zelenej farby a 1ks zváračky Einhell EUROMASTER CEN 150/1 TURBO č. A-1107. Z uznesenia o vrátení veci vyplýva, že predmetné vydané veci boli vrátené poškodenému J. K. a to aj podľa potvrdenia o vrátení veci, z ktorého je zrejmé, že poškodený dňa 27.11.2023 prevzal predmetné veci. Odborným vyjadrením O. P., maloobchod bola stanovená škoda za odcudzené veci v celkovej sume 320 eur a to za zváracie trafo Einhell EUROMASTER CEN 150/1 TURBO č. A-1107 v sume 50 eur, detský bicykel Scirocco Speedy v sume 30 eur, pánsky bicykel v sume 200 eur, 25m kábla 220V v sume 10 eur a 50km kábla 220V na plastovom bubne v sume 30 eur. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie vyplýva popis miesta činu, pričom miesto obhliadky sa nachádzalo v obci F., L. F. N. XX/X, taktiež skutočnosti ohľadom rodinného domu a garáže a priľahlého pozemku. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX je vlastníkom zastavanej plochy a nádvoria na par č. XXX/X poškodený J. K.. Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. 2T/13/2020 zo dňa 23.03.2020 bol obžalovaný uznaný za vinného v bode 1. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a v bode 2. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.07.2019. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2020. Z trestného rozkazu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/39/2023 zo dňa 29.06.2023 zasa vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2023.
Obžalovaný bol uznaný za vinného aj trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. 12T/52/2023 zo dňa 20.10.2023 a to pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2023. Napokon trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. 12T/56/2023 zo dňa 30.10.2023 bol obžalovaný uznaný za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2023. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 18.01.2024 vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti a dôchodkových dávok a za obžalovaného je od 08.03.2024 odvádzateľom poistného Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca. Obec F. v správe zo dňa 06.03.2024 uviedla, že obžalovaný žije v miestnej rómskej osade, s matkou a štyrmi súrodencami. Je slobodný, bezdetný, nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, je bez príjmu. Vo svojom okolí je vnímaný ako problémový, vyhľadáva fyzické ataky, je agresívny a nadmerne užíva alkohol. Vyhľadáva krádeže. Doposiaľ nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca zo dňa 22.02.2024 u obžalovaného neboli evidované nedostatky v plnení povinnosti, bol zaradený do diferenciačnej skupiny „B“ v strednom stupni stráženia. Adaptácia na podmienky výkonu trestu prebehla bez nedostatkov. V interpersonálnej oblasti neevidujú žiadne konflikty. Zodpovednosť za trestnú činnosť čiastočne akceptuje, zľahčuje ju. Disciplinárne potrestaný a ani odmenený nebol. Prejavuje záujem o pracovné nasadenie, zaradený nebol. Do organizovaných voľnočasových aktivít sa zapája. Kontakt s rodinou udržiava občasnou korešpondenciou. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol celkovo 18krát priestupkovo postihnutý, pričom ide prevažne o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dňa 28.06.2017, 17.03.2023, 19.12.2023 sa dopustil priestupkov proti majetku – krádež. Vyššie uvedené rozhodnutia sa premietli aj do odpisu registra trestov, podľa ktorého bol obžalovaný celkovo 18krát súdne trestaný. Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplýva, že obžalovaný je slobodný a bezdetný s evidovanou adresou trvalého pobytu na ul. G. XXX/XX, F., okr. C. D. E.. Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca zo dňa 01.10.2024 vo výkone väzby nebol, na výkon trestu odňatia slobody nastúpil zo slobody predvedením dňa 19.12.2023 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice. Nedostatky v plnení povinností neboli evidované. Dňa 23.01.2024 bol premiestnený do tunajšieho ústavu. V rámci vnútornej diferenciácie bol zaradený do diferenciačnej skupiny „B“, v strednom stupni stráženia. Proces adaptácie na tunajšie podmienky výkonu trestu prebehol bez výraznejších problémov a nedostatkov. Správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, kde evidujú poznatky s negatívnym významom, za nedostatočnú pracovnú morálku a vyhýbanie sa práci. V neskoršom období bolo správanie a vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni. Zákonné, interné normy a predpisy dodržiava. Odsúdený aktuálne nie je zapojený do vzdelávacích aktivít. Pracovne zaradený je od 08.03.2024 na pracovisku mimo ústav Q.. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti sa aktívne podieľa na upratovacích a čistiacich prácach v oddiele. Do organizovaných voľnočasových aktivít sa zapája. Kontakt s rodinou udržiava občasnou korešpondenciou. Z oboznámených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 12T/56/2023, sp.zn. 12T/52/2023, sp.zn. 2T/39/2023 a sp.zn. 2T/13/2020 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného z trestných činov uvedených vyššie. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13T/118/2017 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný za vinného rozsudkom zo dňa 13.06.2018 pre v bode 2. zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a v bode 4. spolupáchateľstvo prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. e) Trestného
zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 ( štyridsať ) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/45/2017 zo dňa 8.6.2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0T/31/2017 zo dňa 4.10.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2018. V konaní tunajšieho súdu sp.zn. 13T/55/2018 bol obžalovaný na základe podanej obžaloby uznaný za vinného rozsudkom zo dňa 05.12.2018 pre spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o treste, o ktorých bolo rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 04.10.2017, sp. zn. 0T/31/2017 a rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 13T/118/2017, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Uložený trest vykonal dňa 03.10.2021. Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za ktoré mu navrhol uložiť súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia a zároveň navrhol rozhodnúť o škode. Obhajca obžalovaného v záverečnej reči uviedol, že nesúhlasia s právnou kvalifikáciou skutku uvedenou v obžalobe a to z nasledovných dôvodov. V prvom rade po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona, účinnej od 06.08.2024, nemôže byť skutok v nadväznosti na § 2 ods. 1 Trestného zákona kvalifikovaný ako prečin krádeže z dôvodu, že pri spáchaní tohto skutku nedošlo k spôsobeniu malej škody tak ako ju definuje § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Zároveň skutok nemôže byť kvalifikovaný ani ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, poškodeného nepoznal, vedel o ňom iba to, že má približne 50 rokov, že je vysoký a statný. Nevedel tak, že ide o osobu vyššieho veku. Zároveň podľa názoru obhajoby nie je naplnený ani kvalifikačný znak prekonania prekážky, ktorej účelom je zabránenie vniknutiu v zmysle § 194 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keďže obžalovaný uviedol, že do garáže sa dostal cez odomknuté garážové dvere, pričom zo strany obžaloby nebol v priebehu trestného konania preukázaný opak. Otvorenie odomknutých dverí pritom podľa názoru obhajoby nepredstavuje prekonanie prekážky tak ako ju predpokladá označené ustanovenie Trestného zákona. V nadväznosti na uvedené navrhuje prekvalifikovanie skutku a aby súd v prípade ak obžalovaného uzná za vinného, uložil mu alternatívny trest k trestu odňatia slobody alebo trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. K výroku o vine súd uvádza. Pokiaľ sa týka skutku a jeho kvalifikácie ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, škoda spôsobená odcudzením vecí bola stanovená na sumu 320 eur. Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestného činu krádeže sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur ( § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024 ). Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. V dôsledku zmeny sumy škody zanikla trestnosť trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pri tých skutkoch, kde suma spôsobenej škody nedosahuje sumu 700 eur.
Berúc do úvahy zánik trestnosti činu podľa ods. 1 písm. a) nemôže obžalovaný naplniť ani znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súd teda kvalifikoval konanie obžalovaného už len podľa ust. § 194 Trestného zákona. Ustanovenie § 194 Trestného zákona chráni nedotknuteľnosť obydlia, keďže do obydlia nie je možné vstúpiť bez súhlasu toho, kto tam býva a výnimku tvorí len dovolený zásah do domovej slobody upravený zákonom. Podľa § 122 ods. 5 Trestného zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Pojem obydlie zahŕňa všetky priestory, ktoré osoba, o práva ktorej ide, užíva. Dom je nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, teda aj uzavretý dvor, záhrada, povala, pivnica a všetky vedľajšie miestnosti (napr. garáž, hospodárske budovy). Vniknutím sa rozumie nežiadúce vojdenie do obydlia bez oprávnenia. Objektom trestného činu je domová sloboda. Za neoprávnené vniknutie do domu alebo do bytu iného treba považovať každé nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa zasahuje do domovej slobody. Prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere, plot, mreže, ale i okno. Prekážka nemusí byť prekonaná pri použití násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, prelezenie a pod. Obžaloba navrhla kvalifikovať konanie obžalovaného aj podľa ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a teda, že obžalovaný spáchal čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a činu spáchal voči osobe vyššieho veku. Súd mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané a to nielen výpoveďou obžalovaného, že tento neoprávnene vnikol do obydlia iného, keď bez dovolenia poškodeného vstúpil do garáže s cieľom odcudziť z nej veci. Napokon táto skutočnosť o konaní obžalovaného nebolo ani v konaní spornou. Zároveň sa však súd zaoberal aj právnou kvalifikáciou skutku a to, či obžalovaný svojim konaním naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 2 písm. b) prečinu porušovania domovej slobody a teda, či prekonal prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Účelom prekážky, tak ako ju uvedené ustanovenie predpokladá, je zabrániť vniknutiu tak ako to už súd uviedol vyššie, že teda takou prekážkou sú najmä zamknuté dvere, plot, mreže či okno, pričom prekážka nemusí byť prekonaná pri použití násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, napr. otvorenie, prelezenie, preskočenia a podobne. Za prekonanie prekážky v zmysle ustálenej judikatúry možno považovať aj otvorenie priestorov pravým kľúčom a to či už náhodne nájdeným, alebo ponechaným tam oprávneným užívateľom nehnuteľnosti. V danom prípade obžalovaný jednoznačne uviedol a popísal spôsob, akým sa dostal do garáže poškodeného a to otvorením veľkých dverí vedúcich do garáže použitím kľučky a takto vošiel do obydlia poškodeného. Poškodený síce uviedol, že obžalovaný sa musel pravdepodobne do garáže dostať cez vedľajšie dvere, ktoré si musel otvoriť kľúčom a rovnako uviedol, že nič nebolo vypáčené a ani poškodené, sám však v čase skutku na mieste nebol a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa obžalovaný do garáže dostal poškodeným uvedeným spôsobom, ktoré by napĺňalo aj kvalifikovanú skutkovú podstatu v tom zmysle, že obžalovaný vnikol do obydlia prekonaním prekážky. Súd tiež poukazuje na to, že pozemok poškodeného nie je oplotený. Preto podľa súdu nebolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať aj podľa ust. § 194 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súd sa však rovnako ako obhajoba nestotožnil ani s kvalifikáciou skutku aj ako zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, teda že obžalovaný čin spáchal voči chránenej osobe ( osoba staršia ako 60 rokov ). Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
V zmysle ods. 2 § 139 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. V zmysle § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 65/2013 z 3. decembra 2013). Táto súvislosť pritom musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne, čo nevyhnutne predpokladá, že páchateľ jednak vie, že poškodený je osobou vyššieho veku a súčasne túto okolnosť subjektívne spája s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Z toho zároveň vyplýva, že skutok (čin) možno právne posúdiť ako spáchaný voči (na) osobe vyššieho veku, iba ak je z jeho popisu, resp. dokazovania zrejmé, že jeho spáchanie bolo u obžalovaného ovplyvnené (podmienené) vekom poškodeného (pozri tiež rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 117/2014). Obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu, keď konal v priamom úmysle ( § 15 písm. a) Trestného zákona ), takže by prichádzalo do úvahy aj posúdenie jeho konania s poukazom na § 139 Trestného zákona. Z ďalších podmienok a teda k vedomosti veku páchateľa o veku poškodeného súd uvádza, že obžalovaný o veku poškodeného nevedel, nemal to odkiaľ vedieť, sám poškodený uviedol, že si nepamätá, žeby bol niekedy s obžalovaným v kontakte, žeby sa stretli, kedy by obžalovaný takúto skutočnosť, o veku poškodeného, mohol získať alebo zistiť. Obžalovaný uvádzal okolnosti ohľadom ponuky húb poškodenému na predaj, uviedol, že aj by poškodeného vedel opoznať v rámci skupiny ľudí, popísal poškodeného ako vyššieho, pribratejšieho. Súčasne však obžalovaný uviedol, že keď poškodeného oslovoval ujo alebo keď uviedol, že je starý, starší, že takto označuje a oslovuje všetkých, ktorí sú starší ako on, pričom on má XX rokov. Preto súd nemal za preukázané, že ak by aj obžalovaný vedel o veku poškodeného, nebola by splnená ďalšia podmienka a to, že by túto skutočnosť subjektívne spájal s rozhodnutím spáchať trestný čin. Je pravdou, že v skutkovej vete obžaloby prokurátor uviedol, že obžalovaný vedel, že v rodinnom dome bývajú starí ľudia, ktorí by ho nechytili, no súd po vykonanom dokazovaní nemal takúto okolnosť za preukázanú. K tomuto súd ešte považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný sa o predmetnej okolnosti, tak ako bola v obžalobe uvedená, vyjadril v procesnom postavení svedka, ktorá výpoveď nie je pre ďalšie konanie, v ktorom už vystupoval v procesnom postavení obvineného a obžalovaného, už použiteľná ako dôkaz. Tiež súd poukazuje na to, že obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, prečo si vybral práve obydlie poškodeného a to jednak z dôvodu, že pozemok nebol oplotený a tiež tam išiel v noci, lebo predpokladal, že vtedy všetci spia. Nie bez povšimnutia je aj skutočnosť o fyzických danostiach obžalovaného, ktorý má výšku XXX cm a poškodeného s jeho výškou XXX cm a vizuálnou osoby, ktorá sa aktívne venuje športu. Na základe uvedeného potom súd obžalovaného uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku, keď skutková veta jednak neobsahuje okolností v súvislosti s pôvodným kvalifikovaním konania obžalovaného jednak ako krádeže a potom aj skoršieho odsúdenia a to v dôsledku zániku trestnosti trestného činu krádeže ale aj ohľadom okolnosti v súvislosti s kvalifikáciou podľa ods. 3 písm. a) § 194 Trestného zákona. Súd teda uznal obžalovaného za vinného len z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, keď mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. K výroku o treste súd uvádza.
Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu ako aj na všetky ďalšie skutočnosti ako ich uvádza predmetné ustanovenie. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov. Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu – napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa ( majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu skutku ( obhajoba nesúhlasila len s právnou kvalifikáciou skutku ) a tento čin oľutoval, poškodenému sa ospravedlnil, ako aj to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keď dobrovoľne vydal časť odcudzených vecí. Súd však zistil aj priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený berúc do úvahy jeho predchádzajúce odsúdenia. Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovaného je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže na obžalovaného nepôsobili dostatočne preventívne ani predchádzajúce odsúdenia a v nich uložené nepodmienečné, ako aj podmienečné tresty odňatia slobody, a to za totožné trestné činy, pričom skutku v tejto trestnej veci sa obžalovaný dopustil dňa 13.11.2023 počas plynutia doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/39/2023, právoplatným dňa 26.08.2023 ( aj keď následne bol výrok o treste zrušený v konaní pod sp. zn. 12T/56/2023 a bol obžalovaný uložený nepodmienečný trest odňatia slobody ) a tak súd uložil obžalovanému trest v polovici trestnej sadzby a to vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne. Vo vzťahu k odsúdeniam pod sp. zn. 2T/39/2023 ( skutok zo dňa 19.2.2023 ), pod sp. zn. 12T/52/2023 ( skutok zo dňa 25.6.2023 ) a pod sp. zn. 12T/56/2023 ( skutok zo dňa 25.4.2023 ) súd uvádza, že vo vzťahu k týmto sa postupovalo podľa ustanovení o súhrnnom treste, nakoľko obžalovaný sa skutkov v týchto troch veciach dopustil pred prvým oznámením trestného rozkazu a to vo veci sp. zn. 2T/39/2023 ( dňa 17.8.2023 ), teda ostatné rozhodnutie sp. zn. 12T/56/2023 bolo zo dňa 30.11.2023 ( trestný rozkaz ). No vo vzťahu k tomuto aktuálne vedenému konaniu ( sp. zn. 13T/31/2024 ) nebolo možné postupovať podľa ustanovení o súhrnnom treste, keďže obžalovaný skutok spáchal dňa 13.11.2023 a už v čase plynutia skúšobnej doby odsúdenia vo veci sp. zn. 2T39/2023, ktorá plynula od 27.8.2023. Obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin ( prečin krádeže a iné ) a to v konaní naposledy vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/55/2018, ktorý trest vykonal dňa 03.10.2021, preto ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v sume 320 eur, za veci, ktoré mu vrátené neboli. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody súd zaviazal obžalovaného na jej náhradu v sume 240 eur postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku a to za veci, ktoré poškodenému vrátené neboli (pánsky bicykel v sume 200 eur, 25m kábla 220V v sume 10 eur a 50km kábla 220V na plastovom bubne v sume 30 eur). Vo zvyšnej sume súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.