Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11C/19/2024 8824200683 28. 04. 2025 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2025:8824200683.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zast. JUDr. Martina Fabianová, advokátka, AK so sídlom Hencovská 2043/178, 093 02 Hencovce, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., zastúpený: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto rozhodol: I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: Nehnuteľnosť - Rozostavaný rodinný dom na parc. č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. F., obec F., okres G. H. I.. II. Žalovanému p r i k a z u j e zostatok dlhu z hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2014, uzavretým s veriteľom I. J., B., v sume 37.757,98 eur. III. Žalovaný je p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 11.740,69 eur a to do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania BSM, ktoré zaniklo rozvodom jej manželstva so žalovaným. 2. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 6P/154/2020-63 zo dňa 11.05.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2021 a vykonateľnosť dňa 21.09.2021, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Žalobkyňa predložila žalovanému návrh na mimosúdne vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov, s ktorým žalovaný síce písomne súhlasil, avšak žalobkyni nedoručil žiadny protinávrh, preto je nutné vyporiadanie BSM riešiť cestou súdu. Počas trvania manželstva žalobkyňa so žalovaným nadobudli tieto nehnuteľnosti- Rozostavaný rodinný dom, parc. č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie F., obec F., okres G. H. I.. Stavba rodinného domu sa začala počas trvania manželstva. Cena predmetnej nehnuteľností je približne 100.000€ (1/2 je 50.000€) podľa vyjadrenia realitnej kancelárie. Na presné stanovenie ceny predmetnej nehnuteľnosti navrhujeme, aby súd ustanovil znalca za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľnosti. Počas trvania manželstva bol žalobkyni a žalovanému poskytnutý hypotekárny úver od I., B.. Zostatok úveru k 01.09.2021 bol 41.846,81€ (1/2 je 20.923,405€). Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom
manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Žalobkyňa navrhuje, aby rodinný dom bol prisúdený do vlastníctva žalovaného, pretože on v ňom býva a dokončuje stavbu. Na vyporiadací podiel navrhuje, aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 29.077€ ako rozdiel hodnoty domu a zostatku úveru, čo činí sumu 29.077€. 3. Žalovaný k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s cenou predmetnej nehnuteľnosti 100.000 eur, podľa vyjadrenia realitnej kancelárie z dôvodu nezaslania vypracovaného posudku. Bez vyčíslenia hodnoty rozostavaného rodinného domu realitnou kanceláriou do právoplatného dátumu rozvodu, nie je možné odobriť určenú výšku istiny 29.077 eur. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to rozhodnutím o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 03.10.2023 spolu s poučením, rozsudkom OS Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/154/2020 zo dňa 11.05.2021, výpisom z LV č. XXX, potvrdením I. J. B. zo dňa 27.09.2023, dohodou o vyporiadaní zaslanej žalovanému, znaleckým posudkom č. 02/2025, písomnými vyjadreniami žalovaného spolu s prílohami, zmluvou o pôžičke zo dňa 25.01.2019, výpisom z účtu žalovaného, spisom správy katastra Vranov nad Topľou V 1135/2013, daňovým priznaním žalovaného, výpisom I. J. zo dňa 17.02.2025, Zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, potvrdením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, faktúrou, krycím listom, rozpočtom s výkazom výmer, výpoveďami strán sporu, prednesmi zástupcov strán sporu. 5. Na základe vykonaného dokazovania, súd zistil nasledovný skutkový stav vecí: 6. Podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci – kancelária Humenné zo dňa 03.10.2023 je zrejmé, že žalobkyni v právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci až do právoplatného skončenia veci. 7. Z rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 11.05.2021, sp. zn. 6P/154/2020 vyplýva, že súd manželstvo účastníkov uzavreté dňa 13.10.2012 rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.09.2021. 8. Z LV č. XXX, k.ú. F. vyplýva, že na liste vlastníctva je na parc. č. XX/X evidovaný rozostavaný rodinný dom vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1. Podľa iných údajov na liste vlastníctva bolo stavebné povolenie vydané dňa 20.12.2013, teda za trvania manželstva strán sporu. 9. Podľa potvrdenia I. J. B. zo dňa 27.09.2023 k hypotekárnemu úveru č. XXXXXXXXXX, výška zostatkovej istiny k 01.09.2021 predstavovala sumu 41.846,81 eur. 10. Zo spisu V 1135/2013 správy katastra Vranov nad Topľou je zrejmé, že žalovanému boli na základe Darovacej zmluvy zo dňa 09.07.2013 darované pozemky – parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod č. K. XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 966 m2, K. XX záhrady vo výmere 77 m2, K. XX/X záhrady vo výmere 2059 m2. 11. Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 19.11.2023, ktorú žalovanému zaslala právna zástupkyňa žalobkyne je zrejmé, že tá uviedla, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rodinný dom a hypotekárny úver od I. J. B.. Zostatok úveru k 01.09.2021 bol 41.846,81 eur (1 je 20.923,405 eur). Hodnota rodinnému domu k 01.09.2021 bola podľa ocenenia realitnou kanceláriou cca 100.000 eur. Na základe uvedeného ho požiadala, aby v lehote 7 dní od doručenia tejto písomnosti uhradil jej klientke 29.077 eur ako vyrovnací podiel na účet klientky, alebo zaslal písomné vyjadrenie.
12. Z listu žalovaného s názvom dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 28.11.2023, ktorý bol adresovaný právnej zástupkyni žalobkyne je zrejmé, že žalovaný požiadal právnu zástupkyňu žalobkyne, aby definovala podľa akej právnej a zákonnej normy určila zaplatiť ňou určenú sumu 29.077 eur, keď nebolo ani začaté skúmanie podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Podľa neho právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom liste zo dňa 19.11.2023 len rozdelila hodnotu neurčitého domu a hypotekárny úver od Tatra banka a.s. Zároveň v tomto liste prehlásil, že má záujem o dohodu. 13. Z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 18.11.2024 vyplýva, že žalovaný v poverenom zastúpení A. C. sa zúčastnil dňa 30.09.2024 o 15:00 hod., v kancelárií advokátky JUDr. Martiny Fabianovej, zástupkyni žalobkyne, dohody o dosiahnutie spoločného, súhlasného návrhu, bezpodielového vysporiadania manželov. Na tomto stretnutí som odovzdal advokátke tri listy: Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 30.09.2024, zmluvu o poskytnutej pôžičke v sume 15.000€, zo dňa 30.09.2024. Oboznámenie Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, ako bol a v akom rozsahu postavený rodinný dom, ktorý je predmetom súdneho konania o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po cca. 1 hod. 30 minútovom vzájomnom objasňovaní svojich predmetných požiadaviek došlo k predmetnej predbežnej dohode na vyplatenie žalobkyne vo výške 15.000€. Z tohto dôvodu chce predložiť súdu a protistrane, doplňujúce informácie a dôkazy ako je možné objektívne a spravodlivo dospieť k splateniu 15.000€ protistrane. Stavebné povolenie na začatie výstavby predmetného RD bolo vydané 20.12.2013. Výpis z listu vlastníctva č. XXX. Dátum rozvodu manželov 01.09.2021, sp. zn. 6P/154/2020-63 zo dňa 11.5.2021. Výstavba predmetného, nedokončeného RD trvala 7 rokov a 8 mesiacov. Ak je vzájomná dohoda na vyplatenie podielu 15.000€, je stanovená hodnota nedokončeného RD, po započítaní zostatku pôžičky L. A. C. 12.750€ a nesplatenej výšky hypotéky k 01.09.2021, 41.846,81€ : 12.750€ + 41.846,81 € + 30.000€ = 84.596,81€. Ak predmetný súd má rozhodnúť o vyplatenie protistrane 15.000€, mal by poznať tieto základné ekonomické údaje žalovaného. Celkové príjmy zo živnosti za rok 2022: 14.969,50 € (EČP 606539450/2023 ) Celkové príjmy zo živnosti za rok 2023: 17.390,00€ (EČP 613207967/2024). Ich predpokladaný návrh počíta celkovú sumu 15.000€ rozložiť na 7 ročné splátky po 2.142,84€. Potom priemerné mesačné poplatky žalovaného, ktoré bude musieť platiť: Splátka Hypotekárneho úveru 215,95€, Platba výživného 220,00€, Povinné nemocenské poistenie 216,13€, Zdravotné povinné poistenie 97,80€, Mesačná splátka 15.000€ : 84 = 178,57€, spolu 928,45€. Spolu uhradené ročne povinné platby: 12 x 928,45€ = 11.141,40€. Pri predpokladanom príjme zo živnosti cca. 18.000€ za prebiehajúci rok 2024, je osobný príjem žalovaného na živobytie pred zdanením: 18.000€ - 11.141,40€ = 6.858,6€ : 12 mesiacov – 571,55€ mesačne. Na základe uvedeného, žiadajú súd o zapracovanie nimi predložených skutočnosti do celkového súdneho rozhodnutia. 14. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.11.2024 vyplýva, že medzi stranami sporu nedošlo k vzájomnej dohode, nakoľko zo strany žalobkyne nebol všeobecný súhlas na 7 ročných splátkach v sume 2.142,80 eur. V ďalšom uviedol, že po ich odborných konzultáciách od 01.12. 2023 až dodnes, bez absencie platného súdneho posudku a dôkladnom poznaní rozsahu výstavby predmetného RD, od vydania stavebného povolenia 20.12.2013, (Výpis z listu vlastníctva č. XXX ) a dátumu rozvodu manželov 01.09.2021, sp. zn. 6P/154/2020-63 zo dňa 11.05.2021, odhaduje cenu rozostavanej nehnuteľnosti bez ceny pozemku na 80.000€. Rozloha predmetného rozostavaného RD je 140 m2, nie je podpivničený, je dodnes bez elektrickej prípojky, nie je zateplený, bez fasády, nie sú urobené štablony pod strešnou konštrukciou, je bez hromozvodu, bez odkvapového zvodu dažďovej vody, nie sú vybudované chodníky, bez terasy. V interiéri nie sú zárubne, obložky, dvere, bez kúpelne, wc, bez kuchyne, bez podláh a dlažieb. Dodnes v hornom podlaží nie sú urobené sadrokartónové stropy. Do rozvodu nebola dokončená elektrina. Práčovňa bola urobená až po rozvode aby sa dalo ako tak žiť v dome. Do rozvodu neboli dokončené omietky stien. Mimo domu bola len vybudovaná studňa a žumpa. Balkón je bez dlažby, odkvapu a zábradlia. Do rozvodu nebol vybudovaný plot, atď. Do dnešného dňa 29.11.2024, v prebiehajúcom súdnom konaní, protistrany a Okresný súd nedisponuje žiadnym odborným cenovým ohodnoteným predmetného rozostavaného RD. Dňa 30.09.2024, pri osobnom stretnutí s advokátkou JUDr. Martinou Fabianovou v jej kancelárií, žiadal svojim listom o nahliadnutie a oboznámenie sa s ocenením RD realitnou kanceláriou na sumu 100.000€. Bol mu predložený k nahliadnutiu všeobecný jednopodlažný dom s tabuľkami, ktorý nemal nič spoločné s predmetným RD. Na jeho žiadosť o vyhotovenie kópie alebo odfotografovanie jeho mobilným telefónom, daný posudok, jemu to bolo zakázané. Z tohto dôvodu je ocenenie realitnou kanceláriou 100.000€ zmätočné, nepravdivé. Po započítaní nesplateného zostatku hypotéky k 01.09.2021, 41.846,81€ a nesplatenej pôžičky L. A.
C. 12.750€ je vypočítaná výška podielu 12.702€. 2 x 12.702€ + 41.846,81€ + 12.750€ = 80.000€. Ich predbežný odhad, predmetného rozostaveného RD v sume 80.000€, navrhuje vyplatiť žalobkyni A. B. C. v 4 ročných splátkach po 3.176€. Ak Okresný súd v zastúpení sudkyňou JUDr, Andrea Zolotová, má rozhodnúť o vyplatenie protistrane 12.702,6€ mal by poznať tieto základné ekonomické údaje platiteľa D. C.: Celkové príjmy zo živnosti za rok 2022: 14.969,50€ (EČP 606539450/2023 ). Celkové príjmy zo živnosti za rok 2023: 17.390,00€ ( EČP 613207967/2024 ). Potom priemerné mesačné povinné poplatky D. C., ktoré bude musieť mesačne platiť sú: splátka Hypotekárneho úveru 215,95 eur, platba výživného 220 eur, povinné sociálne poistenie 216,13 eur, zdravotné povinné poistenie 97,80 eur, mesačná splátka 12.702 eur : 48 = 264,43 eur, spolu 1.014,5€. Spolu predpokladané ročné povinné platby: 12 x 1.014,5 € = 12.174 eur. Spolu predpokladané ročné náklady na živobytie 12 x 600 € = 7.200 €. Spolu 19.374 eur. D. C., mal by v roku 2025- 2029 mať celkové príjmy zo živnosti každý rok 19.374 €, aby mohol splniť nimi navrhované vyplatenie Vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva 12.702 €. Za predpokladu že ich návrh o vyplatenie Vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 12.702€ v 4 ročných splátkach bude protistranou odmietnutý, žiadajú Okresný súd Vranov nad Topľou o zabezpečenie ocenenia predmetného rozostavaného RD kvalifikovaným súdnym znalcom, ktorý je zapísaný v príslušnom odbore a odvetví v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Poznámka: Protistrana, žalobkyňa má vedomosť, že na predmetnom RD boli vykonané všetky odborné stavebné práce z 90 % D. a A. C.. A s tým sa musí súdny znalec v posudku vysporiadať. Použité stavebné náradie všetkého druhu, potrebné pri výstavbe predmetného RD, bolo nakúpené už predtým pri využití živnosti a vlastníctva stavebného náradia A. C.. Doprava stavebného materiálu na krátku vzdialenosť bola vykonaná vlastným traktorom s vlečkou, zakúpeným v roku 1998. Nebolo komu, až na malé výnimky, vystaviť faktúru za odvedenú prácu. Toto sú a budú základné informácie pre povereného súdneho znalca. Predmetný rozostavaný RD je postavený v malej obci, kde je len postavený kostol, farský, obecný úrad. Obec nemá obchod, potraviny, materskú škôlku, je bez verejnej kanalizácie a plynofikácie. Vzdialenosť do okresného mesta G. H. I. je 27 km, do M. 28 km, do E. 32 km. Pre informáciu, tento rok sa v ich dedine predala staršia nehnuteľnosť s pozemkom za 20.000€ a ďalšie 4 staršie nehnuteľnosti s pozemkami za posledných 15 rokov sa predali za sumu menšiu ako cca. 36.000€ za jednu nehnuteľnosť. Nemajú vedomosť, aby čiastočne rozostavaný RD bez pozemku v nimi odhadovanej hodnote 80.000€ a viac bol predaný v blízkom okolí. 15. V podaní doručenom súdu dňa 03.02.2025 žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu predložil súkromný znalecký posudok č. 02/2025, vyhotovený súdnym znalcom Ing. Michalom Malinom, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rozostavaného domu na N. O. XX/X, k.ú. F. bez pozemku. Podľa súkromného znaleckého posudku, všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bez pozemku, bola stanovená ku dňu rozvodu na sumu 70.400 eur. 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.02.2025, prostredníctvom svojho zástupcu k vypracovanému znaleckému posudku uviedol, že ako zadávateľ v poverenom zastúpení žiadal Ing. Michala Malinu, súdneho znalca v zmysle zákona 382 § 17 Znalecký posudok, od. 5) predmetom znaleckého skúmania musí byť aj ako a kým v skutočnosti bol predmetný rodinný dom postavený. Posudok nemá obsahovať cenu pozemku, nie je predmetom BSM, lebo bol darovaný. Znalecký posudok musí obsahovať aj koncovú cenu predmetného rozostavaného, toho času ešte neskolaudovaného RD do dátumu rozvodu manželov 01.09.2021. Pre objektívne a správne vypracovanie súdnoznaleckého posudku, v prílohe žiadosti o vyhotovenie a dodanie odborného znaleckého posudku dal Ing. Michalovi Malinovi kópiu listu: Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 29.11.2024, kde z obsahu, na strane č. 2 je posledný odstavec Poznámka: Protistrana, žalobkyňa má vedomosť, že na predmetnom RD boli vykonané všetky odborné stavebné práce z 90% D. a A. C. a s tým sa musí súdny znalec v posudku vysporiadať. Nebolo komu, až na malé výnimky, vystaviť faktúru za odvedenú prácu. Ďalej boli priložené 38 ks fotodokumentácie A4, informatívne kto a ako staval RD. Po oboznámení sa s vypracovaným znaleckým posudkom č. 02/2025 a porovnaním ako a kto predmetný RD staval (na základe priložených dôkazov) nesúhlasí s výrokom súdneho znalca Ing. Michala Malinu v bode 1. jeho odpovede, lebo iná alternatíva nie je len tá, že predmetný RD sa staval SVOJPOMOCNE . Zodpovedne prehlasuje ako kvalifikovaný hlavný majster, ktorý vykonával a riadil od dátumu platnosti 20.01.2014 schváleného stavebného povolenia za veľkej podpory a pracovitosti, flexibilite syna D. C. svojpomocnú výstavbu predmetného RD, že za celú výstavbu RD od 20.01.2014 do 07.02.2025 nikdy nevstúpil a nepracoval žiadny pracovník stavebnej, tesárskej, drevárskej, zámočníckej, elektrikárskej, pokrývačskej, omietkarskej. maliarskej, železobetonárskej, dopravnej firmy na pozemku parc. K. číslo XX/X, XX/X, zap. LV č.XXX, k.ú. F.. Zodpovedne prehlasuje, že v uvedených profesiách
nebola nikomu vystavená faktúra za vykonanú, odvedenú prácu. V bode 3. zadania a vypracovania, súdny znalec Ing. Michal Malina porovnával, dosadzoval a počítal metodikou, že predmetný RD stavala stavebná firma (napríklad- firma VÁHOSTAV). Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov, určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu, podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byt' vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie. Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou verejne „publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác“ a materiálov v stavebníctve vydaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokov pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia neboli aktuálne indexy verejne publikované, použijú sa posledné známe. Tu sa musí pozastaviť pri výklade, lebo publikovaný index vývoja cien stavebných prác musí byť u oceňovanej stavbe, na ktorú je vypracovaný znalecký posudok, stavbe rozostavanej alebo dokončenej už finančne, rozpočtovo preukázateľne zúčtovateľný, zaplatený. Tento koeficient vývoja cien nemožno použiť ako súčasť výpočtu v bode 3. ako celku, lebo v skutočnosti nebol nikomu vyúčtovaný, vyplatený pri výstavbe predmetného RD v termíne od 20.01.2014 do 07.02.2025. Tento výpočet je použiteľný len pre oceňovanie stavieb, vypracovanie znaleckých posudkov pred započatím stavebných prác, alebo je možné ekonomicky doložiť preplatenie stavebných prác už rozostavaných, postavených stavieb a objektov. Vyčíslené náklady svojpomocne postaveného domu sú spravidla o 1/3 nižšie ako postavenie toho istého domu stavebnou firmou, napr. firmou Pozemné stavby Prešov. Takto sú aj vypracované stavebné projekty rodinných domov, kde projektant vyčísli hodnotu stavby postavenú na kľúč (stavebnou firmou), alebo o cca 30% nižšou, to znamená svojpomocne. To platí aj v pre projekt stavby RD D. C., lebo vo vydanom Stavebnom povolení číslo: SP 2013/129-GB, platnom od 20.01.2014 v bode 16. Náklad stavby: 70.000 €. Hrubá stavba predmetného RD bola ukončená 25.08.2015, bola uzatvorená vstupnými dverami a všetkými oknami. 17. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 25.03.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil listiny k poskytnutej pôžičke medzi veriteľom L. A. C. a dlžníkom D. C., ktorá je podľa nich tiež súčasťou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj výpisy z osobného účtu žalovaného. V podaní ďalej uviedol, že zmluva o pôžičke bola podpísaná 25.01.2019 za prítomnosti veriteľa L. A. C., dlžníka D. C. a B. C., manželky, bola na ruku vyplatená hotovosť 15.000€. Ešte v ten deň 25.01.2019 vložil D. C. na svoj účet 9.300€ aby predčasne vyplatil poskytnutý úver vo G. J. na pobočke vo G. H. I.. Podľa predloženého výpisu G. J., zo dňa 31.01.2019, ktorý bol vyžiadaný dodatočne z archívu G. J. (Príjem manuálneho poplatku, zo dňa 21.03.2025) bol predmetný úver splatený 30.01.2019. Ďalej uviedol, že podľa predložených výpisov z osobného účtu I., D. C. za rok 2019, 2020, je zdokumentované že veriteľ D. C. uhradil (I. J.,B.. Pobočka G. H. I. zaslala na účet veriteľovi L. A. C., mes. splátka vo výške 250€, č. ú. I. B.: XXXXXXXXXX ) 9 x 250€, spolu z celkovej poskytnutej pôžičky 2.250€ k dátumu rozvodu 01.09.2021. Ďalej D. C. v splátkach nepokračoval, všetky ďalšie jeho zarobené prostriedky investoval len do stavby RD. L. A. C. je D. C. dlžný ku dňu 24.03.2025, ešte 12.750 eur. 18. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2019 predloženej žalovaným vyplýva, že tá bola uzavretá medzi veriteľom L. A. C. a žalovaným ako dlžníkom s tým, že predmetom zmluvy bolo požičanie peňazí v sume 15.000 eur. 19. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.03.2025 predloženom jeho zástupcom na pojednávaní dňa 31.03.2025 vyplýva, že žalovaný zaplatil do rozvodu časť Hypotekárneho úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 11.375,46 eur a po rozvode od 01.09.2021 do 05.02.2025 spolu 9.160,63 eur. Z predloženého vypracovaného Stavebného rozpočtu, ktorý vypracovali L. D. F. B. D. P., stavebný cenár, môžu určiť vykonané stavebné zmeny v realizovanej výstavbe RD a schválenom projekte stavby RD zo dňa 20.12.2013. Z obsahu vypracovaného Stavebného rozpočtu na predmetný RD, L. D. F. B. D. P., stavebný cenár, na strane 1-1, Rekapitulácia objektov stavby, riadok 1 (tabuľky) vypočítali cenu vykonanej práce D. a A. C. na predmetnom rodinnom dome do dátumu rozvodu 01.09.2021 v sume 21.525,25 eur. Toto je ďalšia základná informácia kto sa ako podieľal na výstavbe RD. Z predloženého daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby D. C. za rok 2024, boli príjmy zo živnosti 24.748,20
eur. Povinné výdavky D. C. boli na rok 2024: Sociálne poistenie v roku 2024 1.672,88 eur, zdravotné poistenie v roku 2024 1.271,22 eur, povinné výživné na deti v roku 2024 2.640 eur, splátky hyp. úveru č. XXXXXXXXXX v roku 2.531,28 eur, daň zo živnosti za rok 2024 194,81m eur. Spolu 8.320,19 eur. V ďalšom uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosti tvrdené žalobkyňou, že počas trvania manželstva sa starala o domácnosť a deti, tak žalobkyňa sa starala len o jedno dieťa, lebo ich druhé dieťa sa narodilo až po rozvode 30.01.2022. Taktiež pokiaľ ide o jej odpoveď na otázku, že všetko zabezpečovala, s týmto je možné súhlasiť len čiastočne, keď majú na mysli výchovu a opateru A., lebo žalovaný musel pracovať v zahraničí. Musel hneď po uzavretí manželstva pracovať, zarábať, toľko, aby mal nadpriemerný príjem, ktorý zaručoval ako iba jednému zárobkovo činnému členovi rodiny, poskytnutie pôžičky peňažným ústavom na výstavbu RD. V ďalšom uviedol, že počas výstavby predmetného RD zvolil také pracovné postupy a obstarávanie, aby žalobkyňa nikdy nemusela, neriešila žiadny pracovný, technický, materiálovo obstarávací problém pri výstavbe RD. Nikdy nezabezpečovala nákup a prípravu stravy potrebnú pri výstavbe RD. Nikde nepracovala, pri výchove svojho syna a za finančnej podpory len manžela vyštudovala bakalárske, magisterské a zdravotnícke vzdelanie. Žalovaný stále pracoval, zarábal sám, sám splácal hypotekárny úver, doteraz zaplatil spolu 20.581,63 eur. Osobne odpracoval pri výstavbe RD spolu so svojim otcom a vytvoril dielo, odborne vyčíslené doloženým Stavebným rozpočtom, sumou 21.525,25 eur. K tomuto podaniu predložil aj daňové priznanie žalovaného za rok 2024, z ktorého vyplýva, že jeho príjem zo živnosti predstavoval sumu 24,748,20 eur, potvrdenie I. J., B. zo dňa 17.02.2025, zmluvu o hypotekárnom úvere, potvrdeniami VŠZP, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, faktúru č. 62025, krycí list rozpočtu, rozpočet s výkazom výmer. 20. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej medzi veriteľom I. J. B., žalovaným ako dlžníkom a žalobkyňou ako spoludlžníčkou uzavretej dňa 11.08.2014 vyplýva, že banka poskytla stranám sporu hypotekárny úver vo výške 50.000 eur. Tento úver sa zaviazali vrátiť v mesačných splátkach po 221,69 eur v priebehu 30 rokoch od splatnosti prvej splátky úrokov. 21. Podľa predloženého potvrdenia I. J. B. zo dňa 17.02.2025 je zrejmé, že žalovaný po rozvode manželstva so žalobkyňou uhradil na predmetný hypotekárny úver do dňa 05.02.2025 sumu 9.160,63 eur s tým, že zostatok úveru k 05.02.2025 predstavuje sumu 37.757,98 eur. Z potvrdenie vyplýva, že žalovaný od právoplatnosti rozvodu uhradil sumu 8.955,22€ a sumu 205,41€, spolu 9.160,63€. 22. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka hypotéky, chce sa jej zriecť, z domu chce vyplatiť tú časť, ktorá jej prislúcha po odpočítaní hypotéky. Súhlasí s prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného s tým, aby to bolo vyplatené a aby ju vypísal z hypotéky. Pokiaľ ide o sumu 15.000 eur, ktorú navrhla, aby jej ju protistrana vyplatila, uviedla, že túto navrhla sama protistrana a ona s tým súhlasila, neboli s tým spokojní, tak si dali vypracovať znalecký posudok a preto očakávala, že budú spokojní a k tejto sume sa priklonia, opäť navrhli inú sumu a zase nie sú spokojní. Ona je ochotná sa stále dohodnúť, ale z ich strany dohoda nie je. Na otázku zástupcu žalovaného, aby uviedla, či má vedomosť, či pri výstavbe rodinného domu bola uhradená nejaká faktúra akejkoľvek stavebnej firme uviedla, že nemá o tom vedomosť. Vie o tom, že všetko sa stavalo svojpomocne, avšak poukazuje na to, že bol urobený znalecký posudok a znalec vie, podľa čoho má, akých vzorcov postupovať. V ďalšom uviedla, že žalovanému jeho príjem v zahraničí nepostačoval na výstavbu rodinného domu. Na otázku zástupcu žalovaného, či bola prítomná pri uzatváraní pôžičky na sumu 15.000 eur od jeho brata uviedla, že áno. 23. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese uviedla, že sa pridržiavajú žaloby, čo sa týka nárokov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Čo sa týka zmien, ktoré nastali v priebehu mimosúdnych rokovaní, keďže bol vypracovaný znalecký posudok, tak žalobkyňa s uvedenou sumou súhlasí, to znamená, že navrhujú určiť podiely na základe znaleckého posudku, ktorý bol predložený zástupcom žalovaného. K pôžičke 15.000 eur uviedla, že majú za to, že takúto pôžičku uzatvorenú len jedným manželom, nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci, z tejto pôžičky boli uhradené ako vyplýva z písomnosti 9.300€, ktorým bol vyplatený iný hypotekárny úver. To znamená, že táto suma nemôže byť v žiadnom prípade predmetom nejakého vyporiadania. Zo zmluvy o pôžičke zostala suma 5.700€, pričom túto sumu, na čo bola použitá, vôbec nebolo preukázané žalovaným v tomto konaní. Zároveň uviedla, že zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že táto pôžička mala byť vrátená v lehota 60 mesiacov, to znamená, že od 25.01.2019 do 25.01.2024 avšak, ako potvrdil žalovaný, posledné splátky boli ešte pred dňom rozvodu manželstva a odvtedy neboli uhrádzané žiadne splátky, preto majú za to, že tento dlh je už premlčaný a zároveň majú za to, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bol tento premlčaný dlh priznaný alebo započítaný, vyporiadaný v rámci BSMka. Posledná
splátka bola uhradená 10/2019 to znamená, že tento dlh je premlčaný, už bol 10/2022, čiže v žiadnom prípade táto suma by nemala byť vyporiadania v rámci BSMka, pričom ako som už uviedla, 5.700 eur vôbec nebolo preukázané, kde bolo investované, akým spôsobom bola tá suma spotrebovaná. 24. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne navrhla, aby súd vyhovel ich žalobe tak ako to bolo v ich žalobe. Majú za to, že dôkazy predložené žalovaným a celkovo jeho postup v tomto konaní neodôvodňuje, aby bolo súdom rozhodnuté na základe vykonaných dôkazov tak ako navrhuje žalovaný. Manželstvo bolo rozvedené, pričom rozsudok o právoplatnosti manželstva nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 01.09.2021. Čo sa týka zmluvy o pôžičke, trvajú na tom, čo uviedli v tomto konaní. Túto sumu peňazí nie je možné zahrnúť do BSMka, pretože časťou peňazí bol uhradený iný hypotekárny úver a zvyšnú časť peňazí vo výške 5.700 eur vôbec nebola preukázaná, kde bola investovaná alebo akým spôsobom bola použitá. Ďalej si dovoľuje poukázať na to, že túto zmluvu o pôžičke uzatvoril žalovaný, nie žalovaná, hoci bola prítomná pri tomto alebo mala informácie o tomto, nemohla to žiadnym spôsobom ani ovplyvniť ani nijakým spôsobom zamedziť, prípadne sama túto zmluvu o pôžičke nepotvrdila svojim podpisom. Taktiež majú za to, že tento nárok z tejto pôžičky už je dávno premlčaný, preto navrhujú, aby vôbec nebola táto zmluva o pôžičke zohľadnená pri vyporiadaní BSMka. Navrhujú, aby súd do masy BSMka zahrnul iba rodinný dom v F., parc. č. XX/X, zapísaným na LV č. XXX katastrálne územie F., obec F., okres G. H. I. a hypotekárny úver, ktorý bol poskytnutý bankovou inštitúciou a to I. J. M.. Preto navrhujú, aby súd vyporiadal zaniknuté BSMko manželov A. C. a pána C. tak, že z veci, ktoré patrili do BSMka prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného rodinný dom parc. č. XX/X zapísaným na LV č. XXX katastrálne územie F., obec F., okres G. H. I. a to v hodnote podľa znaleckého posudku vo výške 70.400 eur. Zároveň žalovaný preberá záväzok vyplývajúci z hypotekárneho úveru č. Q. XXXXXXXXXX a zaväzuje žalovaného uhradiť tento záväzok vo výške 41.846,80 eur voči spoločnosti I. J., pričom podiel 20.923,405 započítava na hodnotu nehnuteľnosti. V ďalšom výroku navrhujú, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie v hodnote jej podielu sumu 14.276,60 eur a to všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si žalobkyňa uplatňuje aj náhradu trov konania vo výške 100%, pričom tu si dovoľujeme poukázať na to, že žalobkyňa je zastúpená advokátom prostredníctvom Centra právnej pomoci, čiže nemá finančné prostriedky na to, aby uhrádzala náklady súvisiace s týmto konaním a zároveň si dovoľuje poukázať aj na postup žalovaného v tomto konaní, ktorý je potrebné zohľadniť aj pri posudzovaní náhrady trov konania vo veci vyporiadania BSMka. 25. Zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že poskytnutá pôžička L. A. C. v hodnote 15.000 eur mala za úlohu splatiť nevýhodný úver, ktorý bol v bankovom dome poskytnutý za veľmi nevýhodných podmienok s vysokým úrokom. Z tohto dôvodu, keď bol vyplatený jednorazovo, bolo to výhodné pre manželov, že nemuseli dodatočne splácať vyšší úrok z pôžičky. Zbytok ceny 15.000 pôžičky išiel do domu a oni nepredpokladali, že má to byť dokazovaním, predmetom tohto skúmania. D. C. sám splatil z pôžičky 21.525,25 eur, jeho manželka nikdy nezarábala, neprispela finančne. Počas manželstva sa starala iba o jedno dieťa. Počas manželstva vyštudovala a urobila si vzdelanie bakalárske, magisterské a zdravotnú školu. Toto všetko jej financoval jej manžel, lebo ona nikdy nepracovala na trvalý pracovný pomer. Pri výstavbe domu podľa priloženého cenového rozpočtu, cenár stanovil cenu práce vytvoreného diela viac než 20.000 eur. 26. Uvedenú vec súd takto právne posúdil: 27. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 28. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 29. V zmysle § 147 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 30. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 31. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 32. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí darovaných, zdedených, získaných v reštitúcii alebo tých, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného z manželov (podnikanie sa považuje za výkon povolania). 33. Tak ako akékoľvek nadobudnutie majetku, či mzda patria do BSM aj majetok, príjmy z podnikania či zisk získané v rámci podnikania. Nie je rozhodujúce, či je daná vec užívaná primárne v rámci podnikania alebo nie, podľa zákona patrí obom manželom rovnako a manžel nepodnikateľ má na ňu rovnaký nárok. 34. BSM na rozdiel od podielového spoluvlastníctva (pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov) nemá určené podiely spoluvlastníkov. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, pričom jeho základom je rovnaké právne postavenie oboch manželov po ekonomickej stránke. BSM vznikne uzavretím manželstva medzi manželmi a bude sa týkať všetkých vecí, ktoré buď jeden z manželov alebo obaja spoločne získali počas trvania manželstva. 35. Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú patriť veci, o nadobudnutie, ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia. 36. Do zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 37. Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal . 38. Vo výlučnom vlastníctve (t.j. vlastníkom je iba jeden z manželov) každého z manželov ale ostanú niektoré veci, ktoré sa nemôžu stať súčasťou BSM. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sem patria veci získané dedičstvom, veci získané darom, veci, ktoré slúžia len osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, vecí vydaných v rámci reštitúcií jednému z manželov, majetok, ktorý nadobudol jeden z manželov ešte pred uzavretím manželstva, bolestné, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia niektorého z manželov. Tieto hodnoty nepatria do BSM, pretože sa viažu na konkrétnu osobu, teda na poškodeného, autorské diela. Do BSM teda patria hnuteľnosti a nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva, peniaze s výnimkou vyššie uvedených hodnôt. 39. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého rozvodom manželstva so žalovaným, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo potvrdili obaja účastníci konania.
40. Na základe návrhu žalobkyne a vyššie uvedených ustanovení, preto súd rozhodol o vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Pri vyporiadaní BSM súd postupoval podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. 41. Z rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 11.05.2021 vyplýva, že súd manželstvo strán sporu rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2021. Žaloba o vyporiadanie BSM bola podaná dňa 14.04.2024, teda v trojročnej lehote. 42. Z výpovedi a vyjadrení strán sporu, listinných dôkazov súd zistil rozsah vecí patriacich do BSM a to tak ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku, ktorý nebol sporný. 43. Do vecí patriaci do BSM súd nezahrnul pôžičku vo výške 15.000 eur, ktorá bola poskytnutá žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2019. Žalovaný, ako aj jeho zástupca žiadali v rámci BSM vyporiadať aj pôžičku vo výške 15.000 eur na základe zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel len žalovaný a to z dôvodu, že podľa ich tvrdení táto pôžička bola čiastočne použitá na splatenie nevýhodného úveru a čiastočne bola použitá na výstavbu predmetného rodinného domu. Súd však poukazuje na to, že žalovaný, ani jeho zástupca v priebehu konania nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce nimi tvrdené skutočnosti. Túto pôžičku pôvodne ani neuvádzal a nežiadal ju započítať. Túto požiadavku vzniesol až na poslednom pojednávaní. 44. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 45. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 46. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 47. Súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa 29.06.2011 v ktorom uviedol: „ Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné.“ 48. Uzavretím zmluvy o pôžičke len jedným z manželov, aj vzhľadom na názor vyslovený vo vyššie citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR, nevznikol spoločný záväzok manželov, pretože ako súd už uviedol vyššie, žalovaný nepreukázal, že peniaze poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke boli použité na vybavovanie záležitosti týkajúcich sa spoločných vecí. To, že žalobkyňa bola prítomná pri uzavretí zmluvy o pôžičke nepreukazuje skutočnosť, že táto suma pôžičky bola poskytnutá na zabezpečenie
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda nezakladá existenciu spoločného záväzku oboch manželov. Zo zmluvy o pôžičke je tak viazaný vždy len ten, kto zmluvu uzavrel, teda v tomto prípade žalovaný a len jemu svedčí hmotnoprávna povinnosť predmetnú pôžičku vrátiť. 49. Súd na podporu svojich tvrdení taktiež poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/28/2019 zo dňa 27.06.2019 podľa ktorého, ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. 50. V konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiadava, len tie veci, ktoré strany urobili predmetom konania. Súd však pri posudzovaní toho, či určitý majetok patrí alebo nepatrí do BSM, nie je viazaný právnym posúdením strán sporu. Vzhľadom na podanú žalobu a vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v tomto spore je rozostavaný rodinný dom a hypotekárny úver. 51. Pri vyporiadaní, pri určení ceny vecí patriacich do BSM sa vychádza z ceny v čase vyporiadania, no zo stavu vecí v čase zániku BSM. 52. Z listinných dôkazov súd zistil, že do BSM má patriť iba nehnuteľnosť a to rozostavaný rodinný dom na parc. č. XX/X, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie F., obec F., R. G. H. I. bez pozemku. Pozemok nie je predmetom vyporiadania BSM, nakoľko ako bolo preukázané aj v priebehu konania, tento nadobudol žalovaný darom. 53. Aj keď je ako vlastník zapísaný žalovaný, z obsahu listu vlastníctva vyplýva, že táto nehnuteľnosť sa začala stavať na základe stavebného povolenia zo dňa 20.12.2013, teda počas trvania manželstva a preto má patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pozemok na ktorom je postavený rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý dostal žalovaný darom a tento do BSM preto nepatrí. 54. Hodnota nehnuteľnosti bola určená súkromným znaleckým posudkom na sumu 70.400 eur. Ide o hodnotu rozostavaného rodinného domu k dátumu 01.09.2024, t.j. k právoplatnosti rozsudku o rozvode strán sporu, bez pozemku. Tento znalecký posudok dal vypracovať žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu. Žalobkyňa s hodnotou rozostavaného rodinného domu určenou znaleckým posudkom súhlasila. Sumu určenú znaleckým posudkom nerozporovala. 55. K súkromnému znaleckému posudku a určeniu hodnoty nehnuteľnosti mal výhrady len žalovaný a jeho zástupca, nakoľko podľa ich názoru znalec nebral do úvahy, to že stavba domu bola vykonávaná svojpomocne s tým, že súdu predložili vypracovaný stavebný rozpočet, podľa ktorého cena vykonanej práce žalovaným a jeho zástupcom predstavovala sumu 21.525,25 eur. 56. Súd k tejto námietke žalovaného a jeho zástupcu uvádza, že súkromný znalecký posudok bol vykonaný na základe ich požiadaviek a zadania, znalca si vybrali sami. Znalec v závere znaleckého posudku k požiadavke zadávateľa, že predmetom znaleckého posudku musí byť aj ako a kým bol predmetný rodinný dom postavený uviedol, že nevie kvalifikovaným spôsobom reagovať na takto položenú otázku, nakoľko znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rozostavaného domu by mal byť použitý ako podklad pre uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, čo je typ spoluvlastníctva, pri ktorom nie sú stanovené podiely jednotlivých spoluvlastníkov. To v praxi znamená, že obaja manželia sú rovnakými vlastníkmi nadobudnutých vecí, čo je v tomto prípade rozostavaná stavba. 57. Súd po preskúmaní predmetného znaleckého posudku zistil, že znalec vo svojom znaleckom posudku podrobne a výstižne popísal metódy, ktoré použil pri určení hodnoty predmetnej nehnuteľnosti a týmto spôsobom dostatočne odôvodnil svoje závery, o ktoré sa súd opieral pri rozhodnutí vo veci. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval v súlade so zákonom, taktiež ako požadoval žalovaný, určil hodnotu nehnuteľnosti bez pozemku, ktorý bol žalovanému darovaný. 58. To, že podľa názoru žalovaného a jeho zástupcu mala byť pri určení hodnoty znalcom braná do úvahy aj cena svojpomocnej práce, pričom podľa ich tvrdenia malo ísť o sumu 21.525,25 eur vyplývajúcu z vypracovaného stavebného rozpočtu súd poukazuje na to, že cenu svojpomocných prác na dome
nemožno zaradiť medzi položky pre vyporiadanie BSM a uvedené nemá vplyv na stanovenú hodnotu nehnuteľnosti. To, že jedna zo strán sporu vykonávala práce na stavbe domu a druhá strana sa v tom čase starala o domácnosť, prípadne deti, nie je možné vyčíslovať nejakou sumou, ako to urobil žalovaný pri vyčíslení prác na rodinnom dome a domáhať sa vyporiadania tejto sumy. 59. Občiansky zákonník v § 150 uvádza, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 60. Pokiaľ ide o posudzovanie odlišnej výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to z pravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä, keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. 61. Námietky žalovaného a jeho zástupcu, že žalobkyňa počas manželstva nepracovala, ale len študovala, pričom o všetky práce na dome sa zaslúžil žalovaný a umožnil jej aj študovať sú nedôvodné a v tomto prípade bez právneho významu. Súd poukazuje na to, že aj keď žalobkyňa počas manželstva nepracovala, ale študovala, nemožno to dávať za vinu žalobkyni, že do domácnosti nenosila peniaze. Počas manželstva sa rozhodla štúdiom zvýšiť si pracovnú kvalifikáciu, ktorá by jej do budúcnosti zabezpečila lepšiu pracovnú pozíciu s lepším príjmom, ktorým by v prípade trvania manželstva zabezpečovala potreby svojej rodiny. Zároveň počas trvania manželstva zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a maloleté deti a dávala tak priestor žalovanému, aby mohol vykonávať práce na dome, ktorý mal slúžiť celej rodine. 62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd námietky žalovaného týkajúce sa hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom považoval za nedôvodné a pri vyporiadaní BSM vychádzal z ceny nehnuteľnosti určenej znalcom v súkromnom znaleckom posudku č. 02/2025, t. j. zo sumy 70.400 eur. 63. Druhou položkou, ktorá je premetom vyporiadania BSM sú pasíva, pohľadávky účastníkov. Žalobkyňa žiadala vyporiadať jednu pohľadávku a to hypotekárny úver od I. J., B. s tým, že žalovaný požadoval vyporiadať aj zmluvu o pôžičke zo dňa 25.01.2019, ktorou sa súd už zaoberal vyššie a vo vyporiadaní BSM ju z vyššie uvedených dôvodov nezohľadnil. 64. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako sa majú vysporiadavať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. 65. Do pasív súd zahrnul v zmysle návrhu pohľadávku z hypotekárneho úveru v I. J. B., ktorú na základe vykonaného dokazovania žalovaný uhrádzal aj po rozvode. Žalovaný ako dôkaz predložil výpis z I. J. B., z ktorého je zrejmé, že nesplatená časť hypotekárneho úveru ku dňu rozvodu predstavovala sumu 41.846,81 eur s tým, že od rozvodu do dátumu 05.02.2025 žalovaný vykonal úhrady spolu v sume 9.160,63 eur. Nesplatená časť hypotekárneho úveru ku dňu 05.02.2025 predstavovala sumu 37.757,98 eur. Preto súd pri vyporiadaní vychádzal z týchto údajov. 66. Keďže žalobkyňa, ako aj žalovaný v rámci konania navrhli, aby nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania súd prikázal do vlastníctva žalovanému, ktorý je aj vlastníkom pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. 67. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bola do výlučného vlastníctva prikázaná predmetná nehnuteľnosť, súd II. výrokom tohto rozsudku prikázal žalobcovi zostatok dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2014, ktorý preukázateľne spláca žalovaný a ktorý ku dňu 05.02.2025 predstavuje sumu 37.757,98 eur.
68. Čo sa týka prikázania tohto dlhu žalovanému, súd uvádza, že sa týmto musel zaoberať a rozhodnúť o prikázaní tohto dlhu jednému z manželov pre potrebu vzájomného započítania medzi manželmi. Je nesporné, že takéto rozhodnutie nie je pre banku záväzne, no súd sa týmto musel zaoberať, aby vedel kto dlh splácal po rozvode, kto ho bude ďalej splácať, aký je zostatok, aby vedel započítať polovicu dlhu v prospech manžela, ktorý ho bude ďalej splácať. 69. V ďalšom sa súd zaoberal výškou vyrovnávacieho podielu, ako aj skutočnosťou, ktorá strana má nárok na vyrovnávací podiel. 70. Hodnota vecí patriacich do BSM - nehnuteľnosti je spolu 70.400 eur. Žalovanému boli prisúdené veci v sume 70.400 eur, žalobkyni v sume 0 eur, pričom 1/2 z celkovej hodnoty BSM predstavuje 35.200 eur. 71. Teda žalobcovi boli prisúdené veci vo väčšej hodnote a preto na vyrovnanie podielu žalobkyne, je žalovaný povinný doplatiť žalobkyni sumu 35.200 eur. Súd však od tejto sumy odpočítal polovicu sumy, ktorá zostáva uhradiť na hypotekárnom úvere t.j. sumu 18.878,99 eur (1 sumy 37.757,98 eur podľa výpisu na čl. 149), polovicu sumy, ktorú žalovaný uhradil na istinu predmetného hypotekárneho úveru po rozvode do dátumu 05.02.2025, t.j. 4.477,61 eur (1 zo sumy 8.955,22 eur podľa výpisu na čl. 149), ako aj polovicu sumy, ktorú žalovaný uhradil na poplatky predmetného hypotekárneho úveru po rozvode do dátumu 05.02.2025, t.j. 102,71 eur (1 zo sumy 205,41 eur podľa výpisu na čl. 150). Súd teda odpočítal sumu dlhu spolu vo výške 23.459,31 eur (18.878,99 eur + 4.477,61 eur + 102,71 eur), ktorá by mala pripadnúť na žalobkyňu. 72. Keďže tieto sumy uhradil alebo má uhradiť žalovaný, súd od sumy, ktorú má žalovaný vyplatiť žalobkyni nakoľko dostal nehnuteľnosť, t.j. celý majetok BSM v hodnote 70.400 eur od polovice, ktorá pripadá na žalobkyňu 35.200 eur odrátal sumu 23.459,31 eur, ktorú by mala uhradiť žalobkyňa. Žalovaný je tak povinný vyplatiť žalobkyni rozdiel v sume 11.740,69 eur ako vyrovnávací podiel. Keďže ide o vyššiu sumu, súd určil na jej zaplatenie dlhšiu lehotu. 73. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu žiadal, aby mu súd povolil vyplatiť vyrovnací podiel v splátkach, pričom žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne požadovala lehotu na zaplatenie 3 mesiace. 74. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 75. Výnimka zo zásady ustanovenej v § 232 ods. 3 CSP, ktorým je určené prioritné pravidlo, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku je založená na úvahe súdu, pričom ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty, s čím zákon počíta ustanovením § 232 ods. 4 CSP. 76. Súd však môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch t. j. na základe zistení potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností, toho ktorého konkrétneho prípadu. Súd po prehodnotení osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovaného, sa nestotožnil s návrhom na povolenie splátok žalovanému. Žalovaný nepreukázal jeho nedostatočnú bonitu, prípadne nemožnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne v lehote, ktorú mu súd na zaplatenie určil. Súdu sa taktiež nejaví spravodlivé, aby žalobkyňa, ktorá sa stará o dve maloleté deti čakala na vyplatenie vyrovnacieho podielu niekoľko rokov. Súd však vzhľadom k tomu, že ide o vyššiu sumu, na zabezpečenie ktorej je potrebný určitý čas, uložil žalovanému zaplatiť vyrovnací podiel v lehote 3 mesiacov. Tento čas súd považuje za dostačujúci na zaobstaranie sumy vyrovnacieho podielu, ktorá nie je až tak neúmerne vysoká a určený čas plnenia postačuje na zabezpečenie finančných prostriedkov. 77. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, tak ako je to vyššie uvedené, súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 78. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
79. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 80. Právna zástupkyňa žalobkyne si uplatnila nárok na náhradu trov konania, pričom poukázala, že žalobkyňa je zastúpená advokátom prostredníctvom Centra právnej pomoci, čiže nemá prostriedky na to, aby uhrádzala náklady súvisiace s týmto konaním a taktiež poukázala na postup žalovaného v tomto konaní, ktorý je potrebné zohľadniť aj pri posudzovaní náhrady trov konania. 81. V zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne. 82. Súd k uplatnenému nároku na náhradu trov konania právnou zástupkyňou žalobkyne uvádza, že v danom spore bola daná advokátka žalobkyni ustanovená Centrom právnej pomoci, nakoľko žalobkyňa splnila zákonom požadované náležitosti na priznanie tejto právnej pomoci. V danom spore však nemožno hovoriť o nejakom úspechu, tej ktorej strany v konaní, pretože pri vyporiadaní BSM každá zo strán dostala majetok, ktorý je prináleží. Preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Advokátka, ktorá zastupovala žalobkyňu v tomto spore na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci má nárok na odmenu za právne zastupovanie podľa osobitného predpisu podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 83. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Každá zo strán dostala 1 majetku, ktorý jej prináleží. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 CoP 121/2017 zo dňa 09. 05. 2018). 84. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.