Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/20/2024 z 24. 4. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/20/2024 8824200725 24. 04. 2025 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2025:8824200725.7

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., zastúpená: IURISTICO s. r. o. so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 36 588 041, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, takto rozhodol: 21 5C/20/2024 Súd u r č u j e že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21.07.2023, uzatvorená medzi C. D., bytom E. XXX/XX, F., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorého je prevod vlastníctva nasledujúcich nehnuteľností: - list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 227 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 116 m2, zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na rodinnom dome so súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/ XX; - list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 94 m2, ostatná plocha; - list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 16 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 59 m2, ostatná plocha; - list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 507 m2, zastavaná plocha a nádvorie, to všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obci F., okrese G. H. I., je voči žalobcovi právne neúčinný. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania a nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. odôvodnenie: 24 5C/20/2024 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal proti žalovanej určenia, že právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 21.07.2023, uzatvorená medzi C. D., bytom E. XXX/XX, F., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorého je prevod vlastníctva nasledujúcich nehnuteľností: list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na pozemku parcely

reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 227 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o výmere 116 m2, zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku na rodinnom dome so súp. č. XXX,postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX; list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o výmere 94 m2, ostatná plocha;list vlastníctva č. XXXX:o spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o veľkosti 16 m2, ostatná plocha; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o veľkosti 59 m2, ostatná plocha; list vlastníctva č. XXXX: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20 k celku na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 507 m2, zastavaná plocha a nádvorie, to všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území F. , obci F., okrese G. H. I., je voči žalobcovi právne neúčinný. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ dňa 24.09.2020 uzavrel so spoločnosťou NORTH EAST, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, IČO: 46 124 969 (ďalej ako „NORTH EAST“ alebo aj ako „obligačný dlžník“) ako hlavným, resp. obligačným dlžníkom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080152791 (ďalej len „Zmluva“). Dohodou o ručení inkorporovanou v Zmluve sa zaručil za predmetný úver C. D., bytom J. H. XXXX/XX, XXX XX J. (resp. E. XXX/XX, F.), nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „ručiteľ“). Vychádzajúc z údajov o bydlisku, priezvisku a dátumov narodenia žalovanej a ručiteľa sa žalobca domnieva, že títo sú navzájom blízkymi osobami. Navrhol súdu v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, prípravy pojednávania a dokazovania preveriť rodinné väzby medzi žalovanou a ručiteľom. Nakoľko obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj ručiteľa osobitnými výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy (spolu vo výške 60.811,99 eur). Obligačný dlžník ani ručiteľ napriek tomu svoj dlh nesplnili, a to ani v dodatočných lehotách, ktoré im poskytli. Vzhľadom na tieto okolnosti si nároky uplatnil dňa 30.06.2023 súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou v upomínacom konaní, ktoré bolo vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 31Up/1181/2023. Platobným rozkazom zo dňa 24.07.2023 súd zaviazal obligačného dlžníka a ručiteľa na zaplatenie istiny 59.641,46 eur spolu s ďalším príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023, a to voči obom žalovaným. Nárok si uplatnili na vymoženie v exekučnom konaní. V rámci prebiehajúcej exekúcie nebol zistený žiadny majetok ručiteľa a zároveň sa exekvované nároky nepodarilo doposiaľ vymôcť ani čiastočne. V rámci prebiehajúcej exekúcie bolo zistené, že ručiteľ kúpnou zmluvou zo dňa 21.07.2023, po podaní žaloby a bezprostredne pred vydaním platobného rozkazu previedol svoj nehnuteľný majetok na svoju sestru – žalovanú. Ručiteľ (ktorý je zároveň konateľom a spoločníckom obligačného dlžníka) sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené s neuhrádzaním poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného majetku, ktorý vlastnil, a to v prospech žalovanej – sestry. Voči obligačnému dlžníkovi, spoločnosť NORTH EAST, je vedených viacero exekúcii. Vymožiteľnosť nárokov žalobcu voči obligačnému dlžníkovi je tak v súčasnosti nereálna. Za daných okolností išlo o prevod Nehnuteľností, ktorým ručiteľ zámerne vyňal Nehnuteľnosti zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane banky. To všetko v úmysle, aby Nehnuteľnosti zostali v jeho rodine. Vo svetle vyššie uvedených skutočností žalobca je presvedčený o tom, že jediným zámerom a účelom prevodu Nehnuteľností bolo znemožniť uspokojenie nárokov veriteľov, o čom mohla a mala mať žalovaná priamu vedomosť. Na základe vyššie uvedených okolností žalobca preukázal úmysel ručiteľa ukrátiť uspokojenie spoločnosti, ako aj (prezumovanú) vedomosť žalovanej o úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, či iných veriteľov svojho brata. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.7.2024 uviedla, že nespochybňuje skutočnosť, že je sestrou predávajúceho. Žalovaná nespochybňuje ani skutočnosť, že medzi ňou a predávajúcim došlo k uzatvoreniu právneho úkonu kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudla vlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že jedným zo zákonom stanovených predpokladov úspešnosti žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu je právny úkon in fraudem creditoris, teda úkon, ktorým dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku čoho následne veriteľ dlžníka nemôže uspokojiť svoje nároky z pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi. Ukrátenie veriteľa je predpokladom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca musí vždy preukázať, že v dôsledku právneho úkonu dlžníka bol ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky. Zmarenie alebo ohrozenie možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka, môže nastať len pri zmenšení majetku dlžníka. Pokiaľ sa majetok dlžníka nezmenší, nemožno hovoriť o ukrátení veriteľa,

čím sú z možnosti odporovania vylúčené tzv. ekvivalentné právne úkony. Uvedené má za následok, že nemožno úspešne odporovať synalagmatickému právnemu úkonu dlžníka, keďže takým úkonom nebol zmenšený majetok dlžníka. V súvislosti s uvedeným poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/61/2008, NS ČR 21 Cdo 2088/2000, NS ČR sp. zn. 21 Cdo 4333/2007. Hodnota nehnuteľností bola stanovená Znaleckým posudkom na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku č. 74/2023 zo dňa 18. apríla 2023 vypracovaným Ing. Františkom Mihaličom na 418.856,97 eur. Ako vyplýva z Notárskej zápisnice č. N 162/2023, Nz 19851/2023 formou ktorej bola kúpna zmluva dňa 21. júla 2023 (ďalej len „notárska zápisnica“) uzatvorená, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 450.000,- eur, ktoré boli predávajúcemu i reálne vyplatené (čl. III notárskej zápisnice). Dohodnutá kúpna cena bola ako vyplýva z riadne spísanej a overenej notárskej zápisnice zaplatená nasledovne: Dohodnutá kúpna cena za predmet prevodu, tak ako je uvedené v bode II, tejto zmluvy, činí 450.000,- eur (štyristo päťdesiattisíc eur), ktoré sa kupujúca zaväzuje vyplatiť predávajúcemu takto: - a) časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 177.700 eur (jednosto sedemdesiatsedemtisíc sedemsto eur) kupujúca uhradila predávajúcemu po podaní návrhu vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva č. reg. 001/455205/23-001/000 zo dňa 21. 7. 2023 k predmetu prevodu v prospech G., K. na zabezpečenie hypotekárneho úveru (...) a pred podpisom tejto kúpnej zmluvy. Predávajúci svojim podpisom potvrdzuje prevzatie tejto časti kúpnej ceny. b) ostávajúca časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300 eur (dvestosedemdesiatdvatisíctristo eur) sa kupujúca zaväzuje uhradiť predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru peňažným ústavom G., K. v dvoch častiach takto: časť vo výške 61.300 eur (šesťdesiatjedentisíc tristo eur) sa zaväzuje uhradiť na účet predávajúceho IBAN E. XXXX XXXX XXXX E. XXXX vedený v E. E., K., po splnení podmienok na poskytnutie úveru kupujúcej; časť vo výške 211 000 eur (dvestojedenásť tisíc eur) sa zaväzuje uhradiť na vyrovnanie hypotekárneho] úveru predávajúceho v L. K.. Predávajúci ako dlžník žalobkyne síce previedol nehnuteľnosti na svoju sestru, avšak urobil tak odplatne a do svojho majetku nadobudol ekvivalentné finančné prostriedky, z ktorých sa žalobkyňa mohla uspokojiť. Po odpočítaní úhrady hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K. zostalo v majetku predávajúceho dostatok finančných prostriedkov na pokrytie dlhu voči žalobkyni. Žalovaná v súčasnosti síce pracuje v zahraničí, ale plánuje sa do Slovenskej republiky vrátiť a to najmä z dôvodu, aby doopatrovala svoju mamu, ktorá v predmetnom rodinnom dome žije. Poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru nebol žalobca (I. M. K.) aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zaplatenie voči spoločnosti NORTH EAST s.r.o. a teda je sporná i jej aktívna vecná legitimácia v prerokúvanej veci. Ako žalobca sám uviedol v žalobe, v zmysle Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona uzatvorenej medzi žalobcom a NDF II (National Development Found) bolo a je postavenie NDF II v predmetných právnych vzťahov ručiteľské v zmysle § 308 Obchodného zákonníka. Tým, že NDF II, ako ručiteľ, splnil záväzok pôvodného dlžníka spoločnosti NORTH EAST s. r. o. vo výške 51 000, 98 eur, nadobudol NDF II v zmysle § 308 ObZ voči nemu a následne voči predávajúcemu (ako ručiteľovi NORT EAST s.r.o.) práva veriteľa a pôvodný veriteľ - žalobca, tieto práva, vrátane práva vymáhať pohľadávku v celej výške 60.811,99 eur, stratil. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani dojednanie, ktoré Dohoda o záručnom nástroji antikorona obsahuje ohľadne postavenia žalobcu pri vymáhaní nároku NDF II voči predávajúcemu a pôvodnému dlžníkovi, nakoľko ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa ručenia majú kogentný charakter a teda sa od nich nemožno odchýliť zmluvným dojednaním a predmetné dojednanie nemá ani charakter splnomocnenia. V prerokúvanej veci chýba splnenie základnej podmienky pre rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu, a to existencia ukracujúceho úkonu. Ako vyplýva zo žalovanou predložených dôkazov napadnutá kúpna zmluva nebola ukracujúcim právnym úkonom, na jej základe predávajúci reálne nadobudol dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie pohľadávky žalobcu. S ohľadom na uvedené žiadala žalovaná žalobu zamietnuť. 4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 2.10.2024 poukázal na to, že žalovaná v rámci svojej obrany, že išlo o ekvivalentný právny úkon, ničím nepreukázala zaplatenie prvej časti kúpnej zmluvy vo výške 177.700,- eur. Ako vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, dôkazné bremeno preukázania ekvivalentného plnenia zaťažuje žalovanú ako nadobúdateľa majetku ukracujúcim právnym úkonom. Je to teda žalovaná, ktorá je povinná preukázať, že táto časť kúpnej ceny bola reálne uhradená, pričom na preukázanie tejto skutočnosti nepostačuje vyhlásenie predávajúceho (brata žalovanej) v kúpnej zmluve. Aj rozhodovacia súdna prax sa ustálila v tom, že o ekvivalentný úkon ide iba vtedy, ak za prevedené veci dlžník naozaj – reálne – dostal obvyklú cenu. V konaní preto musí byť bezpečne preukázaný záver, a to nie odkazom na znenie odporovateľného právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžníkovi ušlo, skutočne nadobudol dlžník iné plnenie, ktoré má ekvivalentnú hodnotu. Poukázal pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.08.2011, sp. zn.: 30 Cdo 4254/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Cdo/3/2023 zo dňa 29.04.2024.

Je teda nevyhnutné vychádzať z toho, že dlžník za ušlý majetok obdržal len druhú a tretiu časť kúpnej ceny, spolu vo výške 272.300,- eur, čiže protihodnotu, ktorú nemožno považovať za ekvivalentnú hodnotu prevádzaných vecí. Aj keby prvá časť kúpnej ceny vo výške 177.700,- eur bola reálne dlžníkovi vyplatená, čo žalovaná nepreukázala, aj v takomto prípade by prevod nehnuteľností naďalej napĺňal znaky odporovateľného právneho úkonu. Pozícia veriteľa sa môže podstatne zhoršiť aj v prípade, ak síce dlžník za prevádzaný majetok navonok dostane ekvivalentnú náhradu, avšak skladba, resp. štruktúra majetku dlžníka sa zmení takým spôsobom, že sa pohľadávka veriteľa stane nevymožiteľnou. Ukrátenie veriteľa je potrebné v prvom rade posudzovať z hľadiska postavenia veriteľa a nie zmenšenia majetku dlžníka - ako dlhodobo uvádza aj súdna prax. Ak totiž pohľadávka veriteľa nebude uspokojená z hodnoty nehnuteľnosti, ale z hodnoty peňažných prostriedkov, hodnoty týchto dvoch majetkových zložiek dlžníka vykazujú odlišné kvantitatívne (ale aj kvalitatívne) znaky. Rozdiel je predovšetkým v trvajúcej hodnote nehnuteľného majetku, s ktorou je spojená vyššia miera istoty pre veriteľa, že dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky. Trvajúca hodnota nehnuteľného majetku súvisí aj s lepšou dostupnosťou tohto majetku zo strany veriteľa pri uspokojení svojej pohľadávky. Dlžník totiž nemôže len tak utiecť a s nehnuteľným majetkom sa ukryť, či takýto majetok jednoducho utratiť alebo premrhať, či sa tak tváriť. Jednoznačne preto možno konštatovať, že postavenie veriteľa sa v takom prípade z hľadiska právnej istoty a možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky oslabuje. Pre posúdenie právneho úkonu ako ukracujúceho je tak potrebné prihliadať tiež na to, či dlžník použil nadobudnuté protiplnenie na splnenie svojich záväzkov, ponúkol nadobudnuté prostriedky na uspokojenie svojich veriteľov alebo či tieto premrhal, odcudzil, stratil a pohľadávka veriteľa tak zostala neuspokojená. Osobitne to potom platí v prípade právneho úkonu medzi súrodencami – blízkymi osobami, čo je aj tento prípad, kedy sa ukrátenie prezumuje. Hoci žalovaná tvrdí, že dlžník – jej brat – mal za prevedené nehnuteľnosti dostať primerané protiplnenie, ktoré mal výlučne pre svoju spotrebu, je nesporné, že toto nepoužil na uspokojenie svojich záväzkov voči žalobcovi, a to ani len čiastočne. Naopak, je zjavné, že ak aj obdržal primerané protiplnenie (čo nebolo preukázané), toto buď premrhal alebo skrýva, čím v kontexte vyššie uvedeného dochádza ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka a k oslabeniu pozície veriteľa. Tak v jednom prípade – keď prostriedky v skutočnosti neobdržal, ako aj v druhom prípade – keď ich obdržal ale ich nepoužil na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi, je naplnená skutková podstata odporovateľnosti právneho úkonu. Napriek tomu, že mal toto plnenie prijať, v prebiehajúcej exekúcii na majetok dlžníka sa toto plnenie nepodarilo postihnúť. Už ale samotná skutočnosť, že táto protihodnota v tej časti, ktorá nemala byť použitá na úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ale bola uhradená dlžníkovi v hotovosti, neexistuje je potvrdením, že sa jednalo o odporovateľný právny úkon, či už z dôvodu, že sa jednalo o prevod bez primeraného protiplnenia alebo z dôvodu transformácie majetku, ktoré zhoršuje vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa. Pokiaľ žalovaná spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu a tvrdí, že stratil oprávnenie vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi plnením osobitného ručiteľa, ide o námietku účelovú a toto tvrdenie bolo prekonané vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.07.2023, vo veci sp. zn.: 31Up/1181/2023, ktorý tak voči ručiteľovi (dlžníkovi - bratovi žalovanej), ako aj pôvodnému obligačnému dlžníkovi nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023. Voči dlžníkovi tak aktuálne žalobca disponuje právoplatne judikovanou pohľadávkou vo výške 59.641,46 eur s príslušenstvom, v dôsledku čoho považuje túto námietku nedostatku aktívnej legitimácie za nedôvodnú. Aj táto skutočnosť v zmysle vyššie uvedeného preukazuje oslabenie pozície veriteľa dlžníka v dôsledku prevodu nehnuteľností. Napriek vydaniu platobného rozkazu sa totiž dlžník voči nárokom žalobcu nijako nebránil, no zároveň tieto ani len v časti nesplnil. To aj napriek tomu, že podľa žalovanej mal disponovať dostatočným majetkom, ktorý mal nadobudnúť predajom nehnuteľností. Poukázal na časový aspekt celej transakcie, keď k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 21.07.2023, čiže len tri dni pred vydaním platobného rozkazu (dňa 24.07.2023) a teda v čase, kedy už dlžník očakával, že ho súd zaviaže na plnenie záväzku voči našej spoločnosti, ktorý nikdy nepoprel. Sumou 177.700,- eur v hotovosti mal disponovať už dňa 21.07.2023 – „pred podpisom kúpnej zmluvy“, čiže práve tri dni pred vydaním a odoslaním platobného rozkazu na jeho adresu. Ak teda nehnuteľnosti nepredával s cieľom získať prostriedky práve na uspokojenie pohľadávky žalobcu, jeho zámerom bola kvantitatívna zmena majetku s cieľom ľahšie unikať a vyhýbať sa tak splneniu svojho záväzku. 5. Žalovaná vo vyjadrení z 12.11.2024 uviedla k tvrdeniam žalobcu ohľadne motívu žalovanej a predávajúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, že k predaju nehnuteľnosti došlo z dôvodu nesplácania hypotekárneho úveru od L. predávajúcim, z dôvodu jeho platobnej neschopnosti. Uvedené je preukázateľné z LV XXXX kat. úz. F., kde sa v poznámke zo dňa 20.03.2023 poznamenáva Oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom L. N. M. K.. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by nedošlo k predaju nehnuteľnosti žalovanej a úhrade dlhu z hypotekárneho úveru, došlo by k výkonu záložného

práva dražbou nehnuteľnosti bankou. Motiváciou predávajúceho k uzatvoreniu kúpnej zmluvy tak bola predovšetkým skutočnosť, aby zabezpečil vyplatenie hypotekárneho úveru a nedošlo k výkonu záložného práva a zároveň sa zabezpečila možnosť zachovania nehnuteľnosti, v ktorej býva mama predávajúceho v rodine. Neexistuje judikatúra z ktorej by vyplýval zákaz prevodu nehnuteľnosti v situácii, kedy má osoba voči inej osobe dlh. V judikatúre najvyššieho i ostatných súdov prevláda názor, že pokiaľ následkom dlžníkovho právneho úkonu nebolo zmenšenie jeho majetku, pretože za prevedené majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu alebo mu bola za ne inak poskytnutá primeraná náhrada, nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Prevažujúci názor je založený na tesnom prepojení medzi ukrátením veriteľa a zmenšením majetku dlžníka, resp. podmienkou ukrátenia veriteľa je zmenšenie majetku dlžníka. K ukráteniu pohľadávky veriteľa v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka nedôjde tiež vtedy, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Žalobcom uvedený judikát krajského súdu v Trnave je považovaný i v odbornej literatúre za exces, ktorý nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, došlo by k predaju nehnuteľnosti formou verejnej dražby výkonom záložného práva v prospech L. a predávajúci by už naďalej disponoval taktiež len finančnými prostriedkami. Poukázala na absenciu jednej zo základných podmienok úspešnosti žaloby o neúčinnosť právneho úkonu a to úmyslu in fraudem creditoris. Žalovaná hodnoverne preukázala, že predávajúci prijal na účet sumu 61.300,- eur. Pohľadávka žalobcu voči predávajúcemu je vo výške 59.641,46 eur. Žalobca tak mohol uspokojiť svoju pohľadávku z uvedených finančných prostriedkov a z tohto hľadiska je irelevantné, ako naložil predávajúci z finančnými prostriedkami presahujúcimi uvedenú sumu. Z právneho hľadiska je relevantné len to, že predávajúci preukázateľne nadobudol finančné prostriedky vo výške zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu. Vyvodzovať úmysel ukrátenia veriteľa zo skutočnosti, že k prevodu nehnuteľnosti došlo tri dni pred vydaním platobného rozkazu je zavádzajúce - predávajúci predsa nemohol mať a ani nemal vedomosť o tom, že žalobca sa chystá podať, alebo podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Predávajúci býva v J. v podnájme a jeho dcéra nastúpila do prvého ročníka základnej školy v Prešove. Trvalý pobyt má predávajúci a jeho rodina naďalej v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy, nakoľko vlastník prenajímaného bytu nedal predávajúcemu súhlas k nahláseniu trvalého pobytu. Tvrdenia žalobcu o konaní predávajúceho sú zavádzajúce a v rozpore so skutočnosťou. Predávajúci ako dlžník žalobkyne síce previedol nehnuteľnosti na svoju sestru, avšak urobil tak odplatne a do svojho majetku nadobudol ekvivalentné finančné prostriedky, z ktorých sa žalobkyňa mohla uspokojiť. 6. Žalobca vo vyjadrení z 23.1.2025 uviedol, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (zo dňa 18.11.2014, vo veci sp. zn.: 23Co/374/2013) je považované za exces, tak tento záver už v súčasnosti neplatí. Práve naopak, závery, ku ktorým dospel Krajský súd v Trnave, už boli opakovane potvrdené v rozhodovacej praxi viacerých súdov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.09.2022 vo veci 31CoKR/1/2022. V tomto uznesení súd uviedol (39. bod), že pri odporovateľných právnych úkonoch je potrebné skúmať najmä faktické protiplnenie uskutočneného právneho úkonu, aby sa dalo vylúčiť, resp. potvrdiť ukrátenie veriteľa. Súčasne príkladom poukázal na konkrétne rozhodnutia, v ktorých súdy dospeli k rovnaným záverom, a to vyššie označené uznesenie Krajského súdu v Trnave, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.11.2020, sp. zn.: 3Obdo/31/2020, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.04.2010, sp. zn.: 29Cdo/4886/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.03.2015, sp. zn.: 21Cdo/1508/2014. Taktiež súd v totožnom bode uviedol, že za zmenšenie majetku dlžníka, resp. ukrátenie veriteľa, je na účely odporovateľnosti právneho úkonu potrebné zaradiť aj takú zmenu majetku dlžníka, ktorá síce nepredstavuje zníženie hodnoty majetku dlžníka v peňažnom vyjadrení (napr. zmena nehnuteľnosti na peniaze, či peňažnú pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny), ak takáto zmena skladby majetku dlžníka spôsobí, že skutočne zostane veriteľova pohľadávka ukrátená. Zároveň súd uviedol, že obdobný právny názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 27.10.2021, vo veci sp. zn.: 5Obdo/84/2020. V bode 43. a 46. ďalej súd poukázal na to, že skutočnosť, či úpadca (resp. dlžník) za predmetné nehnuteľnosti dostal zodpovedajúcu náhradu (hodnotu), nemôže zostať bez povšimnutia ani to, či a v akej výške žalovaní dosiaľ dlžníkovi uhradili určenú kúpnu cenu a či bezprostredne nehrozí (ak už nenastalo) premlčanie zaplatenia zostávajúcej časti kúpnej ceny. Rovnako konštatoval (v bode 44.), že v konaní o odporovacej žalobe musí byť záver, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžníkovi ušlo, nadobudol iné plnenie, ktoré má skutočne ekvivalentnú povahu. Obdobný názor mal podľa súdu vysloviť aj Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 05.03.2008, sp. zn.: 30Cdo/2435/2006. Neobstojí argument žalovanej, že žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku z tretej časti kúpnej ceny vo výške 61.300,- eur. Žalovaná totiž v rámci svojej obrany pracuje výlučne s istinou pohľadávky a úplne

opomína jej príslušenstvo. Pohľadávka voči dlžníkovi ku dňu 21.07.2023 bola vo výške 69.373,80 eur, čo značne presahuje sumu vo výške 61.300,- eur, ktorú mal dlžník dostať ako odplatu v rámci prevodu nehnuteľností. Podľa kúpnej zmluvy mala byť prvá časť kúpnej ceny vo výške 177.700,- eur poskytnutá do rúk dlžníka (ručiteľa) po podaní návrhu na vklad záložného práva – pred uzavretím samotnej kúpnej zmluvy (čl. III., písm. a) notárskej zápisnice s kúpnou zmluvou). O tom, čo vlastne s týmto obnosom prostriedkov urobil brat žalovanej sa táto nikde nezmieňuje. Dlžník tak evidentne premrhal alebo ukryl sumu nielen 61.300,- eur, ale dokonca 239.000,- eur. Žiadnu časť z toho nepoužil na úhradu svojich záväzkov. Nie je nám zrejmé prečo sa vlastne žalovaná vyjadruje iba k sume 61.300,- eur, pokiaľ reálnou odplatou mala byť aj ďalšia suma vo výške 177.700,- eur. Je tu teda podozrenie, že išlo o fiktívnu časť kúpnej ceny. Za účelové považuje žalobca vyhlásenie, že dlžník (predávajúci) nemohol mať vedomosť o tom, že žalobca sa chystá podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Dlžník totiž bez akýchkoľvek pochybností musel vedieť a vedel o pohľadávke, ktorú evidujeme voči jeho spoločnosti (ide o ovládajúcu osobu), omeškaní spoločnosti, ako aj o svojom ručiteľskom záväzku. Pokiaľ by nedošlo k predaju nehnuteľností žalovanej a úhrade dlhu z hypotekárneho úveru, došlo by k výkonu záložného práva bankou (L., K.). Naopak, platí, že práve v takom prípade by sa nehnuteľnosti predali za ich reálnu cenu, pričom dražobník by bol povinný výťažok dražby po uhradení nákladov dražby a uspokojení pohľadávok záložného veriteľa odovzdať dlžníkovi. V takom prípade by teda dlžník za nehnuteľnosti nadobudol reálnu protihodnotu a výťažok dražby, z ktorého by sa následne mohli uspokojiť jeho veritelia. V tomto prípade je však sporné, či dlžník za prevod nehnuteľností dostal ekvivalentnú protihodnotu, nakoľko žalovaná vyplatenie celej v kúpnej zmluve uvedenej ceny doposiaľ nepreukázala a zjavne ani nevie preukázať. Práve takýto postup dlžníka a žalovanej vzbudzuje dôvodné podozrenie, že týmto chceli zmariť uspokojenie ostatných veriteľov, vrátane žalobcu okrem L., K. ako záložného veriteľa. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami sporu, prílohami žaloby, a to Zmluvou o splátkovom úvere Businessúver Expres č. 8080152791 zo dňa 24.9.2020 a dohodou o ručení uzavretou podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka s prílohami, Žalobou z upomínacieho konania a Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 31Up/1181/2023 zo dňa 24.7.2023 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F., č. XXXX, k.ú. F., č. XXXX, k.ú. F., č. XXXX, k.ú. F., Kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice č. N 162/2023, Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, Oznámením o stave exekučného konania z 5.4.2024, Vyjadrením žalovanej k žalobe z 26.7.2024 s prílohami – výpisom z bankového účtu bezhotovostný vklad z 24.7.2023, znaleckým posudkom č. 74/2023, notárskou zápisnicou N 162/2023, Nz 19851/2023, Vyjadrením žalobcu z 2.10.2024 spisu s prílohou – oznámením o stave exekučného konania z 5.4.2023, Vyjadrením žalovanej z 12.11.2024 s prílohou – výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. F. z 17.3.2023, Vyjadrením žalobcu z 21.3.2025 s prílohou – oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti z 2.3.2023, Vyjadrením žalovanej z 12.3.2025, Správou Okresného úradu, katastrálny odbor z 23.4.2024, s prílohami – výpismi z listu vlastníctva a kópiami originálov listov vlastníctva č. XXXX, L. XXXX, L. XXXX K. L. XXXX, k.ú. F., Vyjadrením žalobcu z 30.4.2024 a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Žalovaná v podaní z 12.3.2025 navrhla vypočuť C. D. , avšak na pojednávaní dňa 27.3.2025 prostredníctvom vzala tento návrh na vykonanie dôkazu späť. 9. Zo zmluvy o splátkovom úvere BusinessÚver Expres č. 8080152791 zo dňa 24.09.2020 je zrejmé, že žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou NORTH EAST, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, IČO: 46 124 969 ako dlžníkom podľa ustanovení §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka zmluvu o splátkovom úvere č. 808015279, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 84.000,eur. Dohodou o ručení uzavretou podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola súčasťou predmetnej úverovej zmluvy, zaručil sa za predmetný úver C. D., bytom J. H. XXXX/XX, XXX XX J., nar. XX.XX.XXXX, v zmluve označovaný ako ručiteľ, prípadne „garant“ pre účely úverových podmienok. 10. Žalobca si žalobou z 30.6.2023 na Okresnom súde Banská Bystrica uplatnil proti spoločnosti NORTH EAST, s.r.o., IČO: 46 124 969 a C. D., nar. XX.XX.XXXX nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 8080152791 zo dňa 24.09.2020 na zaplatenie sumy 59.641,46 eur s prísl. 11. V konaní, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 31Up/1181/2023 bol vydaný Platobný rozkaz dňa 24.07.2023, ktorým súd zaviazal ako žalovaného v 1. rade dlžníka spoločnosť NORTH EAST, s.r.o., a ako žalovaného v 2. rade ručiteľa C. D. na zaplatenie sumy 59.641,46 eur spolu s ďalším príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

25.08.2023, čo vyplynulo z Doložky právoplatnosti a vykonateľnosti Okresného súdu Banská Bystrica z 20.9.2023. 12. Ako vyplýva zo žalobcom predloženej kúpnej zmluvy č. N 162/2023, Nz 19851/2023, dňa 21.07.2023 bola uzatvorená medzi C. D., bytom E. XXX/XX, F., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností v kat. úz. F. na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1, parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX v podiele 1/1, rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX, na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX v podiele 1/2, na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX v podiele 1/4, na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX v podiele 1/20. Dohodnutá kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti predstavovala 450.000,- eur (čl.II zmluvy). Podľa čl. II. zmluvy časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 177.700 eur žalovaná ako kupujúca uhradila predávajúcemu po podaní návrhu vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva č. reg. 001/455205/23-001/000 zo dňa 21.7.2023 k predmetu prevodu v prospech G., K. na zabezpečenie hypotekárneho úveru, a to pred podpisom kúpnej zmluvy. Predávajúci svojim podpisom potvrdil prevzatie tejto časti kúpnej ceny. Ostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300,eur sa kupujúca zaviazala uhradiť predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru peňažným ústavom G., K. v dvoch častiach takto: časť vo výške 61.300 eur sa zaviazala uhradiť na účet predávajúceho IBAN E. XXXX XXXX XXXX E. XXXX vedený v E. E., K., po splnení podmienok na poskytnutie úveru kupujúcej a časť vo výške 211.000 eur,- sa zaviazala uhradiť na vyrovnanie hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K.. 13. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané – pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 227 m2, ostatná plocha, pozemku parcely reg. „C“, parc. č.XXXX/XX o výmere 116 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavby – rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX je žalovaná pod poradovým číslom B2 v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, V-1516/2023 zo dňa 08.08.2023 – 184/23. 14. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. bolo zistené, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané – pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere 94 m2, ostatná plocha, je žalovaná pod poradovým číslom B5 v podiele 1/2. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, V-1516/2023 zo dňa 08.08.2023 – 184/23. 15. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. bolo zistené, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané – pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 16 m2, ostatná plocha, pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/ XX o veľkosti 59 m2, ostatná plocha, je žalovaná pod poradovým číslom B6 v podiele 1/4. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, V-1516/2023 zo dňa 08.08.2023 – 184/23. 16. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F. bolo zistené, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú na ňom zapísané – pozemku parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/XX o veľkosti 507 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je žalovaná pod poradovým číslom B17 v podiele 1/20. Titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. Nz 19851/2023 zo dňa 21.7.2023, V-1516/2023 zo dňa 08.08.2023 – 184/23. 17. Pri všetkých vyššie uvedených nehnuteľnostiach je na listoch vlastníctva č. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., v časti tiarch pri žalovanej ako vlastníčke resp. spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností vyznačené záložné právo v prospech spoločnosti G. O. M., K., ICO:31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.07.2023, V-1506/2023 zo dňa 08.08.2023 - 183/23, -184/23. 18. Podľa Oznámenia o stave exekučného konania súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraja Korima z 5.4.2024 bolo zistené, že ručiteľa C. D. je majiteľom dvoch bankových účtov so záporným disponibilným zostatkom, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla a je spoluvlastníkom pozemku

o výmere 57 m2 v podiele 6/60, zapísanom na LV č. XXXX k.ú. F.. Súdny exekútor v závere oznámenia uviedol, že pohľadávka je ťažšie vymožiteľná. 19. Zo Znaleckého posudku č. 74/2023 zo dňa 18. 4. 2023 znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností P. Q. R. vyplýva, že hodnota nehnuteľností, a to pozemkov resp. príslušných spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch parc.č. č. XXXX/XX, L.XXXX/XX, L.XXXX/XX, L.XXXX/XX, L.XXXX/XX, L. XXXX/XX a rodinného domu súpisného čísla XXX v katastrálnom území F. bola stanovená na sumu 418.856,97 eur (419.000,- eur po zaokrúhlení). 20. Z Výpisu z účtu predávajúceho IBAN SK81 XXXX XXXX XXXX S935 6364 vedeného v E. E., K. vyplýva, že dňa 24.7.2023 bol realizovaný na tento účet bezhotovostný vklad v sume 61.300,- eur z účtu E... 21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. z 20.3.2023 vyplýva že v poznámke zo dňa 20.03.2023 sa poznamenáva Oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom L. N. M. K., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36854140 zn: OVRU/25/2023/JH, formou dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z., P-86/2023 - 51/23. 22. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 2.3.2023 vyplýva, že výška pohľadávky žalobcu ako veriteľa k 1.3.2023 predstavovala sumu 62.811,99 eur. Žalobca vyzval na úhradu tejto sumy bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní dlžníka ako aj spoludlžníkov a veriteľov. 23. Žalobca prostredníctvo svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ došlo k právnemu úkonu medzi blízkymi osobami ide o presun dôkaznej povinnosti a presun dôkazného bremena zo strany žalobcu na stranu žalovanej a žalovaná nepreukázala ekvivalentnosť toho plnenia, respektíve, že by došlo k uzatvoreniu ekvivalentného právneho úkonu, pretože nepreukázala výšku časti kúpnej ceny vo výške 177.000,- eur a jej zaplatenie ručiteľovi, pričom potvrdenie zo strany predávajúceho v zmluve nepostačuje. Ak by aj žalovaná preukázala platbu tejto časti kúpnej ceny, aj tak žalobca tento úkon považuje za ukracujúci vo vzťahu k zmene štruktúry majetku, z nehnuteľného majetku na peňažné prostriedky. Ako sa ukázalo aj zo správ od exekútora, okrem nejakého drobného podielu na pozemku, exekútor neeviduje žiaden majetok u ručiteľa. Nie je povinnosťou žalobcu preukazovať, aké konkrétne kroky vykonal, ale je povinnosťou žalovanej preukázať súdu aké konkrétne kroky náležitej starostlivosti vykonala k tomu, aby zistila, či sa nejedná o ukracujúci právny úkon ručiteľa, respektíve, aby aspoň mohla mať vedomosť, či sa nejedná o ukracujúci úkon. Poukázal na samotné konanie ručiteľa, kde ten ak by aj bol prijal sumu 177.000,- eur v hotovosti, respektíve že prijal sumu 60.000 na účet, tak jeho správanie viedlo k tomu, že ku dňu konania exekúcie, týmto majetkom nedisponuje a buď sa ho zbavil alebo ho ukrýva. 24. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že preukázala ekvivalentné plnenie, keďže predložila znalecký posudok, z ktorého vyplynula hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a preukázala vyplatenie kúpnej sumy, ktorá dokonca prevyšovala cenu určenú znaleckým posudkom. Žalovaná nezodpovedá za konanie pán D. po tom, čo mu vyplatila tieto finančné prostriedky, prevzatie finančných prostriedkov vo výške 177.000,- eur vyplýva z notárskej zápisnice, kde je uvedené, že pán D. podpisom tejto notárskej zápisnice potvrdzuje prevzatie týchto finančných prostriedkov. Ako on naložil s tými prostriedkami už nemôže byť prisudzované na ťarchu žalovanej a byť dôkazom nejakého jej úmyslu alebo jej konania, ktoré prispelo k ukráteniu veriteľa. Pokiaľ sa uzatvorí nejaký právny úkon, ktorého primárnym cieľom je uspokojenie jedného veriteľa, tak takýto právny úkon potom nemôže byť odporovaný ďalšími veriteľmi. Úmysel k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bol daný tým, aby nedošlo k výkonu záložného práva a došlo k splateniu tej hypotéky. Pán D. nemal v tom čase dostatok finančných prostriedkov, keďže bol covid a jeho podnikanie vtedy trpelo v dôsledku prijatých opatrení a obmedzení, nebol schopný splácať túto hypotéku a hrozilo, že o túto nehnuteľnosť príde. Pristúpil preto k uzatvoreniu tejto kúpnej zmluvy, pričom žalovaná mala vedomosť o existencii tejto hypotéky a aj s týmto úmyslom pristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pretože chcela túto nehnuteľnosť zachovať v rodine. V tejto nehnuteľnosti bývala a stále býva ich mama. Žalovaná nemala žiadnu vedomosť o tom, aké sú ďalšie podnikateľské aktivity jej brata. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo 2662/99, v ktorom sa uvádza, že odporovateľným nie je v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka taký právny úkon dlžníka, ktorý smeruje

k uspokojeniu iného jeho dlhu než je ten u veriteľa, ktorý podal žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu. 25. Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/20/2024-85 zo dňa 3.5.2024 vyplýva, že súd v tejto veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, na liste vlastníctva č. XXXX, na liste vlastníctva č. XXXX, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2024. 26. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 27. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 28. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 29. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 30. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 31. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 32. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 33. Ako vyplýva z § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 34. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 36. Podľa Čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 37. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáha určenia neúčinnosti voči nemu kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2023, uzatvorenej medzi C. D., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, L. XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F.. Uvedený nárok žalobca odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku voči C. D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 59.641,46 eur spolu s ďalším nevyčísleným príslušenstvom, pričom žalobcov dlžník previedol svoj nehnuteľný majetok, a to rodinný dom a pozemky, respektíve spoluvlastnícke podiely na pozemkoch kúpnou zmluvou na žalovanú. 38. Primárne sa súd musel zaoberať prípustnosťou takejto žaloby, pričom žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu je z procesného hľadiska žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva oprávnenie veriteľa domáhať sa na súde určenia neúčinnosti právnych úkonov dlžníka. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobcom podaná žaloba je z procesného hľadiska prípustná. 39. Ustanovenie § 42b ods. 1 OZ rieši otázku aktívnej legitimácie v konaní o odporovacej žalobe. Aktívnou vecnou legitimáciou v súdnom procese sa rozumie oprávnenie strán vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je teda veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku (pozri Rc 12/1998). Uvedené je v danom prípade splnené, žalobca preukázal, že je veriteľom, ktorý má vymáhateľnú pohľadávku (k otázke vymáhateľnej pohľadávky pozri v odsekoch nižšie). 40. Na odporovaciu žalobu (§ 42a OZ) je aktívne vecne legitimovaný len ten, kto mal voči dlžníkovi pohľadávku v dobe, kedy bol urobený odporovaný právny úkon, a to i nesplatnú pohľadávku alebo pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť v budúcnosti. Pohľadávka voči dlžníkovi pritom nemusí byť v tejto dobe ešte vymáhateľná; z hľadiska vecnej legitimácie na odporovaciu žalobu stačí, aby bola pohľadávka voči dlžníkovi vymáhateľná aspoň v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe (Rc 64/2002). Stačí, aby pohľadávka existovala v čase, kedy sa dlžník zbavoval majetku. Nezáleží na tom, či je táto pohľadávka splatná alebo nesplatná, podmienená alebo dokonca budúca. Podmienkou aktívnej legitimácie je, že veriteľ bol ukrátený v možnosti uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníka a musí existovať najneskôr v čase, keď súd rozhoduje o odporovacej žalobe (§ 217 ods. 1 CSP). Súd bude teda skúmať otázku, či určitý úkon dlžníka ukrátil alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa toho, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša veriteľ. 41. Žalujúci veriteľ preukáže v konaní o odporovacej žalobe okrem iného existenciu vymáhateľnej pohľadávky právoplatným rozsudkom ukladajúcim žalovanému dlžníkovi predmetnú platobnú povinnosť, ktorá tak pre žalobcu predstavuje prisúdenú peňažnú pohľadávku voči žalovanému. Takýmto rozhodnutím môže byť iste aj právoplatný rozsudok pre uznanie (Ro NS ČR z 27. 5. 2010, sp. zn. 30 Cdo 3832/2009). 42. Žalobca v tomto konaní o odporovacej žalobe preukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky právoplatným platobným rozkazom, ktorým bola jeho dlžníkovi a ručiteľovi uložená platobná povinnosť, ktorá predstavuje žalobcovi prisúdenú peňažnú pohľadávku. 43. Zo skutočností žalobcom v tomto konaní ma súd jeho aktívnu vecnú legitimáciu za preukázanú, nie je úlohou súdu, aby vlastnou činnosťou vyhľadával ďalšie dôkazy , ktoré by túto aktívnu vecnú legitimáciu

spochybňovali. Pokiaľ takéto skutočnosti tvrdí v konaní žalovaná, je povinná na preukázanie svojich tvrdení aj navrhovať (označiť) dôkazy, ktoré má súd vykonať. K uvedenému však v tomto konaní nedošlo, žiadnu procesnú aktivitu strana žalovanej v tomto smere nevykonávala. Pokiaľ žalovaná spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na stratu oprávnenia vymáhať pohľadávku proti dlžníkovi plnením osobitného ručiteľa, túto otázku bolo potrebné skúmať v pôvodnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 31Up/1181/2023. V prejednávanej veci, v konaní o odporovacej žalobe, bolo možné sa zaoberať možnosťou splnenia pohľadávky veriteľa, čo však preukázané nebolo. Žalovaná strana v tomto smere ani žiadne dôkazy nenavrhovala. Pokiaľ ide o samotnú existenciu ďalšieho ručenia, resp. ďalšieho osobitného ručiteľa, samotná táto skutočnosť nie je prekážkou, aby sa žalobca domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý realizoval jeden z týchto ručiteľov. 44. Veriteľ je za podmienok uvedených v § 42a OZ oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou, zaviazané (najmä z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa (Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co 300/2011 (BSA, 2012, č. 7 – 8, s. 42). 45. Pasívnu vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon (t. j. na koho bol prevedený dotknutý majetok). Podľa § 42b ods. 3 OZ má odporovacia žaloba smerovať v prvom rade proti osobám, ktoré priamo s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon. Keďže žaloba žalobcu smeruje proti žalovanej, ktorá je osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený a ktorá priamo s dlžníkom dojednala odporovateľný právny úkon, a to kúpnu zmluvu z 21.7.2023, táto podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej bola v danom konaní splnená. 46. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42a ods. 2 OZ nemožno vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať odplatné právne úkony (napr. kúpnu zmluvu) (porovnaj Článok z www.epi.sk: Eurokódex komentár k § 42a [Odporovateľnosť] zákona 40/1964 Zb.) 47. V konaní o odporovateľnosti právneho úkonu je účastníkom konania na strane žalovaného osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon, a nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku (Ro NS ČR z 3. 10. 2007, sp. zn. 30 Cdo 2684/2007). 48. Osoba blízka dlžníkovi (ručiteľovi), ktorou je v danom prípade žalovaná ako sestra ručiteľa, sa môže v zmysle § 42 ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vynaložila starostlivosť k spoznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Je na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dôkazy, z ktorých vyplýva, že boli naplnené uvedené podmienky obrany proti odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Týmito skutočnosťami, ako aj otázkou odplatnosti kúpnej zmluvy z 21.7.2023 sa bude súd zaoberať nižšie. 49. V konaní bolo preukázané že dňa 21.07.2023 bola uzatvorená medzi C. D. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností v kat. úz. F. na liste vlastníctva č. XXXX v podiele 1/1, vrátane rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX, ďalej nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/2, nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/4 a nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 1/20. V zmysle predmetnej zmluvy dohodnutá kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti predstavovala 450.000,- eur. Časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 177.700 eur mala byť podľa tejto zmluvy žalovanou uhradená predávajúcemu pred podpisom kúpnej zmluvy, čo predávajúci v zmluve svojim podpisom potvrdil. Ostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300,- eur sa žalovaná zaviazala uhradiť predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru v dvoch častiach tak, že časť vo výške 61.300 eur sa zaviazala uhradiť na účet predávajúceho (o čom predložila v priebehu konania potvrdenie na č.l. 117 spisu) a časť kúpnej ceny vo výške 211.000 eur,- sa zaviazala uhradiť na vyrovnanie hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K.. Samotné uzavretie tejto zmluvy nebolo v konaní spornou skutočnosťou. Nespornou skutočnosťou bolo v konaní aj to, že žalovaná je sestrou

predávajúceho C. D., čo sama potvrdila vo vyjadrení k žalobe z 26.7.2024, teda v prípade žalovanej sa jedná o osobu blízku vo vzťahu k predávajúcemu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. 50. Zároveň bolo preukázanou a nespornou skutočnosťou v konaní, že žalovaná je vlastníčkou v žalobe označených nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX v kat. úz. F. resp. spoluvlastníckych podielov na nich. 51. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou NORTH EAST, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, IČO: 46 124 969 ako dlžníkom podľa ustanovení §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka zmluvu o splátkovom úvere č. 8080152791, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru dlžníkovi v sume 84.000,- eur. Na základe Dohody o ručení, ktorá bola súčasťou predmetnej úverovej zmluvy, sa za predmetný úver zaručil C. D., nar. XX.XX.XXXX ako ručiteľ. 52. Žalobca si žalobou z 30.6.2023 na Okresnom súde Banská Bystrica uplatnil proti spoločnosti NORTH EAST, s.r.o., IČO: 46 124 969 a C. D., nar. XX.XX.XXXX nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 8080152791 zo dňa 24.09.2020 na zaplatenie sumy 59.641,46 eur s príslušenstvom. Platobným rozkazom sp. zn.: 31Up/1181/2023 zo dňa 24.07.2023 Okresný súd Banská Bystrica zaviazal ako žalovaného v 1. rade dlžníka spoločnosť NORTH EAST, s.r.o., a ako žalovaného v 2. rade ručiteľa C. D. na zaplatenie sumy 59.641,46 eur spolu s ďalším príslušenstvom. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023. 53. Súd sa ďalej zaoberal všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti, teda predpokladmi subjektívneho odporového práva veriteľa. 54. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. 55. Predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu je súčasné splnenie podmienok: existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu; ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu konaním dlžníka (ručiteľa), alebo ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou; k ukracujúcemu konaniu dlžníka (ručiteľa) došlo v posledných troch rokoch; právny úkon bol vykonaný medzi dlžníkom (ručiteľom) a osobou jemu blízkou (alebo v prospech blízkej osoby). Dôkazné bremeno týkajúce sa týchto okolností ťaží veriteľa. Pokiaľ veriteľ dôkazné bremeno na tieto okolnosti unesie, zákon poskytuje možnosť druhej strane preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 56. Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní (porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 1VCdo/1/2022 z 17.05.2022). Táto pohľadávka musí existovať aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v dobe, kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu. 57. V danom prípade žalobca disponuje exekučným titulom, a to Platobným rozkazom sp. zn. 31Up/1181/2023 zo dňa 24.07.2023, ktorým Okresný súd Banská Bystrica zaviazal dlžníka ako žalovaného v 1. rade a ručiteľa C. D. ako žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 59.641,46 eur spolu s ďalším príslušenstvom, ktorý platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.08.2023. Žalobca ďalej preukázal, že túto pohľadávku si uplatňuje proti dlžníkovi a ručiteľovi v exekučnom konaní ( Oznámenie o stave exekučného konania súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraja Korima sp.zn. 409EX/1015/23). Je zrejmé, že exekučným titulom priznanú pohľadávku si žalobca ako veriteľ vymáha, nebolo preukázané, že by došlo k jej splneniu alebo by inak zanikla, čím žalobca uniesol dôkazné bremeno o tomto predpoklade odporovateľnosti. Žalovaná ani žiadne dôkazy v tomto smere nenavrhovala a napriek spochybneniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žiadnu ďalšiu procesnú aktivitu na preukázanie tvrdených skutočností nevyvíjala.

58. Pokiaľ ide o lehotu na uplatnenie odporového práva, aj tento predpoklad úspešného odporovania právneho úkonu bol v danom prípade splnený. 59. Na podanie odporovej žaloby je implicitne stanovená trojročná hmotnoprávna prekluzívna lehota, počítaná od momentu uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu dlžníka. Na uplatnenie subjektívneho odporového práva je stanovená trojročná objektívna hmotnoprávna lehota, počítaná od momentu, keď došlo k uzavretiu odporovateľného právneho úkonu medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou. Pokiaľ nastávajú vecnoprávne účinky odporovateľného úkonu až v nadväznosti na ďalšiu právnu skutočnosť (napr. právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho či iného vecného práva do katastra nehnuteľností), začína trojročná lehota plynúť od tejto právnej skutočnosti. Keďže ide o lehotu hmotnoprávnu, na jej zachovanie je nevyhnutné, aby bol najneskôr v posledný deň lehoty odpor uplatnený na súde a tým začaté konanie o určenie neúčinnosti ukracujúceho právneho úkonu dlžníka. Na márne uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty prihliada súd ex offo a oneskorene podanej žalobe nemôže vyhovieť (Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, Beck online, s. 345 - 362: F. Sedlačko, M. Števček). 60. Predmetom odporovanie je kúpna zmluva z 21.7.2023, pričom odporovacia žaloba bola na súde podaná dňa 18.4.2024. Za týchto okolností nemohlo dôjsť k zániku práva žalobcu a žaloba bola podaná v rámci plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. 61. Tiež bolo preukázané, že právny úkon bol vykonaný resp. kúpna zmluva z 21.7.2023 bola uzavretá medzi ručiteľom C. D. a osobou jemu blízkou (alebo v prospech blízkej osoby), a to žalovanou ako sestrou ručiteľa, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná (vyplýva však aj z lustrácie v REGOB vykonanej súdom dňa 19.4.2024). 62. V zmysle záverov Ústavného súdu SR v uznesení č.k. II. ÚS 753/2015-41 zo dňa 15.06.2015, žalobca uniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ako aj pokiaľ ide o to, že k ukracujúcemu konaniu ručiteľa došlo v posledných troch rokoch a právny úkon bol vykonaný medzi ručiteľom a osobou jemu blízkou. 63. Spornými skutočnosťami zostávajú skutočnosti, či právnym úkonom ručiteľa došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky a či žalovaná ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla poznať, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu. 64. Súd je v danom prípade toho názoru, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, ktorý takto nemá možnosť na základe ručiteľského záväzku uspokojiť svoju pohľadávku. Odporovať možno aj právnym úkonom ručiteľa. Opačný výklad by bol výkladom proti účelu tohto inštitútu, ktorý má chrániť veriteľa pred úkonmi ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok. 65. Veriteľ je za podmienok uvedených v ustanovení § 42a obč. zák. oprávnený odporovať nielen právnym úkonom, ktoré urobil dlžník, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa (porovnaj R (ČR) 52/2000). Zákon výslovne uvádza, že odporovateľnosť dopadá na právne úkony dlžníka. Osobu dlžníka je v tejto súvislosti nevyhnutné stotožniť s akýmkoľvek subjektom, ktorý má voči veriteľovi povinnosť plniť. Odporovať preto možno aj právnym úkonom iných osôb, najmä úkonom ručiteľa, ktorý síce z hľadiska inštitútu ručenia nie je veriteľovým dlžníkom, avšak v režime odporového práva sa na neho bez ďalšieho hľadí ako na dlžníka (Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, Beck online, s. 345 362: F. Sedlačko, M. Števček). 66. Ručiteľ, ktorý je ako tzv. náhradný dlžník už od vzniku ručenia zaviazaný uspokojiť veriteľa (pre prípad, že by ho neuspokojil hlavný dlžník), môže urobiť úmyselné právne úkony in fraudem creditoris, ktorými bude vo svojich dôsledkoch sledovať, aby nemusel splniť svoje povinnosti ručiteľa a aby z jeho majetku veriteľ nebol (nemohol byť) uspokojený; právne úkony v úmysle ukrátiť veriteľa môže urobiť nielen v čase, keď mu ešte nevznikla povinnosť uspokojiť veriteľa, ale aj po tom, čo ho veriteľ dôvodne vyzval, aby splnil pohľadávku (iný záväzok) a či sa má teda splniť uhradzovacia funkcia ručenia (Rc 8/2000).

67. Veriteľ je za podmienok uvedených v § 42a OZ oprávnený odporovať nielen právne úkony, ktoré urobil dlžník, ale aj právne úkony ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zaviazané zákonom uspokojiť pohľadávku veriteľa (Uz NS ČR z 26. 4. 2002, sp. zn. 21 Cdo 1123/2001). 68. ,,Vzhledem k tomu, že ručitel, jemuž vznikla povinnost splnit dluh (jiný závazek), je jak vyplývá z uvedeného - dlužníkem věřitele ve smyslu ustanovení § 42a občanského zákoníku a že věřitel je oprávněn domáhat se po něm splnění celého dluhu, jsou pro posouzení právních úkonů ručitele z hlediska jejich odporovatelnosti významné okolnosti týkající se ručitele a jím učiněných právních úkonů, a nikoli skutečnosti týkající se dlužníka, jehož dluh (závazek) se ručitel zavázal splnit“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.07.2113, 21Cdo/2905/2012, publikovaný v Souboru civilných rozhodnutí a stanovisk NS pod č. 22/2023). 69. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad vzniku subjektívneho odporového práva, a to existencia ukracujúceho právneho úkonu (in fraudem creditoris) medzi ručiteľom a kvalifikovanou treťou osobou, takýmto je v danom prípade kúpna zmluva z 21.7.2023 uzavretá medzi ručiteľom a predávajúcim C. D. a žalovanou ako kupujúcou, ktorá je zároveň sestrou ručiteľa. 70. Podľa názoru súdu súčasná právna úprava nevylučuje možnosť úspešne odporovať aj tzv. ekvivalentným právnym úkonom dlžníka, čo potvrdzuje aj právna doktrína. Najvýraznejšie je to vidno práve pri nehnuteľnom majetku, ktorý je relatívne stabilnou a trvalou majetkovou hodnotou, ktorú dlžník nemôže zakryť ani utajiť, a to s poukazom na nemožnosť presunu nehnuteľnosti, ako aj na evidenciu katastra nehnuteľnosti. Akékoľvek disponovanie s takýmto majetkom je jednoducho sledovateľné. V prípade predaja nehnuteľnosti, nadobudnutá protihodnota potom už žiaden z týchto atribútov nemennosti a ľahkej sledovateľnosti nespĺňa. V danom prípade vyplatená protihodnota (ekvivalent) podľa predložených dôkazov predstavovala zmenenú štruktúru majetku dlžníka, teda z vlastníctva nehnuteľnosti na finančné prostriedky (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.3.2022 sp.zn. 13Cob/81/2021 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/65/2023 z 24. 10. 2024). 71. Dlužníkův majetek se samotnou ekvivalentní směnou nezmenší. V důsledku směny a nějaké další skutečnosti – v uvedených případech šlo o zašantročení nebo utracení peněz – se však může zmenšit ten dlužníkův majetek, který je věřiteli k dispozici při exekuci. Jedině v tomto smyslu lze podle mého názoru hovořit o zmenšení majetku dlužníka jako o podmínce odporovatelnosti. K takto nahlížené podmínce ovšem nelze dodávat, že „odporovatelnými nemohou být nikdy tzv. ekvivalentní právní úkony, při kterých nedochází k objektivnímu zmenšení majetku dlužníka“. Ke zhoršení věřitelova postavení tedy může vést nejen zmenšení celkové hodnoty majetku dlužníka, nýbrž i změna jeho skladby. Zcizení nemovitosti je typickým případem, ale podoby zkrácení ekvivalentními právními úkony nevyčerpává. Může jít o jakoukoliv směnu, po které se zhorší věřitelovo postavení. Jak se říká, záleží na konkrétních okolnostech. Může se stát, že prodej nemovitosti naopak věřitelovo postavení zlepší, neboť peníze, nejsou-li skryty či utraceny, uspokojí věřitele rychleji než nemovitost, která se v exekuci nejprve musí zpeněžit. Zda důsledkem právního úkonu je nebo není zkrácení, se ukáže až ex post.“ (PULKRÁBEK, Z.: Odporovatelnost tzv. ekvivalentních právních úkonů. In: Právní rozhledy č. 21/2009, s. 753. 72. Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy (rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo/2791/1999, 30Cdo/2435/2006a 21Cdo/2426/1999). 73. Pre posúdenie tejto otázky je potrebné vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, pričom skutočnosť, že malo ísť o úkon odplatný sama o sebe nevylučuje, že nešlo o úkon ekvivalentný a ani to, že nešlo o úkon ukracujúci (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/41/2023 z 21. 06. 2023). 74. Žalovaná namietala skutočnosť, že v danom prípade išlo o ekvivalentný právny úkon, ktorý bol realizovaný medzi ňou a jej bratom, nakoľko kúpna cena bola dohodnutá vo výške 450.000,- eur, ktoré

finančné prostriedky boli aj predávajúcemu reálne vyplatené, nakoľko to vyplýva priamo zo zmluvy ( čl.III notárskej zápisnice). Je však nevyhnutné preukázať, že ak išlo o reálne ekvivalentný právny úkon, a práve v konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu (ako v danom prípade kúpnu zmluvu), ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy, dôkazné bremeno zaťažuje v tomto smere žalovanú (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2013 sp.zn. 7Cdo/144/2013). 75. V prejednávanej veci tvrdenia žalovanej, že v prípade predaja nehnuteľností za sumu 450.000,- eur, išlo o ekvivalentný právny úkon, ostali len v rovine tvrdenia a preukázané neboli. 76. Žalovaná síce súdu predložila znalecký posudok, ktorým boli predávané nehnuteľnosti ohodnotené na sumu 419.000,- eur, teda namietala, že došlo k odpredaju predmetných nehnuteľností za trhovú cenu. 77. Tu je však potrebné zdôrazniť, že už len samotným namietaným prevodom vlastníckeho práva sa zhoršilo postavenie žalobcu, keďže ručiteľ preukázateľne nevlastní žiaden nehnuteľný majetok mimo spoluvlastníckeho podielu na malom pozemku (57 m2) v N. F., nevlastní ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, zostatok na jeho dvoch bankových účtoch je záporný, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Nie je tak vlastníkom žiadneho majetku, na ktorý možno zriadiť exekučné záložné právo, resp. vykonať exekúciu jeho predajom. 78. Predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, ktorý takto nemá možnosť na základe ručiteľského záväzku uspokojiť svoju pohľadávku. Možno pritom odporovať aj právnym úkonom ručiteľa, čím sa súd zaoberal vyššie. Opačný výklad by bol výkladom proti účelu tohto inštitútu, ktorý má chrániť veriteľa pred úkonmi ukracujúcimi vymoženie jeho pohľadávok. Kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku ručiteľa, pričom ide o majetok nehnuteľný (rodinný dom, pozemky) a žalobca ako veriteľ musí mať možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z ručenia hoc čo i len v časti (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/59/2022 z 01. 03. 2023). 79. Podstatné je, že daný právny úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa a potom nie je rozhodujúce, či ide o úkon odplatný alebo neodplatný (napr. rozsudok NS SR sp. zn.2Cdo109/2007 zo dňa 27.05.2008, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo101/2017 zo dňa 27.02.2020). Hoci v zásade odporovateľnými by nemali byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, pretože dostáva protiplnenie rovnocennej povahy, musí však ísť o reálne ekvivalentné právne úkony, preto záver, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom musí byť vždy bezpečne preukázaný, a to nie poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy. Súd musí mať teda preukázané, že pokiaľ došlo k transformácii majetku dlžníka takýmto úkonom nedošlo k zhoršeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. 80. Toto v danom prípade preukázané nebolo, nakoľko zo žalobcom predloženého Oznámenia o stave exekučného konania súdneho exekútora Mgr. Ing. Juraja Korima z 5.4.2024 je zrejmé, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nebol zistený žiadny majetok ručiteľa a zároveň sa exekvované nároky nepodarilo doposiaľ vymôcť ani čiastočne. Kúpnou zmluvou tak došlo k transformácii majetku ručiteľa takým spôsobom, že došlo aj k zhoršeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. 81. Nehnuteľný majetok nie je možné jednoducho zatajiť, resp. skryť, ako napr. iný majetok, a keďže evidencia nehnuteľnosti je verejne prístupná, tak veriteľ, (v danom prípade aj exekútor) má možnosť zistiť prevody nehnuteľného majetku a v takomto prípade sa aj relevantne brániť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co/8/2023 z 20.6.2024). 82. Nehnuteľná vec je relatívne trvalou majetkovou hodnotou, ktorú nemôže dlžník ukryť, zatajiť a vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností ani previesť bez toho, aby bolo možné tento prevod a osobu nadobúdateľa ihneď, prípadne spätne identifikovať zo strany veriteľa, resp. exekútora. V prípade jej predaja už inkasovaná kúpna cena žiaden z uvedených atribútov nespĺňa, navyše ak bola zaplatená v hotovosti. Z hľadiska reálneho priebehu exekučného konania na vymoženie pohľadávky veriteľa, ku ktorému inštitút odporovateľnosti teleologicky smeruje, nemožno kvalitu vlastníctva nehnuteľného majetku dlžníkom a inkasovanie kúpnej ceny v minulosti, (pred nie viac ako tromi rokmi) ani len zaradiť do

porovnateľných kategórií. Ekvivalentná odplatnosť právneho úkonu je rozhodne zásadným argumentom proti jeho odporovateľnosti, najmä z hľadiska ukracujúceho charakteru a dopadu účinkov tohto úkonu na reálnu majetkovú sféru dlžníka (zmenšenie majetku). Zároveň však nemožno objektívne prijať záver, že odporovateľné sú výlučne neekvivalentné právne úkony dlžníka. Pokiaľ veriteľ v konaní tvrdí, že došlo k ukráteniu jeho uspokojenia ekvivalentným odplatným právnym úkonom, je povinnosťou súdu vyhodnotiť všetky právne relevantné okolnosti prípadu a predísť schematickému záveru o nedôvodnosti podanej žaloby iba s odvolaním sa na ekvivalentný charakter prevodu (porovnaj Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, Beck online, s. 345 - 362: F. Sedlačko, M. Števček). 83. Pokiaľ by bol dlžník resp. v danom prípade ručiteľ svoj dlh riadne a včas uhradil, žalobca by samozrejme toto konanie neinicioval. Jedným zo základných princípov demokratického štátu a trhového hospodárstva je to, že dlžník svoj dlh uhradí riadne a včas. V danom prípade sa dokonca jedná o judikovanú pohľadávku, ktorú ručiteľ doposiaľ neuhradil a súd má za to, že práve z dôvodu neochoty, resp. neschopnosti uhradiť svoj dlh, realizuje úkony v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. 84. Za daných okolností išlo o prevod nehnuteľností, ktorým ručiteľ zámerne vyňal nehnuteľnosti zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane banky. To všetko v úmysle, aby nehnuteľnosti zostali v jeho rodine. Vo svetle vyššie uvedených skutočností sa javí, že jediným zámerom a účelom prevodu nehnuteľností bolo znemožniť uspokojenie nárokov iných veriteľov, okrem jedného, ktorý mal svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. 85. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že inštitút odporovateľnosti dopadá aj na prípady, keď dlžník zmarí uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že svojim právnym úkonom zvýhodní iného svojho veriteľa, ak zvýhodnenie iného veriteľa má za následok zmenšenie majetku dlžníka bez toho, aby dlžník mal ďalší majetok, ktorý by mohol slúžiť na (plné) uspokojenie (primerane porovnaj Najvyšší súd ČR, sp. zn. 21Cdo 720/2011). 86. V nadväznosti na princípy odporového práva, vymedzené už prvorepublikovou judikatúrou, je nevyhnutné zdôrazniť, že ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie. V čase uskutočnenia odporovateľného úkonu je spravidla dlžník ešte solventný a pohľadávka veriteľa nemusí byť eventuálne ani splatnou, čo však bez ďalšieho nebráni účinnému odporovaniu tomuto úkonu v budúcnosti. Rozhodujúcou je skutočnosť, či za splnenia iných zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného úkonu aktuálne priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky ( v súvislosti s posudzovaním ukracujúceho charakteru právneho úkonu v čase odporovania, nie v čase kedy došlo k odporovateľnému konaniu (uzavretiu kúpnej zmluvy) porovnaj Vážný 10691/1928, tiež Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, Beck online, s. 345 - 362: F. Sedlačko, M. Števček). 87. V danom prípade je však bez ohľadu na vyššie uvedené potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo žalovanou preukázané, že by kúpna zmluva z 21.7.2023 bola aj reálne ekvivalentným právnym úkonom. 88. V zmysle kúpnej zmluvy z 21.7.2023 kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti predstavovala 450.000,- eur. Časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 177.700 eur mala byť podľa zmluvy žalovanou uhradená predávajúcemu pred podpisom kúpnej zmluvy, čo predávajúci v zmluve svojim podpisom potvrdil. Ostávajúcu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 272.300,- eur sa žalovaná zaviazala uhradiť predávajúcemu prostredníctvom poskytnutého hypotekárneho úveru v dvoch častiach tak, že časť vo výške 61.300 eur sa zaviazala uhradiť na účet predávajúceho (o čom predložila v priebehu konania potvrdenie na č.l. 117 spisu) a časť kúpnej ceny vo výške 211.000 eur,- sa zaviazala uhradiť na vyrovnanie hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K.. 89. Žalovaná síce preukázala vyplatenie časti kúpnej ceny v sume 61.300,- eur (bezhotovostným vkladom dňa 24.7.2023) a úhradu časti kúpnej ceny vo výške 211.000 eur,- na vyrovnanie hypotekárneho úveru predávajúceho v L. K. (čo ani nebolo sporným vzhľadom na znenie zmluvy), nepreukázala však vyplatenie časti kúpnej ceny v sume 177.700,- eur priamo ručiteľovi pred podpisom zmluvy. Sama žalovaná preukázala predložením znaleckého posudku cenu prevádzaných nehnuteľností, preto táto ani nebola v konaní sporná. Keďže nebolo v konaní preukázané, že za predmetné nehnuteľnosti

ručiteľ obdržal ekvivalentné protiplnenie, nemožno kúpnu zmluvu z 21.7.2023 považovať za reálne ekvivalentný právny úkon. 90. Samotné vyhlásenie ručiteľa ako predávajúceho v kúpnej zmluve, že obdržal túto časť kúpnej ceny, nie je potvrdením, že táto časť kúpnej ceny bola aj reálne vyplatená. Žalobca preukázal, že majetok ručiteľa po zmenšení v dôsledku kúpnej zmluvy nepostačuje na úhradu jeho pohľadávky (v rámci prebiehajúcej exekúcie), ktorá len na dlžnej istine predstavuje sumu 59.641,46 eur, k čomu je potrebné ešte pripočítať príslušenstvo pohľadávky. Podľa žalobcom predloženého Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie z 2.3.2023, predstavovala pohľadávka žalobcu 62.811,99 eur a podľa vyčíslenia pohľadávky vrátane príslušenstva ku dňu 21.7.2023 v zmysle vyjadrenia žalobcu z 23.1.2025 predstavovala pohľadávka žalobcu 69.373,80 eur, pričom tento dlh naďalej narastá. V prípade kúpnej zmluvy tak nešlo o ekvivalentný právny úkon. Žalovaná totiž v konaní pred súdom nepreukázala, že by suma 177.700,- eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2023 bola reálne uhradená (porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15Co/16/2023 z 16. 01. 2024). 91. Pre záver o ekvivalencii plnení nestačí samotné znenie scudzovacej zmluvy. Súd musí v konaní o odporovacej žalobe konštatovať, že ide o reálne ekvivalentný právny úkon. V tomto konaní musí byť preto záver o tom, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom, vždy bezpečne preukázaný, a to nie poukazom na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy. Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľovej pohľadávky je preto rozhodujúce, aby súd posúdil všeobecnú (obvyklú) cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji vecí (napr. nehnuteľností), a to v čase uzavretia odporovateľnej kúpnej zmluvy (Článok z www.epi.sk: Eurokódex komentár k § 42a [Odporovateľnosť] zákona 40/1964 Zb. 92. Za daných okolností že dokazovanie, ktoré bolo vykonané preukazuje, že predmetný prevodný úkon predstavuje úkon ukracujúci veriteľa na uspokojení pohľadávky. Primárnym predpokladom, že ide o takýto úkon je už to, že v skutočnosti pohľadávka žalobcu doposiaľ nebola uhradená v rámci prebiehajúcej exekúcie. V konaní bolo úlohou žalovanej, aby preukázala, že predmetný prevod neukracuje pohľadávku žalobcu, že túto možno uspokojiť iným spôsobom bez ťažkostí a tento spôsob musí žalovaná aj preukázať, čo sa však v tomto konaní nestalo (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/35/2023 z 26. 09. 2023). 93. V zmysle zákonnej úpravy sa úmysel dlžníka ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa v prípade osôb blízkych dlžníkovi predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nepodarilo, potom sa môže ubrániť odporovacej žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľ dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 864/2000, tiež rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 12Co 145/2007, rozsudok NS ČR z 18. 12. 2008, sp. zn. 21 Cdo 4994/2007). 94. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Zákon od blízkej osoby dlžníka požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka (Ro NS ČR z 15. 9. 2005, sp. zn. 30 Cdo 749/2005). 95. V danom prípade je tak na žalovanej ako osobe blízkej ručiteľovi (sestre ručiteľa), aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhli také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli naplnené

vyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe. Žalovaná musí preukázať, či a ako vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala a že táto činnosť (aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Ak by žiadnu takúto činnosť (aktivitu) v dobe úkonu nevyvinula alebo ak vyvinutá činnosť nepredstavovala náležitú starostlivosť, nemôže sa z toho dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdenie žalovanej ako osobe blízkej ručiteľovi, že vzhľadom na jej pobyt v zahraničí nemala žiadnu vedomosť o jeho podnikateľských aktivitách, nevedela o jeho ďalších dlhoch, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce. Žalovaná nepreukázala, že by v tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorých by mohla ukracujúci úmysel jej brata (ručiteľa) rozpoznať alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Naviac za situácie, kedy ako sama uviedla, vedela o problémoch v podnikaní brata v dôsledku pandémie, vedela, že nemá dostatok finančných prostriedkov na splácanie hypotekárneho úveru v L., K.. Žalovaná vedela o existencii hypotéky a aj neschopnosti brata túto hypotéku splácať a sama potvrdila, že motívom jej konania bolo zachovanie nehnuteľností v rodine, kedy hrozilo, že by brat mohol o nehnuteľnosti prísť. 96. Tvrdenie blízkej osoby, že sa blízka osoba nezaujímala o podnikanie dlžníka, že ju tento o vlastnej podnikateľskej činnosti a jej výsledkoch vôbec neinformoval ani poukaz blízkej osoby na dobré vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi nimi, nenahrádza dôkaz o vynaložení náležitej starostlivosti na poznanie úmyslu dlžníka (Ro NS ČR z 1. 10. 2004, sp. zn. 30 Cdo 808/2004); 97. Podľa súdnej praxe na obranu osoby blízkej dlžníkovi voči odporovacej žalobe veriteľa nepostačuje ani tvrdenie, že blízka osoba nevedela o dlhoch dlžníka a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím právneho úkonu, pretože jej dlžník (napr.) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (Ro NS ČR z 31. 10. 2000, sp. zn. 21 Cdo 864/2000); 98. Na obranu osoby blízkej dlžníkovi voči odporovacej žalobe veriteľa nepostačuje tiež tvrdenie blízkej osoby, že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť, čo je úplne bežná záležitosť (Ro NS ČR z 22. 6. 2006, sp. zn. 21 Cdo 2088/2000 99. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť ak hodnoverným spôsobom preukáže, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala s takou náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka, nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej strany preukázať vynaloženie určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ (R 67/2017). 100. Náležitá starostlivosť vyžaduje určitú aktivitu nadobúdateľa z odporovateľného právneho úkonu k zisteniu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa v čase uzatvárania odporovateľného právneho úkonu. Ak žalovaná poukazuje na skutočnosť, že nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že jej prípadný úmysel brata ukrátiť žalobcu nemohol byť známy, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti, potom vychádzajúc z vyššie uvedeného, uvedené tvrdenie nie je postačujúce pre ubránenie sa odporovacej žalobe. Žalovaná nepreukázala žiadnu takú skutočnosť, ktorá by zodpovedala vynaloženie náležitej starostlivosti z jej strany. 101. Záverom súd sumarizuje, že v danom prípade bolo v konaní preukázané, že žalovaná mala priamu vedomosť o tom, čo je účelom prevodu predmetných nehnuteľností kúpnou zmluvou z 21.7.2023, a to zachovanie nehnuteľnosti v rodine, nakoľko hrozila dražba nehnuteľností jej brata zo strany iného veriteľa (záložného). Uvedené skutočnosti aj sama potvrdila. Žalovaná uviedla, že vedela o finančných problémoch brata v čase prevodu, že nebol schopný uhrádzať splátky hypotekárneho úveru záložnému veriteľovi. Z uvedeného konania je zrejmé motív žalovanej ako aj jej brata ako predávajúceho z kúpnej zmluvy z 21.7.2023 a zároveň ručiteľa, voči ktorému má žalobca judikovanú pohľadávku, uspokojiť záložného veriteľa, aby nedošlo k realizácii dražby. Takýmto postupom došlo k ukráteniu žalobcu, ktorý by sa v prípade realizácie dražby mohol uspokojiť z jej výťažku. Žalovaná nepreukázala, že by vynaložila náležitú starostlivosť vo vzťahu k zisteniu úmyslu jej brata ukrátiť žalobcu ako veriteľa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, sama uvádzala, že sa nezaujímala o podnikateľské aktivity brata, hoci potvrdila, že o jeho finančných problémoch v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaná nepreukázala

tvrdenú ekvivalenciu kúpnej zmluvy z 21.7.2023, nepreukázala reálne vyplatenie časti kúpnej ceny predávajúcemu. Zároveň žalobca preukázal aktuálnu insolventnosť ručiteľa v rámci prebiehajúcej exekúcie. Žalovaná na pojednávaní dňa 27.3.2025 konštatovala aktuálnu insolventnosť brata, keď uviedla, že momentálne nemá dostatočné finančné prostriedky, aby uhradil predmetnú pohľadávku. V týchto súvislostiach bolo potrebné v danom prípade, vzhľadom na konkrétne preukázané skutočnosti, posudzovať aj otázku ekvivalencie odporovateľného právneho úkonu, kedy bol tento realizovaný medzi ručiteľom a jemu blízkou osobou, s jasne určeným zámerom uspokojiť záložného veriteľa a zachovať nehnuteľnosť v rodine, bez ohľadu na možnosť uspokojenia iných veriteľov, vrátane žalobcu. Celé toto konanie ručiteľa a žalovanej, nemôže súd hodnotiť inak, ako konanie v skutočnosti ukracujúce žalobcu v možnosti uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Ak žalovaná tvrdí, že žalobcovi poskytla primeranú náhradu za prevod nehnuteľností (čo nebolo preukázané) a poskytnutím primeranej náhrady nemôže dôjsť k ukráteniu veriteľa, súd musí konštatovať, že reálne v danej veci k takémuto ukráteniu došlo. Žalobca totiž preukázal, že nemá ako v súčasnosti uspokojiť svoju právoplatne priznanú pohľadávku, hoci v majetku ručiteľa boli pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanou nehnuteľnosti v hodnote 419.000,- eur. Nepochybne neuhradením časti kúpnej ceny (nepreukázaním uvedenej skutočnosti v konaní) bola žalovaná tou osobou, ktorá mala jednoznačne z uvedeného právneho úkonu prospech. Je potrebné zdôrazniť, že žalovanou tvrdené preukázanie nadobudnutia finančných prostriedkov bratom vo výške pohľadávky (čo nie je preukázaná skutočnosť, nakoľko pohľadávka žalobcu bola ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy vrátane príslušenstva vyššia ako len suma jej istiny), nie je zároveň preukázaním, že kúpna zmluva bola ako celok reálne ekvivalentným právnym úkonom. Posudzuje sa totiž ekvivalentnosť celého odporovateľného právneho úkonu a tiež je potrebné zdôrazniť, že pre toto konanie je relevantným, že nebyť tohto úkonu, veriteľ by sa z majetku dlžníka ( v danom prípade ručiteľa) mohol aspoň čiastočne uspokojiť (Rc 64/2002). Pokiaľ žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/2662/99, príhodnejším je v tomto konkrétnom prípade a vzhľadom na preukázané skutočnosti, už vyššie súdom cit. judikát, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 720/2011, podľa záverov ktorého inštitút odporovateľnosti dopadá aj na prípady, keď dlžník zmarí uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že svojim právnym úkonom zvýhodní iného svojho veriteľa, ak zvýhodnenie iného veriteľa má za následok zmenšenie majetku dlžníka bez toho, aby dlžník mal ďalší majetok, ktorý by mohol slúžiť na (plné) uspokojenie. Uvedené plne zodpovedá skutkovej situácii zistenej v tomto konaní. 102. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 103. V ostatnom súd poukazuje na to, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 104. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 105. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 106. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 107. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 108. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

109. V danom konaní bol žalobca plne úspešný. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 110. V uznesení Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/20/2024-85 zo dňa 3.5.2024, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v tejto veci, posledným výrokom rozhodol, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej, čo odôvodnil tým, že o tomto nároku na bude rozhodnuté v súlade § 262 ods. 1 CSP v spojení s 354 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 111. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd analogicky s rozhodnutím o trovách konania podľa prechádzajúcich odsekov, a teda žalobca majú vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov nedôkladného opatrenia bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca bol úspešný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd v súlade s jeho návrhom nariadil a žalovanej uložil žalobcom žiadanú povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, a to napriek zamietnutiu čiastkového zákazu dať predmetné nehnuteľnosti do nájmu, ktorý zákaz (uloženie povinnosti) tvorí obsah predmetného ustanovenia. 112. Uvedené zúženie zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami však súd nepovažoval ani za čiastkový neúspech žalobcu, nakoľko ide o nepatrné zúženie zákazu podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, ktorý neúspech je naviac vzhľadom na obsah ukladanej povinnosti (zákazu) žalovanej nenakladania s určitými vecami alebo právami, ťažko vyčísliteľný. 113. Nakoľko súd nezamietal žalobu žalobcu ani čiastočne ani nezastavoval konanie ani čiastočne, v súlade s § 335 ods. 3 CSP ani osobitným výrokom nerozhodoval o tom, či uznesením z 3.5.2024 nariadené neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti. Súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými v predmetnom uznesení, pričom táto jej povinnosť naďalej trvá, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/20/2024. 114. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: 21 5C/20/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.