Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11Csp/69/2024 8824201662 28. 04. 2025 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2025:8824201662.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, AK so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: EOS Slovensko Finance, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 51 207 354, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. 2. V podanej žalobe sa žalobca zároveň domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej a zamestnávateľovi žalobcu ( ako žalovanému v 2.rade v časti o nariadenie neodkladného opatrenia), aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej. 3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.06.2005 uzatvoril s právnou predchodkyňou žalovaného v 1. rade (spoločnosťou VÚB, a.s.) ako veriteľom Zmluvu č. 2583473 na základe Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v rozsahu schváleného úverového rámca. Súčasťou zmluvy je Dohoda o zrážkach zo mzdy drobným písmom inkorporovaná v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 31. písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s.. V čase podpisovania Zmluvy o úvere
nemal vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou, nebol na nič upozornený a nebolo mu nič ani vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedel až od svojho zamestnávateľa, ktorým je BUKOCEL, a.s. (žalovaný v 2. rade), ktorému žalovaný v 1. rade prostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zaslal výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 28.12.2020. Jeho skutočná vôľa smerovala k uzavretiu úverovej zmluvy a nie k uzavretiu ďalšieho právneho úkonu, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku zo strany obchodníka. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy zakomponovanej v úverovej zmluve z dôvodu, že predmetná Dohoda s ním nebola individuálne dojednaná, ale bola mu predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohol len Zmluvu spolu s Dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda je vyhotovená ako súčasť samotnej Zmluvy napísaná veľmi drobným písmom a nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Konanie obchodníka, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Obchodník má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje sám obchodník. Obchodník má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky som nemal inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s inkorporovanou Dohodou podpísať. Jeho zamestnávateľ (žalovaný v 2. rade) je povinný vykonávať zrážky zo mzdy iba na základe jednoduchej výzvy žalovaného v 1. rade a on nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný v 1. rade si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jeho majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne, podľa ZoSÚ, Zmluva musí okrem iného obsahovať: „ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov“ (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ). Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ: „Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“ Zmluva tieto náležitosti neobsahuje, preto je potrebné považovať úver aj za bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň považuje už prípadne celú pohľadávku z úverového vzťahu zo dňa 23.06.2005 veriteľa za premlčanú. 4. Súd uznesením č.k. 11Csp/69/2024-24 zo dňa 10.09.2024 vydal neodkladné opatrenie a uložil žalovanému v 1.rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č.*048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň žalovanému v 2.rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej. 5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK, listom spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa 28.12.2020, potvrdením spoločnosti BUKOCEL, a.s. zo dňa 02.08.2024, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného spolu s prílohami, prednesmi právnych zástupcov, výpoveďou žalobcu, potvrdením spoločnosti BUKOCEL, a.s., výplatnými páskami žalobcu. 7. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci: 8. Z predloženej Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005, vyplýva, že spoločnosť VÚB, a.s. prostredníctvom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s. (jej právnym nástupcom je od 31.12.2005 podľa výpisu z obchodného registra je spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok) ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu č.2583473. V článku II. Údaje klienta o zamestnaní Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, je ako zamestnávateľ žalobcu uvedený BUKOCEL, a.s., 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461. Podľa bodu VI.
Žiadosti bol schválený úverový rámec 2887,87 eur (87.000,- Sk) a výška mesačnej splátky bola 96,26 eur (2900,- Sk). 9. Podľa Článku VII. bod 4 zmluvy (časť Vyhlásenie žiadateľa-klienta), žalobca ako klient vyhlásil, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. 10. Podľa Článku VII. posledný odsek žiadosti (za bodom 8), prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK uzatvorenou medzi VÚB a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa z.č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. 11. Ako vyplýva z listu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 28.12.2020 adresovaného spoločnosti BUKOCEL, a.s. ako platiteľovi mzdy žalobcu, táto oznámila, že na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 2.1.2019 spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. vymáha pohľadávky žalovaného v 1. rade. Spoločnosť podľa §551 Občianskeho zákonníka vyzvala žalovaného v 2.rade ako platiteľa mzdy žalobcu, že je na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy alebo iného príjmu povinný pravidelne zrážať a vyplácať mu doručením tejto výzvy dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a to až do uspokojenia pohľadávky. Zároveň v liste poukázala na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. Výška dlhu žalobcu ku dňu 28.12.2020 predstavovala istinu v sume 4499,99 eur, riadny úrok v sume 5106,79 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky v sume 1183,49 eur, poplatky v sume 174,18 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 137 eur, spolu 11.101,45 eur. 12. Z potvrdenia spoločnosti BUKOCEL, a.s. zo dňa 02.08.2024 vyplýva, že žalobca je jeho zamestnancom od 11.03.2020 naďalej s tým, že od mesiaca december 2023 vykonávajú zrážky zo mzdy pre spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava. Doposiaľ bolo zo mzdy zrazených 734,52 eur, ktoré boli poukázané na účet spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o. 13. Podľa potvrdenia spoločnosti BUKOCEL, a.s. zo dňa 21.10.2024 je zrejmé, že žalobca je ich zamestnancom od 11.03.2020 naďalej. Zároveň potvrdili, že za mesiace december 2023 až august 2024 boli zo mzdy žalobcu vykonaná zrážky pre spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. spolu vo výške 1040,24 eur, ktoré boli poukázané na účet spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o. Za mesiac december 2021 bola tiež vykonaná a odoslaná zrážka zo mzdy vo výške 80 eur. K tomuto potvrdeniu boli predložené aj výplatné pásky za mesiace 1/2021, 12/2023 až 8/2024. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.11.2024 uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj „Dohoda“), ktorá tvorí obsah Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.06.2005 (ďalej aj „Zmluva“), logicky nemôže byť posudzovaná ako nekalá obchodná praktika podľa § 9 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. ako uvádza žalobca, nakoľko je medzi nimi rozdiel bez mála 20 rokov. Žalobca by mal bližšie vysvetliť, na základe zákona a jeho konkrétneho ustanovenia (platného v čase uzavretia Dohody) odvodzuje nekalosť postupov postupcu alebo upustiť od ničím nepreukázaných obvinení a domnienok obdobného typu. Ak predmetom žaloby (petit) nie je určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu žalobca posudzuje obsah predmetnej Zmluvy a špekuluje nad jej náležitosťami. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti právneho úkonu – dohody o zrážkach zo mzdy. Ak sa teda už žalobca púšťa do predmetnej polemiky, mal by uviesť aspoň svoj názor, osobitne v otázke, ako možno určiť RPMN pri kreditnej karte (?). V čase uzavretia zmluvy (o kreditnej karte) je známy len úverový rámec, nie však výška čerpania, čas čerpania / nečerpanie úveru, splatnosť, a pod. Inak na túto skutočnosť zákonodarca aj reflektoval v zákone č. 258/2001 Z. z., a to v § 1 ods. 3 predmetného zákona, kde platí výluka na tento typ úveru (kreditnej karty) a naopak uplatňuje sa § 3 ods. 6 predmetného zákona, kde sa RPMN nevyžaduje (napr. viď aj v neskoršej právnej úprave zák. č. 129/2010 Z. z. § 10 ods. 1 písm. a)). Uvedená námietka žalobcu je preto nie len irelevantná ale aj zásadne nesprávna. Celkovo z postupov žalobcu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa vlastne domáha rozhodnutia vo veci samej, ak mohol koncipovať neodkladné opatrenie aj tak, že jeho právoplatnosťou
sa celá vec bude považovať za vybavenú. Podľa názoru žalovaného žalobca podaným neodkladným opatrením dosiahol čo potreboval (uznesenie o jeho nariadení je medzičasom právoplatné) a ďalšie konanie je absolútne neefektívne, nehospodárne a zaťažujúce všetkých zainteresovaných vrátane súdu, resp. skôr nasvedčuje súdichtivosti na strane žalobcu a/alebo jeho právneho zástupcu. Žalobca už v minulosti podal na Okresný súd Vranov nad Topľou návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v obdobnom znení ako teraz, pričom tamojší súd v konaní 4Csp/8/2021 vydal neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 11.02.2021 – vec t. č. zastupoval JUDr. Ondrej Barna, advokát. V danom spore išlo o reakciu na oznámenie nášho veriteľa zamestnávateľovi, aby začal zrážky zo mzdy podľa Zmluvy – to je presne to isté oznámenie, ktoré bolo priložené k žalobe aj teraz v tomto konaní. Na základe uvedeného neodkladného opatrenia zo dňa 11.02.2021 veriteľ – žalovaný pristúpil k rešpektovaniu tohto rozhodnutia, opravný prostriedok nepodal a žiadal u zamestnávateľa zastavenie zrážok zo mzdy listom zo dňa 18.02.2021. Obsahom predmetného neodkladného opatrenia zo dňa 11.02.2021 bolo aj uloženie povinnosti žalobcovi podať návrh na začatie konania vo veci do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, keďže žalobca nekoncipoval svoj návrh správne (neodôvodnil, že netreba). Nakoľko k tomuto právnemu kroku zo strany žalobcu nikdy nedošlo, tamojší uznesením zo dňa 10.11.2023 sp. zn. 4Csp/8/2021 zrušil neodkladné opatrenie zo dňa 11.02.2021, t. j. z dôvodu nepodania návrhu vo veci samej. Od tohto momentu sa nič nestalo – žalovaný nežiadal zrážky opätovne. Momentálne sa vedie opätovne konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je právoplatné (nakoľko žalovaný sa nemal žiadnu ambíciu súdiť), na základe toho istého oznámenia o zrážkach, ktoré bolo už predmetom predchádzajúceho konania a bolo zo strany žalovaného stiahnuté. Nelogický, súdichtivý postup žalobcu výsledkom ktorého je opätovné zaťažovanie súdu a žalovaného, ktorý to ešte bude musieť v konečnom dôsledku (opäť) celé zaplatiť. Právny zástupca žalovaného pritom s touto skutočnosťou právneho zástupcu žalobcu oboznámil a navrhol mu mimosúdnu dohodu v tom zmysle, že mu za podanie uhradí trovy právnej služby, kedy žalobca nesúhlasil z dôvodu, že žiadal aj navyše plnenia, ktoré absolútne netvoria predmet tohto konania. Podľa názoru žalovaného takémuto konaniu žalobcu nemožno poskytnúť právnu ochranu resp. mu nemožno priznať nárok na náhradu trov konania, ktorý si uplatňuje duplicitne, svojím nezmyselným a zmätočným konaním sa opakovane obohacuje a na mimosúdne riešenie veci pred podaním žaloby ani len nevyzval. Podľa názoru žalovaného sú v tomto ohľade naplnené minimálne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie trov podľa § 257 CSP, ak tak aspoň nie v plnom rozsahu (duplikovane). Na základe uvedeného žalovaný konštatuje, že uplatňovanie práv zo strany žalobcu je v tomto štádiu, po právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia – ktoré ani nebolo nutné, keďže žalovaný zrážky nežiadal a ďalšie zrážky začali iniciatívne zo strany zamestnávateľa žalobcu, absolútne nadbytočné a javí sa, že predstavuje len šikanózne uplatňovanie práv žalobcu s jediným cieľom, a to vyťažiť nedôvodné plnenia pod prizmou statusu spotrebiteľa (hoc aj v podobe nedôvodných a neúčelných trov konania). Žalovaný nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že v podanej žalobe neidentifikoval konkrétny zákonný predpis, z ktorého žalobca požaduje určenie neplatnosti právneho úkonu - Dohody. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Podmienky stanovené v ustanovení § 137 písm. d) CSP sú dve, pričom sa jedná o podmienky kumulatívne. a) musí ísť o určenie právnej skutočnosti, právnej skutočnosti inej ako je určenie práva alebo právneho vzťahu (§ 137 pís. d) CSP v spojitosti s ustanovením § 137 pís. c) CSP a contrario), b) Možnosť učenia takejto právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať z ustanovenia osobitného predpisu. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby musí tvrdiť a preukázať žalobca a to uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa (neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neplatnosť dobrovoľnej dražby, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2021, sp. zn. 9Cdo/7/2021: „Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.“ Ak v právnom poriadku takáto osobitná právna norma nie je, nejde o žalobu procesne prípustnú. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať takéto určenie podľa názoru žalovaného v slovenskom právnom poriadku neexistuje, rozhodne neexistovala v čase podpisu Dohody a žalobca ju v podanej žalobe ani neoznačil. V konaní nebolo tvrdené, nieto preukázané, že by veriteľ toto ustanovenie Zmluvy, t. j. Dohodu použil (po predchádzajúcom konaní) a začal so zrážkami so mzdy, so zrážkami zo mzdy začal iniciatívne zamestnávateľ žalobcu, podanie neodkladného opatrenia tu bolo namieste voči zamestnávateľovi. Ak žalobca odvodzuje prípustnosť žaloby podľa Občianskeho zákonníka, je potrebné nevyhnutne zodpovedať otázku, či právny úkon – Dohodu o zrážkach zo mzdy – je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú zákon v spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu nepripúšťa, pričom žalovaný zastáva názor, že dané nie je. Rovnako odôvodňovať prípustnosť žaloby s poukazom na novú právnu úpravu, ktorá v čase podpisu Dohody neexistovala, je neprípustné z dôvodu zákazu retroaktivity. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje § 551 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Následne je platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle vyššie citovanej úpravy nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). Žalovaný zároveň uvádza, že v čase podpisu Zmluvy (resp. Dohody) nebola zákonom upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015, pričom žalovaný 1/ má za to, že Zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom. Poukázal pritom na názor Okresného súdu Prešov zo dňa 14.01.2016, sp.zn. 9C/389/2015. Predmetné ustanovenie o Dohode neobsahuje žiadne zložité, resp. zavádzajúce právne formulácie. Aplikujúc výklad žalobcu nebolo možné so spotrebiteľom dohodu o zrážkach zo mzdy v podstate uzavrieť za žiadnych okolnosti. K tomuto žalovaný 1/ podotýka, že dohody o zrážkach zo mzdy sú stále súčasťou právnych predpisov Slovenskej republiky a aj keď zákonodarca reagoval na požiadavku vo forme samostatnej listiny, nebolo tomu tak v čase podpisu Zmluvy a je nevyhnutné aplikovať právne predpisy platné v čase podpisu Zmluvy, nakoľko spätná účinnosť sa tu nepripúšťa. V čase uzatvorenia Zmluvy boli splnené všetky zákonné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení platných v čase uzatvorenia Zmluvy (a Dohody, ktorá je jej súčasťou). Uzavretá Dohoda má teda všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca v Zmluve, ktorú vlastnoručne podpísal, výslovne súhlasil, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy. Ex post tvrdenia, že žalobca nemal ambíciu dané ustanovenie podpísať, nemožno vnímať nijak inak ako zásadne účelové tvrdenia, pričom samotný spotrebiteľský status toto jeho konanie neospravedlňuje. Takýmto výkladom by dodávateľ pre prípad uzavretia akejkoľvek zmluvy so spotrebiteľom nikdy nemal istotu v tom, či spotrebiteľ vôbec zmluvu prečítal (napriek jeho vyhláseniu pri podpise), či obsahu porozumel a pod., napriek tomu, že spotrebiteľ je držiteľom občianskeho preukazu a nie je súdne obmedzený na spôsobilosti na právne úkony. V predmetnej veci zároveň nie je sporné a žalobca to ani neuvádza (resp. nevyvracia), že sa s plnením dostal do omeškania a plnenia riadne a včas podľa Zmluvy neuhrádzal, sporným je výška pohľadávky, ktorú mal uhradiť – avšak toto by bolo relevantné pre prípad, že by k aktivácii zrážok zo mzdy došlo, avšak v danom prípade toto žalobca nepreukázal. Názor žalobcu, že ustanovenia o Dohode neboli individuálne dojednané a nemal možnosť ich odmietnuť sú podľa žalovaného nepreukázané a účelové. Žalobca neuviedol jedinú výhradu k obsahu Zmluvy či Dohody v čase podpisu, až tu po bez mála 20 (!) rokoch. Žalovaný má za to, že Dohoda predstavuje jednu z foriem zabezpečenia poskytnutého úveru, pričom zabezpečenie pohľadávky je zákonom aprobovaný inštitút aj keď je zmluvnou stranou spotrebiteľ - o to viac v čase podpisu Zmluvy. Zabezpečenie bolo v samostatnom bode Zmluvy – zreteľne označené v zornom poli čitateľa, teda pre priemerne obozretného čitateľa (koncepcia priemerne zorientovaného spotrebiteľa) nebolo možné ho prehliadnuť. Opätovne je nutné na tomto mieste zdôrazniť, že požiadavka na samostatnej listine v čase podpisu neexistovala, t. j. k porušeniu právnej normy dôjsť nemohlo, ak v tom čase neexistovala. Okrem toho sa jednalo o štandardnú súčasť zmlúv - spotrebiteľských úverov poskytovaných prakticky všetkými bankami v tom čase (notorieta). Obsah zmluvy bol veriteľom síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu Dohody alebo Zmluvy v tejto časti aktívne neparticipoval. Opačným výkladom by bolo nutné právne uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré hromadne uzatvárajú napr. štátne energetické podniky, (všetky) banky, (všetci) mobilný operátori atď. so spotrebiteľmi sú neplatné, čo žalovaný taktiež považuje za výklad ad absurdum. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 10Co/55/2020 zo dňa 24.06.2020. Podľa názoru žalovaného teda žalobca nemôže dobre argumentovať tým, že by snáď nemal vôľu za týchto podmienok Zmluvu uzatvárať (resp. Dohodu), keďže vzhľadom na jeho osobu (vek) mal a mohol byť v rozumnej miere informovaný, opatrný a obozretný. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k tomu, že zmluvné dojednanie (dohoda o zrážkach zo mzdy) je neurčité je podľa
názoru žalovaného taktiež účelové, nakoľko v Zmluve je veľmi konkrétne uvedený spôsob zabezpečenia aj prípadný výkon zrážok. Jedná sa o zabezpečenie záväzku. Teda ak by sme prijali túto premisu, potom aj zabezpečenie formou záložného práva by bolo za každých okolností podľa výkladu žalobcu neplatné, nakoľko v čase podpisu úverovej zmluvy je zrejmá výška istiny, úroku a počet splátok, nie však to, kedy (a či vôbec) sa dlžník dostane do omeškania – teda aká bude výška zabezpečenia v rozhodnom čase výkonu záložného práva. Obdobne výkladom „zhoršenia postavenia spotrebiteľa“ by sa dalo argumentovať v prípade záložného práva, preto tento výklad žalobcu neprichádza do úvahy. S odľahčením totiž možno uviesť, že všetko, čo i len minimálne zabezpečí veriteľovu pohľadávku, je v neprospech spotrebiteľa a zhoršuje mu jeho zmluvné postavenie. Žalobca však opomína podstatnú skutočnosť, a to, že k aktivácii zabezpečenia záväzku dochádza spravidla a resp. výlučne vtedy, keď si spotrebiteľ prestane plniť svoje zmluvné povinnosti uhrádzať splátky úveru. Rovnako tvrdenia žalobcu o tom, že je zrejmý nedostatok slobodnej a vážnej vôle na uzavretie Zmluvy resp. Dohody (ako integrálna súčasť), sú absolútne účelovými tvrdeniami, ktoré prichádzajú po bez mála 20 rokoch od podpisu Zmluvy (dovtedy nikomu neprekážali). V tejto súvislosti žalovaný výslovne poukazuje na to, že nemožno zamieňať právnu argumentáciu právneho zástupcu žalobcu s tvrdeniami žalobcu, preto ak žalobca resp. jeho právny zástupca uvedené tvrdí, je bremeno dôkazu na ňom a mal by navrhnúť vykonanie dôkazu v tejto otázke (napr. výsluchom samého seba), inak uvedené nemôže tvoriť skutkový základ pre rozhodnutie. Platí prezumpcia poznania zverejnených právnych predpisov pre všetky subjekty práva (aj pre spotrebiteľa). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010, podľa ktorého „(...)ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nerozvážnosti spotrebiteľa“ Žalovaný má za to, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, obsahuje všetky náležitosti kladené zákonom o spotrebiteľských úverov platným v čase podpisu. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že obsahu Zmluvy, vrátane Dohody, porozumel a prejavil vôľu byť nimi viazaný – aj svojim konaním postupoval v súlade s uvedeným. Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na konkrétnu žalobu žalobcu, ak žalobca Zmluve nerozumel, mohol ju odmietnuť podpísať. Podpísaním Zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným zrážaním zo mzdy, pričom uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nevylučoval ani samotný zákon. Aj pri zohľadnení istej miery ľahkovážnosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmlúv je spotrebiteľ povinný postupovať obozretne, dôsledne sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť, v prípade nejasností si žiadať ich ozrejmenie druhou zmluvnou stranou, prípadne inou znalou osobou a po dôkladnom zvážení rozhodujúcich skutočností sa rozhodnúť či do zmluvného vzťahu vstupuje, alebo nie. Za značnú nerovnováhu pritom nemožno považovať, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Podľa Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital. Súdny dvor vyslovil, že sama možnosť presadzovania nárokov zo zmluvy aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. Vzhľadom na to žalovaný nepovažuje za preukázané, že by sama dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach žalobcu a že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy pre neuvedenie výšky pohľadávky. Pri dohode o zrážkach zo mzdy však už podľa § 551 ods. 1 Obč. zák. postačuje, ak je v nej označená pohľadávka veriteľa, ktorá sa zabezpečuje. Pohľadávka je identifikovaná dostatočne vtedy, ak je identifikovaný jej právny základ, listina, v ktorej je obsiahnutá, účastníci zmluvy a pod., pričom všetky tieto údaje Zmluva resp. Dohoda preukázateľne obsahuje. Záverom nemožno opomenúť, že doktrinálne platí priorita platnosti právneho úkonu oproti neplatnosti, pričom neplatnosť právneho úkonu v súkromnoprávnom vzťahu by mala byť skôr výnimkou (nie pravidlom). Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014). Na uvedenom nič nemení ani spotrebiteľský status žalobcu. Na základe uvedeného podľa názoru žalovaného neobstoja účelové a všeobecné argumenty žalobcu resp. jeho právneho zástupcu vznesené ex post s odstupom času bez mála 20 rokov odo dňa podpisu Zmluvy, najmä ak sám v tejto veci žiaden dôkaz nenavrhol a k uplatneniu riadne dojednaného zabezpečenia ani len nedošlo.
Na základe uvedeného má žalovaný za to, že aj v prípade prijatia záveru o prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, je táto absolútne nedôvodná v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Spolu s týmto vyjadrením predložil súdu aj list spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 18.02.2021 adresovaný spoločnosti BUKOCEL, a.s., v ktorom ho požiadal o zastavenie zrážok zo mzdy žalobcu, e-mailovú komunikáciu, uznesenie OS Vranov nad Topľou sp.zn. 4Csp/8/2021 zo dňa 11.02.2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie týkajúce sa zdržania použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci SKK zo dňa 23.06.2005. Zároveň bola žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň predložil aj uznesenie sp.zn. 4Csp/8/2021 zo dňa 10.11.2023, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 4CSp/8/2021 zo dňa 11.02.2021. 15. Žalobca vo svojej replike zo dňa 28.02.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného. Je potrebné podotknúť, že podaniu žaloby predchádzal reálny zásah do práv žalobcu, keďže mu boli vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného od mesiaca december 2023 v sume 734,52 €. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nežiadal o výkon zrážok zo mzdy, tak táto jeho argumentácia je v rozpore s faktom, že zrážky boli realizované a žalovaný ich „v pokoji“ prijímal. Je potrebné mimosúdnu dohodu, aby všetky zrazené plnenia žalobcovi riadne vrátil (najmä pokiaľ tvrdí, že zrážky „nechcel“)? Je to práve žalovaný, ktorý koná ziskuchtivo a jeho argumentácia je alibistická. Nemožno ani súhlasiť s námietkou žalovaného, že na ochranu práv žalobcu postačuje nariadené neodkladné opatrenie. Ak by tomu tak bolo, potom by súd v predchádzajúcom konaní nevyzval žalobcu na podanie osobitnej žaloby o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy. K dôvodom, prečo k tomu nedošlo zo strany predchádzajúceho právneho zástupcu Mgr. Barnu je irelevantné sa vyjadrovať. Na zabezpečenie ochrany práv žalobcu je potrebné vec meritórne posúdiť a rozhodnúť. Konštatovať nehospodárnosť, účelovosť a šikanóznosť možno skôr na strane žalovaného, ktorý svojou nedôvodnou procesnou obranou zbytočne zaťažuje súd a strany v spore, najmä pokiaľ mohol sám pristúpiť k mimosúdnemu urovnaniu. Argumentácia žalovaného možno chce mať psychologický účinok, ale koniec koncov nemôže mať žiadne právne účinky, a pre veci znalého čitateľa, ani psychologické. Žalovaný súčasne obhajuje uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom konštatuje, že táto je platná a nie je uzatvorená v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy, jej neprijateľnosť nespočíva v tom, že by išlo o inštitút, ktorý právna úprava nepozná. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku treba považovať takú, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). V podanej žalobe žalobca však jasne špecifikoval, v čom vidí nekalú obchodnú praktiku zo strany dodávateľa pri uzatváraní sporných Dohôd o zrážkach zo mzdy, nedostatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere a prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok. Dohody o zrážkach zo mzdy vrátane spotrebiteľskej zmluvy majú bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ako žalobca už uviedol v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zo strany dodávateľa nebol nijakým spôsobom upozornený na predmetnú Dohodu a poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Všetky zmluvné podmienky a listiny, ktoré žalobcovi boli predložené, predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Žalobca nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah týchto podmienok. Mohol len Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vrátane inkorporovanej Dohody, t.j. ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Žalovaný zatiaľ nijakým spôsobom relevantne nepreukázal, že so žalobcom viedol kontraktačný proces vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy. V ďalšom citoval ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, § 23a ods. 1, § 6 ods. 3 písm. a) b) zákona č. 634/1992 Zb. Na základe citovaných ustanovení slovenská právna úprava už v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy obsahovala komplexnú ochranu spotrebiteľa pred neprimeranými podmienkami, ktoré boli neskôr nazvané ako neprijateľné zmluvné podmienky. S účinnosťou už od 01.07.2001 Slovenská republika ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z. v čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prijala inter alia aj záväzky náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc po vstupe Slovenskej republiky do Európske únie. V oblasti ochrany spotrebiteľa (najmä finančného spotrebiteľa) EÚ prijala viaceré právne záväzné akty. Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si EÚ stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo v prípade, keď priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobcu dodávateľ poučil a náležitým spôsobom mu vysvetlil
jednotlivé ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy ako aj samotnú podstatu tohto inštitútu. Predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy dodávateľ inkorporoval priamo do textu zmluvy a ju podsunul žalobcovi na podpis spoločne so spotrebiteľskou zmluvou. Predmetná Dohoda spolu so spotrebiteľskou zmluvou a ďalšími dokumentmi obsahuje množstvo ustanovení vymedzených drobným písmom. Oboznámenie sa s takýmto počtom zmluvných podmienok predstavuje aj pre nadpriemerný subjekt práva veľmi náročnú úlohu a už samotné prečítanie predmetných ustanovení zaberie množstvo času, nehovoriac o ich náležitom objasnení a vysvetlení. Uzatváranie spotrebiteľskej zmluvy je totiž nevyhnutné posudzovať komplexne. Dodávateľ sa nemôže alibisticky vyviniť z povinnosti náležitým spôsobom poučiť spotrebiteľa o jednotlivých ustanoveniach vzťahujúcich sa na spotrebiteľskú zmluvu a povinnosti náležitým spôsobom spotrebiteľa poučiť o možnosti odmietnuť jednotlivé jej ustanovenia tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Žalovaný sa takýmto jednoduchým spôsobom snaží navodiť dojem, že formálne boli naplnené zákonné podmienky pre využitie tohto inštitútu, avšak samotný zákonodarca v tejto súvislosti v spotrebiteľských právnych vzťahoch apeluje na prísnejšie posudzovanie uvedených právnych vzťahov. Dodávateľ konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď žalobcovi podsunul na podpis takúto spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo považujeme za nekalú obchodnú praktiku. Konanie dodávateľa predstavuje obchodnú praktiku, ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Na margo poukazujeme na dôvodovú správu k ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, ktorý síce v čase podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebol platný a účinný, ale zákonodarca sa jeho prijatím snažil exaktne legislatívne reagovať na dovtedy nekalú prax dodávateľov: „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.” Zákonodarca chcel prijatím tohto ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upozorniť na nekalé obchodné praktiky dodávateľov a zamedziť takémuto konaniu. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Štát nemôže dovoliť, aby táto „nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť“ spotrebiteľov, ktorá je len prejavom ich slabosti, bola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď jediným efektom ich činnosti je ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných prostriedkov do zahraničia, namiesto toho, aby sa dostali do finančného „krvného“ obehu v SR, napr. cez maloobchodnú sieť, čo by v konečnom dôsledku podporilo výrobu, obchod, zamestnanosť a životnú úroveň všetkých vrstiev obyvateľstva. Vôľa žalobcu smerovala výlučne k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, a nie k uzatvoreniu ďalšieho právneho úkonu, Dohody o zrážkach zo mzdy. Čo sa týka argumentácie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, túto považujú iba za podpornú vo vzťahu k posúdeniu merita veci, a to neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, preto považujú za nadbytočné sa nad rámec argumentácie uvedenej v žalobe viac k tomuto vyjadrovať. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd žalobe vyhovel. 16. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 18.03.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že replika žalobcu je skôr hodnotiacim úsudkom vo vzťahu k faktickým skutočnostiam preukázaným zo strany žalovaného, v ostatnom len všeobecným nesúhlasom s inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, s akcentom na potrebu ochrany spotrebiteľa z makroekonomického hľadiska. Replika žalobcu sa ani len nedotkla zásadných námietok žalovaného vo vzťahu k prípustnosti žaloby a ani nepoprela zásadné skutočnosti (ak tak len všeobecne). Špeciálne vo vzťahu k otázkam mimosúdnej dohody, kde žalovaný preukázal, že žalobca žiadal plnenia nad rámec predmetu tohto konania, je pre žalovaného nepochopiteľné, ako žalobca dospel k nehospodárnosti, účelovosti a šikanóznosti na strane žalovaného. Uvedené tvrdenia žalobcu sú vyslovene neprijateľné, rovnako ako hodnotenie jeho procesnej obrany v
súdnom spore, ktorý žalobca inicioval bez predchádzajúcich rokovaní so žalovaným. Vyššie uvedené jednotlivo i vzájomne – najmä zohľadňujúc nepopreté tvrdenia žalovaného - nasvedčuje dôvodnosti aplikácie § 257 CSP, t. j. výnimočné nepriznanie trov žalovanému pre prípad, že by súd vyhodnotil jeho žalobu ako prípustnú a dôvodnú (s čím sa žalovaný nestotožňuje) Naďalej zostáva sporné, či zvolený prostriedok ochrany domnelých práv žalobcu je tým správnym prostriedkom, najmä ak k aktivácii dohody o zrážkach zo mzdy nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, ale zjavným pochybením zamestnávateľa žalobcu, ktorý mu spôsobil škodu. Naozaj doposiaľ nie je zrejmé, čo s týmto má žalovaný čo do činenia a žalobca to odmieta vysvetliť, pričom na tejto premise stojí samotná dôvodnosť žaloby, t. j. aby súd neposudzoval len hypotetickú (akademickú) otázku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ale riešil reálny zásah do práv žalobcu (ktorý nespôsobil žalovaný). Súdna moc tu nie je na to, aby riešila hypotetické situácie a akademické otázky, ale rozumne usporiadala vzťahy medzi stranami sporu, resp. spory, ktoré z týchto vzťahov vznikli. Petit žaloby a jeho všeobecné odôvodnenie totiž nenasvedčujú žiadnemu zásahu do práv žalobcu zo strany žalovaného, preto je potrebné odmietnuť nezmyselné určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý žalovaný ani nekoncipoval. Konkrétne priamo odvolací súd sa k obdobným právnym otázkam vyjadril opakovane, kedy (v skratke) uzavrel, že ak je zmluvný vzťah ukončený (čo v danom prípade je), potom si veriteľ nemôže od dlžníka uplatňovať žiadne ďalšie nároky (čo ani neuplatňoval) a žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky – s tým súvisiacej neplatnosti určitého ustanovenia zmluvy (v danom prípade dohody o zrážkach zo mzdy) – nie je vhodným prostriedkom ochrany. Nemožno vyhovieť takej žalobe, ktorej prejednanie síce (v teoretickej rovine) vedie k zisteniu formálneho rozporu konania dodávateľa so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry žalobcu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016). V ďalšom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 11CoCsp/16/2021 zo dňa 20.04.2022 a sp.zn. 3CoCsp/10/2023 zo dňa 22.02.2024. Konkrétne v danej veci bola úverová zmluva uzavretá 13.06.2005, čo je približne 20 rokov pred podaním tejto žaloby a pôvodný veriteľ vyhlásil splatnosť dňa 01.09.2012, t. j. zmluvný vzťah bol ukončený približne 12 rokov pred podaním tejto žaloby. Vo veci prebiehalo aj súdne konanie na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3C/326/2015 titulom predmetnej úverovej zmluvy, na strane žalobcu vystupovala Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ pohľadávky, neskôr žalovaný (tam ako žalobca) voči žalobcovi (vtedy žalovanému), toho času zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom. Uznesením zo dňa 30.12.2016 č. k. 3C/326/2015 súd konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby, s ktorým späťvzatím žalobca (tam žalovaný) súhlasil. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je premlčaná, nevie si ju reálne nijak uplatniť (§ 54a Občianskeho zákonníka). To však neznamená, že pohľadávka neexistuje – t. j. platby prijaté na dlh v podobe naturálnej obligácie nezakladajú bezdôvodné obohatenie na strane veriteľa. Rovnako ak zamestnávateľ poškodí zamestnanca zrážkami zo mzdy (a odvedie ich na účet veriteľa), ktoré však od neho veriteľ nežiadal vykonať, potom zodpovedá za porušenie škodu zamestnávateľ zamestnanca, nie veriteľ – veriteľ tu žiadnu právnu normu neporušil. Na základe je pomerne bezpečne zrejmé a preukázané, že žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy resp. určenie neprijateľnosti (neplatnosti) tejto zmluvnej podmienky nemá v danom prípade žiaden zmysel, keďže k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v predmetnom spore došlo k 01.09.2012 t.j. viac ako tri roky (dokonca viac ako 10 rokov) pred podaním tejto žaloby. Preto žalovaný už nemá možnosť realizovať svoje práva z neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy resp. neplatnosti zmluvných podmienok a voči žalobcovi si ani žiaden nárok neuplatnil. Za tohto stavu, keď žalovaný nemá možnosť realizovať práva vyplývajúce z neplatných zmluvných podmienok a uplatňovať nároky voči žalobcovi na ich základe a ani ich voči žalobcovi reálne neuplatňuje (žalobca to v konaní ani netvrdil, len vyjadril rozhorčenie, že plnenie na platný dlh „nevrátil a pokojne si ponechal“), podaná žaloba o určenie neplatnosti tejto zmluvnej podmienky (ako aj odbočka bez pokračovania smerom k bezúročnosti) nepredstavuje vhodný prostriedok ochrany práv žalobcu ako spotrebiteľa (jeho ochrany pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a prípadným protiprávnym konaním dodávateľa), neplní svoj účel a slúži len k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov, a z týchto dôvodov podľa názoru žalovaného a v súlade s tu cit. názorom Krajského súdu v Košiciach v obdobných právnych veciach je potrebné žalobu zamietnuť. V zmysle vyššie uvedených skutočností jednotlivo i vzájomne žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, považuje ju za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhuje žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. 17. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe ako aj na argumentácii uvedenej v písomnej replike. Čo sa týka samotných skutkových okolností, tak zo strany žalovanej boli vykonávané zrážky zo mzdy, pričom síce žalovaná strana alibisticky popiera, že tieto nežiada, ale samotná žalovaná ich prijímala a zdráha sa ich vôbec
vydať na čom aj stroskotali mimosúdne dohody, čiže z týchto dôvodov máme za to, že záujem na zdržaní sa výkonu zrážok zo mzdy meritórne je daný, považujú to za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto navrhujú, aby súd žalobe vyhovel. 18. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že zotrváva na všetkých svojich písomných podaniach a vyjadreniach, ktoré boli doručované aj súdu. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú a dokonca aj neprípustnú. Považuje ju za nielen nadbytočnú, ale aj za šikanóznu a to z dôvodu, že žalobca ešte v roku 2021 podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia na základe toho istého oznámenia o zrážkach ako to je aj v prejednávanom prípade, ale v roku 2021 žalobca napriek tomu, že mu súd uložil povinnosť podať aj návrh na začatie konania, vo veci tak neurobil a neakceptoval toho usmernenie zo strany súdu. Žalobca teraz opätovne zaťažuje súd ako aj žalovaného tým, že rovnako žiada ako v roku 2021 na základe rovnakého oznámenia ako žiadal v roku 2021. S uvedeného dôvodu žalovaný považuje predmetnú žalobu za šikanóznu. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, k tomu sa rovnako vyjadrovali v písomnom podaní. V krátkosti majú za to, že predmetná žaloba je prípustná, nakoľko žalobca ani neidentifikoval konkrétny právny predpis o ktorý sa opiera a na základe, ktorého požaduje určenie neplatnosti právneho úkonu a to dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň v čase podpisu predmetnej dohody bola aj zákonná úprava úplne odlišná oproti súčasnosti. Žalobca súhlasil s predmetnou dohodou, podpísal ju a rovnako aj čerpal výhody z úverového vzťahu. Navyše prešlo už 20 rokov od podpisu predmetnej zmluvy. Žalovaný má aj za to, že čo sa týka nejakých mimosúdnych dohôd, ktoré prebehli medzi stranami sporu, tak žalobca v rámci týchto dohôd preukázateľne žiadal plnenia nad rámec tohto konania v súvislosti aj s tým, že nepoprel účinné tvrdenia žalovaného, majú za to, že v prípade ak súd sa rozhodne žalobe vyhovieť, je tu priestor na to, aby sa aplikoval § 257 CSP na výnimočné nepriznanie trov konania. 19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v predchádzajúcom konaní nebola podaná žaloba, nakoľko jeho právny zástupca s ním nekomunikoval a neinformoval ho, preto zmenil právneho zástupcu. Od vydania neodkladného opatrenia v predchádzajúcom konaní 4Csp/8/2021 žalovaný realizoval z jeho mzdy zrážky. Je to uvedené vo výplatných páskach, ktoré mu zasielajú elektroniky. Zrážal mu za 10 mesiacov a to sumu 1040,20 eur. Na otázku súdu či vie uviesť, v ktorých mesiacoch a v ktorom roku tieto zrážky boli vykonané uviedol, 12/2023, 1,2,3,4,5,6,7,8/2024. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie uviesť, ktorá spoločnosť dala návrh na vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré boli realizované v rokoch 2023-2024 uviedol, že nevie, nepamätá sa. Kontaktovala ho účtovníčka, že mu musia zrážať zrážky. 20. Uvedenú vec súd takto právne posúdil: 21. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). 23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 26. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 27. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ). 28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 30. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 31. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 32. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 33. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ). 34. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. 35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
36. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. 37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). 38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 39. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. 40. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že ak žalobca chcel uzavrieť zmluvu o úvere, musel uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú do zmluvy drobným písmom. Žalobca nemal možnosť uzavrieť túto zmluvu bez dohody o zrážkach zo mzdy. Vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy nepôsobí určito a zrozumiteľne a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. 41. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). 42. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. 43. Uvedenie menšieho písma v zmluve o úvere ohľadne tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa je nepochopiteľný. Rozhodne takáto závažná klauzula nemala byť uvedená drobným písmom uprostred súvislého textu zmluvy. Priemerný spotrebiteľ sa celkom dôvodne môže spoliehať na to, že menším písmom sú uvedené už menej závažné a menej podstatné dojednania a tak podcení túto časť zmluvy. 44. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy.
45. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19). 46. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú drobným písmom v zmluve o úvere podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. 47. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 48. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 49. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stáva, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na právneho vzťahu. 50. Zámer právneho predchodcu žalovaného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú žalobca podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. 51. Žalobca nemal vedomosť o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je zakomponované do zmluvy drobným písmom, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalobcu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. 52. Právny predchodca žalovaného v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobcovi na podpis zmluvu, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť. Dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú v strede textu písaného drobným písmom, týkajúceho sa ďalších skutočností (napríklad inkorporovanie Všeobecných obchodných podmienok do zmluvy). Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom. 53. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
54. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je to vyššie uvedené sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup právneho predchodcu žalovaného, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobcu tejto zrážať. 55. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá, neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. 56. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy ( znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci C-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o. ). 57. Súd poukazuje podporne aj na právnu úpravu § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 58. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014) 59. Aj v prípade, že súd priamo neaplikuje ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. na predmetnú zmluvu uzavretú v roku 2005, môže ustanovenie zmluvy týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný vyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 nebola dojednaná individuálne, žalobca nemohl ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva ako celok mala formulárový charakter. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je obsiahnutá v Zmluve a nie je uzavretá vo forme osobitnej listiny. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú. Tento nárok je preto dôvodný. 60. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 61. Súd zároveň zdôrazňuje, že obrana žalovaného obsiahnutá v jeho vyjadreniach sa javí ako nedôvodná a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný nerešpektoval pôvodné neodkladné opatrenie vydané
vo veci vedenej pod sp.zn. 4Csp/8/2021. Neodkladné opatrenie bolo zrušené z dôvodu, že nebola podaná žaloba vo veci samej pre zlú komunikáciu medzi žalobcom a jeho vtedajším právnym zástupcom. Žalovaný napriek tomu, že vedel , že si uplatňuje právo z nekalej obchodnej praktiky, čo mu muselo byť zrejme z rozhodovacej praxe súdov SR, si opätovne toto právo uplatnil a opätovne požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, čo bolo súdu preukázané preloženými výplatnými páskami žalobcu. Zamestnávateľ nemôže realizovať takéto zrážky zo mzdy zamestnanca sám od seba, ale na žiadosť. Na veci nič nemení ani to, že žalovaný nie je pôvodný veriteľ. Ako je preukázané súčasný žalovaný sa stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa, preto sú námietky žalovaného nedôvodné. Nekorektné konanie veriteľa porušujúce práva spotrebiteľa ešte viac odôvodňuje potrebu vyhovenia žalobe žalobcu. 62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel. Drobným písmom vsunuté ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o úvere, nepôsobí určito a zrozumiteľne, preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol vyššie. 63. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvádzané skutočnosti, súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 64. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 65. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 66. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 67. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.