Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 8Pc/33/2024 8824201721 06. 02. 2025 JUDr. Silvia Šviderská ECLI:SK:OSVT:2025:8824201721.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, A. E. F., zast.: JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová, advokátka, Námestie slobody 25, Humenné proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/68/2009 zo dňa 14.10.2009 a to tak, že sa z v y š u j e vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku zo sumy 130€ na čiastku 300€, ktoré výživné je odporca p o v i n n ý platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 13.09.2024. II. Dlžné výživné za obdobie od 13.09.2024 do 31.01.2025 v sume 782€ je odporca n ý uhradiť k rukám navrhovateľky do 6 mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia.
povin
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné zo strany odporcu na navrhovateľku zo sumy 130 € na sumu 400 € mesačne. V návrhu uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/68/2009 zo dňa 14.10.2009, ktorým bola navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného v prospech navrhovateľky v sume 130,- eur mesačne. V danom čase mala navrhovateľka X roky, pričom výživné v jej prospech nebolo doposiaľ zvyšované. Navrhovateľka sa od rozvodu rodičov stretávala s otcom iba veľmi zriedkavo, približne od 10 do 16 rokov veku sa s ňou otec nestretol vôbec. Otec obnovil kontakt približne pred 3 rokmi a odvtedy sa s dcérou stretáva približne dvakrát ročne na niekoľko hodín. Otec v minulosti neprispieval na výživu navrhovateľky žiadnou sumou presahujúcou stanovenú výšku výživného, až približne pred rokom sám navrhol, že bude dcére prispievať sumou o 100 eur vyššou. Tento prísľub však nedodržal, navrhovaných 100 eur jej poslal iba raz. Počas stretnutí s otcom jej otec zvyčajne dá približne 100,-- eur, dvakrát ročne. Navrhovateľka momentálne nastúpila na vysokoškolské štúdium na G. H. I. J. a začína študovať na K. L. M. dennou formou štúdia, kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie a je toho času plnoleté nezaopatrené dieťa. Matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti v byte na C. D. XXXX/X A. A. E. F., nedokáže zo svojho príjmu a súčasnej výšky výživného hradiť výdavky spojené s dcériným vysokoškolským štúdiom, nakoľko ako zamestnankyňa J. G. N. má čistý mesačný príjem iba vo výške priemerne 800,-- eur mesačne a vo výške 60,-- eur titulom prídavku na dieťa. Podľa informácií dostupných navrhovateľke je jej otec ako bývalý profesionálny vojak poberateľom výsluhového dôchodku a takisto je jediným spoločníkom
a konateľom spoločnosti pre – O. C., ktorá sa venuje podnikateľským činnostiam v stavebníctve. Jeho aktuálny mesačný príjem však navrhovateľka nepozná. S otcom sa stretáva v Košiciach, kde má otec prenajatý byt. Otec s ňou nerieši informácie týkajúce sa jeho príjmov a podnikania. Otec navrhovateľky má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, voči dcére O. J., nar. XX.X.XXXX, pričom výška výživného, na ktorej platenie bol otec zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu, nie je navrhovateľke známa. Čo sa týka výdavkov navrhovateľky, tieto predstavujú nasledujúce položky: - Platba za internát na L. ulici v J. – 50,-- eur/mesiac,o bed na internáte 4,-- eurá (t.j. pri predpoklade, že sa bude zdržiavať v Bratislave 21 dní v mesiaci, predstavuje celkovo sumu 84,-- eur/mesiac, strava počas pobytu v Bratislave 200,- eur, strava doma vrátane jedla na internát 100,-- eur/mesiac, mobil – študentský paušál v hodnote 19,20 eur/mesiac, cestovné Vranov/Bratislava a späť približne 35,-- eur (nakoľko nie je možné mať vždy garantovaný študentský lístok za 1,-- euro, keďže týchto je iba limitovaný počet), MHD Bratislava 49,-- eur/90 dní, t.j. 16,30 eur/mesiac, skriptá cca 150,-- eur/semester, t.j. ročný priemer 25,-- eur/mesiac, drogéria a kozmetika 30,-- eur mesačne, oblečenie a obuv priemerne 80,-- eur/mesiac, lieky 30,-- eur/mesiac (nakoľko navrhovateľka má často zdravotné ťažkosti vyžadujúce užívanie predpísaných liekov), poistka 40,-- eur/mesiac, vreckové 50,-- eur/mesiac, podiel na výdavkoch na bývanie vo Vranove nad Topľou (1/2 zo sumy 308,71 eur predstavuje 154,35 eur, pričom pri predpoklade zdržiavania sa doma počas 1/3 mesiaca je to suma 51,45 eur). Spolu náklady navrhovateľky činia 810,75 eur/mesiac. Nakoľko tieto výdavky navrhovateľky spojené s prípravou na jej budúce povolanie vysokoškolským štúdiom nie je schopná hradiť jej matka s finančnou účasťou otca vo výške iba 130,- eur, bola navrhovateľka nútená pristúpiť k podaniu tohto návrhu, keďže otec nemal záujem prispievať jej na výživu vyššou sumou dobrovoľne. Má zároveň za to, že výživné v sume 400,-- eur mesačne by zodpovedalo príjmovým možnostiam otca, ako aj odôvodneným výdavkom na strane navrhovateľky. V danej právnej veci je nevyhnutné určiť vyživovaciu povinnosť povinného rodiča k navrhovateľke z titulu vyživovacej povinnosti pre plnoleté nezaopatrené dieťa. Navrhovateľka toho času študuje na vysokej škole, teda sa pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie a aktuálne ešte nie je schopná sa samostatne živiť. 2. Odporca sa vo veci nevyjadril, nariadených pojednávaní sa nezúčastnil. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dokladmi: rodný list navrhovateľky, potvrdenie o návšteve školy, doklady o výdavkoch, správa OR PZ, ODI, Vranov nad Topľou, lustrácie v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výpis z Obchodného registra spoločnosti P. C., B., daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby P. C., Q. R. XXXX, správa A. S. C. Q., J., pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 10C/68/2009 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci: 4. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/68/2009-55 zo dňa 14.10.2009 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené. V tom čase mal. A. B. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 130,- eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.11.2009. 5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že od septembra 2024 študuje v J. E. G. H., K. L. M.. Býva na internáte s mesačným poplatkom 50,- eur. Domov do Vranova nad Topľou cestuje raz za dva, tri týždne. Výdavky súvisiace so štúdiom, ako aj iné bežné náklady, rozpísala v návrhu. S otcom nie je v pravidelnom kontakte. Keď bola naposledy uňho na návšteve v Košiciach videla, že tento býva v prenajatom dvojizbovom byte v novostavbe. Otec jej nad rámec súdom určeného výživného neprispieva. Matka navrhovateľky je zamestnaná v spoločnosti J. G. M. s tým, že na túto spoločnosť bol vyhlásený konkurz, takže nemá istotu vyplatenia príjmu za mesiac október 2024 a nevie ako to bude s prácou do budúcna. 6. Podľa potvrdenia G. H. A. J., K. L. M., je navrhovateľka v akademickom roku 2024/2025 študentkou X. ročníka dennej formy štúdia študijného programu S.. 7. Výpis z Obchodného registra spoločnosti P. C., B. potvrdzuje, že A. B. je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby – P. C., B. za rok 2023 bolo zistené, že táto spoločnosť vykázala základ dane vo výške XX.XXX,XX G.. Základ dane znížený o odpočet daňovej straty činil XX.XXX,XX eur.
8. A. S. C. Q., J. v správe uviedol, že A. B. je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 674,87 eur mesačne. 9. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov má odporca okrem navrhovateľky ešte dcéru O. J., nar. XXXX. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že odporca nie je poberateľom nemocenskej, dôchodkovej dávky, ani dávky v nezamestnanosti. 10. Právny zástupkyňa navrhovateľky vo veci uviedla, že jej klientka je ešte len študentkou X. R. vysokej školy, musí sa sústrediť na štúdium, preto má obmedzené možnosti privyrobiť si formou nejakých brigád. Matka navrhovateľky je samoživiteľka rodiny. Je zamestnaná v spoločnosti J., ktorá má finančné problémy a matke navrhovateľky už dlhšie nebola vyplatená mzda, preto navrhovateľka žiadala súd o čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci. Právna zástupkyňa vzhľadom na nečinnosť odporcu v súdnom konaní navrhla rozhodnúť podľa zistených príjmových pomerov povinného rodiča. 11. Súd vec takto právne posúdil: 12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 18. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného, u školopovinných detí, je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 19. V danom prípade dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Podľa hore uvedených zákonných ustanovení je zmena výšky výživného možná, ak je preukázaná podstatná zmena pomerov, či už na strane dieťaťa ( oprávnenej osoby) alebo na strane rodiča ( povinnej osoby). Naposledy bola výška vyživovacej povinnosti odporcu stanovená súdnym rozhodnutím z októbra 2009. Od tohto súdneho rozhodnutia uplynula doba viac ako 15 rokov, čo na strane navrhovateľky jednoznačne znamená podstatnú zmenu pomerov. Navrhovateľka je aktuálne študentkou vysokej školy, v dôsledku
čoho nepochybne podstatne vzrástli výdavky spojené s uspokojovaním jej potrieb, a to najmä výdavky na školu, stravu, ošatenie, hygienické potreby, cestovné a podobne. 20. Navrhovateľka vyčíslila v návrhu svoje pravidelné výdavky, ktoré možno považovať za opodstatnené, zodpovedajúce jej veku, potrebám, školským povinnostiam. 21. Odporca ako otec navrhovateľky, v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného, ako profesionálny vojak dosahoval príjem vo výške cca 940,- eur. Aktuálnu zárobkovú a majetkovú situáciu povinného rodiča mal súd za preukázanú z vyžiadaných listinných dokladov. Odporca sa nariadených pojednávaní nezúčastnil, vo veci sa nevyjadril ani písomne. V zmysle vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že po rozhodnutí o rozvode manželstva odporcovi v roku 2015 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. dcére. Toho času je odporca poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 674,87 eur a zároveň je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá za rok 2023 vykázala základ dane vo výške 10.610 eur. K výsluhového dôchodku je tak možné pripočítať príjem z výkonu činnosti jeho obchodnej spoločnosti cca mesačne 884,- eur ( ročne 10.640,- eur). Odporca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky T. K., rok výroby XXXX. Lustráciami v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že odporca nie je poberateľom invalidného dôchodku ani nemocenskej dávky, teda nemá zdravotné obmedzenia, ktoré by ho limitovali pri výkone prác. Odporca je schopný pracovať, dosahovať príjem a musí si byť vedomý jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, ktorá nebola upravovaná viac ako 15 rokov. Odporca nad rámec súdom určeného výživného navrhovateľke neprispieva, alebo prispieva len minimálne, nestretáva sa s ňou pravidelne. 22. Súd pri výpočte výživného na navrhovateľku zohľadnil odporúčacie tabuľky určovania výživného, vydané Ministerstvom spravodlivosti SR, v zmysle ktorých pri dvoch vyživovacích povinnostiach k dieťaťu na vysokej škole by výživné povinného rodiča malo činiť cca 20 % z jeho čistého príjmu. Vychádzajúc z čistého príjmu otca cca 1550,- eur ( výsluhový dôchodok + príjem z činnosti obchodnej spoločnosti otca), z počtu jeho vyživovacích povinností, s prihliadnutím na odôvodnené výdavky navrhovateľky spojené s uspokojovaním jej základných životných potrieb a vysokoškolským štúdiom, súd zvýšil výživné na čiastku 300 € mesačne, počnúc dňom 13.09.2024, kedy navrhovateľka podala návrh na súd. 23. Navrhovateľka žiadala zaviazať otca platením výživného vo výške 400 € mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol. Zistený príjem otca neumožňoval výživné zvýšiť v zmysle návrhu. 24. Dlžné výživné za obdobie od 13.09.2024 do 31.01.2025 súd vypočítal ako rozdiel medzi zvýšeným výživným za uvedené obdobie a výživným, ktoré bol otec povinný uhrádzať v zmysle poslednej úpravy výživného vo výške 130 €. Uvedený peňažný záväzok odporcu tak činí sumu 782,- eur ( 18 dní v mesiaci september 2024 – 102,- eur + 4 mesiace x 170,- eur = 680,- eur), ktorú súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 6 mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia. 25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.