Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 11C/45/2024 8824201893 26. 02. 2025 JUDr. Andrea Zolotová ECLI:SK:OSVT:2025:8824201893.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX C. D. o zaplatenie sumy 529,52 € s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 529,52,- eur spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 529,52,- eur od 30.03.2023 do zaplatenia a uhradiť náklady konania vo výške 2,15,eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznáva. odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 529,52 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 529,52 eur od 30.03.2023 do zaplatenia a uhradenia nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 2,15 eur. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa § 3 ods. 1 zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon o zdravotnom poistení“) je poistencom fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa zákona o zdravotnom poistení. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení na území Slovenskej republike (ďalej tiež „SR“) je povinne verejne zdravotne poistená osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o zdravotnom poistení to neplatí, ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine, za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Podľa § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt v SR, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území SR. Podľa § 9 ods. 1) zákona o zdravotnom poistení má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom 577/2004 Z. z. len poistenec. Podľa § 9 ods. 7) písm. d) zákona o zdravotnom poistení má zdravotná poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. Podľa § 23 ods. 1) písm. c) zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.
3. Uviedol, že v období zániku účasti na verejnom zdravotnom poistení poistenec nemá nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia v SR, pretože zdravotná starostlivosť sa na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. Žalovanému zanikol poistný vzťah u žalobcu v období od 10.02.2006 do 29.11.2022. Oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mal žalovaný splniť najneskôr do 8 dní od zániku poistného vzťahu, avšak žalovaný si svoju oznamovaciu povinnosť vôbec nesplnil. Žalobca sa dozvedel o existencii zákonných dôvodov vedúcich k zániku zdravotného poistenia žalovaného v SR až dňa 29.11.2022, a to na základe doručeného nárokového dokladu E 104 CZ, z ktorého vyplýva, že žalovanému vzniklo zdravotné poistenie v zahraničí (Českej republike) odo dňa 10.02.2006. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodných skutočností, žalobca v čase zániku účasti žalovaného na verejnom zdravotnom poistení hradil náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadeniam, čím poisťovni vznikla za uvedené obdobie od 10.02.2006 do 29.11.2022 škoda vo výške 529,52 eur (náklady zdravotnej starostlivosti a kapitačné platby) a náklady poštovného spojené s uplatnením práva vo výške 2,15 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutých v čase zániku poistného vzťahu žalovaného výzvou zo dňa 15.02.2023. Predmetnú výzvu neprevzal žalovaný v odbernej lehote, preto sa táto dňa 14.03.2023 vrátila žalobcovi. Aplikujúc fikciu doručenia považuje žalobca zásielku za doručenú dňa 14.03.2023 aj napriek skutočnosti, že sa žalovaný o zásielke vôbec nedozvedel. Žalovanému tak uplynula 15-dňová lehota na dobrovoľné si splnenie povinnosti dňa 29.03.2023. Odo dňa 30.03.2023 je teda žalovaný s plnením v omeškaní. Žalobca následne zaslal opätovne výzvu žalovanému dňa 18.07.2023. Žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný pohľadávku žalobcu do dňa podania tohto návrhu neuhradil. 4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to výzvou zo dňa 15.02.2023 s neprevzatou zásielkou na čl. 4, výzvou na zaplatenie zo dňa 18.07.2023, neprevzatou zásielkou na čl. 6, nadhľadom z výpisu z účtu poistenca, žalovaného, detailom nárokového dokladu, priebehom poistiek, oznámením o ukončení poistenia zo dňa 29.11.2022, správami o pobyte žalovaného a vyjadreniami žalobcu. 6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav vecí: 7. Z výzvy zo dňa 15.02.2023 s neprevzatou zásielkou vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov za vynaloženú zdravotnú starostlivosť v sume 531,67 eur, podľa rozpisu uvedeného vo výzve. Žalovaný si list v odbernej lehote neprevzal. Žalobca si uplatnil aj náhradu vynaložených výdavkov v sume 2,15 eur. 8. Z výzvy zo dňa 18.07.2023 s neprevzatou zásielkou vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov za vynaloženú zdravotnú starostlivosť v sume 531,67 eur, podľa rozpisu uvedeného vo výzve. Žalovaný si list v odbernej lehote neprevzal. Žalobca si uplatnil aj náhradu vynaložených výdavkov v sume 2,15 eur. 9. Z nadhľadu z výpisu z účtu poistenca, žalovaného, vyplýva rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanému a vynaložená suma spolu 529,52 eur. 10. Z detailu nárokového dokladu vyplýva dátum začatia a ukončenia poistenia. žalovaného. 11. Z oznámenia o ukončení poistenia zo dňa 29.11.2022 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému ukončenie verejného zdravotného poistenia u žalovaného z dôvodu, že im Česká republika oznámila SEDom S041, že u žalovaného vzniklo v ČR štátne zdravotné poistenie. Nie je možné mať verejné zdravotné poistenia v dvoch členských štátoch. Preto pristúpil žalobca k jeho ukončeniu. Uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a v zákonnej lehote 8 dní oznámiť vznik poistenia v inom štáte EÚ. 12. Podľa § 3 ods. 1 zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon o zdravotnom poistení“) je poistencom fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa zákona o zdravotnom poistení.
13. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení na území Slovenskej republike (ďalej tiež „SR“) je povinne verejne zdravotne poistená osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt. 14. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. 15. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o zdravotnom poistení to neplatí, ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine, za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. 16. Podľa § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt v SR, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území SR. 17. Podľa § 9 ods. 1) zákona o zdravotnom poistení má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom zákonom 577/2004 Z. z. len poistenec. 18. Podľa § 9 ods. 7) písm. d) zákona o zdravotnom poistení má zdravotná poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení. 19. Podľa § 23 ods. 1) písm. c) zákona o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia. 20. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 21. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 22. Podľa ust. § 151 ods, 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 23. Podľa ust. § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 24. Podľa ust. čl. 3 ods.1, 2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. 25. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
26. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 27. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prejednal predmetnú vec postupom podľa civilného sporového poriadku. 28. Zámerom nového Civilného sporového poriadku je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých pravidiel, ktoré priebeh konania zhospodárnia a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva. 29. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty. 30. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. 31. Súd vykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhol a ich vykonanie oznámil v lehotách určených súdom a vyhádzal z ich tvrdení a vyjadrení. Žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol a k žalobe sa nevyjadril. 32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u žalovaného došlo k zániku poistného vzťahu ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR a je zdravotne poistený na území cudzieho štátu z titulu zamestnania. Z výpisu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vyplýva, že v čase zániku účasti žalovaného na verejnom zdravotnom poistení v SR žalobca uhradil náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zariadeniam v sume 529,52 eur. Tieto náklady boli hradené žalobcom v období aj po zániku verejného zdravotného poistenia žalovaného v SR, t. j. v obdobím, kedy už na ne žalovaný nemal nárok. 33. Z výziev zo dňa 15.02.2023 a zo dňa 18.07.2023 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného na úhradu za zaplatenú zdravotnú starostlivosť v sume 529,52 eur a sumy nákladov vo výške 2,15 eur, ktorú uhradila v období, kedy nemal nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti na území SR. Tým, že žalovaný nedodržal zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodných skutočnosti, žalobca v čase zániku účasti žalovaného na verejnom zdravotnom poistení hradil náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadeniam, čím poisťovni vznikla škoda vo výške 529,52 eur. 34. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvami, no výzvy si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný pohľadávku žalobcu do dňa podania tejto žaloby neuhradil. 35. Na základe uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia preto súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. Priznal žalobcovi aj náhradu vynaložených výdavkov v sume 2,15 eur . Súd prihliadol aj na to, že žalovaný žalobu nijakým spôsobom nerozporoval. 36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, úspešný tak bol žalobca. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov a teda žiadne trovy konania mu nevznikli. Z uvedeného dôvodu s poukazom na princíp hospodárnosti konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.