Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10Csp/91/2024 8824202233 06. 02. 2025 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2025:8824202233.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Ahoj, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48113671, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokátom AK, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. XX, okr. F. D. E., o zaplatenie sumy 2.937,31 eur s príslušenstvom, t a k t o rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.460,- eur, spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 07.12.2021 do zaplatenia; to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,26 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.397,31 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a spoločnosť Ahoj, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 48 113 671 uzatvorili dňa 6.12.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1912003156, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej zo strany spoločnosti Ahoj, a.s. v sume 3.000,00 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi v dohodnutých mesačných splátkach v sume 54,24 eur pri dohodnutom úroku vo výške 16,50 % ročne, RPMN 16,50 % a celkovej sume úveru 5.207,04 eur. V dôsledku nesplácania úveru riadne a včas bola dňa 20.8.2021 žalobcom vyhlásená okamžitá splatnosť úveru, ktorá bola žalovanému zaslaná dňa 24.11.2021. Splátka, pre ktorú sa dlh stal predčasne splatným, bola splatná dňa 20.8.2021, teda došlo k zročnosti celého dlhu. Žalobca zaslal dňa 25.10.2021 žalovanej upomienku, ktorou ju vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške 123,20 eur. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ku dňu 20.8.2021 žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 540,00 eur. Táto suma bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Výška nesplatenej istiny ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.937,31 eur. Žalobca si preto uplatňuje uvedenú sumu 2.937,31 eur spolu s ročným zmluvným úrokom vo výške 1.499,09 eur a úrok z omeškania vo výške 5% p.a. z dlžnej sumy 2.937.31 eur od 7.12.2021 do 17.7.2024, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. z dlžnej sumy 2.807,31 eur od 18.7.2024 do 30.8.2024, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. z dlžnej sumy 2.657,31 eur od 31.8.2024 do 30.9.2024 a úrok z omeškania vo výške 5% p.a. z dlžnej sumy 2.527,31 eur od 1.10.2024 do 30.10.2024 a náhradu trov konania. 2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil. 4. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca uzatvoril dňa 6.12.2019 ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, (ďalej aj len "zmluva"), na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky v sume 3.000 eur, bez určenia účelu úveru, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach v sume 54,24 eur po dobu 96 mesiacov, pri celkovej čiastke úveru v sume 5.207,04 eur , pri dohodnutom zmluvnom úroku vo výške 16,50 % ročne a RPMN vo výške 16,50 % ročne. 5. Listom zo dňa 25.10.2019, označeným ako „Výzva na zaplatenie“ vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky vyčíslenej k danému dňu v celkovej výške 178,05 eur. 6. Listom zo dňa 24.11.2021, označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“, žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie zvyšku úveru v sume 3.083,51 eur dňom 20.8.2021 a zároveň ho vyzval na úhradu toho nesplateného zostatku. 7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 8. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 9. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 10. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 11. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 12. Podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. 13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 01.02.2013 ), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Súd priznal žalobcovi iba čistý rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru 3.000,00 eur a zo strany žalovanej v zmysle tak ako je uvedené v žalobnom návrhu vrátenými platbami, spolu v sume 540,eur. Teda iba čistý rozdiel medzi poskytnutou pôžičky a vrátenými sumami. Súd nepriznal žiadne príslušenstvo, teda nepriznal dohodnutý úrok, pretože považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Poskytnutý úver považuje súd za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu riadneho nepreskúmania úverovej bonity žalovanej zo strany žalobcu ako dodávateľa finančnej služby pred poskytnutím tohto úveru, a to i napriek svojmu tvrdeniu v žalobe, že si tieto povinnosti splnil. 16. Z vykonaných dôkazov, resp. dôkazov, ktoré predložil žalobca do konania nie je preukázané, resp. žalobca neuniesol dôkazné bremeno v smere tom, či si splnil svoju bazálnu povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým si zabezpečil informácie o príjme spotrebiteľa, a či vôbec dotazoval v zmysle § 7 ods. 2 spotrebiteľa ohľadom poskytnutia úplne presných a pravdivých údajov z jeho samotnej strany na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pokiaľ ide o poskytnuté dôkazy, žalobca predložil do konania údaje žiadosti/zmluvu č. 1912003156, kde ale údaj zmluvy už deklarovaný ako vypovedaná zmluvu a dátum a čas generovania 4.11.2024, to znamená, že uvedené údaje z databázy žalovaného tento vygeneroval až po ukončení úverovej zmluvy so žalovanou okamžitom splatení zvyšku dlhu, teda v podstate tesne pred podaním žaloby na súd, ktorá bola podaná 20.11.2024. V týchto údajoch je teda uvedené, že žalovaná mala byť zamestnankyňou spoločnosti G., G. s čistými mesačnými príjmami za posledné 3 mesiace 409,53 eur, 483,54 eur, 331,95 eur. Súd porušenie týchto povinností podľa § 7 ods. 1 považuje za hrubé porušenie podľa tretej vety § 11 ods. 2, ktorý spôsobuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. De facto žalobca poskytol žalovanej úver bez dá sa povedať akýchkoľvek údajov o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, resp. bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Rovnako tak žalobca v zmysle § 11 ods. 2 poslednej vety hrubo porušil svoje povinnosti, aj podľa § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 platného v čase uzavretia zmluvy, teda 6.12.2019. Je celkom zrejmé, že žalobca ako dodávateľ finančnej služby a veriteľ dôsledne nezistil limit žalovanej ako spotrebiteľky pre ukazovateľ jej schopnosti ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v kontexte § 7 ods. 19 a 20 zákona o spotrebiteľských úveroch. Popri konštatovaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o splnenie bazálnej záležitosti, a totiž samotného dotazovania pred poskytnutím úveru žalovanej ako spotrebiteľky ohľadom príjmov a výdavkov, zjavne sa v zásade len uspokojil, že mala byť zamestnankyňou spoločnosti G., G.. s tam uvedenými čistými príjmami. Žalobca do konania predložil ako dôkaz skúmania bonity žalovanej len výpisy z účtov Slovenskej sporiteľne za 3 mesiace, a to za október 2019 - november 2019. Tu súd konštatuje, že uvedené dôkazy sú účty, z ktorých výpis je vedený na majiteľa účtu H. A. s identickým trvalým pobytom ako je žalovaná, avšak nie priamo na žalovanú. Z dôkazu predloženého žalobcom síce vyplýva, že H. A. splnomocnila žalovanú na nakladanie s vkladmi na predmetnom účte a preberanie výpisov. Z logiky veci vyplýva, že H. A. bude zrejme dcérou žalovanej. Z toho vyplýva, že mali matka ako žalovaná s dcérou H. A. spoločný účet. Po preskúmaní tohto účtu alebo výpisov z týchto účtov, ale jednoznačne vyplýva, že žalovaná nemohla spĺňať kritériá dosiahnutia takého limitu pre ukazovatele schopnosti splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 19 a 20, ktorý by jej umožňoval poskytnutý úver splácať. Totižto už napríklad v samotnom výpise za mesiac október 2019 je uvedené, že dňa 14.10.2019 bol na účet pripísaný kreditný obrat 483,54 eur ako bezhotovostný vklad zo spoločnosti G., G. s informáciou o tom, že ide o úhradu mzdy. Vzápätí na ďalší deň, ale 15.10.2019 je z tohto účtu zrejmý kartový výber, teda debetný obrat v sume 480,00 eur. Nasledujúci deň 16.10.2019 je tu bezhotovostný vklad v sume 245,04 eur od ÚPSVaR Vranov nad Topľou, zrejme išlo o úhradu sociálnych dávok. V ten istý deň, 16.10.2019, je vzápätí aj debetný obrat v prospech trvalého platobného príkazu na úhradu 50,00 eur a 17.10.2019 výber kartou 190 eur. Dňa 30.10.2019 je ešte bezhotovostný vklad 30,00 eur, ale vzápätí do 31.10.2019 je výber kartou 30 eur. Z uvedených transakcií za uvedený mesiac vyplýva, že stav prostriedkov na účte na konci predmetného mesiaca bol de facto v mínuse.
17. V zásade úplne identické transakcie a v zásade s identickým zostatkom vyplývajú aj z výpisu z účtov za mesiac november 2019 a september 2019. Po riadnom zhodnotení uvedeného tak muselo byť žalobcovi ako dodávateľovi finančnej služby jasné, že žalovaná nebude mať dostatok prostriedkov na splácanie poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške, ktorá bola poskytnutá žalovanej teda v sume 3.000,00 eur. Okrem uvedeného vyplýva, že žalobca pred poskytnutím úveru de facto iným spôsobom úverovú bonitu žalovanej neskúmal. Jediným spôsobom bol dopyt v bankovej databáze registra klientskych informácií, ktorý si popri skôr uvedených skutočnostiach skúmania bonity žalovanej rovnako javí ako nedostatočný. O úverovej insolventnosti žalovanej svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca dňa 13.7.2020 uzavrel Dodatok č.1 k zmluve o tomto spotrebiteľskom úvere, ktorý je predmetom sporu, v ktorom bol dohodnutý odklad troch splátok. Na základe uvedených skutočností tak súd podľa § 11 ods. 2 druhá a tretia veta, teda za hrubé porušenie veriteľa pri skúmaní bonity spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa § 11 ods. 2 veta in fine, teda za porušenie ustanovení skúmania bonity veriteľa podľa § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch, tento úver súd hodnotí ako bezúročný a bez poplatkov . Z vyššie popísaných dôvodov súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zákonný úrok z omeškania, ale len nárok na čistý zostatok požičanej istiny. 18. Preto súd priznal žalobcovi sumu 2.460,00 eur, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 7.12.2021 do zaplatenia a čo do zvyšku žalobu zamietol. 19.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Žalobca bol v spore úspešný v prevažnej miere. Po prepočte miery jeho úspechu aa neúspechu v spore má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,26 % ako je uvedené vo výroku III. O výške nároku na náhradu trov rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.