Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/19/2025 8825200014 26. 03. 2025 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2025:8825200014.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E. F. G., štátny občan Slovenskej republiky, za účasti matky: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, I. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd m e n í II. výrok rozsudku Okresného súdu Humenné, sp. zn. 8P/51/2023 zo dňa 05.06.2023, a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,– eur mesačne na sumu 150,– eur mesačne, ktoré bude poukazovať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 01.01.2025. II. V prevyšujúcej časti súd návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a. III. Dlžné výživné za obdobie od 01.01.2025 do 31.03.2025 vo výške 150,– eur je matka uhradiť k rukám otca v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
povinná
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec maloletého dieťaťa, navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal na súd dňa 07.01.2025 vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX ( ďalej len maloleté dieťa ) zo sumy 100 eur na sumu 350 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/51/2023 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 8P/31/2017 zo dňa 20.04.2017 tak, že zveruje maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca C. B., ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Matku zaviazal prispievať na výživu sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehli skoro dva roky. Od posledného rozhodnutia sa zvýšili všetky ceny pre infláciu. Zvýšili sa mu výdavky y na dcéru v súvislosti s jej vekom ako aj pre jej zdravotné problémy -akné, bolesti chrbtice rehabilitácie a iné každodenné náklady na kozmetiku, krémy na pleť, hygienické potreby, doučovanie, dopravu do a zo školy, stravu a ošatenie, zábavno kultúrne vyžitie - kino, klzisko, plaváreň, cukráreň a pod., zdravotná poistka, paušál - telefón, internet potrebný k výučbe, kúpa nových pomôcok do školy. Matka s ničím nepomáha, neprispieva. Výdavky popísal nasledovne: kozmetika - 50 eur, doučovanie 100 eur, doprava - 100 eur, kultúrne vyžitie - 100 eur, zdravotná poistka - 30 eur, paušál tel. + internet 45 eur, ošatenie / sezónne - 200 eur. Podľa jeho sa matka maloletej sa zamestnala v zahraničí. 2. Matka maloletého dieťaťa sa k predmetnému návrhu nevyjadrila.
3. Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom, pretože zvýšenie výživného je v prospech maloletého dieťaťa. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 04.03.2025, daňovým priznaním otca za rok 2023, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 20.03.2025, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/51/2023 a zistil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že má informácie o tom, že aj ďalšie dieťa matky, a to mal. J., už nie je v starostlivosti matky, H. E., ale jeho otca. S maloletým dieťaťom navštevuje kožnú ambulanciu pre problémy s akné. Dcéra absolvuje doučovanie z matematiky a chémie. Za hodinu doučovania platí 10,– eur. Podľa učiteľky došlo aj k zlepšeniu dcérinho prospechu. Vymeškané hodiny má iba pre chorobu. Do školy dcéra chodí peši, alebo taxíkom, ak je zlé počasie. V škole sa nestravuje. Ďalšie výdavky má pre dcéru na kino, klzisko, plávanie. Zdravotná poistka uvedená v návrhu je to životné poistenie. Má zvýšenú splátku za paušál a internet zo sumy 45,– eur na 70,– eur, pretože dcére zobral na splátky notebook. K nootebooku zakúpil aj myš, tašku v cene 167 eur. Ďalší výdavok má na ošatenie podľa potreby. Teraz povyrástla a preto si potrebovala zakúpiť nové ošatenie. V súvislosti s prácou v zahraničí si hradí iba stravu, ubytovanie má zabezpečené. Výdavok má na pohonné hmoty a cestu do Nemecka plus cestovné po Nemecku, a úhradu odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovni v sume 300,– eur. Na Slovensku je týždeň, resp. na víkend. Jeho čistý príjem je mesačne cca 3.000,– eur. Na seba má bežné výdavky plus výdavok na leasing, a paušál pre seba a svoju mamu. Žijú v domácnosti so svojimi rodičmi. V minulosti matka pracovala ako predavačka. Keďže matka sa nepodieľa na starostlivosti o dcéru, žiada, aby sa matka podieľala vyšším výživným na potrebách dieťaťa. Od dcéry má informáciu, že cca pred mesiacom dcéra písala mame, avšak mama sa jej neozvala. Žiada zvýšiť výživné od podanie návrhu na súd. 6. Matka sa na pojednávanie nedostavila napriek tomu, že si predvolanku prevzala. Svoju neprítomnosť neospravedlnila, pojednávanie odročiť nežiadala. Výzvu súdu, aby predložila dôkazy o svojich príjmoch a výdavkoch nesplnila. 7. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 20.03.2025 uviedol, že naposledy boli práva a povinnosti upravené rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 20.04.2017. Otec žije v rodinnom dome v mestskej časti K. spolu s rodičmi a maloletou A., ktorá má zariadenú vlastnú izbu. Otec je aktuálne SZČO. Pracuje v Nemecku, vykonáva stavebné práce. Keď dochádza za prácou do Nemecka, s maloletou mu pomáhajú jeho rodičia. Jeho príjem je priemerne 3000,– eur. Výdavky má tieto: nájom 150-200 eur/ mesačne, leasing 390 eur/mesačne, úver 500 eur/mesačne, paušál 350 eur/mesačne, odvody 300-400 eur/mesačne, pohonné hmoty 400 eur, doučovanie 100 eur/mesačne. Otec maloletej zasiela každý mesiac na jej účet sumu 200-300 eur, z ktorých si maloletá zakupuje drogériu, ošatenie, navštevuje kino, cukráreň a podobne. Od posledného rozsudku došlo k zvýšeniu nákladov na maloletú. Maloletá je žiačkou 8. ročníka Základnej školy Juh Vranov nad Topľou. Nenavštevuje žiadne krúžky. Rada navštevuje kino, plaváreň, klzisko a podobne. Po skončení ZŠ plánuje nastúpiť na hotelovú akadémiu. Pravidelne navštevuje kožnú ambulanciu z dôvodu akné, inak prekonáva len bežné ochorenia. S matkou sa stretáva len sporadicky, udržujú telefonický kontakt, ktorý je prevažne z iniciatívy maloletej. Matka maloletej aktuálne pracuje v zahraničí, no jej majetkové a zárobkové pomery nie sú známe. Na výchove maloletej sa nepodieľa, maloletej nezakupuje darčeky ani nič nad rámec výživného. Zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa podľa aktuálnych majetkových a zárobkových pomerov na strane matky. 8. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/51/2023 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 05.06.2023 bol zmenený výrok vo veci starostlivosti o maloletú, a to tak, že mal. A. B. bola zverená do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná platením výživného v sume 100,– eur mesačne od 13.02.2023. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že došlo k zmene starostlivosti, o dieťa sa začal starať otec, preto mu dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti. S matkou sa súdu nepodarilo skontaktovať, na pojednávanie sa nedostavila. Už v čase vydania tohto rozhodnutia bývala maloletá v domácnosti otca. Vtedajší kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, v správe zo dňa 27.03. uviedol, že vykonal návštevu u starej matky, pani E., ktorá ho informovala, že matka maloletej odišla pracovať a bývať do K. L. aj spolu so svojím priateľom a mal. J.. 9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 04.03.2025 matka mal. dieťaťa nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani inú žiadnu dávku. Naposledy bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 03.04. do 14.05.2024, a vyradená bola pre nespoluprácu. Otec z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou poberá prídavok na dieťa, ktorý tohto času je vyplácaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako vyrovnávacia dávka z iného štátu mesačne v sume 60,– eur. 10. Z daňového priznania otca vyplýva, že za rok 2023 mal evidované príjmy spolu 24.868,10 eur, a výdavky boli uplatňované paušálne. 11. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 12. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 13. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 15. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 16. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 17. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
19. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 22. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 23. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).
25. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 zákona o rodine. 26. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby došlo k zmene výšky výživného a to k jeho zvýšeniu. 27. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V čase pôvodného rozhodnutia maloleté dieťa bolo v 6. ročníku, teraz je v 8. ročníku Základnej školy. Otec preukázal výpoveďou, že dcéra má zvýšené výdavky na svoju osobnú potrebu, a to kozmetiku vzhľadom na problémy s akné, častejšiu obnovu šatníka pre rýchly rast, výdavok na doučovanie, keďže v predošlom období mala problémy v škole, ako aj na voľnočasové aktivity / návšteva kina, klziska/. Otec v návrhu ako aj na pojednávaní presne špecifikoval výdavky na dieťa. Súd ich uznal za dôvodné. Matka voči týmto výdavkov nenamietala. Takéto výdavky si dieťa môže uhrádzať, ak to dovolí finančná situácia rodičov, pretože podľa zákona o rodine platí, že životná úroveň dieťaťa má byť na roveň životnej úrovni rodiča. Taktiež podľa zákona o rodine platí, že obaja rodičia sa podieľajú na výdavkoch na dieťa. U matky nebola splnená povinnosť, ktorú jej súd uložil, že má predložiť potvrdenie o svojich príjmoch a výdavkoch. Súd šetrením zistil, že matka maloletej nie je evidovaná na úradu práce na Slovensku ako nezamestnaná, nemá ani žiadnu evidenciu v sociálnej poisťovni. Nijakým spôsobom nereagovala na výzvu súdu. Neuviedla, že má zdravotnú prekážku alebo inú prekážku, aby si splnila súdom uloženú povinnosť, ani neuviedla, kde je zamestnaná, či má príjem alebo iné skutočnosti. Takáto jej nečinnosť a nezistenie evidencie matky na Slovensku nie je dôvodom na to, aby súd vychádzal z toho, že matka nemá žiaden príjem. Je na matkinom rozhodnutí, či bude pracovať alebo nie, či má nejaký príjem alebo akým spôsobom si bude hradiť svoje výdavky a výdavky na dieťa. Každý rodič je zodpovedný za svoje dieťa, je povinný sa o dieťa starať. Ak sa rodič vzdá svojho príjmu, alebo aj keď nepracuje, týmto konaním rodičia nemôže byť poškodené dieťa, a to tak, že tento rodič nebude platiť na výživu tohto dieťaťa. Keďže matka si prevzala návrh, na výzvy súdu nereagovala, súd vychádzal z posledných známych skutočností a jej potencionálneho príjmu. V minulosti pracovala ako predavačka. Tým má súd za preukázané, že môže pracovať a má pracovné skúsenosti. Ako predavačka môže dosahovať len nižší príjem. Súd vychádzal z pracovných ponúk na stránke www.profesia.sk, kde pre mesto Humenné je ponuka práce asistent predaja – predavač v LEPAL TECHNIK, spol. s r.o. so mzdovými podmienkami (brutto) 950 - 1 300 eur/mesiac Fixná zložka + odmena z predaja do výšky 40% základnej mzdy, nadčas, osobné ohodnotenie (variabilná zložka), výsledná výška mzdy závisí od zodpovednosti a kvality práce. Preto vzhľadom na možný príjem, ktorý ako predavačka môže dosahovať, na vyživovacie povinnosti k dvom deťom a vzhľadom na výdavky maloletej a skutočnosť, že sa s dcérou nestretáva a teda sa nepodieľa nijakým spôsobom na starostlivosti o dieťaťa, súd zaviazal matku zvýšeným výživným na sumu 150,– eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, nakoľko neboli zistené také skutočnosti, aby súd mohol zvýšiť výživné nad sumu 150,– eur. 28. Súd zvýšil výživné od 1.dňa mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na súd ( 07.01.2025), pretože pre podanie návrh na súd je potrebné návrh spísať, podať ho na súd. Výška dlh na výživnom za každý mesiac u matky je 50,– eur / 150 eur – 100 eur/. Ku dňu vydania rozhodnutia je splatné výživné za január, február a marec 2025 a preto dlh na výživnom predstavuje sumu 150,- eur ( 3 x 50 eur). Súd vzhľadom na nezistené pomery na strane matky jej umožnil zaplatiť túto výšku v lehote 90,- dní od právoplatnosti rozsudku.
29. Ak dôjde k nejakej zmene pomerov, môže ktorákoľvek zo strán podať návrh na zmenu rozhodnutia 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.