Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 6P/33/2025 8825200060 27. 05. 2025 JUDr. Iveta Mihóková ECLI:SK:OSVT:2025:8825200060.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, zastúpenej: JUDr. Kristián Príhoda, LL.M, advokát, Slovenská 15, Prešov, za účasti otca: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XX, o zvýšenie výživného, rozhodol: I. M e n í s a výživné určené rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 5P/3/2023-52 zo dňa 20.12.2023 a to tak, že s a z v y š u j e výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur na sumu 110,eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť matke vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred začínajúc dňom 14.01.2025. II. Dlžné výživné za obdobie od 14.01.2025 do 31.05.2025 v sume 320,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným matke pod následkom straty výhody splátok. III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. A. zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 14. 01. 2025. Uviedla, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec poberal nemocenské dávky. Toho času pracuje, má pravidelný príjem a doterajšie výživné nepostačuje na úhradu odôvodnených potrieb mal. syna. 2. Otec neuznal právny základ návrhu za oprávnený. Uviedol, že finančná situácia mu neumožňuje uhrádzať zvýšené výživné vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav a zníženú pracovnú schopnosť. Je schopný uhrádzať výživné maximálne vo výške 60,- eur mesačne. 3. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné berúc do úvahy vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti otca. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením spisu OS SK sp. zn. 5P/3/2023, správ o príjme a majetkových pomeroch rodičov a ich výdavkoch, o výdavkoch na mal. dieťa, správy od kolízneho opatrovníka a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Rozsudkom OS Svidník sp. zn. 5P/3/2023 zo dňa 20.12.2023 súd rozviedol manželstvo rodičov mal. A.. Na čas po rozvode schválil dohodu rodičov, na základe ktorej zveril mal. dieťa do starostlivosti matky, otec sa zaviazal platením výživného na syna po 40,- eur mesačne. Ide o skrátenú formu rozsudku. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase rozhodnutia súdu mal každý z rodičov vyživovaciu povinnosť len k mal. A.. Otec bol práceneschopný v dôsledku vážneho úrazu ruky. Jeho zdravotný stav v tom čase nebol ustálený. Poberal nemocenské dávky a nebol schopný pracovať. 6. Podľa výpovede matky je mal. A. žiakom 6. ročníka ZŠ. Stravuje sa v školskej jedálni. Strava je hradená príspevkom zo strany štátu. Spolu so synom býva u starých rodičov v rodinnom dome. Na inkaso prispievajú s mal. takmer jednou polovicou, čo mesačne činí 70,- eur. Celkové inkaso je vo výške 150,- eur. Na syna suma inkasa vychádza 35,- eur. Na oblečenie pre dieťa v priemere mesačne uhradí 80,- eur, pri návšteve zubára 30,- eur za štvrťrok. Voľný čas mesačne 100,- eur, v čom sú zahrnuté návštevy kina, výlety. V priemere 60,- eur mesačne uhradí na potreby spojené so školskou dochádzkou. Ide o školské pomôcky, prípadne aj školské vystúpenia alebo exkurzie v škole, prípadne burza. Syn sa venuje futbalu a hokeju. A za sezónu na tento účel uhradí 200,- eur, v čom je zahrnutý výdavok na obmenu dresov, hokejovú a futbalovú výstroj. Za internet uhrádza 12,- eur. Sporenie pre syna na jeho účet 70,- eur mesačne a 10,- eur na synovu platobnú kartu. Vreckové činí 40,- eur mesačne. Hygiena a kozmetika cca 50,- eur mesačne. Matka mimo pravidelnej mesačnej mzdy poberá aj rodinné prídavky a daňový bonus vo výške 100,- eur. Vedľajší príjem nemá, úver nespláca. Spolu s mal. bývajú v obci B. a syn navštevuje školu v G. H. I., čo je 15 km a mesačné výdavky na cestovné sú 10,- eur. Syn sa stretáva s otcom každý druhý víkend, tak ako je to upravené rozsudkom ale u otca neprespáva. Ráno si ho otec vyzdvihne v mieste bydliska syna a trvá na tom, aby ho od otca následne prevzala matka v jeho bydlisku, s čím má spojené výdavky na PHM. Ďalej uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne plní. V prípade sviatkov a Vianoc syna obdarúva darčekmi. Nad rámce výživného mu neprispieva. Domnieva sa, že otec dosahuje vyšší príjem ako tvrdí pred súdom. 7. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že priemerné mesačné výdavky na syna tak ako ich vyčíslila matka v sume cca 450,- eur považuje za nadhodnotené. Potvrdil, že sa so synom stretáva a vzhľadom na jeho finančné možnosti kupuje synovi aj športové oblečenie a oblečenie na voľný čas, ktorý trávi u otca. Oblečenie zadováži zvyčajne v Poľsku na trhu, kde mu pokladničný blok nevystavia. Poberá invalidný dôchodok vo výške 366,- eur mesačne. Pracuje aj pre obec v mieste bydliska ako poslanec obecného zastupiteľstva. Zasadnutie je štyrikrát v roku a za jedno zasadnutie má prijem 20,- eur. Zároveň pracuje v spoločnosti, ktorá má sídlo v J., kde denne cestuje autom, za čo v priemere mesačne uhradí 100,eur. Každý deň pracuje dve hodiny. Uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 560,- eur a iný príjem nemá. Býva s rodičmi v rodinnom dome, ktorým prispieva na stravu sumou 100,- eur mesačne. Zálohy za elektrinu 33,- eur. Výživné pre syna 40,- eur mesačne. Synovi poskytuje vreckové v priemere 20,- eur vždy, keď sa dvakrát v mesiac stretnú. Poistné pre otca činí 40,- eur a telefón 23,- eur. Pokiaľ syn trávi víkend u otca, kupuje mu potraviny, za čo vynaloží v priemere 60,- eur pre syna. Syn má u otca oblečenie, ktoré používa na voľný čas a tiež aj športovú obuv. V zimnom období kúria drevom. Vzhľadom k tomu, že pravú ruku má v podstate nefunkčnú a nemôže vykonávať fyzickú prácu, musí si zavolať brigádnikov, ktorí drevo pripravia na kúrenie, s čím má výdavky. Okolie domu je potrebné kosiť, na čo používajú benzínovú kosačku. V sezóne je výdavok 50,- eur na tento účel. Obaja rodičia sú dôchodcovia. Jeho priemerné mesačné výdavky činia cca 456,- eur. v pravej ruke má obmedzenú hybnosť. V minulosti pracoval na stavbách, je vyučený murár. Vedel vykonávať bežné stavebné práce. Tie už vykonávať vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nemôže. V ruke má ochrnuté nervy. Ide zrejme o trvalý stav a k zlepšeniu hybnosti ruky nedôjde. Preto pracuje len dve hodiny denne, účtuje výkon kamiónov. Fyzickú prácu už vykonávať nemôže. Poprel tvrdenie matky o vyššom príjme. Predložil doklad a tiež bola vyžiadaná správa so Sociálnej poisťovne - ústredia, z ktorej je zrejmé, že otec poberá invalidný dôchodok vo výške 366,20,- eur. 8. Podľa správy Sociálnej poisťovne – pobočky vo K. zdravotný stav otca bol naposledy posúdený na účely dôchodkovej dávky dňa 21.11.2023 a bol uznaný invalidným s dátumom vzniku invalidity od 27.07.2023. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75%. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka je stanovená na november 2025. 9. Zo správy OR PZ Svidník súd zistil, že otec je vedený ako vlastník motorového/prípojného vozidla. Ide o nákladný príves, ktorý je v premávke od 17.01.2005 a vlastní tiež osobné motorové vozidlo E. B., v premávke od 23.10.2013.
10. Zo správy neurológa C. E. I. súd zistil, že otec je po trojnásobnej operácii medzistavcových platničiek, po zlomenine hlavice pravej ramennej kosti. U menovaného došlo k poškodeniu pravej ramennej nervovej spleti a ochrnutiu pravej hornej končatiny ťažkého stupňa. Ide o trvalý stav. Nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, ktoré vyžaduje fyzickú záťaž. 11. Podľa opisu mzdového listu od spoločnosti I. L., K., otec pracuje v spoločnosti na základe dohody a za posledných 11 mesiacov dosiahol priemerný čistý mesačný príjem o vo výške 174,- eur. Podľa mzdového listu obce F. otec za rok 2024 získal príjem 80,- eur. 12. Podľa opisu mzdového listu dosiahla matka za 12 mesiacov roka 2024 priemerný čistý mesačný príjem 1.117,- eur. 13. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov je zrejmé, že mal. A. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov. Poukázal na priemerné mesačné výdavky matky. V súvislosti s uspokojovaním základných potrieb maloletého a odporúčal návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť podľa možností, schopností a majetkových pomerov otca. 14.
Uvedenú vec súd takto právne posúdil.
15. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 16. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem mal. dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, c) ako aj bezpečie a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava, d) ochrana dôstojnosti, e) ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. 17. V zmysle ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 18. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. 19. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 20. S poukazom na ust. § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 21. Podľa čl. 10, ods. 1 CMP dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi na ktorých spočíva tento zákon. 22. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania mal. dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. 23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 25. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 26. V zmysle ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 27. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Touto zmenou môže byť napríklad vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie a zníženie príjmu rodičov a pod. 28. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 29. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o zmene úpravy styku, bolo potrebné zvážiť, či v danom prípade sú splnené dôvody pre uvedenú zmenu a či táto zmena je v záujme mal. detí. 30. Súd dospel k záveru, že návrh matky je oprávnený. V čase poslednej úpravy výživného bol otec maloletého práceneschopný a poberal nemocenské dávky. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov. Otec sa zamestnal na základe dohody, má pravidelný mesačný príjem a poberá invalidný dôchodok. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičom voči dieťaťu má prednosť pred uspokojovaním vlastných potrieb rodiča. 31. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane výživou oprávneného a tiež na strane povinného. 32. Na strane oprávneného dieťaťa súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby, ktoré sú dané tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie, potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, športové a závisia aj od veku a zdravotného stavu dieťaťa. Na strane povinného rodiča súd prihliada aj na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné. Tiež sa zohľadňuje, čo je objektívne možné, aby povinný rodič zarobil s ohľadom na svoj vek, odbornosť, zručnosti aj pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce ako aj zdravotný stav. V danom prípade dospel súd k záveru, že návrh matky je oprávnený. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Všetky výdavky možno rozčleniť na výdavky na zabezpečenie základných a nevyhnutných bežných potrieb rodiča a výdavky, ktoré vzhľadom na svoj účel nebolo nutné vynaložiť. Súd do úvahy neberie výdavky rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné. Súd považoval za odôvodnené matkou prezentované mesačné výdavky na maloleté dieťa vo výške cca 450,eur mesačne spočívajúce v úhrade výdavkov na stravu, ošatenie, hygienu, telefón, školské potreby, časť výdavkov spojených s bývaním a so zdravotným stavom. Ide o základné výdavky, v rámci ktorých nie sú ešte zahrnuté jednorazové mimoriadne výdavky. Súd považoval za dôvodné, aby osoba, ktorá sa o dieťa osobne nestará, sa finančne podieľala na týchto zvýšených výdavkoch. Súd vychádzal pri určení výšky výživného z deklarovaného príjmu otca, ktorý uviedol, že jeho čistý mesačný príjem činí 560,- eur. Pri určení výživného vzal do istej miery do úvahy aj odporúčajúce tabuľky pre stanovenie výšky výživného vydané MS Slovenskej republiky, ktoré síce majú len odporúčajúci charakter ale je možné ich využiť pre štandardné prípady. Podľa týchto tabuliek by povinná osoba, ktorá má jednu vyživovaciu povinnosť ku dieťaťu vo veku 10-14 rokov, ktoré je žiakom druhého stupňa ZŠ, mala uhrádzať výživné vo výške 22% z čistého príjmu. V čase rozhodnutia súdu je mal. A. žiakom 6. ročníka ZŠ. Z príjmu otca, ktorý deklaroval na súde vo výške 560,- eur mesačne 22% činí 123,- eur. Súd určil výživné na maloletého vo výške 110,- eur mesačne. Bral pri tom do úvahy potreby dieťaťa ako aj nepriaznivý zdravotný stav otca a výrazne obmedzené možnosti otca uplatniť sa na trhu práce. Otec má zníženú pracovnú schopnosť o 75%, čo znamená, že mu bola zachovaná schopnosť pracovať v rozsahu 25%.
Jedným z kritérií ovplyvňujúcich schopnosť povinného dosahovať príjem je jeho zdravotný stav. V danom prípade došlo k objektívnej okolnosti a to k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku úrazu a tým aj poklesu u otca vykonávať zárobkovú činnosť. Kompenzáciou tohto poklesu je invalidný dôchodok u otca v sume 366,20,- eur, ktorý je dávkou dôchodkového poistenia a jeho účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Tak ako bolo uvedené, miera poklesu u otca vykonávať zárobkovú činnosť v čase rozhodnutia súdu je 75% a zostáva mu zachovaná miera vo výške 25%. Otec popri invalidnom dôchodku si našiel prácu s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 174,- eur mesačne, pri zohľadnení príjmu poslanca obecného zastupiteľstva tento činí v priemere 6,66,- eur mesačne. Ak by súd vychádzal z celkového príjmu 547,- eur 22% z tejto sumy v zmysel odporúčajúcich tabuliek činí 120,- eur mesačne. Súd určil otcovi výživné na maloletého tak, ako bolo uvedené na sumu 110,- eur mesačne berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že otec má výdavky aj so svojím zdravotným stavom a tiež v rámci svojich finančných možností v čase keď je syn u neho mimo poskytovania stravy a uspokojovania jeho bežných potrieb kupuje mu aj oblečenie a obuv na voľný čas, ktorú dieťa u neho užíva a tiež ho obdarúva v prípade narodenín, menín, Vianoc. Synovi poskytuje aj vreckové. Matkou tvrdený vyšší príjem otca ako deklaroval na súde, nebol preukázaný. Dlžné výživné za obdobie od 14.01.2025 do 31.05.2025 činí 320,- eur a to za mesiace február až máj 2025, t. j. 4x 70,- eur, čo je zvýšené výživné spolu 280,- eur a dlžné výživné za obdobie od 14.01. do 31.01.2025, t. j. za 18 dní otec zaplatil na bežnom výživnom 23,- eur, zvýšené výživné činí 63,- eur, rozdiel za mesiac január je 40,- eur. Preto celkový dlh na výživnom činí 320,- eur. Súd povolil otcovi uhrádzať v mesačných splátkach vzhľadom na jeho nepriaznivé sociálne pomery po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd nezapočítal otcovi do dlžného výživného finančné sumy, ktoré uhradil na účet mal. dieťaťa aj vzhľadom na stanovisko matky, ktorá namietala, že uvedené finančné prostriedky neboli uhradené k jej rukám. Takto určené výživné považuje súd toho času za primerané a preto v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. 33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v platnom znení, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).