Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/22/2025 8825200387 23. 04. 2025 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2025:8825200387.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, štátny občan Slovenskej republiky, za účasti matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, t. č.: Ústav na výkon trestu odňatia slobody, E. XX, XXX XX F., štátny občan Slovenskej republiky o zmenu osobnej starostlivosti, t a k t o rozhodol: I. Súd m e n í I. výrok rozsudku Českej republiky Okresného súdu Třebíč, sp. zn. 26 Nc/1004/2024 zo dňa 11.12.2024, a to tak, že sa zveruje mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. II. Matka sa z a v ä z u j e platením výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom 03.03.2025, ktoré je povinná platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.03.2025 sa navrhovateľ, otec, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX ( ďalej len maloletý) do osobnej starostlivosti otca. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu v Třebíči zo dňa 11.12.2024, právoplatný dňa 14.01.2025, bol maloletý A. zverený do starostlivosti matky a otec mu prispieval výživné vo výške 1.500 Kč. Jeho matka D. B., nar. XX.XX.XXXX nastupuje dňa 10.03.2025 na výkon trestu odňatia slobody. S matkou vzájomne sa dohodli na tom, že po dobu výkonu trestu matky o maloletého syna sa bude starať otec. 2. Kolízny opatrovník súhlasil s podaným návrhom. 3. Matka dieťaťa sa k návrhu nevyjadrila. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Třebíči sp. zn. 26Nc/1004/202 zo dňa 11.12.2024, evidenciou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 25.03.2025, evidenciou v registri trestov, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 16.04.2025, správou Ústavu na výkon trestu Košice zo dňa 26.03.2025 a zistil tento skutkový stav:
5. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že syn si zvyká na súrodencov, ktorí majú spoločnú izbu. Syna navštevoval aj v minulosti na týždeň, resp. dvakrát do roka. Aj jeho manželka súhlasí s podaným návrhom, pretože aj on prijal jej dcéru. Syn A. a dcéra manželia spia s nimi. Syn je v telefonickom kontakte s matkou, tomuto kontaktu brániť nebude. Od matky mal. A. má informáciu, že pracuje, ale jej príjem nepozná. Už sa zamestnal. 6. Kolízna opatrovník na pojednávaní uviedol, že návrh je dôvodný, a odporúča návrhu vyhovieť. 7. Matka sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neprítomnosť neospravedlnila, pojednávanie nežiadala odročiť. 8. Podľa rozsudku Okresného súdu v Třebíči sp. zn. 26Nc/1004/202 zo dňa 11.12.2024 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol mal. A. B. zverený do výchovy matky, otec sa zaviazal platením výživného mesačne čiastkou 1.500 Kč. 9. Z protokolu z Mestského úradu Třebíč zo dňa vyplýva, že na jednanie sa dostavili otec dieťaťa, A. B. a matka dieťaťa, D. B., pretože matka má 10.03.2025 nastúpiť na výkon trestu v Košiciach. Rozsudkom Okresného súdu Třebíč zo dňa 11.12.2024 bol jej mal. A. B. zverený do starostlivosti. Rodičia sa dohodli, že po dobu výkonu trestu matky bude starostlivosť dieťaťu poskytovať otec na adrese C. XX, C. G.. V prípade, že matka bude vo väznici zaradená k výkonu práce, mala by väznica strhávať výživné k rukám otca. 10. Z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 25.03.2025 vyplýva, že otec mal. A. B. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.02.2025, z úradu nepoberá žiadne dávky ani príspevky. 11. Podľa lustrácie v registri trestov matka mal. dieťaťa má nariadený výkon trestu odňatia slobody na základe rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/63/2024 od 10.03.2025 do 10.03.2026. 12. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 16.04.2025 uviedol, že rodičia mal. dieťaťa sa spoznali v roku 2018 H. G., I.. J., kde otec pracoval. Následne žili v spoločnej domácnosti asi 3 roky v K. G., potom ešte asi 2 roky v C.. Otec dieťaťa, ktorý je stále ženatý, žil s manželkou v tom čase oddelene. Toho času žije otec dieťaťa s manželkou a ich 4 maloletými deťmi v spoločnej domácnosti v Skrabskom. Spolu vychovávajú aj maloletú dcéru manželky otca, ktorá nemá v rodnom liste uvedeného otca a rovnako sa narodila v čase, keď manželia žili oddelene. Rodina obýva poschodový rodinný dom v obci Skrabské. Na prízemí majú k dispozícii 2 izby a kuchyňu, vrchné poschodie domu ešte dorábajú. Rovnako v dome robia aj kúpeľňu a WC. Otec dieťaťa pracuje od 26.03.2025 v spoločnosti Xinquan Slovakia Atomotive Trim, s. r. o. v Prešove ako operátor výroby na 3 zmeny. Manželka otca nepracuje. Maloletý A. je od 06.03.2025 pri otcovi v C., v minulosti žil s matkou v K. G., ktorá 10.03. 2025 nastúpila na výkon trestu odňatia slobody. Dieťa otca pozná, v minulosti s ním chodieval na pár týždňov do C., i keď s jeho matkou nežil. Na nové prostredie si dieťa postupne zvyká, s matkou udržiava pravidelný telefonický kontakt. S jeho pobytom u otca súhlasí aj manželka otca. Dieťa je zdravé, prekonáva len bežné detské ochorenia a otec mu zabezpečil už aj pediatričku, J. J. v L.. Predškolské zariadenie zatiaľ dieťa nenavštevuje, no on budúceho školského roka by mal navštevovať J. C. a plniť si povinné predprimárne vzdelávanie. Vzhľadom na aktuálne okolnosti v rodine - nástup matky do výkonu trestu odňatia slobody považuje kolízny opatrovník návrh za dôvodný a v záujme maloletého dieťaťa. 13. Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa 26.03.2025 matka mal. dieťaťa nie je pracovne zaradená. 14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 15. Podľa čl. 5 zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. V čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. 17. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 18. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 19. V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 20. V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 21. V zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 22. V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. V zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 25. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 26. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 27. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 28. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 29. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 30. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 31. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 32. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 34. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 35. Na základe vykonaného dokazovania súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko bolo preukázané, že rodičia mal. A. spoločne nežijú, spoločne sa o dieťa nestarajú. Dieťa doteraz bolo v starostlivosti matky na základe rozsudku Okresného súdu Třebíč. Keďže však u matky nastala závažná prekážka, kedy nemôže dieťaťu poskytovať starostlivosť, a to že nastúpila na výkon trestu, bolo potrebné upraviť starostlivosť o mal. A.. Otec dieťaťa prejavil záujem o dieťa, že sa bude o neho starať, že mu bude poskytovať starostlivosť. V skutočnosti sa dieťa aj nachádza pri otcovi už aj dlhšiu dobu. Aj manželka
otca dieťaťa súhlasí, aby otec dieťaťu poskytoval starostlivosť. Otec má pre dieťa vytvorené vhodné prostredie. V súčasnosti si maloleté dieťa zvyká na rodinný život u navrhovateľa. Keďže navrhovateľ je jeho otec, je jeho najbližší príbuzný, prejavuje záujem, že sa bude o neho starať a vykonaným šetrením neboli zistené prekážky, kde by bol nejaký dôvod, prečo by nemohol navrhovateľ dieťaťu poskytovať starostlivosť, súd dieťa zveril do jeho starostlivosti a zmenili pôvodný výrok. 36. Ak sa dieťa zveruje do starostlivosti jedného rodiča, ten druhý je povinný platiť výživné. Aj keď matka je vo výkone trestu, môže byť zamestnaná. Súd zisťoval túto okolnosť, aby mohol určiť výšku výživného a matku zaviazať platením výživného. Matka v súčasnosti podľa správy Ústavu na výkon trestu ale nie je pracovne zaradená. Otec mal. dieťaťa na pojednávaní uviedol, že mu oznámila, že už je zaradená. Ide o nepotvrdenú informáciu, preto súd musel vychádzať z toho, že nateraz nie je zamestnaná, nemá nijaký príjem. Avšak aj v takomto prípade platí, že aj keď rodič nemá príjem, musí stále platiť minimálnu výšku výživného, čo je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, tč. 37,53 eur. Súd toto výživné priznal od dátumu, od kedy navrhovateľ podal návrh na súd. Ak sa preukáže, že matka pracuje a príjem, je možné kedykoľvek podať opätovný návrh na zmenu výšky výživného. 37. Ak dôjde k nejakej zmene, ktorákoľvek zo strán môže podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia vo výške výživného. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 39. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.