Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 4C/15/2025 8825200548 01. 04. 2025 JUDr. Barbora Kovaliková ECLI:SK:OSVT:2025:8825200548.1
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Žalovanému sa zakazuje dočasne vstupovať do bytového domu v meste Vranov nad Topľou, C.. D. XXX/XX. II. Žalovanému sa zakazuje priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 metrov s tým, že na úkony trestného konania, priestupkového konania, občianskeho súdneho konania alebo úkony iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých úkonov sa tento zákaz na žalovaného nevzťahuje. III. Súd poučuje žalovaného o možnosti domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov podaním žaloby o navrátenie do pôvodného stavu alebo o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a v prípade, že súd žalobe vyhovie, zruší aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení. IV. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 25. 03. 2025 navrhla žalobkyňa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému dočasne vstupovať do bytového domu v meste Vranov nad Topľou, C.. D. XXX/XX a priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 metrov. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila XX. XX. XXXX E. C.. Už v dobe pred uzatvorením manželstva sa voči nej manžel správal násilne. Násilie je prítomné počas celej doby trvania manželstva. K násiliu dochádzalo hlavne v čase, keď bol manžel pod vplyvom alkoholu. Myslí si, že má vážny problém s alkoholom, nakoľko mu bolo v minulosti dvakrát odobraté vodičské oprávnenie, práve kvôli alkoholu za volantom. Aj teraz má uloženú podmienku, ktorá mu skončí v máji 2025. Dlho bol dobrovoľne nezamestnaný a neprispieval do domácnosti. Nájomné boli schopní platiť len vďaka pomoci jej matky, ktorá im na celé nájomné prispievala kvôli ich maloletým deťom. Keď bol voči nej manžel násilný, tak sa jednalo o bitky, ťahanie za vlasy, rozbíjal zariadenie domácnosti, škrtil ju, vyhrážal sa jej smrťou. V minulosti bola aj situácia, že ju vyhodil z ich spoločného podnájmu a ona do skorého rána stála pred bytovkou. Nevie si predstaviť ďalšie spolužitie s odporcom v manželskom zväzku, je odhodlaná podať aj žiadosť o rozvod. Zo správania odporcu má neustály strach o svoj život, bojí sa byť s ním v jednej miestnosti. Permanentne ju uráža, nadáva jej, osočuje ju, posledné obdobie sa vyhráža aj smrťou. Takéto fyzické, ale aj psychické násilie ju nesmierne vyčerpáva, a dochádza k tomu opakovane teraz ako aj v minulosti. Nikdy nevolala políciu, lebo sa bála. Z minulosti má fotodokumentáciu modrín po jeho fyzických útokoch voči jej osobe. Políciu sa odhodlala zavolať až teraz, dňa 17. 03. 2025, kedy ju opäť
fyzicky napadol, ťahal za vlasy, nadával jej, vyhrážal sa jej zabitím a vyhadzoval ju z bytu. Má za to, že ak by takéto správanie naďalej pokračovalo, ako je tomu v súčasnosti, tak by mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej zdraví a živote, prípadne na majetku. Tiež sa bojí, aby sa jeho násilné správanie nezačalo prejavovať aj voči ich dvom spoločným maloletým deťom. Na základe vyššie uvedeného má za to, že odporca bude aj naďalej pokračovať v násilnom správaní, a preto žiada súd o nevyhnutnú ochranu vylúčenia odporcu zo spoločnej domácnosti. 3. K návrhu priložila Potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad Topľou o fyzickom napadnutí manželom. Taktiež predložila potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia B. B., trvale bytom B., F. G. XX. XX. XXXX. 4. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomcovia B. B. a A. B. na dobu určitú do 31. 12. 2024 si prenajali 3 izbový byt č. 9 na sídlisku D. H. XXX/XX blok NA 19 vchod 2 vo Vranove nad Topľou. Zo zmluvy vyplýva, že táto sa môže predlžovať dodatkom vždy o rok dopredu. 5. Zo sobášneho listu vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa 14. 02. 2015 v Sedliskách manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev zväzok 7, ročník 2015, strana 70, por. č. 2. 6. Z čestného prehlásenia A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX vyplýva, že videla následky fyzického napadnutia – modriny, škrabance, opuchnutia napadnutej osoby. 7. Z čestného prehlásenia J. E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX vyplýva, že videla fotky preukazujúce fyzické násilie, ktoré jej poslala napadnutá osoba (A. B.). Na ich základe je zrejmé, že napadnutá osoba trpela viacerými následkami ako sú modriny, jazvy, škrabance a iné. 8. Z fotografií priložených k návrhu vyplýva, že osoba na fotografiách utrpela rôzne poranenia. 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. V zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 19. Ako vyplýva z § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 20. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 21. V zmysle § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 22. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 23. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. 24. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 25. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 26. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 27. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 28. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku. 29. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) až písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. 30. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 31. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli sformulované neodkladné opatrenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. 32. Neodkladné opatrenia navrhované v danej veci sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 33. V dôsledku uplatnenia zákazu vstupovania násilnej osoby do obydlia sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5MCdo/10/2012) 34. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia sú splnené. Žalobkyňa a žalovaný sú manželia, pričom násilie je prítomné počas celej doby manželstva. Súd mal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia žalovaného na žalobkyni. Skutočnosť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického násilia mal súd osvedčené potvrdením o podaní oznámenia o fyzickom napadnutí žalobkyne manželom. Právo nebyť
vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity osoby je základným ľudským právom. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil ďalšiemu prípadnému fyzickému alebo psychickému násiliu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ktoré je vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa jej manžela možné očakávať. Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Súd povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami. Zákaz žalovaného približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiava. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na úkony trestného konania, priestupkového konania, občianskeho súdneho konania alebo úkony iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých úkonov. Vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov považoval súd za dostačujúcu, aby zabránil prípadnému kontaktu žalovaného so žalobkyňou. 35. Aj napriek tomu, že konanie žalovaného je zatiaľ v rovine podozrenia, vzhľadom na skutočnosť, že strany konania sú manželmi, ktorých vzťahy sú konfliktné, je zo strany súdu nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktných situácii medzi manželmi. 36. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nebude teda narušený princíp proporcionality. 37. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. 38. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevznikne neprimeraná ujma. Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením neodkladného opatrenia dostane druhej strane. Tu je potrebné zdôrazniť, že takto nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaného v podstate v žiadnom rozsahu, a to predovšetkým vzhľadom na to, že jeho trvalý pobyt je evidovaný na inej adrese a byt v bytovom dome, kde má nariadený zákaz vstupu mali žalobkyňa a žalovaný iba v prenájme. 39. V konaní bol osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP. 40. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia. 41. Keďže súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, pre prípad, že by žalovaný mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 42. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sú aktívne legitimované obe strany sporu, žalobkyňa aj žalovaný. 43. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 44. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň povinný rozhodnúť aj o trovách konania. 48. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP).