Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/95/2025 8825201384 28. 11. 2025 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2025:8825201384.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny, Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D., nar. XX.XX.XXX, bytom E. XXX, za účasti otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. B. X, o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd m e n í II. výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/115/2020 zo dňa 16.03.2021, a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo strany otca, zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, na sumu 120,– eur mesačne, ktoré otec je povinný platiť matke vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom 01.12.2025. II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa z minimálnej sumy na 250,00 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 8P/115/2020 bol otec D. B., nar. XX.XX.XXXX zaviazaný platením minimálneho výživného vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Dôvodom podania návrhu je diagnostika autizmu u maloletej a oana je na predĺženej rodičovskej dovolenke. Otec sa o dieťa nezaujíma, neplnení si vyživovacej povinnosť. Má vedomosť, že otec maloletej pracuje v G.. 2. Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil. Nakoľko má otec hlásený pobyt A. F. B. bez udania ulice, súd mu doručil predvolanku a písomnosti prostredníctvom mesta A. F. B.. Otec si tieto písomnosti neprevzal, k podanému návrhu sa nevyjadril. 3. Kolízny opatrovník považoval zvýšenie výživného v záujme maloletého dieťaťa, avšak vzhľadom na nevedomosť o majetkových pomeroch na strane otca, rozhodnutie ponechal na zvážení súdu. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.08.2025, správou Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.12.2020, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 17.12.2025, lustráciou v Sociálnej poisťovni zo dňa 13.08.2025, evidenciou obyvateľov, výpisom lustrácie v bankách a zistil tento skutkový stav veci:
5. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že nie je v kontakte s otcom dieťaťa, pretože otec si ju zablokoval. Otec jej nateraz neplatí žiadne výživné. Ak ho uhrádzal, platba jej prichádzala cez H. I., nepravidelne. Naposledy jej zaplatil sumu 50,– eur v máji, keď ho o to požiadala. Pre maloletú v škôlke musí zabezpečiť tieto potreby: 10 ks vlhčených utierok, 10 ks vyťahovacích servítok, zubná pasta, kefka, plienky, nakoľko dieťa je plienkové celý deň, tekuté mydlo, toaletný papier 4 ks, každý mesiac platí mesačný fond 10,– eur, ZRPŠ sa platí 20,– eur, tekuté mydlo, 4 ks toaletný papier. Dieťa odmieta stravu, ktorá je v škôlke, preto do škôlky nosí obed. V škôlke neprespáva. Dieťa autobusom do školy matka nemôže doprevádzať, chodí taxíkom. Jedna cesta taxíkom stojí 6,– eur. Na dieťa má sezónne výdavky na lieky, kedy navštevuje lekára aj 3-4 krát do mesiaca. V septemri dieťa bolo choré, asi 3-4 krát, za kvapky do nosa zaplatila 15,– eur, plus zakúpila aj sirupy. Matka má na seba má bežné výdavky. Svojej mame prispieva na domácnosť sumou 100,– na vodu a na elektrinu. 6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme dieťaťa, keďže však nepozná majetkové pomery na strane otca, zvýšenie výživného ponecháva na súd 7. Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.08.2025,vyplýva, že matka dieťaťa nie je evidovaná ako nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťaťa. Otec dieťaťa bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v roku 2020 a bol vyradený z dôvodu, že sa nedostavil na úrad v stanovený termín. Z úradu nepoberá žiadne príspevky ani dávky. Matke je vyplácaný prídavok na dieťa, 1 dieťa vo výške 60,– eur a rodičovský príspevok vo výške 351,80 eur. 8. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu vo A. F. B. vyplýva, že otec je evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla značka Opel Vectra od 08.07.2020. 9. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.12.2025, vyplýva, že naposledy práva a povinností k mal. dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/115/2020 zo dňa 16.03.2021, kedy maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, C. D., otec bol zaviazaný platením výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške. Matka s maloletou A. žije v spoločnej domácnosti spolu so svojimi rodičmi a dvoma nezaopatrenými súrodencami. Ide o 2-izbový sociálny byt. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Matka je aktuálne tehotná s novým partnerom, s ktorým v súčasnej dobe ešte nežije v spoločnej domácnosti. Matka prispieva rodičom na domácnosť sumu 100,– eur mesačne. Finančne matke pomáhajú rodičia. Otec maloletej zaslal matke výživné vo výške 40,– eur naposledy v máji 2025. Inak jej výživné neuhrádza, resp. nepravidelne jej zašle 40-50 eur, o maloletú sa žiadnym spôsobom nezaujíma od jej narodenia, žiadnym spôsobom sa na výchove nepodieľa. Nemá záujem o styk s maloletou, nezakupuje jej žiadne dary a matke finančne neprispieva. Rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Maloletá A. má diagnostikovanú poruchu autistického spektra, pričom v dôsledku tejto diagnózy doposiaľ nerozpráva a komunikuje neverbálne. Navštevuje Špeciálnu materskú školu vo A. F. B.. Podľa vyjadrenia matky boli výdavky pre maloletú na začiatku školského roka 200,– eur, všetky výdavky hradila sama. Matka s maloletou pravidelne navštevuje psychologickú ambulanciu a pravidelné mesačné výdavky na lieky sú vo výške 20,– eur. Detskou ošetrujúcou lekárkou je MUDr. Zelizňáková. Maloletá inak prekonáva bežné ochorenia a v inej odbornej ambulancii nie je sledovaná. Pomery na strane otca nie sú známe. Podľa informácií matky by sa mal nachádzať v G.. 10. Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 16.03.2021, sp. zn. 8P/115/2020, vyplýva, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom neobmedzene za prítomnosti matky s tým, že otec svoj záujem o stretnutie oznámi matke aspoň 24 hodín. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na vek dieťaťa, jeho potreby ako aj pomery na strane otca, keďže bolo zistené, že trvalý pobyt má mesto A. bez bližšej adresy. Zo sociálnej poisťovne nebolo zistené, žeby niekedy pracoval, alebo mu boli vyplácané nejaké dávky. Matka uviedla, že pracuje v G., avšak bližšiu adresu jeho pobytu nevedela uviesť, a keďže sa teda nepodarilo zistiť jeho zárobkové pomery, bola stanovená zákonnom stanovená minimálna výška výživného. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2021. 11. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni zo dňa 13.08.2025, otec nemá žiadne evidované záznamy ohľadne dávok alebo zamestnania.
12. V evidencii obyvateľov otec má evidované 1 dieťa, A. B.. 13. Podľa vedomosti matky otec dieťaťa mal by byť v G. na neznámej adrese a informácie o otcovi dieťaťa by mohla mať jeho sestra, C. B.. Súd kontaktoval túto sestru, ktorá uviedla, že nemá žiadne informácie o bratovi. Ďalšia informácia, že otec dieťaťa by mal mať ďalšiu sestru, G. B., nebola v registri obyvateľov potvrdená. Matka dieťaťa taktiež nevedela uviesť ulicu, kde by táto údajná sestra mala bývať 14. Podľa výpisov lustrácie v bankách otec má evidovaný účet A. J. K. s účtovným zostatkom 0,– eur, výška rezervácii 544,85 eur. 15. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení ( od 1.7.2023 je to suma 36,80 eur, od 1.7.2024 je to suma 37,53 eur, od 1.7.2025 je to suma 38,92 eur). 20. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 21. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 23. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne a vývoj životných nákladov. 27. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 29. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 30. Na základe vykonaného dokazovania súd má zato, že sú zákonom stanovené predpoklady, aby došlo k zvýšeniu výšky výživného, ktorá naposledy bola upravená rozsudkom zo dňa 16.03.2021. Od poslednej úpravy ubehli viac ako 4 roky. Matka požadovala zvýšiť výživné na sumu 250,– eur z dôvodu, že poberá predĺžený rodičovský príspevok a u maloletej je diagnostikovaný autizmus, otec sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma. 31. Podľa vedomosti matky otec dieťaťa mal by byť v G. na neznámej adrese a informácie o otcovi dieťaťa by mohla mať jeho sestra, C. B.. Súd kontaktoval túto sestru, ktorá uviedla, že nemá žiadne informácie
o bratovi. Ďalšia informácia, že otec dieťaťa by mal mať ďalšiu sestru, G. B., nebola v registri obyvateľov potvrdená. Matka dieťaťa taktiež nevedela uviesť ulicu, kde by táto údajná sestra mala bývať, preto nebolo možné túto svedkyňu predvolať a zistiť skutočnosti ohľadne otca dieťaťa. Podľa údajov v registri obyvateľov otec má uvedený trvalý pobyt A. F. B. X. Súd mu preto doručoval písomností prostredníctvom mesta Vranov nad Topľou, ktoré si neprevzal. Na výzvu súdu, aby preukázal svoj príjem a výdavky, otec nijakým spôsobom nereagoval. V registroch vedených na Slovensku nie je otec evidovaný ani ako zamestnaný, ani ako uchádzač o zamestnanie. Aj napriek týmto zisteným skutočnostiam súd má zato, že je dôvodný návrh na zvýšenie výživného, a to z dôvodu, že naposledy bolo určené výživné vo výške minimálneho výživného z dôvodu, že otec nemá žiaden príjem. Išlo o rozhodnutie v roku 2021 a od tohto času uplynula dostatočne dlhá doba, počas ktorej mal otec dieťaťa priestor na to, aby si zabezpečil nejaký príjem, nadobudol pracovné zručnosti, zvlášť, ak má vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. 32. Pri určení výživného platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. Neboli zistené žiadne prekážky ani zdravotné dôvody, prečo by si otec nemohol hľadať prácu aj na Slovensku. Nebolo možné zistiť skutočný príjem otca, súd nezistil, aké je vzdelanie otca, aké má pracovné skúsenosti, preto súd musel vychádzať z toho, že ak by bol na území Slovenska,, tak minimálne by mohol dosahovať minimálnu mzdu. Preto súd vychádzal z výšky minimálnej mzdy, ktorá pre rok 2025 je vo výške 663,50 eur. Pre naplnenie klauzuly, aby životná úroveň dieťaťa bola rovnaká ako životná úrovne rodiča, je vyhotovená metodika Ministerstvom spravodlivosti pre určenie výživného, ktorá odporúča pre otca, ak má jedno dieťa do veku 5 rokov, platiť výživné vo výške 18 % z príjmu. 18 % z príjmu, ktorý otec jednoznačne môže dosahovať, suma 663,50 eur, je suma 120,– eur po zaokrúhlení. Preto túto n túto sumu zvýšil výživné. Toto zvýšenie je dôvodné vzhľadom nato, že pre zdravotný stav dieťaťa matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke. 34. Matka žiadala zvýšiť výživné od právoplatnosti rozsudku. Keďže výrok musí byť presný, jasný a určitý, a dátum právoplatnosti nie je určitý a súd musí vychádzať v rozhodnutí zo stavu v čase vydania rozhodnutia, a keďže výživné je splatné mesiac dopredu, súd uložil povinnosť platiť zvýšené výživné otcovi od 01.12.2025. 35. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania ako to ustanovuje § 52 CMP, nakoľko súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal účastníkom nárok na náhradu trov konania priznať. 36. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.