KAUZIS.SK
UznesenieOkresný súd Vranov nad Topľou19. 9. 2025plný text

Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/46/2025 z 19. 9. 2025

CitáciaUznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 19. septembra 2025, sp. zn. 5C/46/2025, ECLI:SK:OSVT:2025:8825201516.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/46/2025 8825201516 19. 09. 2025 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2025:8825201516.2

Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F. A., proti žalovanému: G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F. A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nepribližovania sa na určenú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť tým konaním ohrozená, vo veci nevstupovania alebo iba obmedzenia vstupovania do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním strana sporu ohrozuje, vo veci nekontaktovania písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne osoby, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní. Žalovanému ukladá zákaz vstupovať do obydlia žalobkyne. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a . Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia. odôvodnenie: 5C/46/2025 1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 2.9.2025 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, zdržiavať sa v bezprostrednej blízkosti bydliska, pracoviska alebo iných miest, ktoré žalobkyňa bežne navštevuje, kontaktovať žalobkyňu akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky, elektronicky, prostredníctvom tretích osôb). 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa nachádza v stave ohrozenia zo strany žalovaného, ktoré sa prejavuje: opakované fyzické alebo psychické útoky, vyhrážky, zastrašovanie, obťažovanie, násilie v domácnosti. Žalovaný je druhom žalobkyne, ktorý býva v jej domácnosti, ale v poslednej dobe sa

situácia stále viac vyostruje. Nemá žiadny nárok na bývanie, nevie ako ho dostať preč. Žalovaný denne požíva alkoholické nápoje, je potom agresívny, niekoľkokrát žalobkyňu aj fyzicky napadol. Nadáva žalobkyni a jej rodine. Fyzicky zaútočil aj na jej syna, ktorý býva pri nej so svojou rodinou. Riešila to niekoľkokrát aj s políciou, kde urobili o tom záznam, ale nič sa nevyriešilo. Vulgárne napadá aj dcéru, ktorá má DMO . Svedkami takýchto útokov či fyzických alebo psychických sú deti žalobkyne aj susedia. Žalobkyňa sa cíti ohrozená a žije v strachu. Situácia si vyžaduje okamžité riešenie, preto žiada vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 329 CSP. 3. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Hanušovce nad Topľou zo dňa 24.12.2024, žalobkyňa dňa 24.12.2024 osobne oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť jej priateľ G. C., a to konkrétne hrubé, vulgárne a agresívne správanie zo strany jej priateľa G. C. voči osobe oznamovateľky. 4. Podľa správy Mesta Hanušovce nad Topľou zo 4.9.2025 G. C. žije spolu so svojou družkou, A. B. v jej byte spolu s jej deťmi a maloletou vnučkou, ktorú má vo svojej opatere. Ide o mestský nájomný trojizbový byt. Podľa zistených informácii v tejto rodine už dlhšie pretrvávajú nezhody a konflikty. Niekoľkokrát bola privolaná polícia. Problémom je hlavne alkohol, neskoré príchody domov a následné agresívne správanie zo strany menovaného. Neustále psychicky útočí nielen na svoju družku, ale aj jej deti, hlavne na najstaršiu dcéru, ktorá trpí detskou mozgovou obrnou. Žalobkyňa chce, aby sa viac nezdržiaval v ich byte, pretože majú z neho strach. Je agresívny a násilný. Nie sú zosobášení, nemá tam trvalý pobyt, no zároveň ich nechce opustiť a dať im pokoj. Na verejnosti sa správajú obidvaja bezproblémovo. Mesto Hanušovce nad Topľou eviduje na žalobkyňu priestupky za záškoláctvo. Ich správanie nebolo doteraz prejednávané komisiou verejného poriadku. 5. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Hanušovce nad Topľou zo dňa 6.9.2025 vyplynulo, že OO PZ Hanušovce nad Topľou od 02.09.2020 až po súčasnosť eviduje nasledovné oznámenia: dňa 19.02.2024 oznámila A. B. priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch evidovaný pod č.: ORPZ-VT-OPP4-22/2024-P, ktorého spáchania sa dopustil G. C.. Uvedený spisový materiál bol dňa 13.03.2024 v zmysle § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch predložený na Okresný úrad Vranov n/T ako podnet na začatie konania o priestupku. Dňa 26.06.2024 oznámil G. C. priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch evidovaný pod č.: ORPZ-VT-OPP4-89/2024-P, ktorého spáchania sa dopustila A. B.. Uvedený spisový materiál bol dňa 07.07.2024 v zmysle § 60 ods. 3 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch odložený záznamom. Dňa 20.08.2024 oznámila A. B. priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch evidovaný pod č.: ORPZ-VT-OPP4-124/2024-P, ktorého spáchania sa dopustil G. C.. Uvedený spisový materiál bol dňa 17.09.2024 v zmysle § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch predložený na Okresný úrad Vranov n/T ako podnet na začatie konania o priestupku. Dňa 24.12.2024 oznámila A. B. priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch evidovaný pod č.: ORPZ-VT-OPP4-190/2024-P, ktorého spáchania sa dopustil G. C.. Uvedený spisový materiál bol dňa 24.01.2025 v zmysle § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch predložený na Okresný úrad Vranov n/T ako podnet na začatie konania o priestupku. Dňa 06.08.2025 oznámila A. B. priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch evidovaný pod č.: ORPZ-VT-OPP4-111/2025-P, ktorého spáchania sa dopustil G. C., pričom vo veci sa v súčasnosti ešte vykonáva objasňovanie. 6. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že žalovaný má doposiaľ päť záznamov v registri trestov. Jednalo okrem majetkovej trestnej činnosti opakovane aj o trestné činy proti slobode (porušovanie domovej slobody), ale aj o násilnú trestnú činnosť, sexuálne násilie a opakovane znásilnenie, pričom naposledy bol žalovaný rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 10T/8/08 z 27.2.2008 uznaný vinným zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní osem rokov nepodmienečne, ktorý trest vykonal 30.8.2015. Žalobkyňa bola trestaná za majetkovú trestnú činnosť a od roku 2008 sa opakovane dopúšťala trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. 7. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR ku dňu 11.9.2025 vyplýva, že žalovaný bol pätnásťkrát priestupkovo postihnutý. Jednalo sa o priestupky proti majetku ako aj na úseku cestnej dopravy, či verejného poriadku, avšak minimálne v piatich prípadoch sa jednalo o priestupky násilnej povahy. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa žalovaný dopustil dňa 19.2.2024,

keď úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa žalovaný dopustil aj dňa 13.7.2024, keď úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Dňa 11.8.2024 sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu žalovaný dopustil tak, že fyzicky napadol svoju družku A. B.. Dňa 24.12.2024 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to fyzického napadnutia syna oznamovateľky B. C. zo strany G. C. a v rovnaký deň sa dopustil aj ďalšieho priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a to hrubého, vulgárneho a agresívneho správania voči A. B.. Žalobkyňa sa dopustila dvoch priestupkov, a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti konkrétnej osobe odlišnej od strán sporu a jedného priestupku proti verejnému poriadku. 8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 18. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 19. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 20. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 21. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 22. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 23. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 24. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 25. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 26. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 27. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. 28. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP slúžia ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

29. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. 30. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246). 31. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) ako aj písm. h) Civilného sporového poriadku teda postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 32. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. 33. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 34. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo duševnej integrity. 35. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 36. V predmetnej veci z tvrdení žalobkyne, ktoré podporili správy mesta, príslušného oddelenia policajného zboru ako aj vykonané šetrenia v registri trestov a registri priestupkov ohľadne strán sporu, súd zistil také skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného patrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni, nakoľko žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu hrozby zásahu do jej telesnej ako aj duševnej integrity (osvedčila obavu o svoje zdravie, existenciu agresívneho správania a fyzického násilia zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni ako aj osobám jej blízkym, psychický nátlak, hrubé a vulgárne nadávky zo strany žalovaného). Žalobkyňa uvádza opakované fyzické alebo psychické útoky, vyhrážky, zastrašovanie, obťažovanie, násilie v domácnosti. Žalobkyňou tak bol osvedčený zásah do jej integrity na zdraví a dôstojnosti.

37. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že žalovaný dňa 11.8.2024 fyzicky napadol žalobkyňu, zároveň dňa 24.12.2024 sa dopustil ďalších priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, a to fyzického napadnutia syna oznamovateľky a hrubého, vulgárneho a agresívneho správania voči A. B.. Zo správy príslušného obvodného oddelenia policajného zboru súd zistil, že naposledy dňa 06.08.2025 oznámila žalobkyňa priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, pričom vo veci sa v súčasnosti vykonáva objasňovanie. Ako vyplynulo zo správy Mesta Hanušovce nad Topľou, medzi stranami sporu už dlhšie pretrvávajú nezhody a konflikty, pričom opakovane bola privolávaná polícia. Dôvodom je agresívne správanie žalovaného pod vplyvom alkoholu, kedy žalovaný neustále psychicky útočí na žalobkyňu, jej deti a najmä na najstaršiu dcéru, ktorá trpí detskou mozgovou obrnou. Žalovaný je agresívny a násilný. Žalovaný bol pritom pätnásťkrát priestupkovo postihnutý a minimálne v troch prípadoch sa jednalo o priestupky násilnej povahy týkajúce sa žalobkyne resp. členov jej domácnosti. 38. Z návrhu je zrejmé, že tieto skutočnosti spôsobujú, že žalobkyňa sa cíti konaním žalovaného ohrozená a žije v strachu. 39. Vyššie uvedenými skutočnosťami bolo jednoznačne osvedčené možné ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, a to do tej miery, aby bolo možné vyhovieť návrhu žalobkyne na nepribližovanie sa žalovaného k nej a tiež mu uložiť, aby nevstupoval do bytu, kde býva a kde dlhodobo dochádzalo k vyššie opísaným zásahom žalovaného do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, teda žalovaný svojím konaním v minulosti ohrozoval a naďalej ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne. 40. Žalobkyňa jednoznačne osvedčila existenciu hrozby zásahu do jej telesnej alebo duševnej integrity, kedy vo vzťahu k žalovanému existuje nie len podozrenie, že žalobkyňu opakovane fyzicky napádal a vulgárne jej nadával, ale bol za takéto konanie aj priestupkovo postihovaný. 41. Doterajšie správanie sa žalovaného, ako bolo popísané vyššie, odôvodnene vzbudzuje u žalobkyne obavu o zdravie, jednoznačne zasahuje do jej duševnej interity a osvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo forme zákazu približovania sa. Pre zákaz približovania sa k osobe je totiž potrebná intenzita konania hoci len hraničiaca s trestným činom, prípadne opakované menej závažné správanie sa povinnej osoby (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/113/2021 z 01. 07. 2021). V danom prípade sa žalovaný mal dopustiť takého konania zasahujúceho do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ktoré síce (zrejme) nemá intenzitu trestnej činnosti, resp. takáto intenzita nebola preukázaná či osvedčená žalobkyňou, to však neznamená, že k ohrozeniu a narušeniu tejto integrity správaním žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nedošlo. Ohrozenie alebo narušenie telesnej či duševnej integrity u človeka vyplýva z pôsobenia násilia. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). 42. Je preto potrebné nariadiť požadované neodkladné opatrenie so zreteľom na ochranu zdravia, osobnej integrity žalobkyne, potreby nedotknuteľnosti jej osoby a jej súkromia, ako aj slobody jej pohybu a pobytu a to s odkazom na čl. 16 ods.1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, kedy z hľadiska proporcionality má prednosť ochrana telesnej integrity žalobkyne, jej života a zdravia, pred slobodou pohybu a pohybom inej osoby, t.j. žalovaného. 43. Súd z vyššie uvedených spisov tunajšieho súdu mal osvedčené, že žalovaný sa k žalobkyni mal správať agresívne. V civilnom konaní pre osvedčenie trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, postačuje, ak existuje aj dôvodné podozrenie zo správania žalovaného, ktorým ohrozoval duševnú a fyzickú integritu žalobkyne. Vo vzťahu k uloženému zákazu priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, je zásah do práva žalovaného na slobodu pohybu len minimálny, primeraný potrebe poskytnutia

ochrany žalobkyni. (v súvislostiach porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023 z 26.7.2023) 44. Zásah do telesnej a duševnej integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode a dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať intenzitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje ( pozri napríklad Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. októbra 2023 sp. zn. 2Co/58/2023, porovnaj tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/44/2024 z 25. 04. 2024, ktorým bolo odmietnuté dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu). 45. V tejto súvislosti nemožno opomenúť najmä fakt, že žalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný (päť záznamov v registri trestov), pričom sa jednalo aj o násilnú trestnú činnosť - sexuálne násilie, znásilnenie, pričom naposledy bol žalovaný rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 10T/8/08 z 27.2.2008 uznaný vinným zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní osem rokov nepodmienečne, ktorý trest vykonal 30.8.2015. 46. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie možnosti, že konaním žalovaného bude ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne, čo bolo podľa názoru súdu v okolnostiach daného prípadu jednoznačne a bezvýhradne splnené. 47. Je však splnená aj podmienka bezprostrednosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko ku konaniu žalovaného a poslednému konfliktu medzi žalobkyňou a žalovaným malo dôjsť dňa 6.8.2025, teda bezprostredne pred tým, ako žalobkyňa podala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (dňa 2.9.2025). V súvislosti s týmto posledným incidentom polícia vykonáva objasňovanie (správa z 6.9.2025). 48. Pokiaľ ide o existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, už z tvrdení žalobkyne je zrejmé, že žalovaný je druhom žalobkyne, pričom sa zdržiava v domácnosti žalobkyne (býva tam, hoci trvalý pobyt má na inej adrese) a aj vzhľadom na osobu žalovaného, kde súd zistil, že tomuto násilné správania sa nie je cudzie, je dôvodné očakávať (existuje taká hrozba), že bude opakovať svoje konanie, z ktorého ho viní žalobkyňa, nakoľko sa takéhoto konania opakovane dopúšťal aj vo vzťahu k žalobkyni a aj vo vzťahu k iným osobám. Uvedené vyplýva zo súdom zistených skutočností (napríklad správy mesta, príslušného policajného oddelenia, či výpisu z evidencie priestupkov žalovaného). Vzhľadom na popísané okolnosti tak existuje nezanedbateľné riziko, že žalovaný by sa mohol správať k žalobkyni spôsobom, ktorý táto popisuje a ktoré konanie zasahuje do jej telesnej a duševnej integrity. 49. Uvedená obava je navyše zvýraznená i predchádzajúcou priestupkovou činnosťou (aj priamo vo vzťahu k žalobkyni) a tiež trestnou minulosťou osoby žalovaného, ktorý bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, a to aj za násilnú trestnú činnosť. Z uvedených dôvodov preto nie je dôvodné a opodstatnené domnievať sa, že žalovaný sa v budúcnosti ďalšieho obdobného agresívneho správania voči žalobkyni nedopustí a opakovane nezasiahne do jej telesnej alebo duševnej integrity. Vyššie uvedené prispieva k osvedčeniu skutočností (nie k nepochybnému preukázaniu), že následkom narušeného vzťahu strán sporu je žalobkyňa ohrozená, pričom dotvárajú celkovú charakteristiku správania sa žalovaného (aj vo vzťahu k iným osobám) a sú dôležité aj pre posúdenie miery pravdepodobnosti možnej realizácie takéhoto konania voči žalobkyni zo strany žalobcu. 50. Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že so žalobkyňou žijú aj ďalšie jej blízke osoby, pričom vyššie popísané správanie sa žalovaného je spôsobilé zasahovať aj do telesnej alebo duševnej integrity týchto osôb. 51. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP. 52. Súd žalovanému uložil zákaz vstupovať do obydlia žalobkyne, čo je užšie vymedzenie ako to, ktorého sa domáhala žalobkyňa svojím návrhom, teda zdržiavať sa v okolí bydliska žalobkyne, pričom vo zvyšku

návrh žalobkyne zamietol. Vymedzenie „v blízkosti bydliska“ totiž nie je dostatočne určité, pričom práve samotné bydlisko (obydlie) žalobkyne je miesto, kde býva žalobkyňa a práve tam malo dochádzať k zasahovaniu žalovaného do jej telesnej a duševnej integrity, kde všetky ňou popisované prípady sa vzťahujú práve k miestu jej bydliska, pričom ide o formu domáceho násilia medzi druhom a družkou. 53. Uvedené zúženie zákazu jednak lepšie zodpovedá zákonnému zneniu a obsahu citovanej normy (zákazu vstupovať do domu alebo bytu) a zároveň za predpokladu, že sa žalovaný nemôže približovať k žalobkyni na menej ako 10 metrov, je prakticky vylúčené, aby žalobkyňu osobne obťažoval na iných miestach, kde sa táto zdržiava (vrátane miest v bezprostrednej blízkosti jej bydliska), keďže zákaz priblíženia sa k nej eliminuje možnosti žalovaného ju obťažovať kdekoľvek. 54. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovaného, fyzického či psychického na žalobkyňu, ktorý je vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa jej druha možné očakávať. Súd zdôrazňuje, že tento zákaz vstupu do obydlia je dôvodný práve preto, že žalovaný ako druh sa zdržiaval v obydlí žalobkyne a bolo osvedčené, že práve tu sa dopúšťal konania zasahujúceho do telesnej a duševnej integrity žalobkyne. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, duševnej integrity, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie. V danom prípade žalovaný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej mu súd zakázal vstupovať, pričom zo zistených skutočností je zrejmé, že práve v obydlí žalobkyne sa žalovaný dopustil útokov na telesnú a duševnú integritu žalobkyne. 55. Súd však zamietol návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému zdržiavať sa v bezprostrednej blízkosti iných miest, ktoré žalobkyňa bežne navštevuje, a to primárne z dôvodu neurčitosti takéhoto návrhu respektíve príliš široko koncipovaného zákazu pre žalovaného, ktorého dodržiavanie by bolo pre žalovaného neprimerane obtiažne, pričom takýto zákaz uložený súdnym rozhodnutím by bol fakticky nevykonateľný. Muselo by sa jednať o konkrétne žalobkyňou označené miesta, nepostačuje iba všeobecná zákonná formulácia. 56. Súd považoval za neprimerané obmedzenie pohybu žalovaného na všetky miesta, ktoré žalobkyňa pravidelne navštevuje, ktorých miest môže byť nespočetne veľa a navyše tiež ani neboli identifikované. Podstata doterajšieho nežiaduceho správania žalovaného voči žalobkyni pritom nebola v tom, že by žalovaný žalobkyňu opakovane prenasledoval, alebo sa na rôznych miestach opakovane zámerne zdržiaval, s cieľom na ňu vyčkávať a vzbudzovať u nej obavu, kedy by mohlo byť dôvodné, aby súd eliminoval pohyb žalovaného, avšak vždy iba na konkrétne vymedzených miestach. Takéto konanie žalobkyňa neopisuje, keď podstatou jej tvrdení, na ktorých zakladá svoju požiadavku na poskytnutie ochrany, je násilné správanie žalovaného k nej v jej obydlí (fyzické násilie a verbálne útoky), pred ktorými ju ochráni zákaz priblíženia a vstupu do obydlia, s potrebou nariadenia ktorých sa súd stotožnil. 57. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému zdržiavať sa v okolí pracoviska žalobkyne, nakoľko žalobkyňa ani neuvádzala také okolnosti, ktoré by odôvodňovali tento zákaz vo vzťahu k žalovanému. Zo žiadnych súdom zistených skutočností nevyplynulo, že by práve v mieste výkonu práce žalobkyne malo dôjsť k zásahu do telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného, prípadne v budúcnosti takýto zásah hrozil. Podľa názoru súdu, v prípade všetkých iných miest a priestorov, ako aj pracoviska žalobkyne, za daných okolností postačuje na primeranú ochranu žalobkyne zákaz nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, ktorý zákaz plní práve takú funkciu akú zrejme žalobkyňa zamýšľala pri koncipovaní svojho návrhu. Nie je žiadúce, aby sa žalovaný nemohol zdržiavať na tom istom verejne prístupnom mieste ako žalovaná, pokiaľ sa k nej nepriblíži na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Zákaz priblíženia žalovaného k žalobkyni pritom zabezpečuje jej ochranu pred útokmi kdekoľvek, kde sa v danom momente bude táto nachádzať. Z týchto dôvodov súd aj vo zvyšku návrh žalobkyne zamietol. 58. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nakoľko ak žalovaný

nemá záujem konať vo vzťahu k žalobkyni opísaným spôsobom, nebude mať pre neho význam úmyselne sa približovať k žalobkyni na kratšiu ako vymedzenú vzdialenosť, vstupovať na miesta, kde sa zdržiava žalobkyňa, pričom naopak žalobkyňa sa nebude musieť cítiť ohrozená z možného zásahu do jej telesnej či duševnej integrity, nebude teda narušený princíp proporcionality. 59. Súd je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevznikne neprimeraná ujma. Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením neodkladného opatrenia dostane druhej strane. V predmetnej veci žalovaný nemá žiadne vecné právo k nehnuteľnosti, do ktorej mu súd zakázal vstupovať, pričom nemá dôvod sa zdržiavať ani na iných miestach, kde sa zdržiava žalobkyňa. Zároveň pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami. 60. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane už neexistujú dôvody vymedzené v ust. § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. 61. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. 62. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami. 63. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa táto zdržiava. Samozrejme už z povahy veci je zrejmé, že sa musí jednať o úmyselné priblíženie sa žalovaného k žalobkyni, pričom uvedeného nemôže zahŕňať náhodné neúmyselné stretnutia. Zákaz priblíženia má predchádzať úmyselnému konaniu žalovaného, nie akýmkoľvek jeho náhodným stretom so žalobkyňou, pri ktorých absentuje vedomé konanie žalovaného porušiť súdom uložený zákaz (porovnaj uznesenie Krajského súd v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023 z 26.7.2023). Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou. 64. Súd považuje za dôvodné uloženie obmedzenia zákazu priblíženia sa na vzdialenosť 10 metrov, ktorú vzdialenosť súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a zároveň za dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súd v Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2020 z 15. 04. 2020, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021). Vzdialenosť 10 metrov je primeraná a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Takto uložená povinnosť zákazu priblížiť sa k žalobkyni jej poskytuje dostatočnú a komplexnú ochranu pred potenciálne nebezpečným konaním žalovaného voči nej a zároveň sa splní účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením. 65. Súd určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Pokiaľ by strany sporu boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak tento zákaz sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nevzťahuje. Vo zvyšnom rozsahu navrhovaného bezvýnimočného nepribližovania sa žalovaného k žalobkyni, súd návrh zamietol. 66. Súd musel zamietnuť aj návrh žalobkyne podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, ktorým sa domáhala zákazu osobne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo prostredníctvom tretích osôb kontaktovať žalobkyňu. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce uloženie takéhoto zákazu súdom formou neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sama neuviedla ani jediný prípad, kedy by malo dochádzať k ohrozeniu telesnej či duševnej integrity žalobkyne uvedeným spôsobom. V tomto smere neuniesla žalobkyňa ani bremeno tvrdenia ohľadne skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP (kontaktovania žalobkyne jedným z opísaných spôsobov). 67. V danom prípade nebolo podstatou ohrozenia žalobkyne jej obťažovanie, ktoré by spočívalo v opakovanom a nevyžiadanom kontaktovaní zo strany žalovaného na diaľku. Takéto kontaktovanie žalobkyňa nijako nekonkretizovala (rozsahom, frekvenciou, či obsahom takýto kontaktov. Žalobkyňa opisuje osobné strety so žalovaným v ich obydlí pod vplyvom alkoholu spojené s nežiaducimi agresívnymi fyzickými či psychickými útokmi namierenými voči nej. V danom prípade nebolo tvrdené ani osvedčené žiadne jednorazové alebo opakované nevyžiadané kontaktovanie žalobkyne žalovaným. Nie je preto daná obava z toho, že by integrita žalobkyne mala byť práve takýmto obťažujúcim, nevhodným a nevyžiadaným kontaktovaním komunikačnými prostriedkami ohrozená, keďže nebolo osvedčené, žeby touto formou nevhodne, opakovane a obťažujúco mal žalovaný žalobkyňu aktuálne kontaktovať. 68. Čo sa týka zákazu osobného kontaktovania žalobkyne, súd uvádza, že tento zákaz je prakticky totožný so zákazom priblíženia, pretože ak má žalovaný zakázané sa k žalobkyni priblížiť na vzdialenosť menej ako 10 m, logicky nebude schopný ju ani osobne kontaktovať, pretože ich osobná interakcia je znemožnená už len samotným zákazom približovania. Naviac takýto zákaz by bol formulovaný veľmi všeobecne a bol by vo svojej podstate nevykonateľný. Sledovaný účel (zabránenie osobným stretom, potýčkam verbálnym či fyzickým) je dosiahnutý zákazom priblíženia sa, ktorý eliminuje možnosť nežiaduceho osobného kontaktu medzi stranami, preto je nadbytočné osobný kontakt ešte nad rámec uvedeného zakazovať. 69. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a to s poukazom charakter nariadeného neodkladného opatrenia. 70. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti aj R 40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. 71. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa. 72. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 73. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 74. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 75. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 76. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. 77. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v časti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, hoci zo

strany súdu došlo k obmedzeniu tohto zákazu výnimkami vo vzťahu k účasti žalovaného na súdnych, či iných konaniach. Čiastočne bola žalobkyňa úspešná aj pokiaľ ide o uloženie zákazu žalovanému zdržiavať sa na určenom mieste, a to vstupovať do obydlia žalobkyne, pričom však súd zamietol návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému zdržiavať sa v blízkosti bydliska, či iných miest, ktoré bežne navštevuje žalobkyňa a okolí pracoviska žalobkyne. Zároveň súd zamietol návrh žalobkyne na uloženie zákazu žalovanému kontaktovať ju osobne, telefonicky, elektronicky alebo prostredníctvom tretích osôb, teda v tejto časti bola žalobkyňa celkom neúspešná. 78. Pri tomto druhu neodkladných opatrení, ktorými sa ukladá strane povinnosť alebo zákaz, pričom zároveň dochádza k určitým obmedzeniam a výnimkám z tohto zákazu, stanoveným zo strany súdu, je tak ťažké jednoznačne vyčísliť úspech strán sporu. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na samotnú skutočnosť, že žalobkyňa bola ohľadne jedného žiadaného zákazu vo vzťahu k žalovanému úspešná v podstatnej miere, ohľadne druhého zákazu iba čiastočne úspešná a ohľadne ďalšieho žiadaného zákazu v celom rozsahu neúspešná, súd úspech strán vyhodnotil tak, že tento úspech je približne rovnaký a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal. 79. Z uvedeného vyplýva, úspech strán sporu je približne rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov neodkladného opatrenia nárok. 80. Súd poukazuje na skutočnosť, že vychádzal z vymedzenia nároku ohľadne uloženia jednotlivých zákazov žalovanému samotnou žalobkyňou, ako sa ho domáhala v petite návrhu. Poučenie: 5C/46/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje