Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/131/2025 8825202036 17. 12. 2025 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2025:8825202036.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. B., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. B., práv. zast.: JUDr. Tomáš Jakub, advokát so sídlom M.R. Štefánika 2738/165, Vranov nad Topľou, proti odporcovi - manželovi, ktorý návrh nepodal: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. B., prechodne bytom E. XXX, D. B., práv. zast.: JUDr. Maroš Džuka, LL.M., advokát so sídlom Kalinčiakova 871/6, Vranov nad Topľu, za účasti maloletých detí: mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o rozhodol: I. Súd manželstvo A. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 21.11.2019 vo Vranove nad Topľou, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. J. F., vo zväzku 18, ročník 2009, na strane 182, poradové číslo 231, r o z v á d z a. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu na čas po rozvode v tomto znení: II. Súd z v e r u j e mal. C. B., nar. XX. XX. XXXX a F. B., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec je p o v i n n ý prispievat' na výživu mal. C. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke. IV. Otec je p o v i n n ý prispievat' na výživu mal. F. B., nar. XX. XX. XXXX sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke. V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi n e o b m e d z e n e. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva uzavretého s odporcom manželom dňa 21.11.2009 a na čas po rozvode sa domáhala schválenia rodičovskej dohody, ktorou by súd zveril mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného v sume 200,– eur na každé z detí do 15. dňa v mesiaci. Stretávanie sa detí s otcom nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvárala s manželom asi po ročnej známosti. V manželstve boli od začiatku problémy, ale keďže sa im krátko po sobáši narodil
syn C., tieto nezhody potlačili do úzadia a svoju pozornosť venovali starostlivosti o syna. Vzájomné odcudzenie však narastalo a po narodení syna F. dochádzalo čoraz k častejším hádkam. Viackrát sa snažila, aby nezhody riešili a zlepšilo sa vzájomné spolužitie, a to za pomoci manželského poradcu alebo účasťou na kresťanskom manželskom kurze, avšak manžel sa ich odmietol zúčastniť. Manžel len na krátke obdobie prejavoval snahu urovnať ich nezhody, väčšinu času u neho necítila ochotu ich narastajúce odcudzenie zastaviť, v dôsledku čoho nadobudla pocit, že je mu ich vzťah ľahostajný. Jej city k manželovi v spolužití bez potrebnej komunikácie a vzájomnej dôvery už úplne ochladli. V jednej domácnosti zotrvali len kvôli ich deťom, pričom spolu ani spoločne nehospodárili. V poslednom období s manželom nezdieľali jednu izbu, pričom už asi tri roky ani nežijú intímne. Manžel napokon dňa 29.10.2025 spoločnú domácnosť opustil, odsťahoval sa k svojim rodičom a v súčasnosti sa zdržiava na adrese E. XXX, D. B.. Nevidí už žiadny zmysel v tom, aby ich manželstvo pokračovalo. Medzi ňou a manželom preto existuje nenapraviteľný rozvrat vzťahov a vylučuje, aby manželské spolužitie obnovili. V súčasnosti pracuje pre spol. UNIMONT – VMS, s.r.o., a so sídlom vo Vranove nad Topľou a jej mesačný príjem dosahuje sumu cca 1.300,- eur netto. Poberá aj prídavky na maloleté deti spolu vo výške 120,- eur. Platí bežné výdavky na svoju osobu, ktoré súvisia s jej stravovaním, nákladov na oblečenie, obuv a drogistický tovar. Manžel podniká na základe živnostenského oprávnenia. Jeho presný mesačný príjem jej nie je známy, odhaduje to však na minimálne 2.000,- eur. S manželom sa dohodli, že synovia budú zverení do jej osobnej starostlivosti, nakoľko na adrese trvalého bydliska majú vytvorené vhodné prostredie pre ich výchovu a synovia sa sami vyjadrili, že chcú zostať v jej osobnej starostlivosti v D. B.. S manželom sa dohodli aj na výške výživného, ktoré jej bude na starostlivosť o synov prispievať, a to v sume 200,- eur mesačne na každého z nich. So synmi sú spojené len bežné výdavky, ktoré súvisia so stravovaním, nákupom oblečenia, obuvi, drogistického tovaru, školských potrieb, liekov a výživových doplnkov, resp. voľnočasovými aktivitami. C. je študentom 1. ročníka Spojenej školy B. XX I. C. a F. navštevuje 6. ročník Základnej školy na E. K. I. I. J. F.. V súvislosti s úpravou styku sa s manželom dohodli, že jeho právo na stretávanie nebude upravené na konkrétne dni, ale bude neobmedzené. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že ich manželské vzťahy sú dlhodobo a vážne narušené. Rozvrat je trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ich manželstvo preto tvorí už len formálny zväzok, nefunguje a bude pre nich a pre ich deti lepšie, keď ho ukončia rozvodom. 2. V písomnom vyjadrení odporca prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu uviedol, že súhlasí, že manželstvo a vzťahy medzi účastníkmi konania sú natoľko trvale rozvrátené, že už niet možnosť funkčnosť manželstva obnoviť. Manželstvo sa nachádza v tak nenapraviteľnom rozvrate, že je vylúčené obnovenie manželského spolužitia, ako aj obnovenie funkcií manželstva. Manželstvo je tak len formálnym zväzkom. S rozvodom súhlasí. Navrhol rodičovskú dohodu ako navrhovateľka so zmenou v stretávaní sa s deťmi neobmedzene. 3. Kolízny opatrovník otázku rozvodu ponechal na súd a doporučil schváliť navrhnutú rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletých detí. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami a dôkazmi manželov o svojich príjmoch a výdavkoch, potvrdením zamestnávateľa matky UNIMONT – VMS, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou kolízneho opatrovník zo dňa 09.12.2025, správou referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 09.12.2025, a zistil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanom návrhu. Keď sa dozvedela že je tehotná, už boli rozídení. Následne manželstvo uzavreli z dôvodu, že chcela, aby dieťa vyrastalo v úplnej rodine ako aj z kresťanských dôvodov, ale aj manžela ľúbila. Od počiatku v manželstve boli nezhody, pretože sa nevedeli zhodnúť na základných hodnotách. Manželovi viac záležalo na peniazoch, materiálnych veciach a nezhody mali aj vo výchove detí. Nechcela uviesť ďalšie dôvody. Požiadala manžela, aby odišiel z domácnosti nakoľko v tomto zväzku už nevedela fungovať, nevedela ani fyzicky fungovať, ani pracovať. Išlo o nezáujem o komunikáciu. Manžel chcel zostať v spoločnej domácnosti, s čím nesúhlasila. Deti sa stretávajú s otcom, mladší syn aj prespal u otca, starší nie. Starší syn má výdavky na školu a cestovné preplácané školou. Podľa predloženého sumáru na C. má výdavky 240,– eur (strava v škole, doma, oblečenie, obuv, drogéria, cestovné, záujmy, voľný čas, sporenie) a na F. výdavky 287,– eur ( strava v škole, doma, oblečenie, obuv, drogéria, cestovné, školské potreby, náklady stomatologickej ambulancie, poplatok v škole, mobilný telefón, záujmy, voľný čas a sporenie). Na svoju osobu má výdavok na stravu, oblečenie, drogéria, osobnú starostlivosť a televíziu, satelit
spolu 292,– eur. Pre C. platí otec paušál. Syn F. má problémy s chrupom, a každý mesiac asi do júna bude navštevovať zubnú ambulanciu s priemerným mesačným výdavkom 40eur. Výdavky na chod domácnosti ako voda, elektrina, plyn uhrádzajú jej rodičia, ktorí s nimi bývajú. Doteraz otec neplatil výživné, ale kupoval veci potrebné pre deti. 6. Odporca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa manželka rozhodla pre rozvod, záujem iba jedného na zachovanie manželstva nepostačuje. Taktiež ako navrhovateľka nechcel konkretizovať príčiny podania návrhu na rozvod. Potvrdil, že sa nevedeli dohodnúť aj keď komunikovali. Nesúhlasil, že mu malo záležať na materiálnych veciach, ale seba bral ako chlapa živiteľa rodiny. Nevie, aké bude mať výdavky do budúcna, pretože si len začína zariaďovať. Na živnosť má výdavok na odvody, pracovné oblečenie a strava. Na svoju osobu má bežné výdavky. S deťmi sa stretáva ako uviedla matka. 7. Rodičia uzavreli na pojednávaní rodičovskú dohodu ako je uvedená vo výrokoch II. až V. tohto rozsudku. 8. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 09.12.2025 od psychológa vyplýva, že manželia spolu nebývajú v spoločnej domácnosti 2 mesiace. Navrhovateľka sa rozhodla riešiť neúnosnú situáciu v manželstvo podaním návrhu na rozvod. Necíti sa v manželskom zväzku dlhodobo šťastná a spokojná, nemá záujem rozvádzať dôvody narušeného vzťahu. Nechce, aby dochádzalo k vzájomnému ubližovaniu manželov, má záujem o pokojný rozvod. Striktne odmieta obnovenie manželského spolužitia. Odporca ťažko znáša súčasnú situáciu ohľadom rozvodu. Mal záujem vrátiť sa k manželke, ale rešpektuje jej rozhodnutie a postoj. Bude sa postupne snažiť zmieriť so situáciou. Podľa záveru vzhľadom na priebeh stretnutí s menovanými, jednoznační striktný postoj navrhovateľky k rozvodu, jej jednoznačné odmietanie obnovenie manželského spolužitia do budúcnosti, psychológ nemá možnosti pozitívne ovplyvniť dlhodobo vážne nefunkčný manželský vzťah. 9. V správe zo dňa 09.12.2025 kolízny opatrovník uviedol, že účastníci konania pochádzajú z jednej obce a manželstvo uzavreli po asi ročnej známosti z dôvodu tehotenstva matky. U oboch išlo o prvé manželstvo, v ktorom sa im narodili dvaja synovia. Žili v spoločnej domácnosti pri rodičoch matky. Nezhody medzi manželmi začali krátko po sobáši. Dôvod týchto nezhôd však manželia pred kolíznym opatrovníkom nechceli konkretizovať. Matka mala snahu situáciu riešiť rôznymi spôsobmi (manželská poradňa, kresťanský kurz), no nakoniec dospela do štádia, kedy už nevidí inú možnosť len manželstvo ukončiť rozvodom. Manžel si je vedomý toho, že na nápravu vzťahu treba dvoch, a keďže postoj manželky nedokázal zmeniť, súhlasí s rozvodom. V októbri sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojím rodičom v tej istej obci. Po jeho odchode zostal zachovaný pravidelný styk s deťmi, staršieho C. každé ráno vozí k autobusu do školy, študuje 1. ročník na C. L. I. C., odbor ochrana osôb a majetku. M. F. je žiakom 6.ročníka N. E., s otcom sa stretáva hlavne počas víkendov. Obe deti sú zdravé, nie sú sledované v žiadnej odbornej ambulancii, detskou lekárkou je M. O. I.. O situácii v rodine sú zo strany rodičov informované a primerane veku jej rozumejú. Obaja účastníci sú s rozvodom manželstva stotožnení a dohodli sa na úprave rodičovských práv a v povinností, ohľadne detí sú schopní primeranej a konštruktívnej komunikácie, na styku sa vedia dohodnúť, dohodli sa aj na výške výživného a majú záujem minimalizovať dopady rozvodu na deti. Kolízny opatrovník, preto v prípade rozvodu doporučil schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletých detí. Zároveň žiadal ospravedlniť jeho neúčasť na pojednávaní z dôvodu čerpania plánovanej dovolenky, súhlasil, aby konal v jeho neprítomnosti. 10. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 21.11.2009, obaja ako slobodní. 11. Z rodných listov vyplýva, že z manželstva sa narodili deti: C. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX. 12. Matka poberá prídavky na dve deti vo výške 120,– eur. 13. Z výplatných pások navrhovateľky vyplýva že mala tento príjem: v mesiaci november 1.456,76 eur, október 1.252,92 eur, september 1.245,59 eur, august 1.184,69 eur, júl 1.247,57 eur, jún 1.230,34 eur, máj 1.101,06 eur.
14. Podľa výpisu z podnikateľského účtu odporcu vyplýva, že v roku 2025 mal tento príjem od spoločnosti VMS Engineering, s. r. o.: január 2.475,– eur, február 3.097,50 eur, marec 2.070,– eur, apríl 2.816,– eur, máj 2.800,– eur, jún 2.936,– eur, júl 2.808,– eur, august 3.280,– eur, september 1.904,– eur, október 3.048,– eur, november 3.240,– eur. Otec doplnil, že na živnosť má výdavok len na odvody, iné výdavky nemá. 15. Z predloženého daňového priznania odporcu za rok 2024 vyplýva, že spolu jeho príjmy zo živnosti predstavovali sumu za rok 32.297,50 eur a uplatňoval paušálnu daň. 16. Podľa písomného prehľadu odporca má výdavky aktuálne na sumu cca 760 Eur mesačne, ktoré pozostávajú z mesačného preddavku do zdravotnej poisťovne vo výške 107,25 eur, z mesačného preddavku do sociálnej poisťovne vo výške 240,14 eur; z poistenia pre manžela vo výške 30,01 Eur mesačne, z postenia pre maloleté deti vo výške 26,57 eur pre mal. C. a 26,70 eur pre mal. F. mesačne, z mesačných výdavkov na stravu vo výške 200,- eur, z aktuálneho príspevku na náklady s ubytovaním u rodičov vo výške 100,- eur mesačne, z osobných výdavkov (kozmetika) vo výške 30,- Eur mesačne. 17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 18. V zmysle § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 19. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 20. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 21. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 22. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. V zmysle § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 24. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 25. V zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 26. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 27. V zmysle § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 28. V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 29. Podľa § 25 ods. 2, 3 a 4 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 30. V zmysle § 25 ods. 12 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 31. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 32. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 33. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
34. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 35. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 36. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 37. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 38. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 39. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 41. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( § 76 ods. 1 Zákona o rodine). 42. V zmysle § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. 43. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 44. V zmysle § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 45. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného prežívania prežívať a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie pre riadny spoločný život. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia.
46. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Z Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. 47. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom, či vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, starajú sa spoločne o deti a vytvárajú zdravé rodinné prostredie. 48. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. 49. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu mal. detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. 50. Na základe vykonaného dokazovania súd pristúpil k rozvodu manželstva účastníkov konania, nakoľko bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo a vážne rozvrátené a nie je možnosť obnoviť manželské spolužitie. Podľa zákona o rodine manželia majú spolu žiť, hospodáriť, pomáhať si, prejavovať si úctu, lásku, dôveru, pomoc, spoločne sa podieľať na výchove detí. V konaní bolo preukázané manželstvo žiadnu z týchto funkcií neplní. Manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manželka uviedla, že mali rozdielne názory na hodnoty v manželstve, výchovu detí, a bola medzi nimi nedostatočná komunikácia. V takomto spolužití sa následne musela vytratiť dôvera a muselo nastať citové ochladenie. Manžel sa stotožnil s dôvodmi návrh na rozvod manželstva v podanom návrhu. Manželstvo je slobodný zväzok, do ktorého vstupujú snúbenci slobodne. Ak manželia prehlásia, že v tomto zväzku nechcú zotrvať, súd ich nemôže nútiť zotrvať v nefungujúcom zväzku, ktorý si neplní účel a funkcie manželstva. Ako príčinu rozvratu súd vidí v nezodpovednom prístupe k manželstvu, kde hlavným dôvodom uzatvorenia manželstva bolo tehotenstvo, bez zhodnotenia, či v manželstve budú vedieť zotrvať aj v prípade nejakých nezhôd. Ani jeden z manželov nechcel obnoviť manželstvo, preto súd pristúpil k jeho rozvodu. 51. V konaní o rozvod manželstva je potrebné upraviť aj práva a povinnosti rodičov k mal. deťom. Rodičia predniesli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, nakoľko je v záujme mal. detí. Deti naďalej bývajú v domácnosti s matkou. Nebolo zistené, žeby táto starostlivosti zo strany matky bola nedostatočná, alebo by deti nemali priaznivé podmienky pre vývoj a vývin, preto súd zveril deti do osobnej starostlivosti matky, s tým, že naďalej platí, že obaja rodičia deti zastupujú, spravujú ich majetok. Matka presne špecifikovala výdavky na detí. Starší syn má výdavky na školu preplácané zo strany školy, preto výdavky na oboch synov sú rovnaké. Pri zohľadnení príjmu otca je dôvodná výška výživného mesačne 200,– eur. V záujme zachovania čo najširších väzieb synov s otcom je najvhodnejšia aj dohodnutá úprava stretávania sa otca so synmi. 52. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, o ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (§ 62 ods. 1). 53. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých základných odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. 54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil dôvody na iné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie kolízny opatrovník v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Navrhovateľka a odporca nemôžu podať odvolanie, pretože sa vzdali práva odvolania po vyhlásení rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.