Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 10Csp/94/2025 6125424374 17. 03. 2026 JUDr. Martin Kopina ECLI:SK:OSVT:2026:6125424374.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., Vajnorská 100/A Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36648892 proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX, A. D. E., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie sumy 249,49 eur s prísl., t a k t o rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 249,49 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,- eur od 01.12.2023 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 169,49 eur od 30.12.2023 do zaplatenia; to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 249,49 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,00 eur od 01.12.2023 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 169,49 eur od 30.12.2023 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.05.2025. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 19.06.2025. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby, prípadne elektronické zariadenie a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby a zariadenia. Jednalo sa o verejné telekomunikačné služby a na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, prípadne elektronické zariadenie, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby, resp. tovar faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu postúpenia pohľadávky k úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v tomto konaní zostáva suma vo výške 249,49 eur, faktúra č. 8338536369, splatná dňa 30.11.2023, suma vo výške 80,- eur a faktúra č. 8340323631, splatná dňa 29.12.2023, suma vo výške 169,49 eur. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania. 2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania pod č. k.. 15Up/1495/2025-23 vydal platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.
3. V danom prípade je teda predmetom konania zaplatenie sumy 249,49 eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 12.03.2026 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 26.2.2026. 4. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur. 5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. 6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prílohami žaloby, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, oznámením o postúpení pohľadávky, upomienkami, výzvou na zaplatenie, identifikačnými údajmi účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, faktúrami č. 8338536369 a č. 8334978954 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav: 8. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.05.2023, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe – nepodnikateľovi hlasový program služby – Mobilný Hlas T, s dobou viazanosti 24 mesiacov a televíziu cez internet – Magio GO Benefit s dobou viazanosti 24 mesiacov v cene 120,- eur mesačne, následne po úprave ceny v sume 80,- eur mesačne. 9. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 8340323631, splatnú dňa 29.12.2023, suma vo výške 169,49 eur a faktúru č. 8338536369, splatnú dňa 30.11.2023, suma vo výške 80,00 eur. 10. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.06.2025 adresovaného žalovanému je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., postúpila ku dňu 03.06.2025 pohľadávky voči žalovanému vyúčtované okrem iných aj vo vyššie uvedených faktúrach s príslušenstvom na žalobcu. Postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalobcom dňa 7.5.2025. 11. Z podania zo dňa 09.09.2025, označeného ako predžalobná výzva, vyplýva, že žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 263,42 eur.
vyzval
12. V zmysle § 84 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného od 01.02.2022, Zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytovaní služieb. Podnik poskytne spotrebiteľovi, mikropodniku, malému podniku alebo neziskovej organizácii obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb bezplatne na trvanlivom médiu; to neplatí pre predplatené služby a poskytovanie služieb prostredníctvom verejných prístupových bodov. Ak je zmluva o poskytovaní služieb písomná, je možné ju meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 13. Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejne dostupnú službu. ( § 86 ods. 1 písm. a) Zák. č. 452/2021 Z. z. ) 14. Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejne dostupnú službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženej faktúry. ( § 86 ods. 4 Zák. č. 452/2021 Z. z. ) 15. Ak sa spotrebiteľ zaviaže využívať verejne dostupnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia (ďalej len doba viazanosti) nesmie doba viazanosti pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní služieb presiahnuť 24 mesiacov. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na mikropodnik, malý podnik alebo
neziskovú organizáciu, okrem prípadu ak sa výslovne vzdali uplatnenia tohto ustanovenia. ( § 87 ods. 1 Zák. č. 452/2021 Z. z.) 16. Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. ( § 87 ods. 5 písm. b/ Zák. č. 452/2021 Z. z. ) 17. Podľa § 85 ods. 5 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 18. Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. 19. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 21. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 24. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 25. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 28. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 29. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 30. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 32. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby a zariadenie. 33. Ide o postúpenú telekomunikačnú pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., čiže sa na ňu vzťahuje zákon o telekomunikáciách. Ide o tri uplatnené faktúry, všetky za poskytnuté služby s tým, že žalobca má splnenú len tú podmienku, že telekomunikačný operátor pred postúpením pohľadávky upozornil na takúto možnosť žalovaného, že ak do určitej doby nezaplatí svoj dlh, tak bude oprávnený peňažnú pohľadávku postúpiť. Čiže nárok je v celom rozsahu dôvodný, preto mu súd vyhovel. Súd v prvom rade preveril zákonnosť postúpenia telekomunikačnej pohľadávky podľa zákona o elektronických komunikáciách na nebankový subjekt zaoberajúci sa faktoringom a forfaitingom, teda vymáhaním pohľadávok súdnou cestou a konštatuje, že podmienky postúpenia boli splnené.
Postupca pred postúpením pohľadávky riadnym spôsobom vyzýval žalovaného na úhradu omeškaného dlhu. Uplynula lehota podľa zákona o elektronických komunikáciách na zaplatenie a následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu s tým, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému postupcom oznámené. Po konštatovaní aktívnej legitimity žalobcu v konaní súd ďalej preveroval faktúry, ktoré žalobca pripojil do konania, z ktorých uplatnil nárok. Žalobca nežiada zaplatenie nárokov vyplývajúcich z neprijateľných podmienok, napr. nežiada žiadne nároky za odpojenie, za pripojenie a pod.. Nárok nie je premlčaný a zároveň je splnená podmienka aj predošlej výzvy pred postúpením pohľadávky na iný ako telekomunikačný subjekt. V spise je viacej upomienok zo strany právneho predchodcu žalobcu. Takže súd priznal žalobcovi celý uplatnený nárok. 34. Ako je vyššie uvedené, časť pohľadávky z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.5.2024, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01). 35. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). 36. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. 37. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. 38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 39. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumu 249,49 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,- eur od 01.12.2023 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 169,49 eur od 30.12.2023 do zaplatenia; to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. 40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 41. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.