Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/50/2026 8726200678 12. 06. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8726200678.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t.č. Centrum pre deti a rodiny D., ul. D. XXXX/ XX, XXX XX D., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. X, t.č. Zariadenie podporovaného bývania, D. X, XXX XX D., za účasti maloletej matky maloletého dieťaťa: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. Centrum pre deti a rodiny D., ul. D. XXXX/XX, XXX XX D., mal. matka zastúpená zákonnými zástupcami: matka I. B., nar. XX.XX.XXXX, a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom C. XXX a za účasti Centra pre deti a rodiny D., ul. D. XXXX/XX, XXX XX D., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Zo strany otca maloletého dieťaťa bol na Okresný súd Poprad dňa 19.02.2026 doručený návrh na zníženie výživného pre maloletú A. B., nar. 17.07.205 ( ďalej len maloleté dieťa). Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho vyživovacia povinnosť je 100 eur mesačne. Momentálne je bez práce pre jeho celoživotný ťažký zdravotný stav a to diagnóza diabetes mellitus 1.typu s obličkovými komplikáciami, dekompenzovaný, a diagnóza ťažká slabozrakosť H54.5. Jeho jediný príjem je invalidný dôchodok v sume 398,90 eur. Jeho náklady predstavujú náklady na bývanie, stravu, lieky, ošatenie mesačne cez 300 eur. Závisia od jeho zdravotného stavu ( hospitalizácia, očné vyšetrenia). Výživné žiadal znížiť na sumu 80 eur od 1.7.2026. 2. Okresný súd Poprad postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. 3. Maloletá matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. 4. Zástupca Centra pre deti a rodiny D. nesúhlasil s podaným návrhom na zníženie výživného. 5. Kolízny opatrovník taktiež nesúhlasil so znížením výživného. 6. Zákonný zástupca maloletej matky, jej otec, nesúhlasil s podaným návrhom. 7. Zákonná zástupkyňa maloletej matky, jej matka, sa na pojednávanie napriek prevzatia predvolania nedostavila. Svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nežiadala odročiť pojednávanie.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s výdavkami maloletej, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 04.09.2024, odborným posudkom o invalidite otca maloletého dieťaťa, potvrdením o jeho pobyte zo dňa 26.07.2023 a dňa 16.02.2026, potvrdením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodkových dávok, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 14.05.2026 a dňa 15.05.2026, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 15.05.2026, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. zo dňa 15.05.2026, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 25.05.2026, pripojeným spisom sp.zn. 7P/86/2025, a 7P 55/2026 a zistil tento skutkový stav: 9. Zástupca Centra pre deti a rodiny D. na pojednávaní uviedol, že maloleté dieťa je zdravé,- Absolvuje iba pravidelné detské poradne a očkovania, s čím nie sú žiadne výdavky. Maloleté dieťa má iba bežné detské ochorenia, kedy užíva napr. iba kvapky do nosa a teraz sa mu prerezávajú zuby, preto mu bolo potrebné zakúpiť gél. Je dojčené a zároveň sa mu zakupuje aj umelé mlieko. Maloletá matka navštevuje školu, od budúceho školského roka bude pokračovať v 2.ročníku strednej školy, kde má schválený individuálny študijný plán. Súdu predložil písomný prehľad výdavkov na maloleté dieťa. 10. Z prehľadu mesačných výdavkov na maloleté dieťa vypracovaného Centrom pre deti a rodiny D. vyplývajú na neho tieto výdavky: strava 4,45 eur na deň ( mesačne 133,50 eur), hygienické potreby 9 eur, plienky 13 eur, cestovné služobným motorovým vozidlom Centra pre deti a rodiny spravidla 1 až 2 krát mesačne na pravidelné preventívne odborné lekárske vyšetrenia podľa veku a zdravotného stavu, oblečenie 16,70 eur ( 200 eur ročne). Spolu mesačné náklady na maloletú predstavujú minimálne 172,20 eur mesačne bez nákladov spojených s dopravou na lekárske vyšetrenie. Ďalšie výdavky predstavujú prípadné mimoriadne výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, vývinom a potrebami maloletého dieťaťa. 11. Maloletá matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla., že dieťa je okrem dojčenia prikrmované umelou výživou, ktorého jedno balenie stojí 16 eur a má ho asi na mesiac. Otec dieťaťa sa o maloleté dieťa nezaujíma, nenavštevuje ho, ani mu nič nezakupuje. 12. Zákonný zástupca maloletej matky, jej otec, na pojednávaní uviedol, že svoju dcéru a vnučku nenavštevuje pravidelne. Nemá zabezpečené podmienky, aby mohli bývať v jeho domácnosti. 13. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že sa presťahoval do nového zariadenia, pretože chcel byť bližšie k svojej rodine. Rodinu má v J.. V tomto novom zariadení využíva jeho služby a platí si za stravu. Nevyužíva hygienické pomôcky ale zakupuje si napr. šampón, pastu. Za inzulín dopláca mesačne 30 eur a užíva liek „ náladovku“, neznámeho názvu s malým doplatkom. Zariadenie mu zabezpečuje aj pranie ošatenia. Ďalší výdavok má napríklad na sladkosti. Má problém s diagnózou diabetes a hodnoty cukru mu kolíšu. V noci má nízke hodnoty. Od presťahovanie si nenašiel nového diabetológa, lebo je ho ťažké nájsť. Iné výdavky nemá. Prácu si chce začať hľadať v lete podľa ponuky. V minulosti pomáhal nakladať balíky, pracoval ako operátor výroby v hydinárni. Mal aj brigády, pracoval s drevom, a na stavbách. Má ukončené základné vzdelanie, a neukončenú Strednú odbornú školu služieb a priemyslu v K.. Pre svoje diagnózy si uplatnil príspevky, ktoré mu boli zamietnuté z dôvodu, ž býva v zariadeniach, ktoré mu poskytujú služby. 14. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 15.05.2026 vyplýva, že u maloletej A. B. je nariadená ústavná starostlivosť v Centre pre deti a rodiny D., kde je s maloletou matkou, ktorá jej v Centre poskytuje nepretržitú starostlivosť pod pohľadom vychovávateľov. Maloleté dieťa je aj naďalej odkázané na zabezpečenie všetkých základných životných potrieb, a to najmä stravy, hygieny, ošatenia, zdravotnej starostlivosti, liekov, primeraného materiálneho zabezpečenia, ako aj nevyhnutnej celodennej starostlivosti a výchovy. Skutočnosť, že je dieťa umiestnené v Centre pre deti a rodiny, neznamená zníženie jeho potrieb ani nákladov spojených so zabezpečením jeho riadnej starostlivosti a zdravého vývinu. Otec maloletého dieťaťa sa o dieťa osobne nezaujíma, nepodieľa sa na jeho výchove ani starostlivosti, s dieťaťom neudržiava pravidelný kontakt. Jeho jedinou formou participácie na zabezpečení potrieb maloletého dieťaťa bolo doposiaľ platenie súdom stanoveného výživného vo výške 100 eur mesačne. Je im známy zdravotný stavy otca, že je poberateľom invalidného dôchodku. Na druhej strane však vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu patrí medzi jeho základné povinnosti a má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Výživné vo výške 100 eur mesačne považuje vzhľadom
na potreby dieťaťa za primerané a minimálne potrebné. Preto žiadal, aby súd podaný návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. 15. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 04.09.2024 vyplýva, že otcovi maloletého dieťaťa bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %. 16. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 06. augusta 2024 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa mal diagnostikované diagnózy: diabetes mellitus 1. typu s obličkovými komplikáciami, dekompenzovaný; ťažká slabozrakosť, monokulárne;, iná choroba očnej gule vľavo; iný strabizmus; kolobóm šošovky; ľahká slabozrakosť vpravo a iná porucha správania. 17. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny J. dňa 14.05.2026 podal správu, že otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 28.02.2024 do 13.03.2024 a z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani žiadne sociálne dávky. 18. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny D. v správe zo dňa 13.05.2026 uviedol, že v období, keď otec dieťaťa býval v B. G. D., bol 14.03.2024 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá bola od 28.02.2024. Dôvodom vyradenia bol nástup do pracovného pomeru v organizácii L. M., N., A. N. XXX. Od tejto doby nepožiadal opätovne o zaevidovanie sa ako uchádzač o zamestnanie. 19. Sociálna poisťovňa pobočka J. dňa 25.05.2026 súdu oznámila, že otec poberá invalidný dôchodok vo výške 398,90 eur mesačne. 20. Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P/111/2024 zo dňa 05.11.2025 vyplýva, že u maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonáva v Centre pre deti rodiny D.. Otec maloletého dieťaťa bol zaviazaný platením výživného mesačne vo výške 100 eur na účet Centra. Z obsahu tohto pripojeného spisu taktiež vyplýva, že v čase určenia výživného jeho otec poberal polovičný invalidný dôchodok vo výške 380 eur, býval vo A. N. A. B. G. D., kde platil poplatok 220 eur mesačne, v ktorom mal započítanú aj stravu 3x denne. Bol zamestnaný od 15.09.2025 v spoločnosti GLS, kde vykladal balíky od 6.00 hod. do 8.00 hod., od pondelka do piatku, s odmenou na deň 10 eur. Podľa dohody u tohto zamestnávateľa po uplynutí 40 dní sa jeho príjem mal zvýšiť na 20 eur denne. Súd preto vychádzal z príjmu 384,60 eur plus 200 eur a určil výživné 100 eur, menej ako 18 % z príjmu ako je odporúčanie Ministerstva spravodlivosti ( 18 % z príjmu 584,60 eur je 105 eur). Otec užíval lieky s doplatkom 10 až 12 eur mesačne, nakoľko lieky na predpis mu nestačili. 21. Okrem predmetného návrhu na zníženie výživného z registra spisov na súde súd zistil, že podal otec maloletého dieťaťa ešte spolu dva návrhy na zníženie výživného. Druhý návrh na zníženie výživného je vedený pod spisovou značkou 7P/55/2026, ktorý bol pre prekážku litispendencie zastavený uznesením zo dňa 30. apríla 2026. V tomto druhom návrhu otec maloletého dieťaťa už uviedol, že býva v zariadení podporovaného bývania so sídlom D. X. K návrhu priložil lekársku správu zo dňa 08.04.2026, z ktorej obsahu vyplýva, že bol opakovane hospitalizovaný od 03.04. do 07.04.2026 pre dekompenzovaný diabetes mellitus 1. typu s ketoacidózou, a bol poučený ako má postupovať v liečbe. 22. Zo zmluvy uzavretej medzi otcom dieťaťa a poskytovateľom N. N. F., G. so sídlom D. vyplýva, že ide o zmluvu uzavretú na obdobie od 15.04.2026 do 30.06.2027, kde nateraz býva otec dieťaťa. V tomto zariadení sa otcovi poskytuje sociálna služba v tomto rozsahu: ubytovanie, sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Zariadenie mu utvára podmienky na prípravu stravy, upratovanie, pranie, žehlenie, údržbu bielizne a šatstva a ďalej sa vykonáva sociálna rehabilitácia. Poskytovateľ určil poplatok na deň 2,80 eur vzhľadom na stupeň odkázanosti. Podľa priloženého rozpisu služieb poplatok 2,80 eur na deň zahŕňa: - dohľad ( 0,80 eur na deň), - obslužné činnosti, a to poskytovanie ubytovania vrátane spoločných priestorov, poskytovanie a užívanie vecných plnení, režijných nákladov energie a média v trojposteľovej izbe ( 1,40 eur na deň), - ďalšie činnosti ako vytváranie podmienok na prípravu, a to využívanie kuchynského riadu a zariadenia a podobne, podmienky na údržbu bielizne a šatstva ako využívaní práčky žehličky, šijacieho stroja a podobne a ďalej poskytovanie hygienických potrieb, upratovanie (myslí sa tým používanie čistiacich prostriedkov ( 0,60 eur na deň). Celkovo na poplatok za mesiac, ktorý má 31 dní, je stanovená suma 86,80 eur. otec sa zároveň dohodol na spoločnom stravovaní, čo znamená spolupodieľanie sa na príprave jedálneho
lístka, nákupy potravín, surovín na príprave celodennej stravy a to raňajky, obed a večera, kde má otec stanovený poplatok, príspevok na nákup 3,05 eur na celý deň a to raňajky, obed a večera. Odborné činnosti, ktoré sú bez úhrady. 23. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 24. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 25. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 26. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 27. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 28. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 29. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 30. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
32. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 33. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 34. V zmysle § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 35. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 36. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného, nie prechodnú zmenu. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných
prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 38. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery. 39. Zníženie príjmu povinného rodiča nie je dôvodom na okamžité zníženie určeného výživného, pretože zmena právoplatného rozhodnutia podľa § 121 CMP (obdobne § 78 Zákona o rodine) je možná, len ak sa podstatne a trvalo zmenili pomery, musí ísť o takú zmenu relevantných okolností, ktorá zapríčinila podstatnú zmenu celkových pomerov povinného, zahŕňajúcich nielen jeho príjem, ale aj iné majetkové hodnoty. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že pri znížení resp. strate príjmu povinného rodiča je vždy potrebné preskúmať a vyhodnotiť, či táto zmena je len dočasná, alebo má trvalý charakter, ako aj okolnosti za ktorých k tejto zmene došlo, preto je v konaní o zmene určenej vyživovacej povinnosti vždy potrebné vykonať riadne dokazovanie a náležite zistiť skutočný stav veci, nestačí len preukázať, že došlo k zníženiu príjmu povinného rodiča. ( rozhodnutie sp. zn. 8CoP/211/2021 Krajského súdu Košice zo dňa 7. 9. 2021) 40. Otec sa podaným návrhom domáha zníženia výživného z dôvodu, že už nemá príjem zo zamestnania, ktorý dosahoval pri určení výživného vo výške 100 eur, poberá len čiastočný invalidný dôchodok a zmenil pobyt, aby bol bližšie k rodine. Ostatní účastníci nesúhlasili s návrhom. U maloletého dieťa nedošlo k poklesu výdavkov a potrieb a jeho matka naďalej je bez príjmu, je maloletá a študuje. 41. Na základe vykonaného dokazovania súd má zato, že od času, kedy bolo stanovené výživné k dnešnému dňu nenastali také trvalé zmeny, a ktoré nezavinil otec dieťaťa, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Otec maloletého dieťaťa naďalej poberá invalidný dôchodok. Teraz vo výške 398,90 eur mesačne, pôvodne 384,60 eur mesačne. Pri určení výživného okrem invalidného dôchodku dosahoval ešte príjem 200 eur mesačne. Taktiež býval v zariadení, kde sa mu poskytovalo bývanie a stravu za zvýhodnených podmienok v sume 220 eur mesačne. V novom zariadení, kde sa momentálne nachádza, za tieto služby spolu so stravou platí 181,35 eur mesačne. Zdravotný stav sa mu nezmenil. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Príjem otca sa znížil o odmenu, ktorý dostával za vykonanú prácu na základe uzavretej dohody. Tohto príjmu sa otec vzdal dobrovoľne. Uviedol, že sa chcel presťahovať bližšie k svojej rodine a novú prácu si bude hľadať až od leta. Doteraz určené výživné platí. Na osobnej starostlivosti o dieťa sa nepodieľa. 42. Rozhodnutie otca presťahovať sa malo za následok stratu prímu zo zamestnania a súd na skutočnosť, že otec si vlastným rozhodnutím znížil príjem, nemôže prihliadať ako na trvalú objektívnu zmenu príjmu a to zníženie. Na strane otca neexistoval vážny dôvod, aby odišiel z miesta, kde mal prácu a príjem. Podľa § 75 ods. 1 druhá veta zákona o rodine platí, že súd má zisťovať príjem rodiča, ktorý by mohol dosahovať, ak sa bez vážneho dôvodu vzdá tohto príjmu. Súd zistil, že otec dieťaťa mohol naďalej zotrvať v mieste, kde mal zabezpečený príjem. Aj keď má otec priznaný invalidný dôchodok, z rozhodnutia Sociálnej poisťovne je zrejmé, že má mieru poklesu schopnosti pracovať má určenú na 60%. To znamená, že stále je v jeho možnostiach zamestnať sa a získať tak príjem, ktorý by postačoval na jeho výdavky, ako aj na platenie výživného. Súd takéto správanie otca nepovažuje za zodpovedné, nakoľko má maloleté dieťa, ktorému starostlivosť poskytuje maloletá matka, ktorá popri starostlivosti o dieťa aj študuje a nemá možnosť zamestnať sa. 43. Podľa § 28 ods. 1 až 3zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade,
ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. 44. Otec má v prvom rade dať do popredia svoje maloleté dieťa a jeho potreby, je za neho zodpovedný a až potom uspokojovať svoje záujmy a potreby ( aj presťahovanie bližšie k rodine, pretože jeho najbližšia rodina je jeho dieťa, ktoré je odkázané na jeho výživu). Platenie potrieb dieťaťa nemôže suplovať za otca štát. Súd má taktiež za to, že zo strany otca maloletého dieťaťa by bolo zodpovedné zaevidovať sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde by mu vedeli ponúknuť nejaké voľné miesto, či už v mieste jeho terajšieho bydliska, prípadne kdekoľvek na území Slovenska, nakoľko súd nevidí dôvod, aby neprijal ponuku práce aj v inom meste. Prípadne by mohol absolvovať aj nejaký kurz. Na jeho strane neexistujú žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v tom, aby sa presťahoval do nejakého iného miesta, kde by mal prácu a prečo si plánuje hľadať prácu až od leta. 45. Súd poukazuje na bod 24. rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 21.11.2019, sp. zn., podľa ktorého: Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a štúdiom. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodičia plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Na matku je ponechaná takmer výlučná osobná starostlivosť o maloleté deti , ktorá predstavuje zabezpečovanie všetkých potrieb detí nielen materiálnych. Otec plní len výživné. 46. Súd mal tak zato, že zníženie výživného nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Výživné vo výške 100 eur nie je nadštandardné, dokonca ani nepokrýva potreby maloletého dieťaťa. Najprv je rodič povinný hradiť výdavky dieťaťa, a až potom svoje výdavky. Otec dobrovoľne sa vzdal svojho príjmu. Pracovať môže, pretože má priznaný iba čiastočný invalidný dôchodok. Preto súd pri rozhodovaní o znížení výživného vychádzal z príjmu, aký otec by mohol dosahovať aj naďalej, teda, že mohol dosať naďalej aj príjem zo zamestnania 200 eur mesačne plus čiastočný invalidný dôchodok. Preto súd návrh na zníženie výživného zamietol. 47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Centrum pre deti a rodiny D. nemôže podať odvolanie, pretože sa vzdalo práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.