Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/57/2023 8823202008 13. 04. 2026 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2026:8823202008.6
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/ XX, XXX XX E. F. G., 2. H. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX D., obaja zastúpení JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, IČO: 42 026 938, proti žalovanej: J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o. so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: Konanie zastavuje. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 3 5C/57/2023
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 22.10.2023 podali na Okresný súd Vranov nad Topľou žalobu proti žalovanej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. D.. 2. Dňa 9.2.2026 doručili žalobcovia súdu späťvzatie žaloby, v ktorom uviedli, že berú svoju žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu, nakoľko dňa 29.12.2025 uzavreli strany sporu Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a o zriadení vecného bremena, a to rozdelením nehnuteľnosti na základe geometrického plánu č. 35344741-57/2025. 3. Žalobcovia spoločne so späťvzatím žaloby doručili súdu aj Dohodu o urovnaní a o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a o zriadení vecného bremena z 29.12.2025. V zmysle čl. III ods. 5 tejto dohody sa žalobcovia zaviazali vziať žalobu späť najneskôr do 7 dní od vydania rozhodnutia príslušného katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám. Obsahom tohto ustanovenia bola aj dohoda strán sporu o tom, že si nebude žiadna zo strán uplatňovať náhradu trov konania. 4. Súd späťvzatie žaloby zaslal právnemu zástupcovi žalovanej, pričom žalovaná podaním z 18.2.2026 vyslovila súhlas so späťvzatím žaloby v nadväznosti na mimosúdnu dohodu strán sporu.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. 6. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 9. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 10. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobcovia vzali účinne žalobu späť podaním z 9.2.2026 pred prvým pojednávaním vo veci. Keďže konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním podľa § 146 ods. 2 CSP, v ktorom ide o určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplývajúci z osobitného predpisu, súd vyzval žalovanú, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 16.2.2026 uviedla, že so späťvzatím žaloby súhlasí. Vzhľadom na uvedené súd konanie v tejto veci podľa citovaného ustanovenia zastavil. 11. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010). 14. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017. 15. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018 16. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010.
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 18. Žalobcovia v späťvzatí žaloby uviedli, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu a uzavretiu dohody o urovnaní a o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorých vyporiadanie bolo predmetom sporu, pričom v tejto dohode sa strany sporu dohodli na späťvzatí žaloby bez nároku na náhradu trov. Keďže v danom prípade bolo dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcov mimosúdne vyriešenie veci, možno podľa názoru súdu tiež skonštatovať, že obe strany sporu sa rovnakou mierou pričinili o zastavenie konania a zavinenie tak jednoznačne nemožno pričítať ani jednej zo strán. 19. Súd preto dospel k záveru, že o náhrade trov konania je potrebné v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v ČI. 17 CSP rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP a contrario. Každá zo strán je tak povinná uhrádzať si vzniknuté trovy sama bez ich náhrady. 20. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania súd poukazuje napríklad na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Cob/356/2016 zo dňa 27. 01. 2017 alebo v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/293/2016 zo dňa 12. 09. 2016. 21. Súd poukazuje aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Poučenie: 2 5C/57/2023
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.