Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 13T/25/2025 8825010122 10. 04. 2026 Mgr. Anna Monoková ECLI:SK:OSVT:2026:8825010122.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX vo C. D. B., bytom C. D. B., A. XXX/XX, stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. apríla 2026 takto r o z h o d o l: rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX vo C. D. B., trvale bytom C. D. B., A. XXX/XX, v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru od 1.5.2024 do 8.12.2024, uznáva sa
za
vinného, že
dňa 29.09.2024 v čase okolo 03.00 hod. v čase mimo služby po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz GLA 180, ev. č. C. XXXXX po štátnej ceste 1/15 v smere od obce Majerovce na obec Vranov nad Topľou, kde v priamom úseku cesty, kilometer 3,1, sa počas jazdy plne nevenoval vedeniu uvedeného motorového vozidla, následkom čoho s ním zišiel do priekopy, kde pravou prednou časťou vozidla narazil do stromu, resp. do terénnej nerovnosti priekopy, načo vozidlo zarolovalo približne o 180 stupňov a následne sa prevracalo do konečnej polohy, kedy zostalo stáť v priekope nepojazdné na kolesách, pričom následkom nehodového deja utrpel A. B. viacpočetné zranenia, v dôsledku ktorých bol hospitalizovaný na urgentnom príjme Vranovskej nemocnice, a.s. na Ul. M.R. Štefánika 187/177B vo Vranove nad Topľou, kde mu bola dňa 29.09.2024 v čase o 06.00 hod. odobratá krv, pričom následnou analýzou Súdnolekárskym a patologickoanatomickým pracoviskom, Ipeľská 1, Košice mu bola zistená koncentrácia etylalkoholu v krvi 2,14 promile, čím týmto svojím konaním porušil všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, tým spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za to mu ukladá
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 1.000 ( tisíc ) eur. Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest zaplatí v mesačných splátkach po 100,- eur splatných do 30. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dva ) mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov vo výmere 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov. odôvodnenie: Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal obžalobu na obžalovaného pre obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku. Obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov E. F., G. F., E. H. F., E. I., A. J., F. E. H., K. E., L. M. a N. L., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov B. B. a L. F., znaleckým posudkom znalca z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave a posudkom KEÚ, odbor prírodovedného skúmania, zápisnicou o obhliadke miesta činu a fotodokumentáciou, správou o výsledku porovnávania pachových stôp, kamerovými záznamami, výsledkom toxikologického vyšetrenia, rozhodnutím o zadržaní vodičského oprávnenia, evidenčnou kartou vozidla a obvineného ako vodiča, správou mesta C. D. B., hodnotením obvineného, odpisom z registra trestov a výpisom z evidencie priestupkov a zistil tento skutkový stav. Obžalovaný k osobným, rodinným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný, bývam vo C. D. B., no momentálne pracuje v Bratislave ako pomocný elektrikár. Jeho príjem je okolo 1500 eur v čistom. Nemá deti, ani vyživovacie povinnosti a nemá žiadne záväzky voči finančným spoločnostiam. Ku skutku uviedol, že na základe doručenia uznesenia o vznesení obvinenia a iných listín a výpovede svedkov, zápisnice, ktoré mu boli doručené jeho obhajcom, tak na základe nich viem, o čo sa jedná, len interpretovane z nich. Na ten samotný skutok si on osobne nepamätám. Poslednú vec, čo si pamätá je, ako išiel z Policajnej akadémie zo západného Slovenska domov, išiel domov piatok alebo štvrtok poobede, tak ako končí škola, išiel na tom Mercedese, šoféroval toto auto domov. Po ceste už cítil únavu, bolo mu zle, a keď prišiel domov, tak si išiel ľahnúť, bolo mu zle a potom na druhý deň si už nič nepamätá, má tmu, nevedel si na nič spomenúť. A celé tie dni, čo bol ten skutok, tak má to celé rozmazané. Má za to, že by som pod vplyvom nikdy nešoféroval. A určite z dôvodu úrazu hlavy a otrasu hlavy, čo utrpel, tak si nevie na nič viac spomenúť z tých dní. Išiel si teda ľahnúť a potom z druhého dňa má úž úplne tmu, aj z tých ďalších dní. Po dopravnej nehode si pamätá, ako sa zobudil v nemocnici vo Vranove nad Topľou, potom od personálu nemocnice sa dozvedel o daných skutočnostiach a od osôb, ktoré ho tam potom došli pozrieť, to boli rodinní príslušníci. Na otázku, či zisťoval napr. u priateľov alebo známych, kde sa nachádzal alebo kde sa mohol nachádzať, čo robil v priebehu soboty, toho dňa, kedy došlo k dopravnej nehode, uviedol, že cez deň, čo mu otec interpretoval, tak bolo povedané, že zobral to auto, ale potom už nič viac. Potom už nemal žiadne informácie, nič viac sa nedozvedel. Ohľadom okolností predmetnej dopravnej nehody s nikým nekomunikoval. K správe prostredníctvom aplikácie Whatsup odoslanej pánovi F. uviedol, že si spomína, že mu dával hlásenie, bola to správa týkajúca sa ohľadom toho, že bol po autonehode alebo mal autonehodu, význam tej správy bolo podať len tú informáciu, že niečo také je a aby to hlásil ich nadriadenému. V tej dobe bol pán F. veliteľ skupiny, bol to jeho bývalý spolužiak a musel mu podať tú informáciu. Mali to poverené od nadriadených, že majú podávať takéto informácie, ak sa niečo stane. Na opätovnú výzvu aj po nahliadnutí na predmetnú komunikáciu uviedol, že ako vravel, dával informáciu svojmu veliteľovi skupiny, aby ju potom tento podal ich nadriadenému,
aby bol informovaný o danej situácii. Ale tie veci, čo sú tam uvedené, boli čisto interpretované od personálu nemocnice, neboli to jeho myšlienky. Nepamätá si na tú konverzáciu, až potom si to prečítal spätne, bolo to niekedy po tej autonehode, ale presný čas nevie uviesť. Predmetné osobné motorové vozidlo užíval každý deň. Jazdil s ním na západ, do tej školy a potom domov. V podstate každý deň ho využíval. So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka B. B., otca obžalovaného, ktorý vypovedal, že predmetné motorové vozidlo už bolo leasingovej spoločnosti vyplatené, len nebol vykonaný prepis, lebo spoločnosť JANEP s.r.o., ktorej bol konateľ, zanikla. Auto používali všetci členovia rodiny, teda on, manželka, dcéra B. a syn A.. V ten deň, keď došlo k poškodeniu vozidla, ho použil on ráno na nákup. Potom manželka s ním išla poobede k svojej mame a na večer si ho zobral syn A.. Potom má ráno okolo 05.30 hod. volali z polície, či je majiteľom vozidla a že syn je v nemocnici, že mal nejakú dopravnú nehodu. Keď sa syna na nehodu pýtal, odpovedal, že si nič nepamätá a že nemá vedomosť o tom, aby on šoféroval. Rovnako bola prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedka L. F., ktorý vypovedal, že je zaradený ako študent Strednej odbornej školy Policajného zboru Pezinok a zastával funkciu predsedu 53. triedy, v rámci ktorej funkcie komunikuje s ročníkovými vedúcimi, so správcom objektu a tiež s učiteľmi. V rámci pravidiel školy predseda každej triedy ráno predkladá ročníkovému vedúcemu tzv. stavy počtu študentov na vyučovaní, kde sa zaznamenáva, kto na vyučovaní chýba a z akého dôvodu. Takto sa dostal k informácii o absencii jeho spolužiaka z triedy, obžalovaného, ktorý mu v nedeľu 29.9.2024 okolo 19.00 hod. napísal na whatsapp, že do školy nepríde, že mal autonehodu a poukázal na komunikáciu, ktorú súd uvedie nižšie. Potom pondelok 30.9.2024 sa ho v rámci ďalšej komunikácie opýtal, že kolujú také reči po škole, že nafúkal, na čo mu už obžalovaný neodpísal. V rámci ich komunikácie nebola debata o tom, čo obžalovaný viedol vozidlo alebo nie. V ďalšom uviedol, že nemá žiadne vedomosti o dopravnej nehode zo dňa 2.9.2024. K osobe obžalovaného uviedol, že počas štúdia ho nikdy nevidel pod vplyvom žiadnej návykovej látky. V rámci výpovede predložil formou screenov predmetnú komunikáciu s obžalovaným zo dňa 29.9.2024. Svedok E. F. uviedol, že išli zo svadby z Humenného, vracali sa domov, on jeho dcéra a manželka, bolo to nadránom, okolo tretej. Išli autom, on nemohol šoférovať, ale bol pri zmysloch, tak šoférovala dcéra. Čo sa týka počasia, bolo sychravé, taký dážď, vietor. Celou cestou to bolo v pohode, dcéra sa venovala vedeniu auta, tak ona nevidela, ale on sedel na mieste spolujazdca a ako sa blížili, tam za Majerovcami smerom k Vranovskému Dlhému, spozoroval také ako nejakú paru, akoby z chladiča, tak mu to tak udrelo do očí, tak pozeral, aj na ceste boli také nejaké kúsky niečoho, myslel, že to mohla byť zver. Tak mu oči prebehli tým miestom a keď prešli, tak hneď mu to „nezapálilo“, tak prešli asi ešte 100 metrov ako sa vychádza na Vranovské Dlhé a tak povedal dcére, nech zastane, lebo asi videl tam havarované auto. Tak sa otočili autom a vrátili sa na to miesto a naozaj tam bolo v priekope auto. Dcéra s manželkou mu hovorili, že nech tam nejde, báli sa, no on bol posmelený, aj si tak hovoril, že čo keď niekto potrebuje pomoc, z toho ľudského hľadiska. Zastavili na pravej strane, lebo auto bolo na ľavej strane, dali výstražnú funkciu na aute. Vystúpil z auta a išiel smerom k tomu autu, dával pozor, či nejdú oproti nejaké autá, aby sa niečo nestalo. Prišiel k autu, bolo to auto tmavej farby, značku si nepamätá, ani to vtedy neriešil. Auto bolo asi tak zatvorené z každej strany dvere a dnuka bola osoba. Ešte ťukal na okno na zadné ľavé za vodičom, tá osoba sa pohla, ale len tak jemne, tak už bol šťastný, že to nie je tragické, tak hovoril hneď dcére, nech volá záchranku. Dcéra vtedy stála pri ich aute, začala volať no a medzitým tam zastavilo jedno alebo dve autá, že či nepotrebujeme my nejakú pomoc, lebo videli naše auto. Boli to takí mladí chlapi, sami išli v aute, každý išiel sám v aute, jeden z jednej a druhý z druhej strany. Dcéra medzitým vytočila tú záchranku, aj sa spojila s nimi, už boli na ceste. Ale medzitým už títo chlapi, lebo on tak trošku nevedel, čo robiť, chodil dookola, ale nevedel otvoriť, dvere boli akoby zablokované, že treba sa dostať k nemu, tak chodili dookola a potom jeden z nich otvoril zadné dvere na druhej strane, pravé za spolujazdcom. Potom on sa opýtal tej osoby v aute a tá osoba niečo zamumlala, že dobre alebo niečo také nezrozumiteľné. Ten dotyčný tvrdil, že má nejaký kurz záchranársky alebo niečo také. Potom sa k nemu dostali už nejako, nevie presne ako. Zdá sa mu, že potom sa posadil na predné sedadlo na sedadlo spolujazdca, boli otvorené dvere na aute, tak povedal, že mu je zima, lebo sa tam dostal do auta prievan. Mala tá osoba rifle a tričko a dosť bolo chladnejšie. Medzitým dorazila záchranka aj polícia. Ale tí dotyční, tí dvaja chlapi, keď už videli, že ten sedí, tak odišli. Nevie nič o tých osobách, ani čísla áut, ale boli ochotní a duchaprítomní. Už potom, keď dorazili tie záchranné zložky, tak oni to už prebrali, akurát polícia si s nimi chcela zapísať, že sú ako svedkovia a potom im policajt povedal, že môžu odísť. K stavu
toho vozidla uviedol, že sa mu zdá, že predná časť bola rozbitá dosť veľmi, ale kabína sa mu zdá, že mala okná aj dvere pozatvárané. Už si nepamätá, či niektoré sklo bolo vonku, ale asi nie. Tá osoba v aute, bol to muž, mal nohy ako vpredu medzi sedadlami, skoro pri palubovke a bol natočený nabok na stranu za šoférom, na túto stranu bol dole, aj ruku mal dole. Asi tá ľavá ruka bola dole. A pravá nevie, či dole, to už nevie presne, tak ako ležal na svojom ľavom boku, už to bolo vzadu, za prednými sedadlami. Na otázku či sa javili známky miesta dopravnej nehody, aby sa tam mohla nachádzať aj nejaká ďalšia osoba, uviedol, že bola veľká tma a ešte nadránom, vietor fúkal s dažďom, nepríjemné počasie, on to neskúmal, venoval sa autu a tomu čo sa tam deje, nepozeral ani do strany, ani nabok, ani do lesa, lebo tam neďaleko je les. Na mieste sedadla vodiča nebol nikto. Na otázku, či videl obvineného sa vo vozidle nejako presúvať, uviedol, že tak až po chvíli, najprv len zaťukal na to okienko, či bude náznak života, a on tak mierne pohol hlavou. Až potom, keď už otvorili zadné dvere a ten druhý chlap, čo prišiel, mu trošku nadvihol hlavu, že či ho niečo bolí, ale tá osoba povedala, že nie, ale že mu je zima, lebo on asi v tom prievane, ktorý sa tam v aute vytvoril, prebral. Potom sa presunul na predné sedadla spolujazdca. Tam sa posadil a hovoril, že mu je zima. Ten muž mal oblečené asi rifle, klasické modrej farby. Svedkyňa G. F. vypovedala, že to bolo na konci septembra 2024, išli zo svadby, ona bola vodič, spolujazdec bol jej otec a vzadu sedela mama. Išli cez úsek Majerovce okolo druhej – tretej hodiny ráno. Následne na ceste videla plasty a trávu a otec jej povedal, že na pravej strane je nejaké auto, že vlastne prešli okolo, tak jej otec povedal, nech sa vrátia, že to môže byť nehoda a že vo vnútri môže byť nejaký človek. Tak sa vrátili, zastavili v ľavom pruhu, po jej ľavej strane bolo auto, vlastne na pravej strane cesty v priekope. Otec išiel skontrolovať, kto je v aute a ona bola pri ich aute na ceste, mali zapnuté výstražné signalizačné svetlá. Otec zistil, že vo vnútri je osoba, tak v tom momente ona volala na 112. Bola v strese, nevedela, čo sa deje, tak volala s tým, že sú pri dopravnej nehode a vo vnútri je nejaká osoba, ale nevedela, či žije. Otec pozeral len cez okno, lebo tuší, že dvere sa nedali otvoriť. A medzičasom už zastavilo jedno auto iné a vystúpili z neho dvaja chlapi a oni pomáhali v zásade otcovi dostať sa vlastne k tej osobe. Matne si spomína, že sa otvorili dvere pri vodičovi, lebo sa v tom čase nenachádzala úplne pri tom aute, ale trošku od auta. Potom sa otvorili tie dvere, tak pristúpila k tomu autu a celý čas telefonovala na tú 112 a pýtala sa otca, aj tých chlapov, či tá osoba prejavuje nejaké známky života. Potom oco povedal, že dýcha, že sa mu zdvíha hrudník, aj že pohol hlavou. Následne pristúpila ešte bližšie a sama videla, že sa pohol trochu, aj zaznamenala také nejaké mrmlanie a tak oznámila tej 112, že tá osoba žije. Pamätá si, že ten vodič, tá osoba, bola zakliesnená v aute, bola vlastne v stredovej časti auta, nohy mal k čelnému sklu, nohy mal pri riadiacej páke a trupom bol za sedadlom vodiča na pravej strane. Osoba bola nohami v prednej časti auta, čiže nohy, stehná a lýtka, mala pri tej riadiacej páke a topánky boli smerom na čelné sklo a trup bol v zadnej časti auta, s tým že vlastne osoba ležala na ľavom boku za vodičovým sedadlom. V tom čase na mieste vodiča nebol nikto. Jeden čas sa aj prebral a sám sa presunul z tej polohy na miesto spolujazdca a tam zotrval až do príchodu záchranných zložiek. V podstate po krátkej chvíli, možno 5-10 minút, prišli hasiči, záchranári a policajti a už odobrali osobu do záchranky. Bola pri aute krátku chvíľu s tým, že bola aj trošku ďalej od toho auta, tak sa pozerala, či niekto aj iný tam nie je okolo, ale nevidela žiadnu inú osobu. K vozidlu a jeho stavu uviedla, že auto bolo tmavej farby, značku si úplne presne nepamätá, spredu bolo úplne rozbité a koleso, tuší, bolo úplne v tráve na zemi. Auto bolo otočené predom k ceste, čiže zadom bolo k lesu, bolo dosť rozbité, aj sa celkom dosť bála, vyzeralo to dosť vážne. Tuší, že aj dvere boli zakliesnené vzadu a bolo tam aj sklo, bolo rozbité predné čelné sklo, aj keď to s určitosťou nevie, nezameriavala sa na to. Keď prišli k autu prví, tak neboli otvorené žiadne dvere a potom sa následne až s pomocou oca a tých neznámych chlapov podarilo otvoriť dvere. Vie, že predné dvere sa potom určite otvorili nimi. K tej osobe, čo bola vo vozidle, uviedla, že osoba mala na sebe modré rifle a tričko svetlej farby, bola zhruba v jej veku, zranenia viditeľné si nepamätala a ani krv som nevidela. Ako svedkovia boli vypočutí aj členovia posády rýchlej lekárskej pomoci a to E. H. F. a záchranári F. E. H. a A. J.. Svedkyňa E. H. F. uviedla, že išlo o dopravnú nehodu pred Majerovcami v jeseni 2024, boli privolaní ako posádka RLP, pričom posádku tvorili ona ako lekár a dvaja záchranári a to F. H. a p. J.. Na mieste našli auto v priekope, bol tam jeden zranený, ktorý bol na mieste spolujazdca. Pýtali sa, či tam bol ešte niekto, pričom ľudia, ktorí tam boli pred nimi, povedali že nie, že tento zranený sedel na mieste vodiča a presadol sa cez zadné sedadlá na sedadlo spolujazdca. Totožnosť si overili prostredníctvom policajtov, ktorí tam boli a pacienta zamonitorovali, ošetrili a následne previezli do Vranovskej nemocnice. O tej skutočnosti, že si mal dotyčný presadnúť vraveli ľudia, čo tam boli v inom aute a prišli tam ako prví. Hovorila s takým starším pánom, no nič viac k tomu špecifikovať nevie. Ona sama to nevidela, ani aby
tá osoba sedela na mieste vodiča. K osobe vo vozidle uviedla, že išlo o mladého chlapca, okolo 20 rokov, mal bežné oblečenie, nič čo by ju zaujalo, asi nejaké tričko, rifle, no k farbe sa nevie vyjadriť. Samozrejme sa snažili s tou osobou komunikovať, ale neodpovedal dostatočne. Mysleli si, že je to buď nejaký úraz hlavy, ale tiež ľudia bývajú často aj pod nejakými návykovými látkami, čo oni nevedia na mieste posúdiť. Na otázku, či zisťovali, či sa tam nachádza aj iná osoba, uviedla, že prvotne sa iba opýtali a následne, keď už tam boli iné zložky, hasiči a policajti, tak aj ich sa pýtali, či by im nevedeli pomôcť prehľadať to okolie. Pomohli im, ale nenašli nikoho. K stavu vozidla uviedla, že toto bolo v priekope, smerom k vozovke, bolo zdemolované, bolo to tmavé auto. Ona prišla z tej strany, kde bol postihnutý, teda sprava, tie dvere boli zatvorené, aj tie zadné, ale z druhej strany nevie ako to bolo. Oni sa dostali k postihnutému tak, že doslova tie dvere vylomili. Svedok F. E. H. vypovedal, že pracuje na záchrannej službe, ZS Košice a to ako zdravotnícky záchranár vodič. Bolo v septembri v roku 2024, v nočnej službe zo soboty na nedeľu, kedy slúžil s E. F. a kolegom J.. V noci prijali výzvu na výjazd, bolo nahlásené, že sa jedná o dopravnú nehodu niekde pred Majerovcami, meno pacienta nebolo uvedené. Cestou na výjazd stretali takisto hasičov. Išli sme po výpadovke, po hlavnom ťahu, smerom pred Majerovcami po ľavej strane bolo vidieť nejaké autá, že sa tam niečo deje, boli tam aj nejakí ľudia. Po ich ľavej strane bolo vidno, že auto sa nachádza v priekope pod lesom, policajti už boli na mieste, hasiči prišli za nami. Vystúpili zo sanitky, išli hneď k tomu havarovanému vozidlu, kde už stáli nejakí ľudia, asi tí prví svedkovia nehody. Po sa pýtali tých ľudí, že či bol iba jeden človek vo vnútri, oni tvrdili, že vraj áno, aj oni tam videli tiež iba jednu osobu. Tí ľudia sa asi pokúšali podať nejakú prvú pomoc, k pacientovi sa nedalo dostať. Po ich príchode sedel na spolujazdcovom sedadle. Svedkovia údajne tvrdili, že pred nimi sa presadil dozadu a potom dopredu na miesto spolujazdca, kde ho už aj oni našli. Chceli sa k pacientovi dostať, museli použiť hrubú silu, aby sa mohli cez tie dvere k pacientovi dostať. On medzitým išiel z druhej strany, teda zo strany vodiča, tam sa potom tiež dostal do vnútra do auta, kde potom za pomoci hasičov transportovali pacienta z auta vonku na lehátko, zafixovali ho a dali do sanitky, kde následne pacienta ošetrovali. Potrebovali zistiť nejaké údaje toho pacienta, nevedeli ako sa volá, ani nič. Medzitým ešte išiel vonku, tak sa pokúšal od policajtov zistiť nejaké údaje, oni ho na základe ŠPZ vylustrovali, dali im údaje pacienta, oni ho potom ošetrovali a následne ho transportovali do nemocnice do Vranova na urgentný príjem. S tou zranenou osobou sa snažili komunikovať, ale komunikácia bola sťažená, veľmi neodpovedal, zdá sa mu, že im povedal krstné meno, že sa volá A.. Potom už neodpovedal, javil známky šoku. Nespolupracoval s nimi veľmi. Tá zranená osoba mala oblečené biele tričko a nejaké rifle, klasické rifle, myslí, že modré. Na otázku, či priamo komunikoval s tými svedkami, čo im údajne mali uviesť, že sa osoba premiestnila vo vozidle, uviedol, že aj lekár, aj oni všetci sa viackrát pýtali, či tam bol sám. Oni nevideli to premiestňovanie tej osoby, po ich príchode už sedel na mieste spolujazdca. Okolie oni neprehľadávali, bolo to v priekope, ale poprosili hasičov a policajtov, oni tam pozerali a hovorili, že tam nikto iný nie je a tak potom už odchádzali do nemocnice, keď ošetrili pacienta. V čase ich príchodu k vozidlu, dvere odomknuté boli, lebo nemuseli nejakú hrubú silu použiť, dalo sa ich uvoľniť, boli pootvorené, ale otvoriť ich museli nasilu, ale vozidlo bolo odomknuté. Na otázku k stavu okien uviedol, že nevie, či boli rozbité alebo v akom boli stave, nepamätá si už. Takéto veci si skôr všímajú po technickej stránke hasiči. Svedok A. J. uviedol, že pracuje ako vodič zdravotnícky záchranár v ZS KE, vtedy pracoval s E. F. a bol tam aj kolega E. H.. Bolo to v septembri, mali sme nahlásenú dopravnú nehodu, ktorú im nahlásilo operačné stredisko. Dopravná nehoda bola nahlásená na výpadovke v smere na Majerovce, jedno osobné auto a jeden účastník dopravnej nehody. Po príchode na adresu dopravnej nehody tam už boli hasiči, vystúpili zo sanitky, prišli k autu, kt. sa nachádzalo mimo cesty v smere z Vranova na ľavej strane prednou časťou k vozovke. Bolo to v neskorých nočných hodinách, predná časť vozidla bola rozbitá, v aute sa nachádzala na strane spolujazdca vpredu zranená osoba. Osobu som nepoznal, bol to muž do 30 rokov. Pri vyprosťovaní zranenej osoby z auta, ktorá sa nachádzala na sedadle spolujazdca, kde im pomáhali hasiči, sa pýtal, kde je vodič, pričom mu bolo povedané, že vodič je osoba, ktorá sedí na mieste spolujazdca, no nevie, kto mu to povedal, či to bol hasič alebo nejaká osoba, ktorá bola svedkom dopravnej nehody. Iným spôsobom to nepreveroval. Na otázku, či je tam viacej zranených, bolo povedané, že nie, no tiež nevie, kým to bolo povedané. Zranenú osobu po vyprostení ošetrili, ale osoba s nimi nekomunikovala, iba mrmlala, nezrozumiteľne rozprávala. Oblečená tá osoba mala rifle a nejaké tričko, no farbu oblečenie nevie. Následne ju transportovali do Vranovskej nemocnice. To je asi čo si pamätám. K tomu, či evidoval nejaké otvorené alebo pootvorené dvere na motorovom vozidle uviedol, že na strane, kde sedela tá osoba, na strane spolujazdca, tak museli na tie dvere trošku použiť
fyzickú silu, aby ich vedeli otvoriť a dostať sa k tej osobe a kolega do auta vošiel z opačnej strany, ale nevie, či dverami vodiča alebo zadnými dverami. Z hliadky Hasičského a záchranného zboru boli vypočutí svedkovia K. E., E. I., L. M. a N. L.. Svedok K. E. vypovedal, že pracuje ako hasič, boli vyslaní v ten deň na dopravnú nehodu, ktorá sa odohrala medzi Vranovom a Majerovcami, mali oznámené, že je auto mimo cesty. Počet osôb asi určený nemali, alebo si to nepamätá. Na ten výjazd išli štyria, on bol ako veliteľ zásahu a potom tam bol strojník E. I. a dvaja hasiči záchranári L. M. a N. L.. Dorazili na miesto udalosti, auto bolo mimo cesty a pri aute na ceste stáli ešte ďalšie dve autá v opačnom smere, to boli nejakí náhodní, ktorí zastavili, aby poskytli pomoc. Vystúpili z auta, išli robiť prieskum, išli rovno k tomu havarovanému autu. Zistili, že v aute bola jedna osoba, ktorá sedela na mieste spolujazdca, bola v bezvedomí, ale dýchala, ale nereagovala na nejaké podnety a boli tam ľudia, ktorí dávali tomu pánovi predlekársku prvú pomoc, boli dvaja alebo traja. Následne na to hneď za nami dorazila RZP. On sa venoval zranenej osobe, medzitým prišli aj kolegovia, ktorí začali vykonávať svoju činnosť. Následne prišla RZP s nosidlami a pána vybrali. Tým pádom, že osoba bola na mieste spolujazdca, tak predpokladali, že tam bude aj niekto iný. Začali robiť prieskum okolia, či sa v aute nenachádzala aj iná osoba, lebo od svedkov vedeli, že keď oni prišli k autu, tak v aute bola len jedna osoba, ktorá vraj chodila v aute ešte pred ich príjazdom, že prešla z predných sedadiel na zadné a zo zadných naspäť na predné. To oni nevideli, len dostali takú informáciu od tých ľudí. Potom naložili tú osobu a zobrala ho RZP. Prieskumom nenašli žiadnu inú osobu, traja prehľadávali priestor a začali ho prehľadávať od miesta, kde približne začala dopravná nehoda, to bolo možno 100-150 metrov od miesta, kde bolo vidno, že auto zišlo z cesty a prehľadávali jednu stranu cesty aj druhú stranu cesty. Nenašli nikoho. Ešte potom zabezpečovali auto proti požiaru a pohybu. Ohľadom zranenej osoby uviedol, že bol to muž, asi mal tmavé vlasy, ale oblečenie si nepamätá. Sedel, hlavu mal sklonenú, bol zakrvavený v oblasti tváre a bol v bezvedomí, nereagoval na oslovenie, bol v bezvedomí aj keď ho vykladali na nosidlá. V jeho prítomnosti iná osoba s tou zranenou osobou nekomunikovala, ale čo sa už odohrávalo v sanitke, to nevie. K informácii o pohybe tej osoby uviedol, že bol tam muž slávnostne oblečený a myslí, že to bol ten chlap, že on rozprával, že tá osoba tak zmätene chodila po tom aute, ako keby sa snažila predrať na predné sedadlo. K tomu, ako prebiehalo vyprostenie zranenej osoby, uviedol, že dvere boli už otvorené, nič násilne neotvárali, tí ľudia čo tam boli, už dávali pozor na tú osobu vo vozidle, poskytovali mu tú predlekársku pomoc a oni už potom zároveň s RZP priložili nosidlá, natočili ho a vyložili z auta a odniesli do RZP. Dvere boli reálne otvorené, len tie jedny, dvere spolujazdca, v zadnej časti vozidla nie. K tomu, či bolo rozbité sklá uviedol, že predné určite nebolo rozbité, a bočné nevie, nespomína si. Svedok E. I. vypovedal, že boli privolaní k dopravnej nehode, mali nahlásené z operačného strediska dopravnú nehodu niekde pri Majerovciach, na zásah išli štyria. Keď našli miesto nehody, zistili, že auto je v priekope, následne odstavil vozidlo, keďže bol šofér a kolegovia vyšli von zistiť situáciu, on zabezpečil vozidlo, následne sa ustrojil a potom išiel pomáhať kolegom. Boli tam svedkovia, bolo tam jedno alebo dve vozidlá. To boli svedkovia, čo išli z nejakej oslavy, zastavili, lebo videli auto v priekope. Tesne po nich prišla záchranka. Kolegovia, keďže tam boli prví, poskytli tej osobe prvú pomoc, bol to muž v rozmedzí 20-30 rokov. Potom kolegovia sa tú osobu snažili dostať vonku z vozidla, samotné vyprostenie z vozidla bolo cez spolujazdcove dvere a keďže už tam bola záchranka, tak si prebrali tú osobu do opatery. Oni potom ešte museli vykonať klasické úkony na mieste, teda zabezpečiť vozidlo proti požiaru, proti pohybu a následne prehľadali okolie. V podstate prehľadávali všetci, prešli jednu časť cesty a potom druhú, prehľadávali od miesta nehody 100 m na jednu a 100 m na druhú stranu a to isté aj na druhej strane, nenašli nikoho. To miesto prehľadávali tak, že raz išli po samom, potom aj po dvoch. Najprv, keď prídu na miesto, riešia dopravnú nehodu samotnú a potom prehľadávajú okolie, či tam náhodou nie je nejaká osoba. K tomu, kde sa v čase ich príchodu k vozidlu nachádzala zranená osoba, uviedol, že nevie, nakoľko prišiel k vozidlu až posledný, lebo je šofér hasičského auta, trvá mu možno minútu, kým zabezpečí ich vozidlo a ustrojí sa, no keď on prišiel k vozidlu, zranená osoba bola na strane spolujazdca, keď ju dávali vonku z vozidla, javila známky bolesti, ale potom vie, že asi už bol v bezvedomí. On osobne neregistruje, že by táto osoba komunikovala a nevie, čo mala tá soba oblečené. S osobami čo tam boli a išli z oslavy on nekomunikoval, ale veliteľ zásahu K. E. áno. K stavu predmetného vozidla uviedol, že auto bolo v priekope, zrejme išlo dosť rýchlo, keďže samotný zjazd cesty a miesto, kde vozidlo zastavilo, bolo niekoľko desiatok metrov od seba, ale presne nevie koľko. Čo si pamätá, bol to asi Mercedes, stredná trieda. K vyprosťovaniu tej osoby uviedol, že veliteľ zásahu usúdil, že najlepší spôsob vyprostiť túto osobu bude cez spolujazdca, nevie, či tie dvere boli zaseknuté,
jeho kolegovia tam boli prví, oni majú prvotné informácie. Celý postup na mieste určuje veliteľ zásahu, v tomto prípade to bol K. E.. Svedok L. M. vypovedal, že pracuje ako hasič vo Vranove nad Topľou, bol im nahlásený z Krajského riaditeľstva v Prešove výjazd jednotky k dopravnej nehode. K takejto dopravnej nehode zvyčajne ide veliteľ a traja hasiči. Veliteľ bol K. E., ďalej tam bol N. L. a E. I.. Po príchode na zásah zistili, že auto sa nachádza v priekope, už tam bola RZP, tak im pomohli vytiahnuť zraneného, sedel na mieste spolujazdca. Pomocou backboardu ho naložili a vytiahli z auta, potom ho naložili do sanitky a ešte prehľadali okolie, či sa tam nenachádzala nejaká iná osoba, keďže zranený bol pri vedomý, ale nekomunikoval, tak museli prehľadať aj okolie, no nikoho nenašli. Svedkovia uviedli, že preliezal zo zadného sedadla na sedadlo spolujazdca. Aj kvôli tomu prehľadávali okolie, lebo nevedeli, či sa tam nenachádza šofér, či nevypadol. To len ľudia, keď sme prišli, tak hovorili, čo sa stalo. Boli to okoloidúci, čo sa zastavili keď videli, že auto je v priekope. K tomu, aby bližšie popísal vyprostenie tej osoby, uviedol, že po príchode už tam bola sanitka, takže len asistovali zdravotníkom, najprv nasadili golier a naložili ho na backboard a nasledovne do sanitky. Dvere už boli otvorené, boli to dvere spolujazdca, lebo už tam boli svedkovia a starali sa oňho a my ho už vlastne len naložili. Nespomínal si, či sa nejaká iná osoba pokúšala dostať k zranenej osobe aj cez iné dvere ako dvere spolujazdca. K spôsobu, akým prehľadávali okolie uviedol, že vytvorili akoby rojnicu a prehľadávali okolitý porast v dĺžke, pamätá, si že brzdná dráha bolo okolo 100 m, takže asi v tom rozsahu na jednej strane aj na druhej strane cesty. Svedok N. L. uviedol, že pracuje na Okresnom riaditeľstve vo Vranove nad Topľou ako hasič záchranár, na tom výjazde som bol s veliteľom K. E., strojníkom E. I. a tiež hasičom záchranárom L. M.. Na výjazd boli vyrozumení operačným strediskom z Prešova, výjazd bol pred obcou Majerovce, jednalo sa o jedno osobné motorové vozidlo, v ktorom sa nachádzala jedna osoba a oni hneď po príchode na miesto začali zasahovať. Prezreli vozidlo, či sa v ňom nachádza viacej osôb, ale nachádzala sa v ňom len jedna osoba, bol to muž, možno okolo 20-30 rokov. Už si presne nepamätá, či tá osoba sedela na mieste vodiča alebo spolujazdca, ale pamätá si, že tá osoba nekomunikovala, čo bolo asi dôsledkom tej zrážky a potom ju vytiahli z vozidla a predali ju do starostlivosti RZP. Potom iba zabezpečili vozidlo proti požiaru. Nespomínal si, či tam boli okrem záchranných zložiek aj nejaké iné osoby. Vie, že aj prehľadávali okolie, lebo to auto išlo asi 100 m po šanci, teda prehľadávali, či náhodou niekto z toho vozidla nevypadol, lebo pravdepodobne to auto nešlo predpísanou rýchlosťou, tak to overovali. Nenašli nikoho. Bola tma, bolo to niekedy nadránom, s baterkami prechádzali priľahlý les aj to pole, ale nič nenašli. K tomu, ako sa dostali k tej zranenej osobe uviedol, že netrebalo používať žiadne vyslobodzovacie náradie, cez dvere sa riadne dostali, zdá sa mu, že to bolo cez dvere vodiča. Nespomínal si, či v čase ich príchodu k vozidlu boli niektoré dvere otvorené alebo zavreté. On mimo ich skupiny komunikoval iba so záchranármi ohľadom práce. Znalecký posudok z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave podal znalec O. O. P. dňa 30.10.2024 a to pod č. 29/2024. V posudku k priebehu nehodového deja uviedol, že vodič motorového vozidla MERCEDES BENZ GLA 180 EČ C. XXXXX na rovnom úseku cesty s vozidlom zišiel do priekopy, kde pravou prednou časťou narazilo s najväčšou pravdepodobnosťou do stromu alebo terénnej nerovnosti priekopy, kedy došlo k aktivácii čelného airbagu a kolenného airbagu vodiča. Následne vozidlo s najväčšou pravdepodobnosťou zarotovalo cca o 180 stupňov a potom sa prevracalo do konečnej polohy, kedy boli aktivované hlavové airbagy vozidla. V ďalšom uviedol, že podľa predloženej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu, vo vozidle nebol v čase dopravnej nehody v prípade posádky nikto pripútaný bezpečnostným pásom. V mieste vodiča sa nachádzala záslepka bezpečnostného pásu, z čoho vyplýva že vodič nebol pripútaný bezpečnostným pásom v čase vzniku dopravnej nehody. Vozidlo má monitor obsadenia sedadla pre airbag strana spolujazdca, čo je zariadenie v moderných vozidlách, ktoré zistí, či je sedadlo obsadené a na základe toho prispôsobí aktiváciu airbagu. Na mieste spolujazdca v čase dopravnej nehody vo vozidle nesedel nikto, nakoľko nedošlo k aktivácii čelného airbagu spolujazdca, nakoľko sedadlo spolujazdca zaťažené nebolo. Na zadných sedadlách vozidla v čase dopravnej nehody vzhľadom na nepoškodenie interiéru vozidla nesedel nikto. K popisu činnosti airbagov vodiča a spolujazdca uviedol, že nepripútaný vodič/spolujazdec dopadne pri náraze predčasne na volant/palubnú dosku a situáciu ešte zhorší práve sa nafukujúci airbag. Potom na základe zistení z technického hľadiska posádku vozidla tvorila jedna osoba a to vodič, ktorý v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom, na mieste spolujazdca v čase dopravnej nehody vo vozidle nesedel nikto, nakoľko nedošlo k aktivácii čelného airbagu spolujazdca, nakoľko sedadlo spolujazdca nebolo zaťažené Na zadných sedadlách vozidla v čase dopravnej nehody
vzhľadom na nepoškodenie interiéru vozidla nesedel nikto. Tiež znalec uviedol, že pri vodičoch, ktorí nie sú pripútaní, môže dôjsť po aktivácii airbagu k špecifickým zraneniam kvôli nekontrolovanému pohybu dopredu počas nafukovania airbagu, bežné sú najmä poranenia tváre, krku a hornej časti trupu, pretože vodič je hodený dopredu, čo znamená, že sa dostane bližšie a do priameho kontaktu s nafukujúcim sa airbagam. Štúdie preukázali, že nepripútaní vodiči sú náchylní na poranenia hlavy a chrbtice a to najmä na zlomeniny tváre či odreniny spôsobené silným kontaktom s airbagom, tiež hrozí riziko poškodenia krčnej chrbtice v dôsledku prudkého zastavenia a náhleho nárazu airbagu, čo je u pripútaných osôb menej bežné. Teda konštatoval, že poranenia, ktoré pri dopravnej nehode utrpel A. B. a to otras mozgu, pomliaždenie hlavy, krku a hrudníka mohli byť z technického hľadiska spôsobené aktivovaním čelného airbagu nepripútaného vodiča bezpečnostným pásom. Pri rotácii vozidla ako aj pri prevracaní vozidla došlo k pohybu tela nepripútaného vodiča vo vozidle, pričom vo vozidle boli zanechané krvné stopy, tak ako ich konštatoval posudok KEÚ, ktoré zodpovedali osobe obžalovaného a taktiež pachové stopy z volantu a sedáka sedadla vodiča zodpovedali osobe obžalovaného. Na základe týchto zistení z technického hľadiska posádku vozidla tvorila jedna osoba a to vodič, ktorý v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom , vo vozidle v čase nehodového deja sedel len vodič, preto znalec nevykonal simuláciu dopravnej nehody a simuláciu posádky. Kriminalistický a expertízny ústav PZ v znaleckom posudku z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2024/2102 zo dňa 23.10.2024 uviedol, že predmetom skúmania bola biologická stopa – ster zo škvrny červenej farby konštatovanej na operadle vodiča osobného motorového MERCEDES BENZ GLA 180 EČ C. XXXXX pri obhliadke miesta dopravnej nehody a porovnávací materiál a to bukálny ster z ústnej dutiny obžalovaného zaistený pri prehliadke jeho tela. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom biologického materiálu zaisteného z biologickej stopy je obžalovaný. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody súd zistil, že táto bola vykonaná dňa 29.9.2024 od 3.40 do 5.00, obžalovaný bol uvedený ako jediný účastník nehody, taktiež bol konštatovaný pozitívny výsledok na zistenie alkoholu u účastníka nehody a taktiež bolo uvedené, že boli mimo iného zaistené pachové stopy zo sedadla vodiča a z volantu motorového vozidla a biologická stopa a to ster zo škvrny – krv. V poznámke bola uvedená žiadosť o toxikologické vyšetrenie. Vyhotovený bol aj záznam dopravnej nehody s tým, že čas nehody bol uvedený dňa 29.9.2024 o 3.00 hod. na komunikácii I. triedy č. 15 v katastri obce Vranov nad Topľou, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Mercedes-benz GLA 108, TEČ: C. bol uvedený obžalovaný a bol tam popísaný nehodový dej obdobne ako v skutku tohto rozsudku. V ďalšom v opísaní udalosti bolo uvedené, že nakoľko sa vodič nevedel podrobiť na mieste dychovej skúške, bol, mu odobratý biologický materiál – krv na zistenie prítomnosti návykových a psychotropných látok. Vec bola ODI Vranov nad Topľou zadokumentovaná ako dopravná nehoda zavinená príslušníkom PZ a mimo iných bolo ako porušený záujem uvedené ust. § 289 ods. 1 Trestného zákona – prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a ako príčiny nehody boli uvedené nesprávny spôsob jazdy , jazda po nesprávnej strane, okraju vozovky a porušenie povinnosti vodiča, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke. K odberu krvi alebo iného biologického materiálu bol uvedený výsledok 3,23 g/kg v čase 29.9.2024 o 03.58. Vyhotovená fotodokumentácia k dopravnej nehode a potom už aj k prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky zachytávajú miesto dopravnej nehody, poškodenie motorového vozidla ale aj interiér vozidla a zaistené stopy. Na foto č. 14 je zachytený airbag na volante, foto č. 16, 17, 18 ( totožné foto č. 10, 11, 12 – prečin ) zachytávajú krvavé škvrny na operadle sedadla vodiča, foto č. 15. 16, 17 zachytávajú interiér pohľadom na sedadlo vodiča s aktivovaným airbagom ako aj záslepku v zapínaní bezpečnostného pasu na strane vodiča. Svedok L. F. počas výsluchu poukázal na jeho komunikáciu s obžalovaným, pričom predložil aj fotografie zachytávajúcu komunikáciu. Z týchto je zrejmé, že obžalovaný si poslali so svedkom F. správy v znení: Čauko, nedojdem tento týždeň mal som auto nehodu; Jeežuš, diky za info A čo ti je? Si v pohode?; Rozjebaný jak cigánska hračka Ale už celkom v pohode; A to kedy?, Včera nad ranom som dostal šmyk; Tyyy kkt; Noo; Takže týždeň si teraz pn?; Jo Keď ne dlhšie Ale dúfam že nr; Totálna deštrukcia A čo ti je akože zdravotne? Odreniny či čo; Dačo s nohou Aj hlava otras Aj od airbagu čo mi strelil ta Tak; No fasa Tak máš týždeň na to sa zotaviť Ten ďalší týždeň ťa chcem vidieť v škole.
Zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp vyplýva, že porovnané boli pachové stopy zaistené zo sedáka sedadla vodiča vozidla Mercedes-Benz GLA 180 EČ:C. a z volantu uvedeného vozidla s pachovou stopou obžalovaného, pričom u oboch stôp bola zistená pachová totožnosť. Prehraté boli kamerové záznamy obce Sedliská, z kamery označenej „Parkovisko Obecný úrad“ podstatná časť od 02:49 hod do 02:56 hod. a tiež z kamery „Križovatka Zelovoc“, taktiež bol oboznámený záznam z analýzy kamerových záznamov a z nich vyhotovená fotodokumentácia, z ktorých vyplýva, že dňa 29.9.2024 nestotožnené motorové vozidlo ( ďalej len „MV“ ) sa v čase o 02:50:16 hod. približuje k obecnému úradu na parkovisko, spomaľuje a v čase 02:50:34 hod. zastavuje MV na parkovisko kolmo cez parkovacie miesta. V čase o 02:50:27 hod. je vidieť v MV ako na mieste spolujazdca nesedí žiadna osoba a zároveň, že ide o MV značky Mercedes. V čase o 02:50:39 hod. prechádza okolo MT iné motorové vozidlo, ktoré osvetľuje cestu a zároveň aj MV aj jeho interiér, kde vidieť, ako ani na mieste za spolujazdcom nikto nesedí. V čase o 02:50:41 hod. vychádza z MV z miesta vodiča osoba mužského pohlavia, ktorá má na sebe oblečený neidentifikovateľný vrchný odev bielej farby s krátkym rukávom a neidentifikovateľný spodný odev bielej farby, necháva otvorené vodičove dvere. Osoba sa zmätene pohybuje okolo MV na strane vodiča, v čase o 02:50:49 hod. sa osoba chytá vodičových dverí, rukou sa o nich opiera, nakláňa sa okolo nich, púšťa ich, stojí pri otvorených dverách, nakláňa sa k otvoreným vodičovým dverám a v čase o 02:51:26 si osoba sadá na sedadlo vodiča, stále s otvorenými dverami na vodičovej strane. V čase od 02:52:25 – 02:52:35 sa osoba vykláňa z MV von hlavou. V čase o 02:54:01 sa osoba z miesta vodiča nakláňa ku dverám a v čase 02:54:03 zatvára dvere na mieste vodiča . V čase 02:54:05 sa vypínajú svetlá vnútri MV, nie je možné identifikovať, čo osoba robí vo vozidle, je jej vidno ruku ako niečo robí v priestore medzi sedadlom vodiča a sedadlom spolujazdca. V čase o 02:54:24 sa v MV rozsvieti svetlo, kde do času 02:55:13 nie je možné identifikovať, čo robí osoba vo vozidle, kedy osoba cez okno vodiča vystrkuje pravdepodobne ľavú ruku s mobilným telefónom a v čase o 02:55:20 sa MV pohýna smerom od obecného úradu, odchádza stále s rukou vystrčenou cez okno vodiča a v čase 02:55:24 už kamera MV pri obecnom úrade nezaznamenáva. Z analýzu zvukového záznamu z operačného odboru z rádiostanice k udalosti 273.24/23/ zo dňa 29.9.2024 a to ohľadom konferenčného hovoru k dopravnej nehode hasičov, záchranárov a polície. O 03:10:01 oznamovalo operačné stredisko Prešov hliadke s volacím znakom Visla 360, že za obcou Majerovce smerom na Vranov nad Topľou má byť nejaké vozidlo s tým, že vodič má byť za volantom, viac informácií nemá. V čase o 03:11:33 hod. operačný zo záchranky uvádza, že o udalosti vie, mali konferenčný hovor a tiež uvádza, že vodič má byť zakliesnený medzi sedadlami, ale viac uviesť nevie, ani koľko účastníkov je tam. V čase o 03:24:18 hod. hliadka VISLA 360 oznamuje, že vodič bol vykliesnený z vozidla hasičmi a záchranármi , že je mu poskytovaná prvá pomoc, nestotožnený, následne o 03:24:18 ďalej hliadka oznamuje, že iba jedno vozidlo je mimo cestu a ide o vozidlo s evidenčným číslom C. XXXXX, vo vozidle bol sám a bolo to bez priamych svedkov, nakoľko okoloidúci zavolali, až keď vozidlo bolo mimo cestu. Ďalším obsahom komunikácie sú skutočnosti o stotožňovaní osoby vodiča, o možnosti vykonania dychovej skúšky a toxikologického vyšetrenia, o zaistení stôp, o zistení, že obvinený je poslucháčom policajnej školy a že je v služobnom pomere. Analýza bola vykonaná aj zo zvukového záznamu volania na linku 112 zo dňa 29.9.2024 o 03.04 hod. z čísla XXXX XXX XXX, kde sa volajúca predstavila ako G. F., oznámila že pri ceste je nehoda, že vodič nedýcha a asi nežije, že vodič je za volantom, následne opravuje, že ešte žije, že oni išli autom a videli havarované auto medzi Majerovcami a Vranovom, následne oznamuje, že vodič je zakliesnený v aute, nevedia, čo majú robiť, auto je v priekope a nedajú sa otvoriť ani jedny dvere. V ďalšom operátor realizuje konferenčný hovor so záchrannými zložkami, ktorým oznamuje známe skutočnosti. Podľa výsledku toxikologického vyšetrenia č. 1400/24 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pracovisko súdnolekárske a patologickoanatomické u obžalovaného bol materiál doručený dňa 29.9.2024 o 06.00 hod. a to krv, pričom požadovaným vyšetrením bol skríning drog a liečiv a koncentrácia etanolu. Výsledok bol negatívny na kanabinoidy, metamfetamín, amfetamín, extázu, barbituráty, benzoidazepíny, antodpersíva, metadon, kokain a opiáty. Čo sa týka etylalkoholu výsledok predstavoval 2,14 g/kg ( promile ). Okresný dopravný inšpektorát dňa 1.10.2024 vydal rozhodnutie č. p.: ORPZ-VT-ODI2-129-001/20024ZVP o zadržaní vodičského preukazu, ktorým rozhodol o zadržaní vodičského preukazu obžalovaného
podľa § 70 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke, pretože za v odôvodnení rozhodnutia popísaný skutok možno uložiť trest alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Z evidenčnej karty vozidla Mercedes-benz GLA 180 súd zistil, že k dátumu dňa 29.9.92024 bola ako vlastník evidovaná spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovensko s.r.o. a ku dňa 27.1.2025 bolo vozidlo vyradené cestnej premávky a ako držiteľ vozidla bola uvedená spoločnosť JANEP, s.r.o.. Mesto C. D. B. k osobe obžalovaného oznámilo, že v meste nezastáva žiadne verejné funkcie, je slobodný, bezdetný, prihlásený na trvalý pobyt, no nie je im známa skutočnosť, či je zamestnaný. Tiež uviedli, že na mestskom úrade vedú záznam zo dňa 18.6.2021 o porušení § 2 ods. 2 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, za čo mu bolo uložené pokarhanie. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obvinený sa dopustil doposiaľ jedného priestupku a to na úseky cestnej premávky dňa 15.5.2023 - prekročenie rýchlosti, za čo mu bola uložená v blokovom konaní pokuta 10 eur. Podľa údajov v evidenčnej karte obžalovaného ako vodiča mu vodičské oprávnenie bolo udelené dňa 21.10.2022, ktoré má aktuálne zadržané, bolo vydané rozhodnutie o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k alkoholu, inej návykovej látke alebo liečiva. V záznamoch o priestupkoch uvedený len vyššie uvedený priestupok zo dňa 15.5.2023. Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Petržalka juh vo svojej správe uviedlo, že obžalovaný bol služobne zaradený vo funkcii študent Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Petržalka– juh od 1.5.2024, no služobné hodnotenie na jeho osobu nebolo spracované pre krátkosť jeho pôsobenia na ich útvare, nakoľko obžalovaný bol personálnym rozkazom zo dňa 3.6.2024 povolaný na štúdium a zaradený do zálohy pre študujúcich policajtov na Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku. Stredná odborná škola Policajného zboru Pezinok uviedla, že obžalovaný bol personálnym rozkazom zaradený do 8 mesačného pomaturitného kvalifikačného štúdia, pričom vo vyučovacom procese, ktorý bol počas štúdia v škole jeho hlavnou náplňou služobnej činnosti, dosahoval priemerné vyučovacie výsledky. Od 30.9.2024 mal služobným lekárom vystavené potvrdenie o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, v dôsledku čoho sa od uvedeného dňa nezúčastňoval vyučovacieho procesu. Počas štúdia dodržiaval pravidlá služobnej zdvorilosti, nedopustil sa žiadneho disciplinárneho previnenia a nebol ani disciplinárne potrestaný. V kolektíve bol obľúbený, nekonfliktný, na hodinách pôsobil nenápadne, bol utiahnutý a prejavoval priemernú úroveň iniciatívy. Nebola u neho zistená konzumácia liekov, drog, prípadne látok ovplyvňujúcich psychiku, resp. požívanie alkoholických nápojov. Počas jeho pôsobenia v škole neboli u obžalovaného spozorované žiadne zmeny správania sa. Napokon uviedli, že zo strany nadriadeného bol obžalovanému zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe a teda jeho služobný pomer skončil dňa 8.12.2024. Z lustrácie obžalovaného v Registri obyvateľov zasa vyplýva, že obžalovaný býva na uvedenej adrese jeho bydliska, otcom je B. B., matka F.. Podľa údajov v Sociálnej poisťovni bol obžalovaný od apríla do decembra 2023 a následne od januára do apríla 2024 evidovaný ako zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom. Napokon v databáze súdov je proti obžalovanému vedené len toto trestné stíhanie. K výroku o vine súd uvádza. Trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento neustanovuje inak. Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočností charakterizujúcich individuálne určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom zákone. Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom.
Aby určité konanie bolo možné kvalifikovať ako trestný čin, musia byť týmto konaním naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, ktorými sú objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka. Trestný zákon vo svojej osobitnej časti s názvom Trestné činy všeobecne nebezpečné v § 289 upravuje trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona sa ho teda dopustí, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Tento trestný čin zakladá trestnú zodpovednosť osôb, ktoré napriek požitiu alkoholu, prípadne iných návykových látok, vykonávajú zamestnanie alebo činnosti, pri ktorých môžu ohroziť nielen svoj život alebo zdravie, ale aj život a zdravie iných ľudí, prípadne spôsobiť značnú škodu na majetku. Ustanovenie teda chráni nielen život alebo zdravie ľudí, ale aj majetok pred tými, ktorí sa zavinene priviedli do takého stavu, v ktorom je vylúčená ich spôsobilosť vykonávať zamestnanie alebo činnosti bez toho, aby pri tom ohrozovali život a zdravie iných a tiež majetok. V zmysle kvalifikácie trestných činov podľa ustanovení §§ 9 až 11 je trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona prečinom. Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi 1,00g/kg, teda 1 promile. Tak ako to vyplýva z jeho názvu, v zásade ide o ohrozovací trestný čin, pričom ide o ohrozenie abstraktné ( vzdialené, potenciálne ), čo znamená, že na to, aby bola naplnená skutková podstata tohto trestného činu, teda aby sa páchateľ dopustil tohto trestného činu, nemusí dôjsť k poškodeniu zdravia alebo majetku, ale stačí samotné vykonávanie činností spôsobilých ohroziť život, zdravie alebo majetok pod vplyvom návykovej látky, a to bez toho, aby došlo k poruche na týchto chránených záujmoch. Z vykonaného dokazovania a z celkovej dôkaznej situácie môže súd úvodom konštatovať, že neboli sporné tie skutočnosti, že v predmetný deň 29.9.2024 v čase okolo 0.30 hod. na uvedenom mieste v motorovom vozidle Mercedes-benz EČ C. XXXXX nachádzala osoba obžalovaného, u ktorého následnou analýzou vykonaným toxikologickým vyšetrením krvi bola zistená koncentrácia etylalkoholu v krvi 2,14 promile, čo predstavuje stav, kedy už schopnosť vodiča viesť bezpečne motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvnená, ktorú si obžalovaný privodil vplyvom návykovej látky. Čo však bolo sporné, resp. zo strany obhajobou namietanou skutočnosťou bolo to, čo teda tvrdila obžaloba, žeby toto vozidlo viedol obžalovaný a takto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť činnosť, ktorej znaky napĺňajú znaky žalovaného prečinu. Obžalovaný uviedol, že si z predmetnej udalosti nič nepamätá, že všetky informácie mal len následne sprostredkované od personálu nemocnice alebo od rodinných príslušníkov. Pokiaľ sa týka svedkov, vypočutí boli svedkovia, ktorí sa prví bezprostredne nachádzali na mieste dopravnej nehody a to E. F., ktorý si všimol auto v priekope a G. F., jeho dcéra, ktorá viedla ich motorové vozidlo, pričom podľa výpovedí nielen týchto dvoch svedkov, ale následne aj svedkov z posádky RZP ale aj Hasičského a záchranného zboru, sa tam nachádzali ešte iné nestotožnené osoby, ktoré mali jednak pomôcť s otvorením vozidla, ale poskytovali aj prvotnú pomoc obžalovanému. Čo sa týka výpovedí ďalších svedkov, boli práve členovia posádok už uvedených záchranných zložiek, a napokon vypočutí boli ako svedkovia aj otec obžalovaného a svedok F., spolužiak obžalovaného. Svedkovia E. F. a G. F. jednoznačne uviedli, že v čase keď spozorovali predmetné motorové vozidlo v priekope a prišli k danému miestu, žiadne iné osoby, mimo teraz už vieme, že obžalovaného, vo vozidle nevideli ani sa vo vozidle nenachádzali, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zvukového záznamu z volania svedkyne G. F. na linku 112, kde uvádzal údaje len o jednej osobe, vodičovi, a napokon aj z ostatnej komunikácie vykonávanej následne v rámci konferenčného hovoru záchranných zložiek. Svedkovia sa vyjadrovali aj k stavu predmetného vozidla a osobe, ktorá sa vo vozidle nachádzala.
Musí aj súd konštatovať to, na čo poukázala obhajoba a teda, že žiadny zo svedkov nevidel a teda ani netvrdil vo svojej výpovedi, žeby obžalovaný bol na mieste vodiča. Svedkovia potvrdili to, že osoba obžalovaného sa vo vozidle nachádzala a to v nejakej pozícii, v akej teda ho ten ktorý svedok aj v rámci časového úseku ich dostavenia sa na miesto nehody a k motorovému vozidlu vnímal. Svedkovia F. a F. popisovali polohu obžalovaného medzi sedadlami vodiča a spolujazdca, pokiaľ sa týka svedkov zo záchranných zložiek, tí už uvádzali polohu obžalovaného na sedadle spolujazdca, pričom podľa i oznámených skutočností od svedkov F. a F. mali mať sprostredkovanú informáciu, že obžalovaný sa presunul na to miesto spolujazdca. Z ďalších dôkazov je potrebné poukázať na skutočnosti zistené zo záznamu o dopravnej nehode a z obhliadky miesta dopravnej nehody, ktoré boli vykonané bezprostredne po skutku, pričom mimo zápisnice či záznamu bola vyhotovená aj rozsiahla fotodokumentácia zachytávajúca zistené skutočnosti a obsahujúca podrobné zábery nielen na miesto dopravnej nehody, ale aj vozidlo a jeho interiér, a z týchto vyplýva aj aké stopy boli na mieste zaistené a to vrátane pachových a biologických. Taktiež bolo zabezpečené toxikologické vyšetrenie. Pokiaľ sa týka zaistených pachových stôp a ich vyhodnotenia, tak aj z výpovede obžalovaného ale aj jeho otca vyplynulo, že obžalovaný predmetné vozidlo používal. Zaistená bola aj biologická stopa na operadle sedadla vodiča, zodpovedajúce DNA obžalovaného, ktorú skutočnosť súd vyhodnotí v ďalšom. Ako už súd uviedol vyššie, je možné prisvedčiť záverom obhajoby, že žiaden zo svedkov ani žiaden iný dôkaz priamo nepreukazujú tú skutočnosť, že obžalovaný bol vodičom predmetného vozidla v čase skutku, ale súd v ďalšom poukáže na skutočnosti vyplývajúce a preukázané z ďalších dôkazov, na základe ktorých potom v kontexte aj výpovedi svedkov dovoľujú súdu prijať záver o vine obžalovaného. Takýmto ďalším dôkazom je najmä znalecký posudok z odboru doprava cestná O. P. a skutočnosti vyplývajúce z jeho záveru, resp. z posudkovej časti. Znalec teda konštatoval, že po vjazde vozidla do priekopy došlo k nárazu prednej časti vozidla s najväčšou pravdepodobnosťou do stromu alebo terénnej nerovnosti, v dôsledku čoho potom došlo k aktivácii čelného airbagu a kolenného airbagu vodiča. Aj z dokumentácie týkajúcej sa obhliadky miesta dopravnej nehody je nepochybné, že v mieste vodiča sa nachádzala záslepka bezpečnostného pásu, ktorej úlohou bolo zrejmé nesignalizovať skutočnosť, že vodič nie je pripútaný a preto súd môže taktiež konštatovať, že vodič, ktorý viedol predmetné vozidlo, nebol pripútaný. Znalec taktiež konštatoval podľa stavu vozidla, že nebol aktivovaný airbag spolujazdca, teda vo vozidle v čase nárazu nebolo obsadené miesto spolujazdca a takýto záver možno prijať, nakoľko predmetné vozidlo má monitor obsadenia sedadla pre airbag na strane spolujazdca a teda zariadenie, ktoré zistí, či je sedadlo obsadené a na základe toho prispôsobí aktiváciu airbagu, ku ktorej však v tomto prípade po náraze vozidla nedošlo. Teda súd konštatuje, že vodič vozidla nebol pripútaný, pričom v ďalšom znalec uviedol, že takýto vodič alebo spolujazdec dopadne pri náraze predčasne na volant alebo palubnú dosku a situáciu ešte zhorší práve sa nafukujúci airbag a na základe týchto skutočností z technického hľadiska znalec prijal záver, že posádku vozidla tvorila len jedna osoba a to vodič, ktorý v čase dopravnej nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom, na mieste spolujazdca v čase dopravnej nehody vo vozidle nesedel nikto, nakoľko nedošlo k aktivácii čelného airbagu spolujazdca, nakoľko sedadlo spolujazdca nebolo zaťažené. V kontexte týchto záverov znaleckého posudku súd poukazuje aj na skutočnosti zistené z kamerových záznamov, z ktorých je zrejmé, že krátko pred časom skutku, vznikom dopravnej nehody, keď bolo predmetné vozidlo zachytené kamerovým systémom pred obecným úradom v Sedliskách, je možné konštatovať, že na mieste spolujazdca vo vozidle a to nielen v čase, kedy stálo na parkovisku a osvetľovalo ho iné vozidlo alebo bol interiér vozidla osvetlený pravdepodobne svetlom z obrazovky mobilného telefónu, že sa vo vozidle nachádzal len jedna osoba a to vodič a žiadna iná osoba a to aj v čase, kedy vozidlo opúšťalo parkovisko. Na základe toho súd má za to, že na mieste spolujazdca sa nenachádzala žiadna osoba, ani žiadna iná osoba sa vo vozidle v čase dopravnej nehody nenachádzala ani na zadných sedadlách, keďže interiér v tejto časti poškodený nebol.
Znalec sa tiež uviedol, že pri vodičoch, ktorí nie sú pripútaní, môže dôjsť po aktivácii airbagu k špecifickým zraneniam kvôli nekontrolovanému pohybu dopredu počas nafukovania airbagu, kedy sú bežné najmä poranenia tváre, krku a hornej časti trupu, pretože vodič je hodený dopredu, čo znamená, že sa dostane bližšie a do priameho kontaktu s nafukujúcim sa airbagam. Tiež poukázal na to, že štúdie preukázali, že nepripútaní vodiči sú náchylní na poranenia hlavy a chrbtice a to najmä na zlomeniny tváre či odreniny spôsobené silným kontaktom s airbagom, a že tiež hrozí riziko poškodenia krčnej chrbtice v dôsledku prudkého zastavenia a náhleho nárazu airbagu, čo je u pripútaných osôb menej bežné. Takto potom znalec uzavrel, že poranenia, ktoré pri dopravnej nehode utrpel A. B. a to otras mozgu, pomliaždenie hlavy, krku a hrudníka mohli byť z technického hľadiska spôsobené aktivovaním čelného airbagu nepripútaného vodiča bezpečnostným pásom. Vzhľadom na skutočnosť o záslepke bezpečnostného pasu na mieste vodiča mal potom súd za preukázané, že vodič vozidla nebol pripútaný s tým, že zranenia konštatované u obžalovaného zodpovedajú práve povahe zranení takého vodiča. Napokon o zraneniach spôsobených airbagom pojednáva aj komunikácia medzi obžalovaným a svedkom F.. Pri rotácii vozidla ako aj pri privracaní vozidla znalec uviedol, že došlo k pohybu tela nepripútaného vodiča vo vozidle, pričom vo vozidle boli zanechané krvné stopy a ktoré podľa záverov posudku KEÚ zodpovedali osobe obvineného. Nepovažoval by súd vôbec za potrebné sa bližšie zaoberať charakterom týchto krvných stôp, ale len základným logickým uvažovaním nemožno podľa súdu tvrdiť, že krvná stopa v danom prípade na operadle sedadla vodiča bola spôsobená niekým, kto sedel za sedadlom vodiča, nakoľko je nepochybné, že vozidlo sa po náraze prevracalo a došlo aj k pohybu tela obžalovaného, ktorý sa vozidle nachádzal, nakoľko pripútaný nebol, a v prípade krvi, tekutiny, ak táto pochádza od osoby v takomto vozidle, tak táto určite nejakým spôsobom dopadá, určitým spôsobom sa tvorí, platia tam určité fyzikálne zákony. Preto ak obhajoba tvrdila, že s najväčšou pravdepodobnosťou sedel obžalovaný na zadných sedadlách, tak súd opätovne poukazuje na záver znalca, že na zadných sedadlách nikto nesedel v čase dopravnej nehody vzhľadom na nepoškodenie interiéru, ktoré skutočnosti, teda o stave interiéru aj v tejto časti vozidla, sú nepochybne preukázané aj obhliadkou vozidla ale aj rozsiahlou podrobnou vyhotovenou fotodokumentáciou, preto súd nemá dôvod neveriť týmto záverom znalca a teda, že ak by tam skutočne niekto sedel, poťažmo aj obžalovaný, žeby k poškodeniu interiéru došlo. Súd mal potom za to, že vo vozidle v čase nehodového deja sa nachádzala len jedna, vodič a to jednak v kontexte už uvedených výpovedi svedka E. F. a G. F., keďže v čase nájdenia predmetného motorového vozidla a nahlásenia udalosti, čo už teda bol čas po dopravnej nehode vozidla, teda po jeho zídení do priekopy a prevracaní až do konečnej polohy, nemožno prijať záver, žeby vozidlo viedla iná osoba ako tá, ktorá sa jediná vo vozidle nachádzala a teda obžalovaný. Taktiež je tento záver súdu podporený aj výpoveďami svedkov, ktorí boli členmi zasahujúcej hliadky Hasičského a záchranného zboru, že potom, čo vykonali úkony ohľadom vyprostenia obžalovaného z vozidla a pomoci záchranárom, prehľadali nimi určený úsek cesty vzhľadom na brzdnú stopu vozidla, ktorý úsek zrejme určili aj na skúsenosti s takýmito dopravnými nehodami, a to po oboch stranách, no žiadne osoby, resp. osobu nenašli a taktiež neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že vozidle sa mimo obžalovaného nachádzala nejaká iná osoba. V ďalšom sa súd bude zaoberať skutočnosti zistenými z kamerových záznamov, ale aj výpoveďami svedkov ohľadom oblečenia osoby, ktorá bola zachytená na kamerových záznamoch vo vzťahu k oblečeniu obžalovaného. V prvom rade je podľa súdu až obdivuhodné, že si najmä niektorí členovia RZP ale aj zásahovej jednotky hasičov pamätali na oblečenie osoby vo vozidle, teda obžalovaného, a to berúc do úvahy nespočetné množstvo zákrokov či zásahov, ktoré s ich činnosťou súvisia. Či z kamerového záznamu alebo aj výpovedi svedkov bolo možné ustáliť, že sa jednalo o dlhý spodný diel oblečenia, nohavice a vrchný diel s krátkym rukávom, pravdepodobne tričko. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie obhajoby, že sa nejednalo na kamerových záznamoch o obžalovaného, nakoľko ten mal mať modré rifle. Je pravdou, že v zázname z prepisu kamerového záznamu sa uvádza vo vzťahu k osobe, že táto má neidentifikovateľný spodný odev bielej farby a že aj na to zábere kamery a vyhotovenej fotodokumentácii je zachytená osoba celá v bielom, no dovolí si
súd dať do pozornosti, že sa jednalo o kamerový záznam z noci a že mimo oblečenia osoby sú v bielom vyobrazení aj zachytené na obraze kríky, stromy, teda nemožno hovoriť o bielej farbe ako takej. Len na laickej úrovni si súd dovolí uviesť, že v danom prípade sa jednalo o čierno-biele zobrazenie, ktoré je bežné pri nočnom videní, kedy sa režim kamery prepína do iného rozlíšenia, teda kamera nesníma farebne, ale sníma a zachytáva obraz bielo-čierne. Teda tento kamerový záznam a fotodokumentácia v žiadnom prípade nepreukazuje, že osoba na zázname bola oblečená v bielych nohaviciach a bielom tričku. Takto súd v otázke vinu uzatvára, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaný ako aj jeho otec potvrdili, že obžalovaný na predmetnom vozidle z domu odišiel, nebolo sporné, že obžalovaný predmetné vozidlo používal, pričom otec uviedol, že mal byť na nejakej akcii na Domaši. Berúc do úvahy vyššie uvedené zistené z jednotlivých dôkazov potom súd mohol bez akýchkoľvek pochybnosti záver o tom, že obžalovaný sa konania kladeného mu za vinu dopustil, preto ho uznal za vinného zo žalovaného prečinu. Na tento záver nemôže a ani nemala žiaden vplyv tá sama skutočnosť, že obžalovaný tvrdil, že si nič nepamätá, keď prinajmenšom zvláštne vyznieva, že sa ani nesnažil na základe komunikácie či mobilným telefónom alebo prípadne cez sociálne siete prostredníctvo jemu známych osôb zistiť a ustáliť, kde sa nachádzal od doby, kedy s vozidlom z domu odišiel prípadne až do času bezprostredne predchádzajúcemu dopravnej nehode. A v tomto kontexte potom podľa súdu aj komunikácia obžalovaného so svedkom F., napriek ním tvrdenému, že uvádzal len skutočnosti zistené sprostredkovane, preukazuje, že práve obžalovaný predmetné vozidlo viedol. K výroku o treste súd uvádza. Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu ináč trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ako možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa ( § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona ). V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu, ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou ). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov. Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody. Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov tak ako ich uviedol vyššie. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa ( majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného je možné uložiť trest odňatia slobody až jeden rok. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, obžalovaný neviedol pred spáchaním činu riadny život, aj keď nebol súdne trestaný, dopustil sa priestupku na úseku dopravy a to dňa 15.5.2023 a taktiež ešte v roku 2021 bol riešený priestupkovo ( pred 18. rokom veku ) za priestupok v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov. Súd nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. V zmysle všeobecných zásad ukladania sankcií nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. Berúc potom do úvahy osobné a majetkové pomery obžalovaného mal súd za to, že je možné ukladať peňažný trest, že aj týmto druhom trestu v spojení s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bude dosiahnutý účel trestu z pohľadu jednak generálnej prevencie, teda ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov ale aj z pohľadu individuálnej prevencie, teda odradenia páchateľa od páchania trestných činov a jeho nápravy, za primeraný považoval súd trest vo výmere 1.000 eur, ktorý súčasne povolil zaplatiť obžalovanému v splátkach po 100 eur a náhradný trest odňatia slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace. Keďže sa obžalovaný dopustil konania v súvislosti s činnosťou, ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis – teda išlo o konanie v súvislosti s porušovaním predpisov pri vedení motorového vozidla, mal súd za to, že je na mieste ukladať aj trest zákazu činnosti. Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Na druhej strane je pravdou, že nie je nevyhnutnou podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ dopustil trestnej činnosti, no to osobitne len vtedy, ak by konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej prevencie si uloženie trestu zákazu činnosti nevyžadovali. Podľa názoru súdu v danej trestnej veci v súvislosti s konaním obžalovaného takéto okolnosti zistené neboli, preto súd uložil trest zákazu činnosti a za primeraný ho považoval vo výmere 24 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.