Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/52/2025 z 27. 3. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/52/2025 8825010303 27. 03. 2026 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2026:8825010303.10

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. marca 2026 vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Obžalovaná: A. B., nar. XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom C. D. E., t. č. od 26. 05. 2025 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice, sa uznáva

za vinnú, že

dňa 26. 05. 2025, v čase okolo 18:00 hod., zotrvala v byte nachádzajúcom sa na F. G. H. XXX/XX C. C. D. E. na 2. poschodí a tento neopustila napriek dvom výzvam majiteľa bytu I. J., nar. XX. XX. XXXX, kde po predchádzajúcej hádke ho napadla tak, že ho udrela jedenkrát dlaňou po líci, následne po ňom hodila dve sklenené fľaše a sklenený pohár, ktorými ho netrafila, zobrala aj valček na váľanie cesta a chcela ho ním udrieť, v čom jej zabránil svedok K., ktorý jej valček vytrhol z rúk a obžalovanú odtiahol od poškodeného; a potom ho ďalej fyzicky napádala tak, že po ňom hádzala rôzne taniere, poháre, či šálky na kávu, zhodila a rozbila skriňu v obývacej miestnosti a následne ho v miestnosti spálne dvakrát udrela drevenou doskou z časti nábytku do oblasti hlavy, čím mu takto spôsobila pohmoždenie okolia ľavého oka, tržnozhmoždenú ranu čela a subdurálny hematóm na pravej hemisfére mozgu s dobou liečenia v trvaní 5 týždňov, teda - dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu činu nedošlo, - v obydlí iného neoprávnene zotrvala, čím spáchala - zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 ods. 1 Trestného zákona, - prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Za

to

sa

odsudzuje:

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 veta druhá Trestného poriadku je obžalovaná p o v i n n á z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, sumu 2.469,85 eur (dvetisícštyristošesťdesiatdeväť eur a osemdesiatpäť eurocentov), ktorú škodu musí obžalovaná uhradiť v 11. mesačných splátkach po 206,00 eur (dvestošesť eur) a poslednou 12. mesačnou splátkou vo výške 203,85 eur (dvestotri eur a osemdesiatpäť eurocentov), splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok tak, že tieto splátky musí obžalovaná uhradiť až do úplného vyrovnania dlhu, najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku; na číslo účtu IBAN: F. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, SWIFT/BIC kód: F., VS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, SS: XXXXX. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona, ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona zhabanie veci – zaistených vecí: - 1 doska sivej farby o dĺžke 89 centimetrov; 1 doska sivej farby o dĺžke 77 centimetrov a 1 drevený valček na cesto s rúčkami. Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona vlastníkom zhabaných vecí sa stáva š t á t . odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanej A. B. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaná vo vzťahu k skutku obžaloby vyhlásila, že je nevinná. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie stanoviskom obžalovanej k podanej obžalobe; výsluchom poškodeného I. J.; prečítaním svedeckej výpovede splnomocnenkyne Dôvery zdravotnej poisťovne a. s. L. M. z prípravného konania; výpoveďami svedkov C. J., L. B., K. K.; prečítaním svedeckých výpovedí svedka L. B. st. a už nebohej svedkyne F. K.; výpoveďou zamestnankyne Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, N. H., ako aj znalca MUDr. Porvažníka; prečítaním dvoch znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva a farmácie, či aj dvoch znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice; oboznámením aj vecných dôkazov; prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná A. B. sa najprv na hlavnom pojednávaní vyjadrila iba k svojim dvom predchádzajúcim odsúdeniam a k tomu, že konanie, za ktoré bola odsúdená v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/92/2024, bolo neúmyselné. Táto obžalovaná si mala pritom uvedomovať, že skúšobná doba jej podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom jej mala plynúť v dobe od 19. 03. 2025 do 19. 03. 2028. Následne si už na ďalšie okolnosti táto obžalovaná nepamätala a vo veci odmietla vypovedať. Na hlavnom pojednávaní dňa 23. 02. 2026 obžalovaná vyhlásila, že k skutku uvedie len to, že poškodenému nechcela nijako ublížiť. Táto obžalovaná vysvetlila, že poškodeného má stále rada, keďže poškodený ju zoberie do svojho bytu, môže sa u neho okúpať, či vyprať si svoje veci. Obžalovaná k tomu ešte doplnila, že v čase spáchania skutku bola pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov. V čase spáchania skutku sa mali, podľa vyjadrenia tejto obžalovanej, v byte poškodeného nachádzať svedok K.; jeho manželka, už nebohá svedkyňa K. a svedok J.. Táto obžalovaná uviedla, že ona priniesla do bytu poškodeného alkohol a cigarety s tým, že prítomné osoby mali mať v byte čučo a

všetci tam prítomní mali byť pod vplyvom alkoholických nápojov. Obžalovaná ďalej vypovedala, že svedok K. sa hádal s poškodeným z toho dôvodu, že tento poškodený obchytkával jeho manželku deň pred samotným skutkom; čo tejto obžalovanej mal povedať sám poškodený. Táto obžalovaná tvrdila, že nevie uviesť, či sa poškodený so svedkom K. hádali, alebo sa bili. Táto obžalovaná však trvala na tom, že poškodený so svedkom K. mali konflikt, pretože boli opití. Obžalovaná ďalej uviedla, že neskôr kúpila ďalšiu vodku a že ona sama bola pod vplyvom alkoholických nápojov. Následne na to mala táto obžalovaná prehrávať nejaké rómske skladby a tancovať s poškodeným. Počas tanca mal obžalovanú podľa jej udania poškodený obchytkávať; na čo sa ho obžalovaná opýtala, že čo robí, kričala na poškodeného a udrela tohto poškodeného fackou; na čo aj ju tento poškodený tiež udrel fackou. Ďalej podľa vyjadrenia obžalovanej sa s poškodeným hádali, kričali na seba; ale k ničomu takému nedošlo, aby poškodenému táto obžalovaná ublížila. Táto obžalovaná si takisto pamätala, že poškodený mal vo svojom byte takú sivú skrinku a na nej mal umiestnený televízor typu plazma. Táto obžalovaná k tomu ešte doplnila, že poškodený mal už dlhú dobu rozbité šuplíky. Uvedená obžalovaná si takisto pamätala na to, že na to prišiel svedok K. a hádal sa s poškodeným. Táto obžalovaná tiež tvrdila, že svedok K. udrel jedenkrát päsťou poškodeného; na čo si poškodený udrel hlavu do skrine, čo sa tam nachádzala; poškodený spadol na zem; ležal na zemi dve, či tri sekundy a keď obžalovaná, podľa svojho udania, tohto poškodeného prebúdzala, tento poškodený sa prebral a pod očami mal mať viaceré monokle, pretože už nebohá svedkyňa K. veľmi bila a fackovala tohto poškodeného. Táto obžalovaná pritom potvrdila, že poškodenému dala jednu alebo dve facky, keďže ju obchytkával a žiadal od nej, aby mala s ním pohlavný styk. Táto obžalovaná tvrdila, že tomuto poškodenému nechcela nijako ublížiť. Obžalovaná síce potvrdila, že hádzala poháre; ale zas tvrdila, že len do steny a žiadne poháre nehodila do poškodeného. Táto obžalovaná však potvrdila, že rozbila televízor. Na záver svojej prvotnej výpovede pred súdom táto obžalovaná ešte uviedla, že v čase spáchania skutku jej hladinu alkoholu v tele dosiahla hodnotu asi dva, či tri promile alkoholu a nevedela vysvetliť dôvod, pre ktorý poškodeného udrela fackou s tým, že sa bála a že to ľutuje. Pred ukončením dokazovania na hlavnom pojednávaní táto obžalovaná ešte uviedla, že poškodený J. vtedy vyhadzoval všetkých z bytu s tým, že priamo tejto obžalovanej povedal: “Ty, pindo, nemyslel som na teba“ a usmial sa. Táto obžalovaná teda vysvetlila, že poškodený túto svoju výzvu adresoval svedkovi K. a už nebohej svedkyni K., aby odišli z bytu. Obžalovaná tvrdila, že ona sa bránila, pretože ju poškodený sexuálne obťažoval. K tomu obžalovaná ešte dodala, že poškodený má záujem o ženy, že zatvorí svoj byt a takéto ženy nepustí z bytu. Takisto opätovne táto obžalovaná prejavila ľútosť nad tým, že v byte poškodeného rozbila veci a televízor. Táto obžalovaná tiež tvrdila, že si už nepamätá na to, či poškodeného zbila ona alebo svedok K., keďže mala vtedy okno. Obžalovaná uviedla, že ľutuje, že nemala vtedy ísť do bytu poškodeného, pokiaľ by vedela, čo sa tam stane. Táto obžalovaná ešte tvrdila, že ju to mrzí, ale že vie, že by poškodenému neublížila. Opätovne obžalovaná uviedla, že bola rada, že sa má ísť kam osprchovať. Táto obžalovaná ešte tvrdila, že všetko to bolo pre svedka K.; že do bytu poškodeného chodila neustále, dovtedy nebol žiaden problém a aktuálne má byť vo výkone väzby. Opakovane táto obžalovaná po prednesení svojho vyjadrenia odmietla vo veci vypovedať. Poškodený I. J. na hlavnom pojednávaní najprv vypovedal, že v uvedený deň obžalovaná zatelefonovala svedkovi J. a svedok K. počas tohto telefonátu s obžalovanou tejto obžalovanej povedal, aby doniesla alkoholický nápoj, ako aj cigarety do jeho bytu. Tento poškodený však nevedel uviesť, či obžalovaná pri svojom príchode do jeho bytu mala požité alkoholické nápoje. Už na začiatku svojej výpovede; a aj neskôr opakovane počas svojich opakovaných výpovedí na hlavnom pojednávaní; tento poškodený zdôrazňoval, že nemá záujem na tom, aby táto obžalovaná bola súdne potrestaná. Poškodený ďalej vypovedal, že svedok K. spoločne so svojou manželkou, už nebohou svedkyňou K., spali u neho už dve noci. Tento poškodený ďalej tvrdil, že ráno v uvedený deň skutku mal záujem vybrať peniaze z bankomatu; avšak, keďže obžalovaná priniesla so sebou 0,5 litrovú fľašu alkoholického nápoju; nebolo už potrebné vybrať peniaze z bankomatu. Uvedený poškodený pritom spresnil, že svedok J. k nemu vtedy prišiel spoločne s oboma svedkami K. s tým, že svedok J. teda spal u neho už dve noci. Poškodený tiež vypovedal, že obžalovaná prišla k nemu domov popoludní, pred 13:00 hod. Opätovne tento poškodený uviedol, že svedok K. prikázal obžalovanej, aby priniesla so sebou alkohol. Poškodený pritom dodal, že obžalovaná ešte spoločne so svedkom J. išli do obchodného domu Kaufland kúpiť ďalší alkohol a priniesli so sebou fľašu 0,5 litra vodky. Tento poškodený ďalej opísal usadenie jednotlivých prítomných osôb v obývacej miestnosti jeho bytu. Tento poškodený ďalej uviedol, že obžalovaná začala na svojom mobilnom telefóne prehrávať rómske skladby a že ho obžalovaná aj vyzvala na tanec.

Tento poškodený teda uviedol, že jeho spoločný tanec s obžalovanou prebehol v poriadku s tým, že po tridsiatich sekundách povedal obžalovanej, že ho bolia kĺby a že si potrebuje sadnúť. Následne na to si tento poškodený sadol naspäť na váľandu vedľa svedka K.; pričom obžalovaná naďalej stála a prehrávala si pesničky. Poškodený doplnil, že ako on, tak aj svedok J., vyžadovali od obžalovanej, aby na svojom mobilnom telefóne prehrávala aj slovenské skladby; z čoho mala byť táto obžalovaná nervózna, podráždená, či rozčúlená, lebo už mala požité alkoholické nápoje. Opätovne tento poškodený zdôraznil, že nemá záujem na tom, aby obžalovaná bola súdená a že si voči nej ani neuplatňuje nárok na náhradu škody. Ďalej tento poškodený vypovedal, že vtedy sa žiaden konflikt nemal odohrať. Ku konfliktu, podľa udania tohto poškodeného, malo dôjsť až vtedy, keď boli fľaše alkoholických nápojov prázdne a keď vyžadoval od obžalovanej, aby na svojom mobilnom telefóne prehrávala aj slovenské skladby. Následne na to mala obžalovaná, podľa udania tohto poškodeného, hodiť po ňom prázdnu fľašu od vodky, na čo sa poškodený uhol, preto túto fľašu obžalovaná hodila do steny a fľaša sa rozbila. Následne na to mala obžalovaná hodiť po ňom druhú prázdnu fľašu; na čo sa tento poškodený znova uhol; teda prvýkrát a aj druhýkrát sa táto fľaša rozbila o stenu. Keď svedok J. podľa vyjadrenia poškodeného uvidel, že obžalovaná po ňom hodila fľašu; tak tento svedok odišiel von z jeho bytu. Na to si poškodený podľa svojho udania mal ísť ľahnúť do spálne s tým, že predtým sa všetci zdržiavali v obývačke. Tento poškodený aj opísal umiestnenie izieb svojho bytu s tým, že pokiaľ chce ísť človek do jeho spálne, tak najprv musí prejsť obývaciu miestnosť. Tento poškodený ešte podotkol, že v jeho obývacej miestnosti sa nachádzala doska od šuplíka. Poškodený takisto tvrdil, že svedok J. teda odišiel vonku a zatelefonoval na políciu s tým, že na polícii mu bolo oznámené, že už políciu niekto volal; pričom poškodený J. vyjadril aj svoju mienku, že nevie, či netelefonoval na políciu nejaký jeho sused. Poškodený ďalej vypovedal, že obžalovaná ho s doskou od šuplíka udrela po hlave, keď ležal v spálni na posteli. Tento poškodený bližšie ozrejmil, že obžalovaná ho udrela po hlave raz; ale asi nie dobre; a preto ho obžalovaná ešte aj druhýkrát udrela do vlasovej časti hlavy, asi päť centimetrov od čela. Tento poškodený pritom zdôraznil, že v dôsledku tohto úderu bol omráčený a bol v bezvedomí. Ďalej poškodený vypovedal, že potom prišli policajti a vtedy ho svedok J. zodvihol zo zeme; na čo ho policajti ihneď zobrali von z bytu a privolali rýchlu zdravotnú pomoc. Svedok J. mal poškodenému takisto povedať, že videl, ako leží; na to ho prebral a vzápätí na to ho mali policajti zobrať a vyviezť už rovno do sanitky. Podľa vyjadrenia tohto poškodeného ho rýchla zdravotná služba zobrala na chirurgiu do Vranova nad Topľou, kde sa podrobil vyšetreniu magnetickou rezonanciou, pri ktorom vyšetrení bolo zistené, že utrpel krvácanie do mozgu. Z tohto dôvodu zdravotníci na chirurgii vo Vranove nad Topľou zavolali rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá ho previezla na neurochirurgiu do Košíc, kde sa nakoniec liečil. Tento poškodený zdôraznil, že v dôsledku utrpených poranení ho bolela hlava a radšej by vopchal hlavu do piesku ako pštros. Uvedený poškodený nevedel síce presne uviesť, ako dlho bol hospitalizovaný na neurochirurgickom oddelení v Košiciach; ale tvrdil, že potom bol prevezený na doliečovacie oddelenie vo Vranove nad Topľou. Tento poškodený však tvrdil, že sa liečil asi 19 dní s tým, že neskôr bol rád, že ho už nebolí hlava. Opätovne tento poškodený zdôraznil, že nemá záujem na tom, aby obžalovaná bola súdená a že si nárok na náhradu škody voči tejto obžalovanej ani neuplatňuje. Poškodený ďalej potvrdil, že v obývacej miestnosti svojho bytu mal umiestnený televízny prijímač a že po dvoch dňoch od svojho prepustenia z nemocničného ošetrenia v Košiciach si išiel kúpiť nový televízor. Tento poškodený zdôraznil, že nevie uviesť, čo sa vlastne stalo s týmto televízorom. Poškodený J. pritom tvrdil, že televízny prijímač mohla zhodiť obžalovaná aj nechtiac, niekto iný, alebo napríklad aj prievan. Tento poškodený zdôraznil, že tento televízny prijímač bol umiestnený hore na okraji skrini; asi približne 10 centimetrov od okraja skrine; teda, že ho bolo ľahké zvaliť. Tento poškodený aj podrobne opísal, že vo svojom byte má neustále otvorené okná; a to ako v obývacej miestnosti, tak aj v spálni. Poškodený teda vyjadril svoju mienku, že televízny prijímač mohol spadnúť aj sám z dôvodu prievanu a že on nevidel, že by obžalovaná tento televízor zhodila. Uvedený poškodený ďalej vypovedal, že obžalovaná priniesla z kuchyne do obývačky valček na cesto, ktorý jej zobral svedok K. a odniesol ho naspäť do kuchyne. Poškodený vysvetľoval, že ani nemal vedomosť o tom, že v jeho domácnosti sa nachádza takýto valček; pretože jeho dcéra, ktorá predtým bývala s ním, po svojom odchode v decembri roku 2023 do K., mala zobrať so sebou aj také náčinie ako napríklad mlynček; čiže tento poškodený ani nevedel, že takýto valček má naďalej doma. Tento poškodený ešte zdôraznil, že nevedel, či tento valček potom odložil svedok K. naspäť do kuchyne. Poškodený opätovne vyjadril aj svoju domnienku, že svedok K. zobral obžalovanej daný valček, pretože si myslel, že obžalovaná ho s ním chce udrieť. Poškodený najprv pritom tvrdil, že svedok K. tento valček zobral do kuchyne a niekam ho schoval s tým, že už nikto iný nedoniesol naspäť tento valček a že obžalovaná s tým valčekom už nič nerobila. Po poukázaní na fotodokumentáciu z ohliadky miesta činu; na ktorej sa nachádzali črepiny, rozbité taniere, rozbitý a porozhadzovaný nábytok; sa poškodený vyjadril tak, že obžalovaná bola rozčúlená, takže čo jej prišlo do ruky, tak to hádzala.

Tento poškodený bližšie uviedol, že obžalovaná hádzala teda taniere, poháre i šálky na kávu. Tento poškodený sa pritom vyjadril, že črepiny v jeho byte boli z dvoch fliaš, ktoré obžalovaná po ňom hodila a ktoré dopadli na zem. Tento poškodený však tvrdil, že tieto predmety obžalovaná do neho nehádzala. Tento poškodený takisto tvrdil, že nevie uviesť, akým spôsobom došlo k poškodeniu skrinky a k rozbitiu rôznych kusov nábytku. Poškodený J. ďalej vypovedal, že v čase, keď odišiel do spálne, mali zostať v jeho domácnosti svedok K. a svedkyňa, už nebohá K., ale títo svedkovia potom mali takisto odísť preč, pretože nevedeli, čo sa deje. Teda tento poškodený spresnil, že keď ležal v spálni na posteli, v byte sa nachádzala obžalovaná a svedok K. a svedkyňa, už nebohá K. s tým, že svedok J. už predtým odišiel preč z jeho bytu. Poškodený opätovne uviedol, že obžalovanú z ničoho neobviňuje. Tento poškodený však jednoznačne potvrdil, že obžalovaná mu dala aj jednu ranu zľahka po líci; aj keď podľa jeho udania nešlo o nejakú ranu; a to vtedy, keď ešte sedeli v obývačke. Tento poškodený pritom vyslovil svoj názor, že obžalovaná ho takto udrela zo zábavy. Tento poškodený tiež potvrdil, že keď pri tanci oznámil obžalovanej, že ho bolia kĺby; tak vtedy sa obžalovaná k nemu otočila a chcela si pravdepodobne sadnúť naspäť ku svedkovi J.; pričom vtedy tento poškodený obžalovanú tľapol po zadku; avšak podľa jeho názoru nešlo o žiadne obťažovanie. Poškodený pritom tvrdil, že na takéto tľapnutie po zadku mu obžalovaná nič nepovedala. Po poukázaní na výpoveď už nebohej svedkyne K. z prípravného konania, keď táto svedkyňa vypovedala, že poškodený obžalovanú obchytával na zadku a prsiach, vyzliekal jej tričko, začal ju chytať za prsia a začala sa medzi nimi hádka; na čo obžalovaná vulgárne kričala na poškodeného a vyžadovala od neho, aby jej dal pokoj; sa poškodený vyjadril tak, že výpoveď svedka K. v prípravnom konaní bola výmysel. Tento poškodený teda zdôrazňoval, že títo dvaja svedkovia K. sa nezhodli a preto boli potom opätovne vyšetrovateľom PZ predvolaní na výsluch. Tento poškodený poukazoval na to, že by si nedovolil vyzliekať pred ľuďmi cudziu ženu a teda poprel, že by obžalovanej vyzliekol tričko, obchytkával ju za prsia a takisto poprel aj to, že by mu obžalovaná vulgárne nadávala. Tento poškodený opätovne tvrdil, že do jeho bytu obžalovanú zavolal svedok K.; a to vtedy, keď počul, že táto obžalovaná má so sebou fľašu; na čo jej svedok K. tiež povedal, aby priniesla a doniesla so sebou aj cigarety. Poškodený ďalej vypovedal, že dvakrát vyzýval obžalovanú, aby odišla z jeho bytu a to aj tak, že otvoril dvere; avšak, že obžalovaná neodišla a zostala v jeho byte. Tento poškodený tvrdil, že on sa preto na obžalovanú nehneval. Poškodený ďalej uvádzal, že obžalovaná na jeho výzvu, aby opustila jeho byt, reagovala tak, že mala naďalej mobilný telefón zapnutý. Podľa udania tohto poškodeného na to mal obžalovanú svedok J. požiadať, aby prehrávala na mobilnom telefóne aj slovenské skladby a tento poškodený mal zas tejto obžalovanej povedať, že keď má záujem prehrávať rómske skladby, tak nech odíde preč z jeho bytu. Tento poškodený zdôraznil, že konkrétne otvoril dvere a povedal obžalovanej: „Pozri, A., buď taká dobrá, odíď!“ Tento poškodený dodal, že prvýkrát a aj druhýkrát vyzýval obžalovanú na opustenie jeho príbytku ihneď po sebe. Tento poškodený ďalej doplnil, že obžalovanej povedal, aby odišla; na čo mu obžalovaná mala povedať, že ostáva a on mal povedať obžalovanej, tak nech ostane a obžalovaná si naďalej prehrávala rómske skladby. Vtedy mal teda poškodený povedať obžalovanej, že keď má záujem naďalej prehrávať rómske skladby, tak nech odíde. Poškodený však výslovne potvrdil, že obžalovaná prišla do jeho bytu s jeho súhlasom. Tento poškodený však nevedel uviesť, kedy presne vyzýval obžalovanú na odchod z jeho bytu; ale zas tvrdil, že to bolo až potom, keď obžalovaná prišla z Kauflandu a pravdepodobne až potom, keď spolu začali tancovať. Poškodený tiež tvrdil, že jeho výzvu na opustenie bytu obžalovanou, určite počuli svedok K. a svedkyňa, už nebohá K.. Tento poškodený zdôraznil, že svedok J. potom, ako obžalovaná po ňom hodila fľašu; nechcel mať s tým už nič spoločné a teda sa poškodený nevedel vyjadriť k tomu, či svedok J. bol prítomný toho, ako vyzýval obžalovanú na opustenie jeho bytu. Tento poškodený ďalej zdôrazňoval, že svedok K. a už nebohá svedkyňa K. tam v tom čase určite boli, pretože sa ho aj títo dvaja svedkovia opýtali, či môžu ostať u neho dlhšie spať; s čím tento poškodený aj prejavil súhlas. Poškodený J. ďalej vypovedal, že k rozbíjaniu pohárov, tanierov a šálok došlo len v obývacej miestnosti. Tento poškodený ďalej tvrdil, že televízny prijímač bol umiestnený na skrini. Poškodený dokonca uviedol, že prokurátor mu uvádza "novoty“; keďže on nič nevidel, že by bolo rozbité. Tento poškodený zdôraznil, že keď ho vtedy policajti zobrali, tak mal oči zaliate krvou, nič cez oči nevidel a že ho policajti viedli až k sanitke. Tento poškodený nevedel uviesť príčinu útoku obžalovanej na jeho osobu; ale zas tvrdil, že obžalovaná bola nervózna z toho, keď jej povedali, aby prehrávala aj slovenské skladby, nielen rómske. Tento poškodený odôvodňoval konanie obžalovanej aj tým, že to bol on, kto vyzval obžalovanú, aby odišla preč a až potom na neho mala obžalovaná zaútočiť. Tento poškodený zopakoval, že svedok J. ho spolu s policajtmi vyviedli von z bytu s tým, že on bol v byte už len osem či desať sekúnd, počas ktorej doby ho policajti a svedok J. vyviedli von z bytu cez obývaciu miestnosť. Tento poškodený ďalej vypovedal, že televízny prijímač sa u neho nachádzal v obývacej miestnosti na skrini; avšak po jeho príchode z nemocnice bol tento televízor v spálni; hneď za dverami; pričom bol rozbitý, keďže spadol z výšky 1,5 metra. Tomuto poškodenému bola predložená na

oboznámenie aj fotodokumentácia na č. l. 233 až č. l. 259; konkrétne fotografia č. 37; na ktorej snímke bol znázornený rozbitý televízny prijímač. Po oboznámení sa s touto fotodokumentáciou, poškodený uviedol, že tento televízny prijímač bol umiestnený na skriniach; tak ako to bolo zobrazené na fotografii č. 26 (č. l. 243 uprostred); ale podľa jeho udania na jednej čiernej podlhovastej skrinke bola umiestnená ešte druhá podlhovastá skrinka, ktorá bola na danej fotografii zachytená na podlahe s tým, že televízny prijímač bol umiestnený až na tých dvoch skrinkách. Tento poškodený dodal, že tento televízny prijímač bol veľký a že on má balkónové dvere, ktoré boli zachytené na fotografii č. 26, s tým, že on ma otvorené ako okno spálni na vetračku a aj veľké okno; pričom v obývačke mal takisto väčšinou otvorené veľké okno na vetračku. Teda opätovne tento poškodený zopakoval, že do tohto televízneho prijímača sa mohol oprieť aj prievan a teda tento televízny prijímač mohol zhodiť aj prievan. Poškodený J. tiež uviedol, že vzdialenosť od pôvodného umiestnenia televízora na dvoch skrinkách do jeho konečného umiestnenia za dverami spálne, bola na šírku skrine, ktorá sa nachádzala vedľa tých dvoch podlhovastých skríň približne asi 80 centimetrov. Znova tento poškodený zopakoval, že tento televízor mohol spadnúť v dôsledku prievanu, potom sa odraziť od podlahy a dopadnúť až za dvere spálne. Tento poškodený tvrdil, že nevie o tom, že by mu obžalovaná počas úderov do hlavy doskou niečo hovorila s tým, že keď niekto niekoho udiera, tak mu predsa nebude nič hovoriť. Uvedený poškodený uviedol, že nezaregistroval, že by obžalovaná za ním prišla do spálne, kde si išiel oddýchnuť. Tento poškodený znova uviedol, že keď ho udrela obžalovaná prvýkrát, tak ho asi zle trafila; ale už po prvom údere videl hviezdičky. Po tom, keď poškodeného mala obžalovaná trafiť druhýkrát; tak vtedy už bol poškodený podľa svojho udania omráčený. Tento poškodený ďalej vypovedal, že v spálni vtedy oddychoval s tým, že keď oddychuje, má zatvorené oči, keďže si tak lepšie oddýchne. Tento poškodený trval na tom, že obžalovaná ho udrela len jednou doskou. Po predložení poškodenému fotodokumentácie, na ktorej bola zachytená jedná drevená doska o dĺžke 89 cm a druhá doska o dĺžke 77 cm; sa poškodený nevedel vyjadriť, ktorou konkrétne doskou ho obžalovaná udrela, keďže poškodený tú dosku nevidel. Tento poškodený ďalej vypovedal, že tú dosku videl až vtedy, keď robil poriadok po svojom príchode z nemocnice z Košíc. Tento poškodený vyjadril aj svoju mienku, že ho obžalovaná udrela jednou z tých dosiek a že teda predsa obžalovaná nezoberie dve dosky naraz. Tento poškodený bližšie opísal, že keď ho udrela obžalovaná prvýkrát, tak sa trochu zodvihol z postele a vzápätí na to dostal druhý úder doskou. Tento poškodený si tiež pamätal, že v dôsledku týchto úderov skončil mimo postele na zemi; ale to mal tomuto poškodenému povedať až svedok J.. Poškodený ďalej vypovedal, že ho udrela obžalovaná s tým, že druhý úder musel byť silnejší, pretože bol omráčený. Poškodený J. svoj predchádzajúci vzťah s obžalovanou opísal tak, že obžalovaná u neho niekedy zostala v byte s tým, že táto obžalovaná mala mať nejakého partnera. Tento poškodený však tvrdil, že pred predmetným skutkom dňa 26.05.2025 u neho obžalovaná dlhšie nebola; asi tri týždne. Tento poškodený sa aj vyjadril, že v daný deň požívali v jeho byte len vodku; ale potvrdil, že v jeho byte sa nachádzalo aj čučo. Tento poškodený aj bližšie opísal, že vypil asi päť, šesť či sedem pohárikov; ale mal na mysli len štamperlíky s tým, že nebol opitý. Tento poškodený znova zopakoval, že svedok J., svedok K. a svedkyňa už neb. K. u neho spali aj deň predtým. Tento poškodený tvrdil, že obžalovaná pila ako ostatní prítomní; ale nevedel posúdiť, či obžalovaná bola opitá alebo nie. Tento poškodený trval len na tom, že obžalovaná bola nervózna z toho, že jej mali povedať, aby prehrávala aj nejaké slovenské skladby. Poškodený bol dotazovaný aj na rozpory so svojou výpoveďou v prípravnom konaní, keď tento poškodený vypovedal; že potom obžalovaná išla po chvíli druhýkrát po valček znova do kuchyne, znova zobrala ten valček, chcela ho ním udrieť, v čom jej zabránil svedok K. a aj samotný poškodený sa bránil, aby ho ním obžalovaná neudrela s tým, že svedok K. chcel obžalovanej zobrať valček a aj ho zobral a odniesol ho do kuchyne. Tento poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 03. 11. 2025 vysvetlil, že on uvádzal, že obžalovaná išla druhýkrát po ten valček, ktorý jej opätovne zobral svedok K.. Tento poškodený takisto tvrdil, že obžalovaná sa k nemu nedostala, lebo medzi nimi dvoma stál svedok K.; čiže teda tento svedok mal zabrániť tomu, aby sa obžalovaná k nemu dostala. Tento poškodený ešte uviedol, že nevie uviesť, aký úmysel mala obžalovaná s týmto valčekom. Tento poškodený bol dotazovaný aj na ďalší rozpor v jeho výpovedi; keď dňa 25.06.2025 vypovedal, že svedok K. s manželkou odišli a vtedy mala obžalovaná chytiť televízor, ktorý bol na skrini a vytrhnúť ho aj s káblami, hodiť ho do spálne za dvere; pričom na hlavnom pojednávaní opakovane uvádzal, že tento televízor sa mohol dostať do svojho konečného umiestnenia do spálni aj v dôsledku prievanu. Tento poškodený na to už uviedol, že nevidel, aby obžalovaná vytrhla televízor a teda nevedel uviesť, ako sa dostal televízor na zem v spálni s tým, že možno to len vydedukoval. Tento poškodený pritom všeobecne uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdivo s tým, že nevedel uviesť, či v prípravnom konaní si priebeh danej udalosti lepšie pamätal. Tento poškodený si pritom pamätal len to, že príslušníci PZ za ním boli počas jeho hospitalizácie v Košiciach a že ho vtedy bolela hlava. Znova tento poškodený zopakoval, že obžalovanú posielal z bytu preč dvakrát a že jej dvakrát aj otvoril dvere na chodbu. Tento poškodený ďalej všeobecne vypovedal,

že v daný deň obžalovaná šomrala a dudrala a aj oni dudrali, pretože chceli, aby obžalovaná prehrávala aj nejaké slovenské pesničky. Tento poškodený však trval na tom, že sa neodohrala žiadna hádka medzi ním a obžalovanou. Poškodený J. poprel nejaké obchytkávanie a takisto vyzliekanie obžalovanej. Tento poškodený však potvrdil, že v prípravnom konaní nevypovedal, že obžalovanú tľapol po zadku a tvrdil, že si na to spomenul až na hlavnom pojednávaní. Tento poškodený aj bližšie uviedol, že keď ho obžalovaná zľahka udrela po tvári, tak ju mal zas zľahka od seba odstrčiť a opýtať sa obžalovanej, prečo ho bije s tým, že nič iné obžalovanej nepovedal; popierajúc teda, že by ho obžalovaná udrela silno. Tento poškodený takisto poprel, že by sa v uvedený deň bil so svedkom K. a že nemá vôbec vedomosť o tom, že by ho niekto iný v ten deň udrel s tým, že pokiaľ by ho niekto takto udrel, tak by ho ihneď zo svojho bytu vykázal. K prítomnosti svedkyne, už nebohej K. v jeho byte sa poškodený ešte vyjadril, že táto svedkyňa nikoho nepodnecovala a ani nikoho nenavádzala. Po poukázaní na výpoveď tohto poškodeného z prípravného konania; keď poškodený pripustil, že svedok K. mu mohol dať facku; pričom na hlavnom pojednávaní takto nevypovedal; poškodený uviedol, že nevie uviesť dôvod, pre ktorý by ho mal svedok K. udrieť, keďže na to nemal žiaden dôvod, pretože boli najviac dobrí kamaráti a tohto svedka ponechal prenocovať v jeho byte. Na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 14. 01. 2026 tento poškodený ešte vypovedal, že si pamätá na to, že z bytu vyšiel sám, svedok J. išiel vedľa neho a policajti išli s ním tiež. Tento poškodený k tomu ešte zdôraznil, že bol omráčený, že mal celú hlavu zakrvavenú až tak, že nevidel ani na oči. Tento poškodený si spomenul na to, že zo spálne s ním išiel svedok J. do obývačky s tým, že pravdepodobne ešte predtým policajti zavolali záchranku; čo mu však mal povedať svedok J.. Poškodený J. mal vedomosť len o tom, že dole ho už čakala záchranka. Tento poškodený ďalej vypovedal, že obžalovaná predtým agresívna nebola, len na neho nadávala a že táto mala už výrazne požité alkoholické nápoje. Tento poškodený zdôraznil, že keď vyzval obžalovanú, aby odišla; tak až vtedy začala byť obžalovaná agresívna. Táto agresivita obžalovanej sa podľa vyjadrenia poškodeného prejavovala tak, že obžalovaná po ňom dvakrát hodila fľašu. Na to svedok J. odišiel z bytu, keďže tento svedok nechcel zostať v byte. Poškodený J. ešte zopakoval, že vtedy aj otvoril vchodové dvere a povedal obžalovanej, aby odišla, avšak obžalovaná nechcela odísť. Po poukázaní na výpoveď tohto poškodeného zo dňa 27.05.2025; keď tento poškodený vypovedal, že obžalovaná mu dala facku, on ju odstrčil a na to začala byť obžalovaná veľmi agresívna s tým, že po ňom hádzala fľašku a aj poháre v tej obývačke; pričom však na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2025 zas uviedol, že obžalovaná ho iba zľahka udrela a teda neuviedol, že by ho obžalovaná udrela fackou; tento poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2026 potvrdil, že mu obžalovaná dala facku s tým, že on by ženu nikdy v živote neudrel a teda obžalovanú od seba iba odstrčil. Po prečítaní ďalšej časti výpovede tohto poškodeného v prípravnom konaní zo dňa 27.05.2025, keď tento poškodený vypovedal; že obžalovaná po ňom hádzala aj poháre, z obývačky do spálne hádzala nejaké predmety a takisto do spálne hádzala aj nejaké taniere; čo však výslovne neuvádzal pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 03.11. 2025; tento poškodený na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2026 potvrdil, že obžalovaná po ňom hádzala predmety; a to taniere, nejaké sklenené poháre či šálky od kávy. Tento poškodený k tomu ešte podotkol, že príslušníkmi PZ bola vyhotovená fotodokumentácia zobrazujúca celý jeho byt. Po poukázaní na ďalšiu časť jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2025; keď uvedené rozbíjanie pohárov, tanierov, či šálok vôbec neuvádzal; tento poškodený jednoznačne trval na tom, že obžalovaná mu vylomila dvierka na skrine, kde mal povešané nohavice a takisto mu mala vylomiť aj dvierka na skrinke, kde mal zas uložené taniere. Tento poškodený znova poukázal na fotodokumentáciu, na ktorej malo byť zaznamenané poškodenie nábytku. Poškodený J. potvrdil, že skriňa bola prevrátená o zárubňu; čo však nevidel, lebo už bol omráčený; ale mal mu to neskôr povedať svedok J., že musel túto skriňu zodvihnúť, aby sa k nemu dostal, pretože tento svedok nemohol prejsť cez dvere. Vypočúvaný poškodený ešte súdu vysvetlil, že obžalovaná zobrala tú dosku; ktorou ho mala obžalovaná udrieť v spálni; keďže táto doska bola na tej skrini, ktorú obžalovaná zvalila a ktorú mala táto obžalovaná ihneď poruke. Tento poškodený pritom bližšie vysvetlil, že jeden šuplík bol ním osobne vybratý, doska od šuplíka bola najprv položená na podlahe a potom túto dosku on oprel o skriňu pri zárubni v spálni. Po predložení fotodokumentácie poškodenému; zachytávajúcou jednu dosku č. 1 o dĺžke 89 cm na fotografii č. 53 a č. 54 a aj dosku č. 2 o dĺžke 77 cm na fotografii č. 59 a č. 60; sa tento poškodený nevedel vyjadriť k tomu, ktorou konkrétne doskou ho obžalovaná udrela s tým, že obžalovaná ho musela udrieť jedno z týchto dvoch dosiek. Bližšie poškodený vysvetlil, že uvedená doska bola opretá o zárubňu pri spálni o tú poslednú skriňu, ktorá bola opretá o múr deliaceho obývačku od spálne. Tento poškodený tvrdil, že on sám tú dosku tam oprel. Tento poškodený uviedol, že obžalovaná ho s jednou dosku udrela, nevedel uviesť s ktorou, keďže on si išiel ľahnúť do spálne. Tento poškodený však jednoznačne trval na tom, že obžalovaná útoky smerovala na hlavu. Poškodený ďalej uviedol, že

nevidel, že by k nemu vtedy prišla obžalovaná a že pokiaľ by to videl, tak by sa bránil a možno aj ubránil. Po poukázaní na vyjadrenie tohto poškodeného v prípravnom konaní dňa 27.05. 2025, keď vypovedal; že obžalovaná ho bila s tou doskou, kde prišlo, ale že najviac dostal po hlave; pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná mierila útoky na hlavu; poškodený túto nezrovnalosť vysvetľoval tak, že obžalovaná ho udrela raz, on sa zodvihol, na to ho udrela obžalovaná druhýkrát, on spadol na zem a bol omráčený; teda nevedel uviesť, či ho obžalovaná ešte ďalej bila. Poškodený J. ďalej vypovedal, že bol liečený iba na neurochirurgii v Košiciach a potom bol liečený ešte v nemocnici vo Vranove nad Topľou; ale následne už nebol vôbec lekársky vyšetrený. Poškodený bol vyzvaný aj na odstránenie ďalšieho rozporu v jeho výpovediach; keďže na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2025 vypovedal, že nemôže obviniť nikoho z toho, že by mu rozbíjal nábytok v obývačke; avšak v prípravnom konaní dňa 27.05.2025 vypovedal, že mu obžalovaná porozbíjala rôzny nábytok, aj keď nevedel uviesť, čo všetko a teda aká presná škoda mu na jeho majetku vznikla. Tento poškodený k tomu uviedol, že nevie uviesť, prečo takto vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2025. Tento poškodený ďalej tvrdil, že obžalovaná mu vtedy vylomila dvierka na tej skrini, v ktorej mal v spodnej časti umiestnené taniere a vo vrchnej časti kávové šálky a kávovú súpravu. Tento poškodený spresnil, že obžalovaná mu jedny dvierka vylomila a druhé zlomila na polovicu. Po poukázaní na ďalší rozpor v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní; keď tento poškodený uviedol, že obžalovaná mu nič nehovorila, keď ho udrela; avšak v prípravnom konaní dňa 27.05.2025 uviedol, že obžalovaná mu vulgárne nadávala; na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2026 tento poškodený výslovne potvrdil, že obžalovaná mu nadávala do „buzerantov" či „kokotov“ s tým, že na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2025 si na to nespomenul. Uvedený poškodený tiež trval na tom, že takto mu obžalovaná nadávala ešte predtým, ako ho udrela doskou. Podľa udania tohto poškodeného mu to povedal aj svedok J., keď ho prebral v spálni. Tento poškodený však nevedel uviesť, či aj počas úderov do hlavy mu obžalovaná nadávala, keďže po údere do hlavy si už na ďalší priebeh udalostí nepamätal, keďže už po prvom údere mu hučala hlava. Ďalej tento poškodený vypovedal, že na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2025 si nespomenul na to, že potom, ako mu obžalovaná dala facku, tak túto obžalovanú od seba odstrčil. Tento poškodený uviedol, že okrem uvedeného incidentu zo dňa 26.05.2025, s obžalovanou nemal žiaden iný konflikt. Tento poškodený potvrdil, že obžalovaná išla asi so svedkom J. kúpiť alkohol do Kauflandu. Tento poškodený tiež zdôrazňoval, že na alkohol obžalovanú naviedol svedok K. už pri prvom telefonáte a aj potom druhýkrát mal obžalovanú naviesť na alkohol svedok K.. Poškodený ďalej vypovedal, že obžalovaná mu povedala, že na ňu nikto „šahať“ nebude. Uvedený poškodený ďalej vypovedal, že keď obžalovaná začala hádzať fľaše, nikto jej v tom nebránil s tým, že on si išiel ľahnúť do spálne a svedok J. si išiel sadnúť pred bytovku na lavičku. Po poukázaní na rozpor v jeho výpovedi zo dňa 25.06.2025; keď tento poškodený vypovedal, že keď svedok K. bránil v tom obžalovanej, tak táto obžalovaná vzala a hodila po ňom fľašu s tým, že fľaša sa rozbila o stenu; naproti čomu na hlavnom pojednávaní tento poškodený tieto skutočnosti neuvádzal; poškodený takéto svoje vyjadrenia na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2026 vysvetľoval tak, že nevie o tom, že by svedok K. bránil obžalovanej v útokoch na neho s tým, že on si všímal obžalovanú a raz a aj druhýkrát sa uhol. Tento poškodený nevedel výslovne potvrdiť, či obžalovanú vyzýval na opustenie bytu predtým alebo až po tom, ako po ňom táto obžalovaná začala hádzať fľaše. Tento poškodený takisto tvrdil, že obžalovaná bola u neho pred skutkom asi týždeň či dva týždne predtým. Po oboznámení jeho výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2025; keď tento poškodený vypovedal, že pred stíhaním skutkom obžalovaná u neho dlhšie nebola, asi tri týždne; pričom v prípravnom konaní dňa 25.06.2025 uviedol, že táto obžalovaná bola za ním trikrát za sebou na pár dní, ale predtým nebola asi tri mesiace; tieto rozporuplnosti tento poškodený vysvetľoval tak, že na hlavnom pojednávaní si najprv nespomenul, kedy naposledy u neho obžalovaná bola. Tento poškodený trval na tom, že svedok K. bránil v útokoch obžalovanej; a to vtedy, keď táto obžalovaná prvýkrát doniesla valček, tak ho tento svedok zobral a odniesol do kuchyne a keď druhýkrát obžalovaná doniesla valček, tak svedok K. jej ho opäť zobral a odniesol do kuchyne. Tento poškodený však uviedol, že obžalovaná ho tým valčekom neudrela. Po oboznámení výpovede svedkyne L. B. v konaní pred súdom, ktorá vypovedala; že svedok K. je agresívny a že tento svedok mal svojmu synovcovi O. povedať, že on sám fyzicky napadol poškodeného a že svedok J. a svedok K. nejaký čas mali zostať v jeho byte a dohadovať sa na svojich výpovediach; poškodený zas uviedol, že jemu zas svedok K. a svedok J. povedali, že počas jeho pobytu v nemocnici bola za nimi svedkyňa B. a ona im mala povedať, ako majú vypovedať na polícii. Tento poškodený teda poprel, že by ho dňa 26. 05.2025 fyzicky napadol svedok K., keďže s týmto svedkom nemal nikdy žiaden konflikt. Tento poškodený teda vyjadril svoj názor, že uvedená svedkyňa mohla takto vypovedať kvôli tomu, aby obžalovaná nebola odsúdená a dostala čo najnižší trest.

Tento poškodený bol pritom vypočutý aj osobitne zo strany obhajoby na hlavnom pojednávaní dňa 09. 02. 2026, kedy najprv síce uviedol, že vo veci nechce vypovedať a nemá záujem na tom, aby bola obžalovaná potrestaná, aj napriek tomu, čo urobila. Tento poškodený vysvetlil, že pokiaľ mu obžalovaná niečo rozbila, tak si už kúpil nové zariadenie, že od obžalovanej nič nechce a doplnil, že má záujem na tom, aby obžalovaná išla svojou cestou. Tento poškodený poukázal aj na svoje zdravotné problémy. Tento poškodený však následne prejavil ochotu odpovedať na položené otázky. Poškodený J. teda vysvetlil, že obžalovaná vtedy išla po valček s tým, že on ani nevedel o tom, že takýto valček má doma. Tento poškodený však zdôraznil, že obžalovaná najprv hádzala fľaše. Zároveň poškodený tiež doplnil, že to, čo vypovedal svedok K., je krivá výpoveď. Ďalej tento poškodený uviedol, že obžalovaná išla po valček do kuchyne; avšak svedok K. bránil obžalovanej použiť tento valček. Poškodený teda zdôraznil, že svedok K. obžalovanej zobral tento valček, a teda obžalovaná ho týmto valčekom ani neudrela. Obžalovaná však mala podľa udania tohto poškodeného aj druhýkrát zobrať tento valček s tým, že aj druhýkrát jej tento valček zobral svedok K. a teda obžalovanej svedok K. zabránil použiť valček a druhýkrát zobral obžalovanej tento valček. Poškodený pritom poukázal aj na to, že na fotodokumentácii, ktorá mu bola predložená v súdnom konaní; videl, že tento valček bol v spálni a teda tento valček musel niekto tretíkrát doniesť do spálne; poškodený však nevedel uviesť kto, keďže on bol podľa svojho vyjadrenia omráčený. Poškodený ešte doplnil, že on na valček ani nesiahol; pričom obžalovaná mala použiť tento valček tak, že sa po ňom načiahla, ale svedok K. jej tento valček zobral. Tento poškodený zopakoval, že nevie teda uviesť, ako sa tento valček objavil v spálni a teda kto tretíkrát doniesol valček do spálne. Poškodený takisto zdôraznil, že najprv obžalovaná hádzala fľaše a až potom bol valček. Tento poškodený tiež tvrdil, že mal síce vypité, ale že opitý nebol. Poškodený poprel, že by svedkyňu, už nebohú K. obťažoval a pokiaľ podľa udania tohto poškodeného takto táto svedkyňa vypovedala v prípravnom konaní, tak klamala. Opätovne tento poškodený uviedol, že svedok K., ako aj už nebohá svedkyňa K. boli dvakrát predvolaní na Okresné riaditeľstvo PZ, pretože ich výpovede sa nezhodovali a navzájom si títo svedkovia protirečili. Ďalej poškodený trval na tom, že od svedka K. nedostal žiadnu facku. Po prečítaní výpovede tohto poškodeného v prípravnom konaní zo dňa 25. 06. 2025 na č. l. 98; keď poškodený pripustil, že svedok K. mu dal facku; pričom na hlavnom pojednávaní tento poškodený opakovane popieral, že by mu svedok K. dal facku; zotrval tento poškodený na tom, že nevie a nepamätá si na to, že by mu svedok K. dal facku. Ďalej sa poškodený vyjadroval k svojmu požívaniu alkoholických nápojov s tým, že nepije každý deň. V uvedený deň 26.05.2025, ako aj v predošlý deň, sa mala podľa vyjadrenia tohto poškodeného vypiť jedna pollitrová fľaša vodky; avšak poškodený podotkol, že ju pili šiestich či piati a až potom sa doniesla aj druhá pollitrová fľaša vodky. Poškodený však zároveň potvrdil, že deň pred skutkom so svedkom J. vypili dvojlitrovú fľašu čuča. Tento poškodený ďalej vypovedal, že obžalovaná ho udrela prvýkrát do tváre v obývačke na gauči, na čo tento poškodený obžalovanú od seba odstrčil s tým, že túto obžalovanú nijakým spôsobom vtedy neudrel. Poškodený potvrdil, že z bezvedomia ho prebral svedok J., ktorý prišiel aj s policajtmi a títo policajti ho zobrali do záchranky. Tento poškodený podotkol, že vtedy bol omráčený a že nevie uviesť, či to je to isté ako bezvedomie. Zástupkyňa poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s., L. M., pri svojej výpovedi v prípravnom konaní; ktorej výpoveď bola na hlavnom pojednávaní oboznámená; uviedla, že poškodenému J. ako poistencovi danej zdravotnej poisťovne bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorej náklady predstavovali sumu 2.469,85 eura, ktoré náklady však nemali byť konečné, nakoľko liečba poistenca v čase konania výsluchu tejto zástupkyne poisťovni v prípravnom konaní pokračovala. Táto predstaviteľka tejto zdravotnej poisťovni však uviedla, že navrhuje, aby obžalovaná bola v odsudzujúcom rozsudku zaviazaná povinnosťou nahradiť sumu vynaloženej zdravotnej starostlivosti vo výške 2.469,85 eura na bankový účet tejto zdravotnej poisťovni; tak ako to bolo uvedené vo výroku o škode v tomto rozsudku. Z výpovede svedka C. J. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že tento svedok mal prísť do bytu poškodeného asi hodinu pred obžalovanou s tým, že v byte poškodeného sa už nachádzal svedok K. a jeho manželka, už nebohá svedkyňa K.. Tento svedok ďalej vypovedal, že do príchodu obžalovanej popíjali všetci v byte vodku. Tento svedok ďalej tvrdil, že svedok K. zatelefonoval obžalovanej alebo obžalovaná zatelefonovala svedkovi K.. Obžalovaná B. pri tomto telefonickom hovore mala povedať, že má so sebou nejaký alkoholický nápoj, na čo jej svedok K. povedal, že môže prísť. Svedok J. uviedol, že obžalovaná prišla do bytu poškodeného asi okolo 10:00 hod. Po príchode obžalovanej do bytu poškodeného mali podľa udania tohto svedka ďalej popíjať alkoholické nápoje, pričom obžalovaná začala prehrávať aj nejakú hudbu. Na to obžalovaná podľa vyjadrenia tohto svedka mala začať tancovať s poškodeným J. asi päť minút s tým, že po ukončení tanca si obžalovaná a aj poškodený išli sadnúť. Tento svedok zdôrazňoval, že on predovšetkým sledoval televízne vysielanie. Tento svedok

ešte spresnil, že poškodený J. si sadol na váľandu, obžalovaná B. si sadla na stoličku, vypočúvaný svedok sedel na druhej stoličke a svedok K. a už nebohá svedkyňa K. sedeli takisto na stoličkách. Tento vypočúvaný svedok ďalej vypovedal, že po ukončení tanca poškodený J. udrel po zadku obžalovanú s tým, že vypočúvaný svedok nevedel uviesť, či vtedy obžalovaná dostala zlosť. Tento svedok opakovane na hlavnom pojednávaní uvádzal, že neverí, aby žena ako obžalovaná udrela muža tak, aby mu rozbila lebku. Tento vypočúvaný svedok ďalej vypovedal, že obžalovaná hodila dve prázdne fľaše od vodky do steny. V tom momente mal svedok J. odísť preč a povedať, že nechce mať s tým nič spoločné. Tento svedok ďalej vypovedal, že odišiel vonku pred vchod, kde sedel na lavičke asi pätnásť či dvadsať minút, počas ktorej doby počul búchanie a krik. Ďalej svedok vypovedal, že na to prišla hliadka PZ a spolu s touto hliadkou PZ išli do bytu poškodeného. Tento svedok pritom ešte doplnil, že pred svojím odchodom z bytu poškodeného zobral kľúče a týmito kľúčmi otvoril vchodové dvere do bytového domu, po čom šli už priamo do bytu poškodeného. Tento svedok zdôraznil, že vchodové dvere priamo do bytu poškodeného boli síce zatvorené, ale tieto vchodové dvere mali kľučku, takže si tieto dvere otvorili. Svedok J. ďalej vypovedal, že svedkovia K. a K. boli v tom čase v byte poškodeného. Tento svedok ďalej vypovedal, že keď prišiel do bytu poškodeného s príslušníkmi PZ, tak bolo v byte všetko rozhádzané. Vypočúvaný svedok ďalej vypovedal, že poškodený J. ležal v krvi spálni s tým, že vypočúvaný svedok nevedel uviesť, kto poškodeného udrel. Tento vypočúvaný svedok sa tiež vyjadril, že neveril, aby obžalovaná spôsobila poškodenému také zranenia. Na to svedok J. pristúpil k poškodenému J., zodvihol ho a vtedy uvidel, že poškodený má celú tvár od krvi. Keď to mali uvidieť príslušníci PZ, tak podľa udania tohto svedka mali privolať rýchlu zdravotnú pomoc. Svedok J. pritom zdôrazňoval, že bol problém dostať sa do spálne, pretože veľká skriňa predtým umiestnená v obývacej miestnosti bola zvalená, túto skriňu musel zodvihnúť a vyrovnať a až vtedy sa vypočúvaný svedok dostal k poškodenému J.. Vypočúvaný svedok ďalej vypovedal, že poškodený J. ležal na zemi vedľa váľandy a že tento poškodený bol otočený tvárou k zemi. Keď svedok J. podľa svojho udania zodvihol poškodeného, tak uvidel, že tento poškodený má celú tvár zakrvavenú. Tento svedok ďalej vypovedal, že poškodený J. na to zostal sedieť na zemi a až záchranári ho zodvihli, ošetrili a vzali do nemocnice. Tento svedok tvrdil, že záchranári mali zobrať tohto poškodeného na nosidlách a teda trval na tom, že tohto poškodeného z bytu nevyviedol on a ani príslušníci PZ s tým, že obžalovanú zas zobrali príslušníci PZ. Tento svedok ďalej vypovedal, že poškodený mu vtedy nič nepovedal, keďže ani nevedel rozprávať. Tento svedok bol dotazovaný na svoje vyjadrenie v prípravnom konaní; keď svedok J. vypovedal, že keď sa spýtal poškodeného, čo sa stalo, tak mu mal poškodený povedať, že ho udrela doskou obžalovaná. Tento svedok J. jednoznačne potvrdil, že poškodený mu povedal, že ho niekto udrel doskou. K tomu však vypočúvaný svedok ihneď dodal, že nevie uviesť, či ho udrel svedok K. alebo niekto iný, keďže on tam vtedy nebol. Uvedený svedok ďalej k tomu opätovne uviedol, že neverí tomu, aby obžalovaná zlomila lebku poškodenému. Tento svedok pritom potvrdil, že podpis na zápisnici o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 27.05.2025 je jeho podpisom, že v prípravnom konaní vypovedal pravdivo a že ho ani nikto k výpovedi nenútil. Tento svedok k svojmu vyjadreniu v prípravnom konaní, keď vypovedal; že mu mal poškodený povedať, že ho “Janka udrela doskou“; jednoznačne potvrdil, že to mu poškodený povedal; ale znovu svedok zopakoval, že neverí tomu, aby obžalovaná poškodenému zlomila lebku. Tento svedok; aj po tom, ako mu bola predložená fotografia č. 11 na č.l. 265 v zápisnici o prehliadke tela obžalovanej; tvrdil, že si na obžalovanej nevšimol žiadne poranenie rúk. Uvedený svedok takisto tvrdil, že počas svojho pobytu v byte poškodeného nevidel žiaden valček na váľanie cesta. Tento svedok tak znova vypovedal, že videl len to, ako obžalovaná zobrala dve fľaše a hodila ich o stenu a vtedy si mal povedať, že nechce mať s tým nič spoločné a odišiel preč z bytu poškodeného. Tento svedok bol opätovne na súde dotazovaný na rozpor v jeho výpovedi, keď v prípravnom konaní vypovedal; že obžalovaná odišla do kuchyne a doniesla drevený valček, oni dvaja sa naťahovali pre ten valček a zobral ho poškodený J., na čo obžalovaná dostala taký amok, vrieskala a potom zobrala a hodila po poškodenom prázdnu fľašu od vodky; pričom na hlavnom pojednávaní tento svedok výslovne uviedol, že nič také ako drevený valček v byte poškodeného nevidel. Tento svedok tento svoj rozpor vysvetľoval tak, že on si len pamätá, ako obžalovaná hádzala fľaše a na to už on odišiel preč z bytu. Tento svedok však na výslovnú otázku súdu potvrdil, že on do týždňa na mnohé veci zabudne a pamätá si len to, čo si chce zapamätať a čo je pre neho nepodstatné, tak na to ihneď zabudne. Uvedený svedok si pritom ani dodatočne nespomenul na predmetný drvený valček. Svedok J. však tvrdil, že počas jeho pobytu v obydlí poškodeného, obžalovaná nijakým iným spôsobom nenapadla poškodeného; teda len po poškodenom hodila tie dve fľaše, na čo tento svedok odišiel preč z bytu. Tento svedok si tiež nepamätal ani na to, či počas tanca poškodeného s obžalovanou on odišiel na toaletu. Po poukázaní však na rozpor s jeho výpoveďou v prípravnom konaní; keď tento svedok výslovne vypovedal, že prišiel naspäť do izby po svojom predchádzajúcom pobyte na toalete i v kúpeľni, potom obžalovaná dala poškodenému facku, poškodený tiež dal facku obžalovanej a potom sa začali títo dvaja

medzi sebou hádať s tým, že obžalovaná sa pýtala poškodeného, že čo od nej chce a takisto mu vulgárne nadávala; na čo poškodený prejavil záujem o to, aby si obžalovaná k nemu sadla, avšak obžalovaná mala odísť do kuchyne a doniesť drevený valček. Tento svedok si na hlavnom pojednávaní dňa 03. 11. 2025 na takéto svoje vyjadrenie v prípravnom konaní nepamätal; avšak ihneď k tomu dodal, že ak takto vypovedal v prípravnom konaní, tak to asi bola pravda. Tento svedok ďalej uvádzal, že nevie o tom, že by televízny prijímač bol rozbitý s tým, že oni sedeli v obývačke, televízor bol vtedy v obývačke a až keď prišiel tento svedok s policajtmi do bytu, tak televízor ležal na zemi v spálni a bol rozbitý s tým, že svedok nevedel uviesť, akým spôsobom sa tento televízor dostal na zem v spálni. Svedok J. znova potvrdil, že po jeho opätovnom návrate do bytu poškodeného, boli skrine vyvrátené a boli tam aj črepiny. Tomuto svedkovi bola predložená aj fotodokumentácia ako súčasť zápisnice o obhliadke miesta činu na č. l. 233 až č. l. 259; po ktorej oboznámený vypočúvaný svedok jednoznačne uviedol, že skriňa znázornená na fotografii č. 22 (č. l. 242) bola tou skriňou, ktorú zodvihol, inak by nemohol ani vstúpiť do spálne s tým, že táto skriňa bola na zemi krížom cez dvere; čiže podľa neho sa ani nedalo vojsť do miestnosti spálne. Tento svedok ešte bližšie opísal, že táto skriňa bola krížom cez dvere spálne tak, že na jednej strane bola opretá o váľandu a druhý koniec skrine bol na zemi. Táto skriňa teda podľa vyjadrenia tohto svedka nebola priamo v spálni, ale bola v obývacej miestnosti. Tento svedok aj znázornil polohu poškodeného tak, ako to bolo vyobrazené na fotografii č. 39 a bližšie k tomu ešte uviedol, že poškodený ležal pred váľandami na tom mieste, na ktorom sa nachádzala krvavá šmuha s tým, že tento poškodený bol otočený hlavou k oknu spálne a nohy mal mať v smere k dverám spálne; čiže ležal celým svojím telom na zemi. Tento svedok ďalej vypovedal, že on nevidel, aby poškodený vyzýval obžalovanú na odchod z jeho bytu. Tento svedok však trval na tom, že obžalovaná vošla do bytu poškodeného s jeho súhlasom. Tento svedok bol opätovne vyzvaný na odstránenie rozporov v jeho výpovediach v prípravnom konaní; keď raz svedok výslovne tvrdil, že poškodený otvoril dvere na byte a povedal obžalovanej, že "vypadni" s tým, že obžalovaná nechcela odísť a aj neskôr tento svedok v prípravnom konaní vypovedal, že poškodený vyhadzoval obžalovanú dvakrát a dvakrát jej aj povedal, aby vypadla a na to aj otvoril dvere. Tento svedok si však na takúto svoju výpoveď v prípravnom konaní už nepamätal; ale opätovne zopakoval, že v prípravnom konaní vypovedal pravdivo a že od spáchania skutku uplynula doba pol roka, takže si už na to nepamätá. Svedok J. však pritom nevidel, že by poškodený obžalovanú nejakým spôsobom obťažoval alebo obchytkával. Opätovne po poukázaní na rozpor v jeho výpovedi v prípravnom konaní; keď tento svedok tvrdil, že obžalovaná nadávala poškodenému vulgárne s tým, že poškodený od nej vyžadoval pohlavný styk a sexuálne ju obťažoval, načo sa obžalovaná dostala do amoku, hodila po poškodenom fľašu, dala poškodenému aj facku s tým, že z kuchyne zo šuplíka obžalovaná zobrala aj „rozvalku,“ avšak svedok K. ju zastavil, chytil jej ruku a chytil jej „rozvalku,“na čo obžalovaná hodila do poškodeného fľašu alkoholu; si už na túto skutkovú okolnosť svedok J. na hlavnom pojednávaní nepamätal. Tento svedok však tvrdil, že obžalovaná sa poškodenému nijakým spôsobom nevyhrážala. Tento svedok ďalej vypovedal, že svedok K. a už nebohá svedkyňa K. boli v byte. Po poukázaní však na rozpory v jeho výpovedi v prípravnom konaní; keď tento svedok vypovedal, že nevie uviesť, kde sa nachádzali svedok K. a už nebohá svedkyňa K., keďže ich nevidel a teda nevedel uviesť, či títo svedkovia boli v byte alebo na chodbe; na hlavnom pojednávaní tento svedok najprv uviedol, že on bol vonku a že svedok K. a už nebohá svedkyňa K. k nemu neprišli. Tento svedok bol pritom vypočutý aj na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2026; kedy tento svedok vypovedal, že poškodený sa správal normálne k svedkovi K. a k už nebohej svedkyni K., keďže boli kamaráti. Svedok J. opätovne nevedel uviesť, čo sa presne na mieste činu stalo, pretože on pozeral televízor, zrazu sa obžalovaná postavila a hodila do poškodeného fľašu, ktorá sa rozbila o stenu, pretože poškodený sa uhol. Podľa vyjadrenia tohto svedka, keď obžalovaná hodila po poškodenom druhú fľašu, tak tento svedok odišiel preč z bytu poškodeného. Tento svedok opätovne viedol, že po svojom odchode z bytu poškodeného sa posadil na lavičku pred bytovkou, keďže nechcel mať s tým nič spoločné, aby teda nechodil po polícií. Svedok J. pritom znova zopakoval, že zatelefonoval na políciu, kde mu však bolo oznámené, že hliadka PZ už bola niekým privolaná s tým, že tento svedok nevedel uviesť, či ju privolali susedia. Tento svedok potvrdil, že v uvedený deň dvíhal skriňu a v tom mu pomáhala mu už nebohá svedkyňa K.. Uvedený svedok sa takisto vyjadroval k množstvu ním požitých alkoholických nápojov tak, že v uvedený deň mal vypité asi tri či štyri poháriky. Tento svedok však nevedel posúdiť, či táto obžalovaná mala vypité už v čase svojho príchodu do bytu poškodeného; ale zas tvrdil, že aj táto obžalovaná vypila také množstvo alkoholických nápojov ako ostatní, teda tri či štyri štamperlíky. Tento svedok ešte uviedol, že u poškodeného prespával asi mesiac pred spáchaným skutkom. Svedok však nevedel o tom, že by sa svedok K. a poškodený fackovali; a to ani deň pred spáchaním skutku. Tento svedok nevidel ani iný úder; napríklad päsťou; ktorou by udrel svedok K. poškodeného. Tento svedok

však zdôrazňoval, že svedok K. a poškodení boli dobrí kamaráti. Tento svedok síce nevedel uviesť, kedy presne odišiel z bytu poškodeného, ale podľa jeho názoru to bolo asi okolo obeda, zatelefonoval na políciu a polícia mala prísť asi o päť či šesť minút. Tento svedok pritom nevedel ani podľa iných okolností ustáliť, kedy presne odišiel z bytu poškodeného J.. Tento svedok tvrdil, že po jeho odchode z bytu zostali v byte poškodený, obžalovaná a svedkovia K.. Tento svedok ešte ďalej tvrdil, že poškodený mal síce vypité, ale nebol úplne na mol. Svedok K. a svedkyňa, už nebohá K. mali podľa udania tohto svedka prísť k nemu tesne predtým, ako mala prísť polícia; teda títo svedkovia podľa vyjadrenia vypočúvaného svedka vyšli vonku pred bytovku asi pol minúty predtým ako prišla polícia. Uvedený svedok ešte uviedol, že potom všetci išli hore k bytu poškodeného, pretože ich na to vyzvala polícia. Tento svedok uviedol, že po príchode s políciou k bytu poškodeného, boli obidvaja svedkovia K. v byte poškodeného, s tým, že svedkyňa, už nebohá K. mu pomáhala aj zodvihnúť tú skriňu v spálni. Tento svedok pritom nevedel vysvetliť, z akého dôvodu táto už nebohá svedkyňa pri svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 27. 05. 2025 vôbec neuviedla, že by mu pomáhala zodvihnúť tú skriňu a svedok J. trval na svojom vyjadrení, že táto už nebohá svedkyňa mu iniciatívne pomáhala zodvihnúť tú skriňu. Pri odchode tohto svedka z bytu poškodeného podľa vyjadrenia tohto vypočúvaného svedka poškodený mal sedieť na váľande v obývačke. Počas svojho pobytu vonku na lavičke mal tento svedok podľa svojho udania počuť z bytu poškodeného krik a búchanie s tým, že aj susedia vyšli na balkón či na okno, že čo sa deje. Svedok J. tvrdil, že počul ženský hlas. Tento svedok ďalej vypovedal, že nevie uviesť, kde boli svedkovia K., keďže on bol vonku a až potom mali títo svedkovia prísť k nemu; avšak vypočúvaný svedok nevedel uviesť, či predtým boli títo svedkovia v byte alebo na chodbe. Počas toho, ako tento svedok počul krik a buchot, sa však podľa vyjadrenia tohto svedka svedkovia K. ešte pri ňom nenachádzali s tým, že títo dvaja svedkovia mali k nemu prísť až pred koncom; asi pol minúty pred príchodom hliadky PZ. Tento svedok ešte uviedol, že on nebol svedkom toho, aby poškodeného buchol svedok K.. Tento svedok ešte uviedol, že svedok K. a jeho manželka prespávali v byte poškodeného asi týždeň pred skutkom zo dňa 26. 05. 2025. Tento svedok najprv tvrdil, že keď je poškodený opitý, tak nie je agresívny. Opätovne bola svedkovi prečítaná za účelom odstránenia rozporov jeho výpoveď v prípravnom konaní zo dňa 27. 05. 2025; keď tento svedok však vypovedal, že keď má poškodený vypité, tak je trocha drzý, chce mať stále slovo, chce rozprávať, ale oni dvaja si mali rozumieť, keďže vypočúvaný svedok mu neoponoval, neopravoval ho a nehovoril mu. Tento svedok k tejto časti svojej výpovede v prípravnom konaní v konaní pred súdom dňa 19. 01. 2026 uviedol, že poškodený nikoho fyzicky nenapadol, len slovne niekoho upozornil, aby mu neskákal do reči a že samotný vypočúvaný svedok tomuto poškodenému neoponoval. K svedkovi K. tento vypočúvaný svedok uviedol, že s ním sa stretol po dlhšej dobe, keďže svedok K. po skutku odišiel preč s tým, že on sa s ním stretol asi pred dvoma či troma týždňami pred svojou výpoveďou na súde dňa 19. 01. 2026 s tým, že svedok K. mu len povedal, že bol v práci. Tento svedok pritom svoje vyjadrenie na hlavnom pojednávaní dňa 03. 11. 2025, keď vypovedal; že poškodený mu povedal, že ho udrela obžalovaná, ale on neveril, že by obžalovaná poškodenému zlomila lebku; tento svedok na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2026 vysvetľoval tak, že neverí, že by obžalovaná mala takú silu. Ihneď k tomu však tento svedok dodal, že keď je človek v zlosti, tak potom má takú silu. Svedok J. však jednoznačne potvrdil, že poškodený mu povedal, že keď sa prebral, tak obžalovaná pri ňom stála. Tento svedok nemal vedomosť o tom, že by svedok K. udrel alebo bil svoju manželku. Tento svedok nemal vedomosť ani o tom, že by prípadne svedok K. nejakej inej osobe uviedol, že on sám udrel poškodeného; tento svedok to pritom nepočul ani od svedka K. a ani od inej osoby. Svedok J. nemal vedomosť ani o tom, že by takúto skutočnosť svedok K. povedal svojmu synovcovi s menom O.. Tento svedok však potvrdil, že so svedkyňou L. B. sa stretol, keď išiel z daného policajného vyšetrovania; aj keď najprv na súde tvrdil, že táto svedkyňa od neho vtedy nič nepožadovala. Po poukázaní na výpoveď tohto svedka zo dňa 27. 05. 2025, keď zas vypovedal; že včera bol u tejto svedkyni, sestry obžalovanej a táto mu hovorila, že má vypovedať tak, aby obžalovanej neublížil; ale tento svedok vypovedal na polícii dňa 27. 05. 2025 len o tom, čo videl a aj svedkyni B. povedal, že bude vypovedať len o tom, čo videl a čo počul. Svedok J. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2026 k tejto svojej predchádzajúcej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že keď odišiel z polície, tak mu svedkyňa B. niečo naznačovala, aby vypovedal o tom, že poškodený obžalovanú obťažoval; ale on to nevidel a že k tomu povedal len toľko, že bude vypovedať len pravdu o tom, čo videl. Podľa udania tohto svedka mu poškodený nespomínal, že by za ním bola svedkyňa L. B. počas jeho pobytu v nemocnici. Po poukázaní na výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní dňa 03. 11. 2025, keď tento svedok vypovedal; že do bytu poškodeného prišiel asi hodinu pred obžalovanou; pričom v prípravnom konaní dňa 27. 05. 2025 vypovedal, že od piatku dňa 23. 05. 2025 bol v byte poškodeného, tam aj prespával, pretože stratil kľúče od svojho bytu; na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2026 vypočúvaný svedok potvrdil, že spal u poškodeného od 23. 05. 2025, ale s tým, že konkrétne dňa 26. 05. 2025 odišiel do mesta asi na dve či tri hodiny a

vrátil sa do bytu poškodeného až pred príchodom obžalovanej. Tento svedok ďalej vypovedal, že nevie uviesť, či obžalovaná telefonovala poškodenému alebo svedkovi K.. Tomuto svedkovi bola opätovne prečítaná jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 03. 11. 2025, keď tento svedok vypovedal; že svedok K. zavolal obžalovanej alebo obžalovaná zatelefonovala jemu; avšak v prípravnom konaní dňa 27. 05. 2025 zas tento svedok vypovedal, že v priebehu dňa si telefonoval poškodený s obžalovanou, aby prišla, aj keď tento svedok nevedel uviesť, či telefonoval poškodený obžalovanej alebo obžalovaná poškodenému, ale podľa jeho domnienky skôr obžalovaná telefonovala poškodenému. Tento svedok k takýmto svojím rozporným vyjadreniam na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2026 uviedol, že nevie uviesť, kto komu telefonoval; avšak najskôr podľa názoru tohto svedka obžalovanej telefonoval poškodený, keďže on bol majiteľom bytu. Vypočúvaný svedok vysvetlil, že pokiaľ by aj obžalovanej telefonoval svedok K., tak by si tento svedok vyžiadal povolenie od poškodeného. Tento svedok ďalej vypovedal, že keď sa opätovne vrátil do bytu poškodeného, tak mu poškodený vtedy povedal, že mu už zas telefonuje obžalovaná. Tento svedok však nemal vedomosť o tom, že by poškodený obžalovanú sexuálne obťažoval. Tento svedok však výslovne tvrdil, že pri svojej výpovedi na polícii dňa 27. 05. 2025 nebol k svojej výpovedi nikým donucovaný, nemal žiadne námietky voči protokolácii svojej výpovedi a výpoveď mu bola pred podpisom aj prečítaná. Svedok J. však trval na tom, že poškodený obžalovanú „klepol“ po zadku. Tento svedok ďalej potvrdil, že po odchode z bytu poškodeného zobral kľúče od bytu poškodeného a po príchode policajtov týmito kľúčmi otvoril dvere bytovky s tým, že byt poškodeného bol otvorený, keďže mal kľučku. Tento svedok ďalej vypovedal, že keď prišiel k poškodenému, otočil mu hlavu a opýtal sa ho, čo sa stalo; na čo poškodený niečo dudral, rozprával jedno cez druhé, pričom tento svedok mu nerozumel, čo rozpráva a na to policajti zavolali záchrannú službu. Uvedený svedok tiež vysvetlil, že to, že poškodeného mala udrieť obžalovaná doskou; mu povedal samotný poškodený, keď sa vrátil domov z nemocnice. Poškodený J. mal tomuto svedkovi totiž povedať, že ho asi udrela obžalovaná, keďže stála pri posteli s tým; že u poškodeného vypočúvaný svedok naďalej prespával. Svedok J. vysvetlil aj svoje vyjadrenie pri svojom prvom vypočutí v konaní pred súdom tak, že si len myslel, že by poškodeného mohol udrieť svedok K.; k čomu svedok J. dospel na základe toho, že svedok K. je chlap a teda svedok K. ako chlap mohol mať potrebnú silu na udretie poškodeného. Vypočúvaný svedok nemal však vedomosť ani o obťažovaní už nebohej svedkyne. Kešeľovej poškodeným. Tento svedok následne bližšie vysvetlil, že vtedy, keď mala obžalovaná doniesť nejaký valček či „rozvalku;“ tak vtedy tam tento svedok nebol. Vypočúvanému svedkovi mal podľa udania tohto svedka len poškodený povedať, že obžalovaná mala dvakrát doniesť z kuchyne ten valček, na čo svedok K. vytrhol obžalovanej z rúk tento valček a odniesol ho naspäť do kuchyne. Ďalej tento svedok vypovedal, že obžalovaná mala opätovne zobrať tento valček a udrieť ním poškodeného po pleci. Svedok J. ďalej vypovedal, že poškodený mu povedal, že keď ho obžalovaná udrela tým valčekom po pleci, tak mal celú ruku sčernetú a že ho vtedy ešte ruka bolela. Vypočúvaný svedok však k tomu doplnil, že keď poškodený prišiel z nemocnice, tak už tú ruku nemal sčernetú; pričom svedok J. nevedel uviesť, či táto skutočnosť bola poznamenaná v nejakej lekárskej správe. Tento svedok sa však nevedel vyjadriť k tej časti svojej výpovede v prípravnom konaní zo dňa 27. 05. 2025, keď vypovedal; že obžalovaná zobrala valček z kuchyne a naťahovala sa s poškodeným o tento valček. Tento svedok si na túto časť svojej výpovede v prípravnom konaní už nepamätal, pričom si pamätal iba na to, že obžalovaná hádzala do steny fľaše. Svedok J. pritom poprel, že by sa na svojej výpovedi dohadoval so svedkom K.. Po poukázaní na ďalšiu výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní ma 03. 11. 2025; keď vypovedal, že svedkovia Kešeľoví k nemu neprišli; pričom však na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2026 už vypovedal, že títo svedkovia k nemu prišli pol minúty pred príchodom PZ; tento svedok na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2026 vysvetľoval tak, že na hlavnom pojednávaní dňa 03. 11. 2025 si na to nespomenul a spomenul si na to až na hlavnom pojednávaní dňa 19. 01. 2026. Svedok J. pritom zdôrazňoval, že od jeho odchodu z bytu poškodeného do jeho opätovného návratu do bytu poškodeného spolu s príslušníkmi PZ uplynula doba asi piatich či šiestich minút. Tento svedok ešte uviedol, že pri jeho odchode z bytu poškodeného bol televízny prijímač a ostatný nábytok; vrátane neskôr zvalenej skrine; na svojom mieste. Tento svedok si nebol istý tým, či obžalovaná udrela poškodeného jedenkrát päsťou do tváre; ako to vypovedal svedok K.. Tento svedok ani nemal vedomosť o tom, že by poškodený J. trafil televíznym prijímačom bok obžalovanej; ako to tiež uvádzal svedok K.. Tento svedok nemal vedomosť ani o tom, že by obžalovaná zhodila televízny prijímač, keďže tam vtedy nebol. Svedok J. ešte ďalej vypovedal, že obžalovaná nadávala na poškodeného, hádzala po ňom fľaše; ale on už potom odišiel preč a teda nevie uviesť, či sa obžalovaná poškodenému vyhrážala s tým, že vonku počul len krik. Po svojom opätovnom návrate do bytu poškodeného; podľa udania tohto svedka; sa mala obžalovaná nachádzať v obývačke pri balkónových dverách. Všeobecne sa tento svedok ešte vyjadril, že poškodený J. po príchode tohto

svedka spolu s príslušníkmi PZ do bytu poškodeného bol taký malátny, nie veľmi dobre artikuloval a rozprával nezrozumiteľne. Svedkyňa L. B.; sestra obžalovanej, ktorá bola na hlavnom pojednávaní vypočutá na návrh obhajoby; najprv v konaní pred súdom uviedla, že k obžalovanej má normálny vzťah ako sestra a poškodeného J. zas táto svedkyňa poznala ako kamaráta svojho otca od svojich siedmich či ôsmich rokov. K samotnému skutku táto svedkyňa uviedla, že v uvedený deň v čase asi okolo 10.00 hod. obžalovanej dala peniaze, aby spoločne s jej najmladšou dcérou vo veku 12 rokov išla na nákup do Kauflandu. Obžalovaná mala vtedy tejto svedkyni po návrate z tohto nákupu povedať, že s jej dcérou bola u poškodeného J. s tým, že tento poškodený vtedy povedal jej dcére nejaké zlé veci a teda mal dcéru tejto svedkyne slovne obťažovať. Vypočúvaná svedkyňa k tomu ešte poznamenala, že tento poškodený má aj záznam v Registri trestov za obťažovanie malých detí. Ďalej táto svedkyňa vypovedala, že teda potom, ako jej obžalovaná priniesla nákup, obžalovaná odišla preč, pretože jej zatelefonoval buď svedok K. alebo svedok J., ktorí svedkovia jej sestre povedali, aby išla kúpiť alkohol a nech následne príde k ním do bytu poškodeného, keďže ju pozývajú. Táto svedkyňa k tomu ešte dodala, že neskôr za ňou prišla zas svedkyňa, už nebohá F. K. a svedok „K.“ K., ktorého svedka mala táto svedkyňa poznať odmala s tým, že mala poznať aj jeho matku a jeho nevlastného otca. K osobe svedka K. svedkyňa L. B. dodala, že svedok K. je agresívny. Svedkyňa k tomu tiež doplnila, že v čase príchodu svedkov K. u nej doma boli prítomní p. J. K. vo veku približne 38 rokov, p. L. A. vo veku 31 rokov a ďalšia p. L. A. vo veku 39 rokov. Vypočúvaná svedkyňa tiež tvrdila, že svedok K. bil svoju manželku a že konkrétne vtedy sa svedok K. vyhrážal, že dnes zbije poškodeného, lebo podľa udania manželky tohto svedka na ňu pozerá, napríklad, keď ide na toaletu a že ju obchytkáva. Svedkyňa L. B. takisto vypovedala, že zas svedkyňa, už nebohá F. K. jej k skutku povedala, že poškodený J. obchytkával obžalovanú, obžalovaná mu dala facku, poškodený obžalovanej vrátil facku a udrel obžalovanú. Svedkyňa L. B. k tomu ešte poznamenala, že pokiaľ išlo o ďalší priebeh skutku, tak ako pozná obžalovanú, tak táto obžalovaná by rozhádzala nábytok; ale svedkyňa vyjadrila tiež svoje presvedčenie o tom, že obžalovaná by s doskou poškodeného nebila a že to bola podľa jej názoru „práca“ svedka K.. K tomu táto svedkyňa ešte dodala, že v čase výpovede tejto svedkyne pred súdom dňa 14. 01. 2026, sa mal svedok K. stretávať so svedkom J. s tým, že podľa názoru tejto svedkyni sa možno títo dvaja svedkovia dohadujú, ako budú vypovedať, pretože svedok K. dokonca navštívil poškodeného J. počas jeho hospitalizácie. Svedkyňa L. B. k svedkovi K. ešte poznamenala, že svedok K. je vypočítavý a že je dosť inteligentný na to, aby dokázal presvedčiť súd. Vypočúvaná svedkyňa totiž súdu vysvetlila, že nejaké dve osoby mali namiesto svedka K. vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov za fyzické napadnutie jeho svokra; aj keď tohto svokra svedka K. mal spoločne s týmito ďalšími dvoma osobami fyzicky napadnúť svedok K., avšak nakoniec mali byť odsúdené len tie dve iné osoby. Ďalej táto vypočúvaná svedkyňa uvádzala, že synovec svedka K. vo veku približne sedemnásť či osemnásť rokov, by mohol dosvedčiť, že svedok K. vtedy zbil poškodeného J.. Tento synovec svedka K. mal teda svedkyni L. B. povedať, že svedok K. vraj vtedy s doskou zbil poškodeného J.. Svedkyňa L. B. ďalej vypovedala, že vtedy mala obžalovaná užitý Xanax a mala zároveň požité aj alkoholické nápoje; čiže si podľa názoru tejto svedkyni možno obžalovaná ani nepamätala, čo sa tam presne dialo. Vypočúvaná svedkyňa k tomu ešte uviedla, že v čase spáchania skutku jej aj sestra telefonovala, že už ide polícia a že teda jej obžalovaná telefonovala vtedy, keď na mieste činu už bola polícia. Neskôr si táto svedkyňa ešte spomenula, že ten synovec svedka K. sa volal O.; aj keď zas svedkyňa nevedela uviesť, či priezvisko tohto synovca tohto svedka je tiež K.. Vypočúvaná svedkyňa k tomuto synovci tohto svedka pritom vysvetlila, že bratranec tejto svedkyne ju niekedy vozí do mesta Humenné s tým, že s nimi ide aj ten synovec svedka K. s menom O. a vtedy mal tento synovec tohto svedka povedať tejto svedkyni, že počul, že jeho strýko udrel poškodeného J.. K tomu však táto svedkyňa ihneď dodala, že nevie uviesť, či tento synovec svedka K. s menom O. by to potvrdil aj pred súdom. Totiž svedkyňa L. B. pred súdom vysvetlila, že svedka K. sa bojí ako svedok J., tak aj poškodený J.. Na záver svojej výpovede pred súdom táto svedkyňa ešte uviedla, že svedok K. zastavil vozidlom v meste jej otca a vyhrážal sa mu. Takisto táto svedkyňa vyjadrila aj svoju mienku, že ako pozná svoju sestru, tak táto má pod vplyvom alkoholických nápojov výpadky pamäte a teda z tohto dôvodu mali podľa názoru vypočúvanej svedkyne vinu za spáchaný skutok „hodiť“ na jej sestru. K samotnej osobe obžalovanej táto svedkyňa ešte poznamenala, že jej sestra je ľahko ovplyvniteľná inými ľuďmi s tým, že od úmrtia ich matky obžalovaná nebola na tom psychicky dobre a že táto obžalovaná mala takisto utrpieť aj zlomeninu kľúčnej kosti pri svojom vypadnutí z okna. Vypočúvaná svedkyňa súdu poskytla aj svoje stanovisko, že nevie posúdiť, či obžalovaná má odhodlanie alebo silu prestať požívať alkoholické nápoje; ale vyjadrila svoj názor, že takúto silu či odhodlanie nemá a teda by jej pomohla iba liečba zo závislosti od užívania alkoholických nápojov. Svedkyňa L. B. takisto pred súdom uviedla, že obžalovaná užívala

najsilnejšie jednotky lieku Xanax. Najprv táto svedkyňa nevedela pred súdom uviesť, či obžalovaná ešte pred skutkom utrpela nejaké fyzické poranenie. Na výslovnú otázku súdu však už táto vypočúvaná svedkyňa potvrdila, že obžalovaná mala poranený jeden prst; pričom uvedené zranenie prsta si mala táto obžalovaná privodiť tak, že spadla u poškodeného J. na nejakom skle s tým, že od uvedenej doby mala mať obžalovaná podľa vyjadrenia tejto svedkyne tak zvláštne pokrútený jeden prst. Táto svedkyňa síce nevedela uviesť, kedy sa to obžalovanej stalo, ale podľa vyjadrenia tejto svedkyni k tomu nedošlo v čase spáchania skutku dňa 26. 05. 2025. Svedkyňa B. tiež potvrdila, že obžalovaná absolvovala pobyt na protialkoholickom liečení asi päťkrát a že z tohto liečenia ju najprv „zobrala“ táto svedkyňa a neskôr potom aj otec obžalovanej. Svedkyňa tiež potvrdila, že obžalovaná mala byť na psychiatrickom oddelení aj deň pred skutkom, keďže vtedy mala mať obžalovaná vypité s tým, že alkohol požíval jej otec celý život, jej matka zomrela na otravu metylalkoholom a teda v uvedený deň táto svedkyňa zavolala záchrannú službu na svoju sestru, keďže jej svedkyňa chcela pomôcť liečiť sa, ale obžalovaná z tohto liečenia mala ujsť. Obžalovaná mala pritom podľa udania tejto svedkyne vypadnúť z okna pri oslave jej narodenín dňa XX. XX. XXXX. Svedkyňa B. zas opísala vzťah obžalovanej k poškodenému ako veľmi dobrý vzťah s tým, že obžalovaná k poškodenému chodila, upratovala mu a inak sa o neho starala. Svedkyňa B. tiež trvala na tom, že obžalovaná navštevovala domácnosť poškodeného s jeho súhlasom s tým, že obžalovaná bola v byte poškodeného J. ako doma. Dňa 26. 05. 2025 mali byť v byte poškodeného pri incidente podľa udania tejto svedkyne prítomní svedok J., svedok K., už nebohá svedkyňa F. K. a poškodený J. a tiež obžalovaná, jej sestra, s tým, že tieto prítomné osoby tam vtedy pili a zabávali sa, ako stále a že pokiaľ by tam podľa názoru tejto svedkyne tam vtedy neprišiel svedok K., tak by sa ani nič nestalo a že tento svedok podľa názoru tejto svedkyne za všetko môže. Svedkyňa na záver svojej výpovede ešte uviedla, že počas trojdňového alebo štvordňového pobytu obžalovanej v cele predbežného zadržania, svedok K. bol spolu so svedkom J. za poškodeným J. a vtedy si mohli podľa názoru tejto svedkyne niečo dohodnúť. Svedkyňa pritom tiež tvrdila, že nevie uviesť dôvod, pre ktorý by mala byť obžalovaná prípadne priestupkovo postihnutá za nejaký priestupok; keďže túto svedkyňu fackou napadol bývalý manžel tejto obžalovanej L. L.; avšak táto svedkyňa mala vedomosť o početných priestupkových postihnutiach obžalovanej za fyzické napadnutie iných osôb. Svedok K. K. najprv na hlavnom pojednávaní uviedol, že v byte poškodeného bol so svojou nebohou manželkou, ktorá potom zomrela dňa XX. XX. XXXX. Tento svedok uviedol, že vo veci už vypovedal a trvá na všetkých svojich výpovediach na polícii. Uvedený svedok ešte poukázal na to, že od spáchania skutku uplynula doba deviatich mesiacov alebo desiatich mesiacov. K samotnému skutku tento svedok uviedol, že v uvedenom období sa spoločne s manželkou; už nebohou svedkyňou K.; vrátili zo Žiliny, kde pracovali a on telefonicky požiadal poškodeného, či môžu k nemu prísť s manželkou na návštevu. Tento svedok vysvetlil, že s poškodeným J. sa pozná dvadsať rokov a že tento poškodený bol aj kamarátom jeho matky. Tento svedok mal vtedy kúpiť alkohol; konkrétne vodku a nejaké pivo. Tento svedok tvrdil, že spoločne s manželkou prišli k poškodenému už deň pred skutkom, niekedy večer a po ich príchode požívali alkoholické nápoje. Svedok ďalej vypovedal, že na druhý deň ráno; t. j. 26. 05. 2025; spoločne už s nebohou manželkou išli do Kauflandu kúpiť nejaké pivá a vodku a na to sa vrátili naspäť do bytu k poškodenému. Svedok K. aj vysvetlil, že svedkovi J. jeho sestra vzala kľúče od bytu a z toho dôvodu tento svedok u poškodeného býval už asi dva či tri mesiace pred samotným skutkom, keďže v tom období tento svedok nemal kde bývať. Tento svedok teda opätovne uviedol, že potom, ako kúpili vodku a pivo, tak sa vrátili do bytu poškodeného asi v čase okolo 11:00 hod. či 11:30 hod. Podľa výpovede tohto svedka všetci štyria v tomto byte; t. j. vypočúvaný svedok, svedkyňa K., svedok J. a poškodený; konzumovali alkohol. Ďalej svedok vypovedal, že poobede zatelefonovala obžalovaná B. poškodenému J., či môže prísť na návštevu; na čo jej mal poškodený povedať, že môže kľudne prísť a môže kúpiť aj fľašu alkoholu, na čo obžalovaná kúpila sedemdecovú vodku. Podľa vyjadrenia tohto vypočúvaného svedka, obžalovaná prišla k poškodenému asi okolo 11:30 hod. až 12:00 hod. s tým, že táto obžalovaná mala prísť triezva. Po opätovnom požívaní alkoholických nápojov a keď prítomné osoby videli, že už dopili vodku; tak sa mala obžalovaná ponúknuť, že pôjde kúpiť do Kauflandu ešte jednu vodku; na čo táto obžalovaná odišla so svedkom J. a kúpili ďalšiu sedemdecovú fľašu vodku. Ďalej tento svedok vypovedal, že obžalovaná sa mala vrátiť so svedkom Buňatickým z Kauflandu niekedy poobede, asi okolo 12:00 hod. až 13:00 hod. Tento svedok tiež uviedol, že poškodený mal výrazne požité alkoholické nápoje a že takisto aj obžalovaná mala dosť vypité, ale nebola ožratá. Na to si mala obžalovaná; podľa vyjadrenia tohto svedka; začať prehrávať na mobilnom telefóne rôzne pesničky, na čo ju mal začať poškodený obchytkávať a chytať ju za prsia a za zadok. Ďalej tento svedok vypovedal, že obžalovaná na to povedala poškodenému, že „čo si to dovoľuješ, ty starý „kokot,“ čo potrebuješ ženu?“ Táto obžalovaná mala následne na poškodeného nadávať. Poškodený teda podľa vyjadrenia

tohto svedka mal obžalovanú sexuálne obťažovať a obžalovaná na to zas slovne útočila na poškodeného za to, že ju začal obchytkávať. Obžalovaná mala aj vyzvať poškodeného, aby prestal s takýmto konaním a že sa ho mala aj opýtať, čo si to k nej dovoľuje. Obžalovaná na to podľa udania tohto svedka vstala a poškodeného udrela zopár fackami; asi dvoma či troma fackami. Svedok K. ďalej vypovedal, že nevie uviesť, čo sa tam presne v obývačke zomlelo. Tento svedok výslovne uviedol, že obžalovaná mala v rukách nejaký drevený predmet; svedok však nevedel uviesť, aký predmet; na čo k obžalovanej pristúpil tento svedok a vzal jej tento predmet, čo držala v ruke, z rúk a odhodil ho do spálne. Podľa názoru tohto svedka teda tento svedok spacifikoval obžalovanú, upokojoval ju; ale obžalovanú nešlo ukľudniť, keďže bola veľmi agresívna. Svedok J. podľa názoru tohto svedka videl, že ide do tuhého a že to nie je zábava, na čo svedok J. odišiel vonku. Svedok K. zas mal povedať obžalovanej, aby sa na poškodeného „vysrala“, že tento poškodený je ožratý; ale opätovne svedok zopakoval, že obžalovanú nešlo ukľudniť. Keď teda svedok videl, že s obžalovanou nie je rady, tak vzal svoju manželku, jej mikinu a odišli vonku na lavičku k svedkovi J.. Svedok K. ďalej vypovedal, že keď prišli pred vchod bytovky, tak počuli hluk, buchot a vreskot a na to mali prísť ako policajti, tak aj záchranná služba. Svedok K. sa pritom domnieval, že ako políciu, tak aj záchrannú službu zavolal svedok J., pretože ako prvý vyšiel z bytovky. Na to pristúpili ako k svedkovi J., tak aj k svedkom K. príslušníci PZ a opýtali sa ich, v ktorom byte sa odohráva daný incident. Spoločne s príslušníkmi PZ, so svojou nebohou manželkou, ako aj so svedkom J.; svedok K. išiel do bytu poškodeného, aby teda policajtom ukázali, kde sa nachádza byt poškodeného. Vypočúvaný svedok ďalej vypovedal, že on, jeho nebohá manželka a svedok J. zostali pri výťahu a policajti išli do bytu. Svedok K. tiež zdôraznil, že svedok J. zostal pri nich a že teda nešiel do bytu poškodeného. Ďalej tento svedok vypovedal, že nevie, či niekto vyviedol poškodeného J. z bytu. Svedok tiež uviedol, že policajti im povedali, že môžu odísť preč od bytového domu, pričom tam už bola záchranná služba a aj policajti. Tento svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či poškodený vyšiel zo svojho bytu sám alebo mu pomáhala záchranná služba. Tento svedok tiež vysvetlil, že spoločne so svojou nebohou manželkou odišiel a teda nevideli, že by poškodeného vyvádzala z bytu záchranná služba. Na záver svojej súvislej výpovede tento svedok ešte uviedol, že spoločne so svojou manželkou potom odišli k jeho sestre a na to jeho manželka dňa XX. XX. XXXX zomrela. Svedok opätovne zopakoval, že poškodený bol ožratý a začal sexuálne obťažovať obžalovanú. Tento svedok nevedel uviesť, či obžalovaná s poškodeným tancovali; ale pripustil, že v tom čase mohol byť na WC. Svedok tiež uviedol, že obžalovaná bola iba slovne agresívna voči poškodenému, ktorému nadávala a útočila na neho. Tento svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či obžalovaná mala nejaké okno alebo nejaký výpadok; ale mala byť veľmi agresívna vo vzťahu k poškodenému a tomuto mala aj vulgárne nadávať. Svedok K. najprv zdôraznil, že nie je pravdou, že by poškodený obžalovanú posielal preč z bytu. Takisto tento svedok zopakoval, že navzájom si obžalovaná a poškodený nadávali, protirečili si a obžalovaná sa pýtala poškodeného, prečo ju obťažuje. Svedok K. ďalej vysvetlil, že alkoholické nápoje požívali už aj deň predtým; spolu s poškodeným, svedkom J., ako aj s jeho už nebohou manželkou; s tým, že vypili asi dve sedemdecové fľaše vodky a samotný vypočúvaný svedok vypil ešte asi päť alebo šesť 10 % pív zn. B.. Tento svedok ďalej vypovedal, že si nepamätá, že by došlo k nejakým fyzickým atakom medzi obžalovanou a poškodeným. Tento svedok ďalej vysvetlil, že vypovedá iba o tom, čo si pamätá, že spoločne s už nebohou manželkou konzumovali vodku a takisto od spáchania skutku uplynula dlhá doba deviatich či desiatich mesiacov. Tento svedok však uviedol, že nevie uviesť akým spôsobom sa obžalovaná dostala k tomuto predmetu a nevie uviesť ani dôvod, pre ktorý tento predmet obžalovaná zobrala. Svedok K. opätovne zdôraznil, že tento predmet obžalovanej zobral z rúk, aby nedošlo k nejakému masakru a takto obžalovanú spacifikoval a odtiahol ju. Tento svedok zopakoval, že takýto predmet odhodil do spálne a na to svedok J. odišiel z bytu preč. Vypočúvaný svedok ďalej vysvetlil, že obžalovaná bola v obývačke, kde napádala poškodeného, na to tento svedok zobral svoju manželku; avšak ešte predtým; ako už vypovedal; vyhodil z obývačky do spálne ten predmet, odtiahol obžalovanú a na to svedok J. odišiel preč z bytu. Takisto tento svedok zopakoval, že obžalovanej povedal: "vyser sa na neho“ a na to tento svedok spoločne so svojou už nebohou manželkou odišiel preč z bytu. Po ich odchode mali pritom prísť príslušníci PZ a záchranná služba. Bližšie tento svedok vysvetlil, že obžalovanú spacifikoval a že predmet, ktorý táto obžalovaná držala v rukách, vyhodil z obývačky do spálne. Obžalovaná podľa udania tohto svedka poškodeného iba ústne napádala. Svedok K. ďalej vysvetlil, že obžalovaná bola síce agresívna; ale zas nevidel, že by poškodeného udrela, ale táto obžalovaná len ústne napádala poškodeného. Svedok J. teda podľa tvrdenia tohto vypočúvaného svedka odišiel preč a na to aj tento vypočúvaný svedok spoločne so svojou už nebohou manželkou odišiel, aby neboli svedkom ešte niečo horšieho. Na dané miesto sa potom mala naraz dostaviť ako polícia, tak aj záchranná služba. Svedok K. ešte uviedol, že políciu zavolal svedok J., pretože odišiel z bytu ako prvý. Vypočúvaný svedok ďalej ešte uviedol, že spoločne so svojou už nebohou manželkou odišiel asi necelú minútu po svedkovi J.. K správaniu poškodeného tento svedok

tiež uviedol, že poškodený sa neustále smial, mal provokačné reči, bol ožratý a na obžalovanú vulgárne nadával; pričom hovoril, že obžalovaná je „kurva,“ či „šlapka;“ čím mal tento poškodený odôvodňovať podľa názoru vypočúvaného svedka svoje sexuálne obťažovanie. Svedok K. takisto potvrdil, že bol dvakrát prítomný takého incidentu, keď bol na návšteve u nejakých svojich kamarátov a takýto incident sa odohral tomuto svedkovi aj vtedy, keď bol na diskotéke. Svedok K. sa priznal, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, keďže súd by mal mať k dispozícii jeho výpis z registra trestov; avšak malo to byť ešte niekedy v roku 1993 či roku 1994. Tento svedok teda zdôraznil, že od roku 2022 nemá žiaden záznam v registri trestov, keďže v tom období bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody, takisto za trestný čin ublíženia na zdraví. Vypočúvaný svedok poprel, aby sa počas trvania ich návštevy poškodeného dostal do nejakého konfliktu s týmto poškodeným; a to ani deň pred spáchaním skutku. Tento svedok opätovne tvrdil, že obžalovaná a poškodeným sa vzájomne ústne napádali. Keď tento svedok zobral obžalovanej z rúk nejaký predmet, odhodil ho do spálne, na čo svedok J. odišiel z bytu poškodeného ako prvý; keďže videl, že to nie je žiadna zábava; a na to z bytu spoločne so svojou už nebohou manželkou odišiel aj tento vypočúvaný svedok za svedkom J.. Po opätovnom návrate k bytu poškodeného už spoločne s policajtmi; podľa udania tohto vypočúvaného svedka; vchodové dvere do bytu boli otvorené s tým, že policajti vošli do bytu a vykonávali si svoju prácu. Svedok K. tiež uviedol, že vonkajšia chodbička pri výťahu bola malá, že on stál pri vchodových dverách do bytu, teda na tej vonkajšej chodbičke pri výťahu. Tento svedok však podľa svojho vyjadrenia vôbec nevidel do vnútra bytu a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či svedok J. niečo videl. Tento svedok ešte k tomu predmetu, ktorý mala držať obžalovaná, znova uviedol, že tento predmet bol z dreva s tým, že pozná valček na váľanie cesta, čo je taký valec a že „rozvalka“ je taká menšia, ale dlhšia. Tento svedok však nevedel potvrdiť, či konkrétne tým dreveným predmetom, ktorý mal vtedy zobrať obžalovanej, bol takýto valček alebo „rozvalka;“; keďže si na to nespomínal. Svedok K. si takisto nepamätal ani na to, že by poškodený odišiel do spálne a že by obžalovaná odišla takisto do spálne. Vypočúvaný svedok ďalej potvrdil, že do obývacej steny bol vložený televízny prijímač; ale nepamätal si už na to, že by vôbec bol tento televízny prijímač rozbitý. Svedok K. ďalej vypovedal, že v byte poškodeného boli poháriky na pálenku, ako aj dvojdecové poháre na malinovku a boli tam aj prázdne fľaše od vodky, ktoré boli umiestnené okolo stolíka pri poškodenom. Svedok K. si však už nepamätal na to, že by niekto rozbil tieto sklenené poháre. Tento svedok si najprv nepamätal na to, že by prípadne niekto vybral televízny prijímač zo svojho umiestnenia a že by s ním nejako naložil; tvrdiac, že prežíva ťažké obdobie s tým, že minulý rok pochoval svoju manželku, že má iné starosti a že od januára roku 2026 mohol byť zamestnaný v Nemecku a na Slovensku zotrval len z dôvodu nevyhnutnosti účasti na tomto hlavnom pojednávaní. Po prečítaní svedeckej výpovede tohto svedka z prípravného konania, keď tento svedok vypovedal; že poškodený mal zobrať valček či „rozvalku,“ naťahoval sa o ňu s obžalovanou, pričom obžalovaná chcela týmto valčekom udrieť poškodeného; na čo svedok zachytil ruku obžalovanej a povedal jej, aby prestala; pričom tento svedok na hlavnom pojednávaní uviedol len to, že zobral obžalovanej z rúk nejaký drevený predmet a odhodil ho z obývačky do spálne; tento svedok uviedol, že to bolo tak, ako to vypovedal v prípravnom konaní. Svedok K. teda uviedol, že poškodený J. zobral nejaký valček a potom sa o tento valček naťahovali s obžalovanou; potom tento svedok zachytil ruku obžalovanej a povedal jej, aby prestala; na to vypočúvaný svedok zobral obžalovanej z rúk tento valček a odhodil ho do spálne. Aj pri tejto okolnosti svedok zopakoval, že od spáchania skutku uplynula doba deviatich či desiatich rokoch. Po poukázaní na tú skutočnosť, že v žiadnej svojej výpovedi v prípravnom konaní tento svedok nevypovedal, že drevený valček, ktorý zobral obžalovanej z rúk, odhodil do spálne; svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá na dôvod, prečo takto nevypovedal pri svojich výpovediach v prípravnom konaní s tým, že má dosť svojich starostí. Vypočúvaný svedok bol dotazovaný aj na ďalší rozpor v jeho výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 27. 05. 2025 na č. l. 113, keď vypovedal; že obžalovaná chytila prázdnu fľašu od vodky a hodila ju po poškodenom, ale netrafila ho, fľaša sa rozbila o stenu; potom obžalovaná hádzala po poškodenom sklenené poháre a taniere, čo sa odohrávalo v obývačke a potom svedok J. odišiel vonku. Svedok K. na hlavnom pojednávaní po prečítaní tejto svojej výpovedi opätovne uviedol, že prežíva ťažké chvíle, avšak trvá na svojej výpovedi z prípravného konania s tým, že na hlavnom pojednávaní si na to už nespomína. Ďalej bola tomuto svedkovi prečítaná aj tá časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 30. 07. 2025, keď tento svedok vypovedal; že tam vtedy lietali aj poháriky, že obžalovaná ich hádzala smerom do poškodeného, odbili sa od steny a porozbíjali sa na zemi s tým, že tento svedok videl, že obžalovaná netrafila poškodeného. Tento svedok po oboznámení takejto časti svojej výpovede z prípravného konania potvrdil, že tam lietali aj taniere z porcelánu, nejaké poháre, aj nejaké fľaše; avšak poškodený nebol podľa tvrdenia tohto svedka zasiahnutý týmito predmetmi, keďže by to automaticky videl. Tento svedok teda uvádzal, že tieto predmety narazili do steny a od steny sa aj odbili. Tento svedok vysvetľoval, že na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti neuviedol z toho dôvodu, že si na to nespomenul a opätovne svedok K. zotrval na svojej

výpovedi z prípravného konania. Tomuto svedkovi bola takisto prečítaná aj ďalšia časť výpovede zo dňa 27. 05. 2025 na č. l. 113, keď vypovedal; že obžalovaná chytila aj skrinku, na ktorej bol umiestnený televízor a zhodila ju na zem aj s televízorom; poškodený mal zobrať tento televízor a ísť s ním na obžalovanú, na čo sa obžalovaná uhla, poškodený s televízorom trafil do steny a rozbil ho; pričom tento svedok ešte uviedol, že to bola taká plazma zn. Samsung a že jeho manželka sa obliekla, že ide preč a aj samotný svedok si už dával na seba oblečenie. Tento svedok po oboznámení tejto jeho výpovede z prípravného konania si spomenul, že tam niečo v byte poškodeného buchlo, že to mohol byť televízor, pretože televízor zn. Samsung je veľkým televízorom s tým; že opätovne tento svedok zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Tomuto svedkovi bol prečítaný aj ďalší úsek jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 27. 05. 2025, č. l. 113; keď vypovedal, že oni dvaja; teda poškodený a obžalovaná; boli v spálni, odkiaľ bolo počuť hluk, rozbíjanie, nadávky a krik; na čo tento svedok spoločne so svojou manželkou vyšli z bytu a dole vo vchode sa mali stretnúť s políciou, pričom tam bol aj svedok J. s tým, že na to išli spolu k bytu a tam čakali, pričom policajti otvorili dvere a vypočúvaný svedok uvidel, že všetko bolo porozbíjané. Po takomto prečítaní výpovede z prípravného konania, svedok na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania s tým, že na hlavnom pojednávaní si už svedok K. nepamätal, že by obžalovaná a poškodený boli v spálni a takisto si nepamätal, že by cez vchodové dvere bytu poškodeného videl, že by v byte bolo všetko porozbíjané, keďže cez dvere nevidel až do spálne. Tento svedok zopakoval, že si pamätá na to, že poškodený obžalovanú z bytu nevyhadzoval. Po poukázaní však na jeho výpoveď zo dňa 27. 05. 2025 na č. l. 114, keď na položenú otázku tento svedok odpovedal tak; že poškodený obžalovanú vyhadzoval dvakrát, otvoril jej dvere a povedal jej, nech vypadne a nech odíde preč; na čo svedok K. výslovne povedal, že to muselo byť tak, keďže takto vypovedal na polícii jednoznačne. Ďalej bol svedok vyzvaný na odstránenie ďalších svojich rozporoch vo výpovedi zo dňa 27. 05. 2025 na č. l. 114; ako aj vo výpovedi zo dňa 30.07.2025; keď vzájomnú reakciu obžalovanej a poškodeného na výzvy poškodeného obžalovanej na odchod z bytu poškodeného; svedok opísal tak, že obžalovaná poškodeného ignorovala, naďalej sedela na váľande; pričom pri ďalšej svojej výpovedi dňa 30. 07. 2025 tento svedok uviedol, že obžalovaná neodišla, ostala v byte a ďalej sa rozprávali i hádali. Reakciu poškodeného zas tento svedok opísal tak, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu; nereagoval, keď obžalovanú vyhadzoval s tým; že si navzájom nadávali s obžalovanou, vyťahovali na seba nejaké veci a boli na seba vulgárni; pričom pri ďalšej svojej výpovedi dňa 30. 07. 2025 ešte reakciu u poškodeného tento svedok opísal tak, že si pamätá, že poškodený sa usmieval na obžalovanú, obžalovaná sa smiala na poškodeného, medzitým sa hádali a celé to bolo také čudné. Tento svedok po takomto oboznámení jeho výpovedí z prípravného konania opätovne zotrval na svojej výpovedi v prípravnom konaní s tým, že odvtedy uplynula dlhá doba. Tento svedok však k vzájomným reakciám obžalovanej a poškodeného poukazoval na to, že obžalovaná sa s poškodeným poznala dlhý čas s tým, že obžalovaná dlhé roky predtým navštevovala poškodeného a niekedy bola u neho aj pol roka a dlhú dobu mali obžalovaná a poškodený dobre vychádzať. Tento svedok však uviedol, že mu pripadalo čudné, že keď poškodený obžalovanú vyhadzoval, tak sa obžalovaná a poškodený na seba usmievali. Tento svedok poprel, že by sa obžalovaná poškodenému niečím vyhrážala. K časti výpovede svedka J. na hlavnom pojednávaní, keď tento svedok uvádzal; že už nebohá svedkyňa K. mu pomáhala zodvihnúť skriňu zo spálne; tento svedok potvrdil, že to mohlo byť tak, ako vypovedal svedok J.; ale nevedel výslovne povedať, či už nebohá svedkyňa K. pomáhala svedkovi J. zodvihnúť skriňu v spálni. Tento svedok si však vôbec ani nepamätal, či táto už neb. svedkyňa vošla do bytu a či vošiel do bytu aj svedok J.. Tomuto svedkovi bola takisto prečítaná aj tá časť jeho výpovede v prípravnom konaní zo dňa 27. 05. 2025, na č. l. 109, keď vypovedal; že keď vyšiel zo záchoda, tak uvidel, ako poškodený ležal na posteli v spálni, pričom bol celý zakrvavený, krv a porozbíjané veci boli aj na zemi; pričom svedok si už na hlavnom pojednávaní nepamätal, že by videl poškodeného zakrvaveného. Tento svedok ešte uviedol, že s poškodeným sa nerozprával, že akurát mal vedomosť o tom, že tento poškodený bol asi mesiac v nemocnici v Košiciach a potom bol preložený na chirurgiu do Vranova nad Topľou. Tento svedok však výslovne poprel, že by poškodeného fyzicky napadol, keďže s poškodeným nemal mať nikdy žiaden problém a ich vzájomný vzťah označil za normálny a dobrý. Vzťah medzi poškodeným a obžalovanou opísal tento svedok ako dobrý, priateľský a kamarátsky s tým, že nemal vedomosť o tom, že by medzi nimi bol nejaký intímny vzťah. Vypočúvaný svedok bol dotazovaný aj na časť výpovede už nebohej svedkyne K.; keď táto svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaná chodila za poškodeným bežne, pričom mali mať spolu aj intímny pomer, že poškodený platil obžalovanej za noc, keď s ním obžalovaná zostala; o čom mala mať táto svedkyňa vedomosť od svojho manžela; teda od vypočúvaného svedka. Tento svedok k tejto časti výpovede tejto už nebohej svedkyne uviedol, že nevie o tom, že by niečo také povedal svojej manželke a nevie ani o tom, odkiaľ mala takúto informáciu jeho manželka. K ďalšej časti výpovede už nebohej svedkyne K.; keď táto svedkyňa vypovedala, že

aj túto manželku vypočúvaného svedka mal poškodený obťažovať a obchytkávať, na čo táto svedkyňa mala poškodenému povedať, aby jej dal pokoj a aj jej manžel mal povedať tomuto poškodenému, aby jej dal pokoj; svedok na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že poškodený, keď bol ožratý, obchytkával jeho ženu; že sa to stalo raz a vtedy povedal poškodenému, že to bolo poslednýkrát. K výpovedi zas svedkyne L. B., že sa tento vypočúvaný svedok mal vyhrážať, že zbije poškodeného, keďže sa podľa udania manželky tohto svedka na ňu poškodený pozerá a že ju obchytkáva; svedok K. výslovne takéto tvrdenie tejto svedkyne poprel a tvrdil, že svedkyňa B. ani pri skutku nebola. Ďalej svedok vysvetlil, že pri výsluchu na polícii bola prítomná aj svedkyňa B. a po ukončení výsluchu ich táto sestra obžalovanej pozvala k nej na kávu na Rodinnú oblasť. Tento svedok teda uviedol, že nemal žiaden dôvod na vyhrážanie sa a ani sa nikdy poškodenému nevyhrážal. K tomu, že podľa výpovede svedkyne B. mal svojmu synovcovi s krstným menom O. povedať, že zbil poškodeného J.; svedok K. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že má synovca O. K.; avšak, že sa s ním nikdy nerozprával ohľadne poškodeného a teda takéto tvrdenie vypočúvanej svedkyne označil za nepravdivé. Svedok K. takisto poprel aj tvrdenie svedka J., keď svedok J. nevedel uviesť, či poškodeného udrel svedok K. alebo niekto iný, keďže tam vtedy nebol; s tým, že on s poškodeným nemal žiaden problém a že aj poškodený k nemu chodil na návštevy. Tento svedok sa ešte vyjadril k odchodu svedka J. spoločne s obžalovanou za účelom kúpy alkoholu do Kauflandu. Svedok K. jednoznačne trval na tom, že okrem dvoch, či troch faciek, obžalovaná ináč fyzicky nenapadla poškodeného. Svedok K. pritom potvrdil, že pri telefonáte s obžalovanou, tejto obžalovanej povedal, aby doniesla alkohol a cigarety. Po poukázaní na ďalší rozpor v jeho výpovedi zo dňa 27. 05. 2025 v čase o 00:10 hod. (č. l. 109) s jeho výpoveďou zo dňa 27. 05. 2025 v dobe o 11:45 hod. (č. l. 113); keď pri prvej svojej výpovedi uvádzal, že jeho manželka sa vrátila do bytu poškodeného až po bitke, keďže predtým poslal tento svedok manželku kúpiť alkohol do Kaufland a pri ďalšej svojej výpovedi zo dňa 27. 05. 2025 už svedok K. uvádzal, že manželka bola v byte a obliekala sa spolu s ním; tento rozpor svedok na hlavnom pojednávaní vysvetliť nevedel. Po poukázaní na výpoveď poškodeného J.; keď tento poškodený uvádzal, že „rozvalku“ z rúk obžalovanej mal zobrať tento svedok a dvakrát odniesť do kuchyne; svedok K. zotrval na hlavnom pojednávaní na tom, že obžalovanej z rúk zobral „rozvalku,“ spacifikoval ju a „rozvalku“ odhodil do spálne s tým, že obžalovanú tento svedok aj upokojoval. Tento svedok k tomu ešte uviedol, že poškodený urobil chybu, keď obžalovanú sexuálne obťažoval. Po predložení fotodokumentácie zachytávajúcej drevený valček na fotografiách č. 61 až č. 64 na č. l. 255 až č. l. 256 svedok K. v konaní pred súdom potvrdil, že týmto predmetom mohol byť ten drevený valček, ktorý bol zachytený na týchto fotografických snímkach; k čomu tento svedok ešte dodal, že on nepozeral, čo má obžalovaná v rukách, že túto obžalovanú svedok spacifikoval a odhodil niečo do spálne s tým, že mohlo ísť o tento drevený valček. Po predložení vypočúvanému svedkovi fotografických snímok zachytávajúcich drevené dosky; jednu dosku o dĺžke 89 cm a druhú dosku o dĺžke 77 cm; tento svedok zotrval na tom, že obžalovanej zobral z rúk valček, spacifikoval ju, valček odhodil z obývačky do spálne a že obžalovanú spacifikoval z toho dôvodu, aby nedošlo k niečomu horšiemu; na čo svedok J.; podľa výpovede svedka K.; keďže videl, že ide do tuhého, odišiel preč z bytu a na to aj tento vypočúvaný svedok zobral mikinu a spoločne s manželkou odišiel preč z bytu. Svedok K. ešte k tomuto valčeku uviedol, že nikto vtedy ani v kuchyni nebol; že nevie uviesť, odkiaľ sa zobral tento valček a ako sa dostal do rúk obžalovanej s tým, že obžalovaná zrazu mala ten valček v rukách. Tento svedok však trval na tom, že keď obžalovanej zobral ten valček, tak ho nikam neodložil. Podľa udania tohto svedka k obťažovaniu manželky tohto svedka poškodeným malo dôjsť asi dva až dva a pol mesiaca pred skutkom pri večierke na F. G. a teda nevedel vysvetliť vyjadrenie nebohej svedkyne K. zo dňa 27. 05. 2025, že k jej obťažovaniu poškodeným malo dôjsť počas tých štyroch dní, čo strávili u poškodeného. Svedok K. však potvrdil, že u poškodeného boli asi jeden, či dva dni pred spáchaním skutku; pričom potvrdil, že to mohlo byť už od piatku predchádzajúceho týždňa; t. j. od dňa 23. 05. 2025; s tým, že skutok sa odohral v pondelok dňa 26. 05. 2025. Svedok K. sa vyjadril aj k svojmu požívaniu alkoholických nápojov v uvedený deň. Tento svedok uviedol, že obžalovaná mohla prísť do bytu poškodeného asi okolo 11:00 hod., či 12:00 hod. Tento svedok však nevedel uviesť, či ako prvý v rukách mal „rozvalku“ poškodený. Uvedený svedok k výpovedi poškodeného v prípravnom konaní dňa 25. 06. 2025, keď poškodený pripustil, že vtedy dostal od svedka K. facku; uviedol, že poškodený si nepamätá na to, že sexuálne obťažoval obžalovanú; ale zas poškodený tvrdí, že mu svedok K. dal facku; čo sa však podľa vyjadrenia tohto svedka nezakladá na pravde. Tento svedok ešte uviedol, že keď odchádzal z bytu poškodeného spoločne so svojou manželkou, tak obžalovaná a poškodený sa nachádzali v obývačke, hádali sa a naťahovali sa. Tento svedok ešte uviedol, že medzi obžalovanú a poškodeného skočil, zakročil, zobral valček obžalovanej a zahodil ho. Tento svedok ďalej vypovedal, že poškodený sa k ženám správa arogantne; ako úchyl; a že poskytuje finančné prostriedky za sexuálne služby. Po neuposlúchnutí výzvy poškodeného obžalovanej na opustenie jeho obydlia, mal podľa vyjadrenia tohto svedka poškodený

provokačné reči; ako keby poškodený na tom trval a zároveň aj na tom netrval. Tento svedok však na vlastné oči nevidel, že by obžalovaná napadla poškodeného nejakou doskou. Svedok K. sa ešte vyjadril, že počas pobytu v byte poškodeného bol neustále v prítomnosti svojej manželky; už nebohej svedkyne K.; ale zas pripustil, že táto už nebohá svedkyňa mohla vidieť niečo, čo nevidel on sám. Svedok L. B. st. v prípravnom konaní; ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná; najprv uviedol, že priamo pri spáchaní skutku nebol prítomný. K osobe obžalovanej tento svedok uviedol, že obžalovaná požívala alkoholické nápoje raz za týždeň s tým, že on niekedy obžalovanej kúpil pivo; ale nevedel sa vyjadriť k tomu, v akom množstve požívala obžalovaná alkoholické nápoje. Tento svedok tiež tvrdil, že pod vplyvom alkoholických nápojov sa v jeho prítomnosti obžalovaná správala slušne; pričom nemal vedomosť o tom, že by obžalovaná vtedy robila problémy. Tento svedok dokonca tvrdil, že asi jeden mesiac spoločne s obžalovanou býval u poškodeného, pretože jeho ako aj obžalovanú staršia dcéra tohto svedka vyhodila z bytu. Poškodený J. podľa vyjadrenia tohto svedka požíval alkoholické nápoje každý deň a pod ich vplyvom bol agresívny. Vypočúvaný svedok k tomu ešte dodal, že tento poškodený si volá do bytu dievčatá a obchytkáva ich; čoho mal byť tento vypočúvaný svedok aj svedkom, keď jednej žene poškodený ponúkal za vyzlečenie sa a odhalenie poprsia sumu 100,00 eur. K samotnému stíhanému skutku tento svedok ešte uviedol, že obžalovaná má nízku váhu a že poškodený zas má vyššiu váhu a teda podľa názoru tohto svedka obžalovaná poškodeného nemohla zbiť. Svedok B. st. ešte uviedol, že svedok K. zbil poškodeného, pretože poškodený obchytkával manželku tohto svedka. Tento svedok predostrel aj svoj názor, že obžalovaná; jeho dcéra; nemohla zbiť poškodeného tak, aby mu spôsobila také zranenia, aké poškodený utrpel. Vypočúvaný svedok ešte k tomu doplnil, že vinu zvalili na jeho dcéru; obžalovanú; ktorá bola opitá a nevedela o sebe. Svedok B. st. ďalej uviedol, že svedok K. mal povedať p. L. A. z N. P., že napadol poškodeného J. vtedy, keď sa to stalo. Tento svedok takúto informáciu mal mať od svojej dcéry, svedkyne L. B., ktorej to zas mala povedať p. L. A.; avšak až po tom, čo obžalovaná bola vzatá do väzby. Svedok B. st. ešte doplnil že svedok K. mal povedať p. L. A., že pôjde "rozkopať" poškodeného. Tento svedok na záver svojej výpovede ešte uviedol, že svedok K. je agresívny s tým, že s týmto svedkom sa mali obaja chytiť do bitky týždeň pred jeho výsluchom dňa 01.08.2025; a to za to, čo svedok K. vypovedal voči obžalovanej. Z oboznámenej svedeckej výpovede už nebohej svedkyne F. K. z prípravného konania v konaní pred súdom súd zistil, že v uvedený deň táto svedkyňa bola spoločne so svojím manželom, svedkom K. v byte poškodeného prvýkrát. Táto svedkyňa ozrejmila, že do bytu poškodeného na návštevu prišli na jeho pozvanie už v piatok; t. j. dňa 23. 05. 2025. Vypočúvaná svedkyňa ďalej vypovedala, že v byte s nimi bol aj svedok C. J.. Táto svedkyňa tiež uviedla, že počas celej doby svojho pobytu požívali v tomto byte poškodeného alkoholické nápoje v malých množstvách. Konkrétne v uvedený deň 26.05.2025 mali podľa udania tejto svedkyne od rána popíjať vodku s tým, že poškodený J. mal ísť v čase okolo obeda kúpiť ešte jednu 0,5 litrovú fľašu vodky, z ktorej takisto pili. V čase okolo obeda mal podľa vyjadrenia tejto svedkyne tento poškodený zatelefonovať obžalovanej s návrhom, aby prišla k nemu do bytu na návštevu. Táto svedkyňa k osobe obžalovanej uviedla, že obžalovaná B. za poškodeným chodila bežne, že obžalovaná s poškodeným mali mať aj intímny pomer a že tento poškodený mal aj platiť nejakú odplatu obžalovanej za to, že s ním v byte ostala; ktorú vedomosť mala mať táto svedkyňa od svojho manžela. Ďalej táto svedkyňa vypovedala, že po príchode obžalovanej do bytu poškodeného mali všetci tam prítomné osoby byť v jednej izbe. Poškodený mal podľa výpovede tejto svedkyne obžalovanú požiadať o tanec, pričom počas tanca mal začať tento poškodený obžalovanú obchytkávať jej sedaciu časť tela a jej poprsie a takisto jej mal vyzliekať tričko a chytať ju za prsia. Z toho dôvodu teda podľa vyjadrenia tejto svedkyne mala vzniknúť hádka medzi obžalovanou a poškodeným s tým, že obžalovaná mala kričať na poškodeného vulgárne a žiadať od neho, aby jej dal pokoj. Táto svedkyňa pritom tvrdila, že ona vtedy umývala riad. Vzápätí na to táto svedkyňa uvidela, že poškodený J. mal v ruke nejakú „rozvalku,“ o ktorú „rozvalku;" valček; sa mal poškodený naťahovať s obžalovanou. Na to mal poškodený J. s týmto valčekom udrieť obžalovanú; na čo zas obžalovaná hodila po poškodenom prázdnu fľašu od vodky, ale netrafila ho, ale trafila stenu a fľaša sa rozbila. Vzápätí na to mala podľa vyjadrenia tejto svedkyne obžalovaná hodiť po poškodenom aj pollitrový pohár od piva, ktorý sa rozbil o stenu. Poškodený na to podľa vyjadrenia tejto svedkyne utiekol z obývačky do miestnosti spálne, obžalovaná mala utekať za ním a vtedy vypočúvaná už nebohá svedkyňa K. uvidela, ako z tejto spálne vyletuje vonku sklo, taniere i nábytok a z tejto miestnosti spálne bol počuť aj krik a buchot. Z tohto dôvodu sa uvedená svedkyňa rýchlo obliekla v kúpeľni a povedala svojmu manželovi, svedkovi K., aby odišli vonku, aby neboli svedkom niečoho. Svedkyňa K. k tomu ešte dodala, že svedok J. už privolal príslušníkov PZ s tým, že dole vo vchode bytového domu sa stretli s týmto svedkom J. a boli tam už aj policajti, s ktorým

išli hore do bytu poškodeného. Táto svedkyňa k tomu ešte doplnila, že dvere bytu boli pootvorené s tým, že policajti im povedali, že majú zostať na chodbe bytového domu. Svedkyňa pritom vysvetlila, že cez otvorené vchodové dvere bytu uvidela, že všetko bolo porozbíjané; na zemi videla črepiny z tanierov, z pohárov ako aj z nábytku s tým, že mali byť rozbité skrine i všetok nábytok. Svedkyňa k tomu ešte doplnila, že príslušníci PZ ich nechceli pustiť do vnútra bytu s tým, že z miesta činu títo policajti odoberali príslušné stopy. Vzápätí na to manžela tejto svedkyne; svedka K.; podľa výpovede tejto svedkyne; vzali príslušníci PZ na výsluch na políciu, táto svedkyňa spoločne so svedkom J. išla tiež do budovy polície, kde táto svedkyňa čakala na ukončenie výsledku svojho manžela. Vypočúvaná svedkyňa počas svojej prítomnosti v byte poškodeného podľa svojej výpovede nepočula, aby poškodený vyhadzoval obžalovanú z bytu alebo ju inak posielal preč z bytu. Táto svedkyňa podľa svojho vyjadrenia bola svedkom len vzájomných vulgárnych nadávok medzi obžalovanou a poškodeným. Táto svedkyňa ešte uviedla, že obžalovaná dávala preč ruku poškodeného, keď ju tento obchytkával po sedacej časti tela a po poprsí s tým, že tento poškodený mal obžalovanú aj pobozkať na líce, z čoho mala vzniknúť aj hádka. Táto svedkyňa jednoznačne trvala na tom, že v byte poškodeného sa nachádzala ona spolu so svedkom K. a bol tam prítomný aj svedok J.. Svedkyňa, už nebohá K. však nepočula nijaké vyhrážky obžalovanej na adresu poškodeného. Počas svojho odchodu z bytu poškodeného mala táto svedkyňa počuť nejaký krik a búchanie. Táto svedkyňa ešte výslovne uviedla, že počas tých štyroch dní jej pobytu spoločne s manželom v byte poškodeného sa raz stalo, že ju poškodený obťažoval či obchytkával. Táto svedkyňa mala tomuto poškodenému na to povedať, aby jej dal pokoj a aj jej manžel mal povedať tomuto poškodenému, aby jej dal pokoj. Táto svedkyňa pritom tiež uviedla, že ako ju, tak aj obžalovanú, poškodený oslovoval “pinda;“ čo sa jej nepáčilo. Uvedená svedkyňa tiež vypovedala, že nevie povedať, koľko bolo hodín v čase príchodu obžalovanej do bytu poškodeného; ale malo to byť podľa udania tejto svedkyne niekedy pred obedom s tým, že obžalovaná potom išla so svedkom J. kúpiť alkoholické nápoje. Táto svedkyňa ešte uviedla, že obžalovaná po svojom príchode do bytu poškodeného bola v triezvom stave alebo nebolo na nej vidno, že by mala vypité. Až po tom, ako sa mala táto obžalovaná vrátiť z nákupu a požívať alkoholické nápoje, tak mala byť podľa vyjadrenia tejto vypočúvanej svedkyne táto obžalovaná nervózna či drzá; na čo mala obžalovaná začať tancovať s poškodeným a tento poškodený mal obžalovanú obťažovať. Táto svedkyňa tiež uviedla, že poškodený bol v podnapitom stave s tým, že tento požíval ako alkohol, tak aj víno či čučo. Táto svedkyňa ešte zdôraznila, že po skutku dňa 26. 05. 2025 mali ísť k svedkyni L. B.; sestre obžalovanej; a táto sestra obžalovanej im mala povedať, aby vypovedali tak, aby bolo dobre pre obžalovanú s tým, že svedkyňa K. mala na to povedať svedkyni B., že bude vypovedať len pravdu, čo videla a že takto vypovedala aj pri svojej výpovedi na príslušnom policajnom orgáne dňa 27. 05. 2025. Znalec MUDr. Porvažník vo svojom znaleckom posudku najprv uviedol, že u obžalovanej znaleckým vyšetrením zistil poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu - syndróm závislosti, ako aj emočne nestabilnú poruchu osobnosti - impulzívny typ, ktoré poruchy boli prítomné u obžalovanej aj v čase spáchania skutku. Tento znalec vo svojom znaleckom posudku rozpoznávacie schopnosti obžalovanej v čase spáchania skutku zhodnotil ako zachované v plnom rozsahu; čiže obžalovaná mohla v čase spáchania skutku rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Ovládacie schopnosti tejto obžalovanej znalec vyhodnotil ako znížené ľahkou, nepodstatnou mierou; aj to len vplyvom požitého alkoholu, pričom alkohol obžalovaná požívala vedome a dobrovoľne s dostatočnými predchádzajúcimi skúsenosťami o vplyve alkoholu na jej psychiku. Tento znalec ešte v znaleckom posudku uviedol, že obžalovaná chápe zmysel trestného konania. Znalec podľa jeho vyjadrenia v znaleckom posudku u obžalovanej zistil syndróm závislosti od alkoholu v III. vývinovom štádiu s tým, že požitie alkoholu obžalovanou v čase spáchania skutku malo vplyv na nepodstatné zníženie jej ovládacích schopností; pričom však obžalovaná alkohol požívala vedome a dobrovoľne s dostatočnými skúsenosťami o vplyve alkoholu na jej psychiku. Táto obžalovaná podľa tohto znaleckého posudku mala pritom chápať zmysel trestného konania. Tento znalec sa vyjadril aj k tomu, že pobyt obžalovanej na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Avšak, ak bude obžalovaná naďalej požívať alkoholické nápoje, jej pobyt na slobode by mohol byť prípadným nebezpečím v tom zmysle, že sa dopustí obdobného správania ako je to, za ktoré je aktuálne stíhaná. Znalec v znaleckom posudku ešte uviedol, že vzhľadom na syndróm závislosti na alkohole u obžalovanej by bolo indikované nariadenie ochranného protialkoholického liečenia. Znaleckým vyšetrením však znalec u tejto obžalovanej zistil, že alkohol je súčasťou životného štýlu obžalovanej, k potrebe abstinencie je obžalovaná nekritická, aktuálne sa liečiť nechce, nemá ani dostatočnú motiváciu k potrebnej participácii na liečbe, ak má byť úspešná. Požívanie alkoholu na úkor hodnotových aktivít, záujmov a záľub je súčasťou; podľa tohto znaleckého posudku; osvojeného životného štýlu, ktorý napriek nepriaznivým dôsledkom nechce

obžalovaná zmeniť. Z toho dôvodu tento znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že ochranná protialkoholická liečba by u obžalovanej nesplnila svoj účel, keďže ak obžalovaná nechce zmeniť svoj zaužívaný životný štýl, obžalovanú nie je možné priviesť k abstinencii bez jej vlastného prispenia a vôle, teda nie je možné ju vyliečiť zo závislosti "proti jej vôli." Z tohto dôvodu znalec pôvodne vo svojom znaleckom posudku navrhol zvážiť u obžalovanej nariadenie zákazu požívania alkoholických nápojov. V znaleckom posudku tiež znalec MUDr. Porvažník uviedol, že obžalovaná netrpí takou duševnou chorobou alebo poruchou, pre ktorú by bolo indikované a odôvodnené navrhovať jej uloženie ochranného psychiatrického liečenia. Znalec MUDr. Porvažník na hlavnom pojednávaní k tomu ešte uviedol, že všeobecne k vplyvu lieku Xanax v kombinácií s alkoholom je potrebné predovšetkým zistiť, či u daného človeka ide o prvú skúsenosť alebo tento človek má opakované skúsenosti, keďže takáto kombinácia môže viesť k viacerým reakciám. Ak je tento liek s tlmiacimi účinkami používaný na zmiernenie úzkostných stavov a s tým spojených vedľajších prejavov, prvá reakcia organizmu človeka na kombináciu Xanaxu s alkoholom je taká, že by mohlo dôjsť k znásobeniu tlmivého účinku, nakoľko alkohol sám osebe ma uvoľňujúci účinok. Druhá reakcia na takúto kombináciu by mohla byť tzv. paradoxná reakcia, keď by účinok tohto lieku bol iný ako sa od neho očakáva, keď by mohli vzniknúť aj stavy agresivity cudzie danému užívateľovi tohto lieku. Znalec MUDr. Porvažník k tomu ešte zdôraznil, že k tomu by došlo iba v prípade prvej skúsenosti daného človeka s kombináciou Xanaxu s alkoholom. Tretia reakcia by mohla byť podľa vyjadrenia tohto znalca aj taká, že táto kombinácia by nemala žiaden účinok. Znalec k tomu takisto vysvetlil, že pokiaľ by došlo k takejto kombinácii tohto lieku s alkoholom, došlo by k tomu vedome, nakoľko lieky typu Xanax sú viazané na lekársky predpis a každý lekár poučí pacienta o možných nežiadúcich účinkoch tohto lieku v kombinácii; napríklad s alkoholom. K vyjadreniu svedkyni B., že obžalovaná mala užívať liek Xanax v najsilnejších jednotkách; sa tento znalec vyjadril tak, že bolo síce možné užívať tento liek vo vyššej dávke, a to prípadne aj v kombinácií s alkoholom. Ďalej uvedený znalec vysvetlil, že najvyššia dávka lieku Xanax je dvojmiligramová; ale náhradné lieky sú aj v množstve 0,25 miligramov, 0,50 miligramov a jeden miligram. Tento znalec tiež najprv všeobecne vysvetlil, že rozpoznávacie a ovládacie schopností posudzovaného skúma ku konkrétnemu skutku; pričom berie do úvahy aj to, či daná osoba má skúsenosti s nadužívaním nejakej návykovej látky. Znalec MUDr. Porvažník k tomu ešte uviedol, že obžalovaná bola deň pred spáchaným skutkom vyšetrená na psychiatrickej ambulancii v L. pre samovražedné sklony v opitosti, keď sa odmietla podrobiť dychovej skúške a odmietla aj hospitalizáciu či akúkoľvek liečbu odporúčanú v súvislosti s jej nadužívaním alkoholu. Pri samotnom znaleckom vyšetrení u tohto znalca však obžalovaná popisovala znalcovi priebeh skutku; teda mala vedomosť o priebehu skutku a o svojom správaní sa v čase skutku. Z toho teda znalec vyhodnotil, že rozpoznávacie schopnosti tejto obžalovanej boli zachované v celom rozsahu. Ovládacie schopnosti znalec vyhodnotil u obžalovanej ako nepodstatnou mierou znížené; malo pritom ísť o bežné odbrzdenie zábran pri požití nadmerného množstva alkoholu. Tento znalec aj zdôraznil, že u obžalovanej išlo o opakovanú skúsenosť a opakované správanie sa. Týmito skutočnosťami teda znalec vysvetľoval to, prečo ohodnotil rozpoznávacie a ovládacie schopnosti tejto obžalovanej ináč vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/92/2024. Znalec ešte poukázal aj na to, že vo svojom znaleckom posudku uviedol aj výsledok dychovej skúšky obžalovanej, ktorý bol 1,18 mg/l, čo predstavuje stredný stupeň opitosti. Tento znalec poukázal takisto na to, že v čase jeho znaleckého vyšetrenia v roku 2025; počas hospitalizácie tejto obžalovanej od 28.02.2025 do 06.03.2025; bola zistená u obžalovanej hladina alkoholu v dychu 1,50 mg/l; čo zodpovedná hodnote tri promile, čo predstavuje už ťažký stupeň opitosti. Znalec znova uviedol, že v prejednávanom prípade hodnota alkoholu v dychu u obžalovanej bola 1,18 mg/l; t. j. 2,36 promile; čo ešte nedosahovalo hodnotu ťažkého stupňa opitosti. Znalec MUDr. Porvažník však skonštatoval, že v čase vypracovania svojho prvého znaleckého posudku nemal vedomosť o tom, že by obžalovaná už mala skúsenosti s nadužívaním alkoholu vo väčších množstvách. V prejednávanej trestnej veci však už tento znalec mal vedomosť o tom, že obžalovaná mala skúsenosti s nadužívaním alkoholu a v akých množstvách. Vypočúvaný znalec pritom pripustil, že pri kombinácii Xanaxu s alkoholom môže dôjsť aj k strate pamäti, pričom závisí aj od množstva požitého alkoholu a záleží aj od reakcií človeka na požitý alkohol; čo môže vyvolávať vymazanie pamäťovej stopy, buď čiastočné alebo úplné; tzv. palimpsest, čiže alkoholové okno na nejakú udalosť. Tento znalec ešte uviedol, že obžalovaná mala predchádzajúcu skúsenosť o vplyve Xanaxu na jej organizmus, ako aj o vplyve alkoholu na jej organizmus. Znalec ešte dodal, že v čase vypracovania znaleckého posudku v júli roku 2025 vychádzal z údajov a reakcií posudzovanej v danom momente; a teda neodporúčal obžalovanej nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby. Tento znalec však pripustil, že obžalovaná mohla od vypracovania jeho znaleckého posudku zmeniť názor

na absolvovanie prípadnej protialkoholickej liečby, ktorú v čase jeho vyšetrenia odmietala. Znalec teda vysvetlil, že pokiaľ by bola obžalovaná ochotná podrobiť sa takejto liečbe, tak by určite tento návrh na uloženie ochranného protialkoholického liečenia podporil a navrhol by uložiť obžalovanej ochrannú protialkoholickú liečbu. Tento znalec tiež uviedol, že postačovala by ambulantná forma tejto liečby, v rámci ktorej sa dá kontrolovať, či obžalovaná nezneužíva lieky a alkohol a pokiaľ by v takejto ambulantnej liečbe obžalovaná nespolupracovala či porušovala jej podmienky, tak by bolo na zváženie uloženie ústavnej formy tohto liečenia. Ďalej znalec pred súdom ešte uviedol, že u obžalovanej konštatoval poruchu psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, ako aj syndróm závislosti od alkoholu, ktorý sa prejavuje nadužívaním alkoholu, v ktorom užívaní táto obžalovaná pokračovala napriek nepriaznivým dôsledkom na zdravotný stav či správanie posudzovanej. Tento znalec tiež uviedol, že porucha osobnosti; emočne nestabilná; u obžalovanej, bola charakterizovaná zvýraznením nepriaznivých osobnostných čŕt v zmysle inpulzivity až agresívneho reagovania. Znalec však k tomu podotkol, že ide iba o dispozíciu k takémuto konaniu a človek takéto konanie, pokiaľ chce, je schopný vedome ovládať. Znalec tiež ďalej uviedol, že u obžalovanej zistil III. štádium závislosti od alkoholu a vysvetlil aj jednotlivé charakteristiky tohto stupňa závislosti. Tento znalec ďalej vypovedal, že samotná porucha osobnosti nemá forenzný význam pre hodnotenie rozpoznávacích a ovládacích schopností. Tento znalec teda zotrval na tom, že rozpoznávacie schopnosti u obžalovanej boli zachované v celom rozsahu a ovládacie schopnosti znalec zhodnotil ako ľahkou, nepodstatnou mierou znížené; a to vplyvom požitého alkoholu; prípadne aj pod vplyvom požitých liekov; ktorý alkohol a prípadne ak lieky užívala obžalovaná vedome a dobrovoľne, s dostatočnými predchádzajúcimi skúsenosťami o ich vplyve na jej psychiku. Znalec ešte k tvrdeniu svedkyne B., ktorá pred súdom vypovedala, že obžalovaná nemá silu a odhodlanie prestať požívať alkoholické nápoje; sa vyjadril tak, že pokiaľ obžalovaná od vypracovania znaleckého posudku do dňa výsluchu tohto znalca na hlavnom pojednávaní dňa 09. 02. 2026 prejavila záujem o podrobenie sa takejto liečbe, odporúčal by zváženie nariadenia ochrannej protialkoholickej liečby v ambulantnej forme. Tento znalec tiež zdôraznil, že zámerom jeho znaleckého dokazovania nie je hodnotiť samotný skutok. Znalec však nevylúčil to, že vplyvom požitého alkoholu; prípadne aj v kombinácií s požitím nejakého lieku; si obžalovaná na niektoré okolnosti nemusela pamätať. U obžalovanej pritom podľa vyjadrenia tohto znalca nebolo potrebné uložiť žiadne ochranné psychiatrické liečenie. K samotnému časovému úseku jeho znaleckého vyšetrenia a či táto doba bola dostatočná na podanie znaleckého posudku sa znalec vyjadril tak, že v prejednávanom prípade obžalovaná naozaj spolupracovala, nijako nemarila znalecké vyšetrenie, veľmi ochotne podávala o sebe anamnestické údaje; pričom znalcovi dokonca ukazovala aj tetováže. Pokiaľ teda podľa vyjadrenia znalca nie je nejako marené znalecké posudzovanie; tak nie je dôvod na to, aby tento čas nebol postačujúci na odobratie anamnestických údajov v kombinácii aj so zdravotnou dokumentáciou, ktorá znalcovi bola k dispozícii a ktoré údaje ho doviedli k záverom, ktoré znalec uviedol vo svojom znaleckom posudku. Znalec upresnil, že jeho znalecké vyšetrenie trvalo v čase od 15:35 hod. do 16:25 hod., ktorý čas bol postačujúci na vypracovanie jeho znaleckého posudku, keďže obžalovaná podľa vyjadrenia tohto znalca ochotne spolupracovala počas samotného znaleckého vyšetrenia. Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia chirurgie a traumatológie, znalcom MUDr. Sukovským. V tomto znaleckom posudku tento znalec uviedol, že poškodený utrpel pohmoždenie okolia ľavého oka, tržnozhmoždenú ranu čela a subdurálny hematóm nad pravou hemisférou mozgu. Tento znalec ďalej skonštatoval, že pokiaľ ide o pohmoždenie okolia ľavého oka; na oblasť okolia ľavého oka pôsobila tupá sila, ktorou mohol byť úder päsťou, prípadne tvrdšou časťou dlane ruky; kde na základe priameho mechanizmu; t. j. v mieste pôsobenia tupej sily; došlo k vzniku tohto poranenia v zmysle pohmoždenia okolia ľavého oka. Z hľadiska posúdenia intenzity pôsobiacej sily znalec uviedol, že táto sila pôsobenia bola malá až stredne veľká na dolnej hranici stupňa závažnosti. Na oblasť čela poškodeného pôsobila tiež tupá sila, ktorou mohol byť úder tvrdším predmetom typu dosky, kde na základe priameho mechanizmu; t. j. v mieste pôsobenia tupej sily; došlo k vzniku poranenia v zmysle tržnozhmoždenej rany čela. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že v zdravotnej dokumentácii nebola uvedená veľkosť rany, ako ani bližšie údaje o vlastnostiach rany na čele; tak podľa znaleckého posudku tohto znalca nebolo možné učiť ani také skutočnosti, ako napríklad veľkosť pôsobiacej sily, prípadne uviesť aj iné možnosti vzniku tohto poranenia. Na oblasť vlasatej časti hlavy vpravo zas podľa vyjadrenia znalca v tomto znaleckom posudku pôsobila tupá sila, ktorou mohol byť úder tvrdým plochým predmetom typu doska, pričom sa mohlo jednať o jeden úder alebo sa mohlo jednať o opakované údery, kde na základe prenosu pôsobiacej sily do hlbších štruktúr hlavy; t. j. do oblasti premosťujúcich ciev v okolí mozgu došlo k vzniku poranenia v zmysle subdurálny hematóm nad pravou hemisférou mozgu. Intenzita vedenej sily pôsobiacej na oblasť hlavy poškodeného z pravej strany bola podľa tohto znaleckého posudku stredne veľká. Tento znalec v znaleckom posudku ešte uviedol,

že poškodený sa liečil v nemocničnom zariadení do 12. 06. 2025; t. j. doba liečenia v zdravotníckom zariadení predstavovala 18 dní. Tento poškodený však podľa vyjadrenia tohto znalca nebol neskôr viac na žiadnom ďalšom odbornom vyšetrení či kontrole. S prihliadnutím na charakter a závažnosť poranenia; hlavne subdurálneho krvácania a jeho následkov; bolo možné zo súdnoznaleckého hľadiska uviesť, že adekvátnou dobou liečenia u poškodeného mohol byť čas približne päť týždňov, t. j. 35 dní. Počas nutnej doby liečenia mohol byť podľa tohto znaleckého posudku poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života. Ďalej znalec MUDr. Sukovský v znaleckom posudku uviedol, že bolesť poškodeného bola slabá počas doby približne dvoch až troch dní v oblasti okolia ľavého oka, ako aj rany v oblasti čela a mierna v oblasti hlavy; hlavne na pravej strane hlavy; počas priznanej nutnej doby liečenia s postupne pomaly odoznievajúcou intenzitou. Tento znalec v znaleckom posudku ešte uviedol, že počas doby liečenia bol poškodený obmedzený vo fyzickej aktivite; ako sú práce doma a v okolí; dlhšia a namáhavejšia chôdza; niektoré druhy športovej činnosti; nakoľko vnútro-lebečné poranenie si vyžaduje prísny kľudový režim. Poškodený počas nutnej doby liečenia v nemocničnom zariadeniach bol výrazným spôsobom obmedzený v bežnom kontakte so svojím okolím, ako aj v pohybe v jemu prirodzenom prostredí. Počas nutnej doby liečenia však poškodený nebol podľa tohto znaleckého posudku obmedzený v bežných denných činnostiach; ako je toaleta, hygiena, obliekanie, v pitnom a diétnom režime a počas tejto doby liečenia mohol byť poškodený čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby, ako je zabezpečenie a príprava stravy. Na základe posúdenia charakteru poranenia, ako aj s prihliadnutím na priebeh liečenia, zo súdnoznaleckého hľadiska znalec skonštatoval, že poranenie poškodeného zo dňa 26. 05. 2025 nemôže vytvoriť predpoklady pre vznik trvalých následkov. V prípade vzniku trvalých následkov sa tieto podľa tohto znaleckého posudku mohli týkať funkcie mozgu, prípadne vzniku následkov ako epileptické záchvaty a podobne. Bodovo všetky utrpené poranenie poškodeného ohodnotil znalec na 160 bodov s tým, že keďže hodnota jedného bodu bolestného bola v roku 2023 28,60 eur, bolestné u tohto poškodeného malo predstavovať sumu 4.576,00 eur. Tento znalec v závere svojho znaleckého posudku ešte zdôraznil, že poškodený po prepustení z nemocničného zariadenia dňa 12. 06. 2025 nebol viac na žiadnom inom odbornom lekárskom vyšetrení a ani na kontrole s tým, že po preklade tohto poškodeného z oddelenia úrazovej chirurgie na doliečovacie oddelenie bolo poškodenému odporúčané kontrolné CT vyšetrenie hlavy za účelom zistenia dynamiky vstrebávania subdurálneho hematómu, ktoré však nebolo realizované. Subdurálny hematóm u poškodeného bol kontrolovaný dňa 30.05.2025, kde bola popisovaná reziduálna tekutinová kolekcia hrúbky približne 9,9 mm, pri ktorom vyšetrení bol popisovaný ešte pretlak stredočiarových štruktúr mozgu o 1,7 mm a vznik nového subarachnoidálneho krvácania; ktoré skutočnosti si podľa tohto znaleckého posudku vyžadovali ešte následnú liečbu v dĺžke, ako bola priznaná v tomto znaleckom posudku. Znalec v tomto znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že útok na osobu poškodeného bol vedený na oblasť uloženia životne dôležitého orgánu; a to mozgu; počas útoku na osobu poškodeného došlo k poraneniu životne dôležitého orgánu; a to mozgu; a počas útoku na osobu poškodeného došlo k ohrozeniu života poškodeného. K znaleckému skúmaniu Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z odvetvia daktyloskopie, boli predložené vecná stopa č. 1 - doska sivej farby o dĺžke 89 cm a vecná stopa č. 4 - doska sivej farby o dĺžke 77 cm. V tomto znaleckom posudku bolo zistené, že na predložených vecných stopách označených pod č. 1 a pod č. 4 neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Vzhľadom teda na to, že na predložených vecných stopách označených pod č. 1 a č. 4 neboli viditeľné žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy, porovnanie s daktyloskopickým odtlačkami obžalovanej vykonané neboli. Kriminalistický a expertízny ústav PZ Košice, odvetvie kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy, zas vo svojom znaleckom posudku uviedol, že na predloženej vecnej stope č.1; doske sivej farby o dĺžke 900 mm a šírke približne 70 mm; bola orientačnou skúškou zistená prítomnosť krvi vo forme kvapiek ako aj striekancov nachádzajúcich sa na strane bez rukoväte. Z ľudskej krvi zaistenej zo strany dosky s rukoväťou bola vykonaná izolácia, kvantifikácia a analýza DNA. DNA profil uvedenej ľudskej krvi sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej ako "I. J.." Takisto z ľudskej krvi nachádzajúcej sa na úlomku skla vo vzdialenosti približne 505 mm od ľavého konca dosky bol zistený DNA profil zhodný z DNA profilom poškodeného J.. Z krvnej kvapky ľudského pôvodu nachádzajúcej sa na strane s rukoväťou bol takisto zistený zhodný DNA profil s DNA profilom poškodeného. Z biologického materiálu zaisteného z povrchu rukoväte bola vykonaná DNA analýza, z ktorej vyplývalo, že uvedený biologický materiál je zmiešanou biologickou stopou a získaný DNA profil nie je vhodný na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Z ľudskej krvi zaistenej na strane tejto dosky bez rukoväte, vo vzdialenosti približne 100 mm od pravého konca dosky bol zas opätovne zistený DNA profil zhodný s DNA profilom poškodeného J.. Z biologického materiálu zaisteného z viacerých miest

na doske; mimo krvných stôp; bola takisto vykonaná izolácia, kvantifikácia a analýza DNA. Z výsledkov tejto DNA analýzy vyplývalo, že uvedený biologický materiál pochádzal najmenej od dvoch osôb a že DNA profil uvedenej zmiešanej stopy bol tvorený kombináciou majoritného DNA profilu poškodeného a minoritného DNA profilu nevhodného na interpretáciu. Predložená biologická stopa č. 2 zaistená ako ster zo škvrny červenej farby nachádzajúcej sa na podlahe spálni vo vzdialenosti 130 cm od steny pri zárubni a 90 cm od steny vľavo z pohľadu vchádzajúceho do spálne; bol zistený DNA profil zhodný s DNA profilom poškodeného. U predloženej vecnej stopy č. 4, doske sivej farby o dĺžke približne 770 mm a šírke približne 165 mm s čiernou plastovou rukoväťou bola orientačnou skúškou zistená krv nachádzajúca sa na plochách do veľkosti približne 575 x 165 mm na strane s rukoväťou, ako aj vo forme oterov nachádzajúcich sa na strane bez rukoväte. Z ľudskej krvi zaistenej z pravého okraja plochy dosky nachádzajúcej sa na strane s rukoväťou bol zistený DNA profil zhodný s DNA profilom poškodeného J.. U biologického materiálu zaisteného z povrchu rukoväte bola vykonaná DNA analýza, z ktorej vyplývalo, že uvedený biologický materiál bol zmiešanou biologickou stopou a že získaný DNA profil nebol vhodný na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Z krvného oteru ľudského povrchu nachádzajúceho sa na strane bez rukoväte bol zistený DNA profil zhodný s DNA profilom poškodeného. Z biologického materiálu zaisteného z viacerých miest na doske; mimo krvných stôp; bola vykonaná DNA analýza, z ktorej vyplývalo, že uvedený biologický materiál je zmiešanou biologickou stopou a získaný DNA profil nie je vhodný na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Na predloženej biologickej stope č. 5; ktorú predstavoval ster z rúčky dreveného valčeka na cesto nachádzajúceho sa na podlahe miestnosti spálne vo vzdialenosti 15 cm od druhej postele a 65 cm od náprotivnej steny s oknom z pohľadu vchádzajúceho do miestnosti spálne; bol zistený biologický materiál, ktorý bol zmiešanou biologickou stopou; avšak získaný DNA profil nebol vhodný na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Z predloženej biologickej stopy č. 6; ktorá bola takisto zaistená ako ster z rozlomenej rúčky dreveného valček na cesto, ktorá sa nachádzala na podlahe miestnosti spálne vo vzdialenosti 80 cm od steny vľavo a 22 cm od náprotivnej steny s oknom z pohľadu vchádzajúceho do miestnosti spálne; však nebol získaný interpretovateľný DNA profil a uvedená stopa tak nebola vhodná na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. V prípade predloženej vecnej stopy č. 7; ktorú tvoril poškodený drevený valček na cesto s rúčkami nachádzajúci sa na podlahe miestnosti spálne tesne pri stene vľavo a 52 cm od náprotivnej steny s oknom z pohľadu vchádzajúceho do miestnosti spálne; na ktorom valčeku bola orientačnou skúškou zistená prítomnosť krvi vo forme oterov do veľkosti približne 3x2 mm. Z dvoch krvných oterov ľudského pôvodu od ľavého konca valčeka bol získaný DNA profil, ktorý sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru poškodeného. Z biologického materiálu zaisteného z plochy veľkosti približne 7x4 mm, vzdialenej približne 71 mm od ľavého konca valčeka, nebol získaný interpretovateľný DNA profil a uvedená stopa nebola vhodná na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Z biologického materiálu zaisteného zo strednej časti valčeka bola vykonaná izolácia, kvantifikácia a analýza DNA s tým, že získaný biologický materiál bol síce zmiešanou biologickou stopou; avšak získaný DNA profil nebol vhodný na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Predloženú biologickú stopu č. 8, ktorú tvoril ster zo striekanca červenej farby nachádzajúceho sa na stene vedľa zárubne miestnosti spálne vpravo z pohľadu vychádzajúceho z miestnosti spálne a z tejto stopy bol získaný DNA profil zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru poškodeného. Predloženú biologickú stopu č. 9 zas tvorili nečistoty spod nechtov označené ako “ster spod nechtov pravej ruky počas prehliadky tela podozrivej A. B."; z ktorej stopy však nebol získaný interpretovateľný DNA profil a tak táto stopa nebola vhodná na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Predloženú biologickú stopu č. 10 tvorili zas nečistoty spod nechtov označené ako „ster spod nechtov ľavej ruky počas prehliadky tela podozrivej A. B.," na ktorej stope bola orientačnou skúškou zistená prítomnosť malého množstva krvi, keďže však určovaním druhovej príslušnosti krvi by bola táto krv

spotrebovaná, bolo od toho upustené. Z výsledkov DNA analýzy vyplývalo, že biologický materiál zaistený zo stopy č. 10 pochádza najmenej od dvoch osôb, pričom DNA profil uvedenej stopy bol tvorený kombináciou profilov DNA porovnávacích vzoriek bukálnych výterov označených ako "A. B.“ a „I. J..“ Predloženú biologickú stopu č. 11 tvoril ster zo škvrny červenej farby nachádzajúcej sa na rifľových nohaviciach na pravej nohe nad kolenom počas prehliadky tela podozrivej, obžalovanej; z ktorej stopy DNA analýzou nebol získaný interpretovateľný DNA profil a uvedená stopa tak nebola vhodná na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Predloženú biologickú stopu č. 12 zas tvoril ster zo škvrny červenej farby nachádzajúcej sa na ponožke na ľavej nohe počas prehliadky tela podozrivej, obžalovanej; z ktorej DNA analýzy vyplývalo, že biologický materiál zaistený z tejto stopy pochádzal najmenej od dvoch osôb s tým, že DNA profil tejto zmiešanej stopy bol tvorený kombináciou majoritného DNA profilu poškodeného a minoritného DNA nevhodného na interpretáciu. Z predloženej biologickej stopy č. 13; ktorú zas tvoril ster zo škvrny červenej farby nachádzajúcej sa na ponožke na pravej nohe počas prehliadky tela podozrivej; obžalovanej; bolo zistené, že tento DNA profil zaistený z tejto stopy sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru poškodeného. K tomuto znaleckému posudku bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj zamestnankyňa tohto Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ; po tom, ako táto zamestnankyňa aj zložila sľub znalca; N. A. H.. Táto znalkyňa najprv vypovedala, že k znaleckému skúmaniu im boli predložené : Stopa č. 1 – doska dĺžky 89 cm Stopa č. 2 – ster zo škvrny červenej farby na podlahe spálne Stopa č. 4 – doska dĺžky 77 cm Stopa č. 5 – rúčka dreveného valčeka na cesto Stopa č. 6 – ster z rozlomenej rúčky dreveného valčeka Stopa č. 7 – drevený valček na cesto s rúčkami Stopa č. 8 – ster zo striekanca červenej farby na stene vedľa zárubne v spálni Stopa č. 9 – ster spod nechtov pravej ruky osoby A. B. Stopa č. 10 – ster spod nechtov ľavej ruky osoby A. B. Stopa č. 11 – ster zo škvrny červenej farby na rifľových nohaviciach podozrivej A. B. Stopa č. 12 – ster zo škvrny červenej farby na ponožke ľavej nohy podozrivej A. B. Stopa č. 13 – ster zo škvrny červenej farby na ponožke pravej nohy osoby A. B. Predmet č. 1 – porovnávací materiál osoby A. B. DNA profil osoby I. J., nachádzajúci sa v databáze DNA profilov pod č. 2024DT0078. Na predložených stopách č. 1 – doske dĺžky 89 cm, stopách č. 2, č. 8, č. 12 a č. 13, steroch zaistených na vatových tyčinkách, na stope č. 4 – dosky dĺžky 77 cm a na stope č. 7 – valčeku bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Na predložených stopách č. 10 – nečistota spod nechtov ľavej ruky osoby A. B. a na stope č. 11 – vatovej tyčinke steru škvrny červenej farby bola orientačnou skúškou zistená prítomnosť malého množstva krvi s tým, že orientačná skúška neumožňuje dôkaz ľudskej krvi, avšak špecifická skúška na dôkaz ľudskej krvi je deštruktívna, preto nebola vykonaná pri týchto dvoch stopách. Na stopách č. 5 a č. 6 - vatových tyčinkách zo steru z rúčky valčeka nebola zistená prítomnosť krvi. Na stope č. 9 – nečistotách spod nechtov pravej ruky osoby A. B. nebola zistená prítomnosť krvi. Podľa vyjadrenia tejto vypracovateľky znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní bola vykonaná DNA analýza predložených stôp, z ktorých výsledkov vyplývalo, že DNA profil biologických materiálov zaistených zo stopy č. 1 – dosky dĺžky 89 cm a to z ľudskej krvi z plochy veľkosti 27 x 16 mm, takisto z ľudskej krvi z plochy 16 x 20 mm a z krvnej kvapky priemeru 5 mm a z ľudskej krvi z plochy 120 x 65 mm; takisto zo stôp č. 2, č. 8 a č. 13 – vatových tyčiniek; takisto zo stopy č. 4 – dosky dĺžky 77 cm a to z ľudskej krvi z plochy 575 x 165 mm a z krvného oteru veľkosti 46 x 4 mm; ďalej zo stopy č. 7 – valčeka

z dvoch krvných oterov veľkosti 2 x 2 mm a 2 x 1 mm, sa zhodoval s DNA profilom osoby I. J.. DNA analýzou bolo teda dokázané, že pôvodcom všetkých uvedených krvných stôp bola osoba I. J.. Ďalšou DNA analýzou bolo zistené, že biologické materiály zaistené zo stopy č. 1 – dosky dĺžky 89 cm, a to z viacerých miest na doske, mimo krvných stôp, a zo stopy č. 12 – vatovej tyčinky, pochádzajú od dvoch osôb. DNA profily uvedených zmiešaných stôp boli tvorené kombináciou majoritného DNA profilu osoby I. J. a minoritným DNA profilom nevhodným na interpretáciu. Tento minoritný DNA profil nebol vhodný na interpretáciu podľa vyjadrenia tejto znalkyne z dôvodov, že nespĺňal kvantitatívne a kvalitatívne parametre; to znamená, že v daných zmiešaných stopách sa nenachádzal dostatok biologického materiálu inej osoby ako I. J. a daný DNA profil bol čiastočne neúplný a jednotlivé znaky neboli jednoznačné. Podľa udania tejto znalkyne teda nebol dostatočný počet znakov, aby bol vhodný na individuálnu identifikáciu. Ďalšou DNA analýzou bolo zistené, že biologický materiál zaistený zo stopy č. 10 – nečistôt spod nechtov ľavej ruky osoby A. B., pochádza od dvoch osôb, pričom uvedená stopa bola tvorená kombináciou DNA profilov porovnávacích vzoriek osôb A. B. a I. J.. Tu boli teda identifikovateľné obe zložky na individuálnu identifikáciu a približne v rovnakom pomere. Z výsledkov DNA analýzy ďalej vyplýva, že biologické materiály zaistené zo stôp č. 1 – dosky dĺžky 89 cm, z povrchu rukoväte, ďalej zo stopy č. 4 – dosky dĺžky 77 cm, z povrchu rukoväte, ako aj z viacerých miest na doske, mimo krvných stôp, takisto zo stopy č. 5 – vatovej tyčinky a č. 7 – valčeka zo strednej časti, sú zmiešanými biologickými stopami a získané DNA profily nie sú vhodné na individuálnu identifikáciu. Bola tak podľa vyjadrenia tejto zamestnankyne Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zistená prítomnosť viacerých osôb; minimálne dvoch; avšak uvedené DNA profily neobsahovali dostatočné množstvo znakov potrebnej kvality. DNA analýzou materiálov zaistených zo stôp č. 6 a č. 11 – vatových tyčiniek , ďalej zo stopy č. 7 – valčeka z plochy veľkosti 7 x 4 mm a zo stopy č. 9 – nečistôt spod nechtov pravej ruky osoby A. B. neboli získané interpretovateľné DNA profily a uvedené stopy nie sú vhodné na individuálnu identifikáciu. Uvedené DNA profily boli podľa vyjadrenia N. H. čiastočné, parciálne, s nedostatočným počtom potrebných znakov. Táto znalkyňa ďalej veľmi podrobne vysvetlila, že na stope č. 1 a č. 4 -doskách bola zistená prítomnosť relatívne veľkého množstva krvných stôp, ktoré majú tendenciu po vysušení víriť krvný prach, ktorý obsahuje relatívne vysoké množstvo DNA a tento vír prekrýva pri analýze tzv. dotykové stopy, ktoré obsahujú výrazne nižšie množstvo DNA. Znalkyňa ďalej vysvetlila, že dotykové stopy vznikajú kontaktom nekrytých častí tela s predmetom a množstvo zanechaného biologického materiálu na predmete závisí od viacerých faktorov; ako napríklad od povrchu predmetu, od pokožky tela danej osoby, ako často sa takáto osoba dotýka iných častí tela; predovšetkým slizničných; ako často si osoba umýva ruky alebo nekryté časti tela. Teda zamestnankyňa tohto ústavu upriamila pozornosť na to, že aj napriek kontaktu nemusela byť zistená prítomnosť biologického materiálu danej osoby na predmete. Znalkyňa ďalej vysvetlila, že aj v prípade kontaktu nejakej osoby s predmetom, biologický materiál na povrchu predmetu môže byť v nízkom množstve, nedekovateľnom, keďže na DNA analýzu je štandardne potrebné minimálne množstvo 30 pikogramov na mikroliter vzorky s tým, že pod túto hodnotu sa už nedá zistiť DNA profil. Ďalej ešte znalkyňa uviedla, že v prípade biologickej stopy č. 10 bolo naozaj upustené od určenia druhovej príslušnosti krvi, pretože na tejto stope bolo zistené malé množstvo krvi. Táto znalkyňa teda vysvetlila, že orientačná skúška určuje len prítomnosť krvi; nie teda, či ide o ľudskú alebo o zvieraciu krv. Táto znalkyňa ďalej uviedla, že ide o nedeštruktívnu metódu, pri ktorej nie je potrebné pri jej vykonaní spotrebovať časť biologického materiálu. Naopak však pri druhovej špecifickej skúške sa určí jednoznačne prítomnosť ľudskej krvi; avšak ide o deštruktívnu metódu a časť biologického materiálu zo stopy by touto skúškou bola spotrebovaná. Keďže na DNA analýzu je tiež potrebné určité minimálne množstvo biologického materiálu; celá takáto stopa či materiál z tejto stopy by bol použitý na DNA analýzu, aby sa zvýšila pravdepodobnosť pozitívneho výsledku. Získaním DNA profilu je však možné stotožniť daný biologický materiál s osobou a práve z tohto dôvodu bola vykonaná DNA analýza stopy č. 10, bez vykonania druhovej špecifickej skúšky. Z prípravného konania bol pritom na hlavnom pojednávaní oboznámený úradný záznam z obmedzenia osobnej slobody obžalovanej; vyčíslenie liečebných nákladov poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovni a. s.; zápisnica o ohliadke miesta činu a opis zápisnice o ohliadke miesta činu s príslušnou

fotodokumentáciou; vrátane zaistených biologických a vecných stôp; zápisnica o prehliadke tela obžalovanej spolu s fotodokumentáciou; zápis o dychovej skúške u obžalovanej; prvotná lekárska správa na poškodeného zo dňa 26. 05 . 2025; správa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach na poškodeného s prepúšťacou správou; lekárska správa Psychiatrickej nemocnice Michalovce n. o. na obžalovanú s prepúšťacou správou ako aj správa Nemocnice Vranov nad Topľou zo dňa 13. 08. 2025 o ošetrení tejto obžalovanej dňa 14. 03. 2025, ako aj dňa 19. 03. 2025; potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou či Sociálnej poisťovni na obžalovanú, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13T/92/2024-454, zo dňa 19. 03. 2025, ako aj úmrtný list svedkyne F. K.. V súdnom konaní bol oboznámený záznam o uložení doličných vecí pod položkou č. 7/2025, ako aj lustrácie na obžalovanú v príslušných evidenciách. Bol oboznámený aj spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/92/2024 a z neho na návrh obhajoby aj znalecký posudok znalca MUDr. Porvažníka. Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaná B. sa dopustila skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Túto obžalovanú zo spáchania skutku jednoznačne usvedčuje predovšetkým svedecká výpoveď poškodeného J.; a to predovšetkým pokiaľ ide o časť útoku obžalovanej na poškodeného drevenou doskou do oblasti hlavy v miestnosti spálne, keďže priamo pri takomto útoku obžalovanej na tohto poškodeného nebola prítomná žiadna iná osoba. Pokiaľ však išlo zas o tú časť fyzického ataku obžalovanej na tohto poškodeného spočívajúcu v jej údere poškodeného otvorenou dlaňou; v tejto časti obžalovanú usvedčuje aj jej vlastné vyjadrenie; aj keď táto obžalovaná vo veci súvisle nevypovedala z dôvodu využitia práva vo veci odmietnuť vypovedať a ktorá pred súdom predniesla len svoje vyjadrenie; a tiež je opätovne vina obžalovanej dokazovaná aj výpoveďou poškodeného J.; v pasáži útoku tejto obžalovanej na poškodeného v podobe hádzania sklenených fliaš a skleneného pohára na poškodeného, ktorými však obžalovaná poškodeného netrafila, ktoré hádzanie pohárov potvrdila aj samotná obžalovaná; zas usvedčuje obžalovanú nielen výpoveď poškodeného, ale aj svedka J. a v tom úseku skutkového deja, keď mala obžalovaná zobrať valček na váľanie cesta a snažiť sa ním udrieť poškodeného, preukazuje spáchanie skutku obžalovanou predovšetkým výpoveď svedka K. na hlavnom pojednávaní; aj keď výpoveď tohto svedka v konaní pred súdom bola v mnohých aspektoch odlišná od jeho opakovaných troch výpovedí v prípravnom konaní; ale ktorý svedok však mal zabrániť v útoku obžalovanej na poškodeného s valčekom na váľanie cesta; pričom diel skutkového deja spočívajúci zas v hádzaní obžalovanej po poškodenom rôznych tanierov, pohároch či šálok na kávu zas dokazuje predovšetkým výpoveď samotného poškodeného. Následne po všetkých týchto predchádzajúcich útokoch obžalovanej na poškodeného malo v miestnosti spálne dôjsť aj k napadnutiu poškodeného obžalovanou dvoma údermi doskou do oblasti hlavy, v dôsledku ktorých úderov; ale aj predchádzajúcich útokov obžalovanej na osobu poškodeného; mal poškodený J. utrpieť poranenie tak, ako boli diagnostikované znaleckým dokazovaním znalca MUDr. Sukovského z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorý vo svojom znaleckom posudku opísal jednak komplex poranení poškodeného, podrobný mechanizmus vzniku týchto poranení, dobu liečenia tohto poškodeného ako aj formu a dĺžku obmedzenia poškodeného na obvyklom spôsobe života s vyjadrením, že takýmto konaním obžalovanej došlo k poraneniu životne dôležitého orgánu ako aj k ohrozeniu života poškodeného. Svoju vinu na spáchaní žalovaného skutku pritom spochybňovala len samotná obžalovaná, ktorá pri svojom vyjadrení pred súdom tvrdila, že to bol svedok K., ktorý mal päsťou ruky udrieť poškodeného a ktorý mal v dôsledku takýchto úderov sa udrieť do skrine. Údery obžalovanej do oblasti hlavy poškodeného vyvracal zas aj do istej miery len subjektívne prejavený názor svedka J. o nedostatku potrebnej sily tejto obžalovanej na spôsobení neskôr ustáleného poranenia hlavy tohto poškodeného, ktorý názor však nekorešpondoval s tým, čo mal tomuto svedkovi povedať samotný poškodený J. a ktorý svedok mal navyše ihneď po tom, ako obžalovaná začala hádzať fľaše odísť aj z bytu poškodeného; ktorý teda svedok len predostrel svoju mienku, že obžalovaná by nedokázala spôsobiť takéto poranenia poškodenému J.. Skutočnosť, že spôsobené zranenia poškodeného by mohol poškodenému spôsobiť svedok Kešeľ prezentovala pri svojej výpovedi svedkyňa L. B., sestra obžalovanej, ktorá však priamo pri spáchaní skutku v byte poškodeného ani nebola a ktorá bola na hlavnom pojednávaní vypočutá na návrh obžalovanej. Z výpovedí všetkých prítomných osôb na mieste činu, mal súd za nepochybne preukázané to, že pred samotným spáchaním skutku dňa 26. 05. 2025 sa v byte poškodeného J. nachádzal tento poškodený,

svedok J., ako aj svedok K. a jeho už nebohá manželka, svedkyňa K.. Ako svedok J., tak aj svedok K. a už nebohá svedkyňa K. sa mali pritom nachádzať v obydlí poškodeného a zároveň aj prenocovať v tomto príbytku poškodeného už niekoľko dní pred samotným spáchaním skutku. V deň spáchania skutku dňa 26. 05. 2025; ale až po príchode obžalovanej do bytu poškodeného podľa vyjadrenia poškodeného; ale aj niekoľko dní predtým; pravdepodobne už od dňa 23. 05. 2025; mali všetky osoby prítomné v tomto byte poškodeného požívať rôzne alkoholické nápoje. Poškodený J. pritom zdôraznil, že v uvedený inkriminovaný deň 26. 05. 2025 v čase pred príchodom obžalovanej do tohto jeho obydlia nemali k dispozícií žiadne alkoholické nápoje. Obžalovaná mala následne zatelefonovať buď svedkovi J.; tak ako to vypovedal poškodený J.; alebo svedkovi K.; ako to zas tvrdil svedok J. či priamo poškodenému, ako to zas vypovedal svedok K., ktorý to mal aj priamo počuť cez zapnutý reproduktor na telefóne. Ako poškodený, tak aj svedok J. však výslovne tvrdili, že počas tohto telefonátu obžalovanej mal svedok K. prikázať obžalovanej, aby priniesla do bytu poškodeného alkoholické nápoje a aj cigarety. Po takomto telefonáte sa mala obžalovaná aj dostaviť do bytu poškodeného J.. Poškodený J. pritom ako jediný z osôb prítomných v jeho byte v čase spáchania skutku pripustil tú možnosť, že obžalovaná už v čase svojho príchodu k nemu do bytu mohla mať už požité alkoholické nápoje; avšak ako svedok J., tak aj predovšetkým svedok K., či aj už nebohá svedkyňa K. zas tvrdili, že obžalovaná v dobe svojho príchodu do bytu poškodeného nemala byť pod vplyvom alkoholických nápojov. Jednotliví vypočutí svedkovia síce nevedeli presne uviesť čas príchodu tejto obžalovanej do príbytku poškodeného; poškodený J. tvrdil, že to bolo popoludní pred 13:00 hod.; svedok J. zas tvrdil, že to bolo v čase asi okolo 10:00 hod.; svedok K. zas, že to bolo v čase okolo 11:30 hod. až 12:00 hod. a svedkyňa, už nebohá K. sa len všeobecne vyjadrila, že nevie presne, kedy prišla obžalovaná, ale malo to byť niekedy pred obedom. Poškodený, svedok K. a aj už nebohá svedkyňa K. v prípravnom konaní ešte k tomu dodali, že počas zdržiavania sa obžalovanej v byte poškodeného, táto obžalovaná spoločne so svedkom J. mala odísť nakúpiť ďalšie alkoholické nápoje do obchodného domu Kaufland; aj keď zas svedok J. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní túto okolnosť vôbec neuvádzal. Už zhodne; a to ako poškodený, tak svedok J. a aj svedok K.; či aj samotná obžalovaná; potvrdili, že poškodený mal spoločne s obžalovanou následne v obývacej miestnosti bytu poškodeného tancovať. Práve po ukončení tohto tanca; poškodený tvrdiac, že to bolo kvôli tomu, že ho boleli kĺby; mal poškodený podľa svojho udania len zľahka udrieť obžalovanú po sedacej časti jej tela; čo potvrdil aj svedok J. s tým, že svedok K. dokonca tvrdil, že poškodený počas tanca mal obžalovanú chytať ako za prsia, tak aj za zadok. Takéto konanie poškodeného malo nahnevať obžalovanú; keďže takéto správanie sa poškodeného považovala ako samotná obžalovaná, tak aj svedok K. pri ich vyjadreniach na hlavnom pojednávaní; za sexuálne obťažovanie obžalovanej. Obžalovaná k tomu ešte v rámci svojho vyjadrenia pred súdom dodala, že poškodený od nej požadoval aj pohlavný styk, čo táto obžalovaná mala aj odmietnuť. Po takomto predchádzajúcom konaní poškodeného malo následne dôjsť k ústnej hádke medzi poškodeným a obžalovanou; aj keď zas poškodený najprv pred súdom popieral, že by vôbec došlo k nejakému konfliktu medzi ním a obžalovanou. Vzápätí na to mala obžalovaná udrieť poškodeného jednou či dvoma fackami; čiže otvorenou dlaňou po líci; pričom takýto spôsob útoku na poškodeného potvrdila v rámci svojho stanoviska pred súdom aj samotná obžalovaná a uviedol to aj svedok K.. Poškodený zas tvrdil, že keď ho obžalovaná mala takýmto spôsobom fyzicky atakovať fackami; podľa názoru tohto poškodeného malo ísť pritom o slabé údery a mal sa aj domnievať, že je to nejaká forma zábavy; tak vtedy poškodený mal túto obžalovanú od seba odstrčiť. Následne mala obžalovaná začať hádzať po poškodenom najprv jednu prázdnu sklenenú fľašu od alkoholického nápoja a keď sa poškodený uhol a táto fľaša sa rozbila o stenu obývacej miestnosti, kde sa všetky osoby v tom čase nachádzali; tak obžalovaná mala zobrať druhú prázdnu fľašu a opätovne sa ňou mala zahnať na poškodeného; avšak v dôsledku opätovného vyhnutia sa takémuto úderu poškodeným sa aj táto druhá fľaša rozbila o stenu. Poškodený J. pritom pred súdom potvrdil tiež aj to, že táto obžalovaná po ňom hádzala aj nejaké sklenené poháre, ktorými ho však tiež netrafila. Svedok K. takisto potvrdil, že obžalovaná hádzala po poškodenom taniere z porcelánu, nejaké poháre a aj nejaké fľaše; tvrdiac tiež, že žiadnym takýmto predmetom obžalovaná poškodeného nezasiahla, ale tieto predmety narazili do steny a od tejto steny sa odrazili. Napokon aj samotná obžalovaná pri podaní svojho stanoviska pred súdom jednoznačne uviedla, že síce hádzala poháre; ale zas zdôrazňovala, že do steny a teda, že tieto poháre nehádzala po poškodenom. V tomto úseku skutkového deja sa svedok J.; ktorý podľa svojho udania nechcel byť svedkom nejakého ďalšieho pokračovania tohto incidentu medzi obžalovanou a poškodeným; rozhodol odísť z bytu poškodeného. Svedok J. pritom opísal, že po odchode z bytu poškodeného si sadol na lavičku pred bytovým domom, v ktorom sa nachádzal byt poškodeného a keďže z bytu poškodeného počul nejaké búchanie a krik, zatelefonoval aj na tiesňovú linku polície s požiadavkou na príchod policajnej hliadky, na ktorej tiesňovej linke PZ mu však bolo príslušným operátorom oznámené, že príslušníkov PZ už privolala nejaká iná

osoba a že táto hliadka PZ je už na ceste na miesto činu. Svedok J. pritom ešte opísal, že asi pol minútu pred príchodom polície k nemu prišli svedok K. a už nebohá svedkyňa K.; aj keď svedok J. nevedel s jednoznačnou istotou uviesť, kde sa títo dvaja svedkovia predtým nachádzali; teda či boli priamo v byte poškodeného alebo na chodbe pred bytom poškodeného. Svedok J. však tvrdil, že v tej dobe, keď počul z obydlia poškodeného nejaký krik či rinčanie, sa svedok K. a už nebohá svedkyňa K. pri ňom ešte nenachádzali. Svedok K. na hlavnom pojednávaní pritom potvrdil, že po odchode svedka J. z bytu poškodeného spolu so svojou manželkou; už nebohou svedkyňou K.; ešte nejakú krátku chvíľu zotrvali v byte poškodeného. V príbytku poškodeného po odchode svedka J. mal teda zostať poškodený spoločne s obžalovanou a svedkovia K. a už nebohá K.. Po takýchto predchádzajúcich útokov obžalovanej na poškodeného, mala obžalovaná z kuchyne podľa udania poškodeného priniesť do obývacej miestnosti; kde sa odohrávala aj predchádzajúca časť tohto ich vzájomného incidentu; drevený valček na váľanie cesta. Poškodený dokonca tvrdil, že ani nemal vedomosť o tom, že v jeho kuchyni sa nachádza ešte nejaký valček na váľanie cesta, keďže po odchode jeho dcéry z jeho domácnosti, si táto jeho dcéra mala so sebou zobrať rôzne kuchynské náčinie a teda poškodený vôbec nevedel, že má naďalej vo svojej domácnosti takýto valček. Tento poškodený pritom opakovane tvrdil, že tento valček na váľanie cesta zobral obžalovanej z rúk; neskôr pred súdom už poškodený jednoznačne tvrdil, že to bolo dvakrát; svedok K., ktorý ho teda zobral naspäť do kuchyne a niekam ho ukryl. Tento poškodený teda; aj keď to pôvodne na hlavnom pojednávaní poškodený neuvádzal; po oboznámení jeho výpovede z prípravného konania; potvrdil, že obžalovaná aj druhýkrát mala ísť po valček do kuchyne a opätovne mal tento valček odňať tejto obžalovanej svedok K., keďže sa svedok K. mal podľa názoru tohto poškodeného domnievať, že obžalovaná chce týmto valčekom napadnúť poškodeného. Tu je potrebné zdôrazniť, že poškodený; na rozdiel teda od svedeckej výpovede svedka K. na hlavnom pojednávaní; vôbec neuvádzal, že by svedok K. odhodil tento valček z obývacej miestnosti do miestnosti spálne; ale naopak tvrdil, že svedok K. ho odniesol naspäť do kuchyne. Poškodený však; aj keď teda potvrdil, že tento valček zobral obžalovanej svedok Kešeľ; tvrdil, že obžalovaná ho s týmto valčekom neudrela. V tomto úseku skutkového deja zas do istej miery zhodne vypovedal aj svedok K. v konaní pred súdom; ktorý okrem iného takisto uvádzal, že po predchádzajúcom slovnom útoku obžalovanej na poškodeného, ktorý ju mal začať obchytkávať pri tanci; mala obžalovaná tohto poškodeného udrieť otvorenou dlaňou po tvári dvakrát či trikrát. Svedok K. pritom opakovane zdôrazňoval, že zrazu sa v rukách obžalovanej ocitol nejaký drevený predmet, na čo svedok pristúpil k obžalovanej, zobral jej tento predmet z rúk a odhodil ho do spálne. Po oboznámení výpovede tohto svedka z prípravného konania; sa svedok K. na hlavnom pojednávaní rozpamätal aj na to, že to bol práve poškodený J., ktorý ako prvý zobral nejaký valček a potom sa o tento valček s obžalovanou naťahovali; na čo mal tento vypočúvaný svedok zachytiť ruku obžalovanej a vyzvať ju, aby upustila od svojho konania; potom mal svedok K. aj zobrať obžalovanej z rúk tento valček a odhodiť ho do miestnosti spálne. Súd pri hodnotení výpovede svedka K. tiež poukazuje na to, že svedok K. opakovane na hlavnom pojednávaní uvádzal, že od spáchania skutku do doby konania jeho výpovede pred súdom uplynula doba deviatich či desiatich mesiacov a že v danom období prežíval ťažké životné obdobie, ktoré podľa jeho vyjadrenia spôsobilo, že si na mnohé okolnosti prejednávaného skutku už nepamätá. Svedok K.; po oboznámení aj fotodokumentácie z miesta činu; pritom potvrdil, že tým predmetom, ktorý mala v rukách držať obžalovaná, bol valček. Znova; teda aj po prečítaní výpovede tohto svedka z prípravného konania; tento svedok zotrval na svojej výpovedi; že tento valček zobral z rúk obžalovanej, spacifikoval ju a odhodil tento drevený valček z obývacej miestnosti do miestnosti spálne. Svedok K. však vôbec v prípravnom konaní; napriek opakovaným trom výpovediam pred príslušným policajným orgánom; neuvádzal, že by tento drevený valček následne odhodil do spálne. Napriek teda výrazným rozporom vo výpovedi tohto svedka K. na hlavnom pojednávaní oproti jeho všetkým trom výpovediam v prípravnom konaní; však svedok jednoznačne na hlavnom pojednávaní trval na tom, že uvedený valček odhodil do miestnosti spálne. Takéto tvrdenie uvedeného svedka je však jednoznačne potvrdzované aj zabezpečenou fotodokumentáciou z miestnosti spálne bytu poškodeného; a to konkrétne fotografiami pod č. 61, č. 62, č. 63 a č. 64; zachytávajúcimi drevený valček s jednou rukoväťou v miestnosti spálne v blízkosti jednej z dvoch zaistených drevených dosiek, vrátane jednej odlomenej rukoväte takéhoto valčeka; zaistených ako stopa č. 5 a stopa č. 6; takisto tiež aj drevený valček na cesto spolu s rúčkami zachytený zas na fotografii č. 65 a č. 66 ako stopa č. 7; ktoré stopy boli v danej miestnosti zaistené v istej vzdialenosti od radiátora v miestnosti spálne. Skutočnosť, že na mieste skutku sa nachádzal nejaký drevený valček však potvrdzovala aj svedecká výpoveď už nebohej svedkyne K.. Táto svedkyňa jednoznačne uvádzala, že počas toho ako umývala riad, uvidela, že poškodený má v rukách nejakú "rozvalku," o ktorú sa tento poškodený naťahoval s obžalovanou. Táto už nebohá svedkyňa; čo však neuvádzal žiaden iný vypočutý svedok; dokonca tvrdila, že poškodený s týmto valčekom udrel obžalovanú; a až následne mala obžalovaná hodiť po poškodenom najprv prázdnu fľašu od vodky; avšak

netrafila ho, ale trafila stenu, na čo sa fľaša rozbila a vzápätí na to mala obžalovaná po poškodenom hodiť aj sklenený pohár od piva, ktorý sa tiež rozbil o stenu. Po takomto útoku zo strany obžalovanej na poškodeného mal poškodený utiecť do spálne, za ním mala ísť aj obžalovaná, z tejto spálne malo následne na to podľa udania tejto svedkyne vyletovať sklo, taniere či nábytok a bolo počuť krik a buchot. Nemožno opomenúť, že takýto hluk, rozbíjanie, nadávky aj krik mal počuť aj svedok K.; keďže takto vypovedal tento svedok pri svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 27.05.2025.Z tohto dôvodu sa teda uvedená svedkyňa mala rozhodnúť odísť z tejto domácnosti poškodeného, na čo mala vyzvať aj svojho manžela, teda svedka K.. V tomto momente sa teda uvedená svedkyňa obliekla v kúpeľni a vyzvala aj svojho manžela, svedka K., aby z bytu odišli, aby neboli svedkami nejakej udalosti. Svedok J.; aj keď najprv túto skutočnosť pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vôbec neuvádzal; neskôr pri svojej ďalšej výpovedi v konaní pred súdom potvrdil, že poškodený J. až po svojom príchode z nemocničného zariadenia mu oznámil, že obžalovaná z kuchyne priniesla dvakrát drevený valček s tým, že svedok K. mal obžalovanej tento valček vytrhnúť z rúk a odniesť ho do kuchyne. Naviac tento vypočúvaný svedok k tomu ešte dodal; čo však zas vôbec neuvádzal ani poškodený J., ale naopak tento uviedol, že obžalovaná ho s týmto valčekom neudrela či prípadne aj svedok K. alebo svedkyňa, nebohá K.; že obžalovaná mala týmto valčekom poškodeného udrieť po pleci tak, že po takomto údere mal mať tento poškodený na čierno zafarbenú ruku, aj keď takéto zafarbenie hornej končatiny nemalo byť na poškodenom vidieť, keď sa vrátil domov. Svedok J. ešte vysvetlil, že nemal vedomosť ani o tom, že by prípadne takéto zafarbenie hornej končatiny poškodeného bolo poznamenané v nejakej lekárskej správe. V súvislosti zas so svedeckou výpoveďou tohto svedka je však potrebné poznamenať, že tento svedok už pri prvotnej výpovedi pred súdom uvádzal, že na mnohé udalosti si nepamätá; pričom tiež tvrdil, že si zapamätá len tie udalosti, ktoré považuje pre svoju osobu za podstatné a to, čo nie je pre neho dôležité, tak na to ihneď zabudne. Svedok K. pritom tiež vypovedal, že mal podľa svojho udania spoločne so svedkyňou, už nebohou K.; rovnako ako už aj predtým svedok J.; z dôvodu obáv zo stupňujúceho sa incidentu medzi obžalovanou a poškodeným a predovšetkým v záujme vyhnúť sa svojej prípadnej účasti na ďalšom priebehu tohto konfliktu, ktorý by mohol mať eventuálne aj závažnejší charakter; odísť takisto z bytu poškodeného. Svedok K. k tomu ešte v prípravnom konaní; ktorej pravdivosť svojej výpovede potvrdil aj na hlavnom pojednávaní; doplnil, že spoločne so svedkyňou, už nebohou K. sa vo vchode bytového domu, v ktorom sa nachádzal byt poškodeného, pri svojom odchode z bytu poškodeného stretli už s privolanou hliadkou PZ a spoločne s týmito zasahujúcimi príslušníkmi PZ; ktorí ich aj vyzvali, aby im ukázali konkrétny byt, v ktorom sa mal odohrávať nejaký incident; sa títo dvaja svedkovia spoločne so svedkom J. vrátili naspäť pred uvedené obydlie poškodeného. Avšak samotný priebeh udalostí, ktoré sa už mali odohrať po odchode svedka J.; v krátkom časovom úseku po odchode svedka J., aj svedkov Kešeľa a už nebohej svedkyne K.; opísal už len poškodený J.. Tento poškodený pritom trval na tom, že po takýchto predchádzajúcich útokov obžalovanej na jeho osobu, si odišiel oddýchnuť do miestnosti spálne, kde si ľahol na posteľ. Počas toho, ako mal tento poškodený ležať na posteli so zavretými očami; keďže len takto si podľa svojho vyjadrenia vedel tento poškodený oddýchnuť; tento poškodený mal zacítiť úder do oblasti hlavy. Tento poškodený výslovne uviedol, že obžalovaná ho udrela s doskou po hlave raz; ale podľa jeho názoru nie dosť dobre; a teda ho obžalovaná ešte opätovne raz udrela do vlasovej časti hlavy, asi päť centimetrov od čela. Tento poškodený tiež zdôrazňoval, že po tom, ako ho prvýkrát obžalovaná udrela drevenou doskou do uvedenej časti tela, sa na krátku chvíľu nadvihol z postele a keď to mala zbadať obžalovaná; ktorá teda podľa názoru tohto poškodeného mala nadobudnúť dojem, že predchádzajúci úder bol nedostatočnej intenzity; tak ho mala obžalovaná utrieť ešte druhýkrát. Tento poškodený dokonca aj jednoznačne tvrdil, že v dôsledku takýchto dvoch úderov obžalovanej do oblasti hlava hlavy; asi päť centimetrov od oblasti čela; bol omráčený a upadol do bezvedomia. Tento poškodený ešte k tomu doplnil, že v dôsledku takýchto úderov utŕžených od obžalovanej sa ocitol mimo postele na zemi; ale zas tvrdil, že mu to mal až neskôr povedať svedok J.. Poškodený však jednoznačne trval na tom, že takým spôsobom ho udrela obžalovaná s tým, že úder musel byť väčšej sily, pretože po tomto údere bol už omráčený. Súd k tomu podotýka, že ustálenie stavu bezvedomia je nepochybne len v kompetencii príslušného lekára a teda diagnostikovať takýto stav bezvedomia nedokáže ani samotná osoba, ktorá bola nejakým spôsobom napadnutá. Tento poškodený však zas nevedel jednoznačne uviesť, ktorou z dvoch zaistených dosiek v miestnosti spálne ho konkrétne obžalovaná udrela; ale k tejto skutočnosti však poškodený namietal, že obžalovaná by ho predsa udrela len jednou doskou a že by si teda obžalovaná nezobrala naraz dve dosky. Ďalej tento poškodený opísal, že si už len pamätá, ako po takomto údere obžalovanej doskou do oblasti hlavy mali prísť do jeho bytu príslušníci PZ s tým, že svedok J. ho mal zodvihnúť zo zemi a že príslušníci PZ; neskôr pri svojej výpovedi uvádzal, že ako príslušníci PZ, tak aj svedok J.; ho vyviedli

von z jeho bytu, konkrétne zo spálne cez obývaciu miestnosť; a že ho privolaná hliadka PZ mala odviesť do nimi tiež zabezpečenej sanitky. V tejto pasáži výpovede poškodeného bola výpoveď tohto poškodeného jednoznačne potvrdzovaná aj prislúchajúcou časťou výpovede svedka J.. Svedok J. totiž jednoznačne na hlavnom pojednávaní uvádzal, že po príchode príslušníkov PZ, s týmito príslušníkmi PZ vošiel do bytu poškodeného a tohto poškodeného našiel ležať na zemi vedľa váľandy s tým, že bol celý zakrvavený. Svedok J.; čo však vôbec tento svedok neuvádzal v prípravnom konaní; však na hlavnom pojednávaní zdôrazňoval, že v miestnosti spálne sa nachádzala skriňa, ktorá bola predtým umiestnená v obývacej miestnosti. Svedok J. teda poukazoval na to, že aby mohol vôbec vojsť do miestnosti spálne, musel túto zvalenú skriňu v miestnosti spálne zodvihnúť; v čom mu mala pomáhať aj svedkyňa už neb. K.. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že skutočnosť, že by takúto či prípadne nejakú inú potrebnú pomoc poskytovala svedkovi J. už nebohá svedkyňa K.; však vôbec neuvádzala ani samotná táto už neb. svedkyňa K. pri svojej jedinej výpovedi v prípravnom konaní či ani svedok K.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo zabezpečeného úmrtného listu tejto už nebohej svedkyne mal súd za nepochybne preukázaný ten fakt, že k úmrtiu tejto svedkyne došlo dňa 05. 06. 2025 a teda táto svedkyňa nemohla byť ani neskôr v prípravnom konaní; a pochopiteľne ani na hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby; vypočutá a teda sa súd musel opierať len o túto jedinú výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania. Svedok J. aj po oboznámení jeho výpovede z prípravného konania pritom potvrdil, že po svojom príchode k poškodenému ležiacemu na podlahe sa toho opýtal, čo sa mu stalo, na čo mu tento poškodený odpovedal, že ho udrela obžalovaná; označiac obžalovanú jej krstným menom. Pri svojej neskoršej výpovedi pred súdom však tento svedok tvrdil, že to, že poškodeného udrela obžalovaná, mu mal povedať poškodený až potom, ako sa vrátil z nemocnice, keďže tento svedok mal podľa svojho udania naďalej nocovať u poškodeného. Tento svedok však zas na hlavnom pojednávaní opakovane zdôrazňoval, že neverí tomu, že by obžalovaná poškodenému zlomila lebku; avšak pri svojej neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní svoje pochybnosti o tom, že zranenia poškodenému spôsobila práve obžalovaná odôvodňoval len tým, že obžalovaná by nemala mať podľa jeho názoru dostatočnú silu na spôsobenie takýchto poranení. Svedok J. však k tomu ihneď dodal, že ak sa nejaká osoba nachádza v stave hnevu či zlosti, tak vtedy môže mať takúto silu na spôsobenie takéhoto zranenia. Bez ohľadu na takéto subjektívne ohodnocovanie telesných schopností obžalovanej potrebných na spôsobenie utrpených poranení poškodeného; jednoznačne však napokon svedok J. potvrdil, že poškodený mu oznámil, že keď sa prebral, tak pri ňom pri posteli stála obžalovaná. V ďalšej časti svojej výpovedi však svedok J. ešte uvádzal, že reč poškodeného bola nezrozumiteľná; čo je však v súlade so stavom poškodeného, tak ako to opísal samotný poškodený, že bol omráčený a ako by to malo aj zodpovedať aj utrpeným poraneniam. Svedok K. zas pritom vôbec na hlavnom pojednávaní vôbec nespomínal, že by poškodený mal nejaké krvavé zranenia. Tento svedok však v prípravnom konaní dňa 27. 05. 2025 výslovne uviedol, že keď vyšiel z toaletného zariadenia, uvidel ležať poškodeného v spálni na posteli a tento poškodený bol celý zakrvavený s tým, že krv a porozbíjané veci boli aj na zemi. Tento svedok však v predchádzajúcich častiach svojej výpovede na hlavnom pojednávaní tvrdil, že trvá na svojich výpovediach z prípravného konania. Svedok K. tiež v konaní pred súdom nevedel vysvetliť, akým spôsobom mohli vzniknúť tomuto poškodenému takéto poranenia. Svedok K. zas; vzhľadom na výslovné označenie tohto svedka ako možného páchateľa prejednávaného skutku svedkyňou L. B.; takéto svoje identifikovanie ako páchateľa tohto stíhaného skutku touto svedkyňou rezolútne poprel; poukazujúc aj na to, že svedkyňa B. ani nebola prítomná na mieste incidentu. Skutočnosť, že by prípadne takéto poranenia poškodenému spôsobil svedok K.; a nie teda obžalovaná; síce do istej miery pripúšťal aj na mieste skutku prítomný ďalší svedok, svedok J.; ale tento svedok to odôvodňoval len tým, že svedok K. ako muž mohol mať takú silu na spôsobenie takýchto zranení. Súd k tomu pripomína, že bolo jednoznačne preukázané, že svedok J. sa v byte poškodeného, keď malo dôjsť k takémuto útoku na tohto poškodeného v miestnosti spálne; a to do oblasti hlavy; však vôbec nenachádzal. Svedok K. pritom opakovane poukazoval na to; čo napokon uvádzal aj svedok J.; že medzi svedkom K. a poškodeným panovali dobré kamarátske vzťahy a neexistovala ani žiadna príčina na to, aby tento vypočúvaný svedok nejakým spôsobom; či už v uvedený deň alebo prípadne niekedy v období predchádzajúcom stíhaného skutku; nejako fyzicky atakoval poškodeného. Rozhodujúce bolo pritom aj to, že samotný poškodený J. výslovne poprel aj to, že by ho svedok K. vôbec v tento deň udrel otvorenou dlaňou po tvári a jednoznačne pri svojich viacerých výpovediach pred súdom trval na to, že ho doskou do hlavy udrela práve obžalovaná. Nebolo tak pritom pravdivé to tvrdenie obhajoby, že by poškodený J. v prípravnom konaní výslovne uviedol, že ho svedok K. v tento deň udrel fackou; keďže v prípravnom konaní tento poškodený len pripustil, že ho mohol v uvedený deň svedok

K. takto udrieť fackou. Na hlavnom pojednávaní; po poukázaní na takého jeho tvrdenie v prípravnom konaní; však tento poškodený výslovne poprel, že by ho svedok K. vôbec udrel otvorenou dlaňou po tvári; čo tento poškodený odôvodňoval aj tým, že by ani nepripustil, aby bol vo svojej domácnosti niekým fyzicky napádaný. Samotný poškodený J.; teda už po príchode príslušníkov PZ, ako aj svedka J.; následne veľmi podrobne opísal, ako po príchode príslušníkov PZ, tak aj pravdepodobne nimi privolanej rýchlej zdravotnej pomoci; bol následne lekársky ošetrený, najprv v meste Vranov nad Topľou a následne bol hospitalizovaný na neurochirurgickom oddelení v Košiciach, k čomu mal súd zabezpečenú aj lekársku správu. Poškodený J. k tomu ešte; na rozdiel od svojej výpovede v prípravnom konaní; na hlavnom pojednávaní opakovane uvádzal, že síce televízny prijímač nachádzajúci sa pred skutkom v obývacej miestnosti bol po jeho príchode z nemocničného pobytu poškodený; ale tento poškodený pri svojej výpovedi na súde neustále zdôrazňoval, že priamo nevidel, aby práve obžalovaná tento televízor nejakým spôsobom poškodila. Tento poškodený pritom len pripustil tú možnosť, že tento televízny prijímač mohla zhodiť obžalovaná aj nechtiac alebo k jeho poškodeniu mohlo podľa názoru tohto poškodeného dôjsť aj v dôsledku prievanu. Tento poškodený k tomu ešte doplnil, že keď bol prepustený z hospitalizácie, tak televízor sa nachádzal už v miestnosti spálni a bol rozbitý, keďže spadol z výšky 1,5 metra. Tento poškodený teda pred súdom predostrel aj svoj názor, že k poškodeniu tohto televízora mohlo dôjsť v dôsledku prievanu; keďže ako v obývacej miestnosti, tak aj v miestnosti spálne, mal neustále otvorené okná a teda tento televízny prijímač mohol podľa vyjadrenia tohto poškodeného zhodiť aj prievan. Tento poškodený dokonca aj po poukázaní na rozpory s jeho výpoveďou z prípravného konania; kedy výslovne tvrdil, že obžalovaná tento televízny prijímač chytila, vytrhla ho s káblami a odhodila ho do miestnosti spálne za interiérové dvere; na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení, že on nevidel obžalovanú vytrhnúť televízny prijímač a teda nevedel uviesť, akým spôsobom sa tento televízny prijímač ocitol v miestnosti spálne. Tento poškodený teda vysvetľoval, že takéto svoje vyjadrenie v prípravnom konaní si mohol len „vydedukovať.“ Svedok K.; ktorý pritom najprv na hlavnom pojednávaní síce potvrdil, že v obývačke bol umiestnený televízny prijímač, ale nepamätal si na to, že by došlo k jeho rozbitiu; avšak po prečítaní jeho výpovede v prípravnom konaní potvrdil, že došlo k rozbitiu televízora zn. Samsung. Tento vypočúvaný svedok tiež výslovne potvrdil, že bolo pravdivé aj to jeho tvrdenie v prípravnom konaní, keď vypovedal, že obžalovaná zhodila aj skrinku s televízorom, že poškodený na to tento televízor zobral a išiel s ním na obžalovanú a následne na to poškodený tento televízor trafil do steny a rozbil ho. Tento svedok však v mnohom vypovedal rozdielne v prípravnom konaní, keď bol vypočutý celkovo až trikrát; keď počas svojich jednotlivých postupných výpovedí; a to dokonca dvoch výpovedí vykonaných po sebe toho istého dňa; dňa 27. 05. 2025; opakovane svoje vyjadrenia menil; čo už samo osebe vyvolávalo určitú pochybnosť o celkovej vierohodnosti tohto vypočúvaného svedka. K hodnovernosti výpovede tohto svedka ako takej vo všeobecnosti súd ešte poznamenáva; čo sa vzťahuje aj na posúdenie hodnovernosti obžalovanej; že ak súd dospeje k záveru o hodnovernosti či nehodnovernosti určitej osoby, príp. časti jej výpovede; uvedené súd automaticky nehodnotí v tom smere, že všetko, čo tá ktorá osoba povie, je hodnoverné alebo nehodnoverné; ale podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci súd posudzuje v kontexte ostatných dôkazov, keďže aj hodnoverná osoba si môže určité skutočnosti prispôsobiť vo svoj prospech alebo naopak aj nehodnoverná osoba môže hovoriť pravdu. Obžalovaná totiž aj pri svojom stanovisku; bez toho, aby jej následne mohli byť kladené otázky stranami v konaní alebo súdom; prednesenom pred súdom však výslovne potvrdila, že poškodenému rozbila televízny prijímač. Súd; na rozdiel od iných skutkových okolností; však nepovažoval za nevyhnutné túto skutočnosť pojať do skutkovej vety vyhláseného rozsudku. Z týchto dôvodov; aj keď teda tento poškodený v prípravnom konaní tvrdil, že to bola práve obžalovaná, ktorá zhodila televízny prijímač z jeho pôvodného umiestnenia na dvoch skrinkách v obývacej miestnosti a len stručne rozbitie televízora pred súdom potvrdila aj samotná obžalovaná; avšak svedok K. zas v prípravnom konaní tvrdil, že to bol práve poškodený, ktorý sa mal týmto televízorom zahnať na obžalovanú; súd nedoplnil skutkovú vetu vyhláseného rozsudku oproti skutkovej vete obžalobného návrhu o tú skutočnosť, že došlo k takémuto rozbitiu televízneho prijímača. Súd totiž zastáva ten názor, že aj keď síce obžalovaná potvrdila, že rozbila televízor; avšak súd nemal za jednoznačne preukázané aj to, že by obžalovaná týmto televízorom aj nejakým spôsobom zaútočila na poškodeného; keďže to tento poškodený na hlavnom pojednávaní aj výslovne popieral a svedok K. zas v prípravnom konaní tvrdil, že to bol práve poškodený, ktorý sa mal týmto televíznym prijímačom zahnať na obžalovanú.

Súd pritom vzhliadol rozpor medzi výpoveďou poškodeného a svedka J., ktorý mal byť prítomný v byte poškodeného len do momentu, keď obžalovaná mala hodiť po poškodenom dve prázdne sklenené fľaše od alkoholických nápojov. Poškodený J. totiž jednoznačne trval na tom, že z bytu ho vyviedli z miestnosti spálne cez obývaciu miestnosť svedok J. a príslušníci PZ s tým, že sa tiež aj domnieval, že zasahujúca hliadka PZ privolala aj rýchlu zdravotnú pomoc. Naproti tomu však svedok J. takéto tvrdenie poškodeného popieral a tvrdil, že z bytu poškodeného mali tohto poškodeného na nosidlách odniesť záchranári privolanej rýchlej zdravotnej pomoci; teda poprel, že by z bytu poškodeného tohto poškodeného vyviedol on či príslušníci PZ. Súd takéto rozporné vyjadrenia oboch týchto vypočúvaných svedkov odstraňoval na hlavnom pojednávaní s tým, že obaja títo svedkovia zotrvali na svojich vyjadreniach. Súd však poukazuje na to, že je nepochybné, že obaja títo svedkovia nielenže boli pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov; podľa udania svedka K. dokonca poškodený mal byť pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov, ale predovšetkým poškodený J. utrpel výrazné poranenia hlavy a sám udával, že bol aj v bezvedomí či omráčený. Teda podľa názoru súdu poškodený už od okamihu, keď bol v stave omráčenia a bol podľa svojho názoru u v bezvedomí; si poškodený ani nemusel v dôsledku utrpeného poranenia hlavy; ako bolo nakoniec takéto poranenie hlavy ustálené znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva a farmácie; či aj z dôvodu výrazného vplyvu ním požitých alkoholických nápojov; jednoznačne pamätať ďalší priebeh udalostí po takomto údere do hlavy obžalovanou. Je pritom potrebné opätovne zdôrazniť; ako to bolo už aj vyššie uvedené; že zas svedok J. sa nemal nachádzať v byte poškodeného následne po tom, ako mala obžalovaná hodiť po tomto poškodenom prázdne fľaše od alkoholického nápoja. Tento svedok pritom pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal aj také okolnosti, ktoré mu mal poškodený oznámiť až po svojom príchode z nemocničného ošetrenia. Súd teda takéto rozporné vyjadrenia oboch týchto vypočutých svedkov nepovažoval za natoľko zásadné. Súd k tomu ešte najviac podotkýna, že iné zásadné rozpory medzi výpoveďou tohto poškodeného a svedka J. už súd nevzhliadol. Z takto vykonaného dokazovania mal súd taktiež za preukázané aj to, že obžalovaná vošla do bytu poškodeného s jeho súhlasom a najprv sa aj v jeho obydlí zdržiavala s jeho povolením. Poškodený J. pritom aj na výslovnú otázku súdu potvrdil, že do jeho bytu teda táto obžalovaná vstúpila s jeho vopred udeleným súhlasom. Poškodený J.; čo potvrdzovalo aj vyjadrenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní; pritom opakovane poukazoval aj na to, že aj pred samotným incidentom zo dňa 26. 05. 2025, obžalovaná pomerne často navštevovala tento jeho príbytok. Obžalovaná dokonca tvrdila, že bola rada, že u poškodeného mohla istú dobu aj pobývať, prípadne aj vykonať nejaké hygienické úkony či oprať si oblečenie. K tomu súd ešte dodáva, že podľa výpovede už nebohej svedkyne F. K. mal byť medzi týmto poškodeným a obžalovanou aj nejaký intímny pomer; čo však výslovne na hlavnom pojednávaní popieral svedok K., od ktorého svedka mala mať takúto vedomosť táto už nebohá svedkyňa K.. Súd túto skutočnosť uvádza predovšetkým z toho dôvodu, že práve z prípadného nejakého predchádzajúceho vzájomného vzťahu medzi páchateľom a obeťou často neskôr vyplynú aj rôzne negatívne emócie v podobe napríklad žiarlivosti alebo hnevu z dôvodu prípadného ukončenia vzájomného intímneho vzťahu, ktoré sú veľakrát aj dôvodom nejakých fyzických útokov medzi bývalými partnermi. Súd však dospel k tomu záveru, že v prejednávanom prípade nebola z hľadiska spáchaného skutku rozhodujúca tá skutočnosť, či teda medzi obžalovanou a poškodeným v predchádzajúcom období išlo o nejaký bližší priateľský, kamarátsky či prípadne nejaký intímny pomer. Následne počas pobytu obžalovanej v domácnosti poškodeného si mala táto obžalovaná podľa udania poškodeného prostredníctvom svojho mobilného telefónu prehrávať skladby rómskych interpretov; na čo mal podľa vyjadrenia poškodeného; ako tento poškodený, tak aj svedok J.; vyzvať túto obžalovanú, aby na mobilnom telefóne prehrávala aj produkciu slovenských interpretov, ktorej požiadavke poškodeného však obžalovaná nechcela vyhovieť. V tomto momente mal teda tento poškodený pristúpiť k slovným výzvam obžalovanej na opustenie jeho bytu. Tento poškodený pritom zdôraznil, že okrem slovnej výzvy aj priamo otvoril vchodové dvere svojho bytu a požiadal obžalovanú, aby jeho byt opustila. Obžalovaná podľa vyjadrenia poškodeného takúto jeho prvotnú výzvu neuposlúchla a naďalej sa zdržiavala v jeho byte, na čo však poškodený nereagoval a len mal povedať obžalovanej, aby teda zostala. Tento poškodený pritom ešte tvrdil, že v tom okamihu nemal voči osobe obžalovanej ani pociťovať žiaden hnev. Poškodený následne vypovedal, že obžalovaná však napriek takejto jeho prvej výzve a aj ním otvoreným vchodovým dverám; si naďalej mala prehrávať na svojom mobilnom aparáte skladby rómskych interpretov; na čo mal poškodený opätovne slovne vyzvať obžalovanú na opustenie jeho príbytku a znova aj otvoriť vchodové dvere za účelom umožnenia odchodu obžalovanej z jeho domácnosti. Tento poškodený síce nevedel presne časovo vymedziť tieto svoje dve výzvy adresované obžalovanej na opustenie jeho obydlia; ale zas trval na tom, že tieto výzvy adresoval obžalovanej ihneď po sebe a že to bolo pravdepodobne až potom, ako

obžalovaná prišla z obchodného domu Kaufland a tiež až potom, keď spoločne s touto obžalovanou tancovali. Poškodený J. pritom jednoznačne trval na tom, že počas týchto jeho pokynov obžalovanej na odchod z jeho bytu boli prítomní určite svedkovia K. K. a už nebohá svedkyňa F. K.; keďže títo dvaja svedkovia sa ho mali aj opýtať, či môžu u neho naďalej prenocovať, čo im tento poškodený dovolil. Poškodený sa však už nevedel jednoznačne vyjadriť k tomu, či účastný týchto jeho výziev bol aj svedok J.; tvrdiac, že po tom, ako obžalovaná po ňom hodila sklenenú fľašu, tak tento svedok už nechcel zotrvať v jeho byte a teda z daného bytu odišiel. Poškodený J. však jednoznačne trval na tom, že jeho výzvy obžalovanej na opustenie jeho bytu boli dôvodom, pre ktoré na neho obžalovaná neskôr zaútočila. Svedok J. sa však vôbec na hlavnom pojednávaní nevedel vyjadriť k tomu, či poškodený vyzýval obžalovanú na opustenie jeho obydlia. Tento svedok však jednoznačne v prípravnom konaní potvrdil, že takéto výzvy na odídenie z jeho bytu poškodený adresoval obžalovanej. V prípravnom konaní totiž tento svedok vypovedal, že poškodený priamo otvoril vchodové dvere svojho bytu a mal povedať obžalovanej, aby "vypadla;" avšak obžalovaná takýto pokyn poškodeného neuposlúchla. Tento vypočúvaný svedok ešte v prípravnom konaní pritom jednoznačne uvádzal, že poškodený takto obžalovanú vyhadzoval dvakrát a dvakrát mal obžalovanej aj otvoriť dvere so slovnou výzvou, aby opustila jeho príbytok. Tento svedok J. si však už na hlavnom pojednávaní na takéto výzvy nepamätal; ale jednoznačne trval na tom, že v prípravnom konaní vypovedal pravdivo a v iných častiach svojej výpovede na hlavnom pojednávaní aj zdôrazňoval, že pri svojej výpovedi v prípravnom konaní nebol nijakým spôsobom donucovaný a nebol naňho vyvíjaný ani žiaden nátlak. Nemožno pritom znova opomenúť ani to vyjadrenie tohto vypočúvaného svedka, keď sa tento svedok všeobecne vyjadroval, že si zapamätá len to, čo chce a čo je pre neho nepodstatné, to ihneď zabudne. Konkrétne pri takomto odstraňovaní tohto rozporu vo výpovediach tohto svedka v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní; týkajúcich sa teda prípadných výziev poškodeného adresovaných obžalovanej na opustenie jeho príbytku; svedok J. svoje nezapamätanie si tejto skutočnosti odôvodňoval tým, že od spáchania skutku do doby jeho prvotnej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 03. 11. 2025 uplynula doba šiestich mesiacov. Tento svedok však jednoznačne opakovane uvádzal, že ak takto vypovedal v prípravnom konaní, tak to bola pravda, keďže na príslušnom policajnom orgáne vypovedal pravdivo. Svedok K. si pritom na hlavnom pojednávaní už nepamätal, že by poškodený vyzýval obžalovanú na opustenie jeho bytu; naopak si pamätal to, že poškodenú obžalovanú nevyhadzoval. Opätovne; vzhľadom na jeho odlišnú výpoveď v prípravnom konaní; keď nielenže tento vypočúvaný svedok uvádzal, že poškodený vyhadzoval obžalovanú z bytu dvakrát, otvoriac jej aj vchodové dvere a vyzývajúc ju, nech odíde preč; ale aj veľmi podrobne opísal reakciu obžalovanej na takéto výzvy poškodeného či aj správanie sa poškodeného potom, ako obžalovaná neuposlúchla jeho pokyny na opustenie jeho príbytku; bol tento svedok na hlavnom pojednávaní vyzvaný na odstránenie takéhoto rozporu v jeho výpovediach. Totiž v prípravnom konaní tento svedok nielenže uvádzal, že poškodený obžalovanú dvakrát vyzýval na opustenie jeho príbytku; ale ešte aj tvrdil, že obžalovaná naďalej po takýchto výzvach poškodeného zostala sedieť na váľande a poškodený na takéto neuposlúchnutie jeho výziev obžalovanou najprv nereagoval; avšak už potom neskôr navzájom na seba poškodený a obžalovaná nadávali a boli na seba vulgárni. Svedok K. na hlavnom pojednávaní však jednoznačne zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania; s poukazom na predchádzajúce dlhoročné obdobie nejakého vzájomného vzťahu medzi obžalovanou a poškodeným s tým, že obžalovaná aj obdobie nejakého polroka prebývala v byte poškodeného. Tento svedok K. sa však rozpamätal na to, že keď obžalovaná neodišla z bytu poškodeného; poškodený sa mal začať na obžalovanú usmievať, obžalovaná sa usmievala zas na poškodeného, medzitým sa ešte títo dvaja aktéri incidentu hádali s tým, že celkovo takéto správanie oboch; teda ako obžalovanej, tak aj poškodeného, považoval tento svedok za čudné či zvláštne. Svedkyňa, už nebohá K.; aj keď predchádzajúcu časť žalovaného skutku opísala veľmi podrobne; výslovne takisto nepočula, že by poškodený vyzýval obžalovanú na odchod z jeho bytu. Utrpené poranenia poškodeného v dôsledku predmetného incidentu s obžalovanou pritom jednoznačne preukazovalo znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácie, z odvetvia chirurgie a traumatológie. Tento poškodený v dôsledku skutku zo dňa 26. 05. 2025 mal utrpieť pohmoždenia okolia ľavého oka; tržno-zhmoždenú ranu čela a subdurálny hematóm nad pravou hemisférou mozgu. Znalec MUDr. Sukovský vo svojom znaleckom posudku z daného odboru a odvetvia pritom veľmi podrobne opísal, že poranenie v oblasti ľavého oka poškodeného bolo spôsobené priamym mechanizmom, pôsobením tupej sily s tým, že intenzita pôsobiaceho násilia bola malá až stredne veľká. Len v prípade tohto zranenia poškodeného pritom tento znalec vylúčil, že by takéto poranenie poškodeného vzniklo

v dôsledku úderu tvrdým predmetom ako je doska a takisto takéto poranenie podľa názoru tohto znalca nemalo byť spôsobené ani v dôsledku pádu či nárazu do tvrdej podložky typu stena, podlaha či dlažba. Nemožno pritom považovať za dôvodný obhajobný argument, že takéto pohmoždenie okolia ľavého oka poškodeného malo byť podľa vyjadrenia znalca MUDr. Sukovského v jeho znaleckom posudku spôsobené úderom päsťou či tvrdšou časťou dlane ruky; a teda nie doskou; čo má samo osobe vyviňovať obžalovanú ako tú osobu, ktorá takéto poranenie poškodeného spôsobila. Práve z tohto znaleckého dokazovania podľa názoru súdu plynie, že takéto poranenie okolia ľavého oka poškodeného mohlo byť vyvolané aj úderom päsťou či tvrdšou časťou dlane ruky inej osoby; pričom ako samotná obžalovaná, tak aj všetci vypočutí svedkovia, vrátane poškodeného, potvrdili, že obžalovaná poškodeného udierala aj fackami. Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že samotný incident medzi obžalovanou a poškodeným sa mal začať práve takýmito údermi zo strany obžalovanej otvorenou dlaňou po tvári poškodeného; ako to napokon potvrdila aj samotná obžalovaná a ako to vypovedal aj samotný poškodený; aj keď zas tento poškodený síce tvrdil, že obžalovaná ho mala udrieť po tvári len zľahka. V prípade však už ďalších dvoch utrpených poranení; a to tržno-zhmoždenej rany čela a subdurálneho hematómu nad pravou hemisférou mozgu znalec MUDr. Sukovský v znaleckom posudku jednoznačne skonštatoval, že tieto poranenia boli spôsobené tupou silou, ktorou mohol byť aj úder tvrdším predmetom typu doska. V prípade poranenia čela, znalec poukázal na to, že v lekárskej správe absentovali bližšie údaje o vlastnostiach rany na čele; či iné údaje; a teda znalec nemohol jednoznačne ustáliť veľkosť pôsobiacej sily či iné možnosti vzniku tohto poranenia. U subdurálneho hematómu nad pravou hemisférou mozgu znalec pritom ustálil, že na oblasť vlasatej časti hlavy vpravo pôsobila tupá sila, ktorou mohla byť aj doska, pričom mohol ísť ako o jeden úder, tak aj o opakované údery. Znalec u tohto poranenia však už jednoznačne označil intenzitu pôsobiacej sily za stredne veľkú. Je potrebné poukázať takisto aj na to, že tento znalec nesporne ustálil ako adekvátnu dobu liečby dobu liečby poškodeného v trvaní piatich týždňov, t. j. 35 dní, počas ktorej doby mal byť poškodený aj obmedzený v obvyklom spôsobe života. Tento znalec v závere svojho znaleckého posudku ešte pritom zdôrazňoval, že útok na poškodeného bol vedený na oblasť uloženia životne dôležitého orgánu; a to mozgu; pričom počas útoku na osobu poškodeného aj reálne došlo k poraneniu životne dôležitého orgánu; čiže mozgu; a počas útoku na poškodeného došlo aj k ohrozeniu života poškodeného. Takto podľa názoru súdu aj týmto znalcom ustálený mechanizmus vzniku komplexu všetkých týchto poranení poškodeného teda vylučuje to obhajobné tvrdenie obžalovanej, že by prípadne poškodený J. takého poranenie utrpel tak, že ho svedok K. udrel jedenkrát päsťou; na čo si poškodený udrel hlavu o skriňu a na to mal poškodený dopadnúť na zem; keďže žiadne zranenie nemal poškodený podľa znalca utrpieť pri páde či pri náraze do tvrdej podložky ako podlaha. Súd za nedôvodné pritom považoval aj to tvrdenie obžalovanej, že by poškodený mal mať pod okom viaceré modriny, ktoré však zas mal tento poškodený utrpieť tak, že ho mala udierať viackrát otvorenou dlaňou po tvári už nebohá svedkyňa K.; keďže zas tak nevypovedala ani žiadna osoba prítomná na mieste incidentu; teda ani poškodený, svedok J., či svedok K., alebo aj priamo už nebohá svedkyňa K.. Práve naopak, priebeh skutkového deja, tak ako ho opísali všetky tieto prítomné osoby zodpovedá následku v podobe jednotlivých poranení na tele poškodeného; a naopak vylučuje tvrdenia obžalovanej, že by teda tohto poškodeného napadli iné osoby; teda svedok K., či už nebohá svedkyňa K.. Určený mechanizmus jednotlivých poranení poškodeného znalcom MUDr. Sukovským súd považoval za rozhodujúci aj na ustálenie právnej kvalifikácie stíhaného skutku. Podľa ustálenej súdnej praxe aj v podobe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tdo/80/2019 na rozlíšenie právnej kvalifikácie skutku ako dokonaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona alebo ako pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 Trestného zákona, je rozhodujúce, či úmysel smeroval k spôsobeniu závažnejšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví. V tomto rozhodnutí pritom Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádzal, že z hľadiska úmyslu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví postačí zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto ťažký následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený; teda postačuje tzv. eventuálny úmysel. S poukazom na takúto ustálenú judikatúru tak súd môže takéto uzrozumenie páchateľa so spôsobením ťažkej ujmy na zdraví poškodenému odvodzovať napríklad z povahy použitej zbrane; zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity a aj z toho; proti ktorej časti tela útok smeroval; z pohnútky činu či z okolností, ktoré samotnému konaniu páchateľa predchádzali a aj zo samotných okolností, za ktorých sa skutok stal a tiež aj z toho, aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Práve v prejednávanom prípade je pritom zrejmé, že samotnému útoku na oblasť hlavy poškodeného; v ktorej časti hlavy bol umiestnený mozog poškodeného; predchádzali viaceré a opakované útoky obžalovanej na tohto poškodeného v podobe

jej predchádzajúceho úderu otvorenou dlaňou, v hádzaní sklenených fliaš či aj skleneného pohára a rôznych tanierov, pohárov či šálok od kávy. Nemožno takisto opomenúť; čo súd následne zahrnul aj do skutkovej vety rozsudku; že obžalovaná mala na tohto poškodeného zaútočiť aj dreveným valčekom na váľanie cesta; čiže ešte pred samotným úderom doskou do hlavy poškodeného mala obžalovaná takisto použiť aj nejaký predmet, ktorým by mohla byť spôsobená aj nejaká závažnejšia ujma na zdraví poškodenému. Takýto valček na váľanie cesta mal pritom obžalovanej vytrhnúť z rúk svedok K.; dokonca až dvakrát; a najviac mal tento svedok aj nejakým spôsobom zamedziť obžalovanej v ďalších útokoch na poškodeného. Za takýchto okolností, keď bezprostredne predtým, ako obžalovaná udrela doskou ležiaceho poškodeného do oblasti hlavy; došlo už teda k viacerým útokom zo strany obžalovanej na tohto poškodeného a dokonca časti tohto útoku obžalovanej na poškodeného v podobe prípadného úderu poškodeného dreveným valčekom mal zabrániť svedok K.. Ďalej pri hodnotení úmyslu obžalovanej nemožno opomenúť aj to, že najprv svedok J. a následne aj svedok K. a už nebohá svedkyňa K., opustili príbytok tohto poškodeného a to z dôvodu aj nimi priamo vyslovených obáv z možného prípadného závažnejšieho incidentu medzi obžalovaným a poškodeným. Nemožno teda prehliadnuť aj to, že táto obžalovaná si musela byť vedomá aj toho, že po odchode svedka J. a predovšetkým svedka K., ktorý jej mal nejakým spôsobom zamedziť v predchádzajúcom útoku nejakým predmetom na poškodeného; že prípadnému nejakému ďalšiemu jej útoku na osobu poškodeného jej ani nemôže objektívne zabrániť žiadna iná osoba. Naviac súd poukazuje aj na to, že svedok J. pritom opakovane zdôrazňoval, že v relatívne krátkej dobe po jeho odchode z bytu poškodeného sám privolal hliadku PZ, ktorá však už mala byť telefonicky kontaktovaná nejakou inou osobou; svedok J. sa pritom domnieval, že nejakým susedom poškodeného; pričom zároveň aj v krátkej dobe; približne po uplynutí asi piatich či šiestich minút od tohto jeho telefonátu na políciu sa dostavili na miesto činu zasahujúci príslušníci PZ. Nemožno teda vylúčiť ani to, že prípadne v pokračovaní nejakých ďalších útokoch obžalovanej na poškodeného mohla obžalovanej zabrániť aj prípadná hrozba príchodu príslušníkov PZ či aj napokon samotný vstup hliadky PZ do bytu poškodeného. Na eventuálny úmysel obžalovanej spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví možno jednoznačne usudzovať aj zo samotného predmetu, ktorým tento útok obžalovaná viedla a aj samozrejme s poukazom na oblasť tela, voči ktorej časti tela tento útok obžalovaná smerovala. Zo zabezpečenej fotodokumentácie z miesta činu; ako aj z oboznámených vecných dôkazov; je zrejmé, že obžalovaná pri útoku na oblasť hlavy mala použiť jednu z dvoch zaistených dosiek, tak ako sú tieto dosky aj zachytené na fotodokumentácii. Tento poškodený pritom nevedel výslovne uviesť, ktorou konkrétnou doskou; teda či doskou o dĺžke 77 cm alebo doskou o dĺžke 89 cm; ho táto obžalovaná fyzicky napadla. Tento poškodený totiž zdôrazňoval, že obžalovaná ho mohla udrieť len jednou doskou a že by bolo nelogické, aby ho obžalovaná udierala naraz oboma doskami; teda raz jednou doskou a potom druhýkrát druhou doskou. Tento poškodený však jednoznačne trval na tom, že obžalovaná útok viedla na oblasť hlavy. No úmysel obžalovanej spôsobiť tomto poškodenému ťažkú ujmu na zdraví možno vyvodiť jednoznačne aj zo samotnej intenzity pôsobiaceho násilia a predovšetkým z počtu úderov. Tento poškodený ďalej totiž jednoznačne uvádzal, že obžalovaná ho udrela najprv jedenkrát a keď sa tento poškodený nadvihol; čiže obžalovaná sa podľa názoru tohto poškodeného mala domnievať, že ho neudrela dostatočnou intenzitou; tak ho mala obžalovaná udrieť druhýkrát, na čo už poškodený prestal vnímať, čo sa následne odohrávalo. Celá obrana obžalovanej bola pritom zameraná práve na tú skutočnosť, že jednotlivým útokom z jej strany na poškodeného predchádzalo predchádzajúce sexuálne obťažovanie poškodeného tejto obžalovanej. Ani takto obžalovanou označené správanie a konanie poškodeného voči obžalovanej však túto obžalovanú neoprávňovalo na taký útok voči osobe poškodeného, ako bol nakoniec ustálený v skutkovej vete tohto rozsudku. Pokiaľ aj teda konanie poškodeného napĺňalo znaky nejakého protiprávneho konania, tak takéto konanie poškodeného mohla obžalovaná nahlásiť príslušným orgánom a pokiaľ by takéto konkrétne konanie poškodeného napĺňalo znaky istého protiprávneho konania; tak by mohlo byť následne predmetom; či už trestného konania alebo priestupkového konania. K tomu však súd považuje za potrebné ešte podotknúť, že pokiaľ by obžalovaná zamýšľala len odradiť poškodeného od prípadných jeho ďalších snáh o nejakú formu; pre túto obžalovanú neprijateľnú; intímneho zblíženia s poškodeným; tak prípadne uvedené dosky či jednu z dvoch dosák mohla obžalovaná použiť aj so zámerom vystrašiť, varovať a odradiť poškodeného od ďalšieho takéhoto jeho konania so zámerom docieliť, aby poškodený od takéhoto svojho konania upustil. Pokiaľ však obžalovaná tvrdila; pričom súd takéto vyjadrenie obžalovanej ani nespochybňuje, keďže to jednoznačne vyplývalo z vykonaného dokazovania v podobe svedeckých výpovedí; predovšetkým svedka K. a už nebohej svedkyne K., či aj nepriamo svedka J., pokiaľ išlo o úder poškodeného po sedacej časti tela obžalovanej; že poškodený mal mať na adresu obžalovanej sexuálne narážky a mal sa aj dopustiť

minimálne jedného úkonu v podobe jedného úderu po zadnej časti tela tejto obžalovanej; tak to samo osebe neoprávňovalo túto obžalovanú na také útoky, akých sa nakoniec táto obžalovaná voči poškodenému dopustila. Nebolo však zas preukázané ani vyjadrenie už nebohej svedkyne K., že by obžalovanú poškodený nielen udrel po zadku; ale ju chytal aj za prsia a vyzliekal jej tričko. Avšak pokiaľ by obžalovaná svoj útok doskou dokonca neviedla na oblasť hlavy poškodeného, ale viedla by ho na inú časť tela, kde by nebol predpoklad spôsobenia nejakého závažnejšieho následku na zdraví; tak v takomto prípade by súd mohol prípadne uvažovať nad tým, že obžalovaná svojím konaním nezamýšľala spôsobiť poškodenému vážnu ujmu na zdraví. Pokiaľ však daný útok nebol jediný, osamotený či izolovaný; ale útok obžalovanej na poškodeného na oblasť hlavy bol opakovaný v podobe dvoch úderov, pričom intenzita prvého úderu podľa vyjadrenia poškodeného nebola dostatočná na omráčenie či až znehybnenie tohto poškodeného; na čo mala táto obžalovaná tohto poškodeného udrieť aj ďalším úderom; nemožno dospieť k inému záveru ako k takému, že obžalovaná si musela byť vedomá toho, že poškodenému môže spôsobiť aj vážnejšie poranenia. Nie je pritom podľa názoru súdu ani možné uvažovať nad tým, že by obžalovaná konala za podmienok nutnej obrany. Nutná obrana je totiž prípustná len v tom prípade, ak existuje reálne a okamžité nebezpečenstvo, ktoré hrozí majetku, životu či zdraviu, ktoré je potrebné odvrátiť. Pokiaľ však najprv obžalovaná udrela poškodeného jednou fackou po tvári, potom po ňom hádzala dve sklenené fľaše od alkoholických nápojov či aj sklenený pohár; potom vzala na poškodeného aj drevený valček na váľanie cesta, ktorý jej mal vytrhnúť svedok K. z rúk; hádzať aj rôzne taniere, poháre či šálky na kávu a následne dokonca pristúpiť až k tomu, že obžalovaná poškodeného udrela doskou až dvakrát do oblasti hlavy v miestnosti spálne, kde si mal odísť poškodený oddýchnuť; je nepochybné, že ani prípadné ďalšie obťažujúce správanie zo strany poškodeného jej ani nehrozilo. Nutná obrana je pritom prípustná iba v tom prípade, ak je život alebo zdravie osoby priamo ohrozené a reakcia musí byť primeraná hrozbe. V prípade, ak už poškodený ani nepredstavoval žiadnu hrozbu voči obžalovanej; nebolo vôbec ani prípustné, aby obžalovaná voči poškodenému akýmkoľvek spôsobom zasiahla. Obhajoba obžalovanej bola zameraná aj na ten fakt, že obžalovaná v čase spáchania skutku mala mať poranenie 4. prsta pravej ruky. Takéto prechádzajúce poranenie obžalovanej pritom preukazuje aj zabezpečená lekárska správa Nemocnice Vranov nad Topľou zo dňa13. 08. 2025 (č. l. 281), podľa ktorej bola táto obžalovaná lekársky ošetrená dňa 14. 03. 2025 a pre hnisavý zápal mäkkých tkanív tohto prsta pravej ruky aj následne dňa 19. 03. 2025, keď bolo takisto postihnuté miesto obžalovanej ošetrené, následne bola obžalovanej odporúčaná antibiotická a aj analgetická liečba s kontrolou u všeobecného lekára do troch dní s odporúčaním aj preväzu rany nasledujúci deň. Skutočnosť, že obžalovaná mala aj v čase spáchania skutku dňa 26. 05. 2025 naďalej trpieť následkami takéhoto poranenia prsta na jednej ruke pritom preukazuje aj fotodokumentácia vyhotovená k zápisnici o prehliadke tela obžalovanej vyhotovená v deň spáchaniu skutku dňa 26. 05. 2025 (č. l. 261 až č. l. 269), ktorá presne zachytáva aj takéto poranenie tohto prsta pravej ruky obžalovanej. O takto poranení obžalovanej nasvedčuje aj svedecká výpoveď svedkyne L. B.. Táto svedkyňa síce najprv vypovedala, že nemá vedomosť o žiadnom poranení svojej sestry, teda obžalovanej. Ihneď na to však táto svedkyňa už na otázku súdu výslovne potvrdila, že obžalovaná mala nejakým spôsobom neprirodzene vykrútený jeden prst. Obžalovaná totiž argumentovala aj tým, že práve pre takéto poranenie tohto prsta pravej ruky by nedokázala uchopiť dosku, ktorou mala zraniť poškodeného. Súd však zastáva ten názor, že len samotné poranenie jedného prsta na jednej ruke obžalovanej nevylučuje dostatočnú úchopovú schopnosť obžalovanej na uchytenie a následné aj použitie takéhoto tvrdého predmetu za účelom úderu do poškodeného. Súd tak vyhodnotil aj túto obhajobnú námietku obžalovanej ako účelovú, v snahe využiť svoje predchádzajúce takéto poranenie; ktoré nepochybne táto obžalovaná utrpela pred inkriminovaným dňom; za účelom vyviniť sa zo spáchania tohto skutku či prípadne so zámerom zmierniť svoj podiel viny na spáchaní tohto skutku v podobe úderu doskou do poškodeného. Teda zo súhrnu všetkých týchto skutkových okolností tak súd nemohol dospieť k inému záveru ako k takému, že v danom prípade išlo o cielene vedený útok obžalovanej na oblasť hlavy poškodeného, v ktorom sa nachádza životne dôležitý orgán v podobe mozgu. Teda z tohto možno jednoznačne vyvodiť, že takéto konanie obžalovanej bolo jednoznačne vedené minimálne jej nepriamym úmyslom spôsobiť tomuto poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Nemožno pritom opomenúť aj tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé aj to, že v podstate v krátkom časovom slede po odchode svedka J. ako aj svedkov Kešeľa a nebohej K. z bytu poškodeného, mala byť privolaná hliadka PZ, ktorá mala následne aj privolať rýchlu zdravotnú pomoc. Nemožno teda vylúčiť aj tú možnosť,

že pokiaľ by tomuto poškodenému nebola ihneď poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, tak prípadne by mohli byť spôsobené tomuto poškodenému aj závažnejšie dôsledky na jeho zdraví. Zhrnúc všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne tak možno jednoznačne ustáliť, že útok bol vedený jednak takým predmetom, ktorý bol spôsobilý vyvolať aj ťažké zranenie; celkový počet úderov bol dva; tieto údery boli vedené aj takou intenzitou, ktoré mohli vyvolať vznik ťažkej ujmy na zdraví a tieto útoky boli navyše vedené na oblasť hlavy; podľa udania poškodeného len päť centimetrov od oblasti čela; kde sa nachádza životne dôležitý orgán, teda mozog. Súd k tomu ešte dopĺňa, že aj osoba, ktorá nemá medicínske vzdelanie si musí byť vedomá toho, že v oblasti hlavy sa nachádza mozog a v prípade akéhokoľvek násilia vedeného na túto oblasť nejakým tvrdým predmetom; zvlášť nejakou tvrdšou doskou; môže ohroziť tento životne dôležitý orgán. Súd sa totiž domnieva, že pokiaľ bola obžalovaná jednak v stave nejakého alkoholického opojenia; čo nakoniec bolo potvrdené aj výsledkom dychovej skúšky a znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatrie na túto obžalovanú; a najviac aj v hneve či v zlosti na poškodeného, ktorý ju mal predtým podľa vlastného udania aj sexuálne obťažovať; nemožno aj z takéhoto rozpoloženia a stavu obžalovanej usudzovať, že by obžalovaná nechcela svojím konaním spôsobiť tomuto poškodenému nejaké závažnejšie poranenie. Koniec koncov aj svedok K. napríklad uvádzal, že síce všetky prítomné osoby mali požité alkoholické nápoje; ale všetci vypočutí svedkovia; okrem poškodeného; jednoznačne uvádzali, že v čase príchodu obžalovanej do obydlia poškodeného táto obžalovaná pravdepodobne nemala požité žiadne alkoholické nápoje. Naproti tomu však ostatné prítomné osoby v byte poškodeného mali požívať alkoholické nápoje už niekoľko dní pred samotným dňom spáchania skutku a tieto nápoje požívali aj v daný deň po príchode obžalovanej. Svedok K. dokonca ešte tvrdil, že poškodený J. bol pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov. Za takých okolností, keď aj obžalovaná; ktorá však mala už aj predchádzajúce skúsenosti s užívaním alkoholických nápojov a prípadne aj s užívaním nejakého liečiva s názvom Xanax; na ktorú skutočnosť pritom poukazovala predovšetkým svedkyňa L. B.; si táto obžalovaná musela byť vedomá ešte navyše aj toho, že v prípade nejakého jej útoku s nejakým predmetom na poškodeného tento poškodený nebude schopný klásť prípadný nejaký odpor alebo dostatočne sa brániť voči takémuto útoku. Identitu obžalovanej ako tej osoby, ktorá mala tak; ako to už bolo vyššie opísané; fyzicky zaútočiť na poškodeného; pritom jednoznačne vyplýva pochopiteľne predovšetkým z výpovede poškodeného J. a aj zo svedeckej výpovedi z časti z počutia svedka J.; v istej pasáži skutkového deja aj svedeckou výpoveďou svedka K. a už nebohej svedkyne K.. Z výpovede svedka J. totiž jednoznačne vyplýva, že potom, ako obžalovaná hodila jednu a potom aj druhú fľašu po poškodenom, tak sa rozhodol z bytu tohto poškodeného odísť. V krátkom časovom slede po odchode svedka J. mal opustiť domácnosť poškodeného aj svedok K., spoločne so svojou manželkou, už nebohou svedkyňou K. a teda by v byte poškodeného mali zotrvať len obžalovaná a poškodený. Z vykonaného dokazovania takisto vyplynulo, že v miestnosti spálne v čase útoku na osobu poškodeného sa podľa výpovede poškodeného J. nemala nachádzať žiadna iná osoba okrem neho a obžalovanej, ktorú uvidel stáť pri svojej posteli. Teda útoku obžalovanej na poškodeného, ku ktorému malo dôjsť v miestnosti spálne, títo vyššie uvedení svedkovia neboli osobne zúčastnení, konflikt medzi poškodeným a obžalovanou nevideli a ani inak priamo nevnímali inými zmyslami; teda prípadne predovšetkým sluchom. Obžalovaná síce pri svojom vyjadrení k výpovedi svedka K. uvádzala, že ako svedok K., tak aj už nebohá svedkyňa K. boli prítomní celého priebehu skutku s tým, že odišiel len svedok J.. Takéto vyjadrenie obžalovanej však nepotvrdil žiaden z vypočutých svedkov; teda nielen svedok K., či už nebohá svedkyňa K.; ale ani svedok J., ktorý tvrdil, že do pol minúty od jeho odchodu mali k nemu prísť aj svedok K. a už nebohá svedkyňa K.. Teda tvrdenie obžalovanej o prípadnej prítomnosti svedka K. a už nebohej svedkyne K. v byte poškodeného počas celého priebehu incidentu tejto obžalovanej s poškodeným; vrátane jej útoku na poškodeného v miestnosti spálne drevenou doskou; nevyznieva hodnoverne a presvedčivo. Poškodený J. pritom zdôrazňoval aj to, že pokiaľ by mal vedomosť o tom, že obžalovaná na neho takto zaútočí, tak by sa voči takémuto útoku obžalovanej aj bránil a možno by sa mu aj ubránil. Opätovne obžalovaná; pri svojom prvom stanovisku prednesenom pred súdom; zas výslovne potvrdila, že sa s poškodeným hádali a kričali na seba; ale tvrdila, že nedošlo k takému incidentu, aby tomuto poškodenému výslovne ublížila a že mu ani nechcela ublížiť. Táto obžalovaná teda potvrdila len to, že udrela tohto poškodeného jednou fackou; takisto tvrdila, že hádzala poháre do steny a že tomuto poškodenému poškodila aj televízny prijímač. Avšak táto obžalovaná na ďalšom hlavnom pojednávaní; pred ukončením dokazovania vo veci samej; však výslovne uviedla, že si nepamätá, či poškodeného zbila ona alebo svedok K., keďže mala "okno.“ Znova táto obžalovaná zopakovala, že ju to mrzí; ale vie, že by poškodenému neublížila.

Obžalovaná pritom poukazovala pri svojej obhajobnej argumentácii aj na to, že zo zaistených daktyloskopických stôp ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy, jednoznačne nevyplývalo, že by práve táto obžalovaná mala spôsobiť takéto poranenia poškodenému. Takéto tvrdenie obžalovanej je pritom pravdivé len v tej jej časti, že na povrchu predložených vecných stôp v podobe oboch zaistených dosák neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. Znaleckým expertíznym skúmaním z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy bolo však zistené, že DNA profil biologických materiálov zaistených ako z dosky o dĺžke 89 cm, tak aj z dosky o dĺžke 77 cm; zo steru zo škvrny červenej farby nachádzajúcej sa na podlahe miestnosti spálne vo vzdialenosti 130 cm od steny pri zárubni a 90 cm od steny vľavo z pohľadu vchádzajúceho do spálne; z poškodeného dreveného valčeka spolu s rúčkami nachádzajúceho sa na podlahe miestnosti spálne tesne pri stene vľavo; zo steru zo striekanca červenej farby nachádzajúcej sa na stene vedľa zárubne miestnosti spálne vpravo; zo steru zo škvrny červenej farby nachádzajúcich sa na ponožke na pravej nohe počas prehliadky tela tejto obžalovanej; sa zhodoval s DNA profilom poškodeného J.; čiže pôvodcom všetkých vyššie uvedených krvných stôp bola osoba poškodeného. Takisto bolo preukázané, že aj biologické materiály z dosky č. 1 o dĺžke 89 cm ako aj zo ster zo škvrny červenej farby nachádzajúcej sa na ponožke ľavej nohy obžalovanej pri jej prehliadke tela boli tvorené kombináciou majoritného DNA profilu poškodeného a minoritných DNA profilov nevhodných na interpretáciu. Zároveň v tomto znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ bolo skonštatované, že biologický materiál pochádzajúci z nečistôt spod nechtov ľavej ruky obžalovanej pochádzal najmenej od dvoch osôb a DNA profil bol tvorený kombináciou DNA profilu obžalovanej a DNA profilu poškodeného J.. Takisto boli zaistené aj nejaké biologické materiály z povrchu rukoväte oboch dosák z viacerých miest; stery z rúčok dreveného valček na cesto a zo strednej časti dreveného valčeka na cesto; ktoré predstavovali zmiešané biologické stopy a ktoré neboli vhodné na individuálnu identifikáciu a porovnávanie. Zo steru z rozlomenej rúčky dreveného valčeka na cesto a z nečistôt spod nechtov pravej ruky obžalovanej pritom neboli získané žiadne interpretovateľné DNA profily. Práve obrana obžalovanej bola zameraná aj na tú skutočnosť, že z týchto dvoch dosák neboli zistené také biologické stopy, ktoré by ju jednoznačne identifikovali ako osobu, ktorá vôbec prišla do kontaktu s týmito dvoma doskami. Takisto obhajoba poukazovala aj na tú skutočnosť, že obžalovaná sa bezprostredne po spáchaní skutku mala podrobiť prehliadke tela, k čomu bola vyhotovená aj fotodokumentácia (č. l. 261 až 269), keď podľa názoru obhajoby na tele obžalovanej a predovšetkým na jej rukách neboli zistené žiadne známky prípadného kontaktu obžalovanej s týmito predmetmi; napríklad v podobe nejakých krvných stôp. V súvislosti s takýmito obhajobnými tvrdeniami bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj vypracovateľka znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z daného odvetvia a odboru, N. H.. Táto predstaviteľka tohto kriminalisticko-expertízneho ústavu pri svojej výpovedi pred súdom podrobne rozviedla, že na oboch zaistených doskách pod č. 1 a pod č. 4 bola zistená prítomnosť relatívne veľkého množstva krvných stôp; avšak krvné stopy majú tendenciu šíriť krvný prach, ktorý obsahuje relatívne vysoké množstvo DNA a tento vír môže prekrývať pri analýze dotykové stopy, ktoré zas obsahujú výrazne nižšie množstvo DNA. Takéto dotykové stopy podľa vyjadrenia tejto znalkyne vznikajú pri kontakte nekrytých častí tela nejakej osoby s daným predmetom. Vychádzajúc z týchto skutočností, tak táto zamestnankyňa tohto ústavu PZ jednoznačne skonštatovala, že aj v prípade určitého kontaktu nejakej podozrivej osoby zo spáchania nejakého trestného činu s nejakým takýmto predmetom, nemusela byť na takejto veci zistená dostatočná prítomnosť biologického materiálu takejto osoby. Táto predstaviteľka tohto kriminalisticko-expertízneho ústavu aj zdôraznila, že na DNA analýzu je potrebné aj isté minimálne množstvo DNA a v prípade zaistenia menšieho množstva nie je možné ani identifikovať DNA profil. Takisto vzhľadom na charakter utrpených poranení poškodeného, ktorý teda neutrpel také výrazné krvné zranenia a najviac obžalovaná mala pri útoku použiť ako predmet svojho útoku dosku; nevyhnutne nemuselo dôjsť k tomu, aby na tele či priamo aj na rukách útočníka boli zaznamenané nejaké známky svedčiace o útoku tejto obžalovanej na telo poškodeného. Teda, pokiaľ aj pri prehliadke tela obžalovanej bezprostredne po spáchaní skutku, táto obžalovaná podľa udania obhajoby nemala mať žiadne stopy na rukách; prípadne na iných častiach svojho tela; nejakým spôsobom preukazujúce, že to bola práve táto obžalovaná, ktorá vyššie popísaným spôsobom zaútočila doskou na poškodeného; nevylučuje to tú skutočnosť, že to bola práve obžalovaná, ktorá zaútočila na poškodeného spôsobom opísaným v skutkovej vete tohto rozsudku. Takáto situácia však u obžalovanej nenastala, keďže ako na jej ponožke na pravej nohe, na ponožke aj na ľavej nohe, tak aj spod nechtov na jej ľavej ruke bol zistený; či už len DNA profil poškodeného alebo zmiešaná stopa, tvorená majoritným DNA profilom poškodeného. Na tele obžalovanej, či na súčasti jej oblečenia, tak bol zistený biologický materiál pochádzajúci od tohto poškodeného.

Spáchania skutku obžalovanou pritom popierala aj na návrh tejto obžalovanej vypočutá svedkyňa L. B., sestra tejto obžalovanej. Táto svedkyňa totiž jednoznačne uvádzala, že v uvedený deň v doobedňajších hodinách v čase asi okolo 10:00 hod. za ňou prišla obžalovaná v triezvom stave, následne po nákupe vykonanom obžalovanou na žiadosť tejto svedkyne v obchodnom dome Kaufland spolu s mal. dcérou tejto svedkyne, tento nákup obžalovaná svojej sestre aj odniesla a následne mala odísť za poškodeným do jeho bytu. Táto vypočutá svedkyňa však nepochybne v byte poškodeného nebola, keď malo dôjsť k spáchaniu stíhaného skutku. Táto svedkyňa pritom obviňovala zo spáchaného skutku svedka K., ktorý sa podľa vyjadrenia tejto svedkyne mal už v minulosti dopúšťať opakovaného fyzického násilia voči svojej manželke, už nebohej svedkyne K.. Svedkyňa B. zdôrazňovala predovšetkým to, že svedok K. sa mal vyhrážať, že v uvedený deň zbije poškodeného a že jej aj mal povedať, že to bol svedok K. K., ktorý vtedy zbil s doskou poškodeného. Táto svedkyňa pritom poukazovala tiež na to, že poznajúc obžalovanú ako svoju sestru, táto obžalovaná by rozhádzala nábytok; ale určite by poškodeného s doskou nezbila. Táto svedkyňa pritom svoje tvrdenie o tom, že takýmto spôsobom fyzicky napadol poškodeného svedok K. opierala o tú skutočnosť, že synovec tohto svedka; p. O. K.; povedal tejto svedkyni, že počul, že jeho strýko udrel poškodeného J.; avšak ihneď k tomu táto svedkyňa podotkla, že nevie potvrdiť, či p. O. K. ako svedok by prípadne takto vypovedal aj na hlavnom pojednávaní z dôvodu obáv z osoby svedka K. K.. Svedok K.; ktorého výpoveď síce na hlavnom pojednávaní bola odlišná od jeho troch výpovedí v prípravnom konaní; však bola v zásadných častiach zhodná s výpoveďou ako poškodeného J., tak aj ďalšej prítomnej osoby, svedka J.. Ako už bolo vyššie uvedené síce svedok J. pripustil tú možnosť, že poškodeného mohol fyzicky napadnúť z dôvodu potrebnej sily svedok K.; ale takéto svoje vyjadrenie svedok J. vierohodne nevysvetlil, pričom tento svedok J. sa zjavne v byte poškodeného už nenachádzal, keď malo dôjsť k fyzickému útoku na tohto poškodeného v miestnosti spálne. Aj prípadné touto svedkyňou B. opísané agresívne konanie svedka K. voči jeho manželke či prípadne aj touto svedkyňou opísané násilné konanie tohto svedka voči jeho svokrovi; za čo mali byť podľa udania svedkyni Šmatárovej odsúdené nejaké iné dve osoby; je nepostačujúce na dostatočné prípadné spochybnenie osoby obžalovanej ako útočiacej osoby na poškodeného v prejednávanej trestnej veci. Práve vypočutí svedkovia J. a svedok K.; a aj už nebohá svedkyňa K. v prípravnom konaní; totiž na hlavnom pojednávaní; po poukázaní už aj na svedeckú výpoveď svedkyne L. B. pre súdom; naopak tvrdili, že po odchode z príslušného policajného oddelenia ich mala táto svedkyňa zavolať do svojej domácnosti na kávu a svedok J., svedok K. a aj už nebohá svedkyňa K. aj zhodne uvádzali, že v tejto domácnosti táto svedkyňa od nich žiadala či im „naznačovala“ podľa tvrdenia svedka J. na hlavnom pojednávaní, aby vypovedali pred príslušným policajným orgánom tak, aby pomohli alebo aby neuškodili jej sestre; teda obžalovanej; na čo mali tejto svedkyni svedok J., ako aj svedkyňa, už nebohá K. uviesť, že budú vypovedať o tom, čo videli, či pravdu a že takto vypovedali aj na príslušnom policajnom orgáne. Vyhodnotiac teda vyššie uvedené skutočnosti tak súd takéto tvrdenia svedkyne B. o prípadnom spôsobení poranenia poškodeného konaním svedka K. považoval za jednoznačnú snahu tejto svedkyne vyviniť obžalovanú zo spáchania stíhaného skutku alebo aspoň zmierniť jej vinu na spáchanom skutku. Z týchto vyššie uvedených skutočností teda nepochybne vyplýva, že napriek tomu, že na predmetných dvoch doskách nebolo zaistené dostatočné množstvo stôp; či už daktyloskopických alebo biologických; na jednoznačnú identifikáciu obžalovanej ako tej osoby, ktorá týmito doskami alebo jednou z týchto dosiek zaútočila na poškodeného; stotožnenie osoby obžalovanej ako tej osoby, ktorá spôsobila takéto poranenie poškodeného jednoznačne vyplývalo z iných okolností. Nie je pritom ani výslovne vyžadované, aby rozhodujúcimi dôkazmi na ustálenie viny obžalovaného boli iba také stopy, ktoré boli zaistené na mieste činu a ktoré za nositeľa takýchto stôp označujú práve obžalovaného. Takýmito iným usvedčujúcimi dôkazmi určujúcimi obžalovanú ako páchateľa stíhaného skutku boli práve usvedčujúce výpovede vypočutých svedkov. Zo svedeckých výpovedí totiž všetkých vypočutých svedkov; teda ako predovšetkým poškodeného, tak aj svedka J. a svedka K. a už nebohej svedkyne K.; je zrejmé, že v byte poškodeného neskôr zotrvala len táto obžalovaná a poškodený a že poškodený utrpel aj také poranenie, ako boli uvedené v skutkovej vete rozsudku. Teda aj keď obžalovaná v podstate popierala spáchanie skutku; tieto všetky svedecké výpovede vo svojich súvislostiach; teda okrem svedeckej výpovede svedkyne B., ktorá však prítomná skutku nebola; tak aj zabezpečené znalecké dokazovanie; predovšetkým z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy a aj znalecké dokazovanie z odvetvia chirurgie a traumatológie; zas vylučujú obranu obžalovanej, že to nebola ona, ktorá takéto poranenie poškodenému spôsobila. Súd ako nedôvodné pritom posúdil návrhy obhajoby na vyžiadanie si trestných spisov či odpisu z registra trestov na poškodeného. Samotná skutočnosť, že tento poškodený v minulosti spáchal nejaké trestné činy, za ktoré bol aj prípadne právoplatne odsúdený, nemala podľa názoru súdu žiaden význam

z hľadiska toho, či obžalovaná spáchala skutok tak, ako sa jej kládlo za vinu podanou obžalobou. Ako poškodený, tak aj predovšetkým samotná obžalovaná pri svojich prednesoch pred súdom; či aj svedok K.; vôbec netvrdili, že by medzi obžalovanou a poškodeným pred samotným spáchaním žalovaného skutku vznikli nejaké nezhody či až priamo nejaké konflikty; ale naopak obžalovaná tvrdila, že pred spáchaním skutku mala niekedy aj po nejakú dobu; podľa svojich potrieb; aj stráviť nejaký čas v byte poškodeného. Súd pritom nemal ani žiadne zásadné pochybnosti o hodnovernosti či vierohodnosti výpovede poškodeného, ktorý v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vypovedal v hrubých rysoch totožne ako v prípravnom konaní. Súd pripomína, že poškodený bol v prípravnom konaní vypočutý dvakrát a súd ani na základe porovnania takýchto dvoch výpovedí tohto poškodeného v prípravnom konaní oproti jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní; potom, ako súd aj isté nezrovnalosti vo výpovediach tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní odstraňoval, na základe čoho si poškodený na niektoré skutkové okolnosti aj dodatočne spomenul; nenadobudol súd závažné pochybnosti o celkovej vierohodnosti či hodnovernosti výpovede tohto poškodeného. Odlišnosť vo výpovedi tohto poškodeného na hlavnom pojednávaní oproti jeho výpovedi v prípravnom konaní súd vzhliadol len v otázke televízneho prijímača; teda v tom, či to bola práve obžalovaná, ktorá spôsobila poškodenie tohto televízneho prijímača alebo k pádu tohto televízneho prijímača došlo v dôsledku prievanu, ako to tvrdil tento poškodený v konaní pred súdom. Súd zároveň nedospel k tomu záveru, že by už v prípravnom konaní existovali vo výpovedi tohto poškodeného také rozpory, ktoré by sami osobe odôvodňovali do konania pribratie znalca z odboru psychológie na posúdenie lži skóre poškodeného. Z vykonaného dokazovania je pritom nepochybné, že poškodený sa mal voči obžalovanej dopúšťať nejakej formy sexuálneho obťažovania, čo však nijakým spôsobom neoprávňovalo obžalovanú na také konanie, ktoré sa jej podanou obžalobou kládlo za vinu a ktoré konanie aj malo napĺňať kvalifikačné znaky nejakých trestných činov. Súd pritom na základe vykonaného znaleckého dokazovania z odvetvia chirurgie a traumatológie nemal pritom ani žiadne pochybnosti o tom, že by takéto poranenia poškodeného vzhľadom na svoju telesnú konštitúciu nemohla spôsobiť práve obžalovaná. Týmto znaleckým dokazovaním nebolo totiž ani konštatované, že by na spôsobenie takýchto zranení poškodeného bolo potrebné vynaložiť extrémne či enormne výraznú silu alebo že by spôsobenie takýchto poranení u poškodeného predstavovalo pre útočníka nejakú veľkú záťaž. Súd teda z toho dôvodu ani neakceptoval návrh obhajoby na vykonanie znaleckého dokazovania z príslušného odboru a odvetvia na posúdenie telesných schopností tejto obžalovanej. Na návrh obhajoby bol pritom na hlavnom pojednávaní vypočutý aj vypracovateľ znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie na obžalovanú MUDr. Porvažník, ktorého ako prvého v poradí vypočula aj obhajoba. Súd k tomu ešte pripomína, že práve súd z dôvodu námietok obhajoby zisťoval u tohto znalca, že či ním určený časový rozsah na znalecké vyšetrenie tejto obžalovanej bol dostatočný na vypracovanie jeho znaleckého posudku. Znalec MUDr. Porvažník pritom súdu vysvetlil, že čas 50 minút na znalecké vyšetrenie tejto obžalovanej bol postačujúci na odobratie anamnestických údajov od obžalovanej; ktorá obžalovaná mala pri tomto znaleckom vyšetrení ochotne poskytovať potrebné údaje, spolupracovať a ani inak nemariť priebeh znaleckého vyšetrenia; a to v kombinácii s už vopred zabezpečenou zdravotnou dokumentáciou tejto obžalovanej. Tento znalec na hlavnom pojednávaní pritom aj potvrdil, že pri posudzovaní rozpoznávacích a ovládacích schopností obžalovanej v prejednávanej trestnej veci mal už vedomosť o predchádzajúcich skúsenostiach obžalovanej s požívaním alkoholických nápojov, keďže na túto obžalovanú už vypracoval znalecký posudok aj vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/92/2024. Znalec sa pritom vyjadril aj k možnosti uloženia ochranného protialkoholického liečenia tejto obžalovanej, keďže pôvodne v ním podanom znaleckom posudku uloženie tohto ochranného liečenia tejto obžalovanej neodporúčal, vzhľadom na jej postoj k tomuto liečeniu. Súd teda ani po takomto vypočutí znalca L. Q. v konaní pred súdom nedospel k tomu záveru, že by vôbec bolo potrebné pristúpiť k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania z daného odboru a odvetvia; teda, že by naďalej zotrvávali nejaké nejasnosti, nepresnosti či neúplnosti pri tomto znaleckom dokazovaní, pre ktoré by bolo nevyhnutné vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie z daného odvetvia a odboru. Koniec koncov ani obhajoba, po takomto vypočutí znalca L. Q. v konaní pred súdom; výslovne už netrvala na vypracovaní kontrolného znaleckého posudku z daného odvetvia a odboru. Súd zamietol aj návrh obhajoby na vykonanie previerky výpovede poškodeného a svedka J. a svedka K. za účelom odstránenia rozporov v ich výpovediach či vykonanie rekonštrukcie. Súd k tomu zdôrazňuje, že poškodený J.; ktorý pri predmetnom incidente utrpel aj poranenie hlavy; bol na hlavnom pojednávaní vypočutý celkovo až trikrát, pričom pri poslednom jeho výsluchu pred súdom bol vypočutý výlučne obhajobou. Takisto aj svedok J. bol vypočutý pred súdom celovo až dvakrát s tým, že tomuto svedkovi boli aj kladené otázky za účelom odstránenia odlišností v jeho výpovedi oproti výpovedi poškodeného J., či aj jeho samotného v prípravnom konaní. Svedok K.; ktorý bol pritom v prípravnom konaní vypočutý až trikrát a

ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý až po výsluchu všetkých iných svedkov; teda predovšetkým poškodeného a svedka J., ako osôb prítomných pri tomto incidente; pritom bol síce pred súdom vypočutý len jedenkrát; keďže tento svedok pred súdom uviedol, že odchádza na územie iného štátu z pracovných dôvodov; ale súd odstraňoval všetky rozpornosti, ktoré súd vzhliadol vo výpovedi tohto svedka. Tento svedok bol teda súdom vyzvaný na odstránenie rozporov v jeho výpovediach v prípravnom konaní oproti jeho výpovedi v konaní pred súdom, ale aj na objasnenie rozporov v jeho výpovedi s výpoveďami poškodeného J., svedka J., či aj jeho už nebohej manželky, svedkyne K., ktorú súd už pochopiteľne vypočuť nemohol. Isté nezrovnalosti vo výpovediach týchto všetkých svedkov súd vyhodnotil ako také, ktoré bolo potrebné pripísať aj ten skutočnosti, že každý svedok sleduje len istú časť skutkového deja. Ak je však priamy pozorovateľ určitej udalosti opakovane, s určitým časovým odstupom vypočúvaný o jej priebehu, je len prirodzené, že v dôsledku zabúdania sa môže od svojej predchádzajúce výpovede do určitej miery odchýliť. Je tak vecou hodnotenia dôkazov posúdiť, či vzniknuté rozdiely sú tak závažného charakteru, že už len ich samotná existencia spôsobuje nehodnovernosť podanej výpovede; a to buď pre podozrenie, že svedok nie je schopný si vnímané udalosti správne zapamätať, či reprodukovať, alebo preto, že by mohlo ísť o úmyselné uvádzanie nepravdivých údajov, alebo ide o menej závažné odchýlky ako akceptovateľný dôsledok prirodzeného zabúdania, či prípadného omylu. Odchýlky vo výpovediach týchto všetkých vyššie spomenutých svedkov však súd považoval za nie natoľko podstatné a pokiaľ nejaká časť ich výpovede na hlavnom pojednávaní oproti ich výpovedi v prípravnom konaní mala podstatný vplyv na ustálenie zisteného skutkového stavu, tak to súd aj premietol do skutkovej vety vyhláseného rozsudku. Z týchto dôvodov preto súd ani nepristúpil k vykonaniu previerky výpovede všetkých týchto svedkov, teda poškodeného, svedka J., či aj svedka K.. K objasneniu tohto skutku by podľa názoru súdu neprispela ani vykonaná rekonštrukcia. Súd nepovažoval za potrebné ani vypočuť p. O. K., ktorému mal svedok K. K. povedať, že v inkriminovaný deň napadol poškodeného; čo sa mal p. O. K. dozvedieť od svojho strýka, teda od svedka K. K.. K tomu teda súd ešte dodáva, že keďže p. O. K. nebol osobne prítomný toho skutku; poškodený trval na tom, že bol vtedy napadnutý obžalovanou, a nie svedkom K.; svedok J. prezentoval pred súdom len svoju domnienku, že prípadne poškodeného mohol napadnúť aj svedok K. a aj samotná obžalovaná si už nepamätala, či poškodeného napadla ona alebo svedok K.; súd teda výsluch tohto svedka navrhnutý obhajobou takisto zamietol. Nemožno pritom prehliadnuť ani to vyjadrenie svedkyne B. pred súdom, keď tvrdila, že p. O. K. to, čo mu vtedy povedal jeho strýko, ani pred súdom nemusel uviesť z dôvodu obáv z osoby tohto už vypočutého svedka K. K.. Súd k samotnému skutku ešte na záver dopĺňa, že vzhľadom na dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní súd; pri zachovaní totožnosti skutku; v popise samotného skutku v rozsudku zohľadnil aj tie skutočnosti, ktoré zas boli jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. V prvom rade súd poukazuje na to, že síce v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 27. 05. 2025, ako aj v podanej obžalobe, bolo výslovne uvedené, že k spáchaniu skutku malo dôjsť v čase okolo 18:30 hod.; avšak z úradného záznamu z obmedzenia osobnej slobody tejto obžalovanej zo dňa 26. 05. 2025 (č. l. 10) vyplývalo, že o takomto čase mala byť táto obžalovaná bezprostredne pristihnutá pri spáchaní stíhaných trestných činoch. Zo samotného znenia tohto úradného záznamu však vyplýva, že k spáchaniu skutku malo dôjsť v čase okolo 18:00 hod. Súd teda následne určil v skutkovej vete tohto rozsudku dobu spáchaniu tohto skutku na deň 26. 05. 2025 o 18:00 hod. s tým, že len pravdepodobne nedopatrením bolo v uznesení o vznesení obvinenia, ako aj v podanej obžalobe, stanovený čas spáchania skutku totožný s dobou bezprostredného pristihnutia obžalovanej pri spáchaní žalovaných trestných činov. Už s ohľadom na samotné výpovede všetkých zainteresovaných osôb zas bolo potrebné výslovne v skutkovej vete rozsudku aj uviesť, že poškodený dvakrát vyzýval obžalovanú na odchod z jeho bytu; že obžalovaná udrela tohto poškodeného jedenkrát dlaňou po líci; že táto obžalovaná hodila do poškodeného dve sklenené fľaše ako aj sklenený pohár. Za rozhodujúce však súd považoval aj to; vychádzajúc z výpovedí ako poškodeného, tak aj svedka K.; pričom súd zdôrazňuje, že táto skutková okolnosť bola zrejmá už v štádiu prípravného konania; že obžalovaná zobrala aj valček na váľanie cesta; bez ohľadu na to, kto ako prvý vzal tento valček z jeho pôvodného umiestnenia a priniesol ho vôbec do obývacej miestnosti; a že týmto valčekom sa pokúšala obžalovaná udrieť poškodeného, v čom jej zabránil svedok K., ktorý mal vytrhnúť tento valček z rúk obžalovanej a odtiahnuť obžalovanú od poškodeného. Poškodený pritom pri svojej výpovedi zdôrazňoval aj to, že okrem toho, že obžalovaná po ňom hodila taniere či poháre; že obžalovaná do neho hádzala aj šálky na kávu a teda súd v tejto časti skutkovú vetu rozsudku doplnil oproti skutkovej vete obžaloby; teda, že obžalovaná hádzala po poškodenom aj tieto šálky na kávu. Takisto; predovšetkým vychádzajúc z výpovede svedka J.; súd upravil skutkovú vetu obžaloby aj v tej stati, že táto obžalovaná síce zhodila a rozbila skriňu; ale nie v miestnosti spálne, ako to bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby; ale v obývacej miestnosti. Tento svedok totiž veľmi podrobne uviedol, že táto

skriňa bola umiestnená krížom cez dvere vedúce do miestnosti spálne a to takým spôsobom, že na jednej strane bola táto skriňa opretá o váľandu a druhý koniec skrine bol na zemi. Tento svedok však jednoznačne trval na tom, že táto skriňa nebola priamo v spálni, ale bola v obývacej miestnosti. K tejto skutočnosti sa pritom žiadna iná vypočúvaná osoba; čiže teda prípadne poškodený alebo svedok K., či už nebohá svedkyňa K. ešte v prípravnom konaní; nevyjadrovala. Súd teda pri ustálení tejto skutkovej okolnosti skutku rozsudku vychádzal teda predovšetkým z výpovede svedka J., ktorý jednoznačne trval na takomto umiestnení skrine po jeho opätovnom príchode do bytu poškodeného spolu s príslušníkmi PZ. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, keď poškodený opakovane a jednoznačne trval na tom, že obžalovaná ho dvakrát udrela drevenou doskou do oblasti hlavy; súd takýto počet týchto úderov poňal do skutkovej vety tohto rozsudku; naproti skutkovej vete obžaloby, ktorá uvádzala, že malo ísť o viaceré údery, bez konkretizácie ich počtu. Všetky vyššie uvedené zistenia teda vytvárajú nevyhnutný právny záver súdu, že výpoveď poškodeného J.; podporená výpoveďami svedkov J., K., či už aj nebohej svedkyne K.; fotodokumentáciou z miesta činu a znaleckými posudkami; predovšetkým z odvetvia chirurgie a traumatológie či aj z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy; sú natoľko obsahovo silnými dôkazmi, na základe ktorých možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že skutok; po jeho nevyhnutnej úprave súdom; uvedený v obžalobe sa stal a tento skutok spáchala práva obžalovaná. Zároveň pritom jednotlivé následky na zdraví, ktoré utrpel poškodený je potrebné z trestnoprávneho hľadiska nepochybne vyhodnotiť ako ujmu na zdraví. Opätovne, na základe jednoznačných viacerých výpovedí poškodeného J., čiastočne aj svedeckou výpoveďou svedka J. v prípravnom konaní; s tým, že ďalšie dve prítomné osoby; teda svedok K. na hlavnom pojednávaní a už nebohá svedkyňa K. len v prípravnom konaní, zas nevedeli jednoznačne potvrdiť, či poškodený vyžadoval od obžalovanej, aby z jeho bytu odišla; mal súd tiež za preukázané, že obžalovaná zotrvala v byte poškodeného bez jeho dovolenia. Takémuto zámeru poškodeného docieliť odchod obžalovanej z jeho domácnosti pritom nasvedčuje aj ďalšie k tomu nadväzujúce konanie poškodeného; keďže poškodený opakovane uvádzal, že nielenže slovne vyzval obžalovanú na opustenie jeho bytu, ale obžalovanej aj otvoril vchodové dvere svojho bytu za účelom jej odchodu. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, čo bolo dôvodom takéhoto vyžadovania odchodu obžalovanej poškodeným. Poškodený totiž tvrdil, že obžalovaná si mala na svojom mobilnom zariadení prehrávať rómske skladby, pričom ako poškodený a podľa vyjadrenia tohto poškodeného aj svedok J. od obžalovanej vyžadovali, aby táto obžalovaná prehrávala na svojom mobilnom zariadení aj slovenské skladby. Teda bez ohľadu na to, čo bolo príčinou trvania poškodeného na odchode obžalovanej z jeho bytu je nepochybné, že takéto príkazy poškodeného na opustenie jeho domácnosti obžalovaná nerešpektovala. Ako to už bolo aj vyššie uvedené, svedok K. a ani už nebohá svedkyňa K. sa nevedeli jednoznačne vyjadriť k tomu, či teda poškodený vyzýval obžalovanú na opustenie jeho bytu. Obžalovaná; ktorá na hlavnom pojednávaní opakovane predniesla len svoje vopred pripravené vyjadrenie či vyhlásenie, avšak vo veci samej ďalej nevypovedala a odmietla aj odpovedať na položené otázky; sa ani v rámci takéhoto svojho vopred pripraveného vyhlásenia k právnemu posudzovaniu jej konania v podobe neoprávneného zotrvania v byte poškodeného, nijako bližšie nevyjadrovala. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že aj keď nepochybne táto obžalovaného do bytu poškodeného vstúpila s jeho súhlasom a s jeho povolením; následne po vzniku nejakého konfliktu medzi obžalovanou a poškodeným, ju poškodený mal aj opakovane; a to dvakrát; vyzvať na odchod z daného bytu, ktorú výzvu však táto obžalovaná neuposlúchla. Teda pokiaľ aj obžalovaná vošla do príbytku s povolením tohto poškodeného; z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že ďalšia prítomnosť obžalovanej v obydlí poškodeného nebola žiaduca a že tento poškodený; ako slovne, tak aj samotným otvorením vchodových dverí; jednoznačne a nespochybniteľne prejavil svoju vôľu, aby obžalovaná jeho byt opustila. Obžalovaná teda svojím konaním, keď; ako to už súd vyššie vysvetlil, na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní do istej miery upravil skutkovú vetu podanej obžaloby; najprv jedenkrát udrela poškodeného dlaňou po líci; následne po poškodenom hodila dve sklenené fľaše a sklenený pohár, ktorými ho však netrafila; zoberúc do rúk aj valček na váľanie cesta, ktorý jej vytrhol z rúk svedok K.; hodiac po poškodenom aj rôzne taniere, poháre či šálky na kávu; zvaliac aj skriňu v obývacej miestnosti a predovšetkým po tom, ako si poškodený ľahol do miestnosti spálne, tohto poškodeného obžalovaná dvakrát udrela drevenou doskou do oblasti hlavy; tak ako to bolo výslovne stanovené v skutkovej vete rozsudku; čím obžalovaná ako po stránke objektívnej, tak aj po stránke subjektívnej;

naplnila skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom však na spôsobený následok v podobe vzniku poranení; ktoré teda ešte nedosiahli intenzitu ťažkej ujmy na zdraví; u poškodeného uvedených v skutkovej vete tohto rozsudku; keďže takéto konanie obžalovanej síce bezprostredne smerovalo k dokonaniu tohto trestného činu; avšak keďže k dokonaniu tohto trestného činu nedošlo; aj keď konanie obžalovanej jednoznačne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví; sa táto obžalovaná vyššie uvedeného trestného činu dopustila v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Keďže však zároveň obžalovaná naďalej zotrvala v príbytku poškodeného aj napriek výslovne prejavenej vôli poškodeného na jeho opustenie obžalovanou; nielen v podobe dvoch slovných výziev, ale aj otvorením vchodových dverí; týmto svojím konaním obžalovaná naplnila aj skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Subjektívna stránka konania pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona k § 14 ods. 1 Trestného zákona u obžalovanej bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže obžalovaná vedela, že môže svojím konaním uvedeným v skutku tohto rozsudku, zaviniť ťažkú ujmu na zdraví poškodenému J. a pre prípad, že ju spôsobí, bola s tým uzrozumená. V prípade trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona zas obžalovaná daný trestný čin spáchala nepochybne v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaná svojím zotrvaním v byte poškodeného chcela spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu na domovej slobode poškodeného, ktorý záujem je chránený trestným zákonom. Obžalovaná B. sa skutku dopustila ako trestne zodpovedný subjekt. Za účelom posúdenia rozpoznávacích a ovládacích schopnosti tejto obžalovanej bol pritom už v prípravnom konaní do konania pribratý znalec z odvetvia psychiatrie a tento ustanovený znalec L. Q. bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní, ktorý jednoznačne aj pred súdom skonštatoval, že rozpoznávacie schopnosti tejto obžalovanej boli zachované v plnom rozsahu a jej ovládacie schopnosti boli znížené len nepodstatnou mierou, a to vplyvom požitého alkoholu. Znalec L. Q. sa pritom na hlavnom pojednávaní vyjadroval aj k tomu, že táto obžalovaná podľa výpovede svedkyne L. B. mala vo zvýšenej miere užívať aj liek s názvom Xanax. Tento znalec pritom pred súdom takisto vysvetlil, že sa nedá jednoznačne určiť účinok tohto lieku na správanie sa užívateľa tohto lieku. Tento znalec však pripustil, že obžalovaná mohla užívať daný liek aj vo vyššej dávke; a to prípadne aj v kombinácií s alkoholickými nápojmi. Napriek tomu však znalec jednoznačne zotrval na svojom pôvodnom znaleckom závere, že u obžalovanej nedošlo k podstatnému ovplyvneniu jej rozpoznávacích a/alebo ovládacích schopností. Tento znalec pritom potvrdil, že na túto obžalovanú podal znalecký posudok aj v inej trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/92/2024. Tento znalec však zdôraznil, že v prípade prejednávaného skutku v tomto trestnom konaní dosiahla hodnota požitých alkoholických nápojov u obžalovanej hodnotu 1,18 mg/l, t. j. 2,36 promile; čiže táto hodnota ešte nedosiahla hodnotu ťažkého stupňa opitosti. Keďže tento znalec už v prejednávanej trestnej veci mal vedomosť o tom, že obžalovaná mala predchádzajúce skúsenosti s nadužívaním alkoholu vo vyšších množstvách; tak z tohto dôvodu znalec jednoznačne trval na tom, že teda nedošlo k žiadnemu zásadnému ovplyvneniu rozpoznávacích a ovládacích schopností u tejto obžalovanej. Prípadné požitie obžalovanou aj lieku s názvom Xanax by podľa vyjadrenia tohto znalca mohlo mať vplyv iba na prípadné pamäťové schopnosti tejto obžalovanej. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu testu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024).

Z miesta svojho trvalého bydliska, z mesta C. D. E., bola táto obžalovaná hodnotená tak, že táto sa dopustila viacerých priestupkov proti verejnému poriadku; zo dňa 30. 03. 2017, zo dňa 28. 06. 2022, zo dňa 03. 06. 2024 a zo dňa 27. 12. 2024. Uvedené miesto trvalého pobytu obžalovanej k tejto správe o povesti obžalovanej ešte doplnilo, že dňa 09. 09. 2021 bol tejto obžalovanej zrušený trvalý pobyt v danom meste. Týmto miestom trvalého pobytu však táto obžalovaná nebola nijako bližšie hodnotená. Z ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice je táto obžalovaná hodnotená všeobecne tak, že vo výkone väzby sa správa slušne a disciplinovane s tým, že obžalovanej nebola udelená žiadna disciplinárna odmena a ani uložený žiaden disciplinárny trest. Podľa aktuálneho výpisu z ústrednej evidencie priestupkov však bola táto obžalovaná v minulosti už 31 krát priestupkovo postihnutá; v dobe od 28. 09. 2018 až do dňa 25. 05. 2025. V dvadsiatich prípadoch išlo pritom o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúce vo vyhrážkach ublížením na zdraví či vo fyzickom napadnutí iných osôb; v nepravdivom obvinení z priestupku; vo vulgárnych nadávkach a v hrubom správaní sa voči iným osobám. Táto obžalovaná bola pritom v iných prípadoch priestupkovo postihnutá prevažne za priestupky proti majetku, za priestupky proti verejnému poriadku, či za porušenie povinnosti chodca. V tejto súvislosti súd ešte podotýka, že posledným priestupkovým postihnutím tejto obžalovanej bolo jej priestupkové sankcionovanie len deň pred spáchaním žalovaného skutku dňa 26. 05. 2025; teda dňa 25. 05. 2025; keď sa obžalovaná mala dopustiť priestupku proti majetku krádežou tovaru v predajni potravín, za čo jej mala byť uložená bloková pokuta. Ako z odpisu registra trestov, tak aj z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/92/2024, mal súd za preukázané, že táto obžalovaná bola naposledy odsúdená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13T/92/2024-454, zo dňa 19. 03. 2025, za totožný zločin ako v prejednávanom prípade; teda takisto za zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Za tento iný skutok spočívajúci v tom, že obžalovaná mala po predchádzajúcej slovnej hádke jedenkrát pichnúť kuchynským nožom do hrude poškodeného, čím mu obžalovaná mala spôsobiť zranenia s dĺžkou liečby a práceneschopnosťou do sedem dní; bola táto obžalovaná odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov, výkon ktorého trestu odňatia slobody jej bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. V rámci daného probačného dohľadu boli obžalovanej týmto iným súdnym rozhodnutím tunajšieho súdu uložené početné povinnosti a obmedzenia; a to povinnosť kontaktovať sa s probačným a mediačným úradníkom; obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok; povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu; povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie ako aj povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa troch hlavných pojednávaní v konaní o trestných činoch proti životu a zdraviu. Súd zdôrazňuje, že tejto obžalovanej bol týmto súdnym rozhodnutím uložený aj trest prepadnutia veci a aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Uvedený rozsudok č. k. 13T/92/2024-454, zo dňa 19. 03. 2025, pritom nadobudol právoplatnosť v deň vyhlásenia tohto rozsudku; t. j. dňa 19. 03. 2025. Z uvedeného teda vyplýva, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní troch rokov teda tejto obžalovanej plynula v dobe od 20. 03. 2025 do 20. 03. 2028. Táto obžalovaná však bola okrem tohto jedného odsúdenia v minulosti ešte raz odsúdená tiež tunajším súdom; a to trestným rozkazom sp. zn. 13T/27/2023 zo dňa 28. 02. 2024; ktorý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14. 03. 2024; za trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ako aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; za ktoré trestné činy jej bol uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 250,00 eur spolu s uložením náhradného trestu odňatia slobody. Uvedené odsúdenie tejto obžalovanej však už bolo pritom zahladené. Voči obžalovanej v čase prejednávania predmetnej trestnej veci nebolo vedené ani žiadne iné trestné stíhanie. Keďže táto obžalovaná sa spáchaným skutkom v prejednávanom prípade dopustila dvoch trestných činov; teda tejto obžalovanej bolo potrebné ukladať úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa najprísnejšie trestaného trestného činu; ktorým bol zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Za uvedený zločin bolo možné pritom obžalovanej uložiť trest odňatia slobody v trvaní od štyroch rokov do desiatich rokov.

Táto obžalovaná bola však už v minulosti odsúdená vyššie zmieneným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13T/92/2024-454 zo dňa 19. 03. 2025; a to dokonca za totožný zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Trestného zákona. Z tohto zistenia súdu teda vyplýva, že súd musel v prejednávanom prípade pri ukladaní trestu tejto obžalovanej aplikovať ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu bolo teda potrebné dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri zločine ublíženia na zdraví v trvaní štyroch rokov zvýšiť o jednu tretinu. Z týchto dôvodov tak bolo potrebné nakoniec obžalovanej ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od šiestich rokov do desiatich rokov. Súd k tomu ešte dodáva, že z dôvodu takejto úpravy a zvýšenia dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri treste odňatia slobody, už nebolo potrebné natoľko prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona. Súd však napriek tomu uvádza, že na strane obžalovanej pritom nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Táto obžalovaná bola totiž v minulosti súdne trestaná. Obžalovaná B. na hlavnom pojednávaní v prejednávanej trestnej veci neurobila ani vyhlásenie o vine a v ňou podanom stanovisku pred súdom sa takisto výslovne nepriznala k spáchaniu skutku tak, ako sa jej to kládlo podanou obžalobou za vinu; pričom síce prejavila istú ľútosť, avšak skôr nad tým, že vôbec vtedy išla do bytu poškodeného a tvrdila, že tomuto poškodenému nechcela nijako ublížiť. U obžalovanej by bolo potrebné prípadne zohľadniť priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. h) Trestného zákona; teda tú skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila viacerých trestných činov. Už pri rozhodovaní súdu o uložení konkrétneho druhu a výmery trestu súd vychádzal z viacerých okolností, ktoré vyznievali predovšetkým v neprospech obžalovanej. Za rozhodujúcu skutočnosť súd pritom považoval to, že táto obžalovaná; napriek dosiahnutému veku; bola v minulosti už dvakrát súdne potrestaná. Skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenie tejto obžalovanej trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 13T/27/2023 zo dňa 28.02.2024 bolo zahladené totiž nič nemení na tom fakte, že táto obžalovaná sa v minulosti dopustila nejakého trestného činu; aj keď inej povahy, ako v prejednávanej trestnej veci. Za zásadnú okolnosť však súd považoval predovšetkým to, že táto obžalovaná bola odsúdená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13T/92/2024-454, zo dňa 19. 03. 2025, za ten istý zločin ako v prejednávanom prípade; teda za zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Uvedené iné súdne potrestanie tejto obžalovanej bolo takisto jej odsúdenie za fyzický útok obžalovanej na iného poškodeného s kuchynským nožom v ruke, v dôsledku čoho malo dôjsť u tohto poškodeného k vzniku poranení s dobou liečby a práceneschopnosti v trvaní do siedmych dní. Na túto skutočnosť súd upriamuje pozornosť aj z toho dôvodu, že jednotlivé útoky obžalovanej na poškodeného J. v prejednávanej trestnej veci už spôsobili dĺžku liečenia u tohto poškodeného v trvaní 35 dní, t. j. počas obdobia 5 týždňov. Teda už aj samotná dĺžka nevyhnutnej doby liečby poškodeného v tomto trestnom konaní bola nepochybne dlhšia ako dĺžka liečenia poškodeného v inej trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/92/2024. Súd zároveň pri svojich úvahách o ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu obžalovaným totiž musí prihliadať aj na závažnosť spôsobených poranení jednotlivých poškodených a aj na prípadne následky na zdraví, ktoré u nich ten ktorý útok páchateľa spôsobil; aj keď poškodenému J. v tomto trestnom konaní nevznikli trvalé následky na zdraví. Súd ďalej poukazuje aj na to, že keďže tento iný rozsudok tunajšieho súdu č. k. 13T/92/2024–454, zo dňa 19. 03. 2025, nadobudol právoplatnosť dňa 19. 3. 2025 a teda skúšobná doba podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uložená obžalovanej týmto iným súdnym rozhodnutím v trvaní troch rokov jej plynula v období od 20. 03. 2025 až do dňa 20. 03. 2028; obžalovaná sa mala ihneď na počiatku tejto skúšobnej doby; teda po uplynutí len dvoch mesiacov od začiatku plynutia takejto skúšobnej doby dopustiť prejednávaného skutku dňa 26. 05. 2025. Najviac obžalovanej boli týmto iným súdnym rozhodnutím tunajšieho súdu ako súčasť probačného dohľadu uložené aj viaceré povinnosti a obmedzenia; vrátane obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. V prejednávanej trestnej veci je pritom zrejmé, že nielenže sa obžalovaná dopustila totožného zločinu ako v predchádzajúcom prípade; ale najviac napriek tomu, že jej bol týmto predchádzajúcim súdnym rozhodnutím uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov a aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou; ktorému liečeniu sa mala obžalovaná podľa svojho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní aj podrobovať; sa obžalovaná skutku zo dňa 26. 05. 2025 opätovne dopustila pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov. Takisto podľa názoru súdu nebolo možné prehliadnuť ani to; opätovne zas aj s poukazom na dosiahnutý vek obžalovanej; že táto obžalovaná sa do doby rozhodnutia vo veci samej v prejednávanom prípade; mala dopustiť až 31 priestupkov; a to v prevažnej miere predovšetkým priestupkov proti

občianskemu spolunažívaniu spočívajúcich; či už vo vyhrážkach ublížením na zdraví, v drobnom ublížení na zdraví, v hrubom správaní sa alebo vo vulgárnych nadávkach viacerým osobám; a to dokonca aj voči blízkym osobám. Všetky tieto faktory teda podľa názoru súdu vyznievali nepriaznivo pre túto obžalovanú. V prospech tejto obžalovanej zas bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že táto obžalovaná doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebola a že v prejednávanom prípade; vzhľadom na už vyššie zdôvodnenú úpravu dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody na trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov; v podstate iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody súd obžalovanej ani ukladať nemohol. Takto určený trest odňatia slobody treba pritom posudzovať aj v kontexte toho, že keďže stíhaný skutok mala táto obžalovaná spáchať počas plynutia jej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom uloženej jej rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13T/92/2024-454, zo dňa 19. 03. 2025; pričom dokonca aj v tomto inom trestnom konaní tunajšieho súdu bolo zistené porušenie uloženého jej zákazu požívania alkoholických nápojov dňa 04. 05. 2025; teda okrem prejednávaného skutku zo dňa 26. 05. 2025; možno predpokladať, že obžalovanej bude v tomto inom trestnom konaní nevyhnutné takto podmienečne odložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov a šiestich mesiacov premeniť na nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ by teda bol v prejednávanej trestnej veci tejto obžalovanej uložený trest odňatia slobody presahujúci už zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní šiestich rokov a zároveň by jej bol v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 13T/92/2024 aj nariadený výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov a šiestich mesiacov; je nepochybné, že v tejto trestnej veci uložený trest odňatia slobody prekračujúci sprísnenú dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní šiestich rokov by bol neprimerane prísny. Súd k tomu ešte dopĺňa, že nemožno opomenúť aj to, že obžalovaná v rámci tohto súdneho konania prejavila ochotu aj vykonať prípadne jej uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou s tým; že ako z vykonanej dychovej skúšky tejto obžalovanej, zo znaleckého dokazovania znalca MUDr. Porvažníka, s poukazom aj na výpoveď svedkyne L. B. tak aj samotné vyjadrenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní; je zrejmé, že stíhaného konania sa obžalovaná dopustila predovšetkým v dôsledku požitých alkoholických nápojov. Teda súd dospel k tomu záveru, že práve takto uložené ochranné liečenie; s prihliadnutím zas na výpoveď znalca MUDr. Porvažníka v konaní pred súdom postačujúce vo forme ambulantnej; bude zásadné pre obžalovanú za účelom odradenia tejto obžalovanej od ďalšieho požívania alkoholických nápojov, ktorých požitie nepochybne prispelo u obžalovanej k spáchaniu stíhaného skutku. Zosumarizujúc všetky vyššie uvedené úvahy súdu tak súd dospel k tomu záveru, že na nápravu tejto obžalovanej; teda ako z hľadiska individuálnej prevencie, tak aj z hľadiska generálnej prevencie; bude dostatočné na túto obžalovanú pôsobiť len trestom odňatia slobody na samej dolnej hranici už upravenej trestnej sadzby v trvaní šiestich rokov. Ako už bolo vyššie uvedené, keďže táto obžalovaná spáchala dva trestné činy; súd jej tento trest uložil ako trest úhrnný. Takto uložený trest odňatia slobody súd pritom tejto obžalovanej nariadil ako trest nepodmienečný. Keďže obžalovaná pred spáchaním stíhaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody ani vôbec nebola; súd túto obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na to, že obžalovaná pri svojom poslednom vyjadrení na hlavnom pojednávaní prejavila výslovnú ochotu podriadiť sa ochrannému protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou a vzhľadom na to, že ustanovený znalec MUDr. Porvažník pri svojej výpovedi v konaní pred súdom aj výslovne uviedol, že pokiaľ obžalovaná zmenila svoj postoj k prípadnému uloženiu jej ochranného protialkoholického liečenia, tak tento znalec z odvetvia psychiatrie navrhol súdu, aby ochranné protialkoholické liečenie súd obžalovanej uložil. Tento znalec pritom tiež pred súdom uvádzal, že za postačujúce pritom považuje uložiť tejto obžalovanej takéto ochranné liečenie v ambulantnej forme s poukazom na to, že pokiaľ by obžalovaná takúto formu protialkoholického liečenia nedodržiavala; teda by nespolupracovala či inak porušovala podmienky uloženej jej ochrannej protialkoholickej liečby; tak by prípadne navrhoval nariadiť tejto obžalovanej ústavnú formu tejto ochrannej liečby. Tento znalec teda na hlavnom pojednávaní oproti svojmu pôvodnému znaleckému posudku; v ktorom teda nenavrhol obžalovanej uloženie žiadnej ochrannej protialkoholickej liečby, keďže u obžalovanej nebol predpoklad na to, že by táto liečba splnila svoj účel; už výslovne uviedol, že navrhuje tejto obžalovanej uložiť takéto ochranné protialkoholické liečenie. Vzhľadom na takéto vyjadrenie obžalovanej a aj s odkazom na výsluch znalca MUDr. Porvažníka na hlavnom pojednávaní; dospel súd k tomu záveru, že je potrebné tejto obžalovanej uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

V tomto trestnom konaní boli pritom zaistené ako doličné veci dve drevené dosky sivej farby; jedna doska o dĺžke 89 cm a druhá doska tiež sivej farby o dĺžke zas 77 cm; ktoré nepochybne mala obžalovaná použiť pri spáchaní stíhaného skutku. Takisto bol ako vecná stopa zaistený aj drevený valček na cesto s rúčkami, ktorý bol po spáchaní skutku nájdený v miestnosti spálne poškodeného a ktorý mala takisto obžalovaná použiť pri spáchaní žalovaného skutku. Vzhľadom na tú skutočnosť, že tieto zaistené predmety ako vecné stopy boli nepochybne použité obžalovanou na spáchanie skutku, z ktorého skutku bola táto obžalovaná týmto rozsudkom uznaná za vinnú a ktoré predmety ani nepatrili obžalovanej; bolo teda potrebné uložiť aj ochranné opatrenie v podobe zhabania veci podľa § 83 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Súd k tomu len dopĺňa, že poškodený J. si nárok na náhradu škody v tomto konaní ani neuplatnil; požadovala ju len poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa a. s.; teda nebolo vylúčené uloženie tohto zhabania veci v zmysle ustanovenia § 83 ods. 3 písm. a) Trestného zákona či prípadne aj v zmysle ustanovenia § 83 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Zároveň súd rozhodol, že vlastníkom týchto zhabaných vecí sa stáva štát. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poškodený J. od počiatku prípravného konania a opakovane aj v priebehu hlavného pojednávania zdôrazňoval, že si nárok na náhradu škody voči obžalovaný neuplatňuje. Poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa a. s. si už v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody; podľa jej predloženého vyčíslenia nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému J.; vo výške 2.469,85 eura. Zástupkyňa tejto poškodenej zdravotnej poisťovni sa pritom priebehu hlavného pojednávania nezúčastňovala, čiže z tohto dôvodu bola aj prečítaná výpoveď predstaviteľky tejto poškodenej zdravotnej poisťovne L. M. na hlavnom pojednávaní. Zástupkyňa tejto poškodenej zdravotnej poisťovne L. M.; síce až po pôvodnom ukončení dokazovania na hlavnom pojednávaní a z ktorého dôvodu bolo aj následne pokračované v dokazovaní na hlavnom pojednávaní; na základe žiadosti súdu oznámila, že súhlasí s tým, aby na náhradu tohto nároku tejto zdravotnej poisťovni bola obžalovaná zaviazaná v splátkach. Avšak táto zástupkyňa poškodenej zdravotnej poisťovni už ponechala na úvahe súdu, v akej výške a do akej lehoty súd uloží obžalovanej povinnosť nahradiť túto škodu tejto zdravotnej poisťovni v splátkach. Keďže takto vynaložené náklady liečebnej starostlivosti poškodenému J. ako poistencovi tejto zdravotnej poisťovne; ktoré ani nemali byť podľa vyjadrenia svedkyne L. M. konečné; bolo teda potrebné túto obžalovanú zaviazať na náhradu škody tejto poisťovni. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery tejto obžalovanej, ako aj predovšetkým s poukazom na výšku uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou Dôverou zdravotnou poisťovňou, a. s.; ktorá zdravotná poisťovňa prostredníctvom svojej zástupkyne aj prejavila súhlas s umožnením nahradiť túto škodu obžalovanou v splátkach; s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že obžalovanej bol nariadený niekoľkoročný nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody, výkonom ktorého teda obžalovaná stratí aj prípadne možnosť získať nejakou pracovnou činnosťou vlastný zdroj finančných prostriedkov; považoval súd za odôvodnené, aby táto obžalovaná bola zaviazaná na náhradu spôsobenej škody tejto poškodenej zdravotnej poisťovni v splátkach. Vzhľadom na uplatnený nárok na náhradu škody poškodenou Dôverou zdravotnou poisťovňou, a. s. v sume 2.469,85 eura; bola táto obžalovaná zaviazaná povinnosťou uhradiť túto škodu poškodenej poisťovni v jedenástich mesačných splátkach po 206,00 eur a poslednou dvanástou mesačnou splátkou vo výške 203,85 eur. Súd pritom určil aj lehotu jedného roka, do ktorej doby musí táto obžalovaná pod stratou výhody splátok uhradiť najneskôr takto riadne poškodenou zdravotnou poisťovňou uplatnený nárok na náhradu škody. Takisto súd k tomu ešte dodáva, že súd pri rozhodovaní o výške splátok a o podmienkach ich splatnosti síce berie na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného; avšak konečné rozhodnutie o výške týchto splátok či aj o ďalších podmienkach; vrátane prípadnej lehoty splatnosti týchto splátok; je vždy na rozhodnutí konajúceho súdu. Súd zároveň v tomto výroku rozsudku uviedol aj konkrétny bankový účet, na ktorý má táto obžalovaná platiť tieto splátky. Súd na záver tiež poukazuje predovšetkým na to, že vychádzajúc zo základných zásad trestného konania upravených v ustanovení § 2 Trestného poriadku; konkrétne v ustanovení § 2 ods. 17 Trestného poriadku; trestné veci prejednáva súd verejne. Zároveň je táto základná zásada trestného konania v prípade hlavného pojednávania osobitne a presnejšie upravená v ustanovení § 249 Trestného poriadku. V prejednávanej trestnej veci sa pritom hlavného pojednávania dňa 09. 02. 2026 mal záujem zúčastniť

ako verejnosť svedok L. B. F., otec obžalovanej. Výpoveď tohto svedka z prípravného konania bola pritom so súhlasom obžalovanej; ktorá na hlavnom pojednávaní ešte dňa 06. 10. 2025 výslovne nesúhlasila, aby na tomto hlavnom pojednávaní bol vypočutý tento svedok, neskôr v priebehu tohto hlavného pojednávania aj výslovne žiadala, aby bola iba prečítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania a ani nežiadala, aby tento svedok bol prípadne priamo vypočutý v rámci ďalšieho priebehu hlavného pojednávania. Vzhľadom na takto udelený súhlas; ako obžalovanej, tak aj obhajcu a aj pochopiteľne prítomného prokurátora, ktorý aj v obžalobe navrhol výpoveď tohto svedka z prípravného konania len prečítať; bola na hlavnom pojednávaní dňa 06. 10. 2025 aj oboznámená výpoveď svedka L. B. F.. Po ukončení ďalšieho hlavného pojednávania dňa 03. 11. 2025 mal však uvedený svedok; ktorý sa však priamo prejednania uvedenej trestnej veci ako verejnosť nezúčastnil; prejaviť zámer priamo v budove súdu mimo pojednávacej miestnosti o kontakt s obžalovanou; svojou dcérou; ktorá bola predvedená na uvedené hlavné pojednávanie príslušníkmi ZVJS. Po znemožnení takéhoto kontaktu tohto svedka s obžalovanou mal svedok L. B. st. dokonca zodvihnúť ľavú ruku na konkrétneho príslušníka ZVJS; na čo bol tento svedok zas príslušníkmi justičnej stráže tunajšieho súdu upozornený, aby upustil od nejakého ďalšieho konania s tým; že tento svedok následne aj opustil budovu súdu; vulgárne však nadávajúc na konkrétneho príslušníka ZVJS, ktorý mu zabránil v kontakte s dcérou, obžalovanou. Tieto skutočnosti pritom nepochybne vyplývali z úradného záznamu z tohto dňa; teda zo dňa 03. 11. 20025; ktorý bol vyhotovený vedúcim strážnym justičnej stáže tunajšieho súdu (č. l. 559). Vzhľadom teda na takéhoto predchádzajúce konanie tohto svedka; nie síce priamo na hlavnom pojednávaní, ale až po ukončení dokazovania na hlavnom pojednávaní a mimo pojednávacej miestnosti; súd dospel k tomu záveru, že u uvedenej osoby, ktorej by súd povolil účasť na hlavnom pojednávaní ako verejnosti; by mohla vzniknúť obava, že by prítomnosť tohto svedka mohla ohroziť verejný poriadok či prípadne bezpečnosť osôb, ktoré sa hlavného pojednávania zúčastnili ako strany v konaní dňa 09. 02. 2026. Z tohto dôvodu; keďže uvedeného hlavného pojednávania sa ako verejnosť nezúčastnila žiadna iná osoba okrem tohto svedka a po vyjadrení sa prítomných strán v konaní, ktoré aj výslovne súhlasili s vylúčením verejnosti v podobe tohto jedného svedka; súd rozhodol o vylúčení verejnosti z hlavného pojednávania vykonávaného tohto dňa v zmysle ustanovenia § 249 ods. 4 Trestného poriadku. Súd k tomu ešte zdôrazňuje, že nasledujúceho hlavného pojednávania dňa 23. 02. 2026 sa už ako verejnosť zúčastnila takisto svedkyňa vypočutá na návrh obžalovanej; svedkyňa L. B., sestra obžalovanej; ako aj ďalší príbuzní tejto obžalovanej. Vzhľadom na to, že u týchto dvoch osôb neboli žiadne obavy o prípadné narušenie riadneho priebehu verejného prejednania danej trestnej veci; súd tieto dve osoby ako verejnosť na hlavnom pojednávaní dňa 23. 02. 2026 pripustil. Aj tohto hlavného pojednávania sa však mal záujem zúčastniť ako verejnosť svedok L. B. F.; na čo súd rozhodol, že tomuto svedkovi ako verejnosti súd odoprie prístup aj na uvedené hlavné pojednávanie v zmysle ustanovenia § 250 ods. 1 Trestného poriadku. Súd k tomu ešte dopĺňa, že ako svedkyňa L. B., tak aj ďalšia osoba blízka obžalovanej; sa tohto hlavného pojednávania dňa 23. 02. 2026 zúčastnili len počas časti výsluchu svedka K.; avšak počas výsluchu tohto svedka aj opustili pojednávaciu miestnosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 27. 03. 2026; pričom už na hlavnom pojednávaní dňa 23. 02. 2026 bolo oznámené prítomným stranám v konaní, že je predpoklad ukončenia dokazovania vo veci a vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej; po predchádzajúcom upozornení tohto už vypočutého svedka súdom na dodržiavanie dôstojnosti a verejného poriadku na hlavnom pojednávaní; bola už umožnená prítomnosť svedka L. B. st. na tomto hlavnom pojednávaní ako verejnosti s tým, že ani žiadna iná osoba nemala záujem zúčastniť sa tohto hlavného pojednávania ako verejnosť. Súd k tomu teda uzatvára, že rozsudok vo veci samej na hlavnom pojednávaní dňa 27. 03. 2026 bol vyhlásený verejne; aj za prítomnosti vypočutého svedka L. B. st. ako verejnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, teda aj v tomto prejednávanom prípade bola zachovaná základná zásada trestného konania, a to vedenie hlavného pojednávania verejne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.