Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 13T/82/2025 8825010398 16. 09. 2026 Mgr. Anna Monoková ECLI:SK:OSVT:2026:8825010398.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanej A. B. stíhanej pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. septembra 2026 takto rozhodol: Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, okr. F. G. H. uznáva
sa
za
vinnú, že
porušila dňa 17.06.2023 svojím konaním ustanovenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a), § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že v čase o 16:40 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky Kia Ceed, ev. č.: F. XXXXX, kde na úseku štátnej cesty 1/79 na 2 kilometri v smere od Vranova nad Topľou časť Čemerné na Vranov nad Topľou časť Lomnica, oproti firme Senátor sa plne nevenovala vedeniu motorového vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, ešte v obci, ktorej hranica končila cca 2,5 m pred miestom zrážky, prekročila výrazne najvyššiu povolenú rýchlosť v obci, kde už išla rýchlosťou 99 km/h a nerešpektovala vodorovnú dopravnú značku č. 601 - pozdĺžnu súvislú čiaru, v dôsledku čoho narazila svojou pravou prednou časťou vyššie uvedeného vozidla do ľavej zadnej časti motocykla zn. Sym Fiddle, ev. č.: F. XXXXX, ktoré viedol I. C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/X F. G. H., pri dopravnej nehode vodič C. I. utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, týmto na mieste nehody podľahol, v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla poškodením dopravného značenia pre Slovenskú správu ciest škoda vo výške 216,60 eur, poškodením osobného motorového vozidla Kia Ceed, ev. č.: F. XXXXX vznikla pre majiteľa vozidla C. B., bytom D. škoda 5.000 eur, poškodením motocykla Sym Fiddle vznikla pre manželku pozostalého C. K. I. škoda vo výške 1.500 eur, k zraneniam iných osôb ani škode na majetku nedošlo, teda inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona tým spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona za to jej ukladá
podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 ( dvadsať ) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov v trvaní 30 ( tridsať ) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Slovenskú správu ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, IČO: 00 00 33 28 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal obžalobu na obžalovanú A. B. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, pričom konanie obžalovanej po právnej stránke kvalifikovala ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku obhajoba navrhla, aby súd obžalovanej vzhľadom na okolnosti prípadu umožnil urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a súd obžalovanej povolil, aby namiesto vyhlásenia, že je vinná, vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaná takéto vyhlásenie urobila, súd ho podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, záznamom dopravnej nehody, zápisom o dychovej skúške, žiadosť adresovaniu spoločnosti Kooperatíva, a.s., evidenčnou kartou vodiča – obžalovanej, vyčíslením škody poškodeným a predloženými prílohami, výpis z evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov, evidenčná karta vozidla KIA Ceed, pracovným hodnotením spoločnosti GVP spol. s r.o., správou obce D., trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/43/2020, lustráciami v Sociálnej poisťovni, v databáze súdov a Generálnej prokuratúry ako aj výpisom zo stránky Slovenskej kancelária poisťovateľov a zistil nasledujúce. Obžalovaná uviedla, že je vydatá, býva v rodinnom dome s manželom, že je zamestnaná ako predavačka v GVP. Bola dlhodobo práceneschopná, ale práceneschopnosť jej už bude ukončená k 1.10.2026. K zárobkovým pomerom uviedla, že zarába okolo XXX eur v čistom mesačne, majú aj úvery, pôžičky, splácajú XXX eur mesačne. Uviedla tiež, že miesto výkonu práce bude mať v G. L., kam do práce dochádzala dennodenne autom. Keďže chodí do práce, auto potrebuje dennodenne, mám na starosti aj vnúčatá, chodí pre nich do škôlky a do školy. Syn s nevestou podnikajú a ona, keď chodí z práce domov, tak chodí pre mladšie vnúča do škôlky v D., ale starší vnuk navštevuje školu vo F. G. H. na M.. Ako predavačka robí na smeny od 06:00 do 14:00 a potom poobedná je od 08:30 do 18:00 a pracuje aj každý druhý víkend. Tiež uviedla, že vie, že sa vedie konanie ohľadom škody od manželky nebohého a jeho detí. Ona nikomu škodu neuhrádzala, auto malo zákonnú poistku a bola riadne nahlásená poistná udalosť. Napokon uviedla, že je jej to veľmi ľúto, čo sa stalo, že sa s tým nevie vyrovnať do dnes. Zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že účastníkom dopravnej nehody dňa 17.6.2023 bolo motorové vozidlo Kia Ceed EČ F. XXXXX, ktoré v čase nehody malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Podľa evidenčnej karty vozidla Kia Ceed EČ F. XXXXX je vlastníkom a držiteľom vozidla C. B., bytom D., E. XXX/XX.
Kooperatíva poisťovňa, a.s. bola políciou dožiadaná o poskytnutie fotografií vo veci poistnej udalosti XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Podľa výpisu z informačného systému Slovenskej kancelárie poisťovateľov motorové vozidla Kia Ceed EČ F. XXXXX v čase dopravnej nehody bolo poistené u poisťovateľa Kooperatíva, poistenie bolo uzavreté od XX.XX.XXXX N. XX.X.XXXX. Zo zápisu o dychovej skúške vykonanej u obžalovanej dňa 17.6.2023 o 17.01 hod. je zrejmé, že dychová skúška bola s negatívnym výsledkom. Poškodená Slovenská správa ciest v uplatnenom nároku na náhradu škody uviedla, že si uplatňujú nárok v sume 216,60 eur titulom majetkovej škody a to poškodením dopravnej značky, k čomu doložili aj súpis vykonaných činností, rekapituláciu vykonaných prác za údržbu cesty I. triedy – položka č. 314 08 Zvislé dopravné značenie – oprava Čemerné zo dňa 11.7.2023, výpočet ceny uvedenej položky, objednávku č. 25ZDZ – vyrovnanie a oprava zo dňa 20.6.2023, faktúru č. XXXXXXXX vystavenú Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja a výpis z účtu preukazujúci úhradu sumy z faktúry. Spoločnosť GVP, spol. s r.o., so sídlom Humenné v pracovnom hodnotení obžalovanej uviedla, že obžalovaná v ich spoločnosti pracuje od X.X.XXXX v trvalom pracovnom pomere ako predavačka na prevádzke G. L. XXX. Konštatovali, že pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy si plní k spokojnosti spoločnosti, v niektorých prípadoch až nad rámec pracovnej zmluvy. Uviedli, že obžalovaná je zodpovedná, úslužná a ochotná voči zákazníkom, čo ako obchodná spoločnosť vysoko oceňujú a z toho vyplýva, že počítajú s jej pôsobením vo firme aj v budúcnosti, v kolektíve nemá problémy a taktiež nezaznamenali vzťah k prípadnému užívaniu alkoholických nápojov. Napokon uviedli, že počas trvania pracovného pomeru nebolo voči obžalovanej vedené žiadne disciplinárne konanie. Obec D. k osobe obžalovanej uviedla, že žije spolu s manželom v rodinnom dome v obci, že má dvoch dospelých synov, ktorí bývajú samostatne, že pracuje ako predavačka a že sa na verejnosti správa slušne a doposiaľ nebola riešená komisiou verejného poriadku. Podľa lustrácie v registri priestupkov MV SR sa obžalovaná nedopustila žiadneho priestupku. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ súdne trestaná raz a to v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 2T/43/2020, kde bola trestným rozkazom zo dňa 26.6.2020 uznaná za vinnú z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, uložený jej bol peňažný trest v sume 200 eur, pričom u odsúdenia nastali účinky zahladenia a teda sa na obžalovanú v tejto veci hľadí, akoby nebola odsúdená. Uvedené o odsúdení je zrejmé aj z predmetného trestného rozkazu. Z evidenčnej karty vodiča – obžalovanej vyplýva, že vodičské oprávnenie jej bolo udelené v roku 2001 a že v zázname o priestupkoch má jeden záznam za priestupok zo dňa 4.4.2014 a to za prekročenie rýchlosti, ktorý bol riešený v blokovom konaní pokutou 20 eur. Obžalovaná nemá evidované žiadne trestné činy v cestnej premávke ani zadržania vodičského preukazu. Z lustrácie Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaná bola od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX a od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX zamestnaná v spoločnosti Billa s.r.o., od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX bola zamestnaná vo Vranovskej nemocnici, a.s. a od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX v spotrebnom družstve Coop Jednota Vranov nad Topľou a potom od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v spoločnosti Impercar s.r.o.. Od X.X.XXXX je obžalovaná zamestnaná v spoločnosti GVP, spol. s r.o. Humenné. V databáze súdov bolo voči obžalovanej v čase po podaní obžaloby evidované len konanie pod sp. zn. 2T/43/2020 a podľa lustrácie Generálnej prokuratúry sú evidované len vyššie uvedená trestná vec a konanie v tejto veci. Keďže pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia sa vyhlásenie, že obžalovaná nepopiera spáchanie skutku, považuje za priznanie spáchania skutku, súd uznal obžalovanú za vinnú zo žalovaného prečinu.
Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu ináč trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ako možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa ( § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona ). V zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenie škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktorým dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu ( § 34 ods. 4 ). Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie toho ktorého obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu, ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou ). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.
Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody. Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov tak ako ich uviedol vyššie. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa ( majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Je totiž neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. U obžalovanej súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaná urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, čím sa priznala k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania sa považuje za priznanie spáchania skutku o vine.
Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Obžalovaná bola uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý trestný čin, je možné uložiť trest odňatia slobody dva až päť rokov, pričom berúc do úvahy, že obžalovaná od udelenia vodičského oprávnenia v roku 2001 mala evidovaný len jeden priestupok na úseku cestnej premávky a to ešte v roku 2014 za rýchlosť jazdy s nízkou sankciou, že nebola trestne stíhaná za takýto druh trestného činu mal za to, že je možné znížiť výmeru ukladaného trestu odňatia slobody postupom podľa 39 ods. 5 Trestného zákona ( pri vyhlásení o vine, resp. vyhlásení, že nepopiera spáchanie skutku ) a to pod dolnú hranicu a takto súd za primeraný trest považoval trest vo výmere 20 mesiacov. Ustanovenie § 49 Trestného zákona za v ňom stanovených podmienok umožňuje súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky. Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný. Pri hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd prihliada na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. Podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Súd mal za to, že v danej veci sú pre takýto postup súdu – podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody splnené podmienky a teda výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto výkon trestu uloženého obžalovanej odložil a aj berúc do úvahy ostatne uvedené, mal potom súd za to, že je pri podmienečnom odklade výkonu trestu u obžalovanej postačuje skúšobná doba vo výmere 24 mesiacov. Obžalovaná sa dopustila konania v súvislosti s porušením predpisov o cestnej premávke a súd mal za to, že je na mieste ukladať aj trest zákazu činnosti. Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Na druhej strane je pravdou, že nie je nevyhnutnou podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ dopustil trestnej činnosti, no to osobitne len vtedy, ak by konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej prevencie si uloženie trestu zákazu činnosti nevyžadovali. Podľa názoru súdu v danej trestnej veci v súvislosti s konaním obžalovanej, ale najmä so spôsobeným následkom, bolo nevyhnutné takýto druh trestu uložiť a preto ho súd uložil vo výmere 30 mesiacov. Trest zákazu činnosti možno uložiť vo výmere jeden až desať rokov. Pri určení konkrétnej výmery bral súd do úvahy jednak už uvedené, že od udelenia vodičského oprávnenia bola obžalovaná priestupkovo na úseku cestnej premávky postihnutá len raz, neboli jej doposiaľ uložené žiadne zákazy činnosti viesť motorové vozidlo či už v správnom alebo trestnom konaní. Taktiež bral súd do úvahy, že obžalovaná je zamestnaná, pričom miesto výkonu práce má mimo miesta bydliska, pracuje na zmeny a aj cez víkendy a v neposlednom rade vypomáha so starostlivosťou o svoje vnúčatá. Tieto skutočnosti však na druhej strane neboli takej povahy, aby súd trest zákazu činnosti neukladal. Pokiaľ sa týka spôsobenej škody, poškodení – manželka a deti nebohého si v trestnom konaní nárok na náhradu škody neuplatňovali, nakoľko tento si už uplatnili v civilnom konaní. Riadne si nárok na náhradu škody uplatnila Slovenská správa ciest a to za majetkovú škodu v súvislosti s poškodením dopravnej značky a to v sume 216,60 eur. Súd ju s jej nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom a to z dôvodu, že sa jedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vodička, obžalovaná nebola pod vplyvom alkoholu, preto v prípade právoplatnosti rozsudku, bude škoda s najväčšou pravdepodobnosťou uhradená zo zákonného poistenia predmetného motorového vozidla, ktoré bolo riadne v čase nehody poistené, a v zmysle príslušných právnych predpisov priamo poškodenej. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.