Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 12T/79/2025 8825010428 15. 06. 2026 JUDr. Andrea Havírová ECLI:SK:OSVT:2026:8825010428.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júna 2026 vo Vranove nad Topľou, takto rozhodol: Obžalovaný: A. B., narodený XX. XX. XXXX vo C. D. E., trvale bytom F. G. XXX, okr. Vranov nad Topľou, zamestnaný, uznáva sa za vinného, že obžalovaný dňa 28. 06. 2025, v čase okolo 13:31 hod., ako vodič viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, EČ: C. H., po štátnej ceste č. III/3614, medzi obcami F. a G., okr. Vranov n. T., v smere jazdy na obec G., pričom na rovnom úseku cesty prešiel so svojím motorovým vozidlom do protismernej časti cesty, kde sa čelne zrazil s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Rapid, EČ: I. J., ktoré viedla vodička K. K. L., teraz M., ktoré vozidlo po náraze odhodilo do priekopy vpravo v smere jeho jazdy a osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf odhodilo naspäť do svojho jazdného pruhu kolmo na vozovku, pri dopravnej nehode utrpela vodička oproti idúceho vozidla K. K. L., teraz M., zranenia a to pohmoždenie pravého kolena s odreninou, pohmoždenie brušnej steny a pohmoždenie - natrhnutie okružia s vnútro-brušným hematómom s dobou liečenia 44 dní, spolujazdec z predného sedadla z vozidla zn. Škoda Rapid, N. K. M., zranenia a to kompresívnu zlomeninu driekového stavca L4 s posunom a pohmoždenie ľavého predkolenia s odreninou s dobou liečenia cca 84 až 98 dní, potom spolujazdec zo zadného sedadla, sediaci za spolujazdcom, z vozidla zn. Škoda Rapid, K. J., zranenia a to trieštivú zlomeninu tela stehennej kosti vľavo s posunom, pohmoždenie chrbta oboch rúk, pohmoždenie ľavého predkolenia s odreninou, početné rany hlavy s dobou liečenia cca 140 až 168 dní, a sebe spôsobil zranenia; tržnú ranu a hematóm hlavy v čelovej oblasti vpravo, odreninu na hrudníku, odreninu na bruchu v oblasti podbruška, tržnú ranu brucha v oblasti ľavého podbruška s dobou liečenia do 14 dní; pri ktorej nehode spôsobil škodu na vozidle zn. Volkswagen Golf vo výške 1.622,00 eur, pre majiteľku L. B., bytom F. a na vozidle zn. Škoda Rapid vo výške 6.892,00 eur pre majiteľa N. K. M., pričom po nehode bol obžalovaný na mieste ako vodič podrobený dychovej skúške na alkohol dňa 28. 06. 2025, v čase 13:49 hod., s nameranou hodnotou 1,06 mg/l alkoholu a opakovanou dychovou skúškou dňa 28. 06. 2025, v čase 14:14 hod., s nameranou hodnotou 1,05 mg/l alkoholu, čím obžalovaný bol v stave, ktorý vylučuje viesť motorové vozidlo, takto svojím konaním porušil ustanovenia uvedené v § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, § 137 ods. 2 písm. a), c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda - inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal - prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu súd
ukladá:
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa 51 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v spojení s § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov po dobu 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 veta druhá Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodeným: a/ K. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. G. XXX, okr. Vranov nad Topľou, škodu v sume 6.858,00 eur (šesťtisícosemstopäťdesiatosem eur), ktorú musí obžalovaný uhradiť v 27. mesačných splátkach po 254,00 eur (dvestopäťdesiatštyri eur), pod stratou výhody splátok, tak, že tieto splátky musí obžalovaný uhradiť až do úplného vyrovnania dlhu, a to najneskôr do 27. mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, b/ N. K. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. O., G. XXX, okr. Liptovský Mikuláš, škodu v sume 3.506,00 eur (tritisícpäťstošesť eur), ktorú musí obžalovaný uhradiť v 25. mesačných splátkach tak, že prvú až 24. mesačnú splátku vo výške 146,00 eur (stoštyridsaťšesť eur) a poslednú 25. splátku vo výške 2,00 eur (dvoch eur); pod stratou výhody splátok, tak, že tieto splátky musí obžalovaný uhradiť až do úplného vyrovnania dlhu, najneskôr do 25. mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, c/ K. K. M., predtým L., nar. XX. XX. XXXX v O., okr. A. L., trvale bytom I. O., G. XXX, okr. Liptovský Mikuláš, škodu v sume 2.591,00 eur (dvetisícpäťstodeväťdesiatjeden eur), ktorú musí obžalovaný uhradiť v 25. mesačných splátkach tak, že prvú až 24. mesačnú splátku vo výške 105,00 eur (stopäť eur) a poslednú 25. splátku vo výške 71,00 (sedemdesiatjeden eur); pod stratou výhody splátok, tak, že tieto splátky musí obžalovaný uhradiť až do úplného vyrovnania dlhu, najneskôr do 25. mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, d/ Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Bratislave, 813 63, Ul. 29. Augusta 8 a 10, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusová 128, 093 18 Vranov nad Topľou, sumu 8.298,10 eur (osemtisícdvestodeväťdesiatosem eur a desať eurocentov), ktorú sumu musí obžalovaný uhradiť v 24. mesačných splátkach tak, že prvú až 23. mesačnú splátku vo výške 350,00 eur (tristopäťdesiat eur)
a poslednú 24. splátku vo výške 248,10 eur (dvestoštyridsaťosem eur a desať eurocentov); pod stratou výhody splátok, tak, že tieto splátky musí obžalovaný uhradiť až do úplného vyrovnania dlhu, najneskôr do 24. mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodeným: a/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, krajská pobočka Žilina, so sídlom P.O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, sumu 3.800,06 eur (tritisícosemsto eur a šesť eurocentov). b/ Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, krajská pobočka Prešov, so sídlom ul. Kúpeľná 5, 080 15 Prešov 1, sumu 2.545,45 eur (dvetisícpäťstoštyridsaťpäť eur a štyridsaťpäť eurocentov). c/ Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Bratislave, 813 63, Ul. 29. Augusta 8 a 10, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova č. 34, 031 32 Liptovský Mikuláš, sumu 1.147,10 eur (tisícstoštyridsaťsedem eur a desať eurocentov). Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených K. J. a N. K. M., so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené mu v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a prítomných poškodených súd vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody. Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný je vinný zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu, pretože mal za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej stránke naplnil ako skutkovú podstatu prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona; keďže tento skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom; tak aj zároveň prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. K tomu súd dodáva, že pri samotnom prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní už v tomto ústnom prednese prokurátor navrhoval žalovaný skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovať nie podľa pôvodného zákonného ustanovenia § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ako to bolo uvedené v písomnom vyhotovení obžaloby, ale podľa zákonného ustanovenia § 289 ods. 1 Trestného zákona; k čomu upravil prokurátor aj právnu vetu. Zároveň je potrebné uviesť, že ešte pred samotným prednesením zas vyhlásenia obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku súd tohto obžalovaného upovedomil o istých úpravách skutku obžaloby; práve za účelom umožnenia tomuto obžalovanému vykonať vyhlásenie o vine, respektíve vyhlásenie o nepopieraní spáchania skutku. Teda tento obžalovaný bol upovedomený o tom, že v prípade poškodenej K. L. (teraz M.) bolo v obžalobe nesprávne uvedené, že táto utrpela pohmliaždenie pravého kolena s odreninou; pričom správne medicínske označenie uvedeného poranenia, vychádzajúc zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia znalca MUDr. Sukovského konkrétne na túto poškodenú, mala táto poškodená utrpieť pohmoždenie pravého kolena s odreninou. V prípade obžalovaného B. zas v skutkovej vete obžalobného návrhu chýbalo; opierajúc sa teda o lekársku správu na tohto obžalovaného zo dňa 28. 06. 2025 (č. l. 304); výslovné jeho utrpené poranenie v podobe odreniny na bruchu v oblasti podbruška. Zároveň u utrpených poranení v prípade poškodeného N. M. a poškodeného J., dĺžku ich liečby a aj ich práceneschopnosti bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 123 ods. 4 Trestného zákona vyjadriť v počte dní; konkrétne u poškodeného N. M. v rozsahu 84 až 98 dní
a v prípade poškodeného J. zas v trvaní 140 až 168 dní; ako bola dĺžka liečby týchto oboch poškodených ustálená znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva a farmácie na týchto poškodených. V prípade ohodnotenia výšky spôsobenej škody na oboch motorových vozidlách účastných danej zrážky; pritom už v čase podania obžaloby dňa 30. 12. 2025, bol vypracovaný znalecký posudok z odboru cestnej dopravy na ohodnotenie týchto škôd; teda už v čase podania obžaloby nebolo možné vychádzať z predbežnej výšky škody na uvedených vozidlách tak, ako bola táto výška škody oboch vozidiel vyčíslená v štádiu vznesenia obvinenia obžalovanému dňa 28. 06. 2025. Z týchto dôvodov preto súd; ešte pred samotným vyhlásením obžalovaného o vine v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku; tohto obžalovaného upozornil aj na to, že správne mala byť výška škody na vozidle zn. Volswagen Golf ustálená v sume 1.622,00 eur (v obžalobe uvedená suma cca 1.000,00 eur) a v prípade vozidla zn. Škoda Rapid zas v sume 6.892,00 eur (v obžalobe uvedená suma cca 7.000,00 eur). Poslednou nezrovnalosťou v skutkovej vete obžalobného návrhu bolo aj; zrejme nedopatrením; skonštatovanie, že obžalovaný mal svojím konaním porušiť aj ustanovenie § 137 ods. 2 písm. k) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré zákonné ustanovenie považuje za závažné porušenie ustanovení upravujúcich cestnú premávku, aj jazdu v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke. Z uvedeného dôvodu bolo teda uvedené zákonné ustanovenie § 137 ods. 2 písm. k) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zo skutkovej vety obžalobného návrhu vypustené. Zároveň bol obžalovaný; aj keď tento obžalovaný bol teda prítomný pri prednese obžaloby priamo na hlavnom pojednávaní; upovedomený aj o tom, že prokurátor až na hlavnom pojednávaní právne kvalifikoval žalovaný skutok ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona; aj keď v obžalobe uvedený skutok pôvodne právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona; k čomu upravil aj samotnú právnu vetu obžaloby. Tieto trestné činy mal teda tento obžalovaný spáchať tým, že dňa 28. 06. 2025 vedúc osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf medzi obcami F. a G., na rovnom úseku cesty svojím vozidlom prešiel do protismeru, v dôsledku čoho sa čelne zrazil s oproti idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Rapid, riadeného zas poškodenou K. K. L. (teraz M.), v dôsledku ktorej vzájomnej kolízie týchto oboch motorových vozidiel došlo k odhodeniu vozidla zn. Škoda Rapid do priekopy a osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen P. vedené obžalovaným bolo odhodené naspäť do jeho jazdného pruhu kolmo na vozovku. Týmto konaním došlo k spôsobeniu zranení tak, ako boli ustálené v skutkovej vete rozsudku; u poškodených K. L. (teraz M.), N. M. a J.; s tým, že teda súd opravil zrejmú nesprávnosť u poškodenej K. L. (teraz M.), že táto poškodená utrpela pohmoždenia pravého kolena s odreninou a u obžalovaného B. zas súd doplnil, že tento obžalovaný utrpel aj odreninu na bruchu v oblasti podbruška; ktorý komplex zranení u všetkých týchto troch poškodených si vyžadoval liečbu v trvaní toľko dní, ako to bolo uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Súd k tomu opätovne dopĺňa, že v zmysle ustanovenia § 123 ods. 4 Trestného zákona, sa za poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas považuje len taká ujma na zdraví, ktorá si vyžiadala nevyhnutnosť liečenia presahujúceho 42 kalendárnych dní; teda uvedené zákonné ustanovenie Trestného zákona neurčuje dĺžku nevyhnutnej liečby v rozsahu týždňov, ale v rozsahu dní. Takisto obžalovaný mal uvedené motorové vozidlo viesť pod vplyvom alkoholických nápojov, ktorých požitie u neho bolo zistené dychovou skúškou s nameranými hodnotami alkoholu v hodnotách 1,06 mg/ l alkoholu a 1,05 mg/l alkoholu. Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná formou vedomej nedbanlivosti v zmysle ustanovenia § 16 písm. a) Trestného zákona; v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona; keďže obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a to záujem na ochrane ľudského života a ľudského zdravia; ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. U ďalšieho trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona bola táto subjektívna stránka daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona; keďže tento obžalovaný zároveň vedel, že vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholických nápojov môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu na ochrane ľudského života, zdravia, či majetku a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie týkajúce sa výroku o treste a výroku o náhrade škody a to výsluchom obžalovaného B., výsluchom všetkých prítomných poškodených; teda J., N. M. a K. M. (predtým L.); zástupkyne Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, Q. K.; ako aj prečítaním
výpovedí predstaviteliek neprítomných poškodených; a to Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, Q. C.; Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., pobočka Žilina, Q. M., ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., pobočky Prešov, Q. R.; ako aj oboznámením listinných dôkazov týkajúcich sa výroku o treste a výroku o náhrade škody. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že držiteľom vodičského preukazu je približne rok a tri mesiace s tým, že šoféroval dennodenne a motorovým vozidlom sa dopravoval aj na strednú školu, keďže v tom čase aj maturoval. Svoje šoférske schopnosti tento obžalovaný vyhodnotil subjektívne ako dobré. Tento obžalovaný pritom potvrdil, že v minulosti sa dopustil jedného priestupku dňa 24. 04. 2025, ktorý spočíval v tom, že za koncovku na výfuku mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,00 eur. Tento obžalovaný ďalej uviedol, že v súčasnosti už nie je zamestnaný v spoločnosti Q. K. – L. s. r. o. v R. a že od apríla roku 2026 pracuje v Nemecku v meste S.. Čistý mesačný príjem tohto obžalovaného mal podľa jeho udania predstavovať sumu 3.000,00 eur s tým, že z tejto mzdy si uhrádza aj pohonné hmoty vo výške 200,00 eur, keďže v pravidelných intervaloch sa aj vracia na územie Slovenskej republiky. Podľa jeho udania, tento obžalovaný nevlastní žiadne cenné hnuteľné a ani nehnuteľné veci. Tento obžalovaný pritom súdu navrhol, aby mu uložil podmienečný trest odňatia slobody. Tento obžalovaný však prejavil ochotu zaplatiť aj peňažný trest, avšak v splátkach v maximálnej výške 200,00 eur. Tento obžalovaný sa aj priamo na hlavnom pojednávaní všetkým trom prítomným poškodeným fyzickým osobám za spôsobenú ujmu ospravedlnil; pričom jednotliví poškodení; vrátane aj zástupkyne poškodenej Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou; takéto ospravedlnenie tohto obžalovaného prijali. Tento obžalovaný sa ďalej vyjadril, že zo spôsobenej škody poškodeným poisťovniam; teda ako Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tak aj Sociálnej poisťovni; doposiaľ nič neuhradil. Tento obžalovaný však uviedol, že naraz by nebol schopný zaplatiť škodu všetkým poškodeným s tým, že by bol schopný zaplatiť túto škodu v splátkach v súhrnnej výške okolo 500,00 eur či 600,00 eur mesačne. Tento obžalovaný sa pritom ešte vyjadril, že má možnosť sa dopravovať na územie Nemeckej republiky dopravným prostriedkom spoločne s inými kolegami, ktorí sú šoféri. Tento obžalovaný ešte uviedol, že predmetné motorové vozidlo, ktorým spôsobil posudzovanú dopravnú nehodu, mal poistené v Komunálnej poisťovni, a. s. Tento obžalovaný tiež potvrdil, že vlastníkom tohto motorového vozidla bola jeho matka, teda poškodená L. B.. Obžalovaný pritom potvrdil, že informoval túto Komunálnu poisťovňu, a. s. o predmetnej dopravnej nehode. Poškodený K. J. vo svojej výpovedi v konaní pred súdom potvrdil, že by súhlasil a aj by navrhoval, aby bol obžalovaný zaviazaný na náhradu jeho škody v splátkach, konkrétne v troch splátkach štvrťročne s tým, že výšku týchto splátok tento poškodený neuviedol. Poškodený N. K. M. takisto na hlavnom pojednávaní súhlasil s tým, aby bol obžalovaný zaviazaný na náhradu jeho škody v splátkach, takisto v troch štvrťročných splátkach s tým, že výšku týchto splátok neuviedol. Poškodená K. K. M. (predtým L.) takisto pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní prejavila súhlas s tým, aby bol obžalovaný zaviazaný na náhradu jej škody v splátkach. Zároveň sa táto poškodená vyjadrila, že keďže jej nárok na náhradu škody je najnižší z nárokov posudzovaných poškodených, táto poškodená navrhla súdu, aby bol tento obžalovaný zaviazaný na náhradu jej škody v dvoch polročných splátkach, ktorých výšku splátok takisto táto poškodená neuviedla. Zástupkyňa poškodenej Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, Q. L. K. takisto na hlavnom pojednávaní prejavila súhlas so zaviazaním obžalovaného na náhradu škody tejto poisťovni v splátkach. Táto zástupkyňa Sociálnej poisťovne však zdôraznila, že v zmysle zákona o sociálnom poistení môže Sociálna poisťovňa dohodnúť splátky maximálne po dobu 24 mesiacov. Táto zástupkyňa poškodenej Sociálnej poisťovne však nevedela v čase konania hlavného pojednávania uviesť výšku vyplateného nemocenského poškodenému J. za mesiac jún roku 2026 a teda táto zástupkyňa tejto poškodenej poisťovne nevedela navrhnúť konkrétnu výšku týchto splátok. Táto zástupkyňa poškodenej Sociálnej poisťovne však trvala na tom, aby tieto splátky boli obžalovaným uhradené najneskôr do 24 mesiacov. Z prečítanej svedeckej výpovede zástupkyne poškodenej Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, Q. F. C. z prípravného konania, súd zistil, že poškodenej K. L. (teraz M.) boli za obdobie jej práceneschopnosti od 28. 06. 2025 do 10. 08. 2025 vyplatené nemocenské dávky v sume 1.147,10 eur. Táto zástupkyňa tejto pobočky Sociálnej poisťovni ešte uviedla, že v prípade poškodeného N. K.
M. neboli splnené podmienky na vyplatenie nemocenských dávok. Táto zástupkyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, teda navrhla súdu zaviazať obžalovaného na náhradu škody v celkovej výške 1.147,10 eur. Zástupkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., pobočka Žilina, Q. M. zas pri svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorej výpoveď bola tiež prečítaná v konaní pred súdom, uviedla, že poškodenému N. M. a poškodenej K. M. (predtým L.) bola poskytnutá zdravotná starostlivosť; a to N. K. M. vo výške 850,54 eura a u K. K. M. (predtým L.) boli zas vynaložené náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 2. 190,35 eura. Z týchto dôvodov si teda táto zástupkyňa tejto poškodenej poisťovne uplatnila najprv nárok na náhradu škody v súhrnnej výške 3.041,00 eur. Zástupkyňa zas poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., pobočka Prešov, Q. R. zas v prípravnom konaní uviedla, že na liečbu poškodeného K. J. boli vynaložené náklady minimálne vo výške 2.545,45 eura. Táto zástupkyňa tejto zdravotnej poisťovne však zdôraznila, že tieto náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť u tohto poškodeného nemusia byť konečné, keďže liečba tohto poškodeného naďalej pokračuje. V prípravnom konaní boli takisto zabezpečené evidenčná karta vodiča – obžalovaného, doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti obžalovaného, správa predchádzajúceho zamestnávateľa obžalovaného Q. K. – L. L.. R. , správa Obce F. o povesti obžalovaného, či aj výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR na obžalovaného a odpis z Registra trestov na obžalovaného. Z konania pred súdom zas súd oboznámil odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni, Registri obyvateľov, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, v Agende dopravno-správnych činností, Generálnej prokuratúry SR, v databáze súdov, v Systéme trestnej agendy a v Registri trestov na obžalovaného; oznam Všeobecnej zdravotnej poisťovne a. s., pobočka Žilina; blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 24. 04. 2025 na obžalovaného; výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR na obžalovaného; oznam Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš; správa Obce F. o povesti obžalovaného a predovšetkým potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľu, o vyplatení nemocenských dávok poškodenému J., ktoré predložila zástupkyňa tejto pobočky Q. K. priamo na hlavnom pojednávaní. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu testu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu (§ 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024). Z miesta svojho trvalého bydliska je tento obžalovaný hodnotený všeobecne tak, že ako slobodný žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, na verejnosti sa má tento obžalovaný správať slušne a jeho správanie nemalo byť doposiaľ riešené komisiou pre ochranu verejného poriadku. Tento obžalovaný bol pritom priaznivo hodnotený ako zodpovedný, dochvíľny, svedomitý a prispôsobivý s tým, že nepožíva alkoholické nápoje na pracovisku a ani mimo pracoviska, aj svojim bývalým zamestnávateľom, spoločnosťou Q. K. -L. L.. R.. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, ako aj z evidenčnej karty vodiča obžalovaného, súd zistil, že tento obžalovaný bol v minulosti iba jedenkrát priestupkovo postihnutý; dňa 24. 04. 2025, uložením blokovej pokuty vo výške 20,00 eur.
Podľa odpisu z registra trestov tento obžalovaný doposiaľ nebol ani raz súdne trestaný. Tomuto obžalovanému pritom poľahčovalo, že doposiaľ viedol riadny život; keďže nebol v minulosti nielenže súdne trestaný, ale okrem jedného prípadu ani priestupkovo postihnutý; tak, ako to predpokladá ustanovenie § 36 písm. j) Trestného zákona. Zároveň tento obžalovaný už v štádiu prípravného konania, ale aj na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu stíhaného skutku priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval. Naviac sa tento obžalovaný na hlavnom pojednávaní prítomným poškodeným fyzickým osobám a aj prítomnej jednej zástupkyni Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, aj výslovne ospravedlnil. Súd teda túto skutočnosť vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd zároveň dospel k tomu záveru, že tento obžalovaný síce spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, ale súd zároveň nemal za preukázané, že by takáto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť; tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 36 písm. d) Trestného zákona. Súd pritom ďalej prihliadal aj na samotné vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý síce mal byť, podľa svojho udania, držiteľom vodičského preukazu len rok a tri mesiace; ale zas samotný obžalovaný svoje šoférske schopnosti vyhodnotil ako dostatočné. Z týchto dôvodov teda súd nemohol tomuto obžalovanému prípadne zohľadniť aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. b) Trestného zákona. U tohto obžalovaného pritom súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Na základe vyššie uvedeného tak u obžalovaného bolo potrebné vychádzať zo základnej výmery trestu odňatia slobody bez nejakej úpravy, v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona. Keďže obžalovaný žalovaným skutkom spáchal dva trestné činy; bolo mu potrebné v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladať úhrnný trest odňatia slobody; podľa najprísnejšie trestaného trestného činu. Takýmto trestným činom bol pritom prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý trestný čin možno uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v rozmedzí od jedného roka do piatich rokov. Pri úvahách súdu o uložení už konkrétneho druhu a výmery trestu súd prihliadal na viaceré skutočnosti. V prvom rade súd poukazuje na to, že tohto obžalovaného súd predmetným rozsudkom odsudzoval nielen za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ale aj za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Totiž vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že tento obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf potom, ako požil presne nezistené množstvo alkoholických nápojov s tým, že dychovou skúškou bola hodnota alkoholu v jeho dychu ustálená na hodnotu 1,06 mg/ l alkoholu a neskôr na hodnotu 1,05 mg/l alkoholu. Z takýchto dychových skúšok teda vyplýva, že obžalovaný viedol motorové vozidlo po takom požití alkoholických nápojov, ktoré u neho dosiahli hodnotu 2,19 promile až 2,21 promile. Uvedený stupeň alkoholického opojenia; podľa všeobecne dostupných poznatkov; predstavuje hodnotu stredne ťažkého stupňa opitosti, blížiac sa k jej hornej hranici. Z vykonaného dokazovania ešte v prípravnom konaní je však zároveň zrejmé, že obžalovaný pod takýmto vplyvom alkoholických nápojov viedol motorové vozidlo bez toho, aby na jeho strane existovala nejaká závažná okolnosť. Tento obžalovaný totiž viedol motorové vozidlo bez toho, aby išlo o záchranu ľudského života či zdravia jeho samého, alebo poprípade života a zdravia nejakej inej osoby; prípadne na jeho strane nenastali nejaké neočakávané okolnosti, ktoré si nevyhnutne vyžadovali vedenie motorového vozidla, napriek jeho predchádzajúcemu požitiu alkoholických nápojov. Tento obžalovaný pritom tým, že viedol motorové vozidlo pod takýmto výrazným vplyvom alkoholických nápojov, spôsobil kolíziu s osobným motorovým vozidlom vedeným poškodenou K. M. (predtým L.). Takýmto konaním obžalovaného boli pritom spôsobené závažné poranenia jednak poškodenej K. M. (predtým L.) a tiež aj poškodenému N. M. a predovšetkým poškodenému K. J.; ktorý sa z týchto zdravotných následkov liečil ešte aj v čase konania hlavného pojednávania dňa 15. 06. 2026; čiže ešte v dobe skoro po uplynutí jedného roka od spáchania stíhaného skutku. Pri hodnotení skutočností majúcich vplyv na úvahy súdu o určení konkrétneho trestu tomuto obžalovanému, pritom nemožno zároveň opomenúť aj tú podstatnú skutočnosť, že aj podľa dokazovania vykonaného v prípravnom konaní; predovšetkým znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy; nebolo zistené žiadne porušenie dopravných predpisov poškodenou K. M. (predtým L.) ako vodičkou motorového vozidla značky Škoda Rapid, s ktorým vozidlom sa teda čelne zrazil obžalovaný ako vodič vozidla značky Volkswagen Golf. Týmto znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy pritom tak nebolo zistené žiadne zapríčinenie, či spolupôsobenie na vznik predmetnej dopravnej nehody z technického hľadiska poškodenou K. M. (predtým L.). Z týchto dôvodov teda tejto poškodenej ako vodičke oproti idúceho motorového vozidla vozidlu vedeného obžalovaným nebolo možné pričítať
ani žiadne zavinenie. Súhrn všetkých týchto skutočností, už len samo osebe, odôvodňoval potrebu uloženia prísnejšieho trestu odňatia slobody tomuto obžalovanému. Na druhej strane však súd musel zároveň zohľadniť viaceré faktory v prospech tohto obžalovaného. Obžalovaný ešte aj v čase konania hlavného pojednávania bol mladým človekom, ktorý sa doposiaľ do žiadneho rozporu so zákonom nedostal; je priaznivý hodnotený ako z miesta svojho trvalého bydliska, tak predovšetkým svojím bývalým zamestnávateľom; pričom v čase konania hlavného pojednávania mal byť tento obžalovaný už pracovne činný na území Nemeckej republiky a teda súd ani nemal možnosť si zabezpečiť nejaký aktuálny pracovný posudok na tohto obžalovaného. Tento obžalovaný, ako to už bolo vyššie spomenuté, teda nebol v minulosti ani súdne trestaný a bol v minulosti iba jedenkrát priestupkovo postihnutý; vychádzajúc aj z výšky uloženej pokuty, evidentne za menej závažné porušenie predpisov na úseku cestnej premávky. Nepochybne v prospech tohto obžalovaného bolo potrebné vyhodnotiť aj to, že tento obžalovaný aj priamo na hlavnom pojednávaní prejavil úprimnú ľútosť nad spáchaním stíhaného skutku a zároveň sa prítomným trom poškodeným, ako aj zástupkyni poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, priamo na hlavnom pojednávaní aj ospravedlnil; pričom jednotliví poškodení takéto ospravedlnenie tohto obžalovaného aj prijali. Pri ukladaní už samotného trestu súd musel zohľadniť aj to, že tento obžalovaný predovšetkým preferoval uloženie mu trestu odňatia slobody. Tento obžalovaný síce prejavil ochotu aj zaplatiť peňažný trest; avšak súd vzhľadom na tú skutočnosť, že tohto obžalovaného v rámci tzv. adhézneho konania zaväzoval aj na náhradu škody jednotlivým poškodeným; vo výrazne značných výškach; a to aj s prihliadnutím na dosahovaný príjem tohto obžalovaného, napokon súd dospel k tomu záveru, že samotným uložením peňažného trestu by bol zmarený nárok poškodených na náhradu spôsobenej škody. Trestný zákon pritom v príslušných zákonných ustanoveniach pritom stanovuje, že primárne má páchateľ uhradiť predovšetkým škodu spôsobenú poškodeným. Zosumarizujúc všetky tieto vyššie uvedené úvahy, tak súd dospel k takému záveru, že na nápravu tohto obžalovaného; ako z hľadiska individuálnej, tak aj z hľadiska generálnej prevencie; je postačujúce uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody niečo nad dolnou hranicou trestnej sadzby pri najprísnejšie trestanom trestnom čine. Súd teda za takýto trest považoval trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Súd zároveň nedospel k tomu záveru, že by na tohto obžalovaného bolo nevyhnutné pôsobiť až nepodmienečným výkonom trestu odňatia slobody, keďže tento obžalovaný v minulosti ani nebol súdne potrestaný. Keďže však súd zároveň považoval za nevyhnutné uložiť tomuto obžalovanému aj primerané obmedzenia a povinnosti; za účelom posilnenia výchovného účelu podmienečného trestu odňatia slobody; pristúpil súd aj k tomu, že tomuto obžalovanému uložil aj probačný dohľad. Za primeranú a adekvátnu skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom u tohto obžalovaného súd považoval skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov; vzhľadom práve na spôsobené zdravotné následky jednotlivým poškodeným. Počas plynutia tejto skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopustiť sa žiadnej protiprávnej činnosti; v opačnom prípade sa mu výkon takto odloženého trestu odňatia slobody premení na nepodmienečný trest odňatia slobody; a teda počas jej plynutia je obžalovaný povinný spôsobom svojho života preukázať, že v danom prípade išlo iba o ojedinelé vybočenie z inak riadneho spôsobu jeho života. V tejto súvislosti súd už len na okraj poznamenáva, že škodu, ktorú bude musieť obžalovaný nahradiť, je aj s prihliadnutím na jeho zárobkové pomery, veľmi vysoká a z tohto dôvodu pri určovaní výmery skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom tak súd dospel k tomu záveru, že v takto určenej skúšobnej dobe bude tento obžalovaný schopný uspokojiť nárok jednotlivých poškodených na náhradu im vzniknutej škody na ich zdraví. Ako už bolo vyššie uvedené, súd teda považoval za nevyhnutné obžalovanému uložiť aj primerané povinnosti a obmedzenia; ako prvé obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Zo správy bývalého zamestnávateľa tohto obžalovaného síce nevyplývalo, že by obžalovaný na pracovisku alebo aj mimo neho požíval alkoholické nápoje, ale nepochybne v čase spáchania skutku tieto alkoholické nápoje požité mal. Zároveň súd nemal ani žiaden podklad na to, že by bolo tomuto obžalovanému potrebné uložiť nejaké ochranné liečenie; teda predovšetkým protialkoholické. Zároveň za podstatnú povinnosť, ktorú považoval súd za nevyhnutnú uložiť tomuto obžalovanému, považoval súd aj povinnosť spočívajúcu v príkaze obžalovanému nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Aj nesplnenie týchto obmedzení, či povinností obžalovaným v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom môže viesť k tomu, že sa takto pôvodne podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom tomuto obžalovanému premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň súd pripomína, že vzhľadom aj na okolnosti predmetnej dopravnej nehody a vzhľadom na nepochybné porušenie dopravných predpisov týmto obžalovaným,
by bolo dôvodné tomuto obžalovanému uložiť aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s iným odborníkom výchovnému programu zameraného na bezpečnosť v cestnej premávke a na predchádzanie dopravným nehodám. Vzhľadom však na to, že tento obžalovaný v čase konania hlavného pojednávania mal byť zamestnaný na území cudzieho štátu mimo územia Slovenskej republiky, súd sa nazdáva, že by takto uložená povinnosť bola pre obžalovaného ťažko splniteľná a teda k jej uloženiu ani nepristúpil. Zároveň súd považoval za nevyhnutné tomuto obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov. Vzhľadom na samotné okolnosti spáchaného skutku; s prihliadnutím teda predovšetkým na to, že tento skutok mal obžalovaný spáchať pod výrazným vplyvom návykových látok; aj keď zas tento obžalovaný v minulosti nemal byť za takéto konanie ani raz nejakým spôsobom sankcionovaný; dospel súd k tomu záveru, že tomuto obžalovanému je potrebné uložiť takýto zákaz činnosti viesť motorové vozidlá nie na úplne spodnej hranici, ale približne v prvej tretine trestnej sadzby. Z týchto dôvodov teda súd tomuto obžalovanému uložil takýto trest zákazu činnosti vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poškodený K. J. si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného vo výške 6.858,00 eur. Tento poškodený si pritom v konaní pred súdom uplatnil ešte aj nárok predstavujúci rozdiel medzi jeho mzdou a priznanou mu nemocenskou dávkou počas trvania jeho práceneschopnosti od 30. 06. 2025, ktorého práceneschopnosť tohto poškodeného mala trvať ešte aj v čase konania hlavného pojednávania dňa 15. 06. 2026 s predpokladom jej ukončenia, podľa vyjadrenia samotného tohto poškodeného dňa 29. 06. 2026. Tento svoj ďalší nárok však tento poškodený na hlavnom pojednávaní nevedel vyčísliť. Poškodený N. K. M. si zas uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného vo výške 3.506,00 eur. Tento poškodený si zas pritom uplatnil ešte aj nárok za stratu na zárobku za tri mesiace trvajúcej jeho práceneschopnosti vo výške 6.000,00 eur, ktorú stratu na zárobku však nevedel tento poškodený dokladovať. Takisto tento poškodený žiadal aj náhradu svojich nákladov na liečbu, v čase konania jeho výpovede v prípravnom konaní vo výške 100,00 eur. Tento poškodený na hlavnom pojednávaní poukázal aj na to, že v súvislosti s jeho liečbou mu vznikli aj ďalšie náklady na ďalšie kontroly v nemocničnom zariadení v Prešove, kde bol operovaný a takisto aj za cesty na rehabilitácie. Tento poškodený však stratu na zárobku na uvedenom hlavnom pojednávaní nevedel dokladovať predložením príslušného daňového priznania a takisto nemal vyčíslené ani vyššie uvedené cestovné náklady na účely lekárskych kontrol, či rehabilitácií. Poškodený N. M. však dodal, že škoda na jeho motorovom vozidle značky Škoda Rapid mu bola uhradená z titulu povinného zmluvného zákonného poistenia vinníka dopravnej nehody a že ešte mimo rámca bolestného mu z titulu životného poistenia bola uhradená aj suma 1.500,00 eur. Poškodená K. K. M. (predtým L.) si pritom v konaní pred súdom uplatnila nárok na náhradu škody vo výške bolestného vo výške 2.591,00 eur. Táto poškodená sa k tomu ešte vyjadrila, že uvedené bolestné jej nebolo uhradené z titulu povinného zmluvného zákonného poistenia vinníka dopravnej nehody a mala jej byť uhradená len suma 2.000,00 eur z titulu jej životného poistenia. Tejto poškodenej síce podľa jej vyjadrenia vznikla aj škoda na hodinkách vo výške 70,00 eur, avšak túto škodu si táto poškodená voči obžalovanému neuplatňovala, keďže uvedená škoda na hodinkách jej bola uhradená z titulu jej životného poistenia. Táto poškodená si teda uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody len vo výške 2.591,00 eur. Poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, si v prípade poškodeného J. uplatnila nárok na náhradu škody z titulu vyplatených nemocenských dávok tomuto poškodenému v období od 30. 06. 2025 do 15. 06. 2026 v súhrnnej výške 8.298,10 eur. K tomu však táto zástupkyňa tejto pobočky Sociálnej poisťovne ešte doplnila, že tomuto poškodenému majú byť pravdepodobne vyplatené nemocenské dávky aj za obdobie mesiaca júna roku 2026. Poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, si zas ešte v prípravnom konaní uplatnila z titulu vyplatených nemocenských dávok len poškodenej K. M. (predtým L.) sumu vo výške 1.147,10 eur; keďže poškodenému N. M. žiadne nemocenské dávky vyplatené neboli.
Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., pobočka Žilina, si už v ňou neskoršie predloženom vyčíslení škody uplatnila škodu za poškodenú K. L. (teraz M.) vo výške 2.190,35 eura a za poškodeného N. M. v sume 1.609,71 eur. Teda táto pobočka poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. si uplatnila nárok na náhradu škody v súhrnnej výške 3.800,06 eur. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. pobočka Prešov, si zas uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému J. vo výške 2.545,45 eur. Vykonaným dokazovaním bolo pritom nepochybne dokázané, že poškodený K. J. má z titulu bolestného nárok na náhradu škody vo výške 6.858,00 eur, keďže takéto bolestné u tohto poškodeného bolo vyčíslené aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie. V prípade poškodeného N. K. M., mal súd takisto za preukázané, že jeho bolestné; vychádzajúc teda takisto zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie na jeho osobu; predstavuje sumu 3.506,00 eur. U poškodenej K. K. M. (predtým L.) bola takisto vykonaným znaleckým dokazovaním preukázaná škoda predstavujúca bolestné vo výške 2.591,00 eur. V prípade poškodenej Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, bola preukázaná škoda spočívajúca vo vyplatených nemocenských dávkach poškodenému J. vo výške 8.298,10 eur. V prípade všetkých týchto štyroch poškodených; ktorí sa pritom zúčastnili hlavného pojednávania; mal súd na podklade ich výpovedí aj vytvorenú možnosť na zaviazanie obžalovaného na náhradu takto spôsobenej škody v splátkach. Súd pritom prihliadal aj na súhrnnú výšku škody, na ktorú súd týmto rozsudkom zaväzoval obžalovaného na náhradu škody a zároveň zohľadnil aj samotné vyjadrenia týchto poškodených. Súd však; práve vzhľadom na výšku uplatnených nárokov poškodených troch fyzických osôb a jednej poškodenej poisťovne; považoval za nedôvodné návrhy týchto troch poškodených fyzických osôb na zaplatenie škody obžalovaným v troch štvrťročných, či prípadne v dvoch polročných splátkach. Teda týmto trom vyššie uvedeným poškodeným fyzickým osobám súd priznal nárok na náhradu škody pozostávajúci z ich bolestného. V prípade poškodenej Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, súd naviac zohľadnil aj vyjadrenie zástupkyne prítomnej pobočky tejto poškodenej poisťovne, že v zmysle zákona o sociálnom poistení môže byť povinná osoba zaviazaná na splátky tak, aby celú výšku spôsobenej škody zaplatila v lehote do dvoch rokov. Tejto poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočke Vranov nad Topľou, teda súd priznal jej nárok na náhradu škody tvoriaci zas vyplatené nemocenské dávky poškodenému J. v sume 8.298,10 eur. S prihliadnutím teda na všetky vyššie uvedené skutočnosti; súd zaviazal obžalovaného na náhradu spôsobenej škody jednotlivým týmto vyššie uvedeným poškodeným; v zmysle ustanovenia § 287 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku; v takých splátkach, ako to bolo uvedené vo výroku tohto rozsudku. V prípade poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočky Vranov nad Topľou, súd pritom zohľadnil príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a teda tohto obžalovaného zaviazal na náhradu škody tejto poškodenej poisťovni v 24. mesačných splátkach. Vzhľadom na neprítomnosť zástupcov ďalších poškodených na hlavnom pojednávaní; tak súd konkrétne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., pobočka Žilina, priznal nárok na náhradu škody vo výške 3.800,06 eur. Poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., pobočka Prešov, zas súd uznal sumu 2.545,45 eur a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, zas sumu 1.147,10 eur. V prípade týchto troch poškodených; keďže súd v čase konania hlavného pojednávania nemal k dispozícii nejaké ich vyjadrenie, či by súhlasili so zaviazaním obžalovaného na náhradu ich škody v splátkach; súd teda nemohol obžalovaného v zmysle ustanovenia § 287 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku zaviazať tiež na náhradu škody v splátkach u týchto troch poškodených poisťovní. Takto priznané nároky týchto ďalších poškodených bude musieť obžalovaný teda zaplatiť naraz, pokiaľ sa s predstaviteľmi týchto troch ďalších poškodených poisťovní obžalovaný nedohodne inak. Zároveň, keďže poškodení K. J. a N. K. M. si uplatnili aj nárok na náhradu škody pozostávajúci aj z iných súm ako z bolestného; v zmysle ustanovenia § 288 ods. 2 Trestného poriadku; boli obaja títo poškodení so zvyškom ich nárokov na náhradu škody odkázaní na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.