Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/120/2025 8825201776 27. 02. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8825201776.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo C. D. E., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/X, XXX XX C. D. E., za účasti otca: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. X, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd m e n í II. výrok rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 8P/179/2016-37 zo dňa 21.03.2017, a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. A. B. zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu na sumu 150,– eur mesačne od 01.10.2025 do 31.12.2025 a zo sumy 150,– eur mesačne na sumu 165,– eur mesačne od 01.01.2026 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 25. dňa mesiaca vopred. II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a. III. Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2025 do 28.02.2026 vo výške 614,– eur je otec p o v i n n ý uhradiť matke v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 08.10.2025 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX na sumu 300 eur mesačne dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že o dieťa sa osobne stará, otec sa na výživnom nepodieľa už od roku 2020. Výdavky na dieťa predstavujú cca 441 eur a to na stravu 150 eur, bývanie 50 eur, oblečenie 50 eur, škola 30 eur, lieky 10 eur, krúžky 101 eur, výlety 50 eur. Dieťa navštevuje 5. ročník na škole K. vo C. D. E. a to hokejovú triedu. Platba za hokej predstavuje 75 eur, za plavecký 13 eur a horolezecký 13 eur / krúžky/. Ďalšie výdavky má na hokej, časté zápasy, ktoré sú mimo Vranova nad Topľou a to na stravu, ubytovanie, cestu. Minimálne raz za rok kupuje nové korčule, rukavice. Platí jednorazové členské 100 eur na hokej. Momentálne je na materskej dovolenke, preto si takéto výdavky nemôže dovoliť. 2. Otec maloletého dieťaťa sa k predmetnému návrhu nevyjadril. 3. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné nakoľko je to v prospech maloletého dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a predloženými dôkazmi a to rodným listom maloletého, výpisom uhrádzaných platieb, lekárskym predpisom na okuliare spolu s priloženým dokladom o úhrade za okuliare, potvrdením o poberaní prídavkov na deti a o poberaní rodičovského príspevku, pokladničnými blokmi o nákupe oblečenia, výsluchom navrhovateľky, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 24.11.2025, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad To sp.zn. 8P/179/2016 a zistil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Poberá náhradné výživné. Voči otcovi dieťaťa sa vedie exekúcia od roku 2016, ale žiadne výživné jej nebolo poukázané, pretože sa nepodarilo nájsť otca dieťaťa. Syn má naďalej výdavky ako sú uvedení v návrhu. Na druhého syna má bežné výdavky. Taktiež aj ona aj jej manžel majú iba bežné výdavky. Teraz má prerušenú, ktorú v lete by ju chcela obnoviť. Otec maloletého sa s ňou spojil. Z fotiek na sociálnej sieti usúdila, že žije v F. L., kde má priateľku a dcéru. 6. Otec sa na pojednávanie sa nedostavil. , svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal odročiť pojednávanie. Podľa záznamu v registri obyvateľov, otec má evidovaný pobyt D. J., bez udania ulice. Súd mu preto doručoval návrh spolu s predvolaním prostredníctvom obce, kde si zásielky nepreberal. Zároveň súd vykonal šetrenie pobytu prostredníctvom rodinných príslušníkov a to prostredníctvom jeho matky, ktorá súdu opakovane oznámila, že nie je jej známa adresa, kde sa zdržuje jej syn. Súd taktiež nezistil, že by otec ma hlásený pobytu v F. L.. Súd preto konal aj bez účasti otca, aj keď si zásielky neprevzal, pretože mal splnené podmienky na konanie ako to ustanovuje Civilný sporový poriadok. 7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/179/2016 vyplýva že rozsudkom zo dňa 21.03.2017 otec bol zaviazaný platením výživného v zákonnom stanovenej minimálnej výške z dôvodu, že v tom čase bolo zistené, že otec sa nachádzal vo výkone trestu. 8. Z predložených platieb súd zistil, že matka uhrádza pre Centrum voľného času sumu 26 eur / horolezecky krúžok a plávanie/, platba na hokej sumu 75 eur, synovi platí na sporenie sumu 30 eur mesačne a sumu 14,82 eur mesačne. 9. Z lekárskeho predpisu na okuliare je zrejmé, že maloletý používa okuliare, za ktoré podľa dokladu o úhrade cena predstavovala sumu 125 eur. 10. Matka poberá podľa Úradu práce rodinné prídavky vo výške spolu 120,– eur na dve deti a v roku 2025 poberala rodičovský príspevok vo výške 482,30 eur mesačne. 11. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.11.2025 otec mal. dieťaťa nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Podľa rozhodnutia zo dňa 02.03.2016 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 22.01.2016 z dôvodu, že sa nedostavil v stanovený termín na úrad. 12. V sociálnej poisťovni otec nemá žiaden záznam. 13. Podľa registra obyvateľov matka má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Otec má vyživovaciu povinnosť len voči mal. A.. 14. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 24.11.2025 uviedol, že mal. A. pochádza z družného vzťahu rodičov. Otec sa dlhodobo o dieťa nezaujíma, neplní si vyživovaciu povinnosť. V roku 2019 matka podala na otca exekúciu. O otcovi nemá žiadne informácie. Mal by sa zdržiavať v F. L.. Matka žije v manželstve, v ktorom jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. E. F., nar. XX.XX.XXXX. S manželom obývajú 3-izbový byt na H.. I., ktorý je štandardne zariadený a vybavený. Manžel pracuje ako vodič kamióna na H.. Matka poskytuje celodennú starostlivosť mladšiemu synovi, poberá rodičovský príspevok v sume 482,30 eur a rodinné prídavky na 2 deti vo výške 120 eur. Od 19.11.2025 má otvorenú živnosť na gastrostánok, príjem z podnikania zatiaľ nemá. A. je žiakom 5. ročníka M. K., chodí do hokejovej triedy, matka mesačne za hokej platí poplatok 75,– eur, v prípade že hrajú turnaje, zväčša na C. H., sú s ním spojené ďalšie náklady. Taktiež chodí na horolezecký a plavecký krúžok do Centra voľného času, kde je poplatok 13 eur mesačne. Dieťa je zdravé, okrem alergie na roztoče, prekonáva len bežné detské ochorenia. V súvislosti s alergiou matka uhrádza za lieky mesačne sumu 10,– eur. Dieťa tiež nosí dioptrické okuliare.
15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 16. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 17. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 18. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 20. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 21. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 22. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 23. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
24. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov 26. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 27. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 29. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby došlo k zmene výšky výživného a to k jeho zvýšeniu. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na zvýšenie výživného súd musí porovnať príjmy a výdavky na strane rodičov, ako aj potreby maloletého
dieťa v čase, kedy bolo naposledy stanovené výživné, ku dňu, ku ktorému dochádza k zmene výživného. Zároveň podľa zákona o rodine platí zásada, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 30. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. 31. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 zákona o rodine. 32. Na základe vykonaného dokazovania súd má zato, že sú zákonom stanovené predpoklady, aby došlo k zvýšeniu výšky výživného, ktorá naposledy bola upravená rozsudkom zo dňa 21.03.2017. Od poslednej úpravy ubehlo 9 rokov. Matka požadovala zvýšiť výživné na sumu 300 eur mesačne z dôvodu, že momentálne poberá rodičovský príspevok, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť, dieťa navštevuje základnú školu, ako aj krúžky, s ktorými sú spojené zvýšené výdavky predovšetkým pre návštevu športove triedy. Otec sa o dieťa žiadnym spôsobom nezaujíma, na výživu neprispieva. Matka vyčíslila výdavky na syna v návrhu na sumu 441 eur, ktoré súd mal za dôvodné. Podľa vedomosti matky otec dieťaťa by mal byť v F. L. na neznámej adrese. Súdu sa nepodarilo zistiť žiadne informácie o otcovi maloletého. Súd len zistil, že tento bol v F. L. prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a ako adresu pobytu, uviedol adresu v D. J., kde sa však toho času nenachádza. Podľa údajov v registri obyvateľov otec má uvedený trvalý pobyt D. J. X. Súd mu preto doručoval písomností prostredníctvom obce D. J., ktoré si neprevzal. Na výzvu súdu, aby preukázal svoj príjem a výdavky, otec nijakým spôsobom nereagoval. V registroch vedených na Slovensku nie je otec evidovaný ani ako zamestnaný, ani ako uchádzač o zamestnanie. Ani výzvou od jeho matky sa súdu nepodarilo zistiť, kde by sa otec mal nachádzať. 33. Aj napriek týmto zisteným skutočnostiam súd má zato, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, a to z dôvodu, že naposledy bolo určené výživné vo výške minimálneho výživného z dôvodu, že otec sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Išlo o rozhodnutie z roku 2017 a od tohto času uplynula dostatočne dlhá doba, počas ktorej mal otec dieťaťa priestor na to, aby si zabezpečil nejaký príjem, nadobudol pracovné zručnosti, zvlášť, ak má vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Pri určení výživného platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Neboli zistené žiadne prekážky ani zdravotné dôvody, prečo by si otec nemohol hľadať prácu aj na Slovensku. Nebolo však možné zistiť skutočný príjem otca. Súd nezistil, aké je vzdelanie otca, aké má pracovné skúsenosti, preto súd musel vychádzať z toho, že ak by bol na území Slovenska, tak minimálne by mohol dosahovať minimálnu mzdu, ktorá pre rok 2025 bola vo výške 663,50 eur a v roku 2026 je vo výške 736,31 eur. Pre naplnenie klauzuly, aby životná úroveň dieťaťa bola rovnaká ako životná úroveň rodiča, je vyhotovená metodika Ministerstvom spravodlivosti
pre určenie výživného, ktorá odporúča pre otca, ak má jedno dieťa na 2.stupni základnej školy, platiť výživné vo výške 22 % z príjmu. Za rok 2025 22 % z minimálnej mzdy predstavuje sumu 146 eur a za rok 2026 22 % z minimálnej mzdy predstavuje sumu 162 eur. Vzhľadom na svoj vek otec by mal mať už pracovné skúsenosti, ktoré by odôvodňovali vyšší príjem ako minimálna mzda. Preto súd vzhľadom na túto skutočnosť a zvýšené výdavky syna pre šport tieto sumy zaokrúhlil smerom nahor tak, že maloletému priznal výživné od 01.10.2025 do 31.12.2025 v sume 150 eur a od 01.01.2026 do budúcna v sume 165 eur mesačne. 34. Súd zvýšil výživné od 1.10.2025, teda za celý mesiac, kde bol podaný návrh na súd, vzhľadom na to, že za celý mesiac október matka má zvýšené výdavky na syna. Dlžné zvýšené výživné za mesiace október až február spolu vo výške 614 eur vzhľadom na výšku súd uložil otcovi zaplatiť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. 35. Keďže súd nemal žiadnymi dôkazmi preukázaný iný príjem, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku a vo zvyšnej časti tak súd návrh zamietol. Pri zmene pomerov je možné podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.