Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/121/2025 8825201855 09. 01. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8825201855.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpená: Mgr. František Chochol, advokát, so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý bol ustanovený Centrom právnej pomoci proti odporcovi - manželovi, ktorý návrh nepodal: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. C. E. F. A. XXX/XX, XXX XX G. H. I., za účasti mal. detí: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu a o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, t a k t o rozhodol: I. Súd manželstvo A. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je uzavreté dňa 22.04.2019, a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. H. D., vo zväzku 22, ročník 2019, strana 138, poradové číslo 41, r o z v á d z a. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: II. Do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom a na čas po rozvode súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom a na čas po rozvode otec j e p o v i n n ý prispievat' na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 120,– eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke od 01.11.2025. IV. Do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom a na čas po rozvode otec j e p o v i n n ý prispievat' na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 110,– eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke od 01.11.2025. V. Do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom a na čas po rozvode otec j e p o v i n n ý prispievat' na výživu mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 90,– eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke od 01.11.2025. VI. Do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom a na čas po rozvode otec j e p o v i n n ý prispievat' na výživu mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 80,– eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke od 01.11.2025.
VII. Dlžné výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.11.2025 do 31.12.2025 vo výške 240,– eur sa otec z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach po 12,50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného zaplatenia počnúc dňom 01.01.2026. VIII. Dlžné výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.11.2025 do 31.12.2025 vo výške 220,– eur sa otec z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach po 12,50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného zaplatenia počnúc dňom 01.01.2026. IX. Dlžné výživné na mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.11.2025 do 31.12.2025 vo výške 180,– eur sa otec z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach po 12,50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného zaplatenia počnúc dňom 01.01.2026. X. Dlžné výživné na mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.11.2025 do 31.12.2025 vo výške 160,– eur sa otec z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach po 12,50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného zaplatenia počnúc dňom 01.01.2026. XI. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi, a to mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX po dohode s matkou, a to tak, že svoj záujem o stretnutie oznámi matke vopred najmenej 48 hodín. Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť. XII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 14.10.2025, domáhala rozvodu manželstva uzavretého s manželom (ďalej aj ako otec mal. detí a odporca, aby na čas po rozvode mal. deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX ( ďalej aj ak maloleté deti) zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok a zároveň žiadala zaviazať otca platením výživného na mal. A. vo výške 150,– eur, na mal. A. vo výške 120,– eur, na mal. H. vo výške 110,– eur a na mal. F. vo výške 100,– eur a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa 22.04.2019, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. H. D. vo zväzku 22, ročník 2019, na strane 138, pod por. č. 41. Z manželstva pochádzajú maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX. XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese C. XXX. Spolužitie s manželom bolo počas manželstva štandardné. Dňa 05.01.2025 opustil manžel spoločnú domácnosť a odsťahoval sa do G. K. I., kde pracuje a žije spoločne so svojou novou známosťou. S manželom teda už od januára 2025 nežije v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Ich manželstvo s odporcom už dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu a možno jednoznačne konštatovať, že rozvrat v manželstve je dlhodobý a s poukazom na vyššie uvedené, aj trvalý. Manželstvo neplní svoj spoločenský účel a ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel. Ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je nádej na obnovu manželstva, nakoľko manžel udržiava mimomanželský pomer. Deti majú štandardné výdavky na ošatenie, stravu, hygienu. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom, na deti neprispieva, neobdarúva ich a prakticky o nich nejaví žiaden záujem. Otec detí bol ako živnostník zamestnaný v meste G. H. I., jeho príjmové pomery nepozná. V čase keď žili spolu, dosahoval príjem okolo 1200,- eur. Otec sa s deťmi nestretáva, nezaujíma so o ne a deti k nemu nemajú vytvorené žiadne puto. 2. Zároveň sa navrhovateľka ďalším podaným návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 07.11.2025, domáhala úpravy práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, a to tak, aby mal. deti A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX. XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal prispievať výživným na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150,- eur, na maloletého A. B., nar. XX. XX.XXXX výživné v sume 120,- eur, na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 110,- eur a na maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 100,- eur počnúc podaním návrhu. Tento návrh odôvodnila rovnako ako návrh na rozvod manželstva. Tento bol vedený pod sp. zn. 7 P 129/2025.
3. V súlade so zásadou hospodárnosti konania podľa čl. 12 Civilného mimosporového poriadku ( súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.) súd tieto konania spojil na spoločné konanie, ktoré sa vedú pod spisovou značkou, kde bol podaný skôr návrh, a to návrh o rozvod manželstva, nakoľko ide o úpravu práv a povinností rodičov jednak na čas do rozvodu, ako aj na čas po rozvode, kde sa vykonáva totožné konanie s rovnakými účastníkmi. 4. K návrhu na rozvod manželstva odporca uviedol, že s ním súhlasí, nechce obnoviť manželské spolužitie, nakoľko si už našiel mimomanželskú známosť. 5. Vo veci úpravy práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, ako aj na čas po rozvode, rodičia uzavreli rodičovskú dohodu. 6. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti a poukázal na písomne podanú správu. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi, výsluchom účastníkov konania, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky, písomným vyjadrením kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjme rodičov, rodnými listami, sobášnym listom, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/129/2025 a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: 8. Podľa sobášneho listu, účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.04.2019, obaja ako slobodní. Z manželstva pochádzajú maloleté deti a to A. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX. 9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.11.2025 navrhovateľka nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bola evidovaná v roku 2018 a pre narodenie dieťaťa bola vyradená. Poberá rodinné prídavky na 4 deti, spolu vo výške 240,– eur a poberala rodičovský príspevok do augusta 2025 mesačne vo výške 351,80 eur. Odporca nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá z úradu žiadne dávky ani príspevky. 10. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 12.11.2025 manželstvo rodičov maloletých detí bolo od začiatku funkčné a harmonické. Rodičia uzatvorili manželstvo z lásky. Počas trvania manželstva prekonávali bežné partnerské problémy, avšak podľa slov matky nič nenasvedčovalo tomu, že by vzťah smeroval k rozpadu manželstva. Manželia od začiatku manželstva bývali v spoločnej domácnosti starých rodičov zo strany matky. Ide o 2 izbový rodinný dom, v ktorom žijú starí rodičia a plnoletá sestra matky. Dom je zariadený účelne a primerane životným podmienkam rodiny, spĺňa základné požiadavky na bývanie. Dom je napojený na obecnú vodu a elektrinu, kúria drevom. Maloleté deti bývajú v spoločnej izbe s matkou, čo zodpovedá aktuálnym možnostiam v domácnosti. Matka uviedla, že otec maloletých detí nadviazal nový partnerský vzťah a po krátkej známosti sa spoločne s novou partnerkou odsťahoval v januári tohto roka do G. H. I., kde žije a pracuje. V spoločnej domácnosti žije otec s novou partnerkou a jej maloletou dcérou. Neudržiavajú žiadny kontakt. Matka poberá iba rodinné prídavky, iný príjem nemá. Výdavky matky sú nasledovné: voda 40,– eur, elektrina 95,– eur, strava 100,– eur, poplatok za materskú školu pre 2 maloleté deti 60,– eur, všetko mesačne, ostatné výdavky má bežné. S výdavkami matke pomáhajú jej starí rodičia. Otec matke od času, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti finančne neprispieva a žiadnym spôsobom si neplní vyživovaciu povinnosť. Maloleté deti nekontaktuje, neprejavuje o nich žiadny záujem. Maloletá A. je žiačkou 2. ročníka L. M. C., maloletý A. a H. navštevujú A. M. C.. Maloletý F. je aktuálne v celodennej osobnej starostlivosti matky. Deti prekonávajú bežné ochorenia prislúchajúce ich veku a nie sú sledované v žiadnej odbornej ambulancii. O maloleté deti sa v plnom rozsahu stará matka, ktorá zabezpečuje ich každodennú starostlivosť a výchovu. So starostlivosťou jej v prípade potreby pomáhajú starí rodičia. Podľa slov matky maloletých detí sa z ich manželstva vytratila vzájomná láska a dôvera. Manželia spolu nekomunikujú, od januára tohto roka nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária. Manželstvo si dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu a vzťah manželov je vážne narušený. Matka maloletých detí už nemá záujem o
obnovu manželského spolužitia a na svojom podanom návrhu trvá. Otec sa nedostavil na pozvanie ku kolíznemu opatrovníkovi. 11. Podľa referátu poradensko-psychologických služieb na pozvanie do poradne sa dostavila iba navrhovateľka. Uviedla, že manželstvo bolo harmonické, vzťah bol založený na vzájomnej úcte, dôvere, otvorenej komunikácii a schopnosti riešiť konflikty. V dôsledku pracovného pôsobenia manžela mimo domova dochádzalo z jeho strany k postupnému odcudzeniu a následne k nadviazaniu mimomanželského vzťahu, pre ktorý sa rozhodla podať návrh na rozvod. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti 11 mesiacov, nie sú v žiadnom spoločnom kontakte. Keďže sa odporca nedostavil na konzultácie, psychológ nevedel zaujať záver k manželskému zväzku. 12. Obec C. v správe doručenej súdu dňa 04.11.2025 uviedla, že navrhovateľka žije v nájomnom byte spolu so svojimi 4 mal. deťmi u starých rodičov, je nezamestnaná, jej správanie a vzťah k spoluobčanom nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Na verejnosti sa správa slušne. Odporca žije tohto času s priateľkou, jeho správanie a vzťah k spoluobčanom nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Matka má zabezpečené podmienky na starostlivosť o mal. deti. Dôvody a príčiny rozvratu manželstva je nevera zo strany odporcu. Obec navrhula, aby mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. 13. Zo spojeného spisu sp. zn. 7P/129/2025 vyplýva, že odporca podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla značky Opel Vectra, rok výroby 1997 od 04.05.2021. 14. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ich manželstvo bolo aj dobré aj zlé a taktiež aj manžel bol dobrý aj zlý. Manžel financie, ktoré zarobil, nedal všetky do domácnosti, ale časť peňazí míňal hraním na automatoch, pričom nevedela, že tomuto sa venoval už aj pred uzavretím manželstva. Manžel prichádzal domov nad ránom o pol šiestej a z dôvodu neprítomnosti manžela si našla ona ako prvá mimomanželskú známosť, prečo aj manžel odišiel zo spoločnej domácnosti, no neskôr sa vrátil a obnovili manželské spolužitie. Natrvalo manžel opustil spoločnú domácnosť v januári 2025, kedy odišiel pracovať do Dubnice nad Váhom. Aj pred týmto zamestnaním pracoval mimo domácnosti, a to tak, že chodil domov iba na víkendy, nakoľko vtedy mal prácu na východnom Slovensku. V G. H. I. si manžel našiel mimomanželskú známosť, čo sa dozvedela od iných ľudí. Od januára 2025 otec taktiež nevidel ani deti, deti sa na otca ani nepýtajú. S manželom od tohto obdobia nie je ani v telefonickom kontakte, nakoľko si ju zablokoval. Od januára 2025 jej neprispel na výživu detí žiadnou sumou, aj keď jej to sľúbil. Ona nemá žiaden príjem. Po rozvode sa chce zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie a požiadať o dávku v hmotnej núdzi. Zotrváva na výdavkoch ako ich uviedla pred kolíznym opatrovníkom, s tým, že sumu 100,– eur ako výdavok na stravu má pre seba a deti. Mal. A. sa stravuje v škole a navštevuje aj školský klub s poplatkom 30,– eur. Školské pomôcky dostala zo školy, okrem prezuviek a potrieb na telesnú výchovu. Mal. A. navštevuje aj krúžok, za ktorý nemá žiaden výdavok. Ostatné výdavky má pre ňu na hygienu, stravu a ošatenie. Pre mal. A. a H., ktorí navštevujú materskú školu, mesačne uhrádza spolu na stravu a poplatok v škôlke sumu 60,– eur plus deťom potrebovala do škôlky zakúpiť papuče a pyžamo. Ostatné výdavky majú bežné. Taktiež uviedla, že bežné výdavky má aj mal. F. ako aj na svoju osobu. 15. Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd schválil rodičovskú dohodu, nakoľko táto je v záujme detí a žiadal aj rozviesť manželstvo účastníkov konania z dôvodu, že z postoja účastníkov vyplýva, že manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené. Je vylúčená obnova manželského spolužitia. Z dôvodu, že bol ustanovený ako advokát Centrom právnej pomoci, žiadal, aby mu súd priznal trovy konania. 16. Odporca na pojednávaní uviedol, že po tom ako odišiel zo spoločnej domácnosti v januári 2025, si až následne našiel mimomanželskú známosť. Počas spoločného spolužitia s manželkou sa stávalo, že veľakrát odišiel zo spoločnej domácnosti, a to jednak z dôvodu manželkinej mimomanželskej známosti, ako aj pre hádky v manželstve, nakoľko do ich manželstva sa podľa neho miešali rodinní príslušníci navrhovateľky. Častokrát manželka mu nenavarila, nakoľko varila jej matka. V domácnosti sa mu nepáčilo vybavenie, napríklad sprchy. Potvrdil, že časť výplaty minul na hrách na automatoch, ale iba do 100,– eur mesačne. Poprel, žeby manželka si našla mimomanželskú známosť preto, že mal údajne chodiť domov o pol šiestej ráno, pretože podľa neho hraniu na automatoch sa začal venovať až potom, čo si manželka našla mimomanželskú známosť. Do budúcna sa chce stretávať s deťmi cez messenger
prostredníctvom kamaráta. Tohto času má výdavok na podnájom, v ktorom býva s priateľkou a jej mal. dieťaťom, a to vo výške 430,– eur. Priateľka poberá rodičovský príspevok. V júni 2025 vrátil motorové vozidlo Ford Mondeo, na ktorý hradil leasing. Ďalej uhrádza internet a televíziu vo výške 45,– eur mesačne. Dlh má voči Sociálnej poisťovni, ktorý sa mu zráža z výplaty mesačne vo výške cca 33,– eur. Taktiež na telefóne má dlh vo výške 1.400,– eur, ktorý sa mu bude sťahovať od ďalších mesiacov. Ostatné výdavky má na stravu. 17. Podľa exekučného príkazu exekútora JUDr. Michal Brožina zo dňa 19.12.2025, podľa ktorého bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie, má odporca dlh voči Orange a.s. a to istina 706,27 eur, úroky z omeškania 115,81 eur, trovy exekúcie 177,43 eur, právne zastúpenie v exekúcii 68,15 eur, udelenie poverenia 25,–, trovy súdneho exekútora 396,68 eur. 18. Podľa potvrdenia o príjme otca za máj 2025 až október 2025 mal priemernú čistú mzdu 1.303,90 eur, pričom každý mesiac bol mu vyplatený daňový bonus 400 eur. 19. Podľa potvrdenia o príjme otca za november 2025mal čistú mzdu 924,67 eur za odpracovaných 14 zmien plus bol mu vyplatený daňový bonus 318,16 eur. Z obsahu tejto výplatnej pásky vyplýva, že nižší príjem bol z dôvodu neplateného voľna za 5 dní. Na otázku súdu, prečo bol neprítomný na pracovisku, uviedol, že mal na to dôvody. 20. V zmysle § 1ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 21. Podľa § 18 ods. 1 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 22. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 23. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 24. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 25. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 26. V zmysle § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
27. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 28. V zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 29. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 30. V zmysle § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 31. V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 32. V zmysle § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 33. V zmysle § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 34. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 35. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 36. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 37. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 38. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 39. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 40. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 41. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 42. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 43. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 44. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, k rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 45. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 46. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( § 76 ods. 1 zákona o rodine). 47. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného prežívania prežívať a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie pre riadny spoločný život. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia. 48. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Z Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. 49. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom, či vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, starajú sa spoločne o deti a vytvárajú zdravé rodinné prostredie.
50. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. 51. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu mal. detí, ako aj v prostredí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. 52. Súd na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú tu splnené zákonom stanovené predpoklady na rozvod manželstva. Podľa zákona o rodine manželia majú spolu žiť, hospodáriť, pomáhať si, prejavovať si úctu, lásku, dôveru, vytvárať rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí. V konaní bolo preukázané, že žiadnu z týchto funkcií manželstvo neplní a preto súd rozviedol manželstvo. Bolo preukázané, že manželia spolu dlhšiu dobu, dá sa povedať že rok, nežijú v spoločnej domácnosti. Už aj v minulosti boli odchody manžela z domácnosti pre nezhody, ktorých príčinu neodstránili. Aj keď manželia sa na istý čas odlúčili, súd zisťoval, či je medzi nimi možnosť obnovenia manželského spolužitia. Obaja to odmietli, odporca si našiel novú partnerku, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. Súd nemôže nútiť manželku k obnoveniu manželského spolužitia, pretože manželstvo je slobodný zväzok, do tohto manželia vstupujú slobodne. Súd preto z týchto dôvodov pristúpil k rozvodu manželstva. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil nedostatočnú komunikáciu manželov o predstave fungovania manželského zväzku, a nájdenia vhodných podmienok pre fungovanie manželstva. Ak odporca bol nespokojný s prostredím, kde žijú, nenašiel pre rodinu nové bývanie, ale keď si našiel mimomanželský vzťah, nové bývanie si vedel zabezpečiť. Obsahom manželstva sú radosti, povinností, starosti, finančné zabezpečenie, rodinné a výchovné prostredie ako aj spoločné záľuby a trávenie voľného času, aby sa utužoval manželský zväzok, kde v týchto oblastiach manželia nenašli zhodné predstavy. Manželstvo je už len formálne, nefunkčné. Komunikácia je nefunkčná. 53. S konaním o rozvod manželstva je spojená aj úprava práv a povinností k mal. deťom, pričom navrhovateľka podala aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov na čas do rozvodu. Z dôvodu hospodárnosti súd spojil tie konania do jedného, kde pre obe úpravy súd vykonal jedno dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej deti zveril do starostlivosti matky, s tým, že podľa zákona naďalej obaja rodičia deti zastupujú, spravujú ich majetok. Otec uviedol, že matka nevie variť, že podľa neho kúpeľňa v domácnosti nie je vyhovujúca. Šetrenie v domácnosti matky vykonal šetrenie, ako aj obec na výzvu súdu, kedy obaja uviedli, že pre deti sú splnené podmienky na to, aby mohli bývať v domácnosti matky, preto súd zveril deti do starostlivosti matky. Matka býva v domácnosti s ďalšími dospelými osobami, ktorí sú jej nápomocní v starostlivosti o deti. Doteraz nebolo hlásené žiadne upozornenie, či už zo školy alebo zo škôlky, od lekára, žeby deti boli zanedbané, boli podvyživené, žeby im niečo chýbalo, súd preto má zato, že matka si vie zabezpečiť podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývin detí. 54. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, o ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (§ 62 ods. 1). 55. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých základných odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. 56. Okrem zachovania rovnakej životnej úrovni dieťaťa a rodiča, čo je základný pilier pri určení výživného ( § 62 Zákona o rodine), súd musí brať aj do úvahy odôvodnené potreby syna a nevyhnutné výdavky otca, podieľanie sa otca na starostlivosti o syna. Pre zachovanie rovnakej životnej úrovni je vytvorené odporúčanie Ministerstva spravodlivosti pre určenie výživného, kde sa berie do úvahy, aký príjem má rodič, ktorý dieťa nemá v celodennej starostlivosti, koľko má vyživovacích povinností, v akom veku je dieťa. 57. Súd schválil aj dohodu o výživnom, ktoré priznal od 1. novembra 2025, aj keď bol návrh podaný 7.11.2025. Istý čas trvalo, než matka navštívila Centrum právnej pomoci, Centrum preskúmalo jej pomery, potom bol ustanovený advokát, ktorý musel pripraviť návrh za istý čas. Vzhľadom na príjem otca, jeho výdavok na nájom, na ktorom sa avšak musí podieľať aj partnerka, ktorá s nim býva ( táto oberá rodičovský príspevok), potreby a vek detí, súd schválil dohodnuté výživné. Toto korešponduje aj s odporúčaním Ministerstva spravodlivosti pre určenie výživného, kde sa berie do úvahy, aký príjem má rodič, ktorý dieťa nemá v celodennej starostlivosti, koľko má vyživovacích povinností, v akom veku je dieťa. Pri štyroch vyživovacích povinnostiach a pre dieťa, ktoré navštevuje prvý stupeň Základnej školy, je odporúčané výživné 12 % z príjmu, pre dieťa predškolského veku je odporúčané výživné 8 % z príjmu. Preukázaný priemerný príjem otca je eur 1.303,90 eur pri plnom odpracovanom mesiaci, pričom súd zohľadnil, že do budúcna dôjde k poklesu príjmu pre zánik nároku na daňový bonu, avšak je povinnosťou rodiča zabezpečiť si taký príjem, aby zabezpečil výžinu detí. Súd nemôže pozerať na to, aké otec má ďalšie výdavky, ktoré si sám spôsobil, a to dlhy. Najprv musí platiť výživné. 58. Dlžné výživné na mal. A. B. vo výške 240,– eur, na mal. A. B., vo výške 220,– eur, na mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180,– eur a na mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 160 eur, u všetkých deťoch za obdobie od 01.11.2025 do 31.12.2025 súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 12,50 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného zaplatenia počnúc dňom 01.01.2026, ako s tým súhlasila matka. 59. Čo sa týka stretávania otca s deťmi, súd to ponechal na dohode rodičov, keďže bolo už zistené, že dlhodobo otec deti nevidel, býva vo väčšej vzdialenosti od detí a uviedol, že sa bude chcieť stretnúť s deťmi cez sociálne siete. 60. Súd vychádzal zo stavu, ktorý bol v čase rozhodnutia. Ak dôjde k nejakej podstatnej a dlhodobej zmene okolností, môže sa podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia. 61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil dôvody na iné rozhodnutie. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Navrhovateľka a odporca nemôžu podať odvolanie, pretože sa vzdali práva odvolania po vyhlásení rozsudku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 Civilného sporového poriadku) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.