Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/140/2025 8825202174 14. 01. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8825202174.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny, Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Igor Lakatoš, advokát, M. R. Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou, ustanovený Centrum právnej pomoci – kancelária Humenné, za účasti otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd m e n í I. výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/173/2021 zo dňa 24.02.2022, a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,– eur na sumu 92,– eur mesačne, a to od 01.11.2025 do 31.12.2025 a na sumu 102,– eur od 01.01.2026, ktoré otec je povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca matke. II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a. III. Dlžné výživné za obdobie od 01.11.2025 do 31.12.2025 vo výške 64,–eur je otec n ý zaplatiť matke v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
povin
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len maloletá) zo sumy 60,– eur na sumu 120,– eur mesačne od 01.11.2025 splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Návrh bol súdu doručený dňa 27.11.2025. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P/173/2021-91 z 24.02.2022 súd zvýšil výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne. Otec G. B. maloletej A. žiadou sumou na jej výživu neprispieva, jeho trvalé bydlisko je F. X, jeho miesto zdržiavania je mesto H. A. A. F., konkrétnu adresu však nepozná. Preto je jej náhradné výživné vyplácané. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom na mal. dieťa mala dcéra Vivien takmer 5 rokov a navštevovala I. J. A. F.. V školskom roku 2024/2025 nastúpila do 1. ročníka na Základnej škole v F., teraz je žiačkou už 2. ročníka. Jej výdavky na dieťa sa tým zvýšili, a to na oblečenie, ale aj na školskú a mimoškolskú činnosť. Je zdravá, prekonáva len bežné detské choroby. Otec sa o svoju dcéru vôbec nezaujíma, nekontaktuje ju. Jeho majetkové a zárobkové pomery vôbec nepozná. Matka je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 153,- eur, prídavky na 2 deti (A. K. L.) vo výške 120,- eur a náhradné výživné vo výške 60,– eur. Býva v troj izbovom byte svojich rodičov v F. spolu so svojimi dcérami A. K. L. a so svojou sestrou M. a jej 3,5 ročnou dcérou. Rodičom zo svojho príjmu
nepravidelne prispieva na spoločnú domácnosť sumou 100,- eur, pričom rodičia ju finančne podporujú vo vyššej výške. 2. Otec sa k návrhu nevyjadril. 3. Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadrením jej právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka, správami Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny o evidencii a príjme, správou Sociálnej poisťovni a obce F., lustráciami v evidencii registrov, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6P/173/2021 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nateraz došlo k zníženiu jej príjmu, a to dávky v hmotnej núdzi zo sumy 153,– eur na 66,– eur od 01.12.2025 pretože nenastúpila na ponuku Úradu práce, ale podľa nej poštovú zásielku o ponuke z úradu práce nedostala. Otec na výživu dieťaťa neprispieva žiadnou sumou, dieťa nekontaktuje, preto poberá náhradné výživné. Dieťa má iba bežné ochorenie, napríklad chrípka. Pri začatí školského roka dieťaťu musela zakúpiť pracovné zošity na angličtinu a slovenčinu za 15,– eur, pomôcky na výtvarnú výchovu a telesnú výchovu ako aj hygienické potreby a ošatenie. ZRPŠ uhradila vo výške 10,– eur. Takéto výdavky má aj na svoje ďalšie dieťa. Maloletá navštevuje krúžok, s ktorým nie sú spojené žiadne výdavky, pričom by chcela navštevovať aj základnú umeleckú školu, čo si ona nemôže finančne dovoliť. Žije v domácnosti so svojimi dvoma mal. deťmi, spolu so svojou matkou a otcom, ako aj jej sestra, ktorá má taktiež mal. dieťa. Na výdavkoch v domácnosti sa podieľa sumou 100,– eur. Za mobilný paušál spolu s internetom mesačne uhrádza sumu 20,– eur. Nateraz sa nemôže zamestnať, pretože stále má ponuku iba na trojzmennú prevádzku a nemá jej kto pomôcť so starostlivosťou o deti. Nevie, kde sa nachádza otec mal. dieťaťa a ani jeho príbuzní. Matka na svoju osobu má bežné výdavky. Má základné vzdelanie. 6. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, nakoľko maloletá je žiačkou 2. ročníka základnej školy. Navrhol určiť výživné podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti pre určenie výživného, a podľa neho z výšky mzdy 915,– eur je navrhovaná výška 120,– eur dôvodná. 7. Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť, nakoľko u mal. dieťaťa sa zmenili pomery. 8. Otec sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Osobne si predvolanku na pojednávanie neprevzal. Súd zistil, že tento v evidencii obyvateľov má hlásený pobyt F. X. Súd preto mu doručoval zásielky prostredníctvom obecného úradu F., ktoré podľa oznámenia obce Bystré si neprevzal. Súd požiadal o súčinnosť aj obec F. o prešetrenie aktuálneho pobytu otca mal. dieťaťa, ktorá uviedla, že otcovi mal. dieťaťa bol dňa 22.02.2021 zrušený trvalý pobyt vlastníkmi nehnuteľností, kde mal nahlásený trvalý pobyt z dôvodu narúšania vzťahov v rodine a obec nemá vedomosť, kde by sa otec mal. dieťaťa mohol zdržiavať. 9. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. N. O., matka mal. dieťaťa poberá rodinné prídavky na 2 deti vo výške 120,– eur, náhradné výživné na mal. A. B. vo výške 60,– eur mesačne a v roku 2025 od januára do novembra 2025 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 153,– eur. 10. Podľa potvrdenia P. J. F. I.. A. je v školskom roku 2025/26 žiačkou 2. ročníka a navštevuje školský klub detí, kde výška mesačného poplatku za návštevu školského klubu je 3,– eurá. 11. Podľa správy Sociálnej poisťovne A. N. O. matka ani otec mal. dieťaťa v Sociálnej poisťovni nemajú žiaden záznam. 12. Podľa evidencie obyvateľov, otec mal. dieťaťa okrem mal. A. má ešte ďalšie mal. dieťa a matka mal. A. má okrem mal. A. ešte ďalšie mal. dieťa. 13. Podľa potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. N. O. zo dňa 19.12.2025 matka mal. dieťa je vedená ako uchádzač o zamestnanie od 12.06.2024 až doteraz. Otec dieťaťa bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný v roku 2017, a z úradu nepoberá žiadne dávky ani
príspevky. V roku 2017 bol otec mal. dieťaťa vyradený z evidencie z dôvodu predloženia potvrdenia o vzniku pracovného pomeru dňa 25.10.2017 u zamestnávateľa MC People, s. r. o. 14. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/173/2021 vyplýva, že na mal. A. rozsudkom zo dňa 24.02.2022 bolo zvýšené výživné na sumu 60,– eur od 01.12.2021. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v tom čase matka mal. dieťaťa mala v starostlivostí mal. A., ktorá v tom čase nastúpila do materskej školy v obci F.. V tom čase otec mal. dieťaťa taktiež nebol evidovaný na úrade práce, v Sociálnej poisťovni nemal žiaden záznam, a mal taktiež evidovaný pobyt F. X. Majetkové pomery otca sa nepodarilo zistiť z dôvodu jeho neznámeho pobytu, a preto súd vychádzal v tom čase z minimálnej mzdy vo výške 623,– eur v roku 2021. 15. Lustráciou v evidencii bánk súd nezistil žiaden účet vedený na meno otca s kladným zostatkom. 16. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 19. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 20. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení ( od 1.7.2023 je to suma 36,80 eur, od 1.7.2024 je to suma 37,53 eur, od 1.7.2025 je to suma 38,92 eur). 21. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 22. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 24. Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne a vývoj životných nákladov. 28. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). 30. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky. 31. Pri určení výživného platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 32. Na základe vykonaného dokazovania súd má zato, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Súd zistil, že sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia, nakoľko došlo k zmene pomerov. Dieťa prešlo z materskej do základnej školy, čím sa mu zvýšili výdavky jednak v súvislosti s návštevou základnej školy a to na školský klub, školské pomôcky a má aj vyššie nároky na stravu, ošatenie a aj na voľnočasové aktivity. Dieťa si nemôže dovoliť navštevovať základnú umeleckú školu. Matka uviedla, že dieťa nemá žiadne zvýšené výdavky, jeho výdavky sú bežné. Matka naďalej poberá dávku v hmotnej núdzi. U otca pre jeho neznámy pobyt súd nevedel zistiť jeho príjem, na Slovensku nemá žiadnu evidenciu zamestnania, príjmu ani majetku. Podľa zákona o rodine že každý rodič aj keď je bez príjmu, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom berie sa do úvahy príjem, ktorý by mohol dosahovať ( prihliada sa na to, či otec v minulosti pracoval, aké má vzdelanie, aké má pracovné návyky, aké má možnosti sa zamestnať). Tieto skutočnosti súd nevedel zistiť. Aj v pôvodnom konaní sa vychádzalo z minimálnej mzdy otca. Preto súd aj teraz musel vychádzať z minimálnej mzdy, ktorú by dosahoval na Slovensku, keďže má tu evidovaný trvalý pobyt. Pre stanovenie výšky výživného súd vychádzal z metodiky Ministerstva spravodlivosti pre určenie výživného, kde súd musel zohľadniť, že okrem mal. A. má otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Pre určenie výživného pri dvoch vyživovacích povinnostiach pre dieťa, ktoré navštevuje I. stupeň základnej školy, je stanovená percentuálna sadzba 14 % z príjmu. Neboli zistené žiadne prekážky ani zdravotné dôvody, prečo by si otec nemohol hľadať prácu aj na Slovensku. Nebolo možné zistiť skutočný príjem otca, súd nezistil, aké je vzdelanie otca, aké má pracovné skúsenosti, preto súd musel vychádzať z minimálnej mzdy. 33. Matka žiadala zvýšiť výživné od 1.11.2025, a návrh bok podaný na súd dňa 27.11.2025. Súd zvýšil výživné os 1.11.2025, nakoľko trvalo istý čas, kým matke bol ustanovený advokát, tento musel spísať návrh. Minimálna výška čistej mzdy do roku 2025 bola 663,50 eur, od roku 2026 porástla na 762,50 eur. 14 % z čistej minimálnej mzdy 663,50 eur za rok 2025 je 92 eur a 14 % z čistej minimálnej mzdy 762,50 eur za rok 2026 je 102,– eur. 34. Zároveň súd určil otcovi dlžné zvýšené výživné do konca roka 2025 za 2 mesiace vo výške 64 eur ( 2 x po32 eur ). 35. Vykonané dokazovanie neodôvodňovalo výživné zvýšiť až na sumu 120,– eur, preto súd v prevyšujúcej časti zamietol. Ak sa zistia nové skutočnosti, môže byť podaný návrh na zmenu rozhodnutia. 36. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania ako to ustanovuje § 52 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal účastníkom nárok na náhradu trov konania priznať. 37. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Matka dieťaťa a kolízny opatrovník nie sú oprávnení podať odvolanie voči rozhodnutiu, nakoľko po vyhlásení rozhodnutia sa vzdali práva odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku..