Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/1/2026 8826200038 21. 01. 2026 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2026:8826200038.1
Uznesenie 1 5C/1/2026 Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Ing. Dušan Ivančo, so sídlom Ul. Jána Švermu 7, 071 01, Michalovce, správca konkurznej podstaty úpadcu C.S.I. Slovenka Vranov, akciová spoločnosť, v likvidácii, so sídlom Povstania českého ľudu 1, Košice, IČO: 31 719 325, proti žalovanému: A. B. C., trvale bytom D. XX, XXX XX D., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalovanému nepriznáva. odôvodnenie: 11 5C/1/2026 1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému zákaz nakladať s jeho majetkom najmä, prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zriaďovať záložné práva, darovať alebo inak scudzovať majetok, a to až do právoplatného ukončenia konkurzného konania, resp. do splnenia povinnosti vrátiť sumu vo výške 22.488,63 eur do konkurznej podstaty a zároveň uložil zapísať poznámku o nariadení neodkladného opatrenia do katastra nehnuteľnosti. 2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na KS Košice pod sp. zn. sp.zn 1K/162/1998 vyhlásenom v roku 1998. V rámci konkurzného konania bolo zistené, že bývalý správca KP je povinný vrátiť do konkurznej podstaty peňažné prostriedky vo výške 22 488,63 eur, ktoré mu boli neoprávnene vyplatené nad rámec skutočnej odmeny. Táto povinnosť je výslovne uvedená v návrhu rozvrhového uznesenia, ktoré bolo podané na KS Košice a o ktorom má súd rozhodnúť. Existuje reálna bezprostredná obava, že žalovaný ako bývalý správca sa môže zbaviť svojho majetku, previesť nehnuteľnosti, zaťažiť ich záložným právom alebo inak zmariť budúci výkon rozhodnutia. Žalobca zistil majetok žalovaného, zapísaný v katastri nehnuteľnosti, pričom hrozí, že do nadobudnutia právoplatnosti rozvrhového uznesenia dôjde k jeho scudzeniu. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by bola ochrana konkurznej podstaty vážne ohrozená a budúce vymáhanie pohľadávky by mohlo byť znemožnené. Poukázal na ust.§ 324 ods. 1 CSP, pričom zdôraznil, že v danom prípade sú splnené v ňom uvedené podmienky, a to že hrozí zmarenie výkonu budúceho rozhodnutia a ide o ochranu konkurznej podstaty a práv veriteľov. 3. Podľa Návrhu rozvrhového uznesenia úpadcu C.S.I. Slovenka Vranov, Povstania českého ľudu 1, so sídlom v Košiciach - IČO 31 719 325, predloženého žalobcom na Krajský súd v Košiciach k sp.zn.1K/162/1998 zo dňa 30.12.2025, žalobcom ako správcom konkurznej podstaty bolo predložené rozvrhové uznesenie, ktorým navrhol súdu určiť, že peňažné prostriedky vyplatené bývalému správcovi
KP A. C. B., bytom D. XX, XXX XX boli vyplatené nad rámec celkovej primeranej odmeny správcov predstavujú sumu 22 488,63 eur, ktorá patrí do konkurznej podstaty a zároveň navrhol uložiť bývalému správcovi konkurznej podstaty A. B. C., bytom D. XX, XXX XX, aby peňažné prostriedky odviedol do konkurznej podstaty úpadcu, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet konkurznej podstaty. 4. Z listu vlastníctva č. XX kat. úz. D. E. F. vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako vlastník parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 573 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 2386 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 63 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 17 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 15 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X o výmere 109 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby rodinného domu postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/X, súpisné číslo XX a stavby garáže so skladom postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/ X, pod B1 v podiele 1/1. 5. Krajský súd v Košiciach elektronicky dňa 8.1.2026 a následne aj v listinnej podobe dňa 13.1.2026 postúpil predmetný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tunajšiemu súdu, a to s odôvodnením, že v konkurznej veci úpadcu: C.S.I. Slovenka Vranov, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Povstania českého ľudu 1, IČO: 31 719 325, o vyhlásenie konkurzu, tunajšiemu súdu zasiela návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zo dňa 5.1.2026, doručený súdu dňa 7.1.2026. Keďže ide o návrh, o ktorom nie je Krajský súd v Košiciach príslušný na konanie a rozhodovanie, príslušným všeobecným súdom odporcu (A. B. C. – bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu C.S.I. Slovenka Vranov, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Povstania českého ľudu 1, IČO: 31 719 325) je Okresný súd Vranov nad Topľou. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 10. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 15. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. 18. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. 19. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 20. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 21. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 22. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). K subsidiarite vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu: 24. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že, ak súd dospeje k záveru, že zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí zamietnuť. 25. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 26. Pokiaľ ide o subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu zabezpečovaciemu opatreniu, súd zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne, čo platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia by boli splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne pritom musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje a následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené (napr. žaloba na nepeňažné plnenie, prípadne neexistencia obavy navrhovateľa z ohrozenia exekúcie). Pokiaľ však dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Vzhľadom na skrátený zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením a bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom, nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom veci, práva alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu sledovaného zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Súd pritom nie je povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych právach alebo iných majetkových hodnotách (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 28Co/118/2025 z 21. 10. 2025). 27. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil zákaz nakladať s jeho majetkom dôvodiac, že exekúcia pohľadávky vyplývajúcej z návrhu rozvrhového uznesenia v konkurznom konaní bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožné. Je zrejmé, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci nie je vylúčené, keďže žalobca sa obáva o ukrátenie ním tvrdenej peňažnej pohľadávky. 28. Už len tým, že žalobca sám tvrdí, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností a v prípade núteného výkonu rozhodnutia sa budú môcť uspokojiť z predmetných nehnuteľností, je zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie nie je vylúčené. Žalobca tak primárne v konaní neosvedčil princíp subsidiarity (t.j. že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením), čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v súvislostiach s dôsledkom neosvedčenia princípu subsidiarity, ktorého dôsledkom je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia porovnaj vyššie cit. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 28Co/118/2025). 29. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie
je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách (porovnaj Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, Beck online, 2022, s. 1225 - 1231: F. Sedlačko) 30. Naviac je potrebné dodať, že aj v prípade nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 741/2017). 31. Sledovaným účelom návrhu žalobcu je tak odvrátiť nebezpečenstvo, že exekúcia bude ohrozená a preventívne zabezpečiť, aby žalovaný nezmenšil svoj majetok v snahe vyhnúť sa plneniu peňažnej povinnosti, ak na jej plnenie bude vo veci samej právoplatne zaviazaný. Pre sledovaný účel (odvrátiť riziko zmarenia exekúcie) procesný predpis upravil nielen inštitút neodkladného, ale aj zabezpečovacieho opatrenia, v zmysle ktorého súd na zabezpečenie peňažnej pohľadávky dlžníka môže zriadiť na majetku dlžníka záložné právo, ak je obava, že by exekúcia majetku bola ohrozená. Navrhovateľ si pritom nemôže sám zvoliť, či mu viac vyhovuje nariadenie zabezpečovacieho, alebo neodkladného opatrenia, pretože zákonodarca výslovne pre zabezpečenie plnenia peňažnej pohľadávky favorizuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že ním sledovaný účel je možné splniť len nariadením neodkladného opatrenia, je povinný tento svoj výber odôvodniť. Žalobca však v návrhu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré v danom prípade sledovaný účel odvrátiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné iba na návrh, pričom súd je viazaný rozsahom návrhu a skutkovými tvrdeniami, v návrhu uvedenými. Ako súd pri preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, žalobca uviedol všeobecne formulované podozrenia a obavy, ale neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplýval záver o bezprostrednom nebezpečenstve znižovania hodnoty majetku žalovaného. Samotná existencia pohľadávky, dokonca ani pohľadávky právoplatne priznanej, ešte nie je sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie je odôvodnené nariadiť až v prípade, ak žalovaný začal robiť úkony, ktoré môžu smerovať k zmenšeniu jeho majetku a teda k ohrozeniu výkonu exekúcie. V návrhu žalobca však neuviedol žiadne také relevantné a konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu nevyplýva, že by žalovaný zmenšoval hodnotu svojho majetku. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby potreba neodkladnej úpravy pomerov bola náležite tvrdená a osvedčená (porovnaj v obdobnej veci, kde správca konkurznej podstaty uplatňuje nárok v rámci konkurzného konania a žiada nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania s majetkom bývalému správcovi Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cbi/1/2022 z 16. 02. 2022). 32. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je povinnosťou súdu dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 33. Danosť nároku žalobcu, ako úplne základného predpokladu pre prípadné nariadenie neodkladného opatrenia, tento odvodzuje od skutočnosti, že v rámci konkurzného konania ako správca konkurznej podstaty úpadcu zistil, že žalovaný ako bývalý správca je povinný vrátiť do konkurznej podstaty peňažné prostriedky vo výške 22.488,63 eur, ktoré mu boli neoprávnene vyplatené nad rámec skutočnej odmeny. Uvedenú povinnosť aj výslovne uviedol v návrhu rozvrhového uznesenia, ktoré bolo podané na Krajský súd v Košiciach a o ktorom návrhu má súd rozhodnúť. 34. „Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie je opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.“ (Citované z publikácie Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana 1252, výklad k § 327 CSP). 35. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP) a prípadné odstraňovanie vád podľa ust. § 128 a §129 CSP. Keďže pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov treba rozumieť taký stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, navrhovateľ - žalobca mal takúto potrebu dočasnej úpravy odôvodniť. Mal sa zaoberať tým vo svojom návrhu, že nastáva stav medzi vzťahom účastníkov, ktorý neznesie odklad a je potrebné, aby sa takéto neodkladné opatrenie nariadilo. Žalobca mal preukázať podaným návrhom, že osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti mal navrhovateľ preukázať tvrdeniami, ktoré sú skutkové, listinnými dôkazmi, ktoré vedú k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. K zákazu nakladania s nehnuteľnosťami: 36. V prípade, ak sa žalobca domáha zakázať vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) nakladať so spornými nehnuteľnosťami, musí osvedčiť naliehavú potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, ktorá musí byť konkrétna, t.j. žalobca musí osvedčiť, že žalovaný niektorý z úkonov mieni uskutočniť, pričom by tak mohlo dôjsť k ohrozeniu exekúcie. Za osvedčenie naliehavej potreby nariadiť neodkladné opatrenie žalovanému spočívajúce v zákaze disponovať s vecou jej predajom sa napríklad považuje tvrdenie, že žalovaný prostredníctvom realitnej kancelárie ponúka nehnuteľnosti na predaj a žalobca zároveň k návrhu pripojí inzerát ako dôkaz (osvedčenie) svojho tvrdenia o
reálnej možnosti dispozície s vecou (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/15/2020 z 13. 05. 2020, tiež uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/219/2019 z 21. 01. 2020). Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bez jeho preukázania, nemôže byť vyvodené a nahradené súdom len z hypotetických úvah o možnom nakladaní s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného (vlastníkovi vedenom v katastri nehnuteľnosti) a z obáv žalobcu o možnom ohrození exekúcie, či vzniku škody, alebo inej ujmy. Táto obava by v posudzovanom prípade musela vychádzať z konkrétneho konania žalovaného, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi (napr. listom vlastníctva k nehnuteľnostiam, s vyznačenou plombou, ktorá by deklarovala budúcu zmenu vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj nehnuteľností, prípadne fotodokumentáciu, ktorá by preukazovala demoláciu, alebo iné zásahy do podstaty nehnuteľnosti a pod.). V opačnom prípade nemožno do vlastníckeho práva žalovaného zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom, akým je neodkladné opatrenie (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11Co/12/2025 z 12. 03. 2025, kde bol obdobný návrh na zákaz dispozície s nehnuteľnosťou zamietnutý dokonca v špecifickom type konaní o určenie právnej neúčinnosti úkonov dlžníka voči veriteľovi – k tomu v ďalších odsekoch nižšie). Ako vyplýva napríklad z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/43/2024 z 07. 05. 2024, v konaní o nahradenie prejavu vôle bolo obdobnému návrhu žalobcov na neodkladné opatrenie vyhovené za situácie, kedy už žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou a zároveň podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o čom svedčil zápis plomby na liste vlastníctva. 37. Súd však zdôrazňuje, že v danom prípade nie je preukázaná (osvedčená) skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že žalovaný má skutočne tendenciu s označenými nehnuteľnosťami nakladať. 38. Uvedené tvrdenie v danom prípade nie je ničím podložené, pričom už samotná skutočnosť, že sa jedná o nehnuteľnosti, kde pravdepodobne žalovaný býva (adresa trvalého pobytu je zhodná so súpisným číslom stavby evidovanej na predmetnom liste vlastníctva), znižuje pravdepodobnosť, že žalovaný by kvôli (zatiaľ iba hypotetickej) pohľadávke 22.488,63 eur, začal s náhlym zbavovaním sa svojho majetku, ktorého hodnota veľmi pravdepodobne niekoľko násobne prevyšuje hodnotu žalobcom tvrdenej pohľadávky. Pokiaľ ide o označený majetok žalovaného (iba v prílohe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), jedná sa o pozemky v zastavanom území obce, rodinný dom a garáž so skladom. Žalobca naviac petitom neodkladného opatrenia žiada, aby súd zakázal žalovanému nakladať s celým jeho majetkom, čo je v extrémnom rozpore s princípom proporcionality, podľa ktorého právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. 39. Neodkladným opatrením je možné zasiahnuť do práv žalovaného iba v nevyhnutnej miere, a to iba za predpokladu, že účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Účel a predmet neodkladného opatrenia pritom úzko súvisí s účelom a predmetom konania vo veci samej. Žalobca ani odhadom neuviedol predpokladanú hodnotu nehnuteľností žalovaného vo väzbe na výšku uplatneného peňažného nároku. Zákaz nakladania so všetkým majetkom, so všetkými nehnuteľnosťami v majetku žalovaného, ako sa toho domáha žalobca, tak nie je žalobcom odôvodnený ani z pohľadu proporcionality. Súd pritom v procese konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený vykonávať vlastné skúmanie a dokazovanie, preto pokiaľ nemôže zo skutkových tvrdení poskytnutých žalobcom dospieť k záveru o proporcionalite nariadeného neodkladného opatrenia, nemôže takémuto návrhu ani vyhovieť (porovnaj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cbi/1/2022 z 16. 02. 2022). 40. Žalobca vôbec neosvedčil konkrétne skutočnosti, z ktorých by mohla vyplývať obava, že žalovaný v priebehu konkurzného konania prevedie označené nehnuteľnosti (v prílohe návrhu), na iný subjekt (v týchto súvislostiach pozri najmä Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 171/2017 z 2. marca 2017). 41. Pokiaľ by žalobca argumentoval rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov z ktorých rozhodnutí vyplýva záver v podstate v tom smere, že pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie nie je dôvodné vyčkávať na prejavenie úmyslu nehnuteľnosti scudziť, keďže by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, tieto sú vydávané v špecifickom type konaní o určenie právnej neúčinnosti úkonov dlžníka voči veriteľovi
(tzv. odporovacej žalobe v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka). Ide o prípady, kedy už dlžník vykonal právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, z povahy veci teda vyplýva, že tieto osoby už predtým prejavili úmysel ukrátiť veriteľa prevodom nehnuteľnosti na tretie osoby a existuje motivácia previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam opätovne, čo ale nie je daný prípad. 42. Preto, ak v danom prípade žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy jeho právam tým, že by žalovaný relevantne prejavil úmysel svoj majetok (predmetné nehnuteľnosti) previesť alebo zaťažiť, neosvedčil jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Žiadna relevantná indícia vo vzťahu k samotnej dispozícii však nebola tvrdená ani osvedčená. 43. Tiež je potrebné poukázať aj na podstatu právneho vzťahu medzi stranami sporu, kde žaloba nespochybňuje súčasné vlastníctvo žalovaného k označeným nehnuteľnostiam a ani žalobca netvrdí svoje vlastnícke právo. Jedná sa o peňažnú pohľadávku týkajúcu sa prebiehajúceho sa konkurzného konania, v rámci ktorého žalobca vystupuje ako správca konkurznej podstaty úpadcu. 44. Je potrebné rešpektovať slobodu nakladania každého s vlastným majetkom, pričom zákaz dispozície s majetkom je zásahom do vlastníckeho práva a podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a tona základe zákona. Toto ústavou zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP a pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami alebo zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, prípadne strpieť zásah do vlastníckeho práva, je potrebné venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu dispozície nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru (princíp proporcionality). Za situácie, že žalobca neosvedčil žiadne rozhodujúce (významné) konanie žalovaného smerujúce k nakladaniu s majetkom spôsobom vymedzeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, by uloženie zákazu žalovanému nakladať so svojím majetkom bolo v tomto momente neprimeraným zásahom do jeho vlastníckych práv (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/22/2024 z 24. 06. 2024). 45. Žalobca nepreukázal ani jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie konkrétnymi skutočnosťami (princíp opodstatnenosti), že uložením zákazu objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia, ktorým by samu zakázalo nakladať s celým jeho majetkom kvôli pohľadávke vo výške 22.488,63 eur, neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a ani že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu vo vzťahu k žalovanému až do právoplatného skončenia konkurzného konania respektíve do splnenia povinnosti vrátiť sumu 22.488,63 eur, nakladať s jeho majetkom. 47. V súlade s § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vždy príslušný okresný súd (súd prvej inštancie). To platí aj v prípade, že v danej veci prebieha konanie na súde vyššej inštancie. 48. Ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným súdom v danej veci. V prípade, že miestne príslušný súd nie je zároveň kauzálne nepríslušným súdom, bude kauzálne príslušný súd podľa obvodu krajského súdu, do ktorého spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd podľa kritérií stanovených v paragrafe 13 a 15 CSP, alebo výlučne určený miestne príslušný súd podľa § 20 CSP. Kauzálna príslušnosť má prednosť pred miestnou príslušnosťou, rovnako ako výlučná miestna príslušnosť má prednosť pred všeobecnou miestnou príslušnosťou (porovnaj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Ncb/1/2025 z 8.1.2025).
49. Pokiaľ ide o možné pochybnosti ohľadne príslušnosti tunajšieho súdu na konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako správcu konkurznej podstaty, súd musel zohľadniť skutočnosť, že vec bola tunajšiemu súdu postúpená Krajským súdom v Košiciach, na ktorom sa vedie predmetné konkurzné konanie, pričom na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konajúci súd považoval toto postúpenie za úkon nadriadeného súdu, ktorým sa cíti byť viazaný. Uprednostnil tak právo žalobcu na spravodlivý proces zahŕňajúc najmä žalobcovo právo na prístup súdu a právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, v tomto prípade zákonnej lehote na rozhodnutie o jeho návrhu na neodkladné opatrenie, k zachovaniu ktorých by nemohlo dôjsť pri vyvolaní sporu o príslušnosť zo strany súdu. Je totiž potrebné zdôrazniť, že určovanie príslušnosti súdu miestnej či kauzálnej by v danom prípade mohlo byť založené na viacerých kritériách, napríklad aj s ohľadom na judikatúru najvyššieho súdu, pričom tento vo vzťahu k veciam, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril názor, že skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje voči správcovi konkurznej podstaty nerobí z veci obchodnú vec alebo vec vyvolanú, či súvisiacu s konkurzom (rozhodnutie 6Ndc/33/2011). Krajský súd v Košiciach v tejto veci založil príslušnosť tunajšieho súdu na kritériu, že sa jedná o návrh, o ktorom nie je Krajský súd v Košiciach príslušný na konanie a rozhodovanie, pričom príslušným na konanie je všeobecný súd žalovaného ako bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorým súdom je tunajší súd. 50. Prípadná argumentácia týkajúca sa nepríslušnosti tunajšieho súdu pre vydanie neodkladného opatrenia by bola sporná aj z dôvodu, že táto príslušnosť bezpochyby vyplýva z § 324 ods. 2 CSP. Príslušnosť ustanovená v § 324 ods. 2 CSP predstavuje voči príslušnostiam uvedeným vo všeobecnej časti CSP špeciálnu právnu úpravu, ktorá miestnu príslušnosť súdu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne nestanovuje. Navyše konajúci súd je príslušný o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhodnúť z dôvodu, že relevantné nehnuteľnosti, ktorých sa týka návrh (aj v zmysle jeho príloh), zasahujúci do vlastníctva žalovaného resp. obmedzujúci vlastníctvo žalovaného, sa nachádzajú v jeho obvode (§ 20 písm. a) CSP). Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd akceptoval postúpenie veci Krajským súdom v Košiciach tunajšiemu súdu ako príslušnému na konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 51. Pokiaľ ide o petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha zapísania poznámky o nariadení neodkladného opatrenia do katastra nehnuteľností, súd poukazuje na povinnosť vyjadrenú v ust. § 48 ods. 7 vyhlášky MS SR č.543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ktorá stanovuje, že neodkladné opatrenie, ktorým sa upravujú práva k nehnuteľnostiam, sa zašle v elektronickej podobe príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností bezodkladne po jeho vyhotovení. Uvedené sa samozrejme týka iba prípadu, kedy bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 52. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 54. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 56. Nakoľko v danom prípade súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v súvislosti s ktorým sa nevedie konanie o veci samej, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, plne neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému v tomto štádiu konania nebol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne trovy konania mu nevznikli, pričom uznesenie o zamietnutí návrhu sa žalovanému tak isto nedoručuje (§ 331 ods. 1 CSP), preto súd o jeho nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval.
Poučenie: 2 5C/1/2026 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.