Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7Pc/4/2026 8826200113 27. 03. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8826200113.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., za účasti maloletého dieťaťa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, 093 28 Vranov nad Topľou o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodiča k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému G. B. nar. XX.XX.XXXX z a s t a v u j e. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení: II. Súd maloletého G. B. nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. III. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletého G. B. nar. XX.XX.XXXX vo výške 70 eur mesačne vždy do 10. dňa, toho ktorého mesiaca vopred matke počnúc dňom 1.1.2026 IV. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2026 do 31.3.2026 vo výške 210 eur sa otcovi povoľuje s p l á c a ť v mesačných splátkach po 25 eur, ktoré je splatné spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc dňom 1.4.2026. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2026 domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého G. B., narodený dňa XX.XX.XXXX z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX a aby súd rozhodol, že maloletého zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec maloletého je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 200 eur od 01.06.2025. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa pozná od malička. Po niekoľko mesačnej známosti začali žiť v spoločnej domácnosti u jeho rodičov. Po krátkej dobe otehotnela a dňa 15.05.2025 sa im narodil syn G. B.. V treťom mesiaci tehotenstva sa rozišli. Ona sa aj s ich synom vrátila bývať k jej rodičom. Domnelý otec nebol na matričnom úrade vyhlásiť, že syn G. B. je jeho. Už rok spolu nežijú. Domnelého otca toho času požiadala, aby na matričnom úrade vyhlásili, že maloletý syn je ich spoločným dieťaťom. On to
odmieta, hoci vie, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa nemala pohlavný styk s nikým iným, len s ním. 2. Odporca pred súdom spolu s matkou písomne uznal otcovstvo k maloletému dieťaťu. Zároveň rodičia uzatvorili aj rodičovskú dohodu k právam a povinnostiam rodičov k mal. dieťaťu ako je uvedená vo výroku II. až IV. tohto rozsudku. 3. Kolízny opatrovník uviedol, že určenie otcovstva a úprava práv a povinností je tak v záujme maloletého dieťaťa. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, správami z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Vranov nad Topľou, správou kolízneho opatrovníka, lustráciami v Sociálnej poisťovni, v bankách a registri obyvateľov, výpoveďou navrhovateľky a odporcu a zistil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že býva s dieťaťom v domácnosti svojich rodičov, maloletým bratom a svojim ďalším dieťaťom, ku ktorému nedošlo k určeniu otcovstva ani výživného. Rodičom neprispieva žiadnou sumou na chod domácnosti, ani stravu. Dieťaťu zakupuje sunar, plienky a ošatenie. Na stretávaní sa otca s dieťaťom sa vie dohodnúť. 6. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že otcovstvo chcel uznať už v pôrodnici, čo matka dieťaťa odmietla. Súhlasil, aby so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Pri narodení maloletému G. nakúpil potrebné veci, ale matka ich odmietla. Aj rodičia matky odmietli, aby prispel matke výživným. Býva so svojimi rodičmi a dvoma plnoletými bratmi, ktorí majú svoje rodiny. Je nezamestnaný. Má príjem z brigády na týždeň 120 až130 eur. Sumou 40 eur týždenne prispieva na stravu. Vodu čerpajú zo studne. Na elektrinu rodičom neprispieva. Topia tuhým palivom, ktoré kupujú. Platí poistku na auto. V prípade potreby mu finančne pomáha mu otec, ktorý poberá podporu. Má záujem s dieťaťom sa stretávať každú sobotu aj nedeľu. 7. Kolízny opatrovník v písomnej správe zo dňa 26.03.2026 uviedol, že z prešetrenia pomerov na strane matky bolo zistené, že matka sa o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Žije pri svojich rodičoch a malom bratovi v 4- izbovom dome vo D.. Stará sa o maloletú H.. Maloletý G. je zdravé dieťa, matka s ním absolvuje všetky poradne, očkovania u E. I.. Označený otec má vedomosť o narodení dieťaťa, a podľa matky doteraz otcovstvo neuznal, na dieťa nijako neprispel. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Určenie otcovstva a úprava práv a povinností je tak v záujme maloletého dieťaťa. 8. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.02.2026 navrhovateľka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa vo výške 120 eur mesačne na dve maloleté deti a rodičovský príspevok vo výške 364,80 eur mesačne. 9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.03.2026, odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.01.2026 až doposiaľ a z úradu nepoberá žiadne dávky a príspevky. 10. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou zo dňa 11.03.2026 odporca je v evidencii vozidiel evidovaný ako vlastník vozidla značky RENAULT MEGAN od 18.12.2023, značky FORD GALAXY od 19.06.2019, značky VOLKSWAGEN GOLF od 21.01.2026, značky ŠKODA OCTAVIA od 17.06.2024, značky ŠKODA FABIA od 22.08.2024 a značky OPEL ASTRA od 17.03.2022. 11. Podľa evidencie v registri obyvateľov okrem maloletého G. matka má ešte maloleté dieťa H. B. a odporca maloletú H. F.. 12. Podľa lustrácie v bankách navrhovateľka ani odporca nemajú zostatky na účtoch s kladným číslom. 13. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že odporca bol zamestnaný od 27.06.2025 v do 26.08.2025 v spoločnosti F. H., H.. Bratislava s vymeriavacími základmi za mesiac august 168,84 eur, a za mesiac júl 215,74 eur. Predošlé zamestnanie má evidované od 17.10.2024 do 12.11.2024 s vymeriavacími základmi za október vo výške 425,69 eur, a v novembri 205,54 eur.
14. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. 14. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. 15. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 16. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 17. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. 18. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. 19. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 20. Podľa § 90 Zákon o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. 21. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. 22. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. 24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 25. V zmysle § 24 ods. 1 a 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Z § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 30. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine). 31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 32. V zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 33. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 34. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods.1 Zákona o rodine). 35. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Nakoľko v priebehu konania došlo medzi matkou mal. dieťaťa a odporcom k súhlasnému vyhláseniu o otcovstve k maloletému G. B., súd s poukazom na ust. § 109 CMP, konanie o určenie otcovstva zastavil a pokračoval v konaní o úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností, kde účastníci konania uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil. 16. Táto rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa. Dieťa bolo na základe uzavretej dohody zverené do osobnej starostlivosti matky, keďže ide o maloleté dieťa, ktorému je potrebné zabezpečovať 24 hodinovú starostlivosť. Matka mu túto starostlivosť poskytovala aj doteraz a taktiež má vytvorené podmienky na takúto starostlivosť aj do budúcna. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti dieťaťu matkou. Na strane otca vznikla povinnosť poskytovať maloletému dieťaťu výživu s tým, že vzhľadom na vek dieťaťa a možnosti otca súd schválil aj dohodu ohľadne výšky výživného a to v sume 70 eur mesačne, ale až od dátumu 01.01.2026. Súd nepriznal matke výživné od ňou požadovaného dátumu, nakoľko ako to vyplynulo z výpovede odporcu, on chcel uznať otcovstvo skôr, len matka to odmietla a preto súd nevidel dôvod priznať jej výživné spätne od dátumu 01.06.2025, ale až od 01.01.2026, teda od začiatku mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na súd. Pokiaľ ide o úpravu styku, ten súd neupravoval, nakoľko na pojednávaní sa rodičia maloletého dieťaťa dohodli, že spolu budú komunikovať ohľadne stretávania sa otca s maloletým dieťaťom a matka stretávanie umožní. 17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne. Proti II. až IV. výroku tohto rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu nie sú navrhovateľka a odporca oprávnení podať odvolanie podľa § 122 Civilného mimosporového poriadku. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.