Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 8P/37/2026 8826200574 04. 08. 2026 JUDr. Silvia Šviderská ECLI:SK:OSVT:2026:8826200574.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, za účasti otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, okres Košiceokolie, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Budovateľská 1, Košice – Šaca a za účasti Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Nám. slobody 5, Vranov nad Topľou, o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto rozhodol: I. Súd udeľuje za otca F. B., nar. XX.XX.XXXX súhlas matke maloletého dieťaťa C. D., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX z priezviska B. na priezvisko D.. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Vo svojom návrhu uviedla, že maloleté dieťa žije s ňou v spoločnej domácnosti. Otec sa o dieťa dlhodobo nezaujíma, neprispieva na jeho výživu, nestretáva sa s ním. Od januára 2026 je otec vo väzení v H. H.. Dieťa používa priezvisko, ktoré je odlišné od priezviska matky a ostatných členov domácnosti, čo spôsobuje komplikácie v bežnom živote. Je presvedčená, že zmena priezviska je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby malo rovnaké priezvisko ako matka a rodina, v ktorej vyrastá. 2. Otec mal. dieťaťa bol vypočutý pred dožiadaným súdom a súhlasil s tým, aby súd rozhodol a vec prejednal v jeho neprítomnosti S návrhom matky vyjadril nesúhlas. 3. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu matky poukazujúc na názor mal. dieťaťa. 4. Zástupca okresnej prokuratúry navrhol návrhu vyhovieť v prípade, že je to v záujme mal. dieťaťa. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s rodným listom mal. dieťaťa, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 8P/132/2025, sp. zn. 8P/17/2025, správou kolízneho opatrovníka, zápisnicou o výsluchu otca pred dožiadaným Mestským súdom Košice a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci: 6. Podľa rodného listu sa maloletý A. B. narodil dňa XX.XX.XXXX z matky C. D., nar. XX.XX.XXXX a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX.
7. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom 6P/184/2021 – 56 zo dňa 24.02.2022 zrušil náhradnú osobnú starostlivosť u mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 30 € mesačne. Styk otca s mal. synom súd neupravoval vzhľadom na doposiaľ neprejavený záujem otca o mal. syna a ochotu matky dohodnúť sa s otcom na stretávaní sa s maloletým. Nad výchovou mal. dieťaťa bol zároveň určený dohľad. 8. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/17/2025 – 107 zo dňa 21.04.2026 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX z čiastky 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu na sumu 140 €, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.03.2025. Zároveň bol otec zaviazaný zaplatením dlžného výživného. 9. Tunajší súd rozsudkom č. k. 8P/132/2025 - 21 zo dňa 27.01.2026 určil nad výchovou maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX dohľad na obdobie 1 roka od doručenia rozhodnutia, ktorý sa má realizovať prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou. 10. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že mal. dieťa nemá so svojim otcom žiadny vzťah. Zmenu priezviska si praje aj mal. A.. Otec dieťaťa od nich odišiel, keď mal syn 7 mesiacov. Od prerušenia spolužitia sa otec so synom stretol asi dvakrát, keď ešte syn bol v útlom veku. Naposledy pred ôsmimi rokmi. Otec syna nekontaktuje ani písomne, ani telefonicky. Rovnako maloletého nekontaktujú ani príbuzní zo strany otca. Mal. A. vie kto je jeho biologický otec, ale len z fotografie. V prípade, ak by ho stretol na ulici, nespoznal by ho. Otec si vyživovaciu povinnosť neplnil. Toho času bola matke poslaná z ústavu na výkon trestu odňatia slobody suma 8 €. Náhradné výživné momentálne nepoberá. Dieťa otec neobdarúva ani v prípade sviatkov, žiadnym spôsobom ho nekontaktuje. S mal. Damiánom sa o zmene priezviska rozprávala, teší sa z toho, že sa bude volať D.. 11. Otec mal. dieťaťa bol vypočutý pred dožiadaným Mestským súdom Košice, vzhľadom na to, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Košiciach. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí z dôvodu, že je to jeho syn a matka dieťaťa mu zakazuje vzťah s maloletým, ako aj telefonický kontakt. Výživné na maloletého mal snahu platiť, ale s matkou sa nedalo skontaktovať, keďže často menila telefónne čísla, rovnako sa snažil kontaktovať aj svokru, tá mu tiež neodpovedala. Prvý mesiac v ústave na výkon trestu odňatia slobody pracoval, teraz momentálne nepracuje, ale žiadosť si podal. Má aj iné dlhy. Momentálne nemá so synom žiadny vzťah, keďže syn ho nepozná. Chcel by mať však s ním normálny vzťah. Naposledy maloletého videl keď mal 10 mesiacov. Od narodenia žil s maloletým v jednej domácnosti, staral sa o neho, pracoval. Potom matka začala brať drogy a v roku 2018 sa odsťahoval do Košíc. Odvtedy sa snažil skontaktovať so synom, v roku 2023 ho bol pozrieť, no matka mu dovolila byť v byte cca 5 minút. Mal snahu, aby maloletý chodil každé dva týždne k ním na víkend, čo si priala aj jeho matka. Matka dieťaťa to však nedovolila a neumožnila mu vidieť syna ani vo Vranove nad Topľou, prerušila kontakt. Od minulého roku je vo výkone trestu. Kontakt so synom by chcel mať. Po prepustení z výkonu trestu budúci rok by sa chcel so synom stretávať. Na otázku súdu, či prispieva na výživu maloletého, akou sumou, resp. či prispieva naturálne otec uviedol, že maloletý má plno vecí u nich doma v Košiciach. Matku za účelom získania informácií o maloletom kontaktoval, avšak matka kontakt odmieta. 12. Matka k výpovedi otca uviedla, že všetko čo otec uviedol je klamstvo. Nikdy mu nezakazovala ani nebránila, aby sa akokoľvek kontaktoval s maloletým. Otec o maloletého nemal záujem. Ani raz neprišiel na súdne pojednávanie, aby sa aspoň stretli. Má na ňu telefonický kontakt, takisto má na ňu telefonický kontakt aj jeho sestra. Nikto ju telefonicky nekontaktoval. Aktuálne si otec nijako vyživovaciu povinnosť neplní. Predtým, keď bol vo výkone trestu v H. H., jej prišlo dvakrát po 51-52 € a dvakrát prišli úplne nízke sumy. Odvtedy si otec nijako vyživovaciu povinnosť neplnil. Syn sa na otca nepýta. On ho vôbec nepozná, nepovažuje ho za otca. 13. Podľa správy kolízneho opatrovníka maloleté dieťa pochádza z družného vzťahu rodičov, C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX. Nad výchovou maloletého bol rozsudkom Okresného súdu Vranov n. T. č.k. 8P/132/2025 zo dňa 27.01.2026 určený dohľad na obdobie jedného roka. Úroveň starostlivosti a situácia v rodine je sledovaná na úseku ohrozených rodín tunajšieho úradu a v rodine tiež pôsobí Centrum pre deti a rodiny E. I. J., ktoré v rodine vykonáva odbornú metódu práce na podporu
riešenia výchovných, sociálnych a iných problémov. Matka je pri vykonávaných opatreniach v rodine spolupracujúca a pokojná. Celková rodinná klíma a úroveň starostlivosti o dieťa je toho času primeraná. Od apríla 2026 žije matka spolu s dieťaťom a partnerom E. G. na adrese D. E. XX v rodinnom dome, ktorý vyhovuje potrebám maloletého dieťaťa. Dieťa prostredie pozná, keďže tam už rodina v minulosti bývala, býva sa mu tam dobre a v obci má aj kamarátov. Matka nepracuje, prácu si však hľadá. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na tunajšom úrade. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 196,eur a rodinné prídavky vo výške 60,- eur. Maloletý A. si plní povinnú školskú dochádzku na ZŠ K., je žiakom X. ročníka. Dosahuje veľmi dobré výchovnovzdelávacie výsledky. Dieťa je zdravé, prekonáva len bežné detské ochorenia. Spolupráca s matkou je zo strany pediatričky hodnotená kladne. Maloletý A. v rozhovore s kolíznym opatrovník prezentoval záujem o zmenu priezviska, chcel by sa volať D., ako mamka, nakoľko otca nepozná a priezvisko B. sa mu nepáči. Občas mu aj v škole spolužiaci rôzne komolia priezvisko, oslovujú ho B. a pod. Vie, že na súde prebieha konanie v tejto veci. Partnera matky oslovuje ocko, hoci vie, že nie je jeho biologickým otcom. Má s ním dobrý vzťah, sám ho začal volať ocko, vozí ho tiež každý deň do a zo školy. K biologickému otcovi nemá žiaden vzťah, žiadne spomienky a nemá vzťah ani s nikým z jeho rodiny. Svojho biologického otca prakticky nepozná. Otec dlhodobo neprejavuje o dieťa žiaden záujem, nekontaktuje v tejto veci ani matku. Opakovane je vo výkone trestu odňatia slobody a o dieťa nejaví dlhodobo žiaden záujem ani nikto z jeho rodiny. 14. Súd vec takto právne posúdil. 15. Podľa § 6 ods. 1, ods. 8 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku (ďalej len „zákon o mene a priezvisku“) zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska. 16. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať; v prípade žiadosti jedného z rodičov podľa § 6 ods. 5 sa písomný súhlas druhého rodiča ani právoplatné rozhodnutie súdu nahradzujúce jeho súhlas neprikladá. 17. Podľa ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich z výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 18. V zmysle § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 19. V zmysle čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 20. Citované ustanovenie § 35 zákona o rodine demonštratívne uvádza skutočnosti, ktoré je možné považovať za podstatné veci súvisiace z výkonom rodičovských práv a povinností, súd môže preto ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je explicitne v tomto ustanovení uvedená. 21. Určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa je dôležitým právom a povinnosťou, ktorá patrí obom rodičom. Zmena priezviska je vážnym zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práv detí. V prípade, že sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí príslušnému správnemu orgánu, došlo tak medzi nimi k podstatnej nezhode pri výkone ich rodičovských práv a povinností. V zmysle zákonného ustanovenia súd dá súhlas k podaniu takejto žiadosti jednému z rodičov len vtedy, ak sú preto závažné dôvody. Pri rozhodovaní o návrhu matky bolo preto potrebné zvážiť, či v danom prípade sú závažné dôvody pre zmenu priezviska maloletého a či táto zmena je v jeho záujme. 22. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že spolužitie rodičov mal. dieťaťa bolo prerušené už v útlom veku maloletého dieťaťa. Maloletý bol rozhodnutím tunajšieho súdu zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného. Otec sa na starostlivosti o maloletého žiadnym spôsobom nepodieľa a neplní si ani vyživovaciu povinnosť. Otec vo svojej výpovedi potvrdil, že mal. syna naposledy videl, keď mal maloletý 10 mesiacov. Maloletý má vedomosť o tom, kto je jeho biologický otec, avšak nemá k nemu vytvorený žiadny vzťah vzhľadom na absenciu otca v živote maloletého od jeho útleho detstva. Otec vo svojej výpovedi uvádzal, že sa snažil skontaktovať so synom, avšak matka dieťaťa mu v kontakte bránila, prezentoval, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by sa chcel so synom stretávať. Uvedené skutočnosti sú však len v rovine tvrdení otca, ktoré matka poprela. Otec nepreukázal, aby matku kontaktoval za účelom styku s maloletým, prípadne za účelom získania informácii o maloletom. Nezáujem otca o svojho syna je zrejmá aj z konaní vedených na tunajšom súde vo veciach starostlivosti súdu o maloletého A.. Otec sa na žiadnom z pojednávaní nezúčastnil a ani sa vo veci písomne nevyjadril. Vo všetkých konaniach bol konštatovaný nezáujem otca o svojho mal. syna. Keďže otec dieťa nekontaktuje, nemôže poznať ani jeho potreby, či záujmy a mať k nemu vybudovaný taký citový vzťah ako by medzi rodičom a dieťaťom mal byť. 23. Vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný a v danom prípade je v záujme mal. dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého vývoja, zmena priezviska. Biologický otec v živote syna absentuje, o mal. syna sa vôbec nezaujíma, nekontaktuje ho. Maloletý svojho otca prakticky nepozná a otcom oslovuje terajšieho partnera matky, napriek tomu že vie, že nie je jeho biologickým otcom. Je zrejmé, že medzi maloletým a otcom nie je vybudovaný žiadny citový vzťah. 24. Dieťa je vo veku, kedy chápe mnohé súvislosti. Je v záujme maloletého, aby mal priezvisko totožné s matkou, ktorá mu zabezpečuje starostlivosť a aby tak mal aj v tomto smere pocit spolupatričnosti. Maloletý si praje mať priezvisko matky. Rozdielnosť priezvisk by mohla negatívne vplývať na jeho ďalší psychický vývin. 25. Keďže otec nevykonáva riadne svoje rodičovské práva a povinnosti voči mal. A., neplní si vyživovaciu povinnosť, nezaujíma sa o jeho vývoj, zdravotný stav, nijako sa s ním nekontaktuje, súd na základe vykonaného dokazovania zistil závažné dôvody pre zmenu priezviska, preto v záujme maloletého dieťaťa udelil za otca súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého na priezvisko D.. 26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.