Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/47/2026 8826200731 17. 07. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8826200731.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci manžela (navrhovateľa): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Vlastimil Hajduk, Štúrova 101/5, Vranov nad Topľou, proti odporkyni - manželke, ktorá návrh nepodala: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, E. F. 364 za účasti mal. detí: mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, t a k t o rozhodol: I. Súd manželstvo A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev H. K. L. D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Na čas po rozvode súd z v e r u j e maloletú G. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Stretávanie sa matky s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e. IV. Matka sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne, na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne a na maloletú G. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a na čas po rozvode sa domáhal zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka bude povinná prispievať na výživu mal. H. B. sumou 100 eur, maloletého A. sumou 100 eur a maloletú G. sumou 100 eur. Styk matky s maloletými nežiadal upraviť. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou uzatvorili manželstvo dňa 24.03.2005. Pred uzavretím manželstva sa poznali približne necelý rok. Manželstvo spočiatku plnilo svoj účel a svoje funkcie, nakoľko obaja manželia mali záujem o rodinný život. Pohľady na vedenie spoločného života sa však stále viac a viac líšili, čo vyústilo k citovému odcudzeniu. Časté manželské nezhody viedli postupne k tomu, že vzťah ochladol a vytratila sa vzájomná láska a vzájomná dôvera. Navrhovateľ vníma rozvrátenie manželstva kvôli dlhoročnej nevere zo strany manželky. Účastníci spolu nežijú. Manželka nejaví o maloleté deti záujem, stará sa o nich manžel so svojou rodinou. Manželka
si našla priateľa, s ktorým sa stýka vyše 2 roky a žije s ním od 06.02.2026, kedy odišla zo spoločnej domácnosti. Maloleté deti nechala doma s odkazom, že sa už nevráti. Odchod si naplánovala, nakoľko 9 ročný syn ju pristihol ako si balí veci a prosil ju, aby neodchádzala, na čo mu ona vynadala. Keď manžel došiel domov z výcviku, manželka bola preč a nič mu neoznámila, preto to bol nahlásiť na polícii. Našiel ju otec manželky, nakoľko tušil, že sa nachádza v obci Banské u svojho priateľa. Doteraz nikoho nekontaktovala, neprispieva na domácnosť, ani výchovu detí. Odmieta sa starať a stýkať s nimi. Deti chcú zostať v starostlivosti otca. Manžel je spôsobilý maloleté deti vychovávať a má záujem o výlučnú osobnú starostlivosť. Vo vzťahu k zárobkovým, majetkovým a výdavkovým pomerom uviedol, že jeho príjem predstavuje cca 2000 eur mesačne, je vlastníkom osobného motorového vozidla, ako aj rodinného domu v C., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Má náklady na chod domácnosti a to hypotéku 220 eur, inkaso 158 eur, úver na auto 359 eur, úver 77 eur, úver 48 eur, úver 159 eur, stužkovú 20 eur, družinu 30 eur, obedy 35 eur, obedy polročne 60 eur, náklady na ošatenie 100 eur, drogériu 60 eur, potraviny a stravu 700 eur, a cestovné náklady 100 eur. 2. Odporkyňa súhlasila s návrhom na rozvod manželstva, zverenia maloletých detí do starostlivosti otca a nežiadala upraviť stretávanie sa s deťmi. Nesúhlasila s výškou navrhovaného výživného, pretože nepracuje, aj keď uznala, že je dôvodné. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami a to rodnými listmi, sobášnym listom, výpismi z účtov, výplatnými páskami navrhovateľa, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou obce F. zo dňa 18.05.2026, správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru M. N. E. zo dňa 25.05.2026, mzdovým listom odporkyne, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 29.05.2026, potvrdením o príjme odporkyne, lustráciou v Sociálnej poisťovni, výsluchom navrhovateľa a odporkyne, odpoveďou na výzvu od spoločnosti Funny Burger s.r.o. a zistil tento skutkový stav: 4. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že manželka odišla zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že si našla mimomanželskú známosť. Vylúčil, že by manželku fyzicky nenapadol. Toto tvrdenie berie ako obranu odporkyne. Zotrval na výdavkoch ako ich uviedol v návrhu, ktoré podľa neho odporkyňa pozná, nakoľko žila s nimi v spoločnej domácnosti. V jeho domácnosti žije aj plnoletá dcéra. Podľa neho manželka pracuje u svojho priateľa. Manželka sa nikdy nesťažovala, že má nejaké problémy s chrbticou. Vlastní viacero motorových vozidiel, ktoré užíva aj manželka a dospelá dcéra. Má viacero úverov, ktoré bude splácať ešte niekoľko rokov. K citovému odcudzeniu medzi ním a manželkou došlo asi dva roky dozadu, pretože manželka prestala mať o neho záujem. Tušil, že dôvodom je mimomanželská známosť zo strany manželky. Aj on toho času má mimomanželskú známosť, ktorú si našiel dva resp. tri mesiace po odchode manželky. Potvrdil, že nechcel, aby manželky pracovala, aby sa netrápila, ale podľa neho nožík pri krku jej nedržal, manželka sa tak rozhodla. On chcel zabezpečiť rodinu. Je pravdou, že chcel dať facku manželke v januári, nakoľko sa dozvedel o jej novej známosti, čomu zabránili rodinní príslušníci. Dal jej facku pred Vianocami, nakoľko chcela opustiť domácnosť pred Vianocami. Podľa neho navzájom si fyzicky ubližovali. Deti sa nechcú stretávať s matkou. Nie je pravdou, že deťom zakazuje, aby sa stretávali s matkou. Deti ju volajú teta z F. a on ich upozorňuje, že je to ich mama. Má informácie od sestry odporkyne, že ak matka odprevádzala maloletú G. do školy a tá nechcela ísť, hodila ju o stenu. 5. Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasí s rozvodom. Manžel ju fyzicky napádal niekoľko rokov, o čom povedala svojim rodičom, naposledy v januári 2026, čo videli aj jej rodičia. Vylúčila, že by ona manžela napadla. Neoznámila to, aby manžel neprišiel o prácu. Keď ju fyzicky napadol pred Vianocami, videla to najstaršia dcéra, ktorá nijako nezasiahla. Aj na ňu kričal, a použil nadávky. Pracovný pomer v spoločnosti Funny Burger ukončila na žiadosť manžela. Z domácnosti odišla kvôli hádkam, ktoré počuli aj deti. Prvá mala má mimomanželskú známosť. Nemá žiadnu prácu. Má iba základné vzdelanie. Vie, že požadované výživné je dôvodné, ale kým nepracuje, nemôže platiť požadované výživné. Naposledy na deti uhradila sumu 150 eur dňa 17.06., a dospelej dcére O. dala do rúk 300 eur, ktoré použila na potraviny a nákup botasiek pre všetky. Deťom zakúpila aj ošatenie. Peniaze nedala otcovi z dôvodu, že zakazuje deťom, aby sa s matkou stretávali. Doteraz sa jej nepodarilo nájsť si prácu, ktorú hľadala len vo M.. V minulosti pracovala aj ako predavačka. Má problémy s chrbticou, navštevuje neurológa, práceneschopná pre to nebola. Neposkytuje celodennú starostlivosť žiadnej osobe. Od posledného pojednávania sa stretla len so staršími deťmi. 6. Právny zástupca navrhovateľa vo svojom prednese uviedol, že údajné fyzické útoky na jej osobu sa nezakladajú na pravde, nie sú preukázané žiadnymi dôkazmi. Odporkyňa pracuje u svojho priateľa v
obci F.. Na základe vykonaného dokazovania má zato, že sú splnené hmotno-právne podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko bolo preukázané, že manželstvo neplní svoj účel ani funkcie Otec trvá na výživnom po 100 eur na každé dieťa. 7. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.03.2005, obaja ako slobodní. 8. Z rodných listov vyplýva, že z manželstva sa im narodili deti: mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, O. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. 9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 11.05.2026 vyplýva, že navrhovateľ nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a z úradu nepoberá žiadne dávky a príspevky. Odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.01.2026 a z úradu poberá prídavok 4 deti spolu vo výške 240 eur. 10. Podľa správy obce F. zo dňa 18.05.2026 odporkyňa sa toho času zdržiava v rodine P. na súp.č. F. XXX. 11. Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru M. N. E. zo dňa 25.05.2026 navrhovateľ má na seba evidovaných 5 motorových vozidiel, odporkyňa žiadne. 12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 26.05.2026 vyplýva, že podľa navrhovateľa manželstvo dlhé roky vnímal ako fungujúce a bez výraznejších problémov. Zmenu vo vzťahu začal pociťovať približne v posledných dvoch rokoch, keď sa manželka zamestnala. Podľa jeho vyjadrenia začala medzi nimi absentovať komunikácia a vzťah sa začal vzdiaľovať. O mimomanželskej známosti manželky nevedel až do obdobia, keď vo februári 2026 odišla zo spoločnej domácnosti a deti ponechala v jeho starostlivosti. V súčasnosti komunikácia medzi nimi nie je. Obnovu manželstva si nevie predstaviť, aj kvôli tomu, že manželka odmieta návrat. Odporkyňa uviedla, že manželstvo nebolo fungujúce kvôli častým konfliktom a hádkam, po ktorých opakovane odchádzala k svojej matke. Po nástupe do zamestnania zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a deti, aj popri pracovných povinnostiach. Z domu odišla vo februári tohto roku k svojmu priateľovi. Mala pocit, že problémy medzi nimi sa opakovane vracali bez trvalého riešenia, pričom situácia mala podľa jej slov negatívny dopad aj na rodinnú atmosféru a deti. V kontakte je iba s najstaršou dcérou. S rozvodom súhlasí. Obaja účastníci sa zhodli v tom, že ich manželský vzťah je narušený a s rozvodom súhlasia. K dohode vo veci starostlivosti nedošlo. 13. Ustanovený kolízny opatrovník v správe zo dňa 29.05.2026 uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo po krátkej, asi 4 ročnej známosti z lásky. Po sobáši si zakúpili a zrekonštruovali rodinný dom v C., kde spolu bývali. Z manželstva pochádzajú 4 deti, najstaršia O. je dospelá. Manžel hodnotí manželstvo ako harmonické a šťastné. Od začiatku pracoval v armáde ako profesionálny vojak. Snažil sa, aby manželka bola spokojná, deti mali všetko, čo potrebujú. Problémy podľa neho nastali dva, tri roky dozadu, keď jeho manželka nastúpila do zamestnania a údajne niekde v tom čase nadviazala mimomanželskú známosť. Keď sa otec začiatkom februára 2026 vrátil po týždňovom výcviku domov, zistil, že manželka opustila spoločnú domácnosť a odišla žiť k inému mužovi do obce F.. Deti ostali v domácnosti otca. Od ukončenia spolužitia sa rodičia osobne nerozprávali. Matka nevyhľadala a nekontaktovala ani deti. V občasnom kontakte je len s dospelou dcérou O.. Otec uviedol, že matka aj počas spolužitia opakovane odchádzala k svojim rodičom do Q., keď sa jej niečo znepáčilo. Stále pracuje v armáde ako vojak. Pôsobí v útvare H. na 8 hodinové smeny. Uvádza príjem 2.000 eur na mesiac. Poberá tiež rodinné prídavky na 4 deti, rodinný bonus má vyplácaný raz ročne. Zo svojho príjmu hradí inkaso 170 eur, satelitnú televíziu 13 eur, mobil pre seba a deti 100 eur, spláca hypotéku 220 eur a spotrebný úver vo výške 77 eur, všetko mesačne. Má tiež ďalšie spotrebné úvery vo výške 550 eur, ktoré rodina použila na kúpu nábytku a auta. Za obedy synovi A. na strednej škole platí 40 eur mesačne, denne mu dáva vreckové 5 eur, za školský klub u dvoch najmenších detí hradí mesačne 30 eur, má tiež výdavky na pohonné hmoty, keďže sa prepravuje autom do zamestnania. Podľa odporkyni manželstvo nebolo šťastné, udáva, že manžel ju počas manželstva často fyzicky napádal, preto odchádzala k rodičom. Trestné oznámenie nepodala, lebo nechcela, aby prišiel o prácu. Voči deťom agresívny nebol. Aktuálne býva u nového partnera na adrese F. XXX, nemá žiaden príjem, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. S rozvodom súhlasí. Uvádza, že bude rešpektovať rozhodnutie detí ohľadne toho, s kým chcú zostať po rozvode. O
stretávanie s nimi má záujem, nechce to presne upravovať. Na výživné je schopná aktuálne prispievať len v minimálnej výške. Naposledy prispela otcovi na výživu 04.05. vo výške 120 eur a to šekom. Maloleté deti v rozhovore prezentovali záujem zostať žiť naďalej pri otcovi. Starostlivosť z jeho strany vnímajú pozitívne, nič im nechýba. Mladšie detí vozí do školy a vyberá zo školského klubu dospelá sestra O.. Pomáha im aj babka z otcovej strany. S otcom si rozumejú, majú dobrý vzťah. Maloletý A. videl ešte minulý rok komunikáciu v matkinom telefóne, v ktorom niekomu posielala pomerne intímne fotky, hnevá sa ňu, nechce sa s ňou ani stretávať. Odkedy odišla z C., nebola za nimi, ani nevolala. Je v kontakte len s dospelou O., ktorá sa s ňou stretla aj osobne. G. H. sa nechce s matkou stretávať a na úrade počas toho, ako čakali na chodbe, sa jej vyhol. Deti vedia o konaní o rozvode. Uvádzajú, že osobne nikdy neboli svedkami toho, že by otec matku bil, ani voči ním nebol agresívny. Maloletý A. navštevuje prvý ročník Strednej zdravotníckej školy H., odbor ošetrovateľstvo. Denne ho do školy vozí autom otec. Trpí na artritídu a každé tri mesiace máva kontroly v neurologickej ambulancii. Berie lieky bez doplatku. H. a G. sú žiakmi ZŠ F., chodia na obedy aj do školského detského klubu. Dospelá sestra O. končí Strednú odbornú školu G. B. a po odchode matky pomáha otcovi so starostlivosťou o mladších súrodencov. 14. Spoločnosť Funny burger s.r.o. súdu podala správu, kde uviedla, že pracovný pomer s odporkyňou bol ukončený dohodou bez udania dôvodu. V mesiaci január 2026 mala vyplatenú čistú mzdu 575,73 eur za odpracovaných 7 dní, v mesiaci december 2025 mala vyplatenú odmenu 696,63 eur za odpracovaných 20 dní, v mesiaci november 682,10 eur za odpracovaných 20 dní, v mesiaci október 679,47 eur za odpracovaných 23 dní, v mesiaci september 679,47 eur za odpracovaných 21 dní. 15. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni odporkyni bola vypletená dávka v nezamestnanosti vo výške 215,80 eur. Pracovala od 27.08.2025 do 14.01.2026 u zamestnávateľa Funny burger s.r.o., od 11.09.2023 do 25.08.2025 u zamestnávateľa Van Dong Pham– Košice. 16. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 16.03.2026 vyplýva, že odporkyňa bude poberať dávku v nezamestnanosti na obdobie 6 mesiacov a to od 15.01. do 14.04.2026 na deň 8,04895 eur, od 15.04. do 14.05.2026 vo výške 6,43196 na deň, od 15.05. do 04.06.2026 vo výške 4,82937 na deň a od 15.06. do 14.07.2026 vo výške 3,21958 na deň. 17. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15.06.2026 vyplýva, že na pozíciu čašník/ servírka má evidované 2 voľné pracovné miesta a to pre spoločnosť PELEAN, s.r.o. a Obec N. Q., kde je požiadavka minimálne stredné odborné vzdelanie. Voľné pracovné miesta s požiadavkou kvalifikácie základne vzdelanie nie sú nahlásené na pozíciu čašníčka/servírka ani príbuzný odbor. 18. Z odpovede spoločnosti Funny Burger s.r.o. zo dňa 18.06.2026 vyplýva, že pracovný pomer s odporkyňou v ich spoločnosti bol ukončený ku dňa 14.01.2026 dohodou. Rekonštrukcia prevádzky začala dňa 14.01.2026. Počas tejto doby boli aktívni zamestnanci odoslaní domov z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy vo výške 60% ich priemerného zárobku. Vzhľadom na to, že pracovný pomer s odporkyňou bol ukončený práve k tomuto dňu, toto opatrenie sa odporkyni netýkalo. V súčasnosti ich spoločnosť nemá možnosť, aby odporkyňa opätovne nastúpila do zamestnania. 19. V zmysle § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 20. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 21. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 22. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 23. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 24. V zmysle § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 25. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 26. V zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 27. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 28. V zmysle § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 29. V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 30. V zmysle § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 31. V zmysle § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 32. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 33. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
34. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 35. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 36. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 37. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 38. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 39. V zmysle § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 41. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( § 76 ods. 1 Zákona o rodine). 42. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného prežívania a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie pre riadny spoločný život. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový, emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia. 43. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. 44. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu
žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom, či vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, starajú sa spoločne o deti a vytvárajú zdravé rodinné prostredie. 45. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. 46. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. 47. Na základe vykonaného dokazovania súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, pretože bolo preukázané, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu funkciu. Manželia spolu nežijú, nehospodária, nezdieľajú spoločný voľný čas, nepodieľajú sa spoločne na výchove detí. Nie je medzi nimi láska, dôvera. Manželia nechcú obnoviť spolužitie. Podľa Zákona o rodine manželia majú spolu žiť, hospodáriť, pomáhať, prejavovať si úctu, lásku, byť si verní, spoločne vychovávať detí. Keďže manželský zväzok je nefunkčný a na obnove manželského spolužitia nechce ani jeden z manželov pracovať, súd manželstvo rozviedol. Do manželstva vstupujú manželia slobodne, ak v nefunkčnom zväzku nechcú ďalej zotrvať, súd ich nemôže k tomuto nútiť. Ako príčinu rozvratu súd vidí rôzne predstavy o osobnom živote a fungovaní v spoločnom manželskom zväzku, v neexistujúcej dôvere. 48. Na základe vykonaného dokazovania súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. 49. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Rodiča zhodne súhlasili, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, preto súd zveril deti do osobnej starostlivosti otca. Aj po rozchode rodičov otec naďalej deťom poskytoval starostlivosť, deti prejavili záujem ostať v starostlivosti otca. Nedostatky v tejto starostlivosti nateraz neboli zistené. Aj keď sú deti zverené do starostlivosti otca, naďalej obaja rodičia deti zastupujú a spravujete ich majetok. Zároveň naďalej matka má právo stretávať sa s deťmi. Keďže rodičia nežiadali upraviť stretávanie sa matky s deťmi, súd to ponechal na dohode rodičov. 50. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, o ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). 51. Pre výživné platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 52. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých základných odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. 53. Na výživnom sa rodičia nevedeli dohodnúť. Na základe zisteného stavu súd zaviazal matku platením výživného ako požadoval otec a to na každé dieťa po 100 eur mesačne k rukám otca. Podľa zákona o rodine platí, že každý rodič je povinný prispievať na výživu detí, ktoré nie sú schopné sa živiť. Prihliada sa nato, aká je možnosť na strane matky si zabezpečiť príjem, teda, aký by mohla mať príjem, a nie, aký má príjem. Matka uviedla, že je bez príjmu. Predošlý príjem ukončila dohodu. Súd nezistil na strane matky prekážky, pre ktoré by sa nemohla zamestnať aj mimo svojho bydliska. Súd dáva do pozornosti, že aj keď matka uvádza, že nemá príjem, sama uviedla, že dala maloletým deťom prostredníctvom dcéry O. peniaze na ich potreby a zakúpila oblečenie. Matka tým preukázala, že je v jej možnostiach si zabezpečiť príjem. Preto podľa návrhu otca, ktorá pozná potreby detí, súd zaviazal matku platením výživné po 100 eur na každé dieťa. Súd dáva do pozornosti, že aj keď v návrhu otec požadoval výživné od podania návrhu, v konaní o rozvod manželstva sa upravujú práva a povinností na čas po rozvode a preto povinnosť matky platiť výživné na základe tohto rozsudku matke vzniká doručením rozsudku, keďže výrok o výživnom je vykonateľný jeho doručením. 54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil dôvody na iné rozhodnutie. Poučenie: Navrhovateľ a odporkyňa proti tomuto rozsudku odvolanie nemôžu podať, pretože sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie. Kolízny opatrovník proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.