Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7P/64/2026 8826200963 31. 07. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8826200963.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XX, E. F. X, XXXXX G. ( D.), F., právne zastúpená advokátom JUDr. Miloš Kaščák, sídlo Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti odporcovi – manželovi, ktorý návrh nepodal: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX J., F., právne zastúpený advokátom JUDr. Ing. Anna Bilecová, sídlo F. K. XX, XXX XX L., za účasti mal. detí: H. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou o návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto rozhodol: I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodená M. a odporcu H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo H. F. E. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a. II. Súd ch v a ľ u j e túto rodičovskú dohodu: Maloletá H. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec je povinný platiť výživné sumu mesačne na každé dieťa po 1.000,- eur vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Manželka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. deťom na čas po rozvode, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 29.11.2008 v C. D.. Pred svadbou sa poznali vyše dvoch rokov. Po uzavretí manželstva odišli kvôli práci do Nemecka, kde sa im narodili deti. Krátko po uzavretí manželstva začali problémy. Zistili, že sú názorovo odlišné povahy a nič na tom nezmenilo ani narodenie detí. Od mája 2022 nežijú v spoločnej domácnosti a každý si žije svoj život. Manžel nadviazal známosť s inou ženou a majú spolu dieťa. Ona tiež nadviazala známosť s iným mužom. Za tohto stavu je ich manželstvo len formálne a nie je predpoklad na obnovenie manželského spolužitia.
Manžel súhlasí s rozvodom, so zverením detí do jej osobnej starostlivosti a platením výživného po 1.000 eur mesačne na každé dieťa. 2. Manžel súhlasil s návrhom v celom rozsahu. 3. Rodičia na čas po rozvode uzavreli rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v ktorej sa dohodli na starostlivosti o maloleté deti, zastupovaní detí, výživnom a styku tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom právnych zástupcov, sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdením obce C. D., e- mailovým podaním otca, správou obce C. D., správou kolízneho opatrovníka zo dňa 20.07.2026, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.07.2026, pripojeným spisom sp.zn. 7P/114/2014, lustráciou v Sociálnej poisťovni a zistil tento skutkový stav: 5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na rozvode. Už dlhodobo nežijú ako manželia. Deti vedia, že sa rozvádzajú. S otcom detí uzavreli rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností na čas po rozvode. Otec platí výživné na každé dieťa po 1.000 eur. Stretávanie otca s deťmi prebieha podľa pracovných povinností otca, niekedy podľa návrhu detí. Deti niekedy s otcom trávia víkend, niekedy posledných 10 dní v mesiaci. Aj keď žijú v iných mestách, tieto sú vzdialené 10km od seba. Je zamestnaná. Na každé dieťa má výdavok 1.000 eur, a to výdavky na školu, dochádzka do školy, strava, hygiena, ošatenie, koníčky. Deti súd zdravé. Poukázala na to, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výdavkoch na deti, ani keď ich má vo svojej starostlivosti, resp. keď sa s nimi stretáva. Ona deťom všetko musí zabezpečiť. Na zvýšené výdavky, ako napr. výlety otec prispeje nejakou sumou. Na seba má bežné výdavky. 6. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s výpoveďou navrhovateľky. Rodičia mal. detí uzavreli rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom, podľa ktorej aj dlhodobo fungujú. Žiadala, aby súd manželstvo rozviedol a schválil rodičovskú dohodu. 7. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že manželia spolu nežijú. Nie je možná obnova manželského spolužitia. Rozvod nebude mať vplyv na maloleté deti, nakoľko obaja rodičia sa o maloleté deti starajú. 8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.07.2026 vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti. Matka iné maloleté deti nemá, otec má ešte jedno maloleté dieťa z iného družného vzťahu. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 4 roky. Matka telefonicky 17.7.2026 kontaktovala kolízneho opatrovníka s tým, že sa nedostaví z pracovných dôvodov a z dôvodu, že dlhodobo žije s deťmi v Nemecku. V spoločnej domácnosti s manželom nežijú skoro 5 rokov. Maloleté deti si v Nemecku plnia povinnú školskú dochádzku na tzv. privátnom gymnáziu. Matka trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva. Na čas po rozvode žiada zveriť deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať platením výživného na každé dieťa po 1.000 eur. Styk s otcom nežiada upraviť. Uvedená úprava funguje v ich rodine už dlhodobo. 9. Zo správy z psychologickej poradne zo dňa 21.07.2026 vyplýva, že navrhovateľka aj ak odporca sa telefonicky vyjadrili, že s rozvodom súhlasia a o obnovu manželstva nemajú záujem. 10. V e-mailovom podaní odporcu zaslanom právnemu zástupcovi navrhovateľky odporca uviedol, že po dohode s manželkou súhlasí s rozvodom manželstva aj zverení detí do jej starostlivosti a súhlasí, aby všetky úkony boli vykonávané na súde Slovenskej republiky. Výživné navrhuje čiastku 1.000 eur na každé dieťa. 11. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. 12. Z rodných listov vyplýva, že z manželstva sa narodili H. B. dňa XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX.
13. Podľa potvrdenia obce C. D. zo dňa 01.07.2024 manželia bývali v spoločnej domácnosti na adrese C. D. XX. 14. Obec C. D. v správe zo dňa 13.07.2026 uviedla, že účastníci určitý čas po uzavretí manželstva bývali na adrese C. D. XX.. Neskôr sa odsťahovali do Nemecka. Podľa zistených informácií manželia spolu približne 5 rokov nezdieľajú spoločný manželský život ani spoločnú domácnosť. Obaja sa vzorne o deti starajú. Manželia tohto času majú nových partnerov, s ktorými zdieľajú spoločný život. Podľa týchto skutočností zdieľa obec názor, že manželia majú rozdielne názory a pohľad na fungovanie manželstva, čo je vážnou prekážkou k ďalšiemu plnohodnotnému fungovaniu vzťahu. 15. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7P/114/2024 súd zistil, že bol podaný návrh na rozvod manželstva. Konanie o rozvod manželstva na návrh účastníkov konania bolo prerušené. Následne, z dôvodu, že nebol podaný návrh na pokračovanie konania, uznesením zo dňa 29.01.2026 toto konanie bolo zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2026. 16. V evidencii Sociálnej poisťovne na Slovensku manželia nemajú žiaden záznam. 17. Podľa čl. 288 prvé dve vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie), na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. 18. Podľa článku 3 ods. 1 písmeno b) nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len nariadenie rady č. 2201/2003), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil". 19. Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia Rady č. 2201/2003, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. 20. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. 21. V zmysle § 18 zákona zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 22. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 23. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 24. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
25. V zmysle § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 26. V zmysle § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. 27. V zmysle § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 28. V zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 29. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 30. V zmysle § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 31. V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 32. V zmysle § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 33. V zmysle § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 34. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 35. V zmysle § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 36. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
37. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 38. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 39. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 40. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 41. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. 42. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). 43. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 44. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 45. V zmysle § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 47. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( § 76 ods. 1 Zákona o rodine).
48. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 49. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 50. Keďže obaja manželia žijú v Nemecku, ale zároveň sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, je daná právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva. Zároveň je daná aj právomoc slovenského súdu na konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pretože podaním návrhu matky na slovenský súd a vyjadrením otca k tejto právomoci súd zistil, že rodičia túto právomoc prijali. 51. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného prežívania a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie pre riadny spoločný život. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia. 52. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. 53. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom, či vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, starajú sa spoločne o deti a vytvárajú zdravé rodinné prostredie. 54. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. 55. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. 56. Na základe vykonaného dokazovania súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, pretože bolo preukázané, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu funkciu. Manželia spolu nežijú, nehospodária, nezdieľajú spoločný voľný čas. Nie je medzi nimi láska, dôvera. Majú
iných partnerov. Manželia nechcú obnoviť spolužitie. Podľa Zákona o rodine manželia majú spolu žiť, hospodáriť, pomáhať, prejavovať si úctu, lásku, byť si verní, spoločne vychovávať dieťa. Keďže manželský zväzok je nefunkčný a na obnove manželského spolužitia nechce ani jeden z manželov pracovať, súd manželstvo rozviedol. Do manželstva vstupujú manželia slobodne. Ak v nefunkčnom zväzku nechcú ďalej zotrvať, súd ich nemôže k tomuto nútiť. Z návrhu na rozvod manželstva vyplýva, že príčinou rozvratu sú názorovo odlišné povahy. 57. S konaním o rozvod manželstva je spojená aj úprava práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu týkajúcu sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, podľa ktorej sa deti zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal platením výživného na každé dieťa po 1.000 eur. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravil. Súd uvedenú rodičovskú dohodu schválil ako je uvedená vo výroku II. tohto rozsudku, nakoľko je v záujme maloletých detí a na takomto režime fungujú už dlhodobo. 58. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil dôvody na iné rozhodnutie. Poučenie: Navrhovateľka a odporca sa vzdali práva odvolania voči tomuto rozhodnutiu prostredníctvom právnych zástupcov, preto nemôžu podať odvolanie voči rozhodnutiu. Kolízny opatrovník proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 Civilného sporového poriadku) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.