Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 7Pc/23/2026 8826201027 09. 09. 2026 JUDr. Martina Melníková ECLI:SK:OSVT:2026:8826201027.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, o návrhu na rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Súd manželstvo A. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v matrike mesta Vranov nad Topľou vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila v mieste ich trvalého pobytu. Poznali sa asi 4 roky a vo vážnom vzťahu boli asi polrok, keď sa rozhodli, že ich vzťah spečatia manželstvom. Netrvalo dlho a ich manželské spolužitie sa začalo rozpadať. Dôvodom sa stalo zoznámenie jej manžela s novou ženou, s ktorou sa zblížil počas pobytu v Českej republike, kde odišiel na brigádu. Po čase vyšlo najavo, že jej manžel s ňou čaká dieťa. Snažili sa situáciu vyriešiť, manžel sa na určitý čas k nej vrátil s myšlienkou, že obnovia spolužitie, ale táto myšlienka stroskotala v momente, keď sa narodil syn a teraz jeho už priateľka a matka jeho syna prišla do obce na návštevu aj s ich spoločným synom k jeho rodičom. Od tejto chvíle sa zmenil, nevedeli si nájsť spoločnú reč, nerozumeli si. Rozhovory ukázali, že ich očakávania od života sa uberajú u každého opačným smerom. Situácia medzi nimi sa zhoršovala, až nakoniec od seba definitívne odišli. Manžel odišiel bývať k svojej novej priateľke a ich synovi do Českej republiky. K návrhu na rozvod sa postavili zhodne. Rozdielnosť názorov a pováh, absencia intimity sú jednoznačnými impulzmi pre podanie návrhu. Ona je taktiež v novom vzťahu. Ich manželstvo tak neplní svoju funkciu a rozvrat ich manželstva je trvalý a nezvratný. Manželstvo neplní svoj spoločenský účel a nie je možnosť ani snaha tejto zmeny. 2. Odporca s návrhom a dôvodmi na rozvod súhlasil. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, oznámením o uzavretí manželstva, správou obce C. D. zo dňa 11.08.2026, správou referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 03.09.2026, výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: 4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že nemá žiadneho partnera. Manželstvo im spočiatku fungovalo. Manžel chodil za prácou do Českej republiky, kde si našiel inú partnerku, s ktorou očakával narodenie dieťaťa, preto ho požiadala, aby odišiel a staral sa o dieťa. Po odchode manžela zo spoločnej
domácnosti sa už nestretli, ani sa nerozprávali. Omieta obnovenie manželského spolužitia. Spoločné deti nemajú. 5. Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu, že býva s družkou a synom v Českej republike. Očakávajú narodenie druhého dieťaťa, a preto je cesta na Slovensko za účelom rozvodu nereálna. Súhlasil s rozvodom ako aj s dôvodmi návrhu na rozvod manželka ako ich uviedla navrhovateľka. 6. Podľa oznámenia o uzavretí manželstva účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, obaja ako slobodní. 7. Zo správy obce C. D. zo dňa 11.08.2026 vyplýva, že navrhovateľka býva u svojich rodičov v sociálnom byte na adrese C. D. XXX/X, kde má zabezpečené základné životné podmienky. Je kľudnej, vyrovnanej povahy. Odporca žije momentálne v Českej republike- H. so svojou partnerkou, s ktorou má spoločné dieťa a očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. Preto manželský vzťah medzi účastníkmi je vážne narušený a dlhodobo neplní svoju funkciu. Medzi manželmi zlyháva vzájomná komunikácia, spoločné spolužitie a spolupráca pri riešení rodinných otázok. Skutočnosť, že odporca žije s inou partnerkou, výrazne znižuje predpoklady na obnovenie manželského spolužitia. Obaja manželia nemajú k sebe žiadne citové väzby a za týchto okolností by ich opätovné zbližovanie nemalo reálny význam. 8. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb I. J. B. zo dňa 03.09.2026 vyplýva, že do poradne sa dostavila navrhovateľka, odporca písomne ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu pobytu v Českej republike. Manželstvo je bezdetné. Navrhovateľka trvá na podanom návrhu na rozvod, uviedla, že manželstvo od začiatku nefungovalo nijakým spôsobom, manželia žili v spoločnej domácnosti len pár mesiacov, nie sú v nijakom kontakte, odporca opustil spoločnú domácnosť, žije s inou partnerkou, s ktorou čaká narodenie druhého dieťaťa. Odporca s rozvodom striktne súhlasí. Ani jeden z manželov nechce obnoviť manželské spolužitie za žiadnych okolností. 9. V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 10. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 11. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 13. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného prežívania a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie pre riadny spoločný život. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia.
14. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Závažnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. 15. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom, či vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, starajú sa spoločne o deti a vytvárajú zdravé rodinné prostredie. 16. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. 17. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu. 18. Na základe vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko bolo preukázané, že ide o manželstvo, ktoré je trvalo a vážne rozvrátené. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Podľa zákona o rodine manželia majú spolu žiť, hospodáriť, pomáhať si, prejavovať si úctu, lásku, dôveru, vytvárať pokojné a harmonické prostredie. V konaní bolo preukázané, že manželia dlhodobo spolu nežijú, teda nevytvárajú spoločnú domácnosť. V danom prípade odlúčenie je dôvodom na rozvod manželstva, pretože odporca si našiel inú partnerku, s ktorou má už jedno dieťa a narodenie druhého dieťaťa očakávajú. Obaja manželka odmietli obnoviť manželské spolužitie a nemôže dôjsť k naplneniu funkcii manželstva. Manželstvo je nefunkčné a preto súd manželstvo rozviedol, nakoľko je dlhodobo a vážne rozvrátené. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil dôvody na iné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 Civilného sporového poriadku ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.