Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 6Pc/14/2026 8826201236 27. 08. 2026 JUDr. Iveta Mihóková ECLI:SK:OSVT:2026:8826201236.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľky: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, proti odporcovi: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, t a k t o rozhodol: I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke určenú rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/2/2017 zo dňa 03.10.2017 dňom 02.06.2026. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.07.2026 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca voči nej. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 02.06.2026 úspešne ukončila bakalárske štúdium vykonaním štátnej skúšky. Po ukončení tohto štúdia, v ďalšom štúdiu nepokračuje. Jej otec si voči nej dlhodobo vyživovaciu povinnosť neplnil. Zároveň jej za posledné približne tri roky nebolo vyplácané ani náhradné výživné. 2. Odporca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil. K návrhu sa písomne nevyjadril. Predvolanie na pojednávanie mu bolo zasielané na adresu trvalého pobytu a oznámenie o doručovaní písomnosti bolo zverejnené aj na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6P/2/2017 zo dňa 03.10.2017, diplomom z Vysokej školy E., a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci. 4. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/2/2017 - 51 zo dňa 03.10.2017 bolo zvýšené výživné na v tom čase mal. F. A., nar. XX.XX.XXXX a na v tom čase mal. B. A., nar. XX.XX.XXXX, na každú z nich zo sumy 645,- Sk, t. j. 21,41 EUR na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, začínajúc dňom 01.09.2016, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky deti. 5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že po rozvode rodičov bola spolu so sestrou zverená do osobnej starostlivosti matky. Matka sa o nich starala, zabezpečovala ich potreby. Otec sa s nimi dlhodobo nekontaktoval, neplnil si vyživovaciu povinnosť. Opakovane bolo po ňom vyhlásené pátranie kvôli neplneniu si vyživovacej povinnosti. V jednom prípade bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. Svojho otca nevidela viac ako 20 rokov. Po ukončení prvého stupňa vysokej školy sa chce zamestnať s tým, že chce mať pravidelný mesačný príjem a následne by si ešte dokončila vzdelanie ukončením magisterského štúdia, ale už externe popri výkone práce. Posielala si už viaceré žiadosti o prijatie do
zamestnania a je možné, že sa zamestná ako asistent učiteľa v materskej škole alebo na základnej škole. Keďže otec si vyživovaciu povinnosť voči nej neplnil, na výživnom má vysoký dlh a ona chce popri škole aj pracovať, preto žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. 6. Z predloženého diplomu B. G. E. zo dňa 02.06.2026 vyplýva, že navrhovateľka ukončila vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej skúšky v bakalárskom študijnom programe. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 10. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. 11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný a preukázaný. V zmysle všeobecnej premisy vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorej časové ohraničenie je viazané do doby, pokiaľ nie sú deti schopné samostatne sa živiť. Hmotnoprávnou podmienkou zániku vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je teda nadobudnutie objektívnej schopnosti dieťaťa samé sa živiť. Dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Navrhovateľka ukončila bakalárske štúdium a v ďalšom štúdiu nepokračuje. Podľa jej výpovede sa plánuje zamestnať a pokračovať v magisterskom štúdiu externou formou. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľka je objektívne schopná si sama svoje potreby uspokojovať. Keďže navrhovateľka nadobudla objektívne schopnosť sama sa živiť, sú naplnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti. 12. S poukazom na uvedené súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke ku dňu 02.06.2026, t.j. ku dňu ukončenia štúdia. 13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.