Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Vranov nad Topľou 5C/33/2026 8826201248 17. 07. 2026 JUDr. Matúš Kalanin ECLI:SK:OSVT:2026:8826201248.2
Uznesenie Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/ XX, D. E. F. proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. F., prechodne bytom: B. XX, I., XXX XX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nepribližovania sa na určenú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť tým konaním ohrozená, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to s výnimkou času počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní. Súd poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 5C/33/2026 1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni z dôvodu, že pestúnska starostlivosť bola súdom ukončená pre zlé správanie voči nej a bratovi žalovaného. Napriek tomu ich toho času obťažuje. 2. Návrh žalobkyňa odôvodnila pri svojom výsluchu, ktorý súd realizoval v súlade s § 129 v spojení s § 130 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa pri výsluchu potvrdila, že jej podanie je návrhom na zákaz priblíženia iba k jej osobe. Žiadosť o ukončenie pestúnskej starostlivosti podávala vo februári 2025, pretože žalovaný verbálne ale aj fyzicky napádal brata J., napádal ho aj v škole a šikanoval ho. Viac menej ich v pravidelných intervaloch navštevuje, do bytu ho nepúšťa, pretože bola poučená policajtmi, že nemusí. On ich však pravidelne obťažuje, vyzváňa susedom. Žalobkyňa sa ho bojí pustiť, aby ju neatakoval nejako fyzicky, lebo verbálne ju napáda sústavne. Doktorke zo záchranky povedal, že on toto nepovažuje za nič, čo by nemohol, že kým žalobkyňu neudrie, verbálne on ju môže napadnúť, že tým jej neublíži. Keď ešte bývali v spoločnej domácnosti, demoloval veci aj doma, trhal knihy a podobne. Žalobkyňa má vedomosť, že v Detskom domove Drak tak isto demoloval veci a skrine. Posledný incident sa udial začiatkom tohto mesiaca, teda júla 2026, kedy bola aj privolaná polícia, prišiel na miesto policajt s tým, že zároveň tento aj privolal záchranku, nakoľko sa bál, či žalovaný nie je pod vplyvom nejakých omamných látok. Žalovaný silno zvonil, žalobkyňa mu preto vôbec neotvárala a najprv zavolala
políciu, až potom mu otvorila, takže nestihol jej nadávať ani sa vyhrážať. Avšak žalobkyni pravidelne nadáva, nadáva jej vulgárne a hrubo, nadáva jej spôsobom, aby dostala rakovinu a podobne, vyhráža sa jej a tak isto jej aj vulgárne nadáva, používa najsprostejšie slová, ty pi... a podobne, všetko čo mu príde na rozum. Nešlo o ojedinelý incident, policajti sú k nim privolávaní opakovane. Žalovaný bol nakoniec vyvedený policajnou hliadkou s tým, že niečo im podpisoval alebo možno záchranárom, ktorí sa dostavili na miesto. Za posledný rok sa výrazne zmenil, kedysi rešpektoval autoritu jej nebohého manžela, avšak v súčasnosti už je zjavné, že autority nerešpektuje a bola prekvapená, že aj v prítomnosti policajtov sa správal neadekvátne a nerešpektoval ich. V poslednej dobe chodí k nej pravidelne, možno aj každé dva týždne s tým, že ich stále obťažuje, jej stále vulgárne nadáva počas týchto návštev, ona mu ani dvere neotvára. Stalo sa aj to, že keď mladší brat odchádzal do školy, tak žalovaný vbehol do bytu, k uvedenému incidentu došlo niekedy v máji. Vtedy sa tak isto domáhal, aby mohol ostať u žalobkyne s tým, že už je dospelý a môže si robiť čo chce. Vydieral ju s tým, že nemá ani na cestu späť, preto mu aj dala peniaze. Žalobkyňa má naozaj obavu o svoje zdravie a o svoj život, nakoľko vidí u žalovaného v jeho očiach zlosť, je naozaj agresívny, stále jej vulgárne nadáva, preto sa bojí, aby nedošlo k nejakým aj fyzickým útokom z jeho strany. V čase, keď ešte býval u žalobkyne, stávalo sa, že do nej žalovaný napríklad drgol, strčil, pri výmene názorov. V tom jednom prípade, kedy jej aj vbehol do bytu, bola prítomná suseda, Žalobkyňa ju volala, nakoľko sa bála byť sama v prítomnosti so žalovaným. K vulgárnemu nadávaniu počas telefonických hovorov dochádzalo v minulosti, po tom, čo bol umiestnený do Detského domova Drak. Opísala situáciu, kedy počas prevozu do zariadenia žalobkyňou a jej priateľom, ktorý s ňou išiel preto, lebo sa bála, aby ju žalovaný nenapadol, počas celej tej cesty im vulgárne nadával. Žalobkyňa má vedomosť, že matka žalovaného niekoho v minulosti napadla a dotyčná osoba aj zomrela, čiže táto obava o svoj život a zdravie plynie aj z týchto skutočností. Navrhla zákaz priblíženia minimálne na vzdialenosť 20 metrov. Zriekla sa nároku na náhradu trov. 3. K návrhu pripojila návrh podaný na tunajší súd dňa 05.02.2025, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne umiestnil vtedy maloletého žalovaného do Centra pre deti a rodiny DRaK, Hlavná 2951/18, Prešov. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 8P/118/2024 bola u maloletého G. H. zrušená pestúnska starostlivosť a maloletému bola nariadená ústavná starostlivosť v Centre pre deti a rodiny DRaK, Prešov. Toho času sa situácia v rodine veľmi zhoršila, nakoľko G. výrazným spôsobom ohrozuje na živote a zdraví svojho brata J., ktorý žije v tej istej domácnosti. Svojho brata fyzicky udiera v oblasti chrbta, hrudníka. Jeho správanie je výrazne zmenené. Devastuje osobné veci, ktoré sa nachádzajú v domácnosti. Vzhľadom na prevládajúcu konfliktnosť a problémové správanie u G. žiada o jeho umiestnenie do ústavného zariadenia. K návrhu pripojila aj Potvrdenie o prijatí do tohto zariadenia z 13.2.2025. 4. V správe Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Vranove nad Topľou z 10.7.2026 sa uvádza, že na Obvodnom oddelení PZ Vranov nad Topľou neevidujú žiadne oznámenie o trestnom čine alebo priestupku žalobkyne, ktorého by sa mal dopustiť žalovaný a taktiež od začiatku roka 2026 neevidujú žiadne výjazdy hliadok resp. preverenia na adrese C. XXX/XX, D. E. F. u menovanej. 5. V správe Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Vranove nad Topľou z 15.7.2026 sa uvádza, že hliadka OO PZ Vranov nad Topľou bola dňa 02. 07. 2026 v čase o 18:05 hod. vyslaná na preverenie oznámenia pod č. udalosti 183.26/2175 na adresu C. XXX/XX, D. E. F., kde oznamovateľka A. B. v čase o 18:00 hod. oznámila na linku 158: „že jeden chlapec, ktorého mala v pestúnskej starostlivosti sedí pred jej bytom a vyzváňa jej tam, odmieta odísť. V minulosti ju napádal a preto bol umiestnený do detského domova v Prešove, nevie čo od nej chce, ale má z neho strach, teraz má 18 rokov.“ Hliadka po príchode na miesto privolala RZP, nakoľko chlapec nechcel komunikovať a pôsobil, že má psychické problémy. Posádka RZP po vyšetrení zhodnotila, že chlapec nemá taký stav, aby bol prevezený na psychiatriu a začal komunikovať. Hliadkou bolo na mieste zistené, že nedošlo k fyzickému napadnutiu ani k vulgárnym nadávkam. 6. Zo Správa o pobyte, priebehu pobytu a správaní žalovaného Centra pre deti a rodiny DRaK z 14.7.2026 vyplýva, že Na do centra bol tento umiestnený od 13. 2. 2025. Od prijatia do centra maloletý opakovane vyjadroval nesúhlas so svojím umiestnením v zariadení. Pobyt v Centre pre deti a rodiny subjektívne vnímal ako ohrozujúci, pričom svoje prežívanie opakovane verbalizoval počas individuálnych rozhovorov s odbornými zamestnancami. V priebehu pobytu sa u maloletého objavovali situácie, v ktorých správanie pracovníkov alebo ostatných klientov interpretoval ako ohrozenie svojej
osoby. Na takéto situácie reagoval neprimerane intenzívnymi emocionálnymi prejavmi. Opakovane dochádzalo ku kriku, verbálnym konfliktom, uzatváraniu sa v izbe a odmietaniu komunikácie. V jednej z konfliktných situácií sa zabarikádoval vo svojej izbe, rozbil sklenenú výplň okna hodenou vázou a následne si odkladal úlomky skla do postele. Počas pobytu boli zaznamenané aj prejavy hromadenia vecí, ktoré mu nepatrili, najmä oblečenia, ako aj situácie, keď konzumoval jedlo určené ostatným klientom zariadenia. V správaní maloletého bolo možné dlhodobo pozorovať zvýšenú citlivosť na subjektívne prežívanie ohrozenia. V záťažových situáciách reagoval impulzívne a mal zníženú schopnosť regulovať svoje emócie. Po odznení afektívnych reakcií však dokázal počas individuálnych rozhovorov situácie reflektovať, primerane ich opísať, identifikovať okolnosti, ktoré viedli k jeho správaniu, a pomenovať vlastné emócie aj spúšťače svojich reakcií. Z dôvodu opakovaných ťažkostí v oblasti regulácie emócií a správania bol maloletý hospitalizovaný v Detskej psychiatrickej liečebni Hraň, n. o., kde absolvoval odbornú psychologickú a psychiatrickú starostlivosť. Z odborného hľadiska možno konštatovať, že maloletý je osobnosť s významnou traumatickou skúsenosťou z detstva, ktorá ovplyvňuje jeho prežívanie medziľudských situácií. Mnohé bežné situácie interpretuje cez optiku možného ohrozenia, čo následne vedie k obranným alebo útočným reakciám. Tieto reakcie nevznikajú primárne zo zámeru poškodiť okolie, ale predstavujú maladaptívny spôsob zvládania subjektívne prežívaného ohrozenia. Významnou témou počas celého pobytu bolo aj ukončenie pestúnskej starostlivosti. Maloletý túto skutočnosť prežíval veľmi citlivo a dlhodobo ju nedokázal primerane spracovať. Podľa dostupných informácií pestúnka vzhľadom na jeho predchádzajúce útočné správanie voči nej kontakt s maloletým odmietala. 7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/118/2024 súd zistil, že rozsudkom č.k. 8P/118/2024 – 50 zo dňa 14.1.2025 súd zrušil pestúnsku starostlivosť u mal. G. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy nariadenú rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 9P/32/2014 a nariadil ústavnú starostlivosť u mal. G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny DRAK, Hlavná 2951/18, Prešov. 8. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa, tam navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil pestúnsku starostlivosť vo vzťahu k vtedy maloletému žalovanému a maloletému nariadil ústavnú starostlivosť. Vo svojom návrhu uviedla, že od marca 2024 zaznamenáva výchovné problémy s chlapcami. Správanie medzi súrodencami je neustále poznačené hádkami, ktoré dňa 15.10.2024 vyvrcholilo aj bitkou. Mal. G. zaútočil na J. a fyzicky ho napadol. Vzhľadom na prevládajúcu konfliktnosť a problémové správanie u mal. G. požiadala o jeho návrat do ústavného zariadenia. 9. Vo svojej výpovedi v uvedenej veci žalobkyňa mimo iného uviedla, že v dôsledku správania žalovaného musela privolať aj policajnú hliadku. Nesplnilo to však žiadny účel. Naďalej sa správal zle, s mal. J. sa museli zatarasiť v obývačke zo strachu, že by ich G. v noci napadol. G. je veľmi sebecký. Ubližuje jej slovne, J. aj fyzicky. V rodine nemôže ďalej zostať. Navrhovateľka sa ho bojí. Je agresívny. 10. Podľa správy kolízneho opatrovníka podanej v uvedenej veci, pestúnka sa spolu s mal. J. v obave o svoj život zamyká v izbe pred mal. G.. 11. Zo záverečnej správy Centra pre deti a rodiny Vranov nad Topľou zo spolupráce s rodinou (jún december 2024) bolo zistené, že pestúnka podľa jej vyjadrení zaznamenáva výchovné problémy za posledné obdobie približne dvoch kalendárnych mesiacov. Osobnostné rozdiely maloletých boli často príčinou súrodeneckých hádok, maloletí sa navzájom provokovali z čoho vznikali ostré konflikty, ktoré v závere spolupráce už pestúnka nezvládala ukorigovať, a to z dôvodu agresívneho správania maloletého G.. Nakoľko sa agresívne správanie maloletého stupňovalo a vyústilo až do fyzických útokov voči maloletému J., pestúnka sa rozhodla o zrušenie pestúnskej starostlivosti u maloletého G.. Impulzívne správanie maloletého však v priebehu spolupráce vyústilo do agresívnych prejavov správania, a to nie len verbálnych ale aj fyzických 12. Uznesením č.k. 8P/118/2024 – 50 zo dňa 7.2.2025 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil pestúnke – žalobkyni odovzdať vtedy maloletého žalovaného do starostlivosti Centra pre deti a rodiny DRaK, Hlavná 2951/18, Prešov. Neodkladné opatrenie malo trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zrušenie pestúnskej starostlivosti a nariadenie ústavnej starostlivosti, vedeného na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8P/118/2024, najdlhšie na obdobie šiestich mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia. 13. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že pestúnka žiadala o okamžité umiestnenie maloletého do Centra pre deti a rodiny DRaK, nakoľko situácia v rodine sa výrazne zhoršila, maloletý má agresívne prejavy správania voči svojmu bratovi, ničí veci nachádzajúce sa v domácnosti. Nakoľko pestúnka v dôsledku nezvládnuteľného správania maloletého ďalej odmieta maloletému poskytovať osobnú starostlivosť a rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti maloletému doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, súd jej návrhu vyhovel a umiestnil maloletého žalovaného do Centra pre deti a rodiny DRaK, Prešov, v ktorom má byť vykonávaná aj nariadená ústavná starostlivosť. 14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 18. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 21. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 22. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 23. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 24. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 25. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
26. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobca musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť. 27. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. 28. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012) 29. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012) 30. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými žalobkyňou. 31. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). 32. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. 33. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP slúžia ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 34. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. 35. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobkyňa pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246). 36. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku teda postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 37. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). 38. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. 39. Na nariadenie tohto typu neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľovi teda postačuje, ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo duševnej integrity. 40. Neodkladné opatrenie navrhované v danej veci je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. 41. Vzťah žalobkyne a žalovaného je charakterizovaný najmä tým, že ide bývalú pestúnku žalovaného, pričom tento je neprestáva navštevovať v pravidelných intervaloch v jej domácnosti ani po zrušení pestúnskej starostlivosti súdom a dovŕšením jeho plnoletosti. K zrušeniu pestúnskej starostlivosti pritom došlo z dôvodu, že žalovaný sa agresívne prejavoval vo vzťahu k žalobkyni a svojmu bratovi, ktorý ostal v pestúnskej starostlivosti žalobkyne. Ako vyplynulo z pripojeného spisu, žalobkyňa sa s bratom žalovaného musela zatarasiť v obývačke zo strachu, že by ich žalovaný v noci napadol. Vyjadrila sa už vtedy, že jej slovne ubližuje, bojí sa ho, žalovaný je agresívny. 42. Vzájomný vzťah je medzi stranami sporu vyhrotený, napätý aj v súčasnosti, čo vyplynulo zo skutočností uvedených žalobkyňou pri jej výsluchu a tiež zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo
Vranove nad Topľou z 15.7.2026, ktorá opisuje incident, ktorý sa udial bezprostredne pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hliadka polície bola dňa 02. 07. 2026 v čase o 18:05 hod. vyslaná na preverenie oznámenia na adresu C. XXX/XX, D. E. F., kde žalobkyňa telefonicky oznámila, že žalovaný sedí pred jej bytom a vyzváňa jej tam, odmieta odísť. V minulosti ju napádal a preto bol umiestnený do detského domova v Prešove, nevie čo od nej chce, ale má z neho strach, teraz má 18 rokov. Hliadka po príchode na miesto privolala RZP, nakoľko žalovaný nechcel komunikovať a pôsobil, že má psychické problémy. Aj keď pri tomto incidente nedošlo k fyzickému napadnutiu ani k vulgárnym nadávkam zo strany žalovaného, podľa udania žalobkyne v jej výpovedi, žalovaný ich pravidelne obťažuje, vyzváňa susedom. Žalobkyňa sa ho pritom bojí vpustiť, aby na ňu fyzicky nezaútočil, lebo verbálne ju neustále napáda. Žalobkyni pravidelne nadáva, nadáva jej vulgárne a hrubo, používa najsprostejšie slová, všetko čo mu príde na rozum. Nešlo o ojedinelý incident, policajti sú k nim privolávaní opakovane. V poslednej dobe chodí k nej pravidelne, približne každé dva týždne s tým, že ich stále obťažuje, jej stále vulgárne nadáva počas týchto návštev, ona mu ani dvere neotvára. Žalobkyňa má naozaj obavu o svoje zdravie a o svoj život, nakoľko vidí u žalovaného v jeho očiach zlosť, je naozaj agresívny, stále jej vulgárne nadáva, preto sa bojí, aby nedošlo k nejakým aj fyzickým útokom z jeho strany. 43. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že žalobkyňa domáhajúca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ochrany jej telesnej i duševnej integrity, svoj návrh odôvodňuje tým, že žalovaný, ktorého bola v minulosti pestúnkou, ju vyhľadáva v mieste trvalého bydliska, opakovane ju napáda slovne, vulgárne jej nadáva, pričom žalobkyňa pri týchto incidentoch opakovane kontaktovala políciu. 44. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje, ako už bolo uvedené vyššie, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo mechanickou komunikáciou a podobne. je potrebné zdôrazniť, že osvedčený v danom prípade nemá byť zásah do telesnej alebo duševnej integrity, ale iba možné ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne 45. V prípade neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto [§ 325 ods. 2 písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [§ 325 ods. 2 písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. 46. Z vyjadrenia žalobkyne a všetkých zistených skutočností, vrátane zabezpečených správ a pripojeného spisu je zrejmé, že vzťahy žalobkyne so žalovaným sú hlboko narušené, že žalovaný ju opakovane minimálne verbálne atakoval. Pritom prejavy agresívnej povahy žalovaného vyplývajú aj zo správ, ktoré sú súčasťou pripojeného spisu sp.zn. 8P/118/2024 ako aj zo súdom vyžiadanej správy zo zariadenia, kde bol naposledy žalovaný do nadobudnutia plnoletosti umiestnený. 47. Zo zistených skutočností je zrejmé, že žalovaný sa aj v zariadení, kde bol umiestnený od 13.2.2025, prejavoval agresívne (verbálne konflikty, rozbitie sklenenej výplne okna vázou a odkladanie sklenených úlomkov do postele), pričom v záťažových situáciách reagoval impulzívne a mal zníženú schopnosť regulovať svoje emócie. 48. Nezanedbateľné v tejto súvislosti nie sú ani minulé agresívne prejavy žalovaného v čase, kedy bol ešte umiestnený v domácnosti žalobkyne, ktorá sa pred žalovaným zo strachu zabarikádovala v izbe. Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, v čase, keď ešte býval u nej, stávalo sa, že do nej žalovaný napríklad drgol, strčil, pri výmene názorov. Demoloval tiež veci, trhal knihy a podobným spôsobom sa prejavoval agresívne. 49. Na základe vyššie uvedených okolností mal súd za osvedčené správanie sa žalovaného, ktoré nielen že nezodpovedá slušnému chovaniu, ale ktoré prekračuje prijateľné hranice ľudského správania sa, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že terčom týchto verbálnych útokov je bývalá pestúnka
žalovaného. Takýmto konaním žalovaného môže byť opakovane ohrozená nielen telesná, ale najmä duševná integrita žalobkyne, nakoľko už samotná prítomnosť žalovaného v jej blízkosti môže u nej vyvolať strach, obavy o život a zdravie a psychické vypätie s tým spojené. 50. Pre zákaz približovania sa k osobe je totiž potrebná intenzita konania hoci len hraničiaca s trestným činom, prípadne opakované menej závažné správanie sa povinnej osoby (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/113/2021 z 01. 07. 2021). 51. Ohľadom dôvodnosti uloženia zákazu priblíženia, kde ako zásah do duševnej integrity jednotlivca možno považovať minimálne opakované verbálne útoky, čoho dôsledkom bolo aj súčasné narušenie vzťahov medzi stranami, v širších súvislostiach súd poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Co/16/2024 z 13.3.2024. 52. Zároveň je potrebné uviesť, že samotné konanie žalovaného spočívajúce v agresívnom spávaní, nadávkach, ktoré možno charakterizovať ako zásah do integrity iných osôb, nie je žalovanému vôbec cudzie, nakoľko toto správanie vyplynulo aj z pripojeného spisu, pričom bolo napokon aj dôvodom zrušenia pestúnskej starostlivosti vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Predchádzajúca činnosť povinného zo zákazu priblíženia, hoci aj vo vzťahu k iným osobám ako oprávneným, nie je bez významu v súvislosti so skúmaním dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, a to najmä vo vzťahu ku skúmaniu potenciálneho nebezpečenstva z možného opakovania konania žalovaného v budúcnosti, ktoré konanie by bolo spôsobilé zasahovať minimálne do duševnej integrity žalobkyne. 53. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie možnosti, že konaním žalovaného bude ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobkyne, čo bolo podľa názoru súdu v okolnostiach daného prípadu splnené. 54. Z vyššie uvedených dôkazov bola osvedčená najmä dlhodobosť konania zo strany žalovaného, jeho pravidelné sa opakovanie, vykazujúceho znaky možného ohrozenia telesnej integrity alebo duševnej integrity žalobkyne. Je však splnená aj podmienka bezprostrednosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko k poslednému incidentu zo strany žalovaného došlo dňa 2.7.2026. 55. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP. 56. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nakoľko ak žalovaný nemá záujem konať žalobkyňou opísaným spôsobom, nebude mať pre neho význam úmyselne sa približovať k žalobkyni na kratšiu ako vymedzenú vzdialenosť, pričom naopak žalobkyňa sa nebude musieť cítiť ohrozená z možného zásahu do jej telesnej či duševnej integrity, nebude teda narušený princíp proporcionality. Ak úž len samotná prítomnosť žalovaného v blízkosti žalobkyne vyvoláva u nej obavy o život a zdravie, čím je ohrozovaná minimálne jej duševná integrita, nariadenie neodkladného opatrenia splní svoj účel a nemá ako obmedziť žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže sa v podstate v súčasnosti jedná už o cudzie osoby a nie je dôvod, aby žalovaný zasahoval svojou prítomnosťou do osobnej sféry žalobkyne, ak si to neželá. 57. Naviac žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane už neexistujú dôvody vymedzené v ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.
58. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek iba osvedčeniu rozhodných skutočností o vyhrocovaní sa vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, zo strany súdu je nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi stranami, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa zabezpečuje pestúnsku starostlivosť o brata žalovaného. 59. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. 60. Pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami. 61. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiava. Samozrejme už z povahy veci je zrejmé, že sa musí jednať o úmyselné priblíženie sa žalovaného k žalobkyni, pričom uvedeného nemôže zahŕňať situácie ako náhodne stretnutie. Zákaz priblíženia má predchádzať úmyselnému konaniu žalovaného, nie akýmkoľvek jeho náhodným stretom so žalobkyňou, pri ktorých absentuje vedomé konanie žalovaného porušiť súdom uložený zákaz (porovnaj uznesenie Krajského súd v Prešove sp.zn. 20Co/47/2023 z 26.7.2023). 62. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov považoval súd za dostačujúcu zabrániť prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou. 63. Súd považuje za dôvodné uložené obmedzenie z dôvodu možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne vzdialenosť 20 metrov, ktorú vzdialenosť súd považuje za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života a zároveň za primeranú a dostatočne ochraňujúcu vzdialenosť (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súd v Trenčíne sp.zn. 16Co/9/2020 z 15. 04. 2020, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/4/2021 z 21. 01. 2021).Vzdialenosť 20 metrov je primeraná a dostačujúca na ochranu žalobkyne, pričom zároveň umožní žalovanému jej reálne dodržiavanie. Takto uložená povinnosť zákazu priblížiť sa k žalobkyni jej poskytuje dostatočnú ochranu pred potenciálne nebezpečným konaním žalovaného voči nej a zároveň sa splní účel sledovaný nariadeným neodkladným opatrením. 64. Súd určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Pokiaľ by strany sporu boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak tento zákaz sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov nevzťahuje. 65. Súd vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a to s poukazom charakter nariadeného neodkladného opatrenia. 66. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tu súd dáva do pozornosti aj R 40/2020: Ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykazuje nedostatky v poučení o právnych následkoch spojených s podaním žaloby vo veci samej podľa ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, nejde o porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. 67. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj žalobkyňa.
68. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 69. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 70. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 71. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 72. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 336 ods. 1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. 73. V danom konaní bola žalobkyňa plne úspešná v celom rozsahu, svojho nároku na náhradu trov konania sa zriekla. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko sa žalovaná zriekla nároku na trovy konania, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nemá nárok na náhradu trov konania, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.