Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 42C/9/2022 z 17. 1. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Žilina 42C/9/2022 5122201284 17. 01. 2025 JUDr. Eva Kráľová ECLI:SK:OSZA:2025:5122201284.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcov v rade 1/: A. A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, v rade 2/: E., F., F. F. G. H. XX, XXX XX I., J.: XX XXX XXX, C. rade 3/: A. J. A. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX B. L. M., štátny občan SR, všetci právne zastúpení JUDr. Michal Kováč, advokát, so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, proti žalovanej: N. M., H. M., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom N. F. XXX/X, XXX XX D. L. C., štátna občianka SR, adresa na doručovanie: G. O. I. P., Q. B. X, XXX XX D. L. C., právne zastúpená +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, so sídlom Sokolovská 270/201, 190 00 Praha 9 – Vysočany, ČR, v ktorej mene poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky organizačná zložka Legal s.r.o., advokátní kancelář, organižačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, SR, IČO: 47 255 480, o určenie, že žalovaná nie je spoluvlastníčkou nehnuteľností, takto rozhodol: Súd u r č u j e, že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/96 – ín nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec D. L. C., k.ú. D. L. C., a to pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 1600 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2059 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 1996 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 816 m2 a pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 3288 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. L. C., v obci D. L. C., v okrese Žilina. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 42C/9/2022 1. Žalobcovia v rade 1/ až 5/ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina elektronicky dňa 16.02.2022 domáhali určenia, že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/96 – ín nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres I., obec D. L. C., k.ú. D. L. C., a to pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 1999 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2405 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2325 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 951 m2 a pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 3963 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. L. C., v obci D. L. C., C. R. I. a nahradenia trov konania. 2. Žalobný návrh skutkovo odôvodnili tým, že na LV č. XXXX a LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX pre k.ú. D. L. C. bolo zapísané duplicitné vlastníctvo v dôsledku obmedzujúcej poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve, a to z dôvodu, že

časť C-KN parciel vo vlastníctve žalobcov 1/ až 5/ je v polohovom prekryte s časťami E-KN parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX, evidovaných v podielovom spoluvlastníctve žalovanej. Keďže poznámka o duplicitnom vlastníctve (o spochybnení hodnovernosti údajov katastra) do roku 2020 na príslušných LV vo vzťahu k vyššie uvedeným parcelám (v súbore popisných informácií katastra) nebola evidovaná/zapísaná, avšak orgán katastra vlastnou činnosťou zistil, že existuje duplicita vlastníctva v súbore geodetických informácií (prekryvom E-KN parciel s C-KN parcelami), začal dňa 07.10.2020 katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte pod č. S./2020, výsledkom ktorého bolo zrušenie evidovania vlastníckeho práva k E-KN parcelám, ktoré už boli v minulosti vyvlastnené, ale neskôr nesprávne prededené po vyvlastnených vlastníkoch, čo sa však stalo len tých prípadov, kedy dotknutí vlastníci (medzi ktorých patrila i žalovaná) súhlasili so zrušením evidovania svojho vlastníctva. Keďže žalovaná ako jediná nesúhlasila so zrušením evidovania svojho vlastníctva k podielom na E-KN parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX, výsledkom konania o oprave chyby č. S./XXXX vo vzťahu k nim a C-KN parcelám vo vlastníctve žalobcov 1/ až 5/, vzhľadom k evidenčnému charakteru činnosti orgánu katastra, bol nevyhnutne zápis duplicity vlastníckeho práva na LV č. XXXX a LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX, a to na základe poznámky č. P XXX/ XXXX. Podkladom na zápis tejto poznámky bol Úradný záznam R. T. I., katastrálneho odboru zo dňa 17.02.2021. V odôvodnení Upovedomenia o začatí katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte č. S./XXXX zo dňa 07.10.2020 katastrálny odbor uvádza, že E-KN parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX vznikli z PKN parcely č. XXX, ktorá bola v roku 1952 v celosti vyvlastnená Čsl. štátom pre C. F. M. I. k. p. na stavbu záhradníctva, avšak tým, že na kataster došlo neskôr v roku 1996 osvedčenie o dedičstve v prospech žalovanej po jej otcovi C. M., nar.XX.XX.XXXX, zomrelom 16.01.1995, bude orgán katastra, v prípade, ak žalovaná nebude zo zrušením svojho vlastníctva súhlasiť, povinný duplicitu vlastníctva (poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra) na dotknuté LV vyznačiť. Keďže žalovaná nesúhlasila so zrušením evidencie jej vlastníckeho práva, katastrálny odbor neskôr poznámku o duplicite aj vyznačil. Pri osobe žalovanej je na LV č. XXXX pre k.ú. D. L. C. ako titul nadobudnutia uvedené Osvedčenie č. G. XXX/XX, G. XX/XX-XX/XX. Z tohto osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.1996 a do katastra nehnuteľností bolo zapísané záznamom pod č. Z-6293/96 dňa 21.01.1997, položka výkazu zmien č. XX/XX, je zrejmé, že sporný (duplicitný) podiel o veľkosti 5/96-ín na E-KN parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX mala žalovaná nadobudnúť dedičstvom po svojom otcovi C. M., nar.XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, naposledy bytom F. U. V. XXX, D. L. C., zomrelom dňa 16.01.1995. Otec žalovanej však v stave právnom nebol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom E-KN parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX v podiele 5/96-ín a ani v žiadnom inom podiele. O svoje spoluvlastníctvo evidované v tom čase v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. D. L. C. pod B 24b p. C. M. prišiel v dôsledku vyvlastnenia, a to ku dňu 15.09.1953. Otec žalovanej C. M. bol účastníkom vyvlastňovacieho konania zn. S., ktoré bolo vedené na Jednotnom národnom výbore, technickom referáte v I.. V tomto vyvlastňovacom konaní boli v prospech subjektu C. F. M. I., B.O. (pozn. - skratka „k.p.“ znamená „komunálny podnik“) vyvlastnené za náhradu mnohé pozemky v D. L. C., a to za účelom stavby záhradníctva. Okrem množstva iných pozemnoknižných parciel bola vyvlastnená i pozemnoknižná parcela (ďalej len „PKN parcela“) č. XXX, zapísaná v tom čase v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. D. L. C., ktorej jedným zo spoluvlastníkov v spoluvlastníckom podiele 5/96 bol vtedy aj otec žalovanej C. M., pričom jeho spoluvlastníctvo bolo zapísané pod B 24b pozemnoknižnej vložky č. XXX. Predmetnej PKN parcele č. XXX zodpovedali podľa katastrálneho stavu v zmysle Vyvlastňovacieho súpisu č. obj. XXXX-XXX/XX zo dňa 21.10.1952 katastrálne parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX, ktoré boli vo vyvlastňovacom pláne označené dielom č. XX a poddielmi č. XX/X (O. V. XXXX), XX/X (O. V. XXXX), XX/X (O. V. XXXX), XX/X (O. V. XXXX) N. XX/X (O. V. XXXX). Táto PKN parcela č. XXX, ktorej zodpovedali podľa katastra parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX, bola vyvlastnená v celosti, t.j. v podieloch spolu predstavujúcich podiel 1/1 (100 %), z čoho je zrejmé, že vyvlastnený bol aj spoluvlastnícky podiel otca žalovanej. Žalobcovia mali za preukázané, že v procese vyvlastnenia boli dodržané všetky vtedy platné a účinné právne predpisy, najmä zákon č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí, nariadenie vlády č. 93/1950 Zb. o výstavbe obcí, zákon č. 41/1953 Zb. o peňažnej reforme, Vyhláška č. 258/1951 Ú.v. o určovaní náhrad za vyvlastnenie a predbežné užívanie nehnuteľností, smernica Povereníctva financií č. 53/4521/1953 a tiež príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Žalobcovia ďalej citovali ust. § 20 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3, ods. 4, ods. 6 a ods. 7 zákona č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí v znení platnom v čase vyvlastnenia (ku dňu 29.01.1953), ust. § 114 OZ č. 141/1950 z.z. v znení účinnom od 01.01.1951 do 31.03.1964. Jednotný národný výbor, technický referát v I. o vyvlastnení celého dotknutého územia, kde sa nachádzala aj PKN parcela č. XXX, ktorej zodpovedali podľa katastra stavu parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX, rozhodol

Vyvlastňovacím výmerom zn. S.- D. zo dňa 29.01.1953. V tomto výmere sa bode 51./jeho výroku jednoznačne uvádza, že sa vyvlastňuje aj parc. č. XXX vo výmere 11543 m2 ako pozemnoknižné vlastníctvo tam uvedených osôb, medzi ktorými bol uvedený aj otec žalovanej C. M.. Vo výroku tohto výmeru sa ďalej uvádza, že žiadateľ (vyvlastniteľ) Verejné služby mesta Žiliny, k.p. nadobudne vlastnícke právo na vyššie opísané nehnuteľnosti, medzi ktoré pod bodom 51./ patrila aj PKN parcela č. XXX, vyvlastnením. Tiež je vo výroku uvedené, že náhradu za vyvlastnenie určí Jednotný národný výbor osobitným výmerom a že vyvlastniteľ je povinný na základe tohto vyvlastňovacieho výmeru zložiť vopred u Okresného súdu v Žiline peňažnú zábezpeku v prospech vyvlastňovaných. V odôvodnení výmeru je deklarované, že z vlastníkov pri ústnom prejednaní žiadosti o vyvlastnenie nik nepredniesol námietky. Vyvlastňovací výmer bol riadne doručený právnemu predchodcovi žalovanej - p. C. M. na adresu D. L. C. V. XXX. Voči tomuto vyvlastňovaciemu výmeru odvolanie žiadnym z účastníkov podané nebolo (pozn. - účastníkov vyvlastňovacieho konania bolo 156) a preto výmer nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.1953, čo je potvrdené doložkou právoplatnosti v súdnom spise bývalého W. F. C. I. U.: X-XX X/XX na č.l. 15. Následne osobitným Výmerom o náhrade zn. C. zo dňa 31.01.1955 Rada R. L. C. odbor pre výstavbu v I. rozhodla o náhrade za vyvlastnené pozemky okrem iného tak, že za vyvlastnenú PKN parcelu priznal jej vlastníkom pod položkou č. XX celkovú sumu 13.971,60 Kčs, z ktorej na otca žalovanej C. M. pripadala suma 2.886,- Kčs. Tento výmer o náhrade bol riadne doručený právnemu predchodcovi žalovanej - p. C. M. na adresu D. L. C. V. XXX a nadobudol voči nemu právoplatnosť, čo je potvrdené na strane 9 tohto výmeru údajom zo dňa 11.10.1955. Odvolanie voči tomuto výmeru podali len vlastníci uvedení pod položkami V. XX, XX, XX, XX N. XX, nie však účastníci/vlastníci pod položkou č. XX, medzi ktorých patril i otec žalovanej. Je potrebné v súvislosti s výškou náhrady doplniť, že náhrada pripadajúca na otca žalovanej v sume 2.886,- Kčs mu bola priznaná v skutočnosti vo vyššom pomere ako bola výška jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/96-ín zapísaná pod B 24b pozemnoknižnej vložky č. XXX. Podielu otca žalovanej mala podľa veľkosti jeho vyvlastneného podielu zodpovedať suma náhrady vo výške 727,69 Kčs (za vyvlastnených 601,20 m2), avšak sume 2.886,- Kčs v skutočnosti zodpovedala výmera vo vyvlastnenej parcele v rozsahu až 2405 m2. K tomuto rozdielu žalobcovia uvádzajú zdôvodnenie nižšie. Následne vo veci rozdelenia a prikázania náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti rozhodoval i W. F. C. I., ktorý Uznesením Čj.: X-XX X/XX na č.l. 91 zo dňa 30.11.1955 rozhodol vo výroku pod bodom A/52./ tak, že „za parcelu číslo XXX zapísanú v pkn. hárku čís. XXX prikázal náhradu C. M., Teplička V. XXX vo výške 2.886,- Kčs.“ Pod bodom C./ výroku W. F. C. I. zároveň rozhodol, že „upravuje Štátnu sporiteľňu v I., aby po právoplatnosti tohto uznesenia vykonala výplaty uvedeným oprávneným osobám z vkladu spravovaného na vkladnej knižke číslo XXX-XX-XXX a o tom podala súdu predpísanú správu“. Toto uznesenie bolo riadne doručené otcovi žalovanej C. M., ktorý voči nemu sťažnosť nepodal a preto predmetné uznesenie nadobudlo voči nemu právoplatnosť, čo je potvrdené doložkou právoplatnosti v súdnom spise Čj.: X-XX X/XX. Na strane 100 spisu sa nachádza i prípis, resp. uznesenie súdu zo dňa 09.01.1956, ktorým W. F. C. I. zasiela X. (M.) F. C. I. na preplatenie okrem iných i položku č. XX právoplatného uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 30.11.1955. Následne sa v súdnom spise nachádza aj vyúčtovanie Mestskej sporiteľne v I. zo dňa 21.03.1956 (doručené súdu dňa 23.03.1956), odvolávajúce sa na uznesenie Čj.: X-XX X/XX zo dňa 09.01.1956, v ktorom X. (M.) F. v Žiline oznamuje súdu, že z depozitu vybrali úhrnom sumu 82.093,80 Kčs a poukázali poštou jednotlivé sumy náhrad na adresu v prílohe uvedených osôb. Pod por. č. XX prílohy vyúčtovania zo dňa 21.03.1956 je uvedený vyvlastnený vlastník C. M., D. V. XXX, pri mene ktorého je uvedená ako vyplatená a odčiarknutá suma náhrady za vyvlastnenie vo výške 2.886,- Kčs. Na účely odstránenia akýchkoľvek pochybností o vyplatení náhrady za vyvlastnenie v prospech právneho predchodcu žalovanej žalobcovia doplnili, že v súdnom spise Cj.: X-XX X/XX sa nachádza aj (konečné vyúčtovacie) uznesenie zo dňa 24.11.1960, v ktorom súd potvrdzuje, že „Po vyplatení všetkých vyvlastňovacích náhrad dľa výmeru vydaného Radou ONV - odborom výstavby v Žiline dňa 31. januára 1955 pod číslom C.- XXX-XXXXXXXX oprávneným majiteľom vyvlastnených pozemkov, zostala v súdnom depozite suma 4.423,31 Kčs ako preplatok zábezpeky zloženej do súdneho depozitu z titulu náhrad za vyvlastnené nehnuteľnosti“. V tom istom uznesení súd preto upravuje X. F. C. I., aby poukázala celý zostatok spravovaný na účte čís. XXX-XX-XXX v čiastke 4.423,31 Kčs Komunálnym službám mesta Žiliny, ako právnemu nástupcovi C. F. M. I., ktoré sa stali medzičasom právnym nástupcom pôvodného zložiteľa/žiadateľa o vyvlastnenie/ vyvlastniteľa. Nakoniec sa v súdnom spise nachádza aj vyúčtovanie Štátnej sporiteľne v Žiline zo dňa 29.11.1960 (doručené súdu dňa 30.11.1960), odvolávajúce sa na uznesenie Čj.: X-XX X/XX zo dňa 24.11.1960, v ktorom X. F. C. I. oznamuje súdu, že zrušili vkladnú knižku č. XXX-XX-XXX znejúcu na meno Zábezpeka na výkup pozemkov a z výťažku tejto knižky, ktorý činil v čistom 4.420,31 Kčs (zostatok 4.423,31 Kčs po odpočítaní zrážky za vkladnú knižku 3,- Kčs) poukázali tento zvyšok na adresu B. F. M. I.. Pokiaľ ide o objasnenie okolnosti, z akého dôvodu bola otcovi žalovanej C. M.

vyplatená vyššia náhrada ako by mu mala patriť podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu na PKN parcele č. XXX, toto je zdôvodnené pod bodom A./32./ výroku Uznesenia Cj.: X-XX X/XX na č.l. 91 zo dňa 30.11.1955 (dôkaz č. 21), kde súd uvádza, že pozemnoknižným vlastníkom I. O., H. O., A., M., N., Y., Z., M. D., M. K., H. M., I. M., H. M. a A. M., H. M. náhrada prikázaná nebola, pretože podľa skutočného stavu parcela bola vo výlučnom vlastníctve a držbe oprávnených (pozn. - osoby uvedené v bode A./52./ výroku uznesenia). Z obsahu vyvlastňovacieho spisu zároveň vyplýva, že otec žalovanej bol výlučným vlastníkom a skutočným držiteľom časti pôvodnej PK parcely č. XXX, a to samostatnej katastrálnej parcely č. XXXX o výmere 2405 m2, ktorej podľa vyvlastňovacieho súpisu zodpovedal podiel označený vo vyvlastňovacom pláne číslom XX/X. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že otec žalovanej C. M. bol účastníkom vyvlastňovacieho konania, ktoré prebehlo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, výsledkom ktorého bolo okrem iného i vyvlastnenie celej PKN parcely č. XXX, zhodnej v celom rozsahu výmery s katastrálnymi parcelami č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX. Vyvlastnenie bolo realizované za primeranú náhradu, ktorá bola právnemu predchodcovi žalovanej zo strany vyvlastniteľa prostredníctvom Mestskej sporiteľne v Žiline riadne vyplatená. V dôsledku tohto vyvlastnenia prestal byť otec žalovanej C. M. počnúc dňom právoplatnosti Vyvlastňovacieho výmeru zn. S. zo dňa 29.01.1953, t.j. dňom 15.09.1953 (spolu)vlastníkom PKN parcely č. XXX, resp. výlučným vlastníkom katastrálnej parcely č. XXXX, pričom výlučné vlastnícke právo k predmetnej PKN parcele i katastrálnym parcelám jej zodpovedajúcim, prešlo rovnakým dňom na subjekt, v prospech ktorého sa vyvlastnenie realizovalo, t.j. na komunálny podnik s názvom C. F. M. I.. Žalobcovia pre úplnosť uviedli, na účely posúdenia prechodu vlastníckeho práva k vyvlastneným pozemkom z jednotlivých vlastníkov na vyvlastniteľa je právne nerozhodné, či rozhodnutie o vyvlastnení, v tomto prípade Vyvlastňovací výmer zn. S. dňa 29.01.1953, bolo aj zapísané do vtedajšej evidencie nehnuteľností (do pozemnoknižnej vložky), pretože vlastnícke právo k vyvlastneným pozemkom prechádzalo na vyvlastniteľa priamo na základe právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení (§ 114 vtedy platného Občianskeho zákonníka). Prípadný zápis do pozemkovej knihy mal v tomto prípade len evidenčný (poriadkový) charakter. Nakoľko otec žalovanej preukázateľne nebol ku dňu svojej smrti vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/96-ín na PKN parcele č. XXX, ktorej v stave katastra nehnuteľností zodpovedali E-KN parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX, nemal byť predmetný podiel prejednaný v dedičskom konaní po ňom. Predmetom dedenia môžu byť len také práva a veci, ktoré poručiteľ vlastnil ku dňu svojej smrti. Ak boli dedičským rozhodnutím prejedané veci a práva, ktoré poručiteľ nevlastnil, nemá a nemôže mať takéto rozhodnutie o dedičstve samo osebe účinky nadobudnutia vlastníckeho práva na strane jeho dediča. Uvedený záver nie je v praxi nijako sporným a vychádza zo zásady dedičskej postupnosti, podľa ktorej dedičia môžu nadobudnúť len taký majetok, ktorý dedič v čase svojej smrti vlastnil. Už stará rímska zásada hovorí, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám vlastní, čo je v plnej miere aplikovateľné aj na prechod vlastníckeho práva v dôsledku dedenia. Chyba pri prededení podielu 5/96-ín na PKN parcele č. XXX nastala tak, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX zrejme nebol zapísaný prechod vlastníckeho práva k tejto parcele na Verejnú službu mesta Žilina, komunálny podnik (pozn. pod B 26 bola vo vložke č. 202 zapísaná len poznámka č. XXX/XXXX zo dňa 22.11.1952 o vyvlastňovacom pokračovaní pre C. F. M. I., B.O.), pričom následne v dedičskom konaní v roku 1995 notárka A. X. pri lustrovaní vložiek z kat. územia D. L. C. obdržala informáciu, že poručiteľ C. M. je zapísaný ako spoluvlastník PKN parcely č. XXX pod B 24b v pozemnoknižnej vložke č. XXX a preto tento podiel po ňom formálne prededila. Zápisy do pozemkovej knihy sa prestali vykonávať v roku 1964, pričom aj v období predtým nie všetky prevody či prechody vlastníckeho práva boli zapisované do pozemnoknižných vložiek. Ako už bolo uvedené vyššie, nedostatok zápisu do pozemkovej knihy do roku 1964 nemal žiaden právny následok, nakoľko vlastnícke právo sa pri zmluvnom prevode nadobúdalo už samotnou zmluvou, v prípade rozhodnutia súdu alebo iného orgánu dňom právoplatnosti rozhodnutia. V dôsledku toho, že zápis do pozemkovej knihy nemal od účinnosti „nového“ Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Z.z. konštitutívne účinky, zmeny v právnych vzťahoch po 01.01.1951 neboli mnohokrát zaznamenané v pozemnoknižných vložkách. Preto dochádzalo po 01.01.1951 k čoraz väčšiemu a rozsiahlejšiemu rozdielu medzi evidenčným stavom vo vložkách a skutočným právnym vzťahom, kedy už vlastníkom v stave právnom bola iná osoba, avšak vo vložke k zmene zápisu nedošlo. Uvedená situácia je nepochybne i tento prípad, kedy vyvlastnenie nebolo zapísané vo vložke č. XXX v období od 15.09.1953 do roku 1964 v prospech C. F. M. I., B., čo však nemalo žiaden vplyv na právne perfektný prechod vlastníckeho práva z osoby otca žalovanej C. M. na uvedený subjekt. Následne po vyvlastnení v 50-tych rokoch minulého storočia sa právne a vlastnícke vzťahy k vyvlastnenému územiu o rozlohe takmer 210.000 m2 v kat. území D. L. C. vyvíjali vlastným hospodárskym životom, pričom súčasnými vlastníkmi častí vyvlastnených pozemkov sú i žalobcovia 1/ až 5/. Svoje vlastnícke právo k súčasným C-KN parcelám uvedeným vyššie nadobudli riadne a za odplatu od ich riadnych vlastníkov, ktorí svoje vlastnícke právo neprerušene odvodzovali od svojich právnych

predchodcov, pričom počiatok tohto reťazca je práve vo vyvlastnení celého územia z roku 1953. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že riadnym vlastníkom spornej časti pozemkov sú žalobcovia a na druhej strane žalovaná je titulom nesprávneho dedenia len evidenčne a nesprávne zapísaná na LV č. XXXX ako podielová spoluvlastnícka E-KN parciel č. XXXX N. XXXX, ktoré zodpovedajú pôvodnej PKN parcele č. XXX vo vložke č. XXX. Orgán katastra nie je oprávnený autoritatívne vyriešiť predmetnú situáciu, nakoľko je len evidenčným orgánom, čo znamená, že ak mu dôjde na zápis rozhodnutie o dedičstve, i keď nesprávne, je povinný ho zapísať a vyznačiť prípadne i poznámku o duplicite vlastníckeho práva. Duplicitu možno odstrániť len tak, že dôjde k dohode medzi duplicitnými vlastníkmi, zväčša dohode o urovnaní sporných (duplicitne evidovaných vlastníckych) práv, alebo ak dohoda nie je možná, tak len rozhodnutím súdu o určení existencie alebo neexistencie vlastníckeho práva. V záujme mimosúdneho vysporiadania duplicitných vlastníckych vzťahov evidovaných v katastri nehnuteľností a predídenia tohto súdneho sporu vyzvali žalobcovia 1/, 4/ a 5/ žalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu Predžalobnou výzvou zo dňa 29.06.2021 na mimosúdne vyriešenie predmetnej veci, avšak tento pokus žalobcov neviedol k žiadnemu výsledku. Na predžalobnú výzvu odpovedala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu A. M. M. (pozn. - plnú moc k svojej odpovedi právny zástupca žalovanej nepredložil) Odpoveďou zo dňa 09.09.2021, v ktorej uviedla, že so spornými pozemkami „nakladala po celý čas ako s vlastnými od skončenia dedičského konania“ a ktorou zároveň požiadala právneho zástupcu žalobcov o predloženie dokumentov uvádzaných v predžalobnej výzve. Právny zástupca žalobcov zaslal právnemu zástupcovi žalovanej požadované listiny v prílohe listu zo dňa 07.10.2021, ktorý si právny zástupca žalovanej najskôr neprevzal v odbernej lehote a preto bola táto zásielka vrátená späť právnemu zástupcovi žalobcov. Následne po emailovej komunikácii zaslal list zo dňa s rovnakými prílohami právny zástupca žalobcov právnemu zástupcovi žalovanej opätovne dňa 08.11.2021, ktorý si predmetnú zásielku už prevzal, a to dňa 12.11.2021. Nakoľko právny zástupca žalovanej ani do konca roka 2021 neinformoval o stanovisku žalovanej právneho zástupcu žalobcov, čo prisľúbil v liste zo dňa 09.09.2021, pokúsil sa ešte právny zástupca žalobcov emailom zo dňa 13.01.2022 získať od právneho zástupcu žalovanej vyjadrenie, resp. stanovisko žalovanej, avšak na tento email už právny zástupca žalovanej nereagoval vôbec. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na určení neexistencie (spolu)vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie D. L. C. v podiele 5/96-ín v zmysle § 137 písm. c) CSP osvedčujú tou skutočnosťou, že žalovaná je v dôsledku nesprávneho dedičského rozhodnutia po svojom otcovi C. M. evidovaná na LV č. XXXX ako spoluvlastnícka E-KN parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX v podiele 5/96-ín, ktorý podiel však v čase smrti C. M. ako poručiteľa žalovanej tomuto nepatril, nakoľko oň prišiel vyvlastnením ešte v roku 1953. Keďže dohoda so žalovanou, v dôsledku ktorej by sa odstránila duplicita evidovaného vlastníckeho práva, nie je z dôvodov na strane žalovanej možná, sú žalobcovia nútení v záujme odstránenia duplicity vlastníckych práv domáhať sa svojich nárokov na súde. Žalobcovia zvolili touto žalobou možnosť, že sa budú domáhať určenia, že žalovaná nie je spoluvlastníckou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, t.j. požadujú touto žalobou tzv. negatívny určovací výrok. Sú presvedčení, že v okolnostiach danej veci je na ich strane daný naliehavý právny záujem na tejto negatívnej určovacej žalobe, pretože pokiaľ by jej bolo vyhovené, bezpochyby sa požadovaným rozsudkom odstráni stav právnej neistoty už zapísaných vlastníckych práv žalobcov. Na základe rozsudku, ktorým by bolo tejto žalobe vyhovené, by došlo zo strany orgánu katastra v zmysle § 39 ods. 3 katastrálneho zákona k zrušeniu evidovania vlastníckeho práva žalovanej k podielu 5/96-ín k pozemkom registra E- KN pare. č. XXXX N. XXXX na LV č. XXXX pre k.ú. D. L. C. a zároveň by takýmto rozsudkom nevyhnutne došlo aj k odstráneniu poznámky o duplicite vlastníckeho práva na listoch vlastníctva, na ktorých majú svoje vlastnícke právo k C-KN parcelám uvedeným vyššie zapísané žalobcovia. Odpadol by totiž dôvod evidovania obmedzujúcej poznámky o duplicite vlastníctva, keďže by bolo právoplatne určené, že žalovaná (spolu)vlastníčkou sporných E-KN parciel, ktoré sa polohovo prekrývajú s časťami pozemkov - C-KN parciel žalobcov, NIE JE. Na podporu správnosti svojho názoru, že v danej veci existuje na strane žalobcov naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení vlastníckeho práva žalovanej, priložili žalobcovia k tejto žalobe aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.05.2018, v ktorom NS SR ako súd dovolací riešil identickú situáciu so záverom, že v prípade evidovanej duplicity vlastníckeho práva strán sporu má žalobca naliehavý právny záujem i na tzv. negatívnej určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Iný záver by bol v prípade, ak by žalovaná bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastnícka nehnuteľností, ale vlastnícke právo žalobcov by v katastri zapísané nebolo. Vtedy by prichádzala do úvahy jedine častejšia forma určovacej žaloby, a síce požadujúcej pozitívne určenie, že žalobcovia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. O uvedenú situáciu sa však v danom prípade nejedná. K negatívnej určovacej žalobe pristúpili žalobcovia aj s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného sporového konania, zakotvenú i

v článkoch 7, 8 a 17 CSP. Je totiž nadbytočné, aby sa žalobcovia domáhali určenia svojho vlastníckeho práva pozitívnou určovacou žalobou a tak doslova „zahlcovali“ súd okrem množstva dôkazov priložených už k tejto žalobe aj množstvom ďalších dokumentov preukazujúcich ich vlastnícke právo k vyššie uvedeným C-KN parcelám, ktoré majú riadne zapísané na svojich LV s titulmi nadobudnutia tam uvedenými, a to v nepretržitom rade od pôvodného vyvlastnite ľa od roku 1953 až po ich osoby v súčasnosti (čo predstavuje množstvo listín, najmä o právnom nástupníctve pôvodného vyvlastniteľa, o právnych úkonoch - scudzovacích zmluvách, množstvo rozhodnutí orgánu katastra o povolení vkladov vlastníckeho práva, množstvo geometrických plánov a iné listiny), keď je nepochybné, že žalovaná (spolu)vlastníčkou parciel v danom území bezpečne nie je. 3. Dňa 04.05.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, v ktorom uviedla, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX-XX nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Žilina, obec D. L. C.. katastrálne územie D. L. C., a to pozemku registra „E“ pare. č. XXXX o výmere 1999 m2, druh pozemku orná pôda, pozemku registra „E“ pare. č. XXXX o výmere 2405 m2, druh pozemku orná pôda, pozemku registra „E“ pare. č. XXXX o výmere 2325 m2, druh pozemku orná pôda, pozemku registra „E“ pare. č. XXXX o výmere 951 m2, druh pozemku orná pôda, pozemku registra „E“ pare. č. XXXX o výmere 3963 m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúcich sa v okrese I., R. D. L. C., katastrálnom území D. L. C.. Žalovaná vstúpila do oprávnenej držby spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach v podiele 5/96-ín momentom smrti jej právneho predchodcu C. M., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. U. V. XXX, D. L. C., zomrelom dňa 16.01.1995, otec žalovanej, a to na základe osvedčenia o dedičstve č. G. XXX/XX, G. XX/XX vydané notárom A. N. X., so sídlom v I., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.1996. Žalovaná bola dobromyseľnou nadobúdateľkou vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu a pri všetkej rozumnej opatrnosti, z ktorej by vychádzal každý v danej situácii. Žalovaná od vstupu do držby po dobu minimálne 10 rokov vykonávala svoje vlastnícke právo k majetku bez toho, aby bolo niekým alebo niečím spochybňované. Žalovaná si plní tiež povinnosti s vlastníctvom nehnuteľnosti spojené. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj H. XX/XXXX). Žalovaná pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností v dedičskom konaní po poručiteľovi konala v dobrej viere v konštitutívny akt štátu (v tomto prípade dvojnásobný - právoplatné osvedčenie o dedičstve a zapísanie tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností), musí preto požívať ústavnú ochranu vlastníctva garantovanú Ústavou Slovenskej republiky v čl. 20. Žalovanej svedčí vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na sporných nehnuteľnostiach titulom vydržania. Žalovaná vstúpila do držby predmetných nehnuteľnosti dedením po jej právnom predchodcovi. Žalovaná od vstupu do držby po dobu minimálne 10 rokov vykonávala svoje vlastnícke právo k majetku bež toho, aby bolo niekým alebo niečím spochybňované. Zároveň si tiež plnia povinnosti s vlastníctvom nehnuteľnosti spojené. Predmetom vydržania ako špecifického spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, môže byť aj spoluvlastnícky podiel na veci, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX XX/XXXX ZSP č. 39/2006). Žalovaná vstúpila do oprávnenej držby spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach v podiele X/XX-XX momentom smrti jej právneho predchodcu C. M.. Žalovaná započítava do vydržacej doby v zmysle ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj oprávnenú držbu jej právnych predchodcov. Vydržacia doba preto uplynula dávno pred domnelým nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcami 1/ až 5/. Žalovaná citovala ust. § 137 písm. c) CSP. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) OSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj H. XX/XXXX). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr,

než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (t.j. že žalobca je vlastníkom) má spravidla prednosť pred negatívnym určením (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takéhoto pozitívneho určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania). Negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie žalobcov 1/ až 5/ nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje ich tvrdená neistota v danom právnom vzťahu, ktorá pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctvo sporných nehnuteľností. Podaná žaloba nie je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj a nemôže sa ňou dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Žaloba žalobcov 1/ až 5/ nevytvára pevný základ pre právny vzťah strán sporu a neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. V uvedenom rámci môžu pevný základ svojho právneho postavenia dosiahnuť žalobcovia 1/ až 5/ len pozitívnym určením. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná mala za to, že žaloba žalobcov v rade 1/ až 5/ je nedôvodná, a preto ju žiadala v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. K vyjadreniu žalovanej bolo dňa 27.05.2022 doručené vyjadrenie žalobcov v rade 1/ až 5/ (replika), v ktorom žalobcovia uviedli, že žalovaná tvrdí, že vlastníctvo k sporným E-KN parcelám č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX nadobudla vydržaním, pretože podľa svojich tvrdení bola dobromyseľnou nadobúdateľkou, vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu a pri všetkej rozumnej opatrnosti, z ktorej by vychádzal každý v danej situácii. Ďalej tvrdí, že vstúpila do držby nehnuteľností dedením po jej právnom predchodcovi, že od vstupu do držby po dobu minimálne 10 rokov vykonávala svoje vlastnícke právo k majetku bez toho, aby bolo niekým alebo niečím spochybňované a tiež že si plní povinnosti s vlastníctvom nehnuteľností spojené. Toto tvrdenie žalovanej žalobcovia dôrazne popierajú. Žalobcovia tvrdia, že na strane žalovanej absentujú elementárne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním, a to najmä samotná držba pozemkov, jej oprávnenosť a zákonom požadovaná dĺžka doby držby pozemkov. Žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdí, že vstúpila do oprávnenej držby spoluvlastníckeho podielu na sporných pozemkoch o veľkosti 5/96 – ín momentom smrti jej právneho predchodcu C. M., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bxtom F. U. V. XXX, D. L. C., zomrelého dňa 16.01.1995 (otec žalovanej), a na základe Osvedčenia o dedičstve č. G. XXX/XX, G. XX/XX, právoplatného dňa 14.12.1996. Žalovaná dopĺňa, že započítava do vydržacej doby v zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj oprávnenú držbu jej právnych predchodcov. Z tejto konštrukcie potom žalovaná vyvodzuje záver, že vydržacia doba preto dávno uplynula pred domnelým nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcami 1/ až 5/. Žalobcovia poznajúc skutočné pomery v danom území tvrdia, že žalovaná a od roku 1953 ani jej právny predchodca C. M. sporné pozemky nikdy neužívali, nedržali, nepožívali ich plody, nenakladali s nimi a ani žiadnym iným spôsobom nevykonávali svoje domnelé vlastníctvo. Predmetné územie sa v celosti vyvlastňovalo na

účely zriadenia prevádzky záhradníctva, ktoré po vyvlastnení vybudoval na daných pozemkoch a aj riadne prevádzkoval subjekt, v prospech ktorého sa vyvlastňovalo (vyvlastniteľ), a to C. F. M. I., B.O. (pozn. komunálny podnik). Vo Vyvlastňovacom výmere Jednotného národného výboru, tech. referát v Žiline zn. S.- XXX-XXXX-X-XXXX zo dňa 29.01.1953 je na strane 10 uvedené, že „po nadobudnutí právoplatnosti tohto vyvlastňovacieho výmeru a po složení zábezpeky na pozemkovoknižnom súde, odovzdá JNV vyvlastnené nehnuteľnosti vylastniteľovi do držby výmerom s konečnou platnosťou“. Toto odovzdanie vyvlastnených pozemkov do držby vyvlastniteľovi vyplývalo z ust. § 42 vládneho nariadenia č. 93/1950 Zb. o výstavbe obcí, podľa ktorého „Len čo vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť a náhrada (prvá splátka) bola poskytnutá, poprípade náhrada (prvá splátka) alebo zábezpeka bola složená na knihovnom súde, odovzdá okresný národný výbor vyvlastnený pozemok vyvlastniteľovi do držby výmerom, proti ktorému niet opravného prostriedku. Po odovzdaní pozemku vloží súd na vyvlastniteľovu žiadosť do verejnej knihy vlastnícke právo na vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo vecné právo alebo prechod, obmedzenie alebo zrušenie takého práva“. Keďže vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.1953, po tomto dni vstúpil vyvlastniteľ do držby vyvlastnených pozemkov, okrem iných aj do držby spornej PKN parcely č. XXX v celom rozsahu. Prevádzka záhradníctva bola na vyvlastnených pozemkoch, vrátane PKN parcely č. XXX, nepretržite prevádzkovaná štátom od momentu vyvlastnenia, t.j. od právoplatnosti vyvlastňovacieho výmeru až do 90-tych rokov 20. storočia. Vyvlastnení vlastníci pozemkov, resp. ich právni predchodcovia nikdy nespochybňovali vyvlastnenie a nikdy sa nedomáhali svojich vlastníckych práv. Každý v danom čase a mieste vedel, že prebehlo v 50tych rokoch veľké vyvlastnenie, že vlastníci obdržali náhradu a že štát na vyvlastnených pozemkoch prevádzkoval záhradníctvo, ktorého zriadenie bolo zaradené do vykonávacích hospodárskych plánov (tzv. „päťročnice“). Žiaden z vyvlastnených vlastníkov dané pozemky po vyvlastnení už neužíval a teda ani nemal vo faktickej držbe, vrátane právneho predchodcu žalovanej. Prvým prevádzkovateľom záhradníctva bol subjekt, pre ktorého sa vyvlastňovalo, a to C. F. M. I., B.O. Tento subjekt mal následne univerzálneho právneho nástupcu Komunálne služby mesta Žilina (viď Uznesenie Ľudového súdu v Žiline Čj.: X L. X/XX zo dňa 24.11.1960, predložené žalobcami ako dôkaz č. 22 k žalobe), ktorý záhradníctvo prevádzkoval až do roku 1978, kedy bol zrušený a jeho právnym nástupcom sa stali Záhradnícke a rekreačné služby, okresný podnik so sídlom v Žiline. Na strane žalovanej ani jej právneho predchodcu po vyvlastnení tak nikdy nebola daná tzv. držobná vôľa (animus possidendi) a ani faktické ovládanie veci (corpus possessionis), v dôsledku čoho na ich strane nemožno vôbec hovoriť o držbe sporných nehnuteľností, ktorá by v prípade, ak by bola objektívne vzaté dobromyseľná, mohla viesť po splnení i ostatných zákonných podmienok (najmä uplynutie potrebnej 10-ročne nepretržitej a nerušenej vydržacej doby) k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Žalobcovia poukázali na najnovšie rozhodnutie NS SR v otázke držby, a to Uznesenie NS SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 11.05.2021. Žalobcovia ďalej uviedli, že ak by žalovaná mala čo i len elementárnu snahu zaujímať sa o svoje „zdedené vlastníctvo“, poľahky by v dnešnej elektronickej dobe zistila, kde sa nachádzajú „jej“ E-KN parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX. Na verejne dostupných katastrálnych portáloch (pozn. - katasterportal.sk sprístupnený od roku 2004), je zobrazená aj mapa určeného operátu, na ktorej sú zachytené aj sporné E-KN parcely č. XXXX N. XXXX, ktoré sa prekrývajú s C-KN parcelami vo vlastníctve žalobcov. Vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanej to platí rovnako, kedy by pri vynaložení základnej opatrnosti a záujmu o predmetné nehnuteľnosti, napr. nahliadnutím do mapy určeného operátu na orgáne katastra, zistil presnú polohu sporných E-KN parciel č. XXXX N. XXXX. Následne polohovým porovnaním s katastrálnou mapou, kde sú zobrazené C-KN parcely, by nevyhnutne zistil, že vlastníkom C-KN parciel, polohovo prekrývajúcich sa s E-KN parcelami č. XXXX až XXXX, je niekto iný (žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia). Právny predchodca žalovanej C. M. však nemal dôvod takto postupovať, nakoľko si bol a musel byť vedomý vyvlastnenia, za ktoré obdržal náhradu, teda vedel a musel vedieť, že vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetných E-KN parciel od roku 1953 nie je a že na nich je prevádzkované Československým štátom, zastúpeným jednotlivými organizáciami, záhradníctvo. C. M. teda držbu sporných pozemkov, resp. podielov na nich v žiadnom prípade nevykonával. Pokiaľ ide o žalovanú, ani táto nerealizovala držbu pozemkov, o existencii podielov na predmetných E-KN parcelách a ich polohe podľa názoru žalobcov ani nevedela, pričom to, že by mala byť duplicitnou vlastníckou týchto pozemkov sa dozvedela až v priebehu konania o obnovenej evidencii pozemkov (tzv. ROEP) pre k.ú. D. L. C., ktoré bolo ukončené v roku 2019. Vo Vyjadrení žalovaná na dvoch miestach tvrdí, že si „plní tiež povinnosti s vlastníctvom nehnuteľnosti spojené “. Bližšie však tieto povinnosti nekonkretizuje a ani ničím nepreukazuje. Ak mala žalovaná na mysli, že si plní daňové povinnosti, v tomto smere nepredložila ani neoznačila žiaden dôkaz. Na tomto mieste žalobcovia v súčasnej fáze sporu uvádzajú, že prípadné priznanie a platenie daní z nehnuteľností zo strany žalovanej samo osebe v žiadnom prípade nepreukazuje držbu sporných pozemkov, už vonkoncom nie držbu

oprávnenú. Žalobcovia preto majú za to, že na strane žalovanej absentujú elementárne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním, a to najmä držba pozemkov, jej oprávnenosť a zákonom požadovaná dĺžka doby držby pozemkov. Názor žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu je však v danom konkrétnom prípade, kde ide o duplicitu evidovaného vlastníckeho práva, nesprávny. To čo uvádza žalovaná, je v plnej miere aplikovateľné na spory o vlastníctvo, kde neexistuje duplicita, ale v katastri nehnuteľností je evidovaný len 1 vlastník, pričom iná osoba (žalobca) sa domáha určenia toho, že evidovaný vlastník v stave právnom vlastníkom nie je. V takýchto prípadoch samozrejme, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na negatívnom určení, pretože takéto určenie nijako neodstráni jeho právnu neistotu, ak sa sám považuje za vlastníka sporných nehnuteľností. V týchto prípadoch je namieste požadovať len pozitívne určenie, že žalobca je vlastníkom, inač skutočne ide o nesprávne a neúčinne zvolenú žalobu, ktorá nemôže slúžiť praktickým potrebám a vedie len k ďalším sporom. V danej veci však je skutkový stav odlišný, nakoľko existuje v katastri nehnuteľností k rovnakým pozemkom (nie podľa ich označenia, ale k rovnakým častiam územia podľa mapy a v teréne) duplicitne evidované vlastníctvo 2 rôznych subjektov. Žalobcovia sú presvedčení, že v okolnostiach danej veci je na ich strane daný naliehavý právny záujem na negatívnej určovacej žalobe, pretože pokiaľ by jej bolo vyhovené, bezpochyby sa požadovaným rozsudkom odstráni stav právnej neistoty už zapísaných vlastníckych práv žalobcov. Na základe rozsudku, ktorým by bolo tejto žalobe vyhovené, by došlo zo strany orgánu katastra v zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona k zrušeniu evidovania vlastníckeho práva žalovanej k podielu 5/96-ín k pozemkom registra E-KN parc. č. XXXX až 2730 na LV č. XXXX pre k.ú. D. L. C. a zároveň by takýmto rozsudkom nevyhnutne došlo v zmysle § 39 ods. 3 katastrálneho zákona aj k odstráneniu poznámky o duplicite vlastníckeho práva na listoch vlastníctva, na ktorých majú svoje vlastnícke právo k C-KN parcelám uvedeným vyššie zapísané žalobcovia. Odpadol by totiž dôvod evidovania obmedzujúcej poznámky o duplicite vlastníctva, keďže by bolo právoplatne určené, že žalovaná (spolu)vlastníčkou sporných E-KN parciel, ktoré sa polohovo prekrývajú s časťami pozemkov C-KN parciel žalobcov, NIE JE. Na podporu správnosti svojho názoru, že v danej veci existuje na strane žalobcov naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení vlastníckeho práva žalovanej žalobcovia poukázali na Uznesenie NS SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.05.2018. Vo vzťahu k argumentu žalovanej, že z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez pozitívneho určenia treba pripustiť i možnosť, že vlastníkom je tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania), žalobcovia dodávajú, že z požadovaného negatívneho určenia bude zrejmé, že žalovaná (spolu)vlastníčkou sporných pozemkov nie je, pričom to, kto je ich nepochybným vlastníkom bude vyplývať z už zapísaných údajov katastra. Týmito už neduplicitnými a teda riadnymi a nepochybnými vlastníkmi budú žalobcovia tak, ako majú už v súčasnosti svoje vlastnícke právo evidované na LV, pričom v dôsledku požadovaného rozsudku sa na týchto ich LV odstráni poznámka o duplicite vlastníctva so spoluvlastníckym právom žalovanej. Žalobcovia zotrvali na požadovanom žalobnom petite v celom rozsahu. 5. Dňa 30.06.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcov, v ktorom uviedla, že jej právny predchodca C. M., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. U. V. XXX, D. L. C., zomr. XX.XX.XXXX, otec žalovanej, pochádzal z roľníckej rodiny, ktorá dlhé generácie obhospodarovala viaceré rozľahlé pozemky v k.ú. D. L. C. vrátane sporných pozemkov. Pôda pre rodinu žalovanej predstavovala základ prežitia a najcennejší majetok, ktorý vlastnila. Žalovaná. 83 ročná pani, ďalej k tvrdeniam a argumentácii žalobcov 1/ až 5/ uvádza, že vzhľadom na dlhodobú nedostupnosť katastrálnych máp s vyznačením parciel E - KN v k.ú. D. L. C. v online priestore, je ťažko predstaviteľné, aby pri zohľadnení jej veku poľahky zistila, kde sa predmetné pozemky nachádzajú ako tvrdia žalobcovia 1/ až 5/. Taktiež je potrebné zdôrazniť a zohľadniť, že žalovaná je podielovou spoluvlastníckou viacerých pozemkov v k.ú. D. L. C., a to v malých podieloch a výmerách (napr. aj miestne komunikácie), pričom je pre ňu finančne a aj časovo náročné sledovať aktuálny stav predmetných pozemkov, a to najmä z dôvodu neuskutočnených, resp. nedokončených pozemkových úprav v k.ú. D. L. C.. K okolnostiam naplnenia zákonných predpokladov vydržania spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach v podiele X/XX-XX žalovaná navrhla ako svedka vypočuť jej syna W. M., nar.XX.XX.XXXX, bydliskom: N. F. XXX/ X, XXX XX D. L. C.. Žalovaná uviedla, že žalobcovia tvrdenie o vstupe vyvlastniteľa do držby sporných pozemkov ničím nepreukázali, nakoľko nepredložili výmer, ktorým podľa § 42 vládneho nariadenia č. 93/1950 Zb. o výstavbe obcí, mali byť okresným národným výborom odovzdané vyvlastnené pozemky vyvlastniteľovi do držby. Žalovaná tvrdenie o vstupe vyvlastniteľa do držby pozemkov momentom nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho výmeru popiera. Žalobcovia 1/ až 5/ k ich vyjadreniu pripojili originál tzv. tvrdého LV č. XXXX, k.ú. D. L. C.. Žalovaná po oboznámení sa s predmetným LV uviedla, že v jeho časti B nie sú uvedené pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovanej, a

preto je tento listinný dôkaz k predmetu sporu bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. Vydržacia doba je v prípade nehnuteľností desať rokov. Vydržacia doba začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za splnenia ostatných zákonných podmienok k vzniku vlastníctva. Oprávnený držiteľ si do plynutia vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu alebo predchodcov. Žalovaná vstúpila do oprávnenej držby spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach v podiele X/XX-XX momentom smrti jej právneho predchodcu C. M.. Žalovaná započítava do vydržacej doby v zmysle ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj oprávnenú držbu jej právnych predchodcov. Vydržacia doba preto uplynula dávno pred domnelým nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcami 1/ až 5/. V otázke preukázania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom negatívnom určení žalovaná zotrvala na jej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná mala za to, že žaloba žalobcov v rade 1/ až 5/ je nedôvodná, a preto ju žiadala v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. Žalobca v rade 5/ podaním zo dňa 10.10.2022, doručeným súdu dňa 17.10.2022 zobral žalobu voči žalovanej späť a žiadal nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán z dôvodu, že so žalovanou uzavrel dohodu o urovnaní. Žalobca v rade 4/ podaním zo dňa 10.10.2022, doručeným súdu dňa 17.10.2022 zobral žalobu voči žalovanej späť a žiadal nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán z dôvodu, že so žalovanou uzavrel dohodu o urovnaní. Okresný súd na základe dispozitívneho procesného oprávnenia žalobcov v rade 4/ a 5/ uznesením č.k.42C/9/2022-195 zo dňa 09.11.2022 konanie žalobcov v rade 4/ a 5/ voči žalovanej zastavil a žalovanej voči žalobcom v rade 4/ a 5/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2022. 7. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 27.06.2023, ktoré sa v súlade s ust. § 180 CSP konalo za prítomnosti žalobcu v rade 1/ a právnych zástupcov strán sporu a v neprítomnosti žalobcov v rade 2/ a 3/ a žalovanej. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 3/ predniesol návrh na zmenu žaloby, ktorý v písomnom vyhotovení doručil súdu dňa 27.06.2023. Súd uznesením č.k. 42C/9/2022-333 zo dňa 04.09.2023 rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak ako bola súdu doručená podaním zo dňa 27.06.2023. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2023. 8. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 42C/9/2022-349 zo dňa 10.10.2023, ktorým určil, že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/96 – ín nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec D. L. C., k.ú. D. L. C., a to pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 1600 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2059 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 1996 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 816 m2 a pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 3288 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. L. C., v obci D. L. C., v okrese Žilina a žalobcom v rade 1/ až 3/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na základe odvolania podaného žalovanou bol uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 26.09.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Na pojednávaní dňa 17.01.2025, ktoré sa v súlade s ust. § 180 CSP konalo za prítomnosti žalobcov v rade 1/ a 3/, právnych zástupcov strán sporu a v neprítomnosti žalobcu v rade 2/a žalovanej, súd vykonal na návrh žalovanej výsluch svedka W. M.. Strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v spore. 10. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, písomnými vyjadrenia strán sporu, pričom vec právne posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení: 11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 12. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. v znení účinnom od 01.01.1951 do 31.03.1964, v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinnom od 01.04.1964, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 14. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 15. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. 16. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 17. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 18. Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. 19. Podľa § 39 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu. 20. Podľa § 29 ods. 3 vyhl. č. 461/2009 Z. z., hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti. 21. Súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že základnými predpokladmi úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP, či tu právo je alebo nie je, je že (i) strany majú vecnú legitimáciu a zároveň (ii) žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu žaloby. Vecnú legitimáciu v spore o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. 22. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je požadované určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. 23. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na určení neexistencie (spolu)vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie D. L. C. v podiele 5/96-ín v zmysle § 137 písm. c) CSP odôvodňovali tou skutočnosťou, že žalovaná je v dôsledku nesprávneho dedičského rozhodnutia po svojom otcovi C. M. evidovaná na LV č. XXXX ako spoluvlastnícka E-KN parciel č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX v podiele 5/96-ín, ktorý podiel však v čase smrti C.

M. ako poručiteľa žalovanej tomuto nepatril, nakoľko oň prišiel vyvlastnením ešte v roku 1953. Keďže dohoda so žalovanou, v dôsledku ktorej by sa odstránila duplicita evidovaného vlastníckeho práva, nie je z dôvodov na strane žalovanej možná, boli žalobcovia nútení v záujme odstránenia duplicity vlastníckych práv domáhať sa svojich nárokov na súde. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že žalovaná nie je spoluvlastníckou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, t.j. požadujú touto žalobou tzv. negatívny určovací výrok. Žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože požadovaným rozsudkom sa odstráni stav právnej neistoty už zapísaných vlastníckych práv žalobcov. Na základe rozsudku, ktorým by bolo tejto žalobe vyhovené, by došlo zo strany orgánu katastra v zmysle § 39 ods. 3 katastrálneho zákona k zrušeniu evidovania vlastníckeho práva žalovanej k podielu 5/96ín k pozemkom registra E- KN pare. č. XXXX až XXXX na LV č. XXXX pre k.ú. D. L. C. a zároveň by takýmto rozsudkom nevyhnutne došlo aj k odstráneniu poznámky o duplicite vlastníckeho práva na listoch vlastníctva, na ktorých majú svoje vlastnícke právo k C-KN parcelám uvedeným vyššie zapísané žalobcovia. Odpadol by totiž dôvod evidovania obmedzujúcej poznámky o duplicite vlastníctva, keďže by bolo právoplatne určené, že žalovaná (spolu)vlastníčkou sporných E-KN parciel, ktoré sa polohovo prekrývajú s časťami pozemkov - C-KN parciel žalobcov, nie je. Žalobcovia poukázali na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.05.2018, v ktorom NS SR ako súd dovolací riešil identickú situáciu so záverom, že v prípade evidovanej duplicity vlastníckeho práva strán sporu má žalobca naliehavý právny záujem i na tzv. negatívnej určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Iný záver by bol v prípade, ak by žalovaná bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastnícka nehnuteľností, ale vlastnícke právo žalobcov by v katastri zapísané nebolo. Vtedy by prichádzala do úvahy jedine častejšia forma určovacej žaloby, a síce požadujúcej pozitívne určenie, že žalobcovia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. 24. Ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c)), kedy zistený fakt už existujúceho duplicitného zápisu vlastníckeho práva v kat. nehnuteľností k predmetným pozemkom, ktorý navodzuje stav nepochybne odporujúci princípu právnej istoty, naliehavý právny záujem žalobcom na požadovanom určení dostatočne osvedčuje. Preto je namieste žiadať, aby súd autoritatívne v rozhodnutí vyriekol, že určitý právny pomer medzi stranou sporu a dotknutými parcelami existuje alebo neexistuje. V danej veci práve fakt existencie zápisu vlastníckeho práva pre „dvoch“ vlastníkov v kat. nehnuteľností považoval súd za určujúci pre posúdenie naliehavosti právneho záujmu žalobcom, a to s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty (vyplývajúci z čl. I. ods. 1 Ústavy SR) v súvislosti s exkluzivitou vlastníckeho práva, ktorá vylučuje, aby k jednej a tej istej veci (parcele) malo vlastnícke právo viac osôb, ak nejde o spoluvlastníctvo. V danej veci k odstráneniu duplicitného zápisu vlastníctva nedošlo mimosúdne (súhlasným či jednostranným vyhlásením), no nemožno ho teda odstrániť inak, než len určovacou žalobou; pritom treba vychádzať z názoru, že duplicitne zapísaný vlastník má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva už len preto, že rozhodnutie o takej určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v kat. nehnuteľností formou záznamu podľa ust. § 34 ods. 1 kat. zákona (uznesenie NS SR z 18.12.2019 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). 25. V kontexte s nastolenou otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.06.2022, v zmysle ktorého v otázke danosti naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností možno vyvodiť právny záver, že duplicitne zapísaný vlastník má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, nakoľko rozhodnutie o takej určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa ustanovenia § 34 ods. 1 KZ. Súdna prax, vychádzajúc vždy z konkrétnych okolností prejednávaného sporu, pripúšťa tak pozitívny určovací petit (súd určuje, že žalobca je vlastníkom), ako aj negatívny určovací petit (súd určuje, že žalovaný nie je vlastníkom), v oboch prípadoch súd rozhodne o spornosti zápisu vlastníckeho práva spočívajúcej v jeho duplicite a rozhodne, kto z duplicitne zapísaných vlastníkov je vlastníkom nehnuteľnosti. Z judikátu R 31/2019 (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. XXXX XX/XXXX zo dňa 30.05.2018, ktorý pripúšťa negatívny určovací petit, nijako nemožno vyvodiť, že je prípustný len takýto negatívny určovací petit, vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia je ho potrebné interpretovať tak, že v sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností je prípustný aj negatívny určovací petit, čo však nevylučuje prípustnosť aj pozitívneho určovacieho petitu.

26. V danej prejednávanej vecí nebola sporná skutočnosť, že nehnuteľnosti žalobcov 1/ až 3/ sú zapísané v reg. KNC a nehnuteľnosť žalovanej je zapísaná v reg. KNE a ide nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v odlišných registroch a ide o totožné nehnuteľnosti, čo preukazuje poznámka o duplicitnom zápise vlastníckeho práva. Ak sa duplicitní vlastníci nevedia dohodnúť, dôvodne podali žalobcovia na súd žalobu o určenie práva a pre odstránenie duplicity je relevantné rozhodnutie, ktorým súd určí, že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou a následne právoplatné rozhodnutie orgán katastra zapíše záznamom, čím sa odstráni duplicita. Súdna prax sa ustálila na názore, že žaloba s negatívnym určovacím petitom je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v kat. nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. 27. Súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalobcov v rade 1/ až 3/ s poukazom na vykonané dokazovanie oboznámením sa s priloženými listinami, na základe ktorých mal jednoznačne za preukázané, že sporné nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v prospech žalovanej boli jej právnemu predchodcovi C. M., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. U. V. XXX, D. L. C., zomr. XX.XX.XXXX, vyvlastnené, a to ku dňu 15.09.1953. Otec žalovanej C. M. bol účastníkom vyvlastňovacieho konania zn. S., ktoré bolo vedené na Jednotnom národnom výbore, technickom referáte v Žiline. V tomto vyvlastňovacom konaní boli v prospech subjektu - C. F. M. I., k.p. (pozn. skratka „k.p.“ znamená „komunálny podnik“) vyvlastnené za náhradu mnohé pozemky v D. L. C., a to za účelom stavby záhradníctva. Okrem množstva iných pozemnoknižných parciel bola vyvlastnená i pozemnoknižná parcela (ďalej len „PKN parcela“) č. 546, zapísaná v tom čase v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. D. L. C., ktorej jedným zo spoluvlastníkov v spoluvlastníckom podiele 5/96 bol vtedy aj otec žalovanej C. M., pričom jeho spoluvlastníctvo bolo zapísané pod B 24b pozemnoknižnej vložky č. XXX. Predmetnej PKN parcele č. XXX zodpovedali podľa katastrálneho stavu v zmysle Vyvlastňovacieho súpisu č. obj. XXXX-XXX/XX zo dňa 21.10.1952 katastrálne parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX, ktoré boli vo vyvlastňovacom pláne označené dielom č. XX a poddielmi č. XX/X (O. V. XXXX), XX/X (O. V. XXXX), XX/X (O. V. XXXX), XX/X (O. V. XXXX) N. XX/X (O. V. XXXX). Táto PKN parcela č. XXX, ktorej zodpovedali podľa katastra parcely č. 2726. 2727, 2728, 2729 a 2730, bola vyvlastnená v celosti, t.j. v podieloch spolu predstavujúcich podiel 1/1 (100 %), z čoho je zrejmé, že vyvlastnený bol aj spoluvlastnícky podiel otca žalovanej. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v procese vyvlastnenia boli dodržané všetky vtedy platné a účinné právne predpisy, najmä zákon č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí, nariadenie vlády č. 93/1950 Zb. o výstavbe obcí, zákon č. 41/1953 Zb. o peňažnej reforme, Vyhláška č. 258/1951 Ú.v. o určovaní náhrad za vyvlastnenie a predbežné užívanie nehnuteľností, smernica Povereníctva financií č. XX/XXXX/XXXX a tiež príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. Vyvlastňovací výmer zn. S. zo dňa 29.01.1953 nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.1953 a právnemu predchodcovi žalovanej bola v súlade s Výmerom o náhrade zn. C. zo dňa 31.01.1955 vyplatená vyvlastňovacia náhrada vo výške 2.886,- Kčs. 28. S poukazom na argumentáciu žalovanej, že vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na sporných nehnuteľnostiach nadobudla titulom vydržania, sa súd primárne zaoberal predpokladmi vydržania a na návrh žalovanej za týmto účelom vykonal aj výsluch navrhnutého svedka W. M., ktorý je synom žalovanej. 29. Vydržanie (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. 30. V zmysle ust. § 134 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, medzi predpoklady vydržania patrí: a) spôsobilý subjekt, t.j. všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo, nielen fyzické, ale aj právnické, b) spôsobilý predmet držby, t.j. veci hnuteľné i nehnuteľné, práva a iné majetkové hodnoty, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10 rokov), e) uplynutie vydržacej doby. V prípade splnenia všetkých týchto predpokladov sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci okamihom, kedy splnil podmienky vydržania. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti, teda aj okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť

daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom jej priebehu. Oprávnenú držbu nie je možné založiť na nepoctivom uchopení predmetu držby. Ten, kto nie je vlastníkom veci, sa považuje za oprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o dovolený právny iný titul (iný, ako vlastnícky), prípadne aj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul (napr. neplatnú zmluvu, na základe ktorej nadobudol vec). Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa vždy musí opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Z hľadiska oprávnenosti stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Otázka existencie dobrej viery sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo nepatrí. Ako podmienka vydržania teda nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, teda, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“, t.j. skúma sa, či pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.04.1997 sp. zn. X U. M. XXXX/XX, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 09.11.2000 sp. zn. XX U. XXXX/XX). Dobrá viera musí teda byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a že bolo po celú vydržaciu dobu. 31. Z vykonaného výsluchu svedka W. M. mal súd za preukázané, že právny predchodca žalovanej C. M., otec žalovanej, užíval sporné nehnuteľnosti len do momentu vyvlastnenia teda do roku 1952, najneskôr do roku 1953, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o vyvlastnení, v dôsledku ktorého o vlastníctvo predmetných nehnuteľností prišiel. Za vyvlastnené nehnuteľnosti mu bola vyplatená vyvlastňovacia náhrada vo výške tak, ako je to podrobne uvedené v bode 27. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Právny predchodca žalovanej C. M. si bol a musel byť vedomý vyvlastnenia, za ktoré obdržal náhradu, teda vedel a musel vedieť, že vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetných EKN parciel od roku 1953 nie je a že na nich je prevádzkované Československým štátom, zastúpeným jednotlivými organizáciami, záhradníctvo. C. M. teda držbu sporných pozemkov, resp. podielov na nich v žiadnom prípade nevykonával. Pokiaľ ide o užívanie sporných nehnuteľností od r. 1953 do r. 1995 zo svedeckej výpovede absolútne nebolo preukázané, že by aj napriek vyvlastneniu mal buď starý otec alebo matka (žalovaná) pokračovať vo faktickej držbe týchto nehnuteľností a po r. 1995, kedy mala žalovaná nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti titulom dedenia na základe Osvedčenia o dedičstve č. G. XXX/XX, G. XX/XX zo dňa 28.11.1996, vydaného notárom A. N. X., so sídlom v Žiline, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.1996, svedok vyslovene negatívne uviedol, že po nadobudnutí vlastníctva na základe dedičského konania matka (žalovaná) už vôbec neužívala predmetné pozemky, čiže vo vzťahu k vydržaniu na strane žalovanej absentujú elementárne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním, a to najmä držba pozemkov, jej oprávnenosť a zákonom požadovaná dĺžka doby držby pozemkov. Pokiaľ ide teda o žalovanú, ani táto nerealizovala držbu pozemkov, o existencii podielov na predmetných E-KN parcelách a ich polohe ani nevedela, pričom to, že by mala byť duplicitnou vlastníckou týchto pozemkov sa dozvedela až v priebehu konania o obnovenej evidencii pozemkov (tzv. ROEP) pre k.ú. D. L. C., ktoré bolo ukončené v roku 2019. Skutočným držiteľom a užívateľom predmetných pozemkov od r. 1953 bol subjekt, v prospech ktorého sa vyvlastňovalo, a to C. F. M. I., k.p. (komunálny podnik), ktorý po vyvlastnení vybudoval na daných pozemkoch a aj riadne prevádzkoval objekty na účely záhradníctva. Prevádzka záhradníctva bola na vyvlastnených pozemkoch, vrátane PKN parcely č. XXX, nepretržite prevádzkovaná štátom od momentu vyvlastnenia, t.j. od právoplatnosti vyvlastňovacieho výmeru až do 90- tych rokov 20. storočia s tým, že už pred právoplatnosťou Vyvlastňovacieho výmeru žiadateľ o vyvlastnenie od 13.12.1952 predbežne užíval predmetné pozemky. Vlastníci vyvlastnených pozemkov, resp. ich právni predchodcovia nikdy nespochybňovali vyvlastnenie, od tohto momentu pozemky už neužívali a nikdy sa nedomáhali svojich vlastníckych práv. Každý v danom čase a mieste vedel, že prebehlo v 50-tych rokoch veľké vyvlastnenie, že vlastníci obdržali náhradu a že štát na vyvlastnených pozemkoch prevádzkoval záhradníctvo, ktorého zriadenie bolo zaradené do vykonávacích hospodárskych plánov. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná ani jej právny predchodca neužívali od roku 1952 predmetné pozemky, a teda o držbu pozemkov na ich strane nemôže v žiadnom prípade ísť. 32. S poukazom na vyššie uvedené zistenia o spornosti zápisu vlastníckeho práva spočívajúceho v jeho duplicite a na vykonané dokazovanie súd v ďalšom rozhodol, že žalovaná nie je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/96 – ín nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres Žilina, obec D. L. C., k.ú. D. L. C., a to pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda

o výmere 1600 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2059 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 1996 m2, pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 816 m2 a pozemku registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 3288 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. L. C., v obci D. L. C., C. R. I.. Je potrebné zdôrazniť, že k výmazu duplicitného vlastníctva pritom môže dôjsť až na základe rozhodnutia súdu, pričom duplicitný zápis vlastníckeho práva doteraz predstavoval pre vlastníkov nehnuteľností obmedzenie spájajúce sa predovšetkým s nemožnosťou prevodu a zaťažením svojich nehnuteľností. 33. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP tak, že žalobcom v rade 1/ až 3/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko títo boli v konaní plne úspešní. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: 42C/9/2022 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.