Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žilina 4C/23/2025 5125209010 11. 09. 2026 JUDr. Lukáš Chalupka ECLI:SK:OSZA:2026:5125209010.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, Strečno, proti žalovanému: neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka E. F., zastúpený: Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti parc. reg. „E“, parc. č. XXXX o výmere 108 m2 – orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, okres G., obec C. D., katastrálne územie C. D. z r u š u j e. II. Nehnuteľnosť parc. reg. „E“, parc. č. XXXX o výmere 108 m2 – orná pôda, zapísanú na LV č. XXXX, okres G., obec C. D., katastrálne územie C. D. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. III. Žalobca je p o v i n n ý titulom primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalovanému sumu vo výške 78,- EUR na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc. reg. „E“, parc. č. XXXX o výmere 108 m2 – orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, okres G., obec C. D., katastrálne územie C. D. (ďalej len „nehnuteľnosť“). 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pri užívaní nehnuteľnosti svoje vlastnícke práva nevykonáva. Žalobca sa ako väčšinový vlastník snažil so zákonným zástupcom žalovaného viacerými pokusmi skontaktovať a požiadal ho o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. Žalobca navrhuje za podiel žalovaného 1/18 (t. j. 6 m2) sumu 78,- EUR. 3. Zástupca žalovaných Slovenský pozemkový fond so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil. Taktiež súhlasil aj so spôsobom vyporiadania, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do jeho vlastníctva za primeranú náhradu. Žalobca ako primeranú náhradu navrhuje sumu 13,- EUR/m2, a to primeranú náhradu v celkovej výške 78,- EUR. Žalobca k žalobe priložil vyjadrenia dvoch realitných kancelárií, a to vyjadrenie realitnej kancelárie ADM real s.r.o. zo dňa 20.08.2025, podľa ktorého sa cena nehnuteľností v k.ú. C. D. pohybuje v rozmedzí 8,- EUR – 10,- EUR/m2. Ďalej vyjadrenie realitnej kancelárie AYRIS s.r.o. zo dňa 18.08.2025, podľa ktorej je trhová cena za danú parcelu v celkovej výške 1.000,- EUR, pričom ide o stanovenie trhovej ceny za porovnateľné nehnuteľnosti presne
v danej lokalite a v danom čase. Zástupca žalovaného súhlasí s výškou primeranej náhrady navrhnutej žalobcom vo výške 13,- EUR/m2. Žalovaný požiadal, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. 4. Súd vyzval žalobcu či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku s poučením o domnienke súhlasu podľa § 157 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa v určenej lehote nevyjadrí. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril a v konaní už zostal pasívny. 5. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. 6. Dňa 11.09.2026 bol verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu v súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 8. Podľa LV č. XXXX, okres G., obec C. D., katastrálne územie C. D. sú strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parc. reg. „E“, parc. č. XXXX o výmere 108 m2 – orná pôda, v podieloch – žalobca 17/18, žalovaný 1/18. (č. l. 3) 9. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 10. Podľa § 136 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. 11. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 12. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 13. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, a d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. 14. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, Fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. 15. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13). 16. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak je potrebné, Fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. 17. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov) vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území a ku konaniu o stavebnom zámere. 18. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je konaním iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Ak sa vec rozdeliť nedá, môže ju za primeranú náhradu prikázať niektorému spoluvlastníkovi alebo spoluvlastníkom. 19. Vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že ide o nezisteného vlastníka podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Žalobca v tomto smere (ani na výzvu súdu) nevykonal šetrenie, avšak súd áno (dopyty č. l. 29 - 45), pričom žalovaného sa nepodarilo stotožniť, resp. získať iné identifikačné údaje ako tie, ktoré sú uvedené na LV (meno a priezvisko). Súd teda vykonal šetrenie za účelom identifikácie žalovaného so záverom, že žalovaného nie je možné bližšie identifikovať. Súd preto vychádza z označenia žalovaného tak, ako je uvedený na príslušnom LV. Nemôže byť na ťarchu žalobcu postup štátu pri evidencii vlastníckych vzťahov. Zástupca žalovaného navyše jeho označenie menom a priezviskom nerozporoval. 20. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180). ... Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“. 21. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019, hoci spôsobilosť „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka byť účastníkom konania je aj pri jeho označení (druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom“ prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu „neznámeho“, resp. „nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť. 22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/69/2023 zo dňa 14.08.2024, pri označení nezisteného vlastníka ako strany sporu je nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon pritom presnú formu nepredpisuje. V judikatúre najvyššieho súdu sa
nachádzajú rozhodnutia snažiace sa uvedený problém „preklenúť“ napr. zvoleným spôsobom označenia „Neznámy (resp. nezistený)vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený)právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“ (viď sp. zn. 6Cdo/11/2016 tiež sp. zn. 7Cdo/238/2021). Na takomto označení nezistených vlastníkov zotrváva dovolací súd aj naďalej. 23. Z pozemkovej knihy (č. l 40) vyplýva, že žalovaný bol k 26.01.1938 „nezletilý“. Je tak zrejmé, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku je s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote zosnulý a jeho právny nástupca nie je známy. Z tohto dôvodu ich súd označil iba druhovo v zmysle vyššie uvedených záverov Najvyššieho súdu SR. 24. V konaní sa nepodarilo preukázať, že by išlo o konkrétnu fyzickú osobu, ktorú je možné identifikovať nezameniteľne na základe dostupných údajov. Z doposiaľ uvedeného, ako aj okolností tohto sporu vyplýva, že zodpovednosť strany za správne označenie protistrany v prípade inštitútu nezisteného vlastníka je oslabená povahou tohto osobitného subjektu vyplývajúcou zo zákona. 25. Z charakteru podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti, vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. 26. V konaní nebolo sporné, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Taktiež nebol sporný rozsah, v akom ju užívajú/neužívajú. Keďže sa strany ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedohodli, podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. V konaní bola preukázaná nemožnosť ďalej v tomto spoluvlastníctve pokračovať, nakoľko žalovaného nie je možné identifikovať; to isté platí aj o jeho prípadných právnych nástupcoch. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Zvážením veľkosti spoluvlastníckych podielov, účelného využitia veci, vyhodnotením schopnosti strán postarať sa o nehnuteľnosti a zhodnotiť ju a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný je nezistený vlastník a žalobca je väčšinový spoluvlastník, súd pristúpil k vyporiadaniu prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcovi. Požiadavka účelného využitia tak bola splnená. Zástupca žalovaného so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva vo forme prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu súhlasil. 27. Čo sa týka primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, súd vychádzal so sumy navrhnutej žalobcom, t. j. vo výške 13,- EUR/m2. Uvedená suma predstavuje primeranú a aktuálnu náhradu, a to aj vzhľadom na stav a lokalitu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. S navrhnutou sumou súhlasil aj zástupca žalovaných (t. j. nesporná skutočnosť). Pri veľkosti podielu žalovaného o výmere 6 m2 predstavuje primeraná náhrada sumu vo výške 78,- EUR. 28. Žalobca mal v spore plný úspech, v tom prípade by mal ako úspešná strana nárok na náhradu trov konania, ale keďže ich nežiadal priznať, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.