Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žiar nad Hronom 5C/14/2024 6424200325 06. 11. 2024 JUDr. Jarmila Kasanová ECLI:SK:OSZH:2024:6424200325.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: D. XXX/XX, XXX XX E. F. proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: XXX XX I. o žalobe na náhradu škody, takto rozhodol: Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.035,- eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 962,- eur od 01.11.2023 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 5,- eur za každý deň omeškania od 01.11.2023 do zaplatenia dlžnej sumy 73,- eur ako dlžného nájomného, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd konanie čo do sumy 91,- eur s príslušenstvom, úroku z omeškania 11,74%, čo do úroku 21,24% ročne z trov konania odo dňa ukončenia sporu na súde do zaplatenia, čo do zaplatenia sumy 200,- eur ako náklady na posudok z a s t a v u j e. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. odôvodnenie: 1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.126 € s úrokom z omeškania vo výške 21,24 % ročne od 01.11.2023 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 5 € za každý deň omeškania od 01.11.2023 do zaplatenia, nákladov za „posudok“ vo výške 200 €. 2.Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovanej prenajala byt v zmysle Zmluvy zo dňa 14.04.2023. Žalovaná poškodzovala zariadenie bytu. Následne žalovaná z bytu odišla, pričom nezaplatila nájomné za päť dní. Žalovaná zaplatila zálohu za škody vo výške 550 €, ktorú jej žalobkyňa nevrátila. Žalobkyňa uviedla, že po odchode žalovanej z bytu, urobila v byte inšpekciu, zistila škody, ktoré vyčíslila na sumu 1.576 €. Žalovaná spôsobila aj ďalšiu škodu a to zničila dva ovládače od televízora, čo predstavuje škodu vo výške dvakrát po 25 €. Žalobkyňa dostala pokutu vo výške 50 €, nakoľko žalovaná zapratala spoločné priestory. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovanú upozorňovala, aby škody uhradila, pričom žalovaná sa vyhovárala, že nemá peniaze, že má zlomenú nohu, prišla o prácu, chce splátkový kalendár, pričom do podania žaloby nič nezaplatila. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 21,24 % ročne, nakoľko ide o úrokovú sadzbu z kreditných kariet vo VÚB. 3.Žalobkyňa tvrdila, že škodu tvorí: dve diery na dverách do izby, dvere bude treba vymeniť, nové dvere stoja 120 € a odvoz starých a inštalácia nových stojí 80 €; poškodený vypínač na stene obytnej izby, taký vypínač sa už nedá kúpiť, treba vymeniť všetky vypínače v byte a to 4 kusy, cena za kus 7 € spolu 28 € a práca a odvoz odpadu 20 €; poškriabané dvere na skrini, dvere sa nedajú kúpiť nové, treba
vymeniť celú skriňu za novú, cena novej skrine 250 € a odvoz starej a montáž novej 130 €; zničená stolička, cena novej 60 €, odvoz zničenej starej 10 €; zničený gombík na sporáku, nenašla nikoho, kto by gombík vedel vymeniť, musí kúpiť nový sporák v cene 275 €, dovezenie nového a odvoz starého v NAY stojí 90 €; pokrivená práčka, poškodenie oceňuje na 20 €; vypálené diery od cigariet do parapety v kuchyni, nutné vymeniť parapetu, cena prác aj s novou parapetou je 200 €; poškodený úložný priestor na posteli IKEA Malm, potreba kúpiť nový úložný priestor v cene 70 €, odvezenie starého úložného priestoru a montáž nového 50 €; odnesené hrnce z bytu tri kusy spolu cena 40 €; poškodené žalúzie v izbe, treba ich vymeniť, nové stoja 30 € a práca 20 €. Žalovaná nezaplatila nájomné za mesiac október za štyri dni 550/30x4 je suma 73 €. 4.Súd vykonal rozsiahle šetrenie pobytu žalovanej. Ani po vykonanom šetrení sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu žalovanej pre doručovanie písomností. Súd lustráciou zistil, že žalovaná má evidovanú adresu trvalého pobytu mesto Tornaľa. Vzhľadom na to jej súd doručoval žalobu, prílohy, poučenia ako aj výzvu na vyjadrenie v zmysle § 116 ods.2 CSP. Žalovaná sa k veci písomne nevyjadrila. 5.Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 6.Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 7.V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V § 420 ods 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení, je síce spravidla irelevantné, akú formu má zavinenie. Pokiaľ odsek 3 ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba dokázať. V odseku 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je
teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu. 8.Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 9.Podľa § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 10.Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa § 443. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Pri úplnom zničení veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci. Aj tu treba podľa § 443 vychádzať z ceny veci v čase poškodenia. 11.Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 12.Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 13.Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 14.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15.Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 16.Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 17.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa ako prenajímateľ uzatvorila so žalovanou ako nájomcom Nájomnú zmluvu na krátkodobý nájom bytu dňa 14.04.2023. Predmetom nájmu bol jednoizbový byt č.XXX v obytnom dome súp.č. XXXX na ulici J. K.XX L. E. (Čl.I., II. Zmluvy). Nesporná bola aj dohoda o výške nájmu 550 € mesačne (Čl.IV. Zmluvy) ako aj dohoda o zmluvnej pokute 5 € za každý deň omeškania s platením nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva (Čl. IV. Zmluvy). Nespornou bola aj skutočnosť, že žalovaná zložila peňažnú zábezpeku vo výške 550 €, ktorá slúžila na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia úhrad nájomného alebo úhrad z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo na jeho zariadení (Čl.V. Zmluvy). Strany sporu si v zmluve dohodli (Čl.VII.), že nájomca je povinný počínať si počas celej doby nájmu tak, aby nedochádzalo ku škodám na predmete nájmu s tým, že v prípade poručenia tejto povinnosti zodpovedá nájomca za vzniknutú škodu. 18.V spore bola žalobkyňa požiadaná o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle § 150 ods.2 CSP. 19.Výpoveďou žalobkyne má súd za preukázané, že jej vznikla škoda na dverách do izby, dvere bude treba vymeniť, nové dvere stoja 120 € a inštalácia nových stojí 40 €. Žalovaná poškodila vypínač na stene obytnej izby, cena nového 7 € a za prácu elektrikára 20 €. Žalovaná poškriabala dvere na skrini, dvere sa nedajú kúpiť nové, treba vymeniť celú skriňu za novú, cena novej skrine 250 € a montáž novej
60 €. Žalovaná zničila stolička, cena novej 60 €. Žalovaná tiež zničila gombík na sporáku, podľa tvrdenia žalobkyne nenašla nikoho, kto by gombík vedel vymeniť, musí kúpiť nový sporák v cene 275 €. Žalovaná pokrivila práčku, poškodenie žalobkyňa ocenila na 20 €. Žalovaná svojim konaním poškodila aj parapet v kuchyni kde sú vypálené diery od cigariet, nutné vymeniť parapetu, cena prác aj s novou parapetou je 200 €. Žalovaná poškodila úložný priestor na posteli IKEA Malm, potreba kúpiť nový úložný priestor v cene 70 €, montáž nového úložného priestoru 50 €. Žalovaná z bytu žalobkyne odniesla súpravu hrncov tri kusy spolu cena 40 € a tiež poškodila žalúzie v izbe, potrebe výmeny, nové stoja 30 € a práca 20 €. Žalovaná zničila dva kusy televíznych ovládačov, čim žalobkyni vznikla škoda 50 € ( kus 25 €). Spolu uvedená škoda predstavuje sumu 1312 €. 20.Žalobkyňa v priebehu sporu už nežiadala náhradu škody za odvoz jednotlivých položiek u každej zvlášť, ale žiadala to sumárne za všetky položky sumou 200 €. Uviedla, že si zabezpečila ľudí, ktorým zaplatila „ do ruky“, niektoré veci museli aj zniesť. 21.Žalobkyňa v spore tvrdia, že žalovaná užívaním bytu spôsobila škodu na jeho zariadení. Žalovaná tvrdenia žalobkyne nerozporovala. Vzhľadom na to v spore ostalo nesporné, že škoda , tak ako ju uviedla žalobkyňa vznikla, škoda vznikla protiprávnym konaním žalovanej, pričom je daná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Súd konštatuje, že sú splnené predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom na to súd žalobe žalobkyni (berúc do úvahy čiastočné späťvzatie žaloby) vyhovel. 22.Výpoveďou žalobkyne má súd za preukázané, že k odovzdaniu kľúčov od bytu zo strany žalovanej došlo dňa 04.10.2023 do rúk realitného makléra. Žalovaná nezaplatila alikvotnú časť nájomného za obdobie od 01.10.2023 do 04.10.2023. Mesačný nájom bol stranami sporu dohodnutý na 550 €. Za obdobie štyroch dní mesiaca október preto prináleží žalobkyni nezaplatený nájom vo výške 73 € (550 € deleno 30 dní krát 4 dni). V tejto časti bola žaloba žalobkyne dôvodná a súd jej vyhovel. 23.Žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie sumy 1312 € (škoda na zariadení bytu), suma 200 € za odvoz zničeného zariadenia, sumy 73 € za dlžný nájom. Spolu suma 1585 €. Žalovaná zaplatila zálohu na škody vo výške 550 €, ktorú sumu súd z dlžnej sumy odpočítal. Po odpočítaní ostala dlžná suma 1035 €. V tejto časti súd žalobe žalobkyni vyhovel, nakoľko bola dôvodná. 24.Strany sporu si pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodli v Nájomnej zmluve v Čl.IV. bod 7 písomne aj zmluvnú pokutu s tým, že žalovaná sa zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania platby i čiastočnej platby vždy vo výške 5 € za každý deň omeškania pri meškaní s platením platieb nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Z uvedeného vyplýva, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a bola určená aj výška zmluvnej pokuty. To, že žalovaná žalobkyni neuhradila alikvotnú časť nájmu za obdobie od 01.10.2023 do 04.10.2023 z nebolo medzi stranami sporu sporné. Žalobkyňa si v spore uplatnila zmluvnú pokutu za obdobie od 01.11.2023. Súd priznal žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 5 € za každý deň omeškania od 01.11.2023 (tak ako si v spore uplatnila) do zaplatenia dlžnej sumy 73 € ako dlžného nájomného. 25.Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, vznikol žalobkyni aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobkyňa si pôvodne uplatnila úrok z omeškania vo výške 21,24 % ročne od 01.11.2023 do zaplatenia. Na pojednávaní uviedla, že žiada priznať zákonný úrok vo výške 9,5 % ročne zo sumy 962 € od 01.11.2023 do zaplatenia a vo zvyšku 11,74 % berie návrh späť a konanie žiada zastaviť. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v zákonnej výške (tak ako ho žalobkyňa upravila na pojednávaní). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013. 26.Žalobkyňa si pôvodne podanou žalobou uplatnila sumu 1126 €. Na pojednávaní v časti sumy 91 € zobrala žalobu späť ( ako rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou 1126 € a sumou žiadanou žalobkyňou na pojednávaní 1035 €) a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Žalobkyňa zobrala späť návrh aj v časti uplatneného úroku z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia ako aj čo do sumy 200 € ako nákladov na posudok a úroku 21,24 % ročne z trov konania. Súd v zmysle § 145 ods.2 CSP konanie v danej časti zastavil.
27.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28.Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).