Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žiar nad Hronom 32P/15/2026 6426200216 18. 06. 2026 JUDr. Rebeka Herdová ECLI:SK:OSZH:2026:6426200216.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpená: Mgr. Richard Kováč, advokát so sídlom Coboriho 1, 949 01 Nitra, a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., zastúpený: Mgr. Martin Hurtaj, advokát so sídlom Štefánikova 15, 949 01 Nitra, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto rozhodol: I. Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení: Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky C. A., nar. XX.XX.XXXX. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Vivien výživným vo výške 240 eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci mesačne vopred k rukám matky odo dňa 01.02.2026. II. Súd u p r a v u j e styk otca s mal. Vivien tak, že otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať počnúc dňom 18.06.2026 v pravidelných 8 dňových intervaloch vždy: - v tretí deň intervalu, do nasledujúceho štvrtého dňa intervalu, pričom ak štvrtý deň intervalu pripadne na pracovný deň v týždni, otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať v čase tretieho dňa intervalu od 14:30 hod. do 8:00 hod. štvrtého dňa intervalu s tým, že maloletú prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje alebo v mieste bydliska maloletej, pokiaľ maloletá nebude v školskom zariadení, a maloletú odovzdá do školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje alebo v mieste bydliska maloletej, pokiaľ maloletá v daný deň nebude účastná v školskom zariadení. Ak štvrtý deň pripadne na sobotu alebo nedeľu, otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať v čase tretieho dňa intervalu od 14:30 hod. do 18:00 hod. štvrtého dňa intervalu s tým, že maloletú prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje alebo v mieste bydliska maloletej, pokiaľ maloletá nebude v školskom zariadení a maloletú odovzdá v mieste bydliska maloletej matke; - v ôsmy deň intervalu, pričom ak ôsmy deň intervalu pripadne na pracovný deň v týždni, otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať od 14:30 hod. do 18:00 hod., pričom otec si maloletú prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje alebo v mieste bydliska maloletej, pokiaľ maloletá v daný deň nebude v školskom zariadení a maloletú odovzdá v mieste bydliska matke maloletej. Ak ôsmy deň intervalu pripadne na sobotu alebo nedeľu, otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať od 8:00 hod. do 18:00 hod., pričom otec si maloletú prevezme v mieste bydliska maloletej a tam ju aj po styku odovzdá.
III. Styk počas vianočných sviatkov v období od 23.12. do 02.01. súd u p r a v u j e tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou A. každý nepárny rok od 23.12. od 8:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a od 28.12. od 8:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 8:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a od 31.12. od 8:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. Počas tejto úpravy vianočných sviatkov neplatí úprava bežného styku. IV. Matka je p o v i n n á maloletú A. na styk riadne a včas pripraviť a v určenom čase umožniť otcovi styk s maloletým dieťaťom. V. Rozsudok je v časti úpravy styku vykonateľný jeho doručením. VI. Súd u k l a d á rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov, osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva, rešpektovania role druhého rodiča a nastavenia pravidiel v rodine, a to v období 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 29.01.2026 sa matka mal. dieťaťa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletá bude zverená do jej osobnej starostlivosti, matka bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec bude oprávnený sa s maloletou stretávať v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 14:30 hod. do 18:00 hod., a v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Mimo navrhnutého styku navrhla upraviť stretávanie počas vianočných sviatkov, a to od 26.12. od 8:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a od 31.12. od 8:00 hod do 1.1. do 18:00 hod. Vyživovaciu povinnosť navrhla v sume 240 eur mesačne. V podanom návrhu uviedla, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do mája 2025, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Od toho času sa o maloleté dieťa stará matka a otec sa maloletým dieťaťom stretáva podľa jeho pracovných možností približne 2-krát do týždňa. Na výživu maloletého dieťaťa otec prispieva výživným vo výške 200 eur mesačne. Maloleté dieťa navštevuje predškolské zariadenie Základná škola s materskou školou D. E.. Rodičia sa po odsťahovaní otca zo spoločnej domácnosti spočiatku vedeli dohodnúť na výkone svojich rodičovských práv, najmä vo vzťahu k stretávaniu. Otcovi nikdy nebránila, aby s našou dcérou stretával tak, ako mu to dovolia jeho pracovné povinnosti, keďže podľa mojich informácií otec pracuje na smeny. Keď otec mal záujem stretnúť sa s dcérou, oznámil to iba pár hodín predtým, a to večer okolo desiatej hodine a prišiel si po ňu priamo do škôlky, prípadne domov. V poslednom období vo vzťahu k stretávaniu otca začali vznikať medzi nami nezhody. Otec vôbec nechce komunikovať kedy a v akom čase sa chce s dcérou stretávať. Otec nerešpektuje režim maloletej a dieťa odovzdáva v čase podľa toho ako sa rozhodne bez toho, aby to vopred oznámil, resp. oznámi to neskoro večer okolo 21:00 - 22.00 hod., pričom neviem dcéru na stretnutie pripraviť. Tento stav je v súčasnosti neúnosný, preto podala návrh. V súčasnosti prebieha stretávanie otca s maloletou v rozsahu prespatia dvoch nocí tak, že v priebehu týždňa si otec dcéru prevezme zo škôlky asi okolo 14:30 hod. a dcéru donesie priamo do škôlky nasledujúci pracovný deň ráno, následne cez víkend si otec prevezme dcéru a na druhý deň ju donesie domov. Otec dcéru nosí v rôznych časoch podľa jeho vlastného rozhodnutia bez toho, aby to vopred oznámil. Uvedené stretávanie neprosieva ani maloletej. Dcéra je neustále v strese, opakovane sa v priebehu dňa vypytuje, kto pre ňu príde do škôlky, či príde večer domov k matke, kde bude spať, kto ju uspí. Rovnako stále pýta na dni, že aký je dnes deň a kedy bude streda, alebo víkend. Naposledy maloletá začala plakať, že nechce u ocina spinkať, že sa chce ísť iba pohrať, večer chce byť doma a ráno chce ísť do škôlky z domu. Je v záujme maloletej, aby bolo stretávanie otca s maloletou dcérou pevne určené, aby bol nastavaný pravidelný režim. Nie je na prospech maloletej, aby v priebehu týždňa prespávala u otca, keďže je ešte vo veku, kedy je pre ňu neustála zmena prostredia stresujúca. Otec pracuje v priemyselnom parku v G., čistý mesačný príjem otca predpokladá, že je vo výške 1.300 eur mesačne. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba ako finančný sprostredkovateľ pre B. E., H. vo funkcii obchodná vedúca. Jej priemerný čistý mesačný príjem je asi okolo 800 eur. Okrem výživného poberám prídavok na dieťa vo výške 60 eur
mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorý vlastním v podiele 1/2 k celku. Rodinný dom má 2 samostatné bytové jednotky. V jednej bytovej jednotke bývam ona s maloletou a v druhej bytovej jednotke býva matka s jej manželom. Výdavky na energie hradí matka, pričom ona na energie hradí matke sumu vo výške 150 eur mesačne. Ďalšie výdavky: 51,90 eura mesačne – výdavok na škôlku A., 55 eur ročne – jednorazové ročné výdavky na škôlku A., 15 eur mesačne – vitamíny pre maloletú A., 100 eur mesačne – oblečenie pre maloletú A., 60 eur mesačne – hygienické potreby, 300 eur mesačne –strava, 29,60 eura mesačne – mobilný telefón, 32,26 eura mesačne – poistenie, 121,92 eura mesačne – výdavok na povinné zdravotné poistenie, 150 eur mesačne – výdavok na benzín a servis, 72 eur ročne – poplatok za komunálne služby. 2. K podanému návrhu sa vyjadril otec uvádzajúc, že súhlasí so zverením dcéry do osobnej starostlivosti matky. Považuje ju za dobrú matku s výhradou, že mu zbytočne obmedzuje styk s dcérou. Nesúhlasí s návrhom matky, aby výlučne ona zastupovala a spravovala majetok dcéry. Takáto úprava je dávno prekonaná a je v rozpore s ustálenou súdnou praxou vyšších súdnych autorít, pretože je v rozpore s § 35 ZoR per analogiam. On je zamestnaný ako operátor výroby u zamestnávateľa I. I. F. B., B., a jeho čistý priemerný príjem bez daňového bonusu je vo výške 1.486,54 eura mesačne. Iný príjem nemá. Je výlučným vlastníkom bytu na adrese: F. XXX. Okrem toho je vlastníkom J. K.. L. (20r). Žije sám v byte na adrese: XXX XX F. XXX. Jeho výdavky na vedenie domácnosti sú najmä: strava – cca 200 eur mesačne, splátka hypotéky M. (kúpa bytu) – 333,87 eur mesačne, splátka stavebného sporenia N. – 156,99 eura mesačne, poistenie úveru – 70,90 eura ročne, služby spojené s užívaním bytu – 49 eur mesačne, elektrina – 30 eur mesačne, plyn – 51 eur mesačne, mobil s internetom a TV – 72,72 eura mesačne, domáce potreby – cca 30 eur mesačne. Matke prispieva na výživu dcéry od 5/2025 výživným vo výške 200 eur mesačne. Jeho osobné výdavky sú najmä: PZP vozidla – 162,56 eura ročne, pohonné hmoty – cca 200 eur mesačne, servis vozidla a prezutie – cca 100 eur ročne, oblečenie a obuv – cca 80 eur mesačne, hygienické potreby – cca 25 eur mesačne. Výživné na dcéru navrhol určiť vo výške 240 eur mesačne počnúc od podania návrhu matkou na súde. Styk navrhol upraviť s prihliadnutím na nízky vek dcéry (5r), ktorá tak nevyhnutne potrebuje pravidelný a intenzívny styk so mnou, nevyhnutný pre prirodzený rozvoj vzťahu s druhým rodičom v tomto veku; a na pracovnú dobu, ktorá mu neumožňuje tradičnú úpravu styku počas víkendov. Pracovná doba, ktorú má mu na jednej strane umožňuje plnohodnotne styk realizovať počas pracovného týždňa, kedy mám spravidla dva dni voľna a môžem sa dcére venovať a na strane druhej mu neumožňuje styk realizovať každý druhý víkend ako to matka navrhuje, pretože nie vždy mám cez víkend voľno. Rodičovská dohoda po rozchode v 5/2025 bola taká, že styk realizoval spravidla s dvoma nocami prespania v týždni, vrátane prac. dní, t.j. vždy keď mal voľno v práci. Obmedzovanie styku matkou však trvanie tejto rodičovskej dohody skrátilo len do 9/2025. Najprv v 9/2025 mu zakázala styk realizovať s prespaním počas pracovných dní. Nesúhlasil. Prespávanie dcéry mu umožnila iba cez víkend a počas pracovných dní mohol mať dcéru len na pár hodín. Následne v 1/2026 styk opäť obmedzila s tým, že dieťa nemá brávať počas pracovného týždňa vôbec. S tým tiež nesúhlasil a dcéru si zo škôlky bráva naďalej. Treba uviesť, že po komunikácii s matkou mu párkrát umožnila, aby dieťa prespalo cez týždeň, potom to však zase zrušila. Snahu o obmedzenie styku vidí aj v petite návrhu, pretože matka veľmi dobre vie, že ak by súd takto rozhodol tak by dcéru videl len občas, kedy by sa táto úprava v rozsudku náhodne stretla s jeho voľnom v práci. Súhlasil s tým, že je nevyhnutné styk „pevne určiť“. Hoci pracovná doba mu neumožňuje tradičnú fixnú úpravu styku, to neznamená, že nie je možné styk fixne upraviť vo vykonateľnom súdnom rozhodnutí. Takáto fixná úprava možná je, pretože pracovné zmeny sa opakujú v pravidelných intervaloch. Bežný styk v kalendárnom roku navrhol upraviť vždy, keď má v práci voľno, čo zodpovedá pôvodnej rodičovskej dohode. Dcéru tak bude mať spravidla 1-2 noci v týždni s tým, že dcéru zoberie poobede zo škôlky a v pracovných dňoch ju ráno do škôlky vráti a počas víkendu ju vráti večer matke. Prázdninový styk navrhol ponechať budúcej rodičovskej dohode. Fixne navrhol upraviť styk počas Vianoc, konkrétne každý rok od 25.12. do 29.12. 3. Dňa 18.03.2026 sa v predmetnej veci uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti koordinátorky súdu a kolíznej opatrovníčky, na ktorom sa rodičia dohodli na odskúšaní dohodnutého režimu stretávania počas voľna otca s tým, že maloletá v domácnosti otca prespí každý druhýkrát (voľno s prespatím, voľno bez prespatia). Dňa 14.05.2026 sa uskutočnilo druhé informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti koordinátorky súdu a kolíznej opatrovníčky, na ktorom matka uvádzala, že maloletá sa opakovane vyjadrovala, že u otca nechce prespávať, ako dôvod uviedla, že sa jej tam nepáč posteľ a izby. Otec uviedol, že s prespaním v jeho domácnosti maloletá nemá problém.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.06.2026, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to: rodný list č. l. 5, výpis z listu vlastníctva č. l. 6, potvrdenie o návšteve materskej školy č. l. 10, potvrdenie o výdavkoch matky a maloletého dieťaťa č. l. 11 až 15, kópia obrazovky mobilného telefónu a komunikácia č. l. 45, 46, 50, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch č. l. 61, potvrdenie o vyplatení odmeny číslo bytu 62, detail platby č. l. 63, mesačné vyúčtovanie provízneho nároku č. l. 64, 65, 66, 67 až 72, potvrdenie o prijatej platbe č. l. 73, rodný list č. l. 86, oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov č. l. 87, detail platby č. l. 87b, informácia k zaplateniu poistného č. l. 88, potvrdenie, platobný príkaz č. l. 88b, kópia potvrdení o úhrade č. l. 89, faktúra č. l. 89b, potvrdenie o platbe č. l. 90, prehľad pracovných zmien č. l. 91 až 93, potvrdenie o výške príjmu č. l. 96, odpoveď od OR PZ č. l. 36 až 38, mzdové listy otca č. l. 41, oznámenie z Úradu práce č. l. 53, 54, odpoveď Úradu práce č. l. 56, mzdový list matky č. l. 59, správa kolíznej opatrovníčky o šetrenia pomerov č. l. 103. 5. Matka na pojednávaní doplnila, že jej príjem je 460 eur v čistom, pracuje na polovičný úväzok. Na plný úväzok nepracuje z toho dôvodu, že by musela pracovať 12 hodín denne a to by nestíhala starostlivosť o maloleté dieťa. Poberá tiež prídavok na maloletú 60 eur mesačne. Zdravotný stav má dobrý a takisto zdravotný stav maloletej je v poriadku. Nedisponuje žiadnymi úsporami vyššej hodnoty, disponuje motorovým vozidlom. Do podania návrhu sa styk uskutočňoval tak, že otec hocikedy napísal, že si po maloleté dieťa príde, nedalo sa to vopred predvídať, preto podala predmetný návrh, aby bol styk presne upravený. Do marca 2026 maloletá u otca prestávala každé jeho voľno v práci. Všimla si už v tomto čase, že začínalo to byť pre maloletú náročné, maloletá nechce spať u otca a začala ako keby robiť scény. Od marca 2026 kedy fungovali ohľadne styku v režime, že každé druhé voľno otca maloletá prestávala v jeho domácnosti, od marca 2026 si začala všímať zhoršenie reakcii maloletej a scén maloletého dieťaťa v súvislosti s prespatím u otca. Na otázku súdu ohľadne prípravy maloletého dieťaťa na styk uviedla, že maloletej povie ráno, že otec po ňu príde do škôlky alebo pokiaľ sa jedná o víkend, povie jej ráno, že otec pre ňu o pár hodín alebo o chvíľu príde. Nehovorí jej to skôr, aby ju predtým nestresovala. V minulosti to robila tak, že jej deň vopred povedala, že pôjde na styk s otcom, pričom videla, že maloletú to stresuje, že pri zaspávaní rozmýšľa nad stykom s otcom. 6. Otec na pojednávaní uviedol, že aktuálne býva v 4-izbovom byte v F. N. K. O., vo vlastníctve má tiež okrem tohto bytu motorové vozidlo, iné úspory nemá. Jeho príjem je 1.500 eur v čistom, vykonáva prácu v dvojzmennej prevádzke. Jeho zdravotný stav je dobrý. Na otázku súdu ohľadne zmeny služieb v prípade styku s maloletou uviedol, že u neho v práci nie je možné pravidelne meniť služby, pretože s týmto by musel súhlasiť aj druhý kolega, ktorý by ho musel zastúpiť a to nie je vždy možné.Na otázku súdu ohľadne styku uviedol, že keď príde po maloletú do škôlky, maloletá sa teší, objíme ho, pobozká a v pohode odídu k nemu domov, kde sa spolu hrajú. Následne jej prichystá večeru. Keď maloletá uňho spí v domácnosti, večer sa teší vždy na rozprávku, ktorú jej hovorí pred spaním. Nikdy sa nestalo, že by sa maloletá dožadovala domov, stalo sa to iba 1 krát minulý rok v novembri, kedy sa maloletá dožadovala návratu k matke domov, vtedy ju priviezol domov. Maloletá mu neuviedla dôvod, pre ktorý chce ísť domov. Uviedol, že pri styku sa maloletá správa normálne, nikdy nebadal nálady maloletej, ktoré popisuje matka, že by bola nahnevaná, kričala, hádzala sa o zem a podobne. Rovnako uvádza, že maloletá pri styku s ním nehovorí, že by jej matka chýbala. 7. Kolízny opatrovník na pojednávaní sa pridržal vyjadrení, ktoré boli uvedené v správe, a mal za to, že dieťa má vytvorené väzby k obom rodičom rovnaké, samé to uviedlo a je v najlepšom záujme dieťaťa, aby nestratilo kontakt s otcom a takisto mal za to, aby bol upravený pravidelný styk s otcom minimálne v režime, ako bol doteraz a určite by bolo v najlepšom záujme 8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Maloletá A. je dieťa rodičov pochádzajúce mimo manželstva. Aktuálne má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku. Výdavky na maloletú matka vyčíslila nasledovne: 51,90 eura mesačne výdavok na škôlku, 55 eur ročne jednorazové ročné výdavky na škôlku, 15 eur mesačne vitamíny, 100 eur mesačne oblečenie, 60 eur mesačne hygienické potreby. Do podania návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností sa o mal. dieťa starala matka, otec sa s maloletou stretával podľa dohody s matkou vždy, keď mu to umožňovali jeho pracovné smeny, kedy u neho maloletá aj prespávala, a to približne 2x týždenne. Po podaní návrhu došlo k zníženiu frekvencii styku s prespaním maloletej u otca na približne 1x týždenne. Rodičia absolvovali informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti koordinátorky súdu a kolíznej opatrovníčky v marci 2026, kedy sa dohodli na odročení pojednávania o 2-3 mesiace, aby vyskúšali nimi dohodnutý model styku otca a maloletej,
s frekvenciou prespatia u otca približne raz za týždeň (každý druhýkrát voľna otca). Otázka zverenia, zastupovania, spravovania majetku maloletej a vyživovacia povinnosť nebola medzi rodičmi sporná. V máji 2026 sa uskutočnilo ďalšie informatívne stretnutie rodičov, kde rodičia k rodičovskej dohode ohľadne styku nedospeli. 9. Bytové a príjmové pomery otca sú nasledovné. Otec býva v byte, ktorý je v jeho vlastníctve v obci F. sám. Jeho príjem je v priemere mesačne 1.500 eur. Iné štátne sociálne dávky nepoberá. Má len vyživovaciu povinnosť k mal. A.. Vynakladá nasledovné výdavky: strava – cca 200 eur mesačne, splátka hypotéky M. (kúpa bytu) – 333,87 eur mesačne, splátka stavebného sporenia N. – 156,99 eura mesačne, poistenie úveru – 70,90 eura ročne, služby spojené s užívaním bytu – 49 eur mesačne, elektrina – 30 eur mesačne, plyn – 51 eur mesačne, mobil s internetom a TV – 72,72 eura mesačne, domáce potreby – cca 30 eur mesačne. Matke prispieva na výživu dcéry od 5/2025 výživným vo výške 200 eur mesačne. Jeho osobné výdavky sú najmä: PZP vozidla – 162,56 eura ročne, pohonné hmoty – cca 200 eur mesačne, servis vozidla a prezutie – cca 100 eur ročne, oblečenie a obuv – cca 80 eur mesačne, hygienické potreby – cca 25 eur mesačne. 10. Matka v súčasnosti pracuje na polovičný úväzok v B. E., H.. s príjmom približne 460 eur mesačne. Poberá prídavok na maloleté dieťa 60 eur. Žiadne iné štátne sociálne dávky nepoberá. Býva v rodinnom dome na prízemí v samostatnej domácnosti s maloletou. Na poschodí býva jej matka s manželom. Na bývanie prispieva sumou 150 eur mesačne, ďalšie výdavky má: 300 eur mesačne – strava, 29,60 eura mesačne – mobilný telefón, 32,26 eura mesačne – poistenie, 121,92 eura mesačne – výdavok na povinné zdravotné poistenie, 150 eur mesačne – výdavok na benzín a servis, 72 eur ročne – poplatok za komunálne služby. 11. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 15. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, vzájomná dohoda a spolupráca pri výchove dieťaťa predstavujú najvhodnejšie riešenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Takáto spolupráca rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého rodiča uprednostní. Dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností podlieha schváleniu súdom. Súd dohodu schváli, ak je v záujme maloletého dieťaťa. Dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Súd uzavretú dohodu rodičov vždy skúma z hľadiska záujmov dieťaťa a z hľadiska zákonnosti, tzn. či neodporuje zákonom, najmä príslušným ustanoveniam Zákona o rodine. 20. Na základe tej skutočnosti, že medzi rodičmi mal. dieťaťa došlo na pojednávaní dňa 18.06.2026 k uzatvoreniu rodičovskej dohody o zverení mal. dieťaťa, jeho zastupovaní, spravovaní majetku a vyživovacej povinnosti, súd v súvislosti s týmito otázkami posudzoval, či takáto rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa. Súd mal po výsluchu rodičov, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi za to, že obsah rodičovskej dohody je v súlade so záujmom maloletej A., a to tak vzhľadom na jej vek, emočné nastavenie, reálny výkon osobnej starostlivosti, majetkové pomery rodičov a potreby dieťaťa. Uzavretá rodičovská dohoda vychádza z majetkových pomerov a majetkových možností a schopností oboch rodičov a zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. V súčasnosti vykonáva výlučne osobnú starostlivosť o maloletú matka. Maloletá je na starostlivosť matky navyknutá. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Dohodnutá vyživovacia povinnosť je primeraná vzhľadom na schopnosti a možnosti a majetkové pomery otca, keďže otec pracuje a dosahuje príjem z pracovnej činnosti priemerne vo výške 1.500 eur mesačne. Spolu s prídavkom na dieťa výživné zo strany otca postačuje na hradenie všetkých potrieb maloletého dieťaťa. 21. Z vyššie uvedených dôvodov súd uzatvorenú rodičovskú dohodu schválil. 22. Následne súd autoritatívne rozhodoval vo veci úpravy styku s maloletým dieťaťom, keďže rodičia v tejto časti nevedeli nájsť zhodné postoje. Otec bol naklonený viacerým možnostiam styku s maloletou, jeho jediným úmyslom bolo mať pravidelný kontakt s maloletou, s ktorou si chce aj naďalej budovať rodičovský vzťah. Chcel, aby boli zohľadnené jeho pracovné zmeny a styk s prespaním nastavený tak, aby mohol aj reálne tento styk uskutočňovať. Matka naopak neústupčivo zotrvávala na svojom návrhu na úpravu styku v zmysle podaného návrhu, hoci jej bolo vysvetlené zo strany súdu, ako i na informatívnych stretnutiach rodičov, že ňou navrhovaný styk je nerealizovateľný v praxi z dôvodu pracovných zmien otca, ktorý pracuje v dvojzmennej nepretržitej prevádzke. Matka teda navrhovala styk v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 14:30 hod. do 18:00 hod., a v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Z dôvodu, že rodičia nevedeli nájsť konsenzus rozhodol súd o styku otca s maloletou autoritatívne, podľa najlepšieho záujmu maloletej. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby bol jej styk s otcom pravidelný, presne upravený a častý, a aby jej bolo umožnené prespávať v domácnosti otca. Pri nastavení styku súd prihliadol na pracovné zmeny otca, ktoré sú presne stanovené na niekoľkoročné obdobie vopred a s pravidelnou opakujúcou sa frekvenciou. Súd má za to, že ak by na pracovné zmeny
nebolo pri stanovení styku prihliadnuté, pravidelne by sa stávalo, že otec by síce v zmysle rozhodnutia súdu bol oprávnený na styk s maloletou, avšak tento by nebolo objektívne možné uskutočniť, pretože by v daný deň bol v práci na pracovnej zmene. Nastavenie styku a prispôsobenie styku je v súdnej praxi bežné, pretože jednak rešpektuje právo rodiča na styk s mal. dieťaťom, ktorý je realizovateľný a súčasne aj rešpektuje právo dieťaťa na styk s rodičom. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu matky na úpravu styku, takéto rozhodnutie súdu by nebolo v záujem maloletej, pretože by ona sama bola v dôsledku pracovných zmien otca ukrátená o styk s ním, o možnosť s ním tráviť čas a budovať ich vzájomný príbuzenský vzťah. 23. Otec pracuje v dvojzmennej prevádzke, kedy má nastavené pracovné zmeny nasledovne: 1x ranná zmena v trvaní 12 hodín, 1x nočná zmena v trvaní 12 hodín, a následne dva dni voľna (spolu 4 dni). Tento štvordňový režim sa opakuje nepretržite dookola na niekoľko mesiacov, až rokov vopred a je nemenný. Z uvedených dôvodov súd nastavil styk v tzv. 8- dňových intervaloch (2x4dni) tak, že 1. deň intervalu má otec rannú zmenu, 2. deň intervalu má otec nočnú zmenu, 3. a 4. deň intervalu má otec voľno, 5. deň intervalu má otec rannú zmenu, 6. deň intervalu má otec nočnú zmenu, 7. a 8. deň intervalu má otec voľno. Maloletá bude u otca prespávať v 3. deň intervalu v noci, kedy má otec voľno a následne styk bez prespatia bude maloletá mať s otcom 8. deň intervalu, kedy má otec tiež voľno. Uvedené nastavenie zodpovedá pracovným zmenám otca, tiež je primerané aj na vek maloletej a jej naviazanosť na matku a postačí pre ďalšie budovanie vzťahu maloletej s otcom, kým bude staršia, samostatnejšia a bude môcť dôjsť k širšiemu a častejšiemu styku s otcom. Takto nastavený styk zodpovedá v priemere 4 prespatiam v mesiaci, čo nie je pre maloletú nezvládnuteľné, predovšetkým za situácie, že už v minulosti u otca prespávala aj dvakrát týždenne. Rodičia pred súdom zhodne uviedli, že pred podaním návrhu prespávala maloletá v domácnosti otca 2x týždenne, vždy keď mal v práci voľno. V tomto období spočiatku neboli problémy s takto častým prespaním maloletej, tie matka začala podľa jej tvrdenia badať od marca 2026, kedy mala maloletá začať odmietať chodiť k otcovi prespať. Súd má za to, že k zmene v postoji maloletej a jej odmietaniu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou tým, že vzťahy medzi rodičmi sa zhoršili, a tiež sa zmenila nastavená frekvencia styku, došlo k zmene v pravidelnosti styku. Rovnako ku zmene mohlo dôjsť nedostatočným pripravovaním maloletej na styk po psychickej stránke po eskalovaní vzťahu medzi rodičmi. Všetky tieto skutočnosti môžu mať priamy vplyv na postoj maloletej a taktiež maloletá môže byť negatívne priamo, či nepriamo ovplyvňovaná s cieľom dosiahnuť zníženie jej kontaktu s otcom podľa predstáv matky. A práve aj správanie maloletej, ktoré popisovala matka po styku, že niekedy je nahnevaná, inokedy plačlivá, toto všetko môžu byť prejavy priamo naviazané na nedostatočnú prípravu maloletej na styk a vnímanie zlého vzťahu medzi rodičmi maloletou. Podstatným pre súd pri rozhodovaní o styku je, že maloletá má silné citové väzby s oboma rodičmi, má vybudovaný s otcom pozitívny vzťah, nikdy sa medzi ňou a otcom neodohrala žiadna udalosť, ktorú by vnímala negatívne, má rada domácnosť otca, páči sa jej tam. Tento vzťah je potrebné rozvíjať a ďalej upevňovať, a nie utlmovať obmedzovaním styku. Podstatným pre súd tiež bolo, ako otec popisoval správanie maloletej počas styku. Maloletá sa vždy poteší a beží k nemu, keď po ňu príde do škôlky, pobozká ho, objíme, počas styku nikdy neplakala, nehovorila, že by jej matka chýbala, nemusel telefonicky kontaktovať matku na dožiadania dcéry, maloletá sa vždy teší na rozprávku pred spaním u neho. Z uvedeného správania maloletej je zrejmé, že tá nemá problém prespávať v domácnosti otca a tráviť s ním čas. Pokiaľ matka uvádzala, že maloletej nevyhovuje, keď každý druhý deň odchádza zo svojho bydliska, tu súd uvádza, že súdom nastavený styk rozhodne neznamená, že maloletá bude každý druhý deň odchádzať z bydliska, bude to len konkrétne 3. deň intervalu, kedy bude u otca spať, a to je približne raz za týždeň (raz za osem dní). Styk počas poobedia počas 8. dňa intervalu prebehne bez prespatia, a teda maloletá v tomto prípade neodchádza z domácnosti matky, len ide na niekoľkohodinový styk s otcom (slovami maloletej – pohrať sa). Súd zdôrazňuje, že deti vo veku maloletej bežne fungujú aj na striedavej osobnej starostlivosti, preto súd nevidí žiadny problém, aby maloletá zvládala upravený styk. Súd má za to, že za ideálnej komunikácie medzi rodičmi a bezkonfliktovosti ich vzťahov, by maloletá zvládala aj prespatie dvakrát do týždňa v domácnosti otca, avšak nateraz k takémuto častému prespatiu súd nepristúpil vzhľadom na napätosť situácie medzi rodičmi, ktorá sa negatívne prejavuje na maloletej, vzhľadom na potrebu zvyknutia si na nastavený pravidelný 8-dňový režim styku a vzhľadom na veľké naviazanie maloletej na matku. Súd však vykonaním dokazovania nezistil žiadne dôvody pre obmedzenie styku na rozsah užší ako tomu bolo po prvom informatívnom stretnutí rodičov, t. j. s prespatím každý druhýkrát voľna otca. Dôvody, pre ktoré matka nesúhlasila na pojednávaní s takto nastavením styku boli, že maloletá potrebuje pravidelný režim styku. Práve pravidelný režim styku vytvára predmetné súdne rozhodnutie, pričom už je na matke, aby vhodným spôsobom maloletej vysvetlila a stavila ju na takého fungovanie styku. Ak by súd vyhovel návrhu na matky na úpravu styku, práve toto by prinieslo do kontaktu otca a maloletej nepravidelnosť, nepredvídateľnosť a nestabilitu, pretože by vôbec nebolo jasné, či sa styk uskutoční,
alebo z dôvodu pracovných zmien otca neuskutoční. Nepravidelnosť, nepredvídateľnosť a nestabilita styku maloletej s otcom rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré matka nesúhlasila na pojednávaní so súdom navrhovanou úpravou styku boli, že maloletá po styku robí scény, niekedy je nahnevaná, inokedy plačlivá, vyjadruje sa, že s u otca nechce spať. K tomuto správaniu maloletej sa súd už vyššie vyjadril, že je spôsobené jednak nedostatočným pripravovaním maloletej na styk po psychickej stránke, ale tiež negatívnym nastavením rodičov voči sebe, ktoré maloletá vníma. Takisto to môže byť spôsobené zmenou v zaužívanom styku do marca 2026. Maloletá si jednoducho potrebuje na pravidelný novonastavený styk zvyknúť, porozumieť mu a potom dôjde aj k zlepšeniu jej správania. Rovnako rodičia musia zapracovať na vzájomnom vzťahu, aby negatívne neovplyvňoval maloletú. Matka sa na pojednávaní vyjadrila, že maloletú na styk pripraví tak, že jej v deň styku ráno povie, že otec pre ňu príde, či už do škôlky alebo domov. Podľa názoru súdu toto rozhodne nie je dostačujúci spôsob prípravy maloletej na styk. Matka má povinnosť ako rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, maloletú vhodne a primerane po psychickej stránke pripraviť na styk, rozprávať sa s ňou o priebehu styku, uvádzať jej pozitívne informácie o otcovi a styku, ktorý ju čaká tak, aby pozitívne psychicky naladila maloleté dieťa na styk. Ak bude matka takto postupovať, potom sa aj správanie maloletej po styku zmení a prestane pred matkou odmietať prespanie u otca. 24. Pokiaľ právny zástupca otca poukazoval na skutočnosť, že otec si môže pracovnú zmenu zmeniť, a preto by mohol byť upravený styk otca v zmysle podaného návrhu matky, tu súd uvádza, že otec si zmenu môže zmeniť, resp. prehodiť len so súhlasom svojich kolegov, ktorí by ho v práci museli nahradiť a zastúpiť. Nie je teda len na vôli otca svojvoľne si meniť zmeny, ale vyžaduje sa na to dobrovoľný súhlas tretích osôb. Súd má za to, že od otca nemožno požadovať, aby si pravidelne, t.j. skoro každý druhý víkend a každú druhú stredu menil pracovné zmeny, aby mohol byť so svojou vlastnou dcérou. Pokiaľ by z akéhokoľvek dôvodu, hoci aj bezdôvodne, kolega odmietol prehodenie zmeny, potom by otec v skutočnosti prišiel o možnosť styku s maloletou, čím by bolo zasiahnuté do jeho rodičovských práv. Otec žiadnym spôsobom nemôže nútiť svojich kolegov, aby si s ním pravidelne menili zmeny, aby mal zabezpečený kontakt s dcérou. Z tohto dôvodu súd neprijal názor o možnosti zmeny pracovných zmien na strane otca za účelom prispôsobenia sa styku s maloletou. 25. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 26. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 27. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. 28. Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu § 38 ods. 1 a 2 CMP vyplýva, že predkladateľ návrhu zákona (CMP) pri koncipovaní návrhu zákona dôsledne aplikoval ustanovenia Dohovoru OSN o právach dieťaťa; v prípade ustanovenia § 38 CMP konkrétne právo dieťaťa na slobodné vyjadrenie svojho názoru v prebiehajúcom súdnom konaní (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa). Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa je tak obligatórnym postupom súdu, pričom samostatné vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené jeho vekom ani rozumovou vyspelosťou, ale primárne schopnosťou vyjadriť ho samostatne. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, majú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vhodnou právnou úpravou zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné samo formulovať svoje názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať a to vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú s tým, že je potrebné takýmto názorom dieťaťa venovať patričnú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku, rozumovej a mentálnej úrovni. S ohľadom na tento cieľ poskytuje ustanovenie § 38 CMP dieťaťu dostatočný priestor na vypočutie v každom súdnom konaní, ktoré sa ho dotýka. Uvedenému právu dieťaťa (slobodne formulovať a vyjadrovať vlastné názory na záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú a byť vypočuté) korešponduje povinnosť rodičov, súdu a orgánov ochrany detí a sociálnej kurately venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť. Výsluch maloletého dieťaťa bez prítomnosti iných osôb, a to aj a najmä bez prítomnosti rodičov, by
mal súd zvoliť hlavne v tom prípade, ak má za to, že by výpoveď maloletého by mohla byť ovplyvnená možným konfliktom lojality a pocitom viny. 29. V predmetnom súdnom konaní súd v súlade s ust. § 38 a § 116 CMP vypočul maloletú A. za účelom zistenia jej vzťahu k otcovi a jej názoru na styk s otcom. Predmetné zistenie názoru prebehlo bez prítomnosti rodičov, aby sa eliminoval možný konflikt lojality, či pocitu viny, pokiaľ by maloletá vypovedala v neprospech ktoréhokoľvek z rodičov. O obsahu názoru maloletej boli rodičia súdom upovedomení na nariadenom pojednávaní. Na zosumarizovanie názoru maloletej súdu uvádza nasledovné. Maloletá má s otcom pozitívny vzťah, má na neho len pozitívne spomienky, nič zlé jej otec nikdy nespravil, ani nič čo by sa jej nepáčilo. Chce sa s otcom pravidelne stretávať, páči sa jej v jeho domácnosti, neuvádzala nič negatívne v domácnosti otca. Maloletá sa nevedela vyjadriť konkrétne k otázke styku vzhľadom na jej vek, povedala, že s otcom chce byť trošku. Súdu sa nepodarilo bližšie zistiť, čo maloletá rozumie pod pojmom trošku, čo si pod ním predstavuje, akú frekvenciu styku. Maloletá nevedela odôvodniť, resp. opakovane neodpovedala na otázku prečo chce byť s otcom len trošku, čo súd hodnotí v tom smere, že maloletá môže mať toto vyjadrenie prebraté, naučené a nevypovedá o jej vlastnom názore a vôli, keď ho nevie bližšie zdôvodniť. Podstatným, čo vyplynulo z rozhovoru s maloletou je, že súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť styk otca s maloletou obmedzený oproti doterajšiemu nastaveniu styku. Je potrebné tiež dodať, že maloletá je nízkeho veku, aby sa objektívne mohla vyjadriť ku frekvencii styku. 30. Súd pri vyhodnotení zisteného názoru maloletej prihliadol na niekoľko nasledujúcich skutočností – vek a vyspelosť mal., existencia rizika konfliktu lojality alebo inej ujmy pri otvorenosti voči rodičom, známky manipulácie, súlad/rozpor s objektívnymi zisteniami o pomeroch v rodine. V súlade s uvedenými kritériami súd vyhodnotil názor mal. ako čiastočne relevantný a čiastočne objektívny a pri rozhodovaní vo veci mu priznal náležitú váhu. Je však potrebné zdôrazniť, že maloletá je len vo veku 5 rokov, preto sa nevie objektívne vyjadriť k frekvencii styku s otcom, posúdiť časové hľadisko styku. Z tohto dôvodu súd vyhodnocoval názor maloletej obzvlášť citlivo a komplexne, aj samotný rozhovor bol vedený spôsobom prispôsobeným veku maloletej, keď bolo náročné udržať jej pozornosť a získať ucelený názor. Nedá súdu nedodať, že v otázke prečo sa chce s otcom stretávať len trošku, bolo badať na maloletej možné ovplyvnenie zo strany matky, keď maloletá svoj názor nevedela nijak zdôvodniť, opakovane neodpovedala. Súdu sa javilo, že maloletá len opakovala naučenú alebo prebratú frázu bez emócii a primeraného vysvetlenia. Maloletá má rozhodne dostatočné rečové a vyjadrovacie zdatnosti, aby súdu vedela vo svojom veku uviesť aspoň jeden dôvod, prečo s otcom chce byť len trošku. Po vyhodnotení názoru maloletej za len čiastočne relevantný a objektívny, súd tiež podrobil tento názor posúdeniu s najlepším záujmom mal., keď v súdnej praxi v zásade platí, že názor dieťaťa nemusí vždy odzrkadľovať jeho najlepší záujem. Je to práve súd, ktorý vyhodnocuje najlepší záujem mal. dieťaťa, ktorý sa pretaví do rozhodnutia súdu. Ako už bolo uvedené vyššie je v najlepšom záujme maloletej sa s otcom pravidelne stretávať s prihliadnutím na otcove pracovné zmeny, tak ako to je nastavené vo výroku tohto rozhodnutia. 31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 233 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie. 33. Súd v súlade s ust. § 233 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, vyhovel návrhu otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku (konkrétne výroku o úprave styku), keď mal aj s poukazom na priebeh pojednávania a doterajšie vyjadrenia účastníkov za to, že pomery maloletej je potrebné čo najskôr stabilizovať aj po dobu prípadného priebehu odvolacieho konania, pretože situácia v rodine má silný vplyv na maloleté dieťa. Maloletá potrebuje pravidelnosť kontaktu s otcom, aby nedošlo k prerušeniu doterajšieho zaužívaného styku a k ochladeniu vzťahu maloletej a otca, čo by mohlo viesť k absolútnemu odmietaniu styku s otcom. Vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné a napäté a predmetné rozhodnutie súdu môže viesť k ich ďalšej eskalácii. Vyslovením predbežnej vykonateľnosti výroku o úprave styku bude zabezpečený pravidelný styk otca s maloletou s prihliadnutím na jeho pracovné zmeny a bude eliminované prípadné obmedzovanie styku zo strany matky.
34. Súd upravil styk aj počas vianočných sviatkov na základe požiadaviek rodičov, keď ani tu rodičia nevedeli dospieť ku konsenzu. Tento styk súd upravil tak, aby mala maloletá zabezpečenú možnosť tráviť Vianoce a Silvester s oboma rodičmi. Súd má za to, že je v záujme maloletej, aby sviatky trávila rovnocenne s oboma rodičmi, pričom počas vianočných sviatkov, kedy je atmosféra v domácnostiach pokojná, rodinná, oslavná, maloletá zvládne u otca prespať aj dve noci. Kým nastanú vianočné sviatky, od rozhodnutia súdu uplynie pol roka, za ktorý si maloletá na pravidelný styk zvykne, preto súd nevidí problém, aby prespala u otca v domácnosti dve za sebou nasledujúce noci. Takáto úprava styku počas sviatkov je zaužívaná v súdnej praxi a zodpovedá záujmu maloletého dieťaťa. 35. Podľa § 37 ods. 2 psím d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 36. Predmetným rozsudkom súd rozhodoval aj o návrhu kolízneho opatrovníka vzneseného počas pojednávania na uloženie výchovného opatrenia rodičom mal. A. formou odborného psychologického poradenstva. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že najlepší záujem maloletej vyžaduje ako najvhodnejší prostriedok nápravy a zlepšenia situácie v rodine uložiť rodičom povinnosť podrobiť sa spoločnému odbornému psychologickému poradenstvu, a to práve za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva, rešpektovania role druhého rodiča a nastavenia pravidiel v rodine. Súd je toho názoru, že je v záujme maloletej, aby sa rodičia naučili a vedeli dohodnúť aspoň na základom fungovaní styku na rodičovskej úrovni. Realizácia odborného poradenstva je tak podľa názoru súdu dôležitá a v súčasnej situácii nevyhnutná pre zlepšenie komunikácie a bezkonfliktné nastavenie systému stretávania sa otca s maloletou, keďže rodičia sú vo svojej podstate vo vnútornom konflikte. Odstránenie zbytočného pnutia medzi rodičmi, ktoré pramení z prežitej minulosti rodičov, výrazne zlepší, uľahčí a zabezpečí budovanie vzťahu maloletej k otcovi a aj k matke. V danom prípade je nevyhnutné, aby rodičia za pomoci odborného poradenstva našli uspokojivý spôsob komunikácie, ktorý by viedol k stabilnému výchovnému prostrediu. Práve odborné poradenstvo sa javí ako najvhodnejší prostriedok, ktorý rodičom poskytne podporu pri spracovaní vzájomných konfliktov takým spôsobom, aby nimi ďalej nepôsobili negatívne na maloletú a vedeli sa dohodnúť na fungovaní starostlivosti a styku. Zo strany psychológa ako odbornej osoby bude rodičom poskytnutý priestor za účelom prehodnotenia svojich doterajších postojov, správania a konania. Rodičia nezvládajú vzájomnú komunikáciu bezproblematicky, čo vyplynulo z ich vystupovania pred súdom a uvádzaných skutočností, preto je v záujme podpory riadneho fungovania rodičovstva a výchovného prostredia, aby podstúpili odborné poradenstvo tak ako im bolo uložené výrokom súdneho rozhodnutia, ktoré prispeje k zlepšeniu komunikácie rodičov a eliminuje negatívne dopady nevysporiadaného vzťahu rodičov na maloletú. Vhodnosť uloženia odborného poradenstva potvrdzuje i tvrdenie, že rodičia sa pri preberaní maloletej ani nevedia vzájomne pozdraviť. Taktiež ich písomná komunikácia je nekonštruktívna, negativisticky ladená. Odborným poradenstvom rodičia tiež zapracujú na osvojení si princípov zodpovedného rodičovstva a matke bude zdôraznená a vysvetlená dôležitosť a úloha otca v živote maloletej. Matka bude tiež zo strany psychológa poučená, ako správne pripravovať maloleté dieťa na styk s otcom. Rodičia taktiež odstránia prenášanie nevraživosti medzi sebou na maloleté dieťa a bude im umožnené pochopiť, že aj vzájomným prístupom voči sebe dávajú maloletej vzor jej budúceho správania voči rodičom a ďalším osobám. Rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že nevidia zmysel absolvovania odborného poradenstva, preto má súd za to, že ak by toto poradenstvo bolo ponechané len na dobrovoľnej báze, nepodrobovali by sa mu a k zlepšeniu vzťahu rodičov a komunikácie by nedošlo. Z tohto dôvodu súd uložil povinnosť absolvovať odborné poradenstvo autoritatívne. 37. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP). Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda (§ 122 CMP). Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.