Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Žiar nad Hronom 32P/30/2026 6426200423 23. 04. 2026 JUDr. Rebeka Herdová ECLI:SK:OSZH:2026:6426200423.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka D. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XXX, XXX XX F. F., zastúpená: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, a otec D. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XXX, XXX XX F. F., zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA MIHÁLY PETER s.r.o., so sídlom H. XXX/XX, XXX XX A., IČO: 57 034 575, o návrhu matky na zmenu úpravy styku, takto rozhodol: I. Otec D. G. B., nar. XX.XX.XXXX, je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. a s mal. C. nasledovne: - každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., - počas letných prázdnin druhý júlový týždeň od predchádzajúcej nedele tomuto týždňu od 16:00 hod. do nasledujúcej nedele do 16:00 hod. a druhý augustový týždeň od predchádzajúcej nedele tomuto týždňu od 16:00 hod. do nasledujúcej nedele do 16:00 hod. II. Úprava styku počas jarných prázdnin, vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov zostáva nezmenená. III. Otec si mal. deti prevezme v mieste bydliska matky v stanovenom čase a v stanovenom čase ich v mieste bydliska matky matke odovzdá. IV. Matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť a včas pripraviť a styk otcovi s mal. deťmi umožniť. V. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 32P/5/2024-90 zo dňa 13.02.2025 v časti úpravy styku otca s mal. deťmi. VI. Súd u k l a d á rodičom mal. detí a mal. deťom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb príslušného Úradu práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov týkajúcej sa starostlivosti o mal. deti, osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva a taktiež za účelom zlepšenia vzťahov medzi otcom a mal. deťmi a ich vzájomnej komunikácie, opätovného vybudovania dôvery a prehĺbenia vzťahu mal. detí s otcom, a to v trvaní 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 19.02.2026 sa matka maloletých detí domáhala zmeny úpravy styku tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 08.00 hod. do 16:00 hod., každý kalendárny rok počas jarných prázdnin v pondelok a v utorok od 08.00 hod. do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok vo Veľký piatok od 08.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok vo Veľkonočný pondelok od 08.00 hod. do 16:00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 26.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod., dňa 27.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 28.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 29.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod. Matka uviedla, že v čase po právoplatnosti rozsudku krivka záujmu otca o potreby maloletých detí klesla. Styk otca s maloletými deťmi sa spravidla uskutočňoval v domácnosti matky otca (stará matka detí), ktorá medzičasom zomrela. Maloleté deti mali od počiatku výhrady k režimu v domácnosti starej matky otca, keďže styk počas pracovného týždňa im narúšal režim prípravy na ďalší školský deň a režim oddychu. Všetko, čo mal. deti riešia počas ostatných dní v rámci prirodzeného behu dejov, ostáva v utorok a v stredu na neskôr, preto chodia neskôr spať a sťažujú sa, že sú unavené. Maloleté deti začali takto upravený styk s otcom odmietať. Matka sa primerane pokúšala deti na styk s otcom motivovať, deti v zásade neodmietajú rezolútne otca, ale nevyhovuje im režim styku s ním. V domácnosti otca sa im spravidla otec aktívne nevenuje, podľa udania detí väčšinu času otec pozerá televízne programy alebo sa hrá sudoku na smartfóne, deti čas v jeho domácnosti vnímajú ako stratu času, majú záujem o vlastný program, o vonkajšie aktivity v kolektíve ich kamarátov, o hru a oddych v ich vlastnej domácnosti. V domácnosti otca nemajú k dispozícii primerané materiálne vybavenie pre trávenie času a odpočinok. Mal. deti v domácnosti otca nechcú prespávať. Mal. A. sa vyjadrila, že v domácnosti otca sa jej nič nepáči, mal. C. sa vyjadrila, že sa je páči počítač a že tam môže celý čas pozerať TV a hrať počítač. Mal. deti majú s otcom skúsenosť, že ich proti ich vôli drží v byte, pritom v blízkosti bytu je ihrisko, kde ich nebráva ani vtedy keď sa výslovne pýtajú ísť von. Otec zároveň obe maloleté deti obmedzuje v telefonovaní matke, nepustí ich za kamarátmi, vyžaduje od detí, aby ten čas styku s ním trávili len s ním, zakazuje volať mame, a keď si to vyžadujú, prehovára ich a pretvára ich názor, čo v deťoch vytvára pocity frustrácie a nevypočutia. Otec naviac prezentuje nezdržanlivý postoj k požívaniu alkoholických nápojov v prítomnosti maloletých detí. V priebehu januára 2026 otec doviezol po ukončení styku s mal. deťmi deti do miesta bydliska matky motorovým vozidlom, ktoré viedol pod zjavným, nie zanedbateľným vplyvom alkoholu. Mal. deti sa chcú s otcom stretávať iba počas nepárnej soboty (počas dňa), pretože počas párneho víkendu chcú deti tráviť čas s kamarátmi, ktorí majú rovnaké režimy (rodičia spolu nežijú). 2. Otec sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.04.2026, ktoré sa zúčastnili všetci účastníci konania. Na pojednávaní matka doplnila, že rieši na dennej báze stav mal. detí, pretože mal. deti sa podľa ich vyjadrenia pred ňou nechcú s otcom stretávať, nechcú s ním ani komunikovať. Uvádzajú, že otec neakceptuje ich vôľu a k určitým veciam pri styku ich núti. Mal. deti sa už tieto sviatky dohodli, keď boli u otca, že jedna maloletá z tejto domácnosti odišla k matke, druhá tam zotrvala. Uviedla súdu, že mal. deti keď prídu od otca sú nervózne, hádajú sa medzi sebou, sú rozhodené. Vadí im ako otec s nimi komunikuje, že s nimi nekomunikuje normálne. Z tohto sú nervózne. Uviedla súdu, že aktuálne styk prebieha tým spôsobom, že cez týždeň nechodia k otcovi tak často. Počas víkendov mal. deti k otcovi chodia, avšak nedávno ho prosili, aby bol víkendový styk len od soboty do nedele. Mal. deťom vadí postoj otca k nim a ich vzájomný vzťah. Staršia sa bojí otcovi čokoľvek povedať a snaží sa ustupovať mladšej. Čo sa týka ich študijných výsledkov, tie sú výborné, majú jednotky a dvojky. Čo sa týka krúžkov počas týždňa, v pondelok majú klavír, v utorok takisto klavír, v stredu majú jazykovú školu. Mal. A. má tiež bedminton. Vo štvrtok majú jazykovú školu a v piatok nemajú žiadne krúžky. Otec mal. detí na pojednávaní uviedol, že mal. deti s ním idú na styk, avšak počas styku sa stáva, že s ním nekomunikujú. Uviedol, že matka marí víkendový styk, pretože sa stane, že do jej domácnosti príde stará matka mal. detí alebo ich kamarátky alebo niekto iný a potom samozrejme mal. deti nechcú ísť s ním na styk. Vždy sa snaží pripraviť program na víkend, keď má mal. deti, ale tieto snahy sú často zmarené práve zo strany matky, ktorá mu deti odovzdá neskôr a podobne. Uviedol, že matka neakceptuje, že deti k nemu idú na styk, nepripraví ich na styk, ani im nepripraví náhradné oblečenie. Čo sa týka styku počas týždňa uviedol, že ten sa aktuálne vôbec nerealizuje. Uviedol súdu, že posledný piatok si mal. deti zobrala matka, hoci on mal mať styk, pretože s maloletou išla do I. na stretnutie v súvislosti s jej nástupom na osemročné gymnázium. Styk teda prebiehal následne až od soboty doobeda. Uviedol tiež, že nikdy mu mal. deti neuviedli, že by u neho v domácnosti nechceli prespávať. Aj tento posledný víkend u neho v domácnosti prespali, uviedol, že s prespatím nebol žiadny problém.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že na základe zistených skutočností úrad odporúča, aby v konaní o zmenu rozhodnutia o úprave styku s mal. deťmi súd prihliadol na názor mal. detí vzhľadom k ich veku a rozumovej vyspelosti, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ale tiež aj na právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom. 5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a listinné dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: správa zo šetrenia pomerov č. l. 22. Súd tiež oboznámil s pripojeným spisom sp. zn. 32P/5/2024, a to konkrétne rozsudkom č. l. 90 zo dňa 13.02.2025, ktorým bol naposledy upravený styk otca s mal. deťmi. 6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Mal. A. a C. pochádzajú z manželstva rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp zn. 32P/5/2024 zo dňa 13.02.2025 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý utorok a stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod., každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., každý kalendárny rok počas jarných prázdnin od piatka od 16:00 hod. pred začiatkom jarných prázdnin do nasledujúcej stredy do 16:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 16:00 hod. do soboty do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od soboty od 16:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 16:00 hod. do 26.12. do 16:00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. od 16:00 hod. do 01.01. nadväzujúceho kalendárneho roka do 16:00 hod., počas letných prázdnin prvé dva júlové týždne od predchádzajúcej nedele od 16:00 hod. do nedele o dva týždne do 16:00 hod. a prvé dva augustové týždne od predchádzajúcej nedele od 16:00 hod. do nedele o dva týždne do 16:00 hod. Podľa tvrdení matky uvádzaných v podanom návrhu, takto upravený styk otca s mal. deťmi maloletým deťom aktuálne nevyhovuje a tento odmietajú uskutočňovať v zmysle rozhodnutia súdu. Obe mal. deti navštevujú Základnú školu s materskou školou F. F.. Mal. C. je žiačkou 4. ročníka a mal. A. je žiačkou 5. ročníka. Po rozvode manželstva otec určitú dobu žil v domácnosti s matkou a mal. deťmi, následne sa odsťahoval k svojej matke do domácnosti, ktorá medzičasom v januári 2026 zomrela. 7. Po podaní návrhu súd požiadal Úrad práce, soc. vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej len ÚPSVaR“) o prešetrenie pomerov. Ten vykonal sociálne šetrenie v domácnostiach oboch rodičov a pohovor s mal. deťmi a súdu zaslal nasledujúcu správu: Sociálnym šetrením v domácnosti matky bolo zistené, že býva v 4- izbovom rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. V domácnosti býva matka spolu s mal. A. s C.. Bývanie je vhodné, štandardne zariadené. Hygiena a čistota je na požadovanej úrovni. Matka pracuje v A. J. K. L. J., pracuje ako projektový manažér. Jej priemerný mesačný príjem je cca 1.100 eur - 1.200 eur. Matka poberá prídavky na obe mal. deti vo výške 120 eur a daňový bonus. Matka sa vyjadrila, že na podanom návrhu trvá. Obe mal. deti navštevujú Základnú školu s materskou školou F. F.. Mal. C. je žiačkou 4. ročníka a mal. A. je žiačkou 5 ročníka. Mal. C. navštevuje aj školský klub detí. Obe mal. deti navštevujú Základnú umeleckú školu – klavír a H. G. A.. K styku matka uviedla, že otec sa striktne drží rozhodnutia súdu, pokiaľ sa styk v daný deň neuskutoční, otec trvá na spísaní záznamu o zmene termínu. Kým rodičia bývali v jednej domácnosti, buď v daný čas podľa rozhodnutia súdu, na stretávanie s otcom prebiehalo, že išla raz jedna dcéra alebo druhá. Ako sa otec odsťahoval, chodia obidve. Pri styku sa stalo, že mal. deti s otcom ísť nechceli, nakoľko mali doma kamarátov, otec vyvádzal, chcel im rozsekať veci. Matka vo svojej nehnuteľnosti dala vymeniť zámky. Tiež sa stalo, že ich otec priviezol matke v čase cca 20:30 hod., matka uviedla, že otec bol pod vplyvom alkoholu. Keď si prišiel po mal. deti na druhý deň ráno, matka mu ich nedala, nakoľko mala podozrenie, že je ešte pod vplyvom alkoholu. Matka tiež uviedla, že v dni v týždni kedy má otec s mal. deťmi styk, majú aj krúžkové činnosti. Reálne sa vracajú domov večer o 19:00 hod. Musia sa pripraviť do školy na nasledujúci deň a ísť v čas spať. Pre mal. deti je to vyčerpávajúce, pokiaľ v tieto dni zastrešuje starostlivosť matka, v čase 19:00 hod. sú už mal. deti pripravené do školy a majú priestor aj na svoje osobné aktivity, ktorým sa doma radi venujú. K styku otec vyžaduje veci pre mal. deti. Preberanie mal. detí sa realizuje v škole, alebo u starého otca z matkinej strany. Matka uviedla, že by deti museli ísť so všetkými vecami už ráno do školy. Sociálnym šetrením v domácnosti otca bolo zistené, že otec býva v 3- izbovom byte na L. M. na adrese A. L. N. X. Byt je predmetom dedičského konania po jeho nebohej matke. V domácnosti otca majú mal. deti svoju izbu, ktorá je prispôsobená veku mal. detí. Hygiena a čistota je na požadovanej úrovni, bytové podmienky sú vhodné. Otec pracuje pre A. L., jeho príjem je cca 1.600 eur. Uviedol, že s návrhom nesúhlasí, cez právnika si podá návrh na striedavú starostlivosť. Nie je spokojný ako teraz
určený styk prebieha, to čo matka uvádza v návrhu, si mohol povymýšľať aj on. Styk mal. prebiehať aj cez týždeň, avšak matka ho zo styku cez týždeň vyškrtla. Je rád, že sa to rieši. Chcel vedieť, čo z rozsudku znamená príprava mal. detí na styk, nakoľko od matky na styk detí v živote nič nedostal. K styku viedol, že nefunguje v zmysle rozsudku – matka naschvál príde o 16:00 hod., naposledy prišla matka 16:15 až 16:30 hod., bez vecí mal. detí. Otec uviedol, že ak mal. deti povedia úradu to, čo matka uvádza v návrhu, už ich ,,nechce vidieť“. Voľný čas trávia raz za mesiac na výletoch, chodia na predlžené víkendy (cez jarné prázdniny išli na M.). V marci počas stretnutia mal. detí s otcom sa boli prejsť, staršia mala dievčenské problémy. Staršia dcéra mu vykričala, že ona vie prečo chodia na výlety. Pokiaľ bol s deťmi lyžovať, lyžiarsku výstroj si požičal od matky, nakoľko aj ona ju mala požičanú – prispel jej 100 eur na 3-4 dni. Otec mal. deťom v čase keď sú s ním umožňuje volať matke, obe sú zavesené na mobiloch, s matkou riešia čo budú jesť. Keď otec volal na Vianoce, akokoľvek sa snažil dovolať, boli nedostupné. Keď išli z pobytu v J., stretli v K. O. I. s matkou. Staršia dcéra chcela ísť s ňou domov, čo jej otec umožnil. Aj na Silvestra staršia dcéra odišla k matke. Cez jarné prázdniny sa mali učiť báseň – ráno keď vstali, tak sa s otcom učili. Následne staršia volala s matkou, a matka ju k otcovi prišla zobrať. Otec uviedol, že nemá prístup ani do edupage a matka mu neustále kazí plány s mal. deťmi. Matka rozhoduje o čase, kedy môže tráviť čas s deťmi, kazí mu jeho čas s deťmi. Pokiaľ vychádza školská akcia v čase otca – išla matka, o mimoškolských aktivitách ho matka neinformuje. Komunikácia je formou SMS správ a tel. hovorov. Na základe zistených skutočností úrad odporučil, aby v konaní o zmenu rozhodnutia o úprave styku s mal. deťmi, súd prihliadol na názor mal. detí, vzhľadom k veku mal. detí a ich rozumovej vyspelosti, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ale tiež aj na právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a venoval mu náležitú pozornosť. 8. Vzhľadom na to, že obe maloleté deti úrad požiadali o to, aby ich rodičia neboli o obsahu ich výpovede informovaní a nemali k nej prístup, ÚPSVaR zaslal súdu osobitne správu z vypočutia maloletých, ktorá sa nachádza v zapečatenej obálke v súdnom spise. 9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovor OSN o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 10. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 13. V zmysle § 122 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 15. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. 16. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. 17. Ako ku prvej otázke súd považuje za potrebné vyjadriť sa k zisťovaniu názoru maloletých detí. 18. Z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu § 38 ods. 1 a 2 CMP vyplýva, že predkladateľ návrhu zákona (CMP) pri koncipovaní návrhu zákona dôsledne aplikoval ustanovenia Dohovoru OSN o právach dieťaťa; v prípade ustanovenia § 38 CMP konkrétne právo dieťaťa na slobodné vyjadrenie svojho názoru v prebiehajúcom súdnom konaní (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa). Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa je tak obligatórnym postupom súdu, pričom samostatné vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené jeho vekom ani rozumovou vyspelosťou, ale primárne schopnosťou vyjadriť ho samostatne. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, majú štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vhodnou právnou úpravou zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné samo formulovať svoje názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať a to vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú s tým, že je potrebné takýmto názorom dieťaťa venovať patričnú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku, rozumovej a mentálnej úrovni. S ohľadom na tento cieľ poskytuje ustanovenie § 38 CMP dieťaťu dostatočný priestor na vypočutie v každom súdnom konaní, ktoré sa ho dotýka. Uvedenému právu dieťaťa (slobodne formulovať a vyjadrovať vlastné názory na záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú a byť vypočuté) korešponduje povinnosť rodičov, súdu a orgánov ochrany detí a sociálnej kurately venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť. Výsluch maloletého dieťaťa bez prítomnosti iných osôb, a to aj a najmä bez prítomnosti rodičov, by mal súd zvoliť hlavne v tom prípade, ak má za to, že by výpoveď maloletého by mohla byť ovplyvnená možným konfliktom lojality a pocitom viny. 19. V predmetnom súdnom konaní súd v súlade s ust. § 38 a § 116 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) prostredníctvom kolízneho opatrovníka vypočul maloleté deti za účelom zistenia ich názoru na navrhovanú zmenu úpravy styku. Maloleté deti požiadali, aby sa obsah rozhovoru medzi nimi a kolíznou opatrovníčkou nesprístupnil účastníkom konania – rodičom, preto súd v tomto rozhodnutí bližšie neoboznamuje so skutočnosťami, ktoré maloleté deti uviedli pri tomto vypočutí. Súd pristúpil k vypočutiu a zisteniu názoru maloletých detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka – ÚPSVaR. Predmetné zistenie názoru maloletých prebehlo bez prítomnosti rodičov, aby sa eliminoval možný konflikt lojality, či pocitu viny, pokiaľ by maloleté deti vypovedali v neprospech ktoréhokoľvek z rodičov. Súd pri vyhodnotení zisteného názoru maloletých prihliadol na niekoľko nasledujúcich skutočností – vek a vyspelosť mal. detí, existencia rizika konfliktu lojality alebo inej ujmy pri otvorenosti voči rodičom, známky manipulácie, súlad/rozpor s objektívnymi zisteniami o pomeroch v rodine. V súlade s uvedenými kritériami súd vyhodnotil názor mal. detí ako relevantný a objektívny a pri rozhodovaní vo veci mu priznal náležitú váhu. Obe mal. deti, vo veku 9 a 11 rokov, sú vo veku, kedy vedia vyjadriť svoj názor, majú dostatočné rečové a vyjadrovanie zdatnosti a sú dostatočne vyspelé na to, aby rozumeli vyjadrenému názoru aj následkom vyjadreného názoru. Súd má za to, že názor maloletých, ktorý slobodne vyjadrili kolíznej opatrovníčke je skutočným názorom maloletých detí, ktorý vnútri seba pociťujú. Maloleté deti jasne, zreteľne a spontánne vyjadrili svoj názor, bez známok manipulácie. Odpovedali na rôzne otázky kolíznej opatrovníčky, pričom odpovede boli konzistentné, stabilné, v prípade opakovania témy styku s otcom odpovedali rovnako, čo značí vnútorný konsenzus s prejaveným názorom. Vyjadrený názor detí súd tiež vyhodnotil za súladný s objektívnymi zisteniami pomerov a situácie v rodine. Po vyhodnotení názoru mal. detí za relevantný a objektívny, súd tiež podrobil tento názor posúdeniu s najlepším záujmom mal. detí, keď v súdnej praxi v zásade platí, že názor dieťaťa nemusí vždy odzrkadľovať jeho najlepší záujem. Je to práve súd, ktorý vyhodnocuje najlepší záujem mal. dieťaťa, ktorý sa pretaví do rozhodnutia súdu. V prípade týchto mal. detí má súd za to, že ich názor v podstate zodpovedá ich najlepšiemu záujmu s minimálnymi odchýlkami, ako napríklad uprednostnenie
trávenia času s kamarátkami pred trávením času s rodičom (jedná sa o pochopiteľný detský/teenagerský názor preferovania kamarátov pred rodičom, ktorý sa však vymyká najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorým je budovanie a udržiavanie blízkeho vzťahu s rodičmi). 20. Pokiaľ právny zástupca matky na pojednávaní namietal, že súd bližšie neoboznamuje účastníkov konania s názorom mal. detí, je potrebné poukázať na vyššie citované ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovor OSN o právach dieťaťa. Citované ustanovenie vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Dohovor o právach dieťaťa má charakter medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, pričom aj v danom prípade musel súd prihliadať na medzinárodnoprávny záväzok prednostného aplikovania najlepšieho záujmu dieťaťa pred vnútroštátnou úpravou, ktorá sa vo vzťahu k procesnému postupu súdu v konaniach vzťahujúcim sa k maloletým deťom k otázke zisťovania názoru dieťaťa vyjadruje iba rámcovo, v čl. 4 Základných princípov CMP, ktorý aj s odkazom na čl. 3 ods. 2 Základných zásad CMP umožňuje súdu judikovať spravodlivosť pre dieťa s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. V predmetnom konaní s poukazom na najlepší záujem dieťaťa ako základné kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí, za zohľadnenia čl. 5 písm. g) Základných zásad Zákona o rodine súd nezverejnil správu z pohovoru s maloletými deťmi účastníkom a ani ústne na pojednávaní im neuviedol skutočnosti uvádzané mal. deťmi, pretože by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletých detí konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Súd na pojednávaní len stručne oboznámil rodičov s najpodstatnejšími závermi vyplývajúci z vypočutia maloletých, na ktoré následne nadväzovalo aj súdom uvedené predbežné právne posúdenie veci. Súd opätovne zhrňuje najpodstatnejšie skutočnosti vyplývajúce z vypočutia mal. detí: maloleté deti majú silnú pozitívnu citovú väzbu k otcovi, vzťah s otcom nie je rozvrátený, chcú s ním byť v kontakte, stretávať sa s ním a nemajú problém prespať u neho v domácnosti, nevyhovuje im styk počas školského týždňa. Postup súdu, ktorý rodičov detailnejšie neoboznámil s názorom mal. detí, je v súlade s ustálenou súdnou praxou, aj v súlade s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 2Cdo 74/2020, KS TT sp. zn. 12CoP/36/2025, KS ZA sp. zn. 14CoP/165/2024, sp. zn. 13CoP/74/2024 a ďalšie). 21. V súvislosti so samotným rozhodnutím súdu o zmene úpravy styku súd uvádza nasledovné. 22. K zmene rozhodnutia, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorej obsahom bola doterajšia úprava styku otca s mal. deťmi, je možné pristúpiť len pri dôležitej zmene okolností týkajúcich sa všetkých účastníkov. Za hlavnú zmenu pomerov v predmetnom konaní súd považoval predovšetkým skutočnosť, že týždenný styk (styk otca s mal. deťmi počas pracovného/školského týždňa) tak ako bol rodičmi dohodnutý, mal. deťom nevyhovuje vzhľadom na ich vyťaženie mimoškolskými aktivitami v poobedňajších hodinách po škole. Obaja rodičia zhodne uznali na pojednávaní, že mal. deti majú počas týždňa po škole záujmové krúžky ako klavír, jazykovú školu, bedminton, pričom pokiaľ dochádzalo ku styku otca s deťmi počas týždňa (utorok a streda), mal. deti nemali dostatok času na oddych, prípravu do školy na ďalší deň a boli vyčerpané. Takýto styk počas týždňa mal. deťom nevyhovuje, čo potvrdil aj samotný otec maloletých, ktorý bol ochotný ustúpiť od úpravy styku s mal. deťmi počas týždňa, keď sám uznal vyťaženosť mal. detí mimoškolskými aktivitami. Z uvedených dôvodov súd zmenil doterajšiu úpravu styku tak, že vypustil upravenie styku otca s mal. deťmi počas týždňa, keďže tento styk nie je v záujme mal. detí. Mal. deti majú počas týždňa školské povinnosti, krúžky, pripravujú sa do školy v poobedňajších hodinách. Ak trávia styk s otcom počas týždňa, prídu domov k matke približne o 19.00 hod. večer unavené, vyčerpané z mimoškolských aktivít a styku s otcom, a následne sa ešte musia pripravovať do školy na ďalší deň do večerných hodín a vykonať večernú hygienu, čo ich podľa názoru súdu, s ktorým sa stotožňujú obaja rodičia, vyčerpáva a zaťažuje. Neprimerané zaťaženie mal. detí a zachovanie týždenného styku nie je v záujme mal. detí, pretože by mohlo viesť k zhoršeniu školských výsledkov, až k zhoršeniu zdravia mal. detí. 23. Následne sa súd zameral na otázku víkendového styku (od piatku do nedele), pričom súd konštatuje, že v časti víkendového styku nedošlo k zmene pomerov, resp. okolností, ktoré by mali za následok potrebu zmeny doterajšieho súdneho rozhodnutia v zmysle podaného návrhu. Matka v podanom návrhu navrhovala počas víkendu pomerne široké zúženie styku otca s mal. deťmi, ktoré by u otca nemali vôbec prespávať a styk by sa uskutočňoval len v nepárnu sobotu od 8.00 do 16.00 hod. Uvedený návrh však matka neodôvodnila takými podstatnými skutočnosťami, ktoré by zakladali zákonné dôvody na obmedzenie víkendového styku bez prespatia mal. detí v domácnosti otca. Matka v podanom návrhu odôvodnila zúženie styku znížením záujmu otca o potreby detí, odmietaním detí tráviť čas domácnosti
otca, pretože otec sa im aktívne nevenuje a deti vnímajú čas v jeho domácnosti ako stratu času. Taktiež tvrdila, že domácnosti otca maloletý deti nemajú k dispozícii primerané materiálne vybavenie pre trávenie času a odpočinok. Otec ich proti vôli detí drží v byte, nedovolí im ísť na ihrisko, či von a obmedzuje ich v kontaktovaní matky počas styku. Matka zdôrazňovala, že maloleté deti otca nechcú prespávať. Súd sa pri rozhodovaní zaoberal uvedenými tvrdeniami matky, pričom dospel k záveru, že tieto tvrdenia nie sú dôvodné na obmedzenie styku otca s mal. deťmi. Z konania otca súd nemal za preukázané zníženie jeho záujmu o maloleté deti, ten sa aj naďalej chce s maloletými deťmi stretávať, tráviť s nimi čas, rozširovať vzťah s maloletými deťmi. Snaží sa o striktné dodržiavanie súdneho rozhodnutia, čo nezodpovedá tvrdenému upadajúcemu záujmu o mal. deti. Kontakt s deťmi sa snaží udržiavať aj prostredníctvom mobilných telefónov, avšak uviedol, že tento kontakt je sťažený a problematický, pretože maloleté deti mu častokrát telefón nezdvihnú alebo, ak mu aj zdvihnú, povedia len pár viet alebo slov. Aj v súlade s vyjadrením matky, že maloleté deti sú nervózne z komunikácie s otcom, pretože tá je problematická a nedostatočná, má súd za to, že v rodine sú určité komunikačné problémy, či už medzi maloletými deťmi a otcom, ale takisto medzi rodičmi navzájom. Súd však zastáva názor, že toto nie je dôvod na obmedzovanie styku otca s maloletými deťmi, ale je potrebné pracovať na uvedených komunikačných problémoch a tieto odstrániť, a to predovšetkým formou nariadeného psychologického poradenstva, ktoré ďalším výrokom súd uložil účastníkom konania. Uložené výchovné opatrenie tiež prispeje k edukácii otca akým spôsobom má s maloletými deťmi aktívne tráviť čas, aby maloleté deti čas strávený s otcom nepovažovali za stratu času, ale aby tento čas bol efektívne využitý na rozvoj vzájomného vzťahu. Z uvedeného dôvodu preto ani skutočnosť, že aktuálne maloleté deti môžu vnímať čas domácnosti otca ako za stratu času, nie je dôvodom na obmedzovanie styku otca s maloletými deťmi. Pokiaľ matka uvádzala, že maloleté deti nemajú k dispozícii primerané materiálne vybavenie pre trávenie času a odpočinok v domácnosti otca, uvedené vyjadrenie bolo vyvrátené a dôsledku šetrenia pomerov domácnosti otca, kde kolízny opatrovník konštatoval vhodné bytové podmienky na uskutočňovanie styku maloletých detí s otcom. Maloleté deti majú v domácnosti otca samostatnú izbu prispôsobené veku maloletých detí. Hygiena a čistota bola na požadovanej úrovni. Tvrdenie, že by otec obmedzoval počas styku maloleté deti v kontakte s matkou súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď v priebehu pojednávania vyšlo najavo, že maloleté deti s matkou počas času, ktorý trávia s otcom, sú v kontakte, volajú si, píšu si prostredníctvom aplikácii, a teda maloleté deti nie sú obmedzované v tomto kontakte. Je potrebné si však uvedomiť, že maloleté deti trávia s otcom podstatne menej času ako s matkou, a je pochopiteľné, že otec vníma kontakt detí prostredníctvom mobilného telefónu s matkou počas styku ako narúšajúci tento styk, ako nepriamy zásah matky do jeho trávenia času s mal. deťmi. Matka by si mala uvedomiť, že pokiaľ kontaktuje deti počas styku s otcom určitým spôsobom nepriamo zasahuje do priebehu styku a narúša plnohodnotnosť tohto styku otca s deťmi. Umocnenie to platí, keď vzájomné vzťahy medzi rodičmi nie sú ideálne a problematické. Súd preto rozumie postoju otca, že nie je uzrozumený, pokiaľ maloleté deti sú v telefonickom kontakte s matkou alebo píšu si prostredníctvom aplikácií s matkou počas styku, avšak na druhej strane maloleté deti majú právo byť v kontakte so svojou matkou, na ktorú sú naviazané. Je to práve matka, ktorá by mala zaujať postoj v tom smere, že pokiaľ to nie je nevyhnutné, s maloletými deťmi sa počas styku nebude kontaktovať, aby sa maloleté deti mohli plnohodnotne sústrediť na aktivity a činnosti vykonávané s otcom. Čo sa týka samotného tvrdenia matky, že maloleté deti nechcú v domácnosti prespávať, uvedené tvrdenie súd nepovažoval za hodnoverné vzhľadom na obsah zisteného názoru maloletých detí. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté deti požiadali o nesprístupnenie obsahu rozhovoru svojim rodičom, súd nemôže bližšie oboznamovať so skutočnosťami, ktoré maloleté deti uviedli v súvislosti s prespávaním v domácnosti otca, avšak s prespatím v jeho domácnosti sú uzrozumené. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd súhrne konštatuje, že v predmetnej veci nie je zákonný dôvod na obmedzenie kontaktu otca s maloletými deťmi počas víkendu, a už vôbec nie je daná existencia dôvodu na úpravu styku bez prespatia mal. detí v domácnosti otca. 24. Vzhľadom na skutočnosť, že otec súhlasil so zmenou styku z párneho kalendárneho týždňa od piatka do nedele na nepárny kalendárny týždeň od piatka do nedele, súd uvedenú skutočnosť akceptoval a tento víkendový styk upravil na nepárny kalendárny týždeň. V opačnom prípade (ak by otec so zmenou nesúhlasil) by nedošlo k takejto zmene zo strany súdu, pretože skutočnosť, že kamarátky mal. detí majú nastavený styk s rodičmi na opačné víkendy ako mal. A. a C. rozhodne nie je zákonným dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia. Zmena styku z párneho víkendu na nepárny nebola odôvodnená žiadnymi inými skutočnosťami, len tým, že mal. deti chcú tráviť čas a hrať sa s kamarátkami počas víkendu, keď im to nie je umožnené, pretože ich kamarátky majú upravený styk na opačné víkendy.
25. Čo sa týka samotnej úpravy styku počas prázdnin, tu súd rovnako konštatuje, že nedošlo k zmene pomerov, resp. okolností, ktoré by mali za následok potrebu zmeny doterajšieho súdneho rozhodnutia, pričom platí už vyššie uvedené, že súd nemal za preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by mal. deti nemali v domácnosti u otca prespávať a styk počas prázdnin by mal byť nastavený formou styku bez prespatia. Z dôvodu, že rodičia na pojednávaní zhodne navrhli úpravu styku počas letných prázdnin z dvoch týždňov na jeden týždeň, súd takýmto spôsobom zmenil úpravu styku počas mesiaca júl a august v súlade s ich vyjadreniami, pretože sú to práve rodičia, ktorí najlepšie poznajú svoje pomery a vhodnosť nastavenia stretávania sa počas prázdnin, čím im súd takpovediac vyšiel v ústrety a styk počas mesiaca júl a august upravil podľa konsenzuálneho vyjadrenia rodičov. 26. Nedá súdu nedodať, že matka pred súdom deklarovala, že má záujem, aby deti s otcom trávili čas, aj na ich rozširovaní vzťahu, avšak ňou navrhované zúženie styku bez prespatia maloletých detí v domácnosti otca, úprava styku len na niekoľko hodín počas nepárnej kalendárnej soboty a úprava styku počas prázdnin a sviatkov opätovne bez prespatia v rozsahu len 3 dni za rok (dva dni počas jarných prázdnin a jeden deň počas veľkonočných) a počas Vianoc len v rozsahu 4 dni na 4 hodiny denne, takéto zúženie styku rozhodne nie je prejavom snahy o zachovanie vzťahu k maloletých detí s otcom a jeho ďalšie rozširovanie a budovanie. Ak by súd podanému návrhu vyhovel, znamenalo by to podstatné zúženie styku otca s maloletými deťmi, ktoré by následne viedlo k ochladnutiu a postupnému odcudzeniu sa maloletých detí a otca, čo rozhodne nie je v záujme maloletých detí, ktoré majú s otcom vybudovaný pozitívny vzťah a samé uviedli, že sa s otcom chcú pravidelne stretávať. Aj sama matka na pojednávaní uviedla, že deti v zásade neodmietajú rezolútne otca. 27. Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného a osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma rodičmi a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Najlepším záujmom každého maloletého dieťaťa nepochybne je, aby malo zachovaný pozitívny a produktívny vzťah k obidvom rodičom. 28. Súd akceptuje, že maloleté deti môžu prejavovať negatívne reakcie, pokiaľ majú ísť na styk s otcom, či už v dôsledku pocitu nedostatočne efektívne stráveného času s otcom, nedostatočnej komunikácie zo strany otca, alebo v dôsledku toho, že radšej by uprednostnili byť s kamarátkami. Toto však rozhodne nie sú dôvody na obmedzovanie styku s rodičom. Práve pri takomto prežívaní maloletých detí by mala matka, ako im najbližšie osoba, maloletým deťom vysvetliť situáciu, dôležitosť otca ich živote, snahu maloletých detí tiež rozvíjať vzťah s otcom, a predovšetkým prednosť trávenia času so svojím rodičom pred aktivitami s kamarátkami, ktoré síce možno sú zábavnejšie, avšak nemôžu nahradiť miesto otca v živote mal. detí. Úlohou matky, ktorej sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, je pripraviť ich na styk s otcom, pričom pod týmto pojmom sa rozumie psychická príprava maloletých detí na styk, ich motivácia na styk, dohovorenie im a ich pozitívne nastavenie na styk s otcom. Za prípravu na styk rozhodne nemožno považovať len strohé konštatovanie, že maloleté deti na styk musia ísť, že je na to rozhodnutie, že to musia rešpektovať a že to nedokáže ovplyvniť. Takýto postoj matky vyjadrený pred maloletými deťmi, ktorým vo svojej podstate prezentuje negatívne pocity a postoje k otcovi, práve utvrdzuje maloleté deti v negatívnom postoji ku styku s otcom, keď mal. deti z dôvodu lojality k matke preberajú jej postoje. Je to opak motivácie mal. detí na styk a ich psychickej prípravy tráviť čas so svojím otcom. Taktiež nie je žiaduce, aby matka vytvárala podnety pre maloleté deti, ktoré prispievajú k odmietajúcemu postoju styku, respektíve k negatívnemu nastaveniu maloletých detí na styk (napríklad do domácnosti matky prídu starí rodičia/kamaráti, keď majú ísť maloleté k otcovi). Pokiaľ matka na pojednávaní uviedla, že nie je jej úlohou ani povinnosťou nútiť deti k styku s otcom, pričom by bolo škodlivé, keby mala pretvárať vôľu detí a presviedčať ich k niečomu čo odmietajú, tu súd uvádza, že od matky sa vyžaduje motivácia maloletých detí na styk, vysvetlenie im situácie a vysvetlenie im skutočnosti, že hoci s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, stále sa jedná o ich rodiča, ktorý má mať v ich živote rovnaké miesto ako matka, o rodiča, ktorý má maloleté deti rád a chce s nimi tráviť čas. Pohovor matky s maloletými deťmi, dohováranie, či motivácia rozhodne nenapĺňa atribúty nútenia maloletých detí do niečoho čo odmietajú. 29. V súvislosti s tvrdením matky, že otec požíva alkohol pred maloletými deťmi, tu súd uvádza, že požívanie alkoholu vo vyššej miere pred deťmi je neprípustné, či už sa jedná o jednorazové požitie na oslave, chate, alebo každodenné požívanie alkoholu. Kolízny opatrovník šetril pomery domácnosti
otca a nezistil žiaden problém otca s užívaním alkoholických nápojov, ani v domácnosti otca nebadal náznaky takéhoto problému. V minulosti sa zrejme stalo, že otec pred deťmi požil alkohol, čo súd v žiadnom prípade neschvaľuje, avšak bez ďalšieho nateraz v tejto súvislosti nie je daný dôvod na obmedzovanie styku pre požívanie alkoholických nápojov otcom v prítomnosti mal. detí. Súd však dáva otcovi varovanie, aby sa takéhoto konania zdržal a alkoholické nápoje požíval v čase, ktorý netrávi s mal. deťmi. Otázka požívania alkoholu pred deťmi bude tiež predmetom nariadeného odborného poradenstva. Matka poukazovala na udalosť z januára 2026, keby mal otec pod vplyvom alkoholu údajne maloleté deti priviesť motorovým vozidlom domov, pričom zapadol do záveja. Uvedená tvrdená udalosť nebola zo strany matky pred súdom žiadnym spôsobom preukázaná, pričom matka uviedla, že políciu počas tohto incidentu nezavolala. Otec sa na pojednávaní k tomuto incidentu vyjadril tak, že nebol pod vplyvom alkoholu, bol v psychickej nepohode, pretože mu v januári 2026 umrela matka. Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia rodičov sú absolútne protichodné, pričom ani jeden z nich nedokáže svoje tvrdenia relevantným spôsobom preukázať, nie je možné zistiť, či otec v skutočnosti bol alebo nebol pod vplyvom alkoholu v tento večer. Súd uvádza, že ak aj v minulosti došlo k jednorazovému pochybeniu otca, toto jednorazové pochybenie ešte nie je dôvodom pre elimináciu styku otca s maloletými deťmi v zmysle podaného návrhu. Navyše tvrdenia matky ani nesmerovali tým smerom, že by maloleté deti odmietali styk s otcom z dôvodu požívania alkoholu. 30. Pred samotným rozhodnutím súdu vo veci samej právny zástupca matky navrhoval doplnenie dokazovania, a to opätovným vypočutím maloletých detí pred súdom za účelom opätovného zistenia názoru maloletých detí. Súd podaný návrh na doplnenie dokazovania zamietol s tým odôvodnením, že maloleté deti boli vypočuté v konaní kolíznym opatrovníkom, názor maloletých detí bol riadne zistený bez prítomnosti rodičov, maloleté deti sa vyjadrili ku všetkým podstatným otázkam týkajúcim sa tohto súdneho konania aj k tým, ktoré boli riešené na pojednávaní. Vyjadrenie maloletých detí bolo jasné, zrozumiteľné, a preto ho súd považuje za objektívne. Súd má za to, že duplicitné zaťažovania mal. detí vypočúvaním na súde priamo zákonnou sudkyňou nie je v záujme mal. detí, keď ich názor bol dostatočne zistený kolíznym opatrovníkom a je zachytený v súdu predloženej správe. Pri zisťovaní názoru mal. detí je irelevantné, či je tento názor zistený priamo súdom alebo prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Navyše žiaden z rodičom nenamietal ovplyvnenie názoru mal. detí druhým rodičom, preto skutočne nie sú pochybnosti súdu o objektivite názoru maloletých detí. Skutočnosť, že mal. deti priamo matke uviedli, že nechcú u otca prespávať, nezakladá existenciu rozporov v názore mal. detí, keď zo súdnej praxe je známe, že mal. deti môžu v dôsledku konfliktu lojality každému z rodičov uvádzať odlišné názory a postoje, aby sa s týmto rodičom nedostali do konfliktu. Preto je pre súd prioritné a smerodajné ako sa mal. deti vyjadrili pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom, ktorý bol vedený bez prítomnosti rodičov. Súd vykonal test proporcionality medzi duplicitným zaťažovaním a stresovaním maloletých vypočutím na súde a súčasne vystaveniu ich ďalšiemu prežívaniu a zaťahovaniu do konfliktu rodičov, a na druhej strane opätovným prezisťovaním pomerov v rodine a okolností, ku ktorým sa mal. deti už vyjadrili, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že mal. deti zodpovedali všetky otázky a jasne sa vyjadrili ku všetkým skutočnostiam dôležitým pre rozhodnutie súdu, test proporcionality vyšiel v prospech ochrany mal. detí a rešpektovania názoru mal. detí. Súčasne opakovaním vypočutia maloletých by bol u nich opätovne prežívaný konflikt lojality v dôsledku pôsobenia rodičov. Súd zdôrazňuje, že všetky otázky, ktoré by súd považoval za dôvodné maloletým deťom pri opakovanom vypočutí klásť, už boli maloletými zodpovedané kolíznej opatrovníčke. Pokiaľ právny zástupca matky v záverečnej reči zmieňoval konfrontáciu mal. detí, takýto postup súdu by bol porušením práv mal. detí v súdnom konaní garantovaných medzinárodnými zmluvami, i slovenským právnym poriadkom. Súd zdôrazňuje, že mal. deti majú právo sa vo veciach, ktoré sa ich týkajú vyjadriť, ale nemajú slúžiť ako nástroj pre preukázanie tvrdení rodičov pred súdom. Na záver súd uvádza, že ak by aj pristúpil k opätovnému vypočutiu maloletých detí, je vysoko pravdepodobné, až na hranici určitosti, že názor maloletých by bol už ovplyvnený matkou, ktorá na pojednávaní nadobudla vedomosť v dôsledku predbežného právneho posúdenia uvedeného súdom o možnom prespávaní mal. detí v domácnosti otca, s čím absolútne nesúhlasila. Keďže ostatné vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov v ich vzájomných súvislostiach poskytlo dostatočný obraz o skutočnom stave veci pre účely rozhodovania, nebolo potrebné opätovné vypočúvanie a zisťovanie názoru mal. detí v zmysle návrhu matky. 31. Podľa § 37 ods. 2 psím d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
32. Predmetným rozsudkom súd rozhodoval aj o návrhu kolízneho opatrovníka vzneseného počas pojednávania na uloženie výchovného opatrenia rodičom a mal. deťom formou odborného psychologického poradenstva. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že najlepší záujem maloletých detí vyžaduje ako najvhodnejší prostriedok nápravy a zlepšenia situácie v rodine uložiť rodičom a mal. deťom povinnosť podrobiť sa spoločnému odbornému psychologickému poradenstvu, a to práve za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva, zlepšenia vzťahu otca a mal. detí a ich vzájomnej komunikácie. Súd je toho názoru, že je v záujme maloletých detí, aby sa ich rodičia naučili a vedeli dohodnúť aspoň na základom fungovaní styku na rodičovskej úrovni. Realizácia odborného poradenstva je tak podľa názoru súdu dôležitá a v súčasnej situácii nevyhnutná pre zlepšenie komunikácie a bezkonfliktné nastavenie systému stretávania sa otca s maloletými deťmi, keďže rodičia sú vo svojej podstate vo vnútornom konflikte. Odstránenie zbytočného pnutia medzi rodičmi, ktoré pramení z prežitej minulosti rodičov, výrazne zlepší, uľahčí a zabezpečí budovanie vzťahu mal. detí k otcovi a aj k matke. V danom prípade je nevyhnutné, aby rodičia za pomoci odborného poradenstva našli uspokojivý spôsob komunikácie, ktorý by viedol k stabilnému výchovnému prostrediu. Práve odborné poradenstvo sa javí ako najvhodnejší prostriedok, ktorý rodičom poskytne podporu pri spracovaní vzájomných konfliktov takým spôsobom, aby nimi ďalej nepôsobili negatívne na maloleté deti a vedeli sa dohodnúť na fungovaní starostlivosti a styku. Zo strany psychológa ako odbornej osoby bude rodičom poskytnutý priestor za účelom prehodnotenia svojich doterajších postojov, správania a konania. Rodičia nezvládajú vzájomnú komunikáciu bezproblematicky, čo vyplynulo z ich vystupovania pred súdom a uvádzaných skutočností, preto je v záujme podpory riadneho fungovania rodičovstva a výchovného prostredia, aby podstúpili odborné poradenstvo tak ako im bolo uložené výrokom súdneho rozhodnutia, ktoré prispeje k zlepšeniu komunikácie rodičov a eliminuje negatívne dopady nevysporiadaného vzťahu rodičov na maloleté deti. Vhodnosť uloženia odborného poradenstva potvrdzuje i tvrdenie otca, že mal. A. zle znáša zlú komunikáciu medzi rodičmi. Ak výmena na styk prebehne v poriadku a bez konfliktu, aj mal. A. je počas styku spokojnejšia, ako je to v prípade, ak by došlo k nejakému konfliktu. Rovnako je potrebné odborne a koordinovane pracovať s otcom za účelom zlepšenia jeho rodičovských zručností a komunikačných zručností, ktoré nie sú úplne najvhodnejšie, keď maloleté deti necháva veľa času tráviť na počítači, Youtube, Whatsapp alebo telefóne. Rovnako je potrebné, aby si otec uvedomil, že pokiaľ sú maloleté deti u neho v domácnosti, je vhodné, aby mali spoločný program, aby sa im adekvátne venoval a efektívne s nimi trávil čas rôznymi aktivitami a činnosťami. Len takým spôsobom môže dôjsť k rozvoju ich vzájomného vzťahu a nie k jeho úpadku. Odborné poradenstvo sa okrem uvedeného dotkne aj otázky nevhodnosti požívania alkoholických nápojov pred mal. deťmi. Tiež je potrebné odborne a koordinovane pracovať s matkou za účelom správneho motivovania mal. detí na styk s otcom. Súd má za to, že psychologicko-poradenská intervencia zo strany psychológa za účelom podpory a rozvoja vzájomných komunikačných zručností a podpory a rozvoja rodičovských zručností je za danej situácie najvhodnejším opatrením, ktoré prispeje aj k zlepšeniu nastavenia maloletých detí ku styku. Súd okrem rodičov uložil výchovné opatrenie aj maloletým deťom, a to práve za účelom zlepšenia ich vzťahu s otcom a ich vzájomnej komunikácie, keď podľa tvrdení matky maloleté deti bývajú často nervózne a negatívne nastavené kvôli zlej komunikácii s otcom. Otec súdu potvrdil, že s maloletými sa ťažko komunikuje, niekedy mu nedvíhajú telefón a inokedy povedia len pár slov. Je teda zrejmé, že je potrebné pôsobiť na zlepšenie vzťahu a komunikácie medzi otcom a maloletými deťmi, ktoré súčasne prispejú k opätovnému vybudovaniu dôvery a prehĺbeniu vzťahu maloletých detí s otcom. Je totiž potrebné, aby súd v najlepšom záujme maloletých detí prijal všetky dostupné a vhodné opatrenia za účelom ich zdravého vývoja a vývinu, a zdravého budovania vzťahu k rodičom. 33. Aj z dôvodu, že súd uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia rodičovských zručnosti a komunikácie a prehĺbenia vzťahu mal. detí k otcovi, nevzhliadol za dôvodný návrh matky na zúženie styku v zmysle podaného návrhu. Negatívne nastavenie mal. detí k styku, ktoré matka uvádzala, môže byť odstránené práve v dôsledku absolvovania poradenstva. Týmto poradenstvom dôjde k zlepšeniu rodičovských zručností otca, čo sa v priamom dôsledku prejaví na jeho správaní, aj v správaní a komunikácii s maloletými. Dôvody, ktorými matka odôvodňovala zúženie styku – nervozita detí, negatívne nastavenie detí, zlá komunikácia otca s deťmi, neefektívnosť trávenia času otca a mal. detí - možno odstrániť práve absolvovaním odborného poradenstva rodičmi, ktorí keď si vstúpia do svedomia a budú sa riadiť odporúčaniami odbornej pracovníčky, a uvedomia si svoju zodpovednosť za výchovu za vývin maloletých, môžu dosiahnuť zlepšenie svojej komunikácie a náležité rodičovské, výchovné a komunikačné zručnosti pre bezproblematické fungovanie starostlivosti a styku. Uložené odborné poradenstvo tiež odstráni vznik situácii, ktoré vznikali doteraz, keď mal. deti sa dohadovali,
ktorá z domácnosti otca počas styku odíde k matke a ktorá zotrvá, resp. ktorá pôjde na styk a ktorá zostane u matky. K samotnému zúženiu styku v zmysle návrhu matky by súd pristúpil len v prípade danosti relevantných a vážnych dôvodov na strane otca alebo mal. detí, ktoré nemožno iným spôsobom ovplyvniť alebo odstrániť, čo v prejednávanej veci naplnené nie je. 34. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 35. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP). Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.